Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda, je dôležité, aby hlas NKÚ k tejto téme zaznel aj na pôde parlamentu. Ale ja by som to skúsil tak trochu zúžiť, lebo ja som sa pýtal priamo na uznesenie Národnej rady, ktorým požiadala vládu o vykonanie komplexného auditu jednotlivých kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenia ich financovania, čiže môže spraviť nejaké analýzy ZMOS, môžu si to spraviť ministerstvá, určite niečo, aj keď teda otázne je, ako to bolo prepracované, bolo v súvislosti s reformou ESO, a teda napokon aj vaše zistenia spochybňujú, a to, že to išlo o nejaký, nejaký premyslený ťah z hľadiska kompetencií.
Ale teda sme tu v situácii, že, že vláda vyše 7 rokov neplní uznesenie Národnej rady, lebo to uznesenie bolo nielen spracovať ten audit, ale, ale aj predložiť ho Národnej rade, čiže v rámci, v rámci kontrolných kompetencií, tak toto, toto je jedna vec, ktorá by si zaslúžila kontrolu ako nesplnené, nesplnené uznesenie.
A teda pokiaľ ide špeciálne o tie samosprávy, tak dodnes nebolo kvantifikované, aké sú reálne potreby samospráv, teda z hľadiska výkonu kompetencií, ktoré sú na ne kladené, a aj povedzme z hľadiska presúvania nových a nových kompetencií, rekreačné poukazy, obedy zadarmo, čiže nemáme vyčíslené, aké sú reálne potreby samospráv na výkon tých kompetencií, ktoré im zákony, zákony dávajú. Čiže najmä z tohto hľadiska ma zaujíma, ako vnímate, vnímate tú skutočnosť, že vláda dodnes nesplnila to uznesenie o audite.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi dve poznámky k forme návrhu na zmenu Civilného mimosporového poriadku a dve poznámky k obsahu.
Tá prvá formálna poznámka sa týka toho, že ten návrh nie je vypracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami. Neviem, kto vám s tým návrhom pomáhal, či tá istá kancelária advokátska ako s tým predchádzajúcim návrhom, ten bol podľa mojich vedomostí formálne správny. A vy tu, vy tu proste máte dva body v čl. I. Bod 1 § 34 sa dopĺňa, bod 2 § 36, či § 36 sa dopĺňa o bod 2, § 36 po doplnení znie a máte tam odsek 1, ktorý je dnes obsahom § 36, a potom odsek 2, ktorý tam chcete doplniť.
Legislatívne správny postup je, samozrejme, taký, že, že by ste dali iba, že § 36 sa dopĺňa o odsek 2, a teda súčasné znenie sa označuje ako odsek 1. Takže to by ste mohli tým, ktorí vám to spracovali, odkázať, že aspoň na takéto základné, elementárne, veci by si mohli dávať pozor pri príprave paragrafového znenia.
Druhá formálna poznámka sa týka toho, že otvárate Civilný mimosporový poriadok už druhýkrát v priebehu jednej schôdze. V podstate na tejto schôdzi parlament schválil vami predloženú novelu Civilného mimosporového poriadku a teraz prichádzate s ďalšou drobnou úpravou Civilného mimosporového poriadku. Civilný mimosporový poriadok je procesný kódex, ktorý by mal byť niečím ako ústava alebo, alebo, nechcem povedať biblia, ale niečím, do čoho sa v každom prípade nezasahuje na každej, každej schôdzi a pre akúkoľvek drobnosť, aj keď vám sa tá drobnosť môže zdať dôležitá. Ale teda na príprave procesných kódexov vrátane Civilného mimosporového poriadku pracovali desiatky odborníkov. Dlhé roky bolo, bolo to predmetom vážnych diskusií a očakávalo sa, že tie kódexy budú mať nejakú stabilitu, teda že sa nebudú meniť desaťkrát do roka, ako sa to deje zákonu o dani z príjmov alebo podobne.
Čiže aj tu si dovolím vysloviť výhradu, a teda najmä v situácii, že vy ste na predchádzajúcu schôdzu dali do prvého čítania malú novelu Civilného mimosporového poriadku, teraz dávate druhú malú novelu Civilného mimosporového poriadku. Teda ak už ste, ak už ste chceli riešiť tieto obe, obe veci, tak logický postup by bol, ak by ste to predložili v rámci, v rámci jedného návrhu. Toto sa mi teda z formálneho hľadiska zdá veľmi, veľmi zvláštny postup a som teda zvedavý, že či na ďalšiu schôdzu predložíte nejakú ďalšiu novelu.
A teraz by som prešiel k tým obsahovým poznámkam a chcel by som práve porovnať vaše dva návrhy na novelizáciu Civilného mimosporového poriadku. Ten predchádzajúci návrh, ktorý parlament už schválil, má, zavádza prípustnosť žaloby na obnovu konania v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania a teraz navrhujete vylúčiť znalecké, znalecké posudky vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Je to zaujímavé preto, lebo v jednom prípade navrhujete rozšíriť procesné prostriedky účastníkov konania a teraz ich navrhujete obmedziť. Tak nerozumiem celkom, a pritom v oboch prípadoch ide o maloletých, prečo v jednom prípade - a v oboch prípadoch sa zaštiťujete najlepším záujmom dieťaťa - prečo v jednom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa rozšírili procesné prostriedky účastníkov konania, a v druhom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa úplný opak, aby sa zúžili procesné prostriedky účastníkov konania.
Argumentujete, že súkromný znalecký, znalecký posudok môže byť zmanipulovaný, neobjektívny, že je nejaký rozdiel medzi tým súkromným znaleckým posudkom, ktorý si dal vypracovať účastník konania, a tým, ktorý, ktorý dá spracovať, spracovať súd, ako tu už povedala pani poslankyňa Blahová. V oboch prípadoch to vypracúva súdny znalec, aj v prípade, že ho ustanoví súd, aj v prípade, že si ho objedná, objedná účastník konania. V oboch prípadoch súdny znalec má povinnosť postupovať nezávisle, postupovať v súlade so zákonom, v súlade s poznatkami daného, daného odboru.
A môžme teda pristúpiť k tomu dvoma spôsobmi. Jedným spôsobom, že pripustíme, že znalci nepostupujú v súlade so zákonmi, že súdy nepostupujú v súlade so zákonmi, že jeden z účastníkov konania môže povedzme aj vďaka, vďaka financiám motivovať súdy a znalcov, aby postupovali inak, ako by mali v súlade so zákonom. Alebo budeme veriť, že aj súdy, aj, aj znalci, súdni znalci rozhodujú nestranne a rozhodujú v súlade so zákonom.
A v tom prvom prípade je ten váš návrh nebezpečný. Pretože ak jeden z účastníkov konania dokáže zmanipulovať súd a dokáže zmanipulovať súdom ustanoveného znalca, no, tak ten druhý účastník konania nebude mať možnosť sa brániť, a to je nebezpečné. V druhom prípade, ak súdy fungujú dobre a ak znalci rozhodujú nestranne, tak je váš návrh zbytočný, lebo, lebo v tom prípade aj znalec, ktorý je objednaný jedným z účastníkov konania, by mal rozhodovať rovnako, rovnako nestranne ako znalec, ktorý je ustanovený súdom. Takže môžme si vybrať, či je ten návrh nebezpečný alebo zbytočný.
Ďalší paradox je, že, že teraz tu argumentujete, že ustanovenie súkromných znalcov a ich znalecké posudky má negatívny dopad tým, že sa natiahne dĺžka konania. No, ale vo vašom predchádzajúcom návrhu tým, že pripúšťate žalobu na obnovu konania, takisto môže dôjsť k naťahovaniu toho konania, k oddiaľovaniu, oddiaľovaniu rozhodnutia. Takže v jednom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa, keď, keď sa prípadne aj predĺži to konanie prostredníctvom obnovy konania a v druhom prípade, práve naopak, je, je prípadné naťahovanie konania cez súkromné znalecké posudky v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Vidím v tom istý rozpor, pričom k rýchlosti konania v tom predchádzajúcom prípade, teda v návratových veciach, nás zaväzuje aj Haagsky dohovor.
Posledná poznámka k obsahu, ak teda tomu dobre rozumiem a tak to píšete v dôvodovej správe, cieľom legislatívneho návrhu je vylúčenie ustanovenia Civilného sporového poriadku o súkromných znaleckých posudkoch vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorého subsidiárne použitie sa v praxi ukázalo ako nevhodné a markantne porušujúce záujem maloletého dieťaťa. Ale obávam sa, že tak ako je ten návrh napísaný, má reálne širší záber, lebo vy tie súkromné znalecké, znalecké posudky vylučujete v konaniach podľa druhej časti prvej hlavy druhého a piateho oddielu a tretej časti Civilného mimosporového poriadku, pričom teda ten piaty diel je tam konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, povedzme. Druhý diel, ktorý tam spomínate, je konanie o rozvod manželstva, čo môže a často súvisí so starostlivosťou o maloletých, ale je to širší zásah. Netýka sa to iba, iba maloletých. A tretia časť sa týka neodkladných a iných opatrení súdu a z nich opäť iba jedna časť neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého sa týkajú maloletých, ale vy tu paušálne vylučujete použitie súkromných znaleckých posudkov pre celú tretiu časť, teda pre všetky neodkladné a iné opatrenia súdu.
Takže ja by som to len zosumarizoval, návrh je z formálneho hľadiska nesprávne naformulovaný, je nevhodné tak v krátkom čase zasahovať do Civilného mimosporového poriadku, najmä keď ide o rovnakého predkladateľa, obmedzujete prostriedky účastníkov konania, pričom vaším predchádzajúcim návrhom ste tvrdili, že v záujme dieťaťa, v najlepšom záujme dieťaťa je ich rozšíriť, a prípadné schválenie vášho návrhu by malo širšie dopady na účastníkov konania ako len tie, ktoré deklarujete v dôvodovej správe.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie a zároveň považujem za ďalšiu symboliku, tak ako je, ako je symbolika v tom, že rokujeme o vstupe Severomacedónskej republiky do Severoatlantickej aliancie v deň, keď si pripomíname 70. výročie jej vzniku. Aj to, že na moje vystúpenie reagovali práve Peter Osuský a Ján Budaj, teda poslanci, ktorí v 90. rokoch stáli v čelných pozíciách zápasu s mečiarizmom, ktorý odkláňal trajektóriu Slovenska od prozápadného smerovania a ktorý spôsobil zaostávanie Slovenskej republiky v integračnom úsilí ako do Severoatlantickej aliancie, tak do Európskej únie. A práve vtedy sa rodil ten zahraničnopolitický konsenzus, keď bol Vladimír Mečiar a jeho koalícia v roku 1998 porazený vo voľbách a nastúpila a nastúpila prvá Dzurindova vláda, tak obaja páni, ktorí na mňa reagovali, tak sa stali poslancami Národnej rady práve za Slovenskú demokratickú koalíciu a bolo to obdobie práve to, ktoré zvrátilo negatívne trendy a vypadávanie Slovenska z integračných trendov. A teda síce členmi Severoatlantickej aliancie sme sa stali až v tom nasledujúcom volebnom období, ale bolo to práve to obdobie ´98 až 2002, keď sa Slovensko nasmerovalo na západnú trajektóriu, na trajektóriu smerujúcu do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
A verím, že ten zahraničnopolitický konsenzus, ktorý sa vtedy vytvoril, že Slovensko patrí na Západ, bude rásť, a dúfam, že čoskoro opäť realitou.

Vážená pani ministerka, zastupujúca pána ministra zahraničných vecí, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne podporil tento návrh, považujem ho za dôležitý, považujem za dôležité, aby v zásadných otázkach zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky existoval konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, alebo teda prinajmenšom medzi demokratickou časťou vládnej koalície a opozície.
A je tak trochu symbolické, že o pristúpení Severomacedónskej republiky do Severoatlantickej aliancie rozhodujeme na Slovensku práve dnes, v deň, keď si pripomíname 70. výročie vzniku Severoatlantickej aliancie. Je to, je to dôležitý medzník aj v našich dejinách, hoci v čase, keď Severoatlantická aliancia vznikala, stáli sme ako súčasť Československa na opačnej strane železnej opony, napriek tomu Severoatlantická aliancia zohrala dôležitú úlohu v dejinách Európy a prostredníctvom transatlantického partnerstva medzi teda najmä Spojenými štátmi americkými a krajinami západnej Európy pomohla uchovať slobodu, demokraciu, systém založený na ľudských právach a právnom štáte v západnej Európe a prostredníctvom víťazstva Západu v studenej vojne pomohla aj krajinám, ktoré v čase vzniku Severoatlantickej aliancie boli pod čižmou Moskvy, boli súčasťou, súčasťou "ríše zla", ako to nazval Ronald Reagan, boli ovládané Sovietskym zväzom a neskôr boli členskými krajinami Varšavskej zmluvy, tak aj týmto krajinám pomohlo víťazstvo Západu v studenej vojne nájsť si svoju vlastnú identitu v demokratickom politickom systéme.
Čiže aj z hľadiska dnešnej demokratickej Slovenskej republiky je 70. výročie vzniku Severoatlantickej aliancie dôležitý moment. Je to dôležitý moment, ktorý nám po štyroch desaťročiach komunistickej totality umožnil stať sa legitímnou súčasťou západného sveta, kam Slovensko vždy patrilo a patrí a členstvo v Severoatlantickej aliancii, rovnako ako členstvo v Európskej únii patria k našim životným záujmom, ku ktorým by sme sa mali hlásiť, ktoré by sme mali obhajovať a zodpovedne voči ktorým by sme sa mali správať. To znamená, že by sme mali plniť povinnosti, ktoré sa od nás očakávajú, vrátane výdavkov na obranu v prípade Severoatlantickej aliancie, vrátane plnenia si spojeneckých záväzkov a plnenia si záväzkov ale aj voči, voči Európskej únii. Nemali by sme spochybňovať naše spojenectvo, mali by sme sa správať lojálne voči našim spojencom. A, bohužiaľ, aj na vnútropolitickej scéne už dnes nevládne taký konsenzus, aký tu bol povedzme ešte pred desiatimi rokmi, a nie je to, žiaľ, len prítomnosťou fašistov v parlamente, ale aj zo strany prinajmenšom jednej strany vládnej koalície dochádza k spochybňovaniu nášho jednoznačne prozápadného smerovania.
Preto je dôležité, že Slovenská republika, zahraničná politika Slovenskej republiky podporuje politiku otvorených dverí voči iným európskym krajinám, ktoré sa chcú stať členmi Severoatlantickej aliancie a spĺňajú podmienky z hľadiska ich hodnotového nastavenia, z hľadiska toho, že ide o krajiny, ktoré sú demokratické, krajiny, ktoré rešpektujú ľudské práva, a krajiny, v ktorých funguje právny štát, a zároveň sú to krajiny, ktoré sú pripravené podieľať sa na spoločnej obrane. Severomacedónska republika takouto krajinou nepochybne je, preto je správne prijať ju medzi krajiny Severoatlantickej aliancie, dokonca by som povedal, že ten spor o názov, ktorý zdržal integráciu, bol voči Macedónsku, ktoré sa dnes volá Severné Macedónsko alebo Severomacedónska republika, a jeho občanom nespravodlivý k integrácii do Severoatlantickej aliancie, aj do Európskej únie malo prísť už skôr, ale teda radšej neskoro ako nikdy.
Tak verím, že výrazná väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bude dnes hlasovať za to, aby sa aj Severné Macedónsko stalo členom spolku, ktorého sme aj my členom a ktorý, ktoré, ktoré členstvo nám prináša, prináša alebo je zárukou našej slobody, demokracie, bezpečnosti a prosperity. A rovnako verím, že to bude aj vo vzťahu k Severnému Macedónsku.
Ďakujem.

Pán poslanec, naozaj musia mať ľudia veľmi zvláštny pocit, keď sledujú účinkovanie parlamentu v tejto veci, vo veci jeho, Dankovej dane z jedla, ktorú najprv kolegovia z SNS navrhli a teraz ju navrhujú zrušiť. Myslím si, že nie z účinkovania celého parlamentu, lebo opozícia veľmi jasne aj v prvom čítaní, aj v druhom čítaní, aj po vrátení zákona prezidentom upozorňovala, v čom sú riziká. A tie riziká, nestáva sa to inakšie často, že tie riziká sa potvrdia tak rýchlo a to teda ako to riziko rastu cien potravín, ktorý sme tu mali, ktorý sme tu mali hneď od začiatku roka, a tiež sme tu o tom viedli polemiku, porastú kvôli tomu potraviny, neporastú, my sme tvrdili, že porastú, SNS tvrdila, že neporastú, a, ajhľa, rástli.
Mali sme tu polemiku na tému, či je alebo nie je to v rozpore s právom Európskej únie, najmä teda ak sa to spraví tak, že chceme chrániť domácich, domácich predajcov. My sme tvrdili, že je to v rozpore, alebo teda ja som to veľmi opatrne formuloval, že to môže byť v rozpore s právom Európskej únie, netvrdil som to, netvrdil som to úplne natvrdo, lebo nevedel som, ako by dopadlo konanie pred Európskou komisiou. Kolegovia z SNS nás ubezpečovali, že je to v poriadku, nie je tam žiadny problém s právom Európskej únie. Nuž a aj táto vec sa veľmi rýchlo potvrdila, aj keď sa teda nepotvrdila do tej miery, že by Európska komisia potvrdila rozpor, ale potvrdila, že má, že má podozrenie a to podozrenie má tak vážne, že pozastavila účinnosť zákona, čo je veľmi výnimočné opatrenie.

Ďakujem obom kolegom za reakcie, zvlášť teda pánu poslancovi Pamulovi.
Pán poslanec, povedali ste, že v stojíte si za svojimi návrhmi. No nestojíte si za svojimi návrhmi. Keď si niekto stojí za svojimi návrhmi a myslí si, že sú v poriadku, tak nespraví to, že pri prvej príležitosti zoberie nohy na plecia a zuteká, lebo presne to vy robíte. Európska komisia pozastavila účinnosť zákona o Dankovej dani z jedla, ktorý ste vy navrhli, vy pretlačili cez parlament, pretlačili cez prezidentovo veto, a hneď, hneď prichádzate s návrhom ten zákon zrušiť. Takto nevyzerá stáť si za svojím názorom, stáť si za svojím návrhom. Vy zmenili ste názor, ale aspoň to teda povedzte, že ste sa mýlili, že ste predložili niečo, čo nebolo v poriadku, niečo, čo je zlé. Dobre, zistili ste, že je to tak, ale vy zahmlievate aj v dôvodovej správe, lebo z nej sa človek nedozvie, že v čom je vlastne problém. Keď si myslíte, že ten zákon nie je v rozpore s právom EÚ, no tak ste mali počkať na verdikt Európskej komisie.
Povedali ste, že chceli ste pomôcť domácim producentom. Ale áno, veď presne o tomto to je, že nemôžete pomôcť domácim bez toho, aby ste porušili pravidlá Európskej únie, lebo musíme mať rovné podmienky pre všetkých.
No a či pán poslanec Sulík na niekoho tlačil, alebo netlačil, to sa musíte spýtať jeho, ale pán poslanec Sulík je v Európskom parlamente, členom opozičnej frakcie Európski konzervatívci a reformisti, takže si nemyslím, že by on mal nejaký dosah na Európsku komisiu. Vy tam máte komisára pána Šefčoviča.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu poslancov Danka a ďalších poslancov za SNS na zrušenie Dankovej dane z jedla. Ja sa priznám, že nerozumiem celkom tomu odôvodneniu, pre ktorý predkladatelia prichádzajú s týmto návrhom zákona. Lebo v podstate sa nič nezmenilo oproti tomu, keď sme o návrhu zákona hovorili v prvom čítaní, keď sme o návrhu zákona hovorili v druhom čítaní, keď sme o návrhu alebo o zákone, ktorý už bol schválený a prezident ho vrátil na opätovné prerokovanie, hovorili počas rozpravy k prezidentovmu vetu. Presne tie isté veci, ako dnes odzneli aj v rozprave k návrhu na skrátenie legislatívneho konania, presne tie isté veci sme ako opoziční poslanci vyčítali vášmu návrhu zákona aj vtedy. A teraz nehovorím, nehovorím len o tom, o tom zdražení, ktoré sme predpokladali, že to, že povedie, že povedie k zvýšeniu cien potravín, ako sa aj stalo a ako aj nielen analytici, ale aj ministerstvo financií potvrdilo, že na to mala vplyv Dankova daň z jedla, ale aj pokiaľ ide o to, čo riešite v dôvodovej správe a čo je zrejme teda dôvodom, prečo prichádzate s návrhom zákona, ktorým sa má zrušiť váš vlastný zákon alebo zákon, ktorý ste, ktorý ste navrhli, ktorý ste schválili, ktorý ste schválili napriek tomu, že sme vás upozorňovali na to, že ten zákon nie je v poriadku. A teraz akoby ste nám dávali za pravdu, tak by sa to aspoň, aspoň patrilo priznať, keď už nie v dôvodovej správe, tak aspoň, aspoň v rozprave.
Lebo v čom je problém? Že Európska komisia má pochybnosti o tom, či je alebo nie je zákon v súlade s pravidlami Európskej únie, účinnosť zákona je pozastavená, no tak by sme si mohli počkať na to, ako Európska komisia rozhodne, či boli alebo neboli porušené pravidlá Európskej únie. Ja si veľmi dobre pamätám na tú rozpravu, kde ste argumentovali, že vy chcete pomôcť domácim a zároveň neuškodiť, neuškodiť zahraničným. Čiže už vtedy bolo jasné, že buď nenaplníte ten deklarovaný účel zákona, že pomôžete domácim alebo neuškodíte domácim obchodným reťazcom, že to nebude mať vplyv na, na domáce obchodné reťazce, iba na tie zahraničné, a zároveň, že to nebude v rozpore s právom Európskej únie. Tieto dve veci, a viacerí sme na to upozorňovali, dohromady nejdú. Buď môžete spraviť taký zákon, ktorý bude merať všetkým jedným metrom, zavediete odvod pre obchodné reťazce a áno, doplatia na to potom aj tie menšie obchodné reťazce, aj tie domáce obchodné reťazce, ale bude to jedným metrom a Európska únia s tým nebude mať problém, lebo samozrejme, že každá krajina si môže zaviesť zdanenie alebo, alebo odvody, aké chce, pokiaľ to nie je v rozpore s pravidlami Európskej únie. Alebo ten zákon zmeníte, upravíte, lebo ste narazili na to, že môže byť problém v regiónoch, ktoré sú zaostalejšie, majú nižšiu, nižšiu ekonomickú silu, môže byť problém v menších obciach, že to bude mať negatívny dopad, no tak ste upravovali, dávali výnimky a nastavili ste to tak, že Európska komisia dospela k záveru, že to nie je v súlade s pravidlami Európskej únie.
Ale veď na to sme vás upozorňovali už pri schvaľovaní zákona a vy ste na to nedbali. Vy ste tvrdili, že máte analýzy, že je to v poriadku, že sa to môže urobiť. Tak potom ja by som poprosil, aby ste tie analýzy teda vytiahli, ak ich máte naozaj, a povedali, že je to v poriadku, je to v súlade s právom Európskej únie. Alebo potom, čo bol, čo bol ten dôvod, pre ktorý, pre ktorý zrazu ste usúdili, že to treba zmeniť? Naozaj sa bojíte toho, že by Európska komisia konštatovala, že zákon o Dankovej dani z jedla, ktorý ste schválili, nie je v súlade s pravidlami Európskej únie? Teraz je to podozrenie. Konanie neprebehlo, takže keď to teraz zrušíme, tak sa ani nedozvieme, či to bolo alebo nebolo. Ale vy si nedokážete stáť za tým, čo ste schválili? No tak keď ste boli presvedčení, že je to, že je to v súlade s pravidlami Európskej únie, no tak ste mali počkať, počkali by ste a zistilo by sa, ak máte pravdu, že je to v poriadku. A vy miesto toho navrhujete zrušiť váš vlastný zákon. Zákon, ktorý ste tu ohlasovali ako veľkolepú pomoc potravinárom, poľnohospodárom, ako niečo, čo pomôže nášmu agro, agro-potravinárskemu sektoru a nebude mať žiadne negatívne dopady ani na, ani na spotrebiteľov, že im nevzrastú ceny, ani, ani to nebude v rozpore s právom Európskej únie. Teraz hneď sa ukázalo, že ceny rástli a ceny rástli viac, ako museli alebo ako by rástli, keby tu boli len iné vplyvy, a ukázalo sa, že nie je dokázané, že je v rozpore s právom Európskej únie, ale stačí, že je to podozrenie, a už sa sťahujete.
A druhá vec, ktorá mi nie je jasná pri predkladaní toho návrhu, je, že prečo ste prišli s vlastným návrhom, keď obsahovo identický návrh predložili kolegovia Mihál a Poliačik. Váš návrh zákona má tri články. V jednom článku sa zrušuje ten predmetný zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov rovnako ako v návrhu kolegov Mihála a Poliačika, v druhom článku sú dva body, ktorým, v prvom bode sa vypúšťa v § 17 ods. 19 písm. k), to je presne to isté, čo majú aj oni, a potom sa tam vkladá prechodné ustanovenie, ktoré je obsahovo zhodné, akurát je označené iným písmenom a možno je tam nejaká drobná formulačná odchýlka, ale nie je tam, nie je tam rozdiel, čo sa týka obsahu. Tak ja by som očakával, že aspoň vysvetlíte, prečo prichádzate s návrhom zákona, ktorý je identický s návrhom zákona, ktorý bol v riadnom termíne predložený na schôdzu Národnej rady, a predložili ho opoziční poslanci. Že či je za tým niečo iné ako osobná ješitnosť vášho predsedu Danka, ktorý nechce dopustiť, aby jeho dieťa, jeho daň z jedla bola zrušená na návrh opozičných poslancov, nechce čakať, kým Európska komisia povie, že ten zákon nie je v poriadku, že ten zákon porušuje pravidlá Európskej únie. Tak našli ste si, našli ste si fintu ako, ako to obísť. Ešte by ste teoreticky mohli počkať pol roka a potom predložiť rovnaký návrh zákona, ale nerozumiem ani tomu zhonu, ale tak o tom sme sa, o tom sme sa rozprávali v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale nerozumiem ani tomu obsahu. Nerozumiem, prečo prichádzate s rovnakým návrhom zákona, aký je predložený na túto schôdzu opozičnými poslancami. A nerozumiem tomu, prečo si nestojíte za svojím vlastným slovom, za svojím vlastným dieťaťom, za svojou vlastnou Dankovou daňou z jedla, keď tie argumenty, na základe ktorých ju idete teraz rušiť, zazneli už počas schvaľovania a vtedy ste ich nebrali, nebrali do úvahy. Takže chcem poprosiť pána predkladateľa, aby sa k tomu vyjadril a tieto dve otázky zodpovedal. Lebo myslím si, že nielen poslanci, ale aj verejnosť má právo poznať odpovede na ne.
Ďakujem.

Mám procedurálny. V súlade s § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby Národná rada rozhodla o tom, že pán predseda Národnej rady Andrej Danko požiada o stanovisko ústavnoprávny výbor, či predseda Národnej rady Andrej Danko postupoval v súlade zo zákonom o rokovacom poriadku, keď dnes vykázal poslanca Martina Poliačika z rokovacej sály počas uvádzania jeho vlastného návrhu zákona.
Odôvodňujem to tým, že mám vážnu pochybnosť o tom, že predseda Národnej rady Andrej Danko mal dôvody dané zákonom o rokovacom poriadku, aby poslanca Poliačika vykázal z rokovacej sály. Čiže predkladám tento procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko a následne bolo o tom rozhodnuté. Ďakujem.

Pán poslanec Mihál, áno, tak dá sa súhlasiť, že nech len tak ďalej pokračujú, lebo tým ukazujú svoju skutočnú tvár, ale myslím si, že Dankova daň z jedla je tak výrečná, že aj keby už nepokračovali, tak už je to všetko všetkým jasné. To, čo nie je jasné, je tá forma, ktorou to robia, lebo teraz tu rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Ak by uznali, že áno, predložili sme, presadili sme zlý návrh zákona, presadili sme Dankovu daň z potravín, ktorá zvýšila ceny, je to v rozpore s právom Európskej únie, naša chyba, pomýlili sme sa, ideme to zmeniť, ale oni sa tvária, že je to v poriadku, že iba Európska únia má nejaké divné pochybnosti. A to, že má, má pochybnosti, tak pozastavila, a keď pozastavila, no tak by boli v neistote, chudáci, chudáci, producenti potravín, lebo nevedia, či dostanú tie dotácie, ktoré im sľubovali, alebo nedostanú a bola by ohrozená potravinová bezpečnosť. No nevystúpil tu nikto z koaličných poslancov, ani pani ministerka nespravila nič iné ako, že prečítala to, čo máme písomne v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie. Nie je tam vysvetlené, aké sú dôvody na skracovanie legislatívneho konania. A ja teda dúfam, že aspoň v záverečnom slove pani ministerka vysvetlí, že ktorý z tých dôvodov a ako je ohrozená bezpečnosť alebo ľudské práva alebo ako hrozia značné hospodárske škody štátu, lebo, lebo dosial to vysvetlené nebolo. A keď má vláda takýto pocit a takúto obavu, tak bolo by aj korektné vysvetliť, prečo nenavrhla skrátené legislatívne konanie o návrhu poslancov Mihála a Poliačika, ktorý je identický s tým návrhom, ktorý neskôr predložil Andrej Danko.

Pán poslanec Kollár, ocenili ste, že predkladatelia návrhu zákona idú z kratšej cesty späť, lebo ešte by sa mohlo stať, žeby si od nás potom obchodné reťazce nárokovali späť ten osobitný odvod, ktorý museli zaplatiť. Tak tu by som chcel podotknúť, že ideme z kratšej cesty späť nie preto, lebo SNS sa zobudila, ale preto, že Európska komisia pozastavila účinnosť zákona. To, čo tam hrozilo, je, že by ostal v účinnosti ten osobitný odvod, samozrejme, že reťazce by ho platili, platili by ho tak, že zvýšili ceny potravín, takže by to zaplatili spotrebitelia. A teda ak by konanie pred Európskou komisiou dopadlo tak, že ten osobitný odvod bol v rozpore s právom Európskej únie, tak by to dopadlo tak, žeby, žeby štát musel vracať ten vybratý odvod obchodným reťazcom. Ale samozrejme, že tie obchodné reťazce by ho už potom spotrebiteľom nevrátili. Čiže raz by to ľudia zaplatili ako spotrebitelia na zvýšených cenách potravín a potom druhýkrát keby prehralo, prehrala Slovenská republika konanie pred Európskou komisiou, tak druhýkrát by sme to platili ako daňoví poplatníci, pretože by sme to vracali, vracali obchodným reťazcom. Toto, našťastie, nehrozí, lebo bola pozastavená účinnosť toho zákona. Ale je to zásluha Európskej komisie, nie, nie zásluha SNS.
Súhlasím s tým, že na mieste predkladateľov by som sa hanbil ako pes a nemá to nič spoločné so spoluprácou s talianskou mafiou, z toho je upodozrievaná iná koaličná strana nie SNS. Ale teda navrhnúť zákon a byť upozornený na to, že je zlý a napriek tomu ho schváliť, byť upozornený, že Dankova daň z jedla zvýši ceny potravín a potom sa tváriť prekvapene, že sa to naozaj stane, byť upozornený, že zákon je v rozpore s právom EÚ, a potom keď to Európska komisia pozastaví, tak sa tváriť prekvapene, to je ozaj hanba.