Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2019 o 17:03 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 16.10.2019 18:20 - 18:31 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, špeciálna prokuratúra v tieto dni a v tieto roky je v istom zmysle symbolom a ich šéf sa stal ikonou súčasnosti, ikonou tejto doby. Raz keď budú ľudia spomínať, možno vám to nebude lichotiť, pán špeciálny prokurátor, ale váš profil a vaša tvár, vaša fotografia, vaša schopnosť vydržať to skóre 61 ku nule, odrážať, ako niekto to tu nazval, teflónovým spôsobom akékoľvek ponosy a obavy, ktoré vyslovujú poslanci, sa stane symbolom tejto doby, v ktorej tu klasik povedal "vyhraj voľby a potom môžeš všetko". Skutočne sa stotožňujem s názormi, že tak ako je postavená prokuratúra, aj všeobecná, aj špeciálna, má nedostatok spätnej väzby, nikto už nevie s ňou pohnúť, nie je pod verejnou kontrolou, a to nie je tá inštitúcia, ktorá má byť úplne odpojená od verejnej kontroly. Ja som za všetky verejnoprávne inštitúcie, aby boli odpojené od verejného alebo politického zásahu, aby riaditeľ RTVS skutočne pracoval len zodpovedný svojmu odbornému svedomiu, ale vážnosť a váha, akú má celkove prokuratúra, je celkom z iného sveta, iného kalibru.
Z vašej správy, pán špeciálny prokurátor, nie je možné spochybniť, že špeciálna prokuratúra má nejakú bilanciu. Uvedomme si ale, že ešte nikdy nebol vyvinutý taký tlak verejnosti, aj verejnosť nebola nikdy tak šokovaná a vtiahnutá do sveta, ktorý mal byť zabezpečený demokratickými inštitúciami. Dneska ľudia denno-denne musia čítať nahrávky, ktoré ale u vás už dávno ležali. Keby sa bolo konalo, keby sa boli zanalyzovali a vyvodili sa dôsledky, dneska by sme vás chválili, pán Kováčik. Vy ste mali všetky šance nemať takúto bilanciu 61 ku nule.
Už tu bolo spomínané, že za ten rok sa udialo aj veľa vecí, na ktoré nemožno byť v oblasti justície hrdý. Utiekli zločinci, ktorí predstavovali špičky podsvetia a zistili sme, že sme naozaj amatérska krajina, ktorá si nevie poradiť so zločinom. Raz zlyhá prokurátor, inokedy Najvyšší súd alebo polícia, špičkový zločinec nám odíde pešou nohou zo súdu, ako keby tam bol na výlete a ľavá ruka justície nevie, čo robí pravá. Tie jej prekryté oči tou slávnou páskou to nie je o tom, že justícia je hlúpa, slepá a hluchá, ale že je spravodlivá.
Už vám bolo vytknuté, že za celé roky nebola vyšetrená kauza Hlas podobný Ficovmu. Spomenuté bolo aj celý rad ďalších káuz a preto tie preskočím, nebudem ich opakovať. Faktom je, pán Kováčik, že špeciálna prokuratúra užíva mimoriadne výsady. Je to inštitúcia par excellence, de facto bez akejkoľvek ďalšej kontroly. Mali ste aj vy odvážnych prokurátorov, verím, že aj máte, ale to, čo vidíme my ako poslanci a aj väčšina verejnosti, je len tváre takých prokurátorov, ktorí boli príliš usilovní a zrazu boli odídení, napríklad ak posvietili tým svetlom smerom ku strane SMER. Hlavnou témou, s ktorou toto volebné obdobie začínalo a kde sa čakali od špeciálnej prokuratúry výsledky, bola až do vraždy mladého novinára a jeho snúbenice, bola jednoznačne kauza Gorila. Aj keď tá vražda ešte stále je ďaleká od toho, že by sme videli odsúdených, definitívne odsúdených zločincov, predsa len nie je možné, aby sme úplne dali zo stola kauzu Gorila, a tieto dni vy ste práve prišli predniesť túto správu v okamihu, keď táto kauza hýbe celým Slovenskom. Znovu po dlhej dobe.
Na tej nahrávke, pán špeciálny prokurátor, je tvrdenie, tvrdenie predsedu strany SMER o nelegálnych financiách, ktoré pre ňu získaval istý pán Flašík, a z ktorých si niečo nechával. Ja by som bol rád, keby ste nám v záverečnej reči povedali, ako vás toto oslovilo a ako vnímate túto šokujúcu správu.
Politicky je to nesmierne výdatná správa, lebo my sme sa dnes dozvedeli, že text Gorily, tak ako bol publikovaný, ktorý vyvolal škandál pred voľbami 2012 a de facto priniesol strane SMER taký politický prospech, že prvýkrát od novembra 1989 vládla táto strana sama, že tento text bol scenzurovaný, bol vykastrovaný napríklad o túto pasáž. Každý, kto rozmýšľa logicky, tak veľmi rýchle príde na to, že komu to bolo ku prospechu, bolo pred voľbami. Kauza rozbúrila celé Slovensko. Pred úradom vlády horeli ohne, na námestiach boli demonštranti.
Vo vzduchu bola agresivita, aj tu pred Národnou radou stáli demonštranti, kordóny polície, ale všetko to, všetok ten hnev ulice vychádzal z materiálu, ktorý bol zmanipulovaný a v ktorom chýbala jedna z dnešného hľadiska kľúčová pasáž. Ja som bol vždy kritik korupcie rovnako u modrých ako u červených. Kto bol v tomto parlamente, vie, že veľmi skoro po tom, ako som sa dostal ako poslanec po roku 1998 do tejto budovy, som ostro kritizoval vlastné šíky za prvé náznaky korupcie. Potom, keď vzniklo SDKÚ, bol som ich otvoreným a verejným kritikom.
Všetky podozrenia pána Malchárka a ostatných ministrov druhej Dzurindovej vlády treba prešetriť do posledného, do posledného písmena. Ale znovu, Dzurindovci dostali výprask, Fico zostavil sám vládu v roku 2012 na základe obrovského pozdvihnutia verejnosti nad správou Gorila, z ktorej boli ale pasáže týkajúce sa strany SMER vyňaté. Dnes teda, práve dnešný deň vidíme obrovskú manipuláciu, aká ovplyvnila celú jednu etapu, veď odvtedy je už pomaly dekáda, celú jednu etapu politického života. V tej etape sa vlastne rozpadla, teda poviem otvorene, najprv zdemoralizovala a potom rozpadala tá tzv. tradičná pravica, tak ako ona vznikla po roku 1990, po prvých slobodných voľbách. Pán Bugár je z tejto skupiny posledný politik, aj ten odišiel spod zástav a prešiel na druhú stranu.
Tento obrovský rozklad, ktorý problematizuje politický život na Slovensku, a dokonca by som povedal otvorene, že ho problematizuje aj ľavici a strane SMER, lebo boli obdobia, keď sa cítili všemocní a zdalo sa im, že ich stromy rastú do nebies, čo je naozaj, to bol veľmi nešťastný rozklad, tento rozklad, ale bez odsúdenia vinníkov vzišiel zo zverejnenia sfalšovaného spisu Gorila, z ktorého boli vyňaté pasáže o tom, že pán Fico hovorí, že ide o 250 miliónov, z ktorých si pán Flašík nechal osemdesiat. Kľúčovú, kľúčovú to informáciu, dnes vieme, dámy a páni, že na prokuratúre sa stotožnili výroky na tejto páske s osobami. Čo s tým urobíte, pán špeciálny? Uplynul mi, žiaľ, čas, bolo by o čom hovoriť. V každom prípade vašu správu ste prišli predniesť v prelomový okamih, kedy máme právo a povinnosť byť hlasom nespokojnej verejnosti, ktorá vám prestala veriť už definitívne a ktorá žiada nápravu a potrestanie zločinu.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec.

Budaj, Ján poslanec SR
Ak sa vlúdil medzi vás, tak aj tam. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2019 17:03 - 17:04 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Nikto z opozície tu nikdy nepovedal, že každý prokurátor je nečestný. A povedzme si o tých slušných ľuďoch v inštitúciách. Vari si tu niekto myslí, že na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky nepracovali aj slušní ľudia, hromada normálnych slušných ľudí pracovala aj na ministerstve vnútra dokonca a hovorím to ako disident, ktorého zatvorili a prenasledovali. (Smiech v sále.) Ibaže problém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci! Páni poslanci!

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Komunisti, netešte sa, ešte to má pokračovanie. (Smiech v sále.) Ibaže problém bol v tom,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Budaj, Ján, poslanec NR SR
... že systém bol zločinný a my sa dneska pýtame, aký systém urobil Kočner, Fico a ostatní, aj pán prokurátor Trnka na prokuratúre? To, to je systém práva? To je systém slušnej demokratickej krajiny? My hovoríme, že je to systém zločinný a žiadame, aby bol vyšetrený, to je všetko. A vy, ktorí ste proti, nech sa páči, len sa k tomu prihláste.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2019 16:46 - 16:57 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Slová, ktoré chcem povedať, naozaj nie sú motivované ničím iným, než závažnosťou tejto chvíle a cítim povinnosť hovoriť práve za to, aby táto poloprázdna sála, ktorú tu máme, alebo teda to bolo ešte veľmi optimisticky opísané, ten stav, aby si ľudia nemysleli, že to znamená, že toto je nejaký bezvýznamný bod.
Áno, správa nebýva obyčajne nič dramatické a berie sa formálne, ale tento rok je otázka Generálnej prokuratúry obnažená v celej jej bolestivosti, ktorá trvá už od roku ´89. Čiže od čias, keď sme nechali sovietsky model prokuratúry, ktorý je akéhosi vojensko-straníckeho systému, v ktorom, ktorý je priam nastavený tak, tak ho nechali urobiť, aby ten, koho strana pretlačí za generálneho prokurátora, mohol telefonickou diplomaciou, tak to fungovalo za Stalina a potom aj neskôr, doslova telefonickou diplomaciou, keď mu brnkne stranícky boss, aby on mohol, mal moc doslova, čo zaviaže, je zaviazané, čo rozviaže, je rozviazané, zastavuje, popúšťa stíhanie, odvoláva policajta, jednoducho má obrovskú moc.
Dámy a páni, porovnanie moci napríklad ministra spravodlivosti s mocou generálneho prokurátora musí vyvolávať úsmev. Minister spravodlivosti je často zo všetkých strán kritizovaný, kontrolovaný a fackaný bezmocný človek oproti tomu, akou mocou disponuje generálny prokurátor, aký má neodvolateľný mandát, koľko ten mandát trvá atď.
Vážená pani námestníčka, vaša Generálna prokuratúra funguje v jednej z najkrajších budov, akú v Bratislave máme. Všetci ste nádherne oblečení, vyzeráte slušní ľudia. Prihovárate sa nám veľmi kultivovane, vždy s takou tou právnickou ptidepe, s takou tou rečou expertov a dávate nám najavo, nám obyčajným občanom, vašu aj mocenskú aj odbornú silu, takú, až by som povedal, prevahu, ale čo s tým teraz? My sme nevedeli, že medzi vami robia ľudia, ktorí by mohli byť úplnými sluhami, normálnymi otrokmi mafie, ktorým odporne nadávajú mafiáni, ponižujú ich, držia ich pod krkom. Spravujú ich peniaze, dávajú im priame príkazy a tento človek bol podľa všetkého dlhú dobu na čele tej inštitúcie, kde ste námestníčkou. Vedeli ste o týchto veciach na Generálnej prokuratúre celé mesiace, ale zdržiavate objasňovanie a budí to dojem, že jednoducho chránite zločin. Čo si máme myslieť, pani námestníčka, o iných inštitúciách štátu? Ku generálnej prokuratúre aj pre tú budovu, aj pre tú noblesu a pre tú moc sa vzhliadalo, ako predsa len k istej autorite. Priam sme chceli veriť, že predsa len Generálna prokuratúra a oni, presne jak to aj povedal pán Baránik, nezasahovali len tak bežne, oni sa chovali dosť feudálne, že keď už to bude hrozné, vyhlásil váš nadriadený, tak rozpúta peklo. Už v tomto výroku bolo niečo chorobné, lebo on by mal rozpútavať peklo pre zločin každý týždeň od pondelka do piatka a nie, že keď zločin ho naštve, keď sa on nahnevá, tak rozpúta peklo. Čo si máme o tom myslieť? Akože normálne má zločin pohodu? Iba keď nahnevá generálneho prokurátora, tak on už fakt sa potom neudrží a čo? Akože začne uplatňovať zákon? No prepáčte, jeho výrok nám nič iné nepovedal. Ja mám inak pohodu, ale po tejto vražde už ma to fakt žere. Tak vy ma nútite, že začnem normálne uplatňovať zákon. Toto nám povedal.
Moja otázka smeruje ešte inam. Čo si má občan dnes myslieť, že ako to asi funguje na SIS-ke? U vás mafia rozkazuje prokurátorovi, ktorý je bývalý generálny prokurátor. Má ho za handru, za otroka, za špinu a tie nadávky sa nesluší v tejto budove povedať, za čo ho má. Čo potom je na vojenskom obrannom spravodajstve? Čo potom je na, na bezpečnostnom úrade? Tam sa nedajú vybaviť previerky za peniaze? Však prokuratúra je ten uzlový bod moci. Ako som povedal, možno aj funkcia premiéra vo väčšine ohľadov pokulháva za prakticky absolútnou mocou v tejto oblasti generálneho prokurátora. Ak tam nie je poriadok, prísna zákonnosť, neľútostné uplatňovanie práva, čo je na týchto iných, pre ľudí, ja som menoval tri inštitúcie, proti ktorým osobne nič nemám, ani neviem v tejto chvíli žiadne konkrétne veci, ktoré by som im vytkol, ale tie inštitúcie sú pre nás poslancov aj pre verejnosť no trošku ukryté oproti Generálnej prokuratúre, ktorá sídli, ako som povedal, v tejto krásnej a viditeľnej budove a v ktorej ľudia predstavujú naozaj spoločenskú elitu a zosobnenie práva.
Ak v takejto budove títo ľudia právo ignorujú, ak sa vysmievajú zo slušnosti, ak prejavujú aroganciu a slúžia zločinu, ja sa naozaj obávam, čo sa deje v iných inštitúciách tejto krajiny, na ktoré nedovidíme ani pri najlepšej snahe, poslanci, napríklad, ktorí sú v orgánoch, ktoré robia dohľad nad vojenským spravodajstvom alebo nad SIS. Ani zďaleka nemôžu dovidieť na to, či sa tam dodržujú zákony, či nahrávky kdekoho sa nerobia za úplatky, či sa neskrývajú alebo sa nezneužívajú. Ani najmenej nemajú poslanci pri akejkoľvek snahe šancu tomu zabrániť. Tam sa môžme spoliehať len na tú pyramídu inštitucionálnej moci, kde Generálna prokuratúra je jej špičkou, absolútnou špičkou. Ako som povedal, čo rozviaže, je rozviazané a čo odpustí alebo zakáže, je zakázané.
Preto akékoľvek pochybenia aj oveľa, oveľa menšie podozrenia, ja viem, že teraz sa bude hovoriť, že tá páska je zmanipulovaná, že to je technický podvod, no uvidíme. To už tu roky počúvame, že niečo je zmanipulované a je technický podvod. Nečudujem sa dotyčnému, že to rozpráva, lebo iné riešenie v slušnejších rokoch by bola guľka do hlavy po takejto, po takejto, ale teda nemyslím do cudzej, po takejto afére. To je proste aféra zničujúca.
Nezávidím vám, pani námestníčka, lebo vy sa musíte vrátiť do budovy, ktorá je už vyzlečená zo svojej noblesy. Vám nikto neverí v tejto chvíli. Obhájte tú dôveryhodnosť. Vy sa neviete vyrovnať ani s tým, že by ten prokurátor mal mať prerušenú činnosť a len tak nesmelo hryzkáte, alebo teda vy osobne zrejme ani to nie, že by snáď, že by snáď sa s tým niečo malo robiť. To je škandál ako Hirošima. To je absolútny výbuch. A to, že nie sú v tejto chvíli ľudia na uliciach, no nenechajte sa klamať. Tí ľudia vedia, že sú tu voľby a ten hnev sa môže prejaviť aj vo formách, ktoré nikomu z nás nebudú príjemné a nikto si ich neprajeme. Provokujete pocit ohrozenia totálnej beznádeje, že v tomto štáte jednoducho sa nedá veriť nikomu, ničomu a jeho inštitúcie sa zmafianizovali a idú proti občanom, idú proti tomu, prečo ich ústava stvorila.
Toto je dnes vaša situácia, čítanie vašej správy je ďaleko vedľajšie proti tejto základnej situácii, do ktorej vás váš kolega dostal, ale nielen, nielen kolega, ale celý kontext vyšetrovania vraždy, samotná tá vražda. Veď ten Kuciak žiadal o ochranu. Dokazuje, že od prvej chvíle tu zlyháva oblasť spravodlivosti, bezpečia, právnej istoty občana pred zločinom a násilím. Kedysi to hnutie, ktoré dúfalo, že už naveky vyplemení násilie ako nástroj štátu, sa volalo Verejnosť proti násiliu. My dnes čelíme obrazu veľmi podobnému. Tam sa hovorilo o jednom zabitom študentovi, tu sú dvaja naozaj zabití mladí ľudia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, už, bohužiaľ, čas uplynul.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Je mi vás ľúto, pani námestníčka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2019 16:41 - 16:43 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem sa pánovi Baránikovi poďakovať, pretože v tejto sále, hoci by to mala byť sála zákonodarcov, je veľmi málo právnikov. Prečo je to tak a ako sa to stalo, to by bolo na dlhšiu tému, ale je tu málo z tohoto remesla, ale ešte menej je ľudí, ktorí sú ochotní hovoriť o chorobe tohoto stavu, hej?
Právnický stav v každej spoločnosti, a je to tak aj u nás, v každej právnej spoločnosti spravidla zaberá veľmi významné posty. Stoja na čelných pozíciách štátu. Akú morálku tento stav u nás má? Pán Baránek je jeden z mála, ktorý tento otáznik vyslovuje. Akú morálku reprezentuje dnes pre slovenského občana Generálna prokuratúra? Tie posledné nahrávky vás vyzliekajú, pani námestníčka, donaha. Generálna prokuratúra vyzerá ako centrum mafie. Ako ľudia, ktorí slúžia objednávkam mafie. Bráňte sa, preboha, voči tomu. Veď toto ohrozuje základy štátu a v tejto sále musia odznievať varovania pred týmto ohrozovaním. Čiže ešte raz ďakujem poslancovi Baránikovi, že nešúcha nohami a keď je takáto chvíľa, lebo ja si myslím, že v týchto chvíľach prežívame jednu z najhlbších kríz štátu. Viem, že väčšina ľudí si to možno nemyslí, lebo nechápu hneď na začiatku, kam až siahajú tieto podozrenia, do akého centra moci mieria, ale naozaj prokuratúra v tejto nekontrolovateľnej podobe musí skončiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2019 16:05 - 16:07 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Chcem ako komunálny poslanec v Bratislave len potvrdiť, že naozaj je to pre mňa sklamanie. Vláda mala peniaze na všelijaké darčeky, na nakupovanie doslova voličov, ale jedna veľká výzva, ktorou, ktorou je celá situácia s pozemkami a štátnymi zásahmi, alebo štátnymi možnosťami ako to napraviť, táto výzva zostala nevypočutá. Nepohlo sa ani s jedným z tých veľkých problémov, či už je to rozdrobenosť v extraviláne, alebo je to napríklad ten chaos vo vlastníckych vzťahoch v intravilánoch obcí. Preniesť náklady na obce, to jeden proces, ktorý táto vláda robí už celé roky, všetky nové nápady, ktorými si chce získať voliča, majú zaplatiť občania v miestnych daniach. To sa predsa nedá robiť do nekonečna. Teraz sú to obedy, teraz to budú pozemky. Vy sa zbavujete zodpovednosti, ktorú by ste mali niesť, vždy v prospech niekoho iného, ktorý to zaplatí, a v tomto prípade to majú byť občania cez miestne dane. Tam majú nadávať svojim primátorom, starostom na zvyšovanie daní.
Ale môžem vám povedať, že tu v Bratislave napríklad tá majetková, ten majetkový chaos, ktorý v zásade je v rozpore s ústavou, pretože majetkové práva sa de facto nenapĺňajú, nerešpektujú, tak ten si vyžaduje obrovské sumy. To nikdy Bratislava peniaze mať nebude pri súčasnom rozdeľovaní daní, aby zaplatila odovzdanie alebo výmenu pozemkov, tých za tie, ktoré sú pod verejnými priestranstvami, cestami a chodníkmi. Čiže váš problém alebo problém, ktorý tu bol, ste len odsúvali a prenechali ste ho, žiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 16:29 - 16:31 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V tomto volebnom období sa krivenie parlamentarizmu stalo pracovnou metódou vládnej koalície. Ja si nepamätám ani squadru poslaneckú, ktorý by bola mala odvahu vrátiť sa k týmto metódam z čias Mečiara, až teraz túto, ktorá naozaj sa obáva aj verejnosti, aj budúcnosti.
Pripomeniem. Napríklad práve prebiehajúci prípad, keď poslanec Matovič má 4 mesiace odložený svoj bod programu. To je brutálny výsmech parlamentných práv opozície. Sebe takto neodkladáte program. Až kým sa to rozchodí, kým prejde leto, už si ani nikto nepamätá, čo to s tými platmi bolo, čo to bolo s tým Matovičovým návrhom.
A nie je to jediný prípad. Odkladanie ďalších rokovaní, napríklad aj hlasovaní. V priebehu každej schôdze sme svedkami neustálej manipulácie s programom. Raz ten minister sa prejednáva, tu pri hlasovaní je veľký problém zistiť, podľa akej logiky sa tu upratávali body a podľa akej logiky idú na hlasovanie, pretože prichádzajú manipuláciám. Niekedy sa jeden, dva, tri dni, štyri dni je prestávka medzi prerokovaním bodu a samotným hlasovaním, to už ani novinári, ani verejnosť si nepamätajú vystúpenia poslancov a znovu príde k slovu iba stroj mačkania gombíkov, nie argumenty, pretože v opozícii všade na svete jediný arg..., jedinou silou je sila argumentov.
Týmto odkladaním aj v prípade zákona Igora Matoviča sa potiera sila argumentov a na stôl sa dáva len to, máme väčšinu, zabudnite, až budeš mať ty väčšinu, tak ty budeš valcovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 12:05 - 12:06 hod.

Ján Budaj
Nesledujete, pani poslankyňa, fakty. Súd rozhodol, nemecký súd po zrušení amnestií, že Michal Kováč je nevinný, a preto aj mohol dostať najvyšší stupeň previerky. Keby ste sledovala dianie, tak by ste vôbec takúto otázku nekládla.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2019 11:55 - 12:05 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, bola veľká hanba, že 20 rokov nebola snemovňa schopná zrušiť seba..., sebaamnestiu, kedy politici zastavili vyšetrovanie, ktoré smerovalo k nim samým. Tá hanba nás prenasledovala v zahraničí, ale najväčšie škody spôsobovala dovnútra, pretože ak zákonodarný zbor sám ukazuje, že chráni nespravodlivosť, tak zahanbuje právny štát, deklasuje všetkých slušných ľudí, ktorí zákony chcú dodržiavať, a nepýtajú si žiadnu sebaamnestiu, ale nesú svoju zodpovednosť za svoje činy.
To zrušenie amnestií, iste to viete, ale pripomeniem, malo už účinky, vyšetrovanie pokra..., mohlo pokračovať a padli obvinenia, ktoré boli predložené na súdy. Podľa mojej mienky teda dokonalo sa to, čo amnestie umelo na vyše 20 rokov zastavili. Súdy mohli konať, ale súdy sa rozhodli položiť otázku Európskemu dvoru pre ľudské práva, tým pádom spôsobili prieťahy, oni kladú otázku, či vôbec bolo správne a právne možné prijať ústavný zákon o zrušení amnestií. Považujem to naozaj za prieťahy, ale nič viac voči tomu v tejto chvíli robiť nemôžeme.
Chcem tu ale pripomenúť ten proces zrušenia amnestií, ktorý by mohol byť ukážkou, že aj takto silne polarizovaná snemovňa je schopná uvedomiť si, že už vyše 20 rokov volanie po spravodlivosti, kde bola preliata nevinná krv, je už naozaj silná káva, či predsa len nepatríme do nejakého barbarského sveta a sme schopní vnímať, že Národná rada nesmie byť bariérou proti spravodlivosti.
Čiže ten príbeh by mohol byť success story a mohli by sme ním pýšiť, mal však dva rozporné momenty, aspoň z môjho pohľadu. Jedným tým rozporným momentom bolo, že bývalý premiér Robert Fico naozaj v takej mocenskej pýche nepripustil, aby sa prijal opozičný návrh, trval na jeho pretvorení, skomplikovaní, pýtaní sa ešte Ústavného súdu, celý ten proces predĺžil to schvaľovanie a on sa snažil, aby sme za ten čas všetci zabudli, že on patril k najväčším bariéram zrušenia amnestií, a že on celé roky vykrikoval, že nikdy nie je ich možné zrušiť. Na to mu slúžila táto inscenácia, ale no už nech rozumní ľudia si z toho urobili svoj záver tak či tak, sa, neskoršie udalosti ho stiahli z čela vlády, a teraz vieme konštatovať, že už aj z toho povestného komplexu Bonaparte, čiže tá spravodlivosť, tie božie mlyny melú celkom dobrým tempom.
Ale zostal ten druhý rozpor a to je rozpor, že už počas rokovaní sa ukázalo, že koaliční poslanci by chceli, aby zrušenie Mečiarových amnestií bolo naviazané aj na zrušenie tzv. Kováčových amnestií. Čiže hrozilo do istej miery to, že pasca, ktorú ktosi nachystal na mladého Kováča, by mala aj po toľkých rokoch nad ním vyniesť ortieľ. Napriek tomu sme sa ako predkladatelia, alebo aj ostatné opozičné strany boli schopné zmieriť s tým, že budú zrušené obe amnestie, a vtedy, v takom nejako treťom kole tých rokovaní vysvitlo čertove kopýtko celého tohoto dohadovania, len nie, aby sa to týkalo Mariána Kočnera. Naozaj som zdúpnel, pretože ak niekto tam mohol byť organizátorom nejakej, nejakého nekalého počínania, tak stačí sa pozrieť na týchto dvoch a je zrejmé, že kto si vybral prezidentovho syna a zatiahol ho do nejakej nekalej veci. A práve ten mal byť uchránený pred zrušením amnestií. Práve ten mal zostať v kúte sa smiať, keby náhodou zrušenie Kováčových amnestií spôsobilo, že súdy okolo Technopolu sa, teda vyšetrovania a potom súdy okolo Technopolu znovu sa rozbehnú a budú hľadať vinníkov.
On ako podľa mojej mienky hlavný expert na podobné biznisy mal byť uchránený a mal zostať imunitný, stále krytý amnestiou, tento raz amnestiou Michala Kováča. Dlhú dobu práve táto okolnosť spôsobovala rozpory a boli sme pred pomerne vážnou aj politickou, a ja osobne aj pred morálnou dilemou. Mali sme sotiť Michala Kováča pred možnosť obnovenia trestného vyšetrovania a chrániť Mariána Kočnera, inak amnestie, ktoré, verejnosť po ktorých volá, na ktoré čaká matka Róberta Remiáša, nebudú zrušené. Bolo jasné, že ak opozícia neprijme diktát o ochrane Kočnera, bude to pre Roberta Fica jednoducho argument, že vy tie, vy tie Mečiarove amnestie zrušiť nechcete, lebo chránite nejaké, nejaké bočné záujmy. Chránite Michala Kováča, ktorého my chceme možno znovu vyšetrovať. Takýmto spôsobom sa napokon... (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), áno, vnímam, pán predseda, že už je 12.00 hodín, takýmto spôsobom sa nakoniec amnestie zrušili a zostal nám jeden veľký dlh, a to je zrušenie amnestovaného zločinca Mariana Kočnera, ktorý v tejto chvíli sedí vo väzení obžalovaný z najväčších mysliteľných zločinov, z úkladnej vraždy, z podvodného konania okolo zmenky a tak ďalej.
Ak aj predstavitelia vládnej koalície možno z nejakého kamarátstva ho kryli pred tými tromi rokmi, komu sa ešte v tejto chvíli neotvorili oči, tak je súčasťou partie Mariana Kočnera. V tejto chvíli brániť zrušeniu amnestií, to už nie je nejaký kapric, že my vám ukážeme, že máme väčšinu a nášho človeka si uchránime a Michala Kováča podhodíme vyšetrovateľom. To už nie je takýto kapric, akých týchto mocenských prejavov arogancie sme tu dosť často svedkami. Ale teraz ak neprejde Matovičov návrh zákona alebo ak okamžite nezabezpečí ktokoľvek rovnaký návrh zákona, keby niekomu až tak prekážalo, že túto spravodlivú vec navrhuje, navrhuje práve tento poslanec, ak zabránite zrušeniu amnestií nad Marianom Kočnerom, hlásite sa do jeho partie ochrancu. To je už prihlásenie sa k človeku, ktorý je v tejto chvíli tam, kde je a obvinený z toho, z čoho je obvinený.
Chcem tento apel vysloviť, aj keď si uvedomujem, že poslanci vládnej koalície tu nesedia, a že ak to aj kdesi budú počuť, tak podobne ako keď pravdu hovorí Igor Matovič, tak sa im zdá, že oni môžu nepočúvať. Ale pravda zostane pravdou a je pravdou bez ohľadu na to, či oni si zapchávajú uši a utekajú zo sály. V tomto prípade, páni z vládnej koalície, ste boli ochrancami Mariana Kočnera, veľmi teda jednoznačnými, celé zrušenia amnestií ste boli ochotní celý proces zmariť, ak by sa akékoľvek ohrozenie malo týkať vášho človeka Mariana Kočnera. Chcete sa k tomu ešte stále hlásiť? Alebo poviete: „My sme presa len nevedeli, že ide o človeka, ktorý je schopný takýchto vecí, za aké je obžalovaný,“ a konečne umožníte, aby sa vlastne dokončilo to zrušenie amnestií, aby sa táto absurdita, ktorú ste vtedy zaniesli do zrušenia amnestií oboch teda amnestujúcich, aby sa táto absurdita odstránila a Marian Kočner si neužíval osobitné imunitné výsady.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

20.9.2019 13:51 - 14:02 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ako som už zmienil, téma bola diskutovaná pred týmto plénom, ale krvavé obete a aj historická, historický význam týchto udalostí ma nútia znovu pripomenúť, prečo sme povinní ctiť si obete augusta ´68. Pripomeňme si, že pozemný sled okupačných vojsk tvorilo, ktorí nás prepadli, tvorilo 30 divízií sovietskej Červenej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej, jeden bulharský motostrelecký pluk a zopár špecialistov z NDR, ktorí z dôvodu historických reminiscencií na okupáciu fašizmu sa trošku držali bokom. Tieto vojská, pokiaľ ide o krajiny Varšavskej zmluvy mimo Sovietskeho zväzu, sa vzdialili už do 4. novembra ´68. Sovietske vojská ale v počte 150-tisíc vojakov zostali ďalších 21 rokov, 22 vlastne, za dátum ich odchodu považujú rôzni ľudia rôzne dátumy, zhruba v júni ´91. Občas sa spomína, že keď opustil posledný dôstojník, generál, ktorý ale odišiel dosť dlho potom, ako boli nútené odísť vlaky s vojskom. Ja som z týchto rôznych prístupov vybral ten, ktorý hovorí, že týmto dňom, kedy Slovensko sa zbavilo nevítaných vojsk, ktoré sme sem nepozývali, bol 21. jún 1991. Navrhujem, aby aj tento okamih sme zapísali ako pamätný deň.
V ´68. komunistické vedenie odmietalo vojenskú obranu a vyzývalo obyvateľstvo, aby znieslo okupáciu pasívne, prejavmi istého hrdého odporu, na druhej strane napriek týmto výzvam na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania, často s holými rukami a vlastnými telami postavili proti tankom a postavili sa do cesty okupačným vojskám. Celkovo v týchto prvých dňoch pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česka a Slovenska. Mimoriadne by sme si mali pripomínať, že najmenej 40 z nich pochádzalo, teda zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska.
V zozname, ktorý je v dôvodovej správe pripojený, máte dlhý rad týchto mien, ktorých rodiny neboli nikdy odškodnené, ich mená boli komunistickým režimom odsúdené na zabudnutie a celá naša šanca nosiť hrdo hlavu a hlásiť sa k tej túžbe po slobode, ktorú títo ľudia prejavili, a ich odvahe, nastala u nás až po roku ´89. Je bizarným dôsledkom politického vývoja na Slovensku po roku ´89, ale musím povedať, že aj v Čechách, že tento dátum 21. august, ktorý rok čo rok elektrizoval obyvateľstvo, Štátna bezpečnosť rok, čo rok zatýkala disidentov, zažil som aj na vlastnej koži tieto preventívne pohovory alebo preventívne 48-hodinové zadržania. Štátna bezpečnosť a komunistická strana sa celých 21 rokov desila krvi, ktorá uľpela na rukách jednak sovietskych okupantov, ale aj na rukách ich domácich pomáhačov a kolaborantov. Všetci sa až do roku ´89 desili, že jedného dňa ponesú politickú zodpovednosť alebo aj trestnoprávnu zodpovednosť, pretože trestné činy a vraždy, ktoré sa udejú pri vojenskom napadnutí, v stave vojenského ohrozenia štátu, sú aj podľa našich zákonov nepremlčateľné.
Priznám sa vám, že prvé roky po novembri som rok čo rok 21. augusta upozorňoval generálneho prokurátora na tento fakt, že tie trestné činy nie sú premlčané, hoci prešlo 20 rokov, že tie trestné činy sa udiali za obzvlášť odsúdeniahodných okolností streľbou do bezradných a neozbrojených ľudí. Žiaľ, celé tie roky boli generálnymi prokurátormi ľudia normalizačnej garnitúry, ak mi vôbec generálny prokurátor odpísal, čo často neodpísal, tak používal iba výhovorku, že je to už 20 rokov.
Spravodlivosť, po ktorej teraz volajú ľudia na uliciach v prípade vraždy Janka Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sa vtedy týkala kričania za krv týchto vyše sto ľudí. Nehovoriac, že aké škody okupácia potom spôsobila na majetkoch v Českej a Slovenskej republike. Nikdy nám ani nástupnícky štát, ktorým je Ruská federácia, nevynahradila skutočné škody, najmä tie ekologické, ktoré tieto naozaj s pohonnými hmotami, ale aj so strelivom barbarsky nakladajúce vojská nám tu zanechali.
Ďalšou obrovskou škodou bolo spomalenie kultúrneho a politického vývoja, ktoré sa potom brutálne odrazilo aj v ekonomickom zaostávaní. Pred vojnou Československo patrilo k najvyspelejším, ale v šesťdesiatom ôsmom ešte stále, hoci po dvadsiatich rokoch komunistického spôsobu hospodárenia, ešte stále k vyspelým štátom Európy. V roku ´89 to už dávno neplatilo. Ak dnes majú ľudia komické dôchodky, najmä z týchto ročníkov, ak dnes cítime nízke platy a zaostávanie Slovenska do tej miery, že sa musíme hrozivo obzerať, či nám neodídu zahraniční investori, napríklad automobilky, lebo inak Slovensko bude vyradené z medzinárodného trhu, to všetko nastalo v tom dvadsaťročí, naozaj prázdna normalizácia, počas ktorej síce vládnuca a kolaborantská elita uchovávala svoju moc, ktorej sa držala zubami-nechtami, ale bolo to na úkor úpadku morálneho, intelektuálneho, a teda aj ekonomického.
Odhaduje sa, že Československo v tomto období opustilo 250-tisíc ľudí. Nie, neboli to, neutekali starci nad hrobom ani chorí ľudia, neutekali neschopní ľudia, utekali tí najlepší. Utekali tí, čo mali odvahu a chuť žiť poriadne, dosiahnuť niečo v živote a spravidla to aj dosiahli. To sme videli po roku ´89, keď nám nejeden z nich rozprával, že jednak bolo veľkým utrpením stratiť vlasť, ale na druhej strane, keď sa dostali do dobrých podmienok, tak dokázali veľa. O týchto ľudí sme prišli a aj to je dôvod toho zaostávania, o ktorom som hovoril.
Dámy a páni, nechcem urobiť z tejto témy, práve zato, že sa, myslím, o chvíľu uplynie čas, ktorý je vyhradený pre túto schôdzu, nechcem urobiť prednášku o problémoch normalizácie. Naša generácia, generácia politikov, ktorí sedia aj v tejto chvíli v tejto sále, sa tejto úlohy nezhostila. Neurobili sme reflexiu chýb, a preto sa nám do súčasnosti preniesla kultúra drobných zlodejstiev, dvojtvárnosti, pokrytectva. Ten, kto nekradne, okráda svoju rodinu, toto heslo, ktoré vymyslela normalizácia, vanie aj nad súčasným Slovenskom. Ani politické elity nie sú príkladom čistoty, férovosti, a najmä nedosiahli nielenže skutočný právny štát, ale nedosiahli presvedčenie, najmä u mladých ľudí, že v tejto krajine panuje spravodlivosť, že v tejto krajine máme pamäť, že v tejto krajine sa oplatí žiť podľa zákonov a nie ich porušovať a hľadať kľučky ako tzv. naši ľudia.
To, či sme schopní zhostiť sa dôstojného spomínania na obete tých ľudí, ktorí mali v očiach víziu takej krajiny, ktorú sme po roku ´89 mohli začať budovať, budú mať títo ľudia, ktorí si uvedomia význam tejto povinnosti, ale aj pre budúce, pre naše deti, majú teraz v tomto volebnom období poslednú šancu zabudnúť na to, či to predkladá opozičný alebo koaličný politik, a uvedomiť si, že toto je polstoročná vina, polstoročná ťarcha, ktorú nevieme odvaliť tak, ako sme vyše 20 rokov nevedeli odvaliť Mečiarove amnestie. Parlament, ak neprijme ani len ako pamätný deň 21. august a tak isto 21. jún ako spomienku na znovunadobudnutie štátnej zvrchovanosti, tak potvrdí, že táto generácia politikov ani v tomto volebnom období sa nedokáže vôbec čestne pozrieť na minulosť, ktorú sami žili. Nedokáže oddeliť dobro od zla a nedokáže to ani v okamihu, keď sa pripomína pieta po mŕtvych obetiach okupácie.
Skutočne prajem vám, lebo ja mám ruky čisté, ja to predkladám, prajem vám, ktorí budete mať v rukách, v rukách hlasovacie kartičky, aby ste si ich nezababrali aj na koniec volebného obdobia ešte raz takým nízkym bahnom, ako je strach pred pravdou o okupácii, ako je vlastne pritakávanie poučeniu z krízového vývoja.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

20.9.2019 13:47 - 13:49 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, zákon nie je v Národnej rade prvýkrát, ale má predsa len osobitnú situáciu vzhľadom na legislatívu, ktorá umožňuje, ktorá určuje periodicitu, v akej je možné predkladať zákony opakovane. Toto je zrejme pre nás všetkých posledná príležitosť, kedy môžeme osvedčiť, či stojíme na strane historickej pravdy, ak budeme súhlasiť s tým, aby 21. august, ktorého 50. výročie sme nedávno, relatívne nedávno oslavovali a ktorý stále mobilizuje naše spomienky, mobilizuje spomienky na obete, na krvavé obete okupácie, či bude zapísaný ako deň pamätný.
Podotýkam, že to znamená nulový dopad na štátny rozpočet alebo na príjmy podnikateľov, pretože pamätný deň nie je voľný deň. Aký má teda zmysel pamätný deň a aký má zmysel aj ďalší dátum, ktorý má pripomínať, kedy Slovenská republika sa zbavila nepozvaných vojsk a kedy nadobudla štátnu zvrchovanosť, vtedy ešte v rámci Československej federatívnej republiky, tak k tomuto by som povedal pár slov ako v rozprave, do ktorej sa zároveň týmto hlásim.
Prosím, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis