Videokanál poslanca

Ďakujem, že pán kolega odpovedal na tie naozaj otázky týkajúce sa oslovenia. Mňa to zaujalo, pretože vlastne to, čo tu riešime, je otázka, hoci sa to netýka konkrétnej osoby, iba konkrétnej osoby, lebo zákon bude platiť aj pre iných, ale je to otázka návratu alebo existencie hlavy štátu v politickej prevádzke, v bežnej politickej prevádzke. Samozrejme, že je, by bolo Kocúrkovo v tejto bežnej politickej prevádzke, aby bol titulovaný ako hlava štátu. Slovo prezident je de facto synonymum, a pritom by sa zúčastňoval súťaže o moc v štáte v televízii, v rozhovoroch, na návšteve divadla a tak ďalej.
Čiže naozaj zostáva možno pre nás pre budúcnosť ako otázka pri upratovaní všetkých tých bývalých výsad, súčasných výsad, ktorých je, ktoré sú vytvárané alebo vznikli aditívne, nevznikli na základe nejakého konceptu, aj tie výsluhové dôchodky, aj otázka odmeňovania politických väzňov, čo sa tu, alebo odmeňovania, odškodňovania, ktorá sa tu vlekle vždy opakovala, všetky tieto nadštandardy by si raz zaslúžili inventúru a toto je jeden krok k tomu normálnejšiemu stavu.
Ale zostane otázka, že ako sa vysporiadať s tým, že ministerstvo si robí svoj protokol a Národná rada, Národná rada chce uľahčiť návrat prezidentov, bývalých prezidentov a prezidentiek do politického života.

Ďakujem, pán kolega, že ste išli za ten pult, pretože to treba vypichnúť, aj keď krátkymi slovami.
Potvrdzujem tú potrebu aj rozlišovať, ale aj si pamätať. Pamätať si, akého bezohľadného boja bol terčom Michal Kováč starší. Pamätať si, že Michal Kováč mladší sa stal súčasťou tohto bezohľadného politického boja, ktorý išiel na doraz a v ktorom obstáli, v ktorom preukázali, že nie je Michal Kováč mladší žiadnym kriminálnikom, a preto je dôležité, že ste išli za ten pult a pripomenuli ste to v sále.
Je treba rozlišovať a je treba si toto pamätať.

Dámy a páni, hovoríme veľmi neradi, ale v týchto dňoch a v týždňoch, žiaľ, veľmi často o takých prejavoch násilia v tejto spoločnosti, o akých sme si kedysi mysleli, že sú vecou buď nejakej veľmi vzdialenej minulosti, alebo že také veci sa stávajú kdesi ďaleko od nás, kdesi v nejakých možno afrických, možno iných, zaostalých a v každom prípade neslobodných krajinách. Predsa chceli sme byť krajinou práva a ochrany života a bezpečia každého jedného slušného človeka. To bola aspoň, to bola aspoň leitmotív a aj stručne povedaný program hnutia, ktoré pred 30 rokmi začínalo to, čo tu stále žijeme a čoho výsledkom a dôsledkom je aj tento parlament. Teda nemám tým na mysli zrovna to, že pri tejto dôležitej novele je poloprázdny alebo na 90 % prázdny, ale povedzme aj to, lebo poslanci majú, majú slobodný mandát.
Áno, niekto z vás by pokojne mohol povedať v tejto chvíli, že tak ako s tou Verejnosťou proti násiliu, však aj dnešný svet, či vo svete, alebo aj ten náš slovenský, je plný násilia. Zväčša máme pocit, že sme voči tomu už doslova bezmocní, a tento pocit tí obyčajní ľudia, ktorí, ktorých je, samozrejme, vždy a všade drvivá väčšina, riešia aj dnes práve tak, ako riešili kedysi. Žijú si proste svoje tzv. malé dejiny, sústreďujúc sa na seba, na svoju rodinu, na svoju prácu a to zlo sa snažia, pokiaľ sa len dá, radšej nevidieť. Nie je to recept pre nás, lebo sme práve sluhovia tých verejných úloh, ktoré sa musí, do ktorých patrí aj zaoberanie sa takýmito stránkami slobody a života a aj vzdorovanie takýmto prejavom zla a násilia. Ale nemôžme odsudzovať, že to robí väčšina ľudí, to zlo sa snažia od seba, ako som už povedal, odtlačiť a takto sebazáchovne, lebo to je otázka psychickej hygieny, to robili aj generácie pred nami a budú to aj vždy robiť.
Otázne je, čo robia politické elity, pretože na ne sa obyvateľ spolieha. Oni majú byť strážcami zákonnosti, my sme priam zákonodarný zbor. A majú byť aj vzorom slušnosti, ochrany tej civilizácie, ktorej veľkým a krásnym výsledkom je ten režim slobody a demokracie, ktorý máme šťastie žiť. Ale občas napriek tomu, že ľudia takto odtláčajú od seba myšlienku na to násilie, ktoré ten život v tomto slzavom údolí predsa len stále sprevádza a vždy sprevádzať bude.
Občas sa, dámy a páni, stanú veci, ktoré sú ako rana päsťou medzi oči. Za tých 30 rokov bolo takých rán niekoľko, teraz posledná rana medzi oči bola príšerná vražda Janka Kuciaka a jeho snúbenice. Ale dve dekády predtým bola práve takou ranou medzi oči vražda Remiáša a udalosti, ktoré súviseli s únosom Michala Kováča mladšieho. Dámy a páni, do čias tohoto volebného obdobia si mnohí ľudia mohli myslieť, že Slovensko je z najhoršieho vonku. Aj tomu najmä tí mladí verili. Mladí ľudia - a ja im to srdca prajem - veria, že keď sa vydá každého pol roka nový model mobilu a oni si ho vedia zaobstarať, že v skutku progres a tá dobrá zmena ide dopredu. Mladí ľudia sú, boli určite presvedčení, že také beštiality, aké, aké sa tu páchali napríklad za totality, o ktorých oni počúvajú teraz, samozrejme, len sprostredkovane, možno, možno ešte nejaký odraz z toho bol v tých divokých 90. rokoch, keď tu vybuchovali autá a boli tú únosy a stala sa vražda Remiáša. No ale aj to kdeže už je pre mladého človeka, veď pre nich je to tak dávno, rovnako dávno, ako keď sa hovorí o púnskych vojnách, jednoducho je to pred ich spomienkou. Nezažili to.
A zrazu prišli udalosti tohto volebného obdobia, ktoré postupne vyzliekajú pravdu o Slovensku. Vyzliekajú sudcov z talárov, policajtov z uniforiem, zrazu vidíme, že nielenže nie sú preč 90. roky, ale v istom zmysle nie je preč ani štátom kryté násilie, ba štátom organizované násilie. To je predsa ten stav, kvôli ktorému vzniklo hnutie proti násiliu, kvôli ktorému ľudia stáli v 89. predovšetkým v tých prvých chvíľach na uliciach. Čiže tu sa stalo násilie brutálne postupy, ktoré kryl štát, ktoré boli jasne v rozpore so slušnosťou, s právom človeka mať názor a mať slobodu, a predsa ich páchal štát.
Správa o dvojnásobnej vražde, ktorú sme pred dvomi rokmi dostali, bola, bola jasná, minulosť nikam neodišla. Minulosť sa nám smeje do očí, škľabí sa do očí a straší schopnosťou dostať štát na svoju stranu a používať štát ako nástroj mafie.
Tento stav kladie doslova otázniky nad povahu nášho štátu, v akom štáte to vlastne žijeme a aký režim sme si tie, tých 30 rokov vypestovali. Ja viem, každý rok sa pripomína november, ale ja neustále dávam najavo pobúrenie nad pretvárkou okolo tohto farizejského pripomínania, keď súčasne tu môže byť tak korupcia a mafia zahryznutá do štátu, že násilie sa zopakuje ešte v hroznejšej podobe, než bolo. Však v novembri ľudia išli teda demonštrovať kvôli domnelej vražde alebo zabitiu, potom sa stal štátom riadený únos a vražda Remiáša a my sme 20, vyše 20 rokov nevedeli ani len zrušiť amnestie, ktorými sa páchateľ alebo spolupáchateľ snažil schovať pred spravodlivosťou. A keď sa nám to naveľa, naveľa podarilo, sotva sa nám to podarilo, udiala sa dvojitá vražda. Rozumiete, aké je to posolstvo tohto volebného obdobia? Minulosť nikam neodišla! Žiadna, žiadny slušný človek, nemôže si byť istý, dokonca ani životom v prípade, že skríži cestu moci spojenej ale so štátom. Všade na svete sa môže stáť mafiánska vražda, ale v žiadnom slušnom štáte nie je mafia krytá štátnymi inštitúciami, prokuratúrou, políciou, súdnictvom.
Celá táto dnešná doba, kedy doslova vrie súčasné Watergate, ktoré, ktorým je zverejnenie už potvrdenej Gorily, ktorej, ktorej osoby sú stotožnené, a potvrdená ich..., ich mená. Aj v tejto situácií tu máme jeden bizarný rest, ktorého zvrhlosť popísal predkladateľ pán Matovič. Tak my sme rušili tie amnestie, boli sme na seba veľmi hrdí, ale páni z koalície mali jedinú podmienku, nemôže, a teda musí sa zrušiť aj amnestia Michala Kováča voči svojmu synovi, ale tak, aby sa nezrušila amnestia voči Kočnerovi. Táto požiadavka sa opakovala stále znovu a znovu, až kým nebolo úplne jasné, že ak neprijmeme tento vnútený kompromis, žiadne rušenia amnestií sa nevykoná a všetci odporcovia zrušenia amnestií budú mať už naveky silný argument, že my sme chceli, ale vy ste vtedy nesúhlasili. Tak už to nechajme tak, aj tak prešlo 20 rokov., už to nebude nikdy vyšetrované.
Napokon, ako viete, k zrušeniu amnestií prišlo, ale zostáva tento apendix. Ako to, že je Kočner nepostihnuteľný za kauzu Chemapol? Ako to... Za kauzu Technopol. Ako to, že tu sú poslanci, ktorí dosiahli, že zostal krytý amnestiami. Tento apendix treba odoperovať. A kto si trúfne v tejto atmosfére sa pozrieť svojim voličom do očí s tým, že chráni Kočnera, tak mu naozaj odporúčam, aby si prešiel Slovensko, porozprával sa na predvolebných mítingoch o tom, že prečo ho chráni, veľmi by ma to zaujímalo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, budem vás ukončiť. Ďakujem pekne. Vypršal vám, bohužiaľ, čas.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, dámy a páni, že ste vypočuli môj príhovor, a ospravedlňujem sa, že som naliehavý, ale uvedomte si dĺžku tých 30 rokov, a to, že sa točíme okolo toho, že štát tu kryje násilie. A v tejto sále sú poslanci, ktorí sú komplici tohto násilia.

Pán kolega, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je hlasom racionality a zdravého rozumu a tvoj príspevok tu pripomenul, pripomenul si, a to je veľmi užitočné práve v tejto chvíli, aká bola vlastne genéza tej ilúzie, ktorú vládu tuná pred rokom predložila, necelým rokom, že bude mať nulový deficit. Bolo to od počiatku populistické gesto a varovania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že ide o iba politickú hru, sa potvrdili.
Samozrejme, vládna koalícia ignorovala aj ďalšie varovania a tento parlament sa premenil na doslova jarmok márnosti, kde sa rozdáva a nakupujú volebné hlasy. Ja chcem využiť túto poznámku, lebo už sa neprihlásim do rozpravy, keďže je po 19.00 hodine, na to, aby som poďakoval predsedovi Rady, pretože zostal majákom racionality v svete, v ktorom už neviete, či máte veriť Generálnej prokuratúre, či sa dá ešte veriť tajným službám, komu sa v tejto krajine dá veriť. Ja si volím to, že spolieham na to, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť si neprihrieva polievku a každý rok bude robiť zatiaľ to, tak pod vaším vedením vždy bolo, poctivo svoju robotu, prečo ju, prečo bola zostrojená. Chcem vám za to poďakovať.
Ešte jedna poznámka. Na vašom hlase som vybadal, že je to naozaj únavná úloha, pripomínať rok čo rok zdravý rozum práve na tomto ponurom mieste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dámy a páni, špeciálna prokuratúra v tieto dni a v tieto roky je v istom zmysle symbolom a ich šéf sa stal ikonou súčasnosti, ikonou tejto doby. Raz keď budú ľudia spomínať, možno vám to nebude lichotiť, pán špeciálny prokurátor, ale váš profil a vaša tvár, vaša fotografia, vaša schopnosť vydržať to skóre 61 ku nule, odrážať, ako niekto to tu nazval, teflónovým spôsobom akékoľvek ponosy a obavy, ktoré vyslovujú poslanci, sa stane symbolom tejto doby, v ktorej tu klasik povedal "vyhraj voľby a potom môžeš všetko". Skutočne sa stotožňujem s názormi, že tak ako je postavená prokuratúra, aj všeobecná, aj špeciálna, má nedostatok spätnej väzby, nikto už nevie s ňou pohnúť, nie je pod verejnou kontrolou, a to nie je tá inštitúcia, ktorá má byť úplne odpojená od verejnej kontroly. Ja som za všetky verejnoprávne inštitúcie, aby boli odpojené od verejného alebo politického zásahu, aby riaditeľ RTVS skutočne pracoval len zodpovedný svojmu odbornému svedomiu, ale vážnosť a váha, akú má celkove prokuratúra, je celkom z iného sveta, iného kalibru.
Z vašej správy, pán špeciálny prokurátor, nie je možné spochybniť, že špeciálna prokuratúra má nejakú bilanciu. Uvedomme si ale, že ešte nikdy nebol vyvinutý taký tlak verejnosti, aj verejnosť nebola nikdy tak šokovaná a vtiahnutá do sveta, ktorý mal byť zabezpečený demokratickými inštitúciami. Dneska ľudia denno-denne musia čítať nahrávky, ktoré ale u vás už dávno ležali. Keby sa bolo konalo, keby sa boli zanalyzovali a vyvodili sa dôsledky, dneska by sme vás chválili, pán Kováčik. Vy ste mali všetky šance nemať takúto bilanciu 61 ku nule.
Už tu bolo spomínané, že za ten rok sa udialo aj veľa vecí, na ktoré nemožno byť v oblasti justície hrdý. Utiekli zločinci, ktorí predstavovali špičky podsvetia a zistili sme, že sme naozaj amatérska krajina, ktorá si nevie poradiť so zločinom. Raz zlyhá prokurátor, inokedy Najvyšší súd alebo polícia, špičkový zločinec nám odíde pešou nohou zo súdu, ako keby tam bol na výlete a ľavá ruka justície nevie, čo robí pravá. Tie jej prekryté oči tou slávnou páskou to nie je o tom, že justícia je hlúpa, slepá a hluchá, ale že je spravodlivá.
Už vám bolo vytknuté, že za celé roky nebola vyšetrená kauza Hlas podobný Ficovmu. Spomenuté bolo aj celý rad ďalších káuz a preto tie preskočím, nebudem ich opakovať. Faktom je, pán Kováčik, že špeciálna prokuratúra užíva mimoriadne výsady. Je to inštitúcia par excellence, de facto bez akejkoľvek ďalšej kontroly. Mali ste aj vy odvážnych prokurátorov, verím, že aj máte, ale to, čo vidíme my ako poslanci a aj väčšina verejnosti, je len tváre takých prokurátorov, ktorí boli príliš usilovní a zrazu boli odídení, napríklad ak posvietili tým svetlom smerom ku strane SMER. Hlavnou témou, s ktorou toto volebné obdobie začínalo a kde sa čakali od špeciálnej prokuratúry výsledky, bola až do vraždy mladého novinára a jeho snúbenice, bola jednoznačne kauza Gorila. Aj keď tá vražda ešte stále je ďaleká od toho, že by sme videli odsúdených, definitívne odsúdených zločincov, predsa len nie je možné, aby sme úplne dali zo stola kauzu Gorila, a tieto dni vy ste práve prišli predniesť túto správu v okamihu, keď táto kauza hýbe celým Slovenskom. Znovu po dlhej dobe.
Na tej nahrávke, pán špeciálny prokurátor, je tvrdenie, tvrdenie predsedu strany SMER o nelegálnych financiách, ktoré pre ňu získaval istý pán Flašík, a z ktorých si niečo nechával. Ja by som bol rád, keby ste nám v záverečnej reči povedali, ako vás toto oslovilo a ako vnímate túto šokujúcu správu.
Politicky je to nesmierne výdatná správa, lebo my sme sa dnes dozvedeli, že text Gorily, tak ako bol publikovaný, ktorý vyvolal škandál pred voľbami 2012 a de facto priniesol strane SMER taký politický prospech, že prvýkrát od novembra 1989 vládla táto strana sama, že tento text bol scenzurovaný, bol vykastrovaný napríklad o túto pasáž. Každý, kto rozmýšľa logicky, tak veľmi rýchle príde na to, že komu to bolo ku prospechu, bolo pred voľbami. Kauza rozbúrila celé Slovensko. Pred úradom vlády horeli ohne, na námestiach boli demonštranti.
Vo vzduchu bola agresivita, aj tu pred Národnou radou stáli demonštranti, kordóny polície, ale všetko to, všetok ten hnev ulice vychádzal z materiálu, ktorý bol zmanipulovaný a v ktorom chýbala jedna z dnešného hľadiska kľúčová pasáž. Ja som bol vždy kritik korupcie rovnako u modrých ako u červených. Kto bol v tomto parlamente, vie, že veľmi skoro po tom, ako som sa dostal ako poslanec po roku 1998 do tejto budovy, som ostro kritizoval vlastné šíky za prvé náznaky korupcie. Potom, keď vzniklo SDKÚ, bol som ich otvoreným a verejným kritikom.
Všetky podozrenia pána Malchárka a ostatných ministrov druhej Dzurindovej vlády treba prešetriť do posledného, do posledného písmena. Ale znovu, Dzurindovci dostali výprask, Fico zostavil sám vládu v roku 2012 na základe obrovského pozdvihnutia verejnosti nad správou Gorila, z ktorej boli ale pasáže týkajúce sa strany SMER vyňaté. Dnes teda, práve dnešný deň vidíme obrovskú manipuláciu, aká ovplyvnila celú jednu etapu, veď odvtedy je už pomaly dekáda, celú jednu etapu politického života. V tej etape sa vlastne rozpadla, teda poviem otvorene, najprv zdemoralizovala a potom rozpadala tá tzv. tradičná pravica, tak ako ona vznikla po roku 1990, po prvých slobodných voľbách. Pán Bugár je z tejto skupiny posledný politik, aj ten odišiel spod zástav a prešiel na druhú stranu.
Tento obrovský rozklad, ktorý problematizuje politický život na Slovensku, a dokonca by som povedal otvorene, že ho problematizuje aj ľavici a strane SMER, lebo boli obdobia, keď sa cítili všemocní a zdalo sa im, že ich stromy rastú do nebies, čo je naozaj, to bol veľmi nešťastný rozklad, tento rozklad, ale bez odsúdenia vinníkov vzišiel zo zverejnenia sfalšovaného spisu Gorila, z ktorého boli vyňaté pasáže o tom, že pán Fico hovorí, že ide o 250 miliónov, z ktorých si pán Flašík nechal osemdesiat. Kľúčovú, kľúčovú to informáciu, dnes vieme, dámy a páni, že na prokuratúre sa stotožnili výroky na tejto páske s osobami. Čo s tým urobíte, pán špeciálny? Uplynul mi, žiaľ, čas, bolo by o čom hovoriť. V každom prípade vašu správu ste prišli predniesť v prelomový okamih, kedy máme právo a povinnosť byť hlasom nespokojnej verejnosti, ktorá vám prestala veriť už definitívne a ktorá žiada nápravu a potrestanie zločinu.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec.

Budaj, Ján poslanec SR
Ak sa vlúdil medzi vás, tak aj tam. Ďakujem.

Nikto z opozície tu nikdy nepovedal, že každý prokurátor je nečestný. A povedzme si o tých slušných ľuďoch v inštitúciách. Vari si tu niekto myslí, že na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky nepracovali aj slušní ľudia, hromada normálnych slušných ľudí pracovala aj na ministerstve vnútra dokonca a hovorím to ako disident, ktorého zatvorili a prenasledovali. (Smiech v sále.) Ibaže problém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci! Páni poslanci!

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Komunisti, netešte sa, ešte to má pokračovanie. (Smiech v sále.) Ibaže problém bol v tom,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Budaj, Ján, poslanec NR SR
... že systém bol zločinný a my sa dneska pýtame, aký systém urobil Kočner, Fico a ostatní, aj pán prokurátor Trnka na prokuratúre? To, to je systém práva? To je systém slušnej demokratickej krajiny? My hovoríme, že je to systém zločinný a žiadame, aby bol vyšetrený, to je všetko. A vy, ktorí ste proti, nech sa páči, len sa k tomu prihláste.

Slová, ktoré chcem povedať, naozaj nie sú motivované ničím iným, než závažnosťou tejto chvíle a cítim povinnosť hovoriť práve za to, aby táto poloprázdna sála, ktorú tu máme, alebo teda to bolo ešte veľmi optimisticky opísané, ten stav, aby si ľudia nemysleli, že to znamená, že toto je nejaký bezvýznamný bod.
Áno, správa nebýva obyčajne nič dramatické a berie sa formálne, ale tento rok je otázka Generálnej prokuratúry obnažená v celej jej bolestivosti, ktorá trvá už od roku ´89. Čiže od čias, keď sme nechali sovietsky model prokuratúry, ktorý je akéhosi vojensko-straníckeho systému, v ktorom, ktorý je priam nastavený tak, tak ho nechali urobiť, aby ten, koho strana pretlačí za generálneho prokurátora, mohol telefonickou diplomaciou, tak to fungovalo za Stalina a potom aj neskôr, doslova telefonickou diplomaciou, keď mu brnkne stranícky boss, aby on mohol, mal moc doslova, čo zaviaže, je zaviazané, čo rozviaže, je rozviazané, zastavuje, popúšťa stíhanie, odvoláva policajta, jednoducho má obrovskú moc.
Dámy a páni, porovnanie moci napríklad ministra spravodlivosti s mocou generálneho prokurátora musí vyvolávať úsmev. Minister spravodlivosti je často zo všetkých strán kritizovaný, kontrolovaný a fackaný bezmocný človek oproti tomu, akou mocou disponuje generálny prokurátor, aký má neodvolateľný mandát, koľko ten mandát trvá atď.
Vážená pani námestníčka, vaša Generálna prokuratúra funguje v jednej z najkrajších budov, akú v Bratislave máme. Všetci ste nádherne oblečení, vyzeráte slušní ľudia. Prihovárate sa nám veľmi kultivovane, vždy s takou tou právnickou ptidepe, s takou tou rečou expertov a dávate nám najavo, nám obyčajným občanom, vašu aj mocenskú aj odbornú silu, takú, až by som povedal, prevahu, ale čo s tým teraz? My sme nevedeli, že medzi vami robia ľudia, ktorí by mohli byť úplnými sluhami, normálnymi otrokmi mafie, ktorým odporne nadávajú mafiáni, ponižujú ich, držia ich pod krkom. Spravujú ich peniaze, dávajú im priame príkazy a tento človek bol podľa všetkého dlhú dobu na čele tej inštitúcie, kde ste námestníčkou. Vedeli ste o týchto veciach na Generálnej prokuratúre celé mesiace, ale zdržiavate objasňovanie a budí to dojem, že jednoducho chránite zločin. Čo si máme myslieť, pani námestníčka, o iných inštitúciách štátu? Ku generálnej prokuratúre aj pre tú budovu, aj pre tú noblesu a pre tú moc sa vzhliadalo, ako predsa len k istej autorite. Priam sme chceli veriť, že predsa len Generálna prokuratúra a oni, presne jak to aj povedal pán Baránik, nezasahovali len tak bežne, oni sa chovali dosť feudálne, že keď už to bude hrozné, vyhlásil váš nadriadený, tak rozpúta peklo. Už v tomto výroku bolo niečo chorobné, lebo on by mal rozpútavať peklo pre zločin každý týždeň od pondelka do piatka a nie, že keď zločin ho naštve, keď sa on nahnevá, tak rozpúta peklo. Čo si máme o tom myslieť? Akože normálne má zločin pohodu? Iba keď nahnevá generálneho prokurátora, tak on už fakt sa potom neudrží a čo? Akože začne uplatňovať zákon? No prepáčte, jeho výrok nám nič iné nepovedal. Ja mám inak pohodu, ale po tejto vražde už ma to fakt žere. Tak vy ma nútite, že začnem normálne uplatňovať zákon. Toto nám povedal.
Moja otázka smeruje ešte inam. Čo si má občan dnes myslieť, že ako to asi funguje na SIS-ke? U vás mafia rozkazuje prokurátorovi, ktorý je bývalý generálny prokurátor. Má ho za handru, za otroka, za špinu a tie nadávky sa nesluší v tejto budove povedať, za čo ho má. Čo potom je na vojenskom obrannom spravodajstve? Čo potom je na, na bezpečnostnom úrade? Tam sa nedajú vybaviť previerky za peniaze? Však prokuratúra je ten uzlový bod moci. Ako som povedal, možno aj funkcia premiéra vo väčšine ohľadov pokulháva za prakticky absolútnou mocou v tejto oblasti generálneho prokurátora. Ak tam nie je poriadok, prísna zákonnosť, neľútostné uplatňovanie práva, čo je na týchto iných, pre ľudí, ja som menoval tri inštitúcie, proti ktorým osobne nič nemám, ani neviem v tejto chvíli žiadne konkrétne veci, ktoré by som im vytkol, ale tie inštitúcie sú pre nás poslancov aj pre verejnosť no trošku ukryté oproti Generálnej prokuratúre, ktorá sídli, ako som povedal, v tejto krásnej a viditeľnej budove a v ktorej ľudia predstavujú naozaj spoločenskú elitu a zosobnenie práva.
Ak v takejto budove títo ľudia právo ignorujú, ak sa vysmievajú zo slušnosti, ak prejavujú aroganciu a slúžia zločinu, ja sa naozaj obávam, čo sa deje v iných inštitúciách tejto krajiny, na ktoré nedovidíme ani pri najlepšej snahe, poslanci, napríklad, ktorí sú v orgánoch, ktoré robia dohľad nad vojenským spravodajstvom alebo nad SIS. Ani zďaleka nemôžu dovidieť na to, či sa tam dodržujú zákony, či nahrávky kdekoho sa nerobia za úplatky, či sa neskrývajú alebo sa nezneužívajú. Ani najmenej nemajú poslanci pri akejkoľvek snahe šancu tomu zabrániť. Tam sa môžme spoliehať len na tú pyramídu inštitucionálnej moci, kde Generálna prokuratúra je jej špičkou, absolútnou špičkou. Ako som povedal, čo rozviaže, je rozviazané a čo odpustí alebo zakáže, je zakázané.
Preto akékoľvek pochybenia aj oveľa, oveľa menšie podozrenia, ja viem, že teraz sa bude hovoriť, že tá páska je zmanipulovaná, že to je technický podvod, no uvidíme. To už tu roky počúvame, že niečo je zmanipulované a je technický podvod. Nečudujem sa dotyčnému, že to rozpráva, lebo iné riešenie v slušnejších rokoch by bola guľka do hlavy po takejto, po takejto, ale teda nemyslím do cudzej, po takejto afére. To je proste aféra zničujúca.
Nezávidím vám, pani námestníčka, lebo vy sa musíte vrátiť do budovy, ktorá je už vyzlečená zo svojej noblesy. Vám nikto neverí v tejto chvíli. Obhájte tú dôveryhodnosť. Vy sa neviete vyrovnať ani s tým, že by ten prokurátor mal mať prerušenú činnosť a len tak nesmelo hryzkáte, alebo teda vy osobne zrejme ani to nie, že by snáď, že by snáď sa s tým niečo malo robiť. To je škandál ako Hirošima. To je absolútny výbuch. A to, že nie sú v tejto chvíli ľudia na uliciach, no nenechajte sa klamať. Tí ľudia vedia, že sú tu voľby a ten hnev sa môže prejaviť aj vo formách, ktoré nikomu z nás nebudú príjemné a nikto si ich neprajeme. Provokujete pocit ohrozenia totálnej beznádeje, že v tomto štáte jednoducho sa nedá veriť nikomu, ničomu a jeho inštitúcie sa zmafianizovali a idú proti občanom, idú proti tomu, prečo ich ústava stvorila.
Toto je dnes vaša situácia, čítanie vašej správy je ďaleko vedľajšie proti tejto základnej situácii, do ktorej vás váš kolega dostal, ale nielen, nielen kolega, ale celý kontext vyšetrovania vraždy, samotná tá vražda. Veď ten Kuciak žiadal o ochranu. Dokazuje, že od prvej chvíle tu zlyháva oblasť spravodlivosti, bezpečia, právnej istoty občana pred zločinom a násilím. Kedysi to hnutie, ktoré dúfalo, že už naveky vyplemení násilie ako nástroj štátu, sa volalo Verejnosť proti násiliu. My dnes čelíme obrazu veľmi podobnému. Tam sa hovorilo o jednom zabitom študentovi, tu sú dvaja naozaj zabití mladí ľudia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, už, bohužiaľ, čas uplynul.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Je mi vás ľúto, pani námestníčka.

Ďakujem pekne. Chcem sa pánovi Baránikovi poďakovať, pretože v tejto sále, hoci by to mala byť sála zákonodarcov, je veľmi málo právnikov. Prečo je to tak a ako sa to stalo, to by bolo na dlhšiu tému, ale je tu málo z tohoto remesla, ale ešte menej je ľudí, ktorí sú ochotní hovoriť o chorobe tohoto stavu, hej?
Právnický stav v každej spoločnosti, a je to tak aj u nás, v každej právnej spoločnosti spravidla zaberá veľmi významné posty. Stoja na čelných pozíciách štátu. Akú morálku tento stav u nás má? Pán Baránek je jeden z mála, ktorý tento otáznik vyslovuje. Akú morálku reprezentuje dnes pre slovenského občana Generálna prokuratúra? Tie posledné nahrávky vás vyzliekajú, pani námestníčka, donaha. Generálna prokuratúra vyzerá ako centrum mafie. Ako ľudia, ktorí slúžia objednávkam mafie. Bráňte sa, preboha, voči tomu. Veď toto ohrozuje základy štátu a v tejto sále musia odznievať varovania pred týmto ohrozovaním. Čiže ešte raz ďakujem poslancovi Baránikovi, že nešúcha nohami a keď je takáto chvíľa, lebo ja si myslím, že v týchto chvíľach prežívame jednu z najhlbších kríz štátu. Viem, že väčšina ľudí si to možno nemyslí, lebo nechápu hneď na začiatku, kam až siahajú tieto podozrenia, do akého centra moci mieria, ale naozaj prokuratúra v tejto nekontrolovateľnej podobe musí skončiť.

Chcem ako komunálny poslanec v Bratislave len potvrdiť, že naozaj je to pre mňa sklamanie. Vláda mala peniaze na všelijaké darčeky, na nakupovanie doslova voličov, ale jedna veľká výzva, ktorou, ktorou je celá situácia s pozemkami a štátnymi zásahmi, alebo štátnymi možnosťami ako to napraviť, táto výzva zostala nevypočutá. Nepohlo sa ani s jedným z tých veľkých problémov, či už je to rozdrobenosť v extraviláne, alebo je to napríklad ten chaos vo vlastníckych vzťahoch v intravilánoch obcí. Preniesť náklady na obce, to jeden proces, ktorý táto vláda robí už celé roky, všetky nové nápady, ktorými si chce získať voliča, majú zaplatiť občania v miestnych daniach. To sa predsa nedá robiť do nekonečna. Teraz sú to obedy, teraz to budú pozemky. Vy sa zbavujete zodpovednosti, ktorú by ste mali niesť, vždy v prospech niekoho iného, ktorý to zaplatí, a v tomto prípade to majú byť občania cez miestne dane. Tam majú nadávať svojim primátorom, starostom na zvyšovanie daní.
Ale môžem vám povedať, že tu v Bratislave napríklad tá majetková, ten majetkový chaos, ktorý v zásade je v rozpore s ústavou, pretože majetkové práva sa de facto nenapĺňajú, nerešpektujú, tak ten si vyžaduje obrovské sumy. To nikdy Bratislava peniaze mať nebude pri súčasnom rozdeľovaní daní, aby zaplatila odovzdanie alebo výmenu pozemkov, tých za tie, ktoré sú pod verejnými priestranstvami, cestami a chodníkmi. Čiže váš problém alebo problém, ktorý tu bol, ste len odsúvali a prenechali ste ho, žiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. V tomto volebnom období sa krivenie parlamentarizmu stalo pracovnou metódou vládnej koalície. Ja si nepamätám ani squadru poslaneckú, ktorý by bola mala odvahu vrátiť sa k týmto metódam z čias Mečiara, až teraz túto, ktorá naozaj sa obáva aj verejnosti, aj budúcnosti.
Pripomeniem. Napríklad práve prebiehajúci prípad, keď poslanec Matovič má 4 mesiace odložený svoj bod programu. To je brutálny výsmech parlamentných práv opozície. Sebe takto neodkladáte program. Až kým sa to rozchodí, kým prejde leto, už si ani nikto nepamätá, čo to s tými platmi bolo, čo to bolo s tým Matovičovým návrhom.
A nie je to jediný prípad. Odkladanie ďalších rokovaní, napríklad aj hlasovaní. V priebehu každej schôdze sme svedkami neustálej manipulácie s programom. Raz ten minister sa prejednáva, tu pri hlasovaní je veľký problém zistiť, podľa akej logiky sa tu upratávali body a podľa akej logiky idú na hlasovanie, pretože prichádza k manipuláciám. Niekedy sa jeden, dva, tri dni, štyri dni je prestávka medzi prerokovaním bodu a samotným hlasovaním, to už ani novinári, ani verejnosť si nepamätajú vystúpenia poslancov a znovu príde k slovu iba stroj mačkania gombíkov, nie argumenty, pretože v opozícii všade na svete jediný arg..., jedinou silou je sila argumentov.
Týmto odkladaním aj v prípade zákona Igora Matoviča sa potiera sila argumentov a na stôl sa dáva len to, máme väčšinu, zabudnite, až budeš mať ty väčšinu, tak ty budeš valcovať.