Videokanál poslanca

Zareagujem najprv na pána poslanca Pčolinského, odchádzajúceho. Nerozumel som, nerozumel som všetkému, čo tam bolo hovorené, lebo nerozumiem po maďarsky. Napriek tomu som sa viackrát zúčastnil na akciách, kde som bol pozvaný zo strany niektorých predstaviteľov maďarskej menšiny. A keď mám tú príležitosť, tak im hovorím aj o veciach, ako sú Rohovce. Hovorím im aj o tom, že tak ako je správne, aby sa slovenská väčšina správala ústretovo, tolerantne a korektne voči maďarskej menšine v celoslovenských rozmeroch, tak je potrebné, aby sa aj väčšina lokálna, ktorá môže byť a často je maďarská, správala korektne voči slovenskej menšine.
Nemal som v pláne druhýkrát vystupovať, ale teda keďže aj v rozprave zazneli závažné informácie o tom, ako je to vlastne všetko v poriadku, ako sa nič nestalo, ako ministerstvo vnútra hovorí, že sa nič nezmenilo na možnosti používania cudzej štátnej hymny na Slovensku, či už hrania, alebo spievania, tak doteraz som nepočul od nikoho odpoveď, prečo teda ste tam doplnili to slovo "iba"? Prečo ste ho tam dávali? Pätnásťkrát je slovo "ak" použité v zákone o štátnych symboloch v jeho súčasnom znení. Pätnásťkrát slúži to tomu, tomu účelu, ktorý zákon predpokladá. Keď je "ak" a "iba ak" to isté, prečo tam bolo potrebné doplniť slovo "iba"? A slovo "iba" je dosiaľ v zákone o štátnych symboloch použité iba v ustanovení § 14 ods. 6, ktoré znie: "Štátny znak iného štátu možno použiť iba na vonkajšie označenie budov zastupiteľských úradov tohto štátu." No, nezakazuje iné použitie štátneho znaku iného štátu toto ustanovenie?
Prečo je, prečo je v tom zákone, prečo je tam to slovo "iba"? Lebo však to je také samozrejmé, čo vyplýva z diplomatických zvyklostí, že budovy zastupiteľských úradov štátov sú označené štátnym znakom tohto štátu. Ale tým, že je tam to "iba", tak, tak je to, ten úmysel, úmysel zákona je celkom zjavný - zakázať používanie štátneho znaku iného štátu inde ako na budovách zastupiteľských úradov tohto štátu.
Rovnako ako je evidentné, a nech pán poslanec Bastrnák hovorí, čo chce, ja vás neupodozrievam z toho, poslanci MOST - HÍD, že ste vedome hlasovali za zákaz hrania a spievania maďarskej hymny bez prítomnosti oficiálnej maďarskej delegácie, ale je to tam, inak by tam to slovo "iba" nemalo čo robiť.
Ďalší, ďalší argument je, na ktorý veľmi dobre upozornil pán poslanec Zsolt Simon vo svojom vystúpení, okrem toho, že tu meníte alebo že ste zmenili aj zákonom, ktorý ste aj vy schválili, to ustanovenie § 13 ods. 2, teda že ste zakázali hranie štátnej hymny, tak ste doplnili do pokút, kde v súčasnosti nie je možné sankcionovať pokutou porušenie § 13 ods. 2 a podľa toho schváleného znenia už to možné bude, čo sa píše a čo sa bude písať v § 13 ods. 2: "Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a iných významných príležitostí celoštátneho alebo miestneho charakteru. Štátna hymna iného štátu sa hrá", doplnené "alebo spieva, iba ak je prítomná jeho oficiálna delegácia."
Ak sa to nemá vzťahovať na zákaz hrania alebo spievania hymny iného štátu, tak načo by tam boli sankcie, prepána, aký dôvod by bolo dopĺňať pokuty za porušenie tohto ustanovenia? Že dostane nejaký štátny orgán pokutu za to, že je tu prítomná počas štátneho sviatku Slovenskej republiky delegácia iného štátu a oni nezahrajú alebo nezaspievajú štátnu hymnu toho štátu, tak vtedy dostane pokutu? Toto si myslíte, že toto je napísané v tom zákone?
Ministerstvo vnútra tvrdí, že iné dôsledky na prax táto zmena nevyvoláva, zákon neupravuje používanie symboliky iných štátov fyzickými osobami, a preto neupravuje ani hrozbu sankcií. Tu si dovolím podotknúť, že navrhovatelia chceli doplniť do zákona o štátnom jazyku aj sankcie pre fyzické osoby. A tie sankcie pre fyzické osoby odtiaľ vypadli, pretože som to v prvom čítaní kritizoval, teda jedna z vecí, ktoré oceňujem, že si navrhovatelia dali povedať a nedoplnili to do zákona, resp. v priebehu druhého čítania sami súhlasili s tým, že sankcie pre fyzické osoby tam nebudú.
A ministerstvo vnútra tvrdí, že zákon, ktorý by mal ambíciu zakázať fyzickým osobám používanie symbolov iného štátu, napríklad na tričkách či iných predmetoch, alebo ich prezentáciu formou spevu, by bol neželateľný a v konečnom dôsledku v praxi nevykonateľný. S tým sa dá súhlasiť, že by bol neželateľný, ale keby bol schválený, tak by tá situácia nastala, keby bol schválený v tej, v tej pôvodnej verzii, ako ho navrhovatelia navrhli.
A zo strany, teda myslím najmä poslanca Bastrnáka, ale myslím, že aj pána poslanca Jakaba tu zaznelo, že sa tu zákonom nič nemení, že sa hranie a spievanie maďarskej hymny nezakazuje. Tak potom je tu ale otázka, prečo potrebujete ten zákon hneď znova zmeniť, ošetriť, napraviť vlastným návrhom zákona, ktorý predkladáte, a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Tak buď je to v poriadku, nič nehrozí, iba pár opozičných poslancov straší a vymýšľa si a dezinterpretuje ten zákon a potom netreba nič meniť a trvajte na tom, že je to v poriadku, alebo keď chcete zákon, ešte nebude schválená, podpísaná, publikovaná táto novela, ktorá ten problém vyrobí, a už je v parlamente vaša oprava tých ustanovení, ktoré my kritizujeme, a chcete ju prerokovať a schváliť dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, no tak by ste mohli priznať, že nejaký problém tam zrejme bude. Lebo buď je to vážne a potom nie je žiadny dôvod na skrátené legislatívne konanie, alebo to nie je vážne a potom netreba ten zákon vôbec meniť, pokojne si ho potvrďte v tej forme, ako ste to pred tým odhlasovali spolu so Slovenskou národnou stranou, alebo nechajte ich, nech si to odhlasujú a netreba už potom ten zákon meniť. Buď jedno, alebo druhé.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský, vyjadrím sa len k tomu zhromaždeniu, ktoré bolo pred slovenským parlamentom a kde boli aj ľudia z Maďarska, aj ľudia zo Slovenska. Boli tam maďarské vlajky. Ja som tam bol, ja som na tom zhromaždení dokonca vystúpil. To zhromaždenie bolo zvolané ešte pred tým, ako MOST oznámil, že ide vyriešiť ten problém. A to zhromaždenie bolo zvolané preto, aby vyjadrilo nesúhlas s tým, čo sa udialo so zákonom o štátnych symboloch, pretože ani zvolávatelia toho zhromaždenia, musím sa priznať, ani ja neveríme v to, že to bola iba nejaká náhodná chyba, ktorú si predkladatelia zo Slovenskej národnej strany neustriehli.
A nemám žiadnu štatistiku, ale viem, že tam bolo veľké množstvo ľudí aj zo Slovenska, Maďarov, Maďarov zo Slovenska, s ktorými som hovoril, čiže nepredpokladám, že Maďari z Maďarska, ktorí by sem prišli, by ovládali slovenčinu, aby mohli, mohli sa so mnou baviť alebo že by sem prišli iba takí.
Posledná vec. Porovnávať slovo "Felvidék" s heslom "Maďari za Dunaj" je podľa môjho názoru úplne mimo. Felvidék je označenie nejakej časti územia, ktoré nemá žiadnu negatívnu konotáciu, bežne sa používa v maďarčine. "Maďari za Dunaj" je nacionalistické heslo, nepriateľské voči príslušníkom maďarskej menšiny. Čiže keby niekto zo Slovenska išiel do Budapešti so slovenskými vlajkami a heslom "Maďari za Dunaj", nemyslím si, že je to to isté, ako keď sem prišli nejakí ľudia aj z južného Slovenska a možno aj z Maďarska a protestovali proti novele zákona o štátnych symboloch.

Pán poslanec Simon, ja na rozdiel od pána poslanca Jakaba poviem teda, milý Zsolti. Súhlasím s väčšinou toho, čo si povedal. Súhlasím najmä teda s tým, že vlastenectvo a národná hrdosť sa nedajú naordinovať zákonom. A vlastenectvo a pocit lojality príslušníkov národnostných menšín sa nedá získať tak, že príslušníkov národnostných menšín budeme považovať a priori za nelojálnych voči našej krajine, voči Slovensku, budeme ich podozrievať, že nie sú lojálni a budeme schvaľovať zákony, ktorými im to budeme dávať najavo. Tak to robili nacionalisti v 90. rokoch za vlády Vladimíra Mečiara. Tak to robili nacionalisti neskôr za vlády Roberta Fica, prvej. A toto je presne ten istý typ zákona. Časy sa zmenili. Máme MOST - HÍD vo vládnej koalícii, no tak to tam tak zaobalili, ale je to tam.
Na argument, že, že ministerstvo vnútra hovorí, že sa nič nezmenilo, že "ak" je rovnaké ako "iba ak", no tak, páni, veď v tom zákone o štátnych symboloch sa dnes pätnásťkrát spomína slovo "ak", teda pri rôznych príležitostiach sa používa slovo "ak", ani raz sa nepoužíva slovné spojenie "iba ak". Prečo ste to tam dali? Prečo ste zaradili alebo doplnili, že pokutovať možno aj ustanovenie § 13 ods. 2 predmetný, ak, ak by ste nemali v úmysle postihovať, ak by niekto hral cudziu štátnu hymnu bez prítomnosti jeho delegácie? Chcete snáď pokutovať štátne orgány, ak nebudú hrať cudziu štátnu hymnu, ak bude neprítomná delegácia cudzie štátu?

Pán poslanec Hrnko, no, neviem, či bol nutný ten úvod, že je to stanovisko kancelárie prezidenta a že pán prezident sa pod to iba podpísal, to by sme potom o každom vládnom návrhu mohli hovoriť, že je to, že je to návrh legislatívneho odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny napríklad a nie, nie vládny návrh, lebo, lebo aj minister sa pod to iba podpíše, aj vláda sa pod to iba podpíše, čiže, keď sa pod niečo štátny predstaviteľ podpíše a je to v zmysle ústavy, jeho návrh, tak by sme to nemali, nemali takýmto spôsobom spochybňovať.
A nečítal som stanovisko ministerstva vnútra, neviem, či bolo, či bolo zverejnené, ale stále mi nie je jasné potom, prečo ste tam dali to slovo "iba". Keď ste tam chceli iba doplniť spievanie štátnej hymny iného štátu, tak v zásade by sa nič nestalo, keby ste tam doplnili iba slová "alebo spieva" a nechali to tam, ako to je. Prečo ste tam doplnili slovo "iba"? Lebo to nemá žiadny iný dôvod, keď poviem, že niečo sa robí iba vtedy, ako, ako vylúčiť, že pri iných príležitostiach sa to robiť nemôže.
No, tak je fajn, že, že toto, toto ste mi tu doniesli, nejaký papier, teraz miesto toho, aby, ak to tam nebol ten účel, tak, úmysel, tak predsa mohli ste to vysvetliť, keď sme to schvaľovali. Nie, pán poslanec Tittel to vysvetlil úplne, úplne opačne. A ak, ak teda nie je problém, tak ste mohli to slovo "iba" vypustiť, však ja som dal pozmeňujúci návrh, ktorým keby ste schválili, tak nie je tu žiaden tento problém!

Ďakujem kolegom za reakcie. Nestihnem sa vyjadriť ku všetkým, tak aspoň k niektorým.
Pán poslanec Bastrnák, je úplne normálne, že so sebou ľudia vecne nesúhlasia, aj keď sa sebe navzájom vážia, čiže to netreba nejako zvlášť predostierať. Ja som nezachytil žiadnu drvivú väčšinu renomovaných právnikov, ktorí by tvrdili, že sa nič nemení oproti súčasnému stavu. Samozrejme, že sú aj také právne názory, ale rôzne právne názory sa nájdu skoro na všetko.
Ja, samozrejme, si nerobím patent na rozum, a keď niekedy na niečo upozorňujem, nie vždy sa to musí potvrdiť. V prípade toho zákona o rokovacom poriadku drvivá väčšina mojej kritiky nesmerovala na možnú protiústavnosť, ale na, na, na jednotlivé ustanovenia, ktoré považujem za hlúpe, a mnohé hlúpe veci môžu byť hlúpe aj bez toho, aby boli priamo protiústavné. To je jedna vec.
Ohľadom zrušenia Mečiarových amnestií, áno, mýlil som sa, aj som to potom verejne povedal a som rád, že som sa mýlil, že takouto cestou, o ktorej som mal nielen ja, ale aj viacerí renomovaní právnici, aby som vám vrátil tú argumentáciu, pochybnosti, že sa tak podarí zrušiť Mečiarove amnestie a že som sa v tejto veci mýlil.
Ale jeden podstatný rozdiel medzi vtedajšou situáciou a touto situáciou je, že keď vtedy sme upozorňovali, že novela zákona o rokovacom poriadku by mohla byť protiústavná, tak predkladatelia zákona to popierali. Teraz, keď som upozornil na to, že sa ide zakazovať hranie cudzej štátnej hymny, tak, tak mi to potvrdil jeden z predkladateľov.
A, pán poslanec Farkašovský, no vy ste nazvali to nové logo marketingovým avanturizmom. Mne sa skôr zdá, že ten váš návrh je legislatívny avanturizmus.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, rokujeme o vetovanej novele zákona o štátnych symboloch. Tento návrh vyvolal pomerne búrlivú diskusiu aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní. Hovorilo sa o ňom aj vo výboroch. A dôvody, pre ktoré vyvolal tú búrlivú diskusiu, boli v podstate veľmi blízke dôvodom, pre ktoré pán prezident sa rozhodol, že ten zákon nepodpíše a vráti ho parlamentu s odporúčaním, aby ho pri opätovnom prerokovaní neschválil ako celok.
Chcem povedať za seba aj za poslanecký klub SaS, že sa stotožňujeme s dôvodmi, pre ktoré pán prezident vrátil novelu zákona o štátnych symboloch parlamentu na opätovné prerokovanie. Aj my, a teda aj ja osobne sme tu upozorňovali, že ten základný dôvod alebo motív, pre ktorý bola novela vôbec navrhnutá, teda nejaké pohoršenie predstaviteľov SNS nad novými logami slovenskej hokejovej reprezentácie, je nedôstojný toho, aby sa z takéhoto dôvodu menil zákon o štátnych symboloch a aby sme v zákone o štátnych symboloch nariaďovali, čo má byť na športových dresoch hokejovej alebo inej reprezentácie.
Pán prezident v tejto časti upozorňuje na vágnosť pojmov, ktoré sú pri tom, pri tom použité, a teda v zákonoch je potrebné používať jasné a jednoznačné termíny, aby, aby nedochádzalo k stavu právnej neistoty. To si myslím, že, že v ohľade, v tomto ohľade nesedí a pán prezident má pravdu. A to je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo vrátil zákon ako celok a nenavrhoval tam iba čiastočné pozmeňujúce návrhy.
Stotožňujem sa s argumentáciou pána prezidenta aj v časti, ktorá sa týka úpravy znamenia štátneho znaku a národného symbolu, ktoré sa prostredníctvom zákona o štátnych symboloch stávajú takými akoby novými štátnymi symbolmi Slovenskej republiky. Pritom štátne symboly Slovenskej republiky sú upravené v Ústave Slovenskej republiky a zákon o štátnych symboloch by nemal obsahovať úpravu, ktorá pôjde nad rámec úpravy obsiahnutej v Ústave Slovenskej republiky. V tomto prípade sa tak deje.
Podobne ako sme alebo ako ste v tomto parlamente schválili štátne ceny Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka, keďže štátne vyznamenania udeľuje prezident republiky v zmysle ústavy, tak ste si vymysleli ceny, ktoré môže udeľovať premiér a predseda parlamentu. Toto je podobná účelová úprava, resp. v tomto prípade tu nejde, nejde o, o predsedu parlamentu a predsedu vlády, ale ide o úpravu štátnych symbolov nad rámec, ktorý predpokladá Ústava Slovenskej republiky.
No a na koniec, aj keď nie v poslednom rade, hranie štátnej hymny iného štátu. Priznám sa, že aj mňa zaskočilo, aký veľký ohlas vzbudilo schválenie zákona najmä medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku. O tomto probléme, teda o tom, že sa fakticky zakáže hranie a spievanie štátnej hymny, ak prejde tento návrh, štátnej hymny iného štátu bez prítomnosti jeho oficiálnej delegácie, sme predsa hovorili. Hovorili sme o tom pri prvom čítaní, hovorili sme o tom pri druhom čítaní, hovorili sme o tom vo výboroch, hovorili sme o tom v pléne, možno si to prečítať v návrhu, ktorý bol pôvodne doručený do Národnej rady ešte, ešte minulý rok. A v rámci prerokovania toho návrhu aj pán poslanec Tittel ako jeden z predkladateľov priznal, čo je účelom toho ustanovenia.
Dnes máme, máme v zákone úpravu, že štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia, novelou sa tam dopĺňa: "sa iba spieva alebo hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia". A predkladatelia, a to teda chcem vytknúť predkladateľom, neupozornili na to, čo sa stane, keď sa doplní do zákona slovo "iba". Bez toho slova "iba" je to iba asi jakési odporúčanie, že ak je tu delegácia, oficiálna delegácia iného štátu, tak sa má hrať alebo spievať štátna hymna iného štátu. Keď sa tam dá slovo "iba", tak sa vylučuje, aby sa hrala alebo spievala štátna hymna iného štátu bez prítomnosti jeho oficiálnej delegácie.
Predkladatelia sa v dôvodovej správe aj pri prezentovaní toho sústredili iba na to, aby objasnili, že teda chcú upraviť aj spievanie štátnej hymny iného štátu. To slovíčko "iba" taktne zamlčali. Keby tam to slovíčko "iba" nebolo, tak sa vlastne nič nemení oproti, oproti súčasnému stavu, akurát sa tam doplní k hraniu aj spievaniu. Tým, že sa tam to slovíčko "iba" vložilo, tak sa vylučuje, fakticky sa zakazuje hranie cudzej štátnej hymny bez prítomnosti jeho oficiálnej delegácie daného štátu.
A naozaj by som to tu možno, možno tak obsiahlo nerozoberal teraz, keby sme o tom nehovorili, keby sme o tom nehovorili v pléne, vo výbore a opäť v pléne, keby som na to neupozorňoval, keby mi predkladateľ alebo jeden z predkladateľov nepotvrdil, že toto je účel slovíčka "iba", ktoré je obsiahnuté v návrhu novely. Spochybňovanie skutočnosti, že to znamená faktický zákaz hrania cudzej štátnej hymny bez prítomnosti cudzej delegácie, považujem za čisté slovičkárenie. Odvolávanie sa na to, že predchádzajúca veta spomína hranie štátnej hymny počas štátnych sviatkov, pamätných dní a iných významných, významných podujatí, predsa nijako nespochybňuje to, že tá druhá časť vety, ktorá hovorí o hraní cudzej štátnej hymny, sa netýka iba štátnych sviatkov.
Aký zmysel by malo dávať do zákona, že cudzia štátna hymna sa počas štátneho sviatku hrá iba vtedy, ak je prítomná delegácia toho cudzieho štátu? Však to je nezmysel. Samozrejme, že keď je tu delegácia cudzieho štátu, tak je protokolom upravené, že sa hrá jeho štátna hymna. Dokonca je upravené aj poradie, ktoré sa v Národnej rade nedodržalo pri návšteve predsedu Poslaneckej snemovne Českého parlamentu.
Ale nie je to potrebné upraviť v zákone. Veď keď nie je prítomná delegácia cudzieho štátu, tak z akého dôvodu by sa napríklad pri oficiálnych príležitostiach Slovenskej republiky mala hrať alebo, alebo hrala štátna hymna? To nedáva žiadny logický zmysel. Rovnako, ak príde delegácia cudzieho štátu mimo nášho štátneho sviatku alebo, alebo pamätného dňa, alebo nejakého významného podujatia, tak sa nebude hrať štátna hymna cudzieho štátu iba z dôvodu, že to nemáme napísané v zákone o štátnych symboloch a že zákon o štátnych symboloch vysvetľujeme tak, že sa to viaže iba na tú predchádzajúcu vetu?
Je zjavné, že zámerom navrhovateľov novely poslancov Slovenskej národnej strany bolo zakázať hranie a spievanie štátnych hymien iných krajín bez toho, aby bola prítomná ich oficiálna delegácia. Je evidentné, že niektorí poslanci si možno nevšimli, o čom hlasujú, ale je evidentné, že v tejto podobe bol zákon schválený, pán prezident ho vrátil a my máme možnosť tento zákon nepotvrdiť, neprijať a vyriešiť problém, ktorý si parlament úplne zbytočne a zo strany predkladateľov aj vedome vyrobil, pretože niet reálneho dôvodu zakazovať hranie alebo spievanie štátnej hymny iného štátu, resp. viazať ho iba na prítomnosť jeho delegácie.
Úplne posledná vec, na ktorú by som chcel upozorniť, je, že v pôvodnom, pôvodne schválenom návrhu zákona je účinnosť stanovená na 15. mája, čo považujem tak trochu za hazard, že ani neplánujeme, neplánujeme ju posunúť. Budeme o tomto zákone hlasovať zajtra. Predpokladám, že máte dosť hlasov na to, aby ste prezidentovo veto prelomili, ale pán prezident potom môže ten zákon opätovne podpísať alebo ho nemusí podpísať, ale je možné, že sa to, že sa to, že sa to dozvieme, či ho podpíše, alebo nepodpíše až po 15. máji, čo je streda budúceho týždňa. Preto pokladám za nezodpovedné, že ani vo vzťahu k účinnosti, čo Národná rada môže urobiť, neprijmeme, neprijmeme žiadnu zmenu, ktorá by posunula účinnosť, účinnosť tohto zákona.
Záverom chcem teda iba povedať, že sa stotožňujem s argumentáciou pána prezidenta, a tak ako v prvom čítaní, tak ako vo výbore, tak ako v treťom čítaní budem ja aj poslanecký klub SaS hlasovať proti tomuto zákonu.
Ďakujem.

Pán podpredseda, navrhujem zmeniť termín prerokovania hlasovania o bode 115, návrh na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného sudcu Slovenskej republiky - nová voľba II (tlač 1490), nasledovne: rokovanie o tomto bode v utorok 14. mája 2019 o 14.00 hod. a hlasovanie sa uskutoční v rovnaký deň po hlasovaní o 17. hodine.
Návrh odôvodňujem tým, že Ústavný súd je naďalej nekompletný, chýbajú mu šiesti z trinástich ústavou predpokladaných sudcov a nie je žiadny vecný dôvod naďalej naťahovať voľbu kandidátov. Tých kandidátov poznáme, z 24 kandidátov je 21 takých, ktorí sa už druhýkrát alebo tretíkrát uchádzajú. Máme možnosť sa rozhodnúť, nie je dôvod odkladať to zasa o dva týždne.
Ďakujem.

Tým, že sa pán minister prihlásil do, teda prihlásil k vystúpeniu, tak, tak znova otvoril rozpravu. Keby ste, pán predsedajúci, neuzavreli rozpravu, tak pán minister mohol vystúpiť na záver rozpravy, na to, samozrejme, má právo, bolo by na neho možné reagovať faktickými. Ale podľa § 35, ktorý upravuje skončenie rozpravy, ak sa člen vlády ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova. Čiže musíte dať teraz možnosť prihlásiť sa aj poslancom, keďže ste otvorili rozpravu. (Reakcia z pléna.) No tak ešte sa, ešte sa neudiala, ale však všetci mu chceme dať slovo, to samozrejme. Len má to tie dôsledky, že keď sa ujme slova, tak by mala byť možnosť prihlásiť sa znova do rozpravy, keďže pán minister... (Reakcie z pléna.)

Pán poslanec Poliačik, bez ohľadu na mieru progresívnosti budúcej vlády si myslím, že nie je úlohou štátu, aby takýmto spôsobom krivil podnikateľské prostredie z čisto marketingových dôvodov, a teda v snahe vybrať, vybrať nejaké ďalšie prostriedky, ktoré by mohol prerozdeľovať rezort, ktorý je ovládaný s rovnakou stranou, ako sú poslanci, ktorí prišli s touto Dankovou daňou z jedla. A teda už ani nehovoriac o tom, že následne, keď zistili, že aké to má následky a ako vzrástli ceny z potravín, no tak prišli zrazu s opatreniami na zníženie DPH na potraviny. Čiže na jednej strane si vydobyli alebo si mysleli, že si vydobyli nejaké zvýšené príjmy, a na druhej strane prichádzajú s návrhmi, ktoré budú znamenať úbytok príjmov štátneho rozpočtu. Možno oveľa jednoduchšie ako tieto šachy by bolo, keby si rovno dohodli, že tých pár desiatok miliónov by dostali v štátnom rozpočte na ten účel, ktorý chceli, ale teda nebolo by to také propagandisticky dostatočne využiteľné, tak ja už teraz len poslednýkrát apelujem na pána predkladateľa, a teda radšej by som bol, keby to povedal v rozprave, no ale ak to povie aspoň v záverečnom slove, že prečo si nestoja za tým, s čím prišli, a aké to boli analýzy, ktoré hovorili o tom, že to je v súlade s právom Európskej únie, a prečo nečakajú na to, ako Európska únia alebo Európska komisia rozhodne o tom, či to je, alebo nie je v súlade s právom Európskej únie, a prečo nepodporili obsahovo zhodný návrh, s ktorým prišli kolegovia Poliačik a Mihál, ale predložili obsahovo zhodný návrh o tom istom.

Vážený pán predkladateľ, vážený podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nechcem veľmi zdržovať, ale keďže včera sme rokovali o tomto návrhu zákona v prvom čítaní v neskorých hodinách, tak chcel by som poskytnúť pánovi predkladateľovi priestor, aby odpovedal na tie otázky, ktoré tu zazneli včera nielen odo mňa, ale aj od ďalších kolegov opozičných poslancov, ktoré sa týkali toho, že sme sa pýtali, prečo predkladatelia návrhu zákona o tzv. Dankovej dani z jedla si nestoja za svojím návrhom, ale pri prvej možnej príležitosti utekajú a navrhujú ho sami zrušiť.
Keď sme rokovali o tom návrhu, tak sme vás, vás upozorňovali, že je možné, že ten návrh je v rozpore s právom Európskej únie. Vy ste nám vtedy odpovedali, že nie, že máte analýzy, že je to v poriadku, že to nie je v rozpore. Tak by ma zaujímalo, že kde sú teraz tie analýzy, keď zrazu Európska komisia pozastavila účinnosť tohto zákona.
A tretia vec je, že prečo, prečo nenecháte, aby sme sa dozvedeli, že či naozaj je to v rozpore s právom Európskej únie, pravidlami Európskej únie alebo to nie je? Keby to konanie prebehlo, tak by sme vedeli, či takýto zákon je možné prijať, alebo nie je možné prijať. Vy keď ho zrušíte, tak sa to nedozvieme. Čiže neveríte si, že ste schválili niečo, čo, čo je v súlade s právom Európskej únie?
A štvrtá otázka je a tá tu tiež zaznievala opakovane, prečo predkladáte návrh zákona, ktorý už predložený bol, predložili ho opoziční poslanci pán Mihál a pán Poliačik, ktorý je obsahovo úplne zhodný, bol predložený dlho pred vaším návrhom, bol riadne zaradený na program tejto schôdze a vy predkladáte úplne rovnaký zákon. Čiže keď vám ide o vec, tak úplne stačilo, aby ste podporili návrh zákona o zrušení Dankovej dane z jedla, s ktorým prišli poslanci Poliačik a Mihál.
Tak sa len spýtam, že teda o čo vám ide, keď chcete zrušiť Dankovu daň z jedla, tak, samozrejme, treba to privítať, ale, ale mohli ste to pokojne spraviť tak, že by ste podporili návrh zákona, ktorý tu už bol predložený, a nemuseli ste predkladať obsahovo zhodný návrh zákona. Ak vám záležalo na tom, aby to išlo tak rýchlo, no tak ste mohli na vláde vybaviť, aby bolo skrátené legislatívne konanie o návrhu, ktorí predložili páni Poliačik a Mihál.
Takže včera, chápem, končili sme už, už okolo siedmej, nebol čas a pán predkladateľ povedal, že zajtra, čiže dnes zodpovie tie otázky, tak neviem, či sa prihlási do rozpravy, aby sme mohli prípadne naňho aj zareagovať, alebo až v rámci záverečného slova, ale verím, že tie otázky, ktoré sme kládli opakovane, nezostanú nezodpovedané.
Ďakujem.