Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2019 o 18:59 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2019 16:02 - 16:03 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. No pán Dostál je známy politický rečník, ale teraz domotal už aj mňa. Navrhovali ste aj kolónku bez politickej príčetnosti? Lebo naozaj tá už posledná chýba, keď poslanci úplne vážne celé hodiny diskutujú a vládnuca strana predkladá pár týždňov pred odovzdávaním kandidátok zmeny volebných pravidiel. To je príznak zídenia z mysle alebo nejakých úbohých pokusov niečo, niečo trhnúť cez to, že máte, máte parlamentnú väčšinu. Takže odporúčam, táto kolónka, keby sa dalo, by bola určite vyplňovaná, pretože toto je dôkazom, že poslanci bez politickej príčetnosti nevymrú.
Skryt prepis
 

22.10.2019 10:10 - 10:25 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Je veľmi správne, že pred nami stála trojnásobná bývalá ministerka spravodlivosti, lebo bolo by pre mňa sklamaním, ak by sa v tejto dobe nevyjadrila a teda na môj vkus by sa mala vyjadrovať oveľa častejšie. Naozaj praskol vred, o ktorom ona musela dlhodobo vedieť. Neverím, že mohla byť spokojná. Ak tajné služby neprinášali informácie o korupcii v súdnictve, neverím, že nevedeli všetci, že táto korupcia existuje, a ak teda neprinášali, tak, preboha, prečo tam zostali. Mali ste vládu, niekoľkokrát ste boli vo vláde, tak bolo treba žiadať odchod takých tajných služieb, ktoré sa boja sudcov a jednoducho rešpektujú, že sudcovia vytvorili štát v štáte, že vytvorili kruhovú obranu, v ktorej si bránia svoje výsady a svoju nedotknuteľnosť vrátane teda nefotografovateľnosti a tak ďalej a tak ďalej.
Tvrdiť, že systém tých váh a protiváh je v poriadku, mi pripadá trochu trúfalé, pretože jednoducho platná legislatíva je formálna. Je to samé "mala by", Súdna rada by mala. No ak sú zákony takéto, tak nakoniec sa nám to zvrhlo a Súdna rada, ktorá by mala, tak nakoniec namiesto aby strážila samoočistu a ju vykonávala, túto samoočistu, no komu že sa chce voči vlastnému stavu ju vykonávať, keď tam nie sú žiadne sankcie a nevykonáva sa žiadna verejná kontrola? Tak nakoniec, samozrejme, sa stala ochrancom toho svojho stavu a z pochopiteľných dôvodov nevykonáva to, čo vykonávať by mala. Nehovoriac, že je tam to odvolacie konanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2019 12:49 - 12:51 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Pani Gabániová, ja som narážal skôr na, teda naozaj som zablúdil trochu dozadu a chcel som pripomenúť, že sme aj nástupníckym štátom rakúsko-uhorskej monarchie, a tam tkvejú aj mnohé tie tradicionalistické zvyky, pre ktoré ešte stále aj my dvaja, aj všetci tu, používame termín "hlava štátu" a nie prvý občan. To je celkom odlišný pohľad a my sa ho nevieme zbaviť, lebo on je len prvý občan, nie je naša hlava nie je hlava žiadneho štátu, je, je to rovný, teda prvý medzi rovnými, a to je republikánsky pohľad na prezidenta. My, Stredoeurópania ostávame ako vidno, plne v zajatí feudálneho pohľadu na prezidenta ako najlepšieho, spomedzi nás, výnimočného a stále ani na prezidenta nie sme schopní uplatňovať požiadavky ako na sluhu verejného záujmu. To je sigma, z ktorej tých sto rokov kráčame, ale ideme dobrým smerom, podľa mojej mienky a návrh pána Kresáka týmto dobrým smerom ide, a to som vlastne v tom svojom príspevku chcel povedať.
Skryt prepis
 

18.10.2019 12:35 - 12:45 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, ja len absolútne verím predkladateľovi, že toto nie je len osobná téma jedného prezidenta, ale je faktom, že sa objavuje celkom iné postavenie prezidenta, práve aj v osobe teraz zvolenej prezidentky prichádzajú ročníky, ktoré, o ktorých sa nedá pochybovať, že budú žiť ešte dlho potom a pravdepodobne aj verejne pôsobiť dlho potom než skončí ich mandát.
Chcem povedať pár slov o takom zvláštnom kontexte stredoeurópskom, pretože tento návrh alebo iniciatívu pán poslanca Kresáka, ktorá, verím, že bude ešte rozšírená, ja by som bol skôr za to, keby to teda nebol operatívny zákon len na úrovni Lex Kiska, ale keby to bol návrh ako som už aj vo faktickej povedal, návrh, ktorý smeruje k novému vyčisteniu tohoto priestoru. Ten priestor je čistený už prakticky 100 rokov. Priestor, tá otázka, že aké postavenie majú čelní predstavitelia republiky, republikánskeho zriadenia. Pripomeňme, že už pred vyše 100 rokmi sa tu objavil republikanizmus a že tí prví prezidenti, republikáni, vonkoncom neboli tradicionalisti, boli to veľmi moderní ľudia, aj T. G. Masaryk, aj Eduard Beneš, nehovoriac teda o zakladateľovi štátu Štefánikovi, ale hovorme o prezidentoch, napriek tomu sa im hodilo ponechať si pomerne zaujímavé feudálne prvky vo fungovaní hlavy štátu, či už to bola abolícia, amnestie, nedotknuteľnosť hlavy štátu, ktorá, ktorej nejaká neprimeraná kritika bola trestná, no v tomto zmysle ma napadá hneď, že ako to pomaly ide v tej našej republike, pretože napríklad trestnosť poškodzovania dobrého mena a hlavy štátu, paragraf toho, ktorý zostal z prvej republiky, potom si ho samozrejme chránil Gottwald a chránili si ho komunisti, sme rušili, ani neviem, či teraz si spomenúť, či tu niekto je z tých čias, až po roku 2000 ako problém vtedajšej hlavy štátu pána Schustera, ktorý sa tohto komunistického zákona, ktorý stále zostal v Trestnom zákone, domáhal a chcel sa súdiť s novinármi, ktorí ho kritizovali.
Toto je ilustrácia, že ide nám to dosť pomaly a na jednej strane teda ešte nie je celkom uzavreté ani také upratovanie v otázkach výsad a boli tu spomenuté aj tie dôchodky a výsluhové dôchodky, všetko sa to len vŕši ako aditívnym spôsobom, každý k tomu čosi pridá, nejakým spôsobom to modifikuje, ale dávno, dávno by občania uvítali, keby si táto oblasť zaslúžila reformu. Ja mám pocit, že poslanci, aj vlády od nepamäti veľmi radi reformujú tie oblasti, v ktorých žijú občania, ale tie oblasti, v ktorých žijú oni, potom zostávajú takým slepým okom hurikánu. Tam sa s tými reformami tak veľmi nenáhlime, však ilustráciou je ako dlho trvalo rušenie napríklad tých špecifických výsad poslancov, imunít a tak ďalej a celkom, celkom dokonalé to nie je ani dnes.
Toto je predzvesť postmoderny, dámy a páni, my sme teda ešte celkom sa nevysporiadali s reziduami, ktoré niektoré sú fakt 100 rokov staré, viete dobre, že aké ťažkosti boli s tými tzv. amnestiami, v skutočnosti teda to bolo, myslím skôr zastavenie vyšetrovania, ale zľudovelo to ako amnestie a už tu máme problém, že máme prezidenta, ktorý hoci bol hlavou štátu, vracia sa akoby do súťaže o moc v štáte. Teda situácia, na ktorú nepamätali ani tvorcovia Ústavy a proste nepamätali ani zákony a chcem len zdôrazniť, že, a siaha to až po ten protokol, ktorý, ktorý predkladateľ objavil, že tam je napríklad zakotvené ten problém oslovovania, mimochodom veľmi citlivý v politickej oblasti, lebo naozaj ak ide pán prezident do súťaže a nikto z nás mu tú, pán bývalý prezident, nikto z nás mu to právo...
===== chcem len zdôrazniť, že a siaha to až po ten protokol, ktorý, ktorý predkladateľ objavil, že tam je napr. zakotvené ten problém oslovovania, mimochodom veľmi citlivý v politickej oblasti, lebo naozaj ak ide pán prezident do súťaže a nikto z nás mu tú, pán bývalý prezident, nikto z nás mu to právo neupiera, tak toto, táto výsada, oslovenie môže byť chúlostivejšia v politickej súťaži než to, na čo upozornil pán poslanec Dostál, že či sa privezie svojím autom, alebo niečím iným, niekoho iného autom, oslovovanie je veľmi silná, teda symbolická politická karta, politický kapitál, oslovovať prezident, pán prezident naozaj ťažko sa potom diskutuje.
Otvárala sa tu aj otázka tých, zahraničného pôsobenia bývalých prezidentov a znovu je to tak, že ten aditívny spôsob jak sa tu vŕšili rôzne nové politické reality, lebo napr. to, že kandidujeme aj do orgánov Európskej únie a že slovenský politik môže sa kľudne stať šéfom NATO, alebo Európskej komisie. To sú všetko novinky, ale opakujem, znovu tá legislatíva na to reagovala len aditívne, pridávaním ako seno, keď sa hádže jedno na druhé a už dávno to jedno s druhým nefunguje. Už to dávno neladí a chce to proste diskusiu o reforme aj v takejto malej veci, z ktorej vytŕča ten nedostatok diskusie o reforme postoja celkového v usporiadanom štáte voči jeho predstaviteľom, napr. bývalým hlavám štátu.
Chcel by som veriť, že pán poslanec Kresák umožní a on to tu aj naznačil a podporí v prípade úsilie poslancov urobiť tento jeho návrh komplexnejším v druhom čítaní a v každom prípade mu chcem poďakovať, že sa do tohoto nepríjemného, nepríjemnej práce pustil. Nie je to nič príjemné, každý si myslí, že sa to týka Kisku a je to lex Kiska, nie je to lex Kiska, pretože tento problém proste bude mať pani Čaputová, môže ho mať ktokoľvek. Ja si pamätám, že svojím spôsobom ho prežíval aj náš prvý prezident Michal Kováč, ktorý si zriadil kanceláriu, nadáciu, snažil sa verejne účinkovať, ale ako by tá, tie podmienky neboli na to nastavené, nikto nevedel kam takpovediac, s ním a čo s ním. Teraz aj týmto faktom, že končiaci prezident je v produktívnom veku aj tým neodškriepiteľným faktom, že nová pani prezidentka, pre ňu to platí ešte oveľa viac, nás jednoducho stavia do pozície, či už tuná na pôde parlamentu, alebo aj inde. Jednoducho túto postmodernú realitu zobrať na vedomie. Prezidenti majú stratiť svoju postfeudálnu aureolu a že nám tom trvalo toľké roky ako ju tak pomaly strácajú je tak trochu dôkazom nášho Kocúrkova, našej nesystémového uvažovania, my sme vždy všetko riešili až keď sme narazili na to, že nám to práve tlačí v topánke, neriešilo sa to teda systémovými reformami, častokrát ani po novembri a ešte menej niekedy neskôr a je to pripomienka, že prídu celkom nové výzvy aj v súvislosti s tou Európskou úniou, ktoré nás donútia tie postoje k členeniu elít, lebo to sú zákony, ktoré sa vlastne týkajú politických elít, hovoriť o nich veľmi otvorene, hovoriť o nich bez niekdajšej posvätnosti, síce to tedeum, ktoré zaviedol Hácha, lebo Masaryk, teda ani Beneš toto by určite neurobili, tak trvá doteraz, ale opakujem to, to aditívne pridávanie rôznych zvyklostí a rôznych symbolov tej, tomu zdravému životu politických elít neprospieva a najmä neprospieva, keď o tom nehovoríme, keď to vždy riešime len ak hoc a bez politickej rozpravy. Keďže je piatok poobede myslím, že tých niekoľko zvláštnych poslancov, ktorí na takúto rozpravu majú nervy a ochotu a chuť a zostali v sále, myslím, že, že to prijali aj tento môj príspevok s porozumením. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

18.10.2019 12:35 - 12:45 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, ja len absolútne verím predkladateľovi, že toto nie je len osobná téma jedného prezidenta, ale je faktom, že sa objavuje celkom iné postavenie prezidenta, práve aj v osobe teraz zvolenej prezidentky prichádzajú ročníky, ktoré, o ktorých sa nedá pochybovať, že budú žiť ešte dlho potom a pravdepodobne aj verejne pôsobiť dlho potom než skončí ich mandát.
Chcem povedať pár slov o takom zvláštnom kontexte stredoeurópskom, pretože tento návrh alebo iniciatívu pán poslanca Kresáka, ktorá, verím, že bude ešte rozšírená, ja by som bol skôr za to, keby to teda nebol operatívny zákon len na úrovni Lex Kiska, ale keby to bol návrh ako som už aj vo faktickej povedal, návrh, ktorý smeruje k novému vyčisteniu tohoto priestoru. Ten priestor je čistený už prakticky 100 rokov. Priestor, tá otázka, že aké postavenie majú čelní predstavitelia republiky, republikánskeho zriadenia. Pripomeňme, že už pred vyše 100 rokmi sa tu objavil republikanizmus a že tí prví prezidenti, republikáni, vonkoncom neboli tradicionalisti, boli to veľmi moderní ľudia, aj T. G. Masaryk, aj Eduard Beneš, nehovoriac teda o zakladateľovi štátu Štefánikovi, ale hovorme o prezidentoch, napriek tomu sa im hodilo ponechať si pomerne zaujímavé feudálne prvky vo fungovaní hlavy štátu, či už to bola abolícia, amnestie, nedotknuteľnosť hlavy štátu, ktorá, ktorej nejaká neprimeraná kritika bola trestná, no v tomto zmysle ma napadá hneď, že ako to pomaly ide v tej našej republike, pretože napríklad trestnosť poškodzovania dobrého mena a hlavy štátu, paragraf toho, ktorý zostal z prvej republiky, potom si ho samozrejme chránil Gottwald a chránili si ho komunisti, sme rušili, ani neviem, či teraz si spomenúť, či tu niekto je z tých čias, až po roku 2000 ako problém vtedajšej hlavy štátu pána Schustera, ktorý sa tohto komunistického zákona, ktorý stále zostal v Trestnom zákone, domáhal a chcel sa súdiť s novinármi, ktorí ho kritizovali.
Toto je ilustrácia, že ide nám to dosť pomaly a na jednej strane teda ešte nie je celkom uzavreté ani také upratovanie v otázkach výsad a boli tu spomenuté aj tie dôchodky a výsluhové dôchodky, všetko sa to len vŕši ako aditívnym spôsobom, každý k tomu čosi pridá, nejakým spôsobom to modifikuje, ale dávno, dávno by občania uvítali, keby si táto oblasť zaslúžila reformu. Ja mám pocit, že poslanci, aj vlády od nepamäti veľmi radi reformujú tie oblasti, v ktorých žijú občania, ale tie oblasti, v ktorých žijú oni, potom zostávajú takým slepým okom hurikánu. Tam sa s tými reformami tak veľmi nenáhlime, však ilustráciou je ako dlho trvalo rušenie napríklad tých špecifických výsad poslancov, imunít a tak ďalej a celkom, celkom dokonalé to nie je ani dnes.
Toto je predzvesť postmoderny, dámy a páni, my sme teda ešte celkom sa nevysporiadali s reziduami, ktoré niektoré sú fakt 100 rokov staré, viete dobre, že aké ťažkosti boli s tými tzv. amnestiami, v skutočnosti teda to bolo, myslím skôr zastavenie vyšetrovania, ale zľudovelo to ako amnestie a už tu máme problém, že máme prezidenta, ktorý hoci bol hlavou štátu, vracia sa akoby do súťaže o moc v štáte. Teda situácia, na ktorú nepamätali ani tvorcovia Ústavy a proste nepamätali ani zákony a chcem len zdôrazniť, že, a siaha to až po ten protokol, ktorý, ktorý predkladateľ objavil, že tam je napríklad zakotvené ten problém oslovovania, mimochodom veľmi citlivý v politickej oblasti, lebo naozaj ak ide pán prezident do súťaže a nikto z nás mu tú, pán bývalý prezident, nikto z nás mu to právo...
===== chcem len zdôrazniť, že a siaha to až po ten protokol, ktorý, ktorý predkladateľ objavil, že tam je napr. zakotvené ten problém oslovovania, mimochodom veľmi citlivý v politickej oblasti, lebo naozaj ak ide pán prezident do súťaže a nikto z nás mu tú, pán bývalý prezident, nikto z nás mu to právo neupiera, tak toto, táto výsada, oslovenie môže byť chúlostivejšia v politickej súťaži než to, na čo upozornil pán poslanec Dostál, že či sa privezie svojím autom, alebo niečím iným, niekoho iného autom, oslovovanie je veľmi silná, teda symbolická politická karta, politický kapitál, oslovovať prezident, pán prezident naozaj ťažko sa potom diskutuje.
Otvárala sa tu aj otázka tých, zahraničného pôsobenia bývalých prezidentov a znovu je to tak, že ten aditívny spôsob jak sa tu vŕšili rôzne nové politické reality, lebo napr. to, že kandidujeme aj do orgánov Európskej únie a že slovenský politik môže sa kľudne stať šéfom NATO, alebo Európskej komisie. To sú všetko novinky, ale opakujem, znovu tá legislatíva na to reagovala len aditívne, pridávaním ako seno, keď sa hádže jedno na druhé a už dávno to jedno s druhým nefunguje. Už to dávno neladí a chce to proste diskusiu o reforme aj v takejto malej veci, z ktorej vytŕča ten nedostatok diskusie o reforme postoja celkového v usporiadanom štáte voči jeho predstaviteľom, napr. bývalým hlavám štátu.
Chcel by som veriť, že pán poslanec Kresák umožní a on to tu aj naznačil a podporí v prípade úsilie poslancov urobiť tento jeho návrh komplexnejším v druhom čítaní a v každom prípade mu chcem poďakovať, že sa do tohoto nepríjemného, nepríjemnej práce pustil. Nie je to nič príjemné, každý si myslí, že sa to týka Kisku a je to lex Kiska, nie je to lex Kiska, pretože tento problém proste bude mať pani Čaputová, môže ho mať ktokoľvek. Ja si pamätám, že svojím spôsobom ho prežíval aj náš prvý prezident Michal Kováč, ktorý si zriadil kanceláriu, nadáciu, snažil sa verejne účinkovať, ale ako by tá, tie podmienky neboli na to nastavené, nikto nevedel kam takpovediac, s ním a čo s ním. Teraz aj týmto faktom, že končiaci prezident je v produktívnom veku aj tým neodškriepiteľným faktom, že nová pani prezidentka, pre ňu to platí ešte oveľa viac, nás jednoducho stavia do pozície, či už tuná na pôde parlamentu, alebo aj inde. Jednoducho túto postmodernú realitu zobrať na vedomie. Prezidenti majú stratiť svoju postfeudálnu aureolu a že nám tom trvalo toľké roky ako ju tak pomaly strácajú je tak trochu dôkazom nášho Kocúrkova, našej nesystémového uvažovania, my sme vždy všetko riešili až keď sme narazili na to, že nám to práve tlačí v topánke, neriešilo sa to teda systémovými reformami, častokrát ani po novembri a ešte menej niekedy neskôr a je to pripomienka, že prídu celkom nové výzvy aj v súvislosti s tou Európskou úniou, ktoré nás donútia tie postoje k členeniu elít, lebo to sú zákony, ktoré sa vlastne týkajú politických elít, hovoriť o nich veľmi otvorene, hovoriť o nich bez niekdajšej posvätnosti, síce to tedeum, ktoré zaviedol Hácha, lebo Masaryk, teda ani Beneš toto by určite neurobili, tak trvá doteraz, ale opakujem to, to aditívne pridávanie rôznych zvyklostí a rôznych symbolov tej, tomu zdravému životu politických elít neprospieva a najmä neprospieva, keď o tom nehovoríme, keď to vždy riešime len ak hoc a bez politickej rozpravy. Keďže je piatok poobede myslím, že tých niekoľko zvláštnych poslancov, ktorí na takúto rozpravu majú nervy a ochotu a chuť a zostali v sále, myslím, že, že to prijali aj tento môj príspevok s porozumením. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2019 12:13 - 12:15 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, že pán kolega odpovedal na tie naozaj otázky týkajúce sa oslovenia. Mňa to zaujalo, pretože vlastne to, čo tu riešime, je otázka, hoci sa to netýka konkrétnej osoby, iba konkrétnej osoby, lebo zákon bude platiť aj pre iných, ale je to otázka návratu alebo existencie hlavy štátu v politickej prevádzke, v bežnej politickej prevádzke. Samozrejme, že je, by bolo Kocúrkovo v tejto bežnej politickej prevádzke, aby bol titulovaný ako hlava štátu. Slovo prezident je de facto synonymum a pritom by sa zúčastňoval súťaže o moc v štáte, v televízii, v rozhovoroch, na návšteve divadla a tak ďalej. Čiže naozaj zostáva možno pre nás, pre budúcnosť, ako otázka, pri upratovaní všetkých tých bývalých výsad, súčasných výsad, ktorých je, ktoré sú vytvárané alebo vznikli aditívne, nevznikli na základe nejakého konceptu. Aj tie výsluhové dôchodky, aj otázka odmeňovania politických väzňov, čo sa tu, alebo odmeňovania, odškodňovania, ktorá sa tu vlekle vždy opakovala. Všetky tieto nadštandardy by si raz zaslúžili inventúru a toto je jeden krok k tomu normálnejšiemu stavu. Ale zostane otázka, že ako sa vysporiadať s tým, že ministerstvo si robí svoj protokol a Národná rada, Národná rada chce uľahčiť návrat prezidentov, bývalých prezidentov a prezidentiek do politického života.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2019 16:58 - 16:59 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pán kolega, že ste išli za ten pult, pretože tu treba vypichnúť aj keď krátkymi slovami. Potvrdzujem tú potrebu aj rozlišovať, ale aj si pamätať. Pamätať si akého bezohľadného boja bol terčom Michal Kováč, starší. Pamätať si, že Michal Kováč, mladší sa stal súčasťou tohto bezohľadného politického boja, ktorý išiel na doraz a v ktorom obstáli, v ktorom preukázali, že nie je Michal Kováč, mladší žiadnym kriminálnikom. A preto je dôležité, že ste išli za ten pult a pripomenuli ste to v sále. Je treba rozlišovať a je treba si toto pamätať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 16:54 - 16:55 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
napokon ako viete k zrušeniu amnestií prišlo, ale zostáva tento apendix. Ako to, že je Kočner nepostihnuteľný za kauzu Chemapol? Za kauzu Technopol. Ako to, že tu sú poslanci, ktorí dosiahli, že zostal krytý amnestiami. .Tento apendix treba odoperovať. A kto si trúfne v tejto atmosfére sa pozrieť svojim voličom do očí s tým, že chráni Kočnera, tak mu naozaj odporúčam, aby si prešiel Slovensko, porozprával sa na predvolebných mítingoch o tom, že prečo ho chrániť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, budem vás ukončiť. Ďakujem pekne. Vypršal vám, bohužiaľ, čas.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, dámy a páni, že ste vypočuli môj príhovor a ospravedlňujem sa, že som naliehavý, ale uvedomte si dĺžku tých 30 rokov, a to že sa točíme okolo toho, že štát tu kryje násilie a v tejto sále sú poslanci, ktorí sú komplici tohto násilia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 16:44 - 16:55 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, hovoríme veľmi neradi ale v týchto dňoch a v týždňoch žiaľ veľmi často o takých prejavoch násilia v tejto spoločnosti o akých sme si kedysi mysleli, že sú vecou buď nejakej veľmi vzdialenej minulosti alebo, že také veci sa stávajú kdesi ďaleko od nás, kdesi v nejakých možno afrických možno iných zaostalých a v každom prípade neslobodných krajinách. Predsa chceli sme byť krajinou práva a ochrany života a bezpečia každého jedného slušného človeka. To bola aspoň, to bola aspoň let motív a aj stručne povedaný program hnutia ktoré pred 30 rokmi začínalo to čo tu stále žijeme a čoho výsledkom a dôsledkom je aj tento parlament. Teda nemám tým na mysli zrovna to, že pri tejto dôležitej novele je poloprázdny alebo na 90 % prázdny ale povedzme aj to, lebo poslanci majú, majú slobodný mandát. Áno niekto z vás by pokojne mohol povedať v tejto chvíli, že tak ako s tou verejnosťou proti násiliu však aj dnešný svet či vo svete alebo aj ten náš slovenský je plný násilia. Zväčša máme pocit, že sme voči tomu už doslova bez mocný a tento pocit, tí obyčajní ľudia, ktorých je samozrejme vždy a všade drvivá väčšina riešia aj dnes práve tak ako riešili kedysi. Žijú si proste svoje takzvané malé dejiny. Sústreďujúc sa na seba, na svoju rodinu, na svoju prácu a to zlo sa snažia pokiaľ sa len dá radšej nevidieť. Nie je to recept pre nás, lebo sme práve sluhovia tých verejných úloh, ktoré sa musí, do ktorých patrí aj zaoberanie sa takýmito stránkami slobody a života a aj vzdorovanie takýmto prejavom zla a násilia. Ale nemôžme odsudzovať, že to robí väčšina ľudí, to zlo sa snažia od seba ako som už povedal odtlačiť a takto seba záchovne, lebo to je otázka psychickej hygieny to robili aj generácie pred nami a budú to aj vždy robiť. otázke je, čo robia politické elity, pretože na ne sa obyvateľ spolieha. Oni majú byť strážcami zákonnosti, my sme priam zákonodarný zbor. A majú byť aj vzorom slušnosti, ochrany tej civilizácie, ktorej veľkým a krásnym výsledkom je ten režim slobody a demokracie ktorý máme šťastie žiť ale občas napriek tomu, že ľudia takto odtláčajú od seba myšlienku na to násilie, ktoré ten život v tomto slzavom údolí predsa len stále sprevádza a vždy sprevádzať bude. Občas dámy a páni stanú veci, ktoré sú ako rana päsťou medzi oči. Za tých 30 rokov bolo takých rán niekoľko, teraz posledná rana medzi oči bola príšerná vražda Janka Kuciaka a jeho snúbenice. Ale dve dekády pred tým bola práve takou ranou medzi oči vražda Remiáša a udalosti, ktoré súviseli s únosom Michala Kováča mladšieho. Dámy a páni do čias tohoto volebného obdobia si mnohí ľudia mohli myslieť, že Slovensko je z najhoršieho vonku. Aj tomu, najmä tí mladí verili. Mladí ľudia a ja im to srdca prajem, veria, že keď sa vydá každého pol roka nový model mobilu a oni si ho vedia zaobstarať, že v skutku progres a tá doba zmena ide dopredu. Mladí ľudia boli určite presvedčení, že také beštiality aké sa tu páchali napríklad za totality, o ktorých oni počúvajú teraz samozrejme len sprostredkovane, možno, možno ešte nejaký odraz z toho bol v tých divokých 90 rokoch, keď tu vybuchovali autá a boli tú únosy a stála sa vražda Remiáša. No ale aj to, kde že už je pre mladého človeka, veď pre nich je to tak dávno, rovnako dávno ako keď sa hovorí o púnskych vojnách, jednoducho je to pred ich spomienkou. Nezažili to a zrazu prišli udalosti tohto volebného obdobia, ktoré postupne vyzliekajú pravdu o Slovensku. Vyzliekajú sudcov s talárov, policajtov z uniforiem, zrazu vidíme, že nielen že nie sú preč 90 roky, ale v istom zmysle nie je preč ani štátom kryté násilie, ba štátom organizované násilie. To je predsa ten stav, kvôli ktorému vzniklo Hnutie proti násiliu, kvôli ktorému ľudia stáli v 89 predovšetkým v tých prvých chvíľach na uliciach. Čiže tu sa stalo násilie brutálne postupy, ktoré kryl štát, ktoré boli jasne v rozpore so slušnosťou, s právom človeka mať názor a mať slobodu a predsa ich páchal štát. Správa o dvojnásobnej vražde ktorú sme pred dvomi rokmi bola, bola jasná, minulosť nikam neodišla. Minulosť s a nám smeje do očí, škľabí sa do očí a straší schopnosťou dostať štát na svoju stranu a používať štát ako nástroj mafie. Tento stav kladie doslova otáznika nad povahu nášho štátu. V akom štáte to vlastne žijeme a aký režim, sme si tie tých tridsať rokov vypestovali. Ja viem každý rok sa pripomína november ale ja neustále dávam najavo pobúrenie nad pretvárkou okolo tohto farizejského pripomínania keď súčasne tu môže byť tak korupcia a mafia tak zahryznutá do štátu, že násilie sa zopakuje ešte v hroznejšej podobe než bolo. Však v novembri ľudia išli teda demonštrovať kvôli domnelej vražde alebo zabitiu, potom sa stal štátom riadený únos a vražda Remiáša a my sme 20, vyše 20 rokov nevedeli ani len zrušiť amnestie, ktorými sa páchateľ alebo spolupáchateľ snažil schovať pred spravodlivosťou a keď sa nám to naveľa naveľa podarilo, sotva sa nám to podarilo udiala sa dvojitá vražda. Rozumiete aké je to posolstvo tohto volebného obdobia. Minulosť nikam neodišla. Žiadna, žiadny slušný človek, nemôže si byť istý, dokonca ani životom v prípade, že skríži cestu moci spojenej ale so štátom. Všade na svete sa môže stáť mafiánska vražda ale v žiadnom slušnom štáte nie je mafia krytá štátnymi inštitúciami. Prokuratúrou, políciou, súdnictvom. Celá táto, dnešná doba kedy doslov vrie súčasné Watergate ktorým je zverejnenie už potvrdenej Gorily ktorej, ktorej osoby sú stotožnené a potvrdia na ich mená. Aj v tejto situácií tu máme jeden bizarný rest, ktorého zvrhlosť popísal predkladateľ pán Matovič. Tak my sme rušili tie amnestie, boli sme na seba veľmi hrdí ale páni z koalície mali jedinú podmienku, nemôže, teda musí sa zrušiť aj amnestia Michala Kováča voči svojmu synovi, ale tak aby sa nezrušila amnestia voči Kočnerovi. Táto požiadavka sa opakovala stále znovu a znovu až kým nebolo úplne jasné, že ak neprijmeme tento vnútený kompromis žiadne rušenia amnestií sa nevykoná a všetci odporcovia zrušenia amnestií budú mať už naveky silný argument, že my sme chceli ale vy ste vtedy nesúhlasili. Tak už to nechajme tak, aj tak prešlo 20 rokov už to nebude nikdy vyšetrované. Napokon ako viete k zrušeniu amnestií ale zostáva tento appendix. Ako to že je Kočner nepostihnuteľný za kauzu Chemapol. Ako to za kauzu Technopol. Ako to, že tu sú poslanci, ktorí dosiahli, že ....
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2019 18:59 - 19:01 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Pán kolega, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je hlasom racionality a zdravého rozumu a tvoj príspevok tu pripomenul, pripomenul si, a to je veľmi užitočné práve v tejto chvíli, aká bola vlastne genéza tej ilúzie, ktorú vládu tuná pred rokom predložila, necelým rokom, že bude mať nulový deficit. Bolo to od počiatku populistické gesto a varovania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že ide o iba politickú hru, sa potvrdili.
Samozrejme, vládna koalícia ignorovala aj ďalšie varovania a tento parlament sa premenil na doslova jarmok márnosti, kde sa rozdáva a nakupujú volebné hlasy. Ja chcem využiť túto poznámku, lebo už sa neprihlásim do rozpravy, keďže je po 19.00 hodine, na to, aby som poďakoval predsedovi Rady, pretože zostal majákom racionality v svete, v ktorom už neviete, či máte veriť Generálnej prokuratúre, či sa dá ešte veriť tajným službám, komu sa v tejto krajine dá veriť. Ja si volím to, že spolieham na to, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť si neprihrieva polievku a každý rok bude robiť zatiaľ to, tak pod vaším vedením vždy bolo, poctivo svoju robotu, prečo ju, prečo bola zostrojená. Chcem vám za to poďakovať.
Ešte jedna poznámka. Na vašom hlase som vybadal, že je to naozaj únavná úloha, pripomínať rok čo rok zdravý rozum práve na tomto ponurom mieste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis