Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, rokujeme o vetovanej novele zákona o štátnych symboloch. Tento návrh vyvolal pomerne búrlivú diskusiu aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní. Hovorilo sa o ňom aj vo výboroch. A dôvody, pre ktoré vyvolal tú búrlivú diskusiu, boli v podstate veľmi blízke dôvodom, pre ktoré pán prezident sa rozhodol, že ten zákon nepodpíše a vráti ho parlamentu s odporúčaním, aby ho pri opätovnom prerokovaní neschválil ako celok.
Chcem povedať za seba aj za poslanecký klub SaS, že sa stotožňujeme s dôvodmi, pre ktoré pán prezident vrátil novelu zákona o štátnych symboloch parlamentu na opätovné prerokovanie. Aj my, a teda aj ja osobne sme tu upozorňovali, že ten základný dôvod alebo motív, pre ktorý bola novela vôbec navrhnutá, teda nejaké pohoršenie predstaviteľov SNS nad novými logami slovenskej hokejovej reprezentácie, je nedôstojný toho, aby sa z takéhoto dôvodu menil zákon o štátnych symboloch a aby sme v zákone o štátnych symboloch nariaďovali, čo má byť na športových dresoch hokejovej alebo inej reprezentácie.
Pán prezident v tejto časti upozorňuje na vágnosť pojmov, ktoré sú pri tom, pri tom použité, a teda v zákonoch je potrebné používať jasné a jednoznačné termíny, aby, aby nedochádzalo k stavu právnej neistoty. To si myslím, že, že v ohľade, v tomto ohľade nesedí a pán prezident má pravdu. A to je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo vrátil zákon ako celok a nenavrhoval tam iba čiastočné pozmeňujúce návrhy.
Stotožňujem sa s argumentáciou pána prezidenta aj v časti, ktorá sa týka úpravy znamenia štátneho znaku a národného symbolu, ktoré sa prostredníctvom zákona o štátnych symboloch stávajú takými akoby novými štátnymi symbolmi Slovenskej republiky. Pritom štátne symboly Slovenskej republiky sú upravené v Ústave Slovenskej republiky a zákon o štátnych symboloch by nemal obsahovať úpravu, ktorá pôjde nad rámec úpravy obsiahnutej v Ústave Slovenskej republiky. V tomto prípade sa tak deje.
Podobne ako sme alebo ako ste v tomto parlamente schválili štátne ceny Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka, keďže štátne vyznamenania udeľuje prezident republiky v zmysle ústavy, tak ste si vymysleli ceny, ktoré môže udeľovať premiér a predseda parlamentu. Toto je podobná účelová úprava, resp. v tomto prípade tu nejde, nejde o, o predsedu parlamentu a predsedu vlády, ale ide o úpravu štátnych symbolov nad rámec, ktorý predpokladá Ústava Slovenskej republiky.
No a na koniec, aj keď nie v poslednom rade, hranie štátnej hymny iného štátu. Priznám sa, že aj mňa zaskočilo, aký veľký ohlas vzbudilo schválenie zákona najmä medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku. O tomto probléme, teda o tom, že sa fakticky zakáže hranie a spievanie štátnej hymny, ak prejde tento návrh, štátnej hymny iného štátu bez prítomnosti jeho oficiálnej delegácie, sme predsa hovorili. Hovorili sme o tom pri prvom čítaní, hovorili sme o tom pri druhom čítaní, hovorili sme o tom vo výboroch, hovorili sme o tom v pléne, možno si to prečítať v návrhu, ktorý bol pôvodne doručený do Národnej rady ešte, ešte minulý rok. A v rámci prerokovania toho návrhu aj pán poslanec Tittel ako jeden z predkladateľov priznal, čo je účelom toho ustanovenia.
Dnes máme, máme v zákone úpravu, že štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia, novelou sa tam dopĺňa: "sa iba spieva alebo hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia". A predkladatelia, a to teda chcem vytknúť predkladateľom, neupozornili na to, čo sa stane, keď sa doplní do zákona slovo "iba". Bez toho slova "iba" je to iba asi jakési odporúčanie, že ak je tu delegácia, oficiálna delegácia iného štátu, tak sa má hrať alebo spievať štátna hymna iného štátu. Keď sa tam dá slovo "iba", tak sa vylučuje, aby sa hrala alebo spievala štátna hymna iného štátu bez prítomnosti jeho oficiálnej delegácie.
Predkladatelia sa v dôvodovej správe aj pri prezentovaní toho sústredili iba na to, aby objasnili, že teda chcú upraviť aj spievanie štátnej hymny iného štátu. To slovíčko "iba" taktne zamlčali. Keby tam to slovíčko "iba" nebolo, tak sa vlastne nič nemení oproti, oproti súčasnému stavu, akurát sa tam doplní k hraniu aj spievaniu. Tým, že sa tam to slovíčko "iba" vložilo, tak sa vylučuje, fakticky sa zakazuje hranie cudzej štátnej hymny bez prítomnosti jeho oficiálnej delegácie daného štátu.
A naozaj by som to tu možno, možno tak obsiahlo nerozoberal teraz, keby sme o tom nehovorili, keby sme o tom nehovorili v pléne, vo výbore a opäť v pléne, keby som na to neupozorňoval, keby mi predkladateľ alebo jeden z predkladateľov nepotvrdil, že toto je účel slovíčka "iba", ktoré je obsiahnuté v návrhu novely. Spochybňovanie skutočnosti, že to znamená faktický zákaz hrania cudzej štátnej hymny bez prítomnosti cudzej delegácie, považujem za čisté slovičkárenie. Odvolávanie sa na to, že predchádzajúca veta spomína hranie štátnej hymny počas štátnych sviatkov, pamätných dní a iných významných, významných podujatí, predsa nijako nespochybňuje to, že tá druhá časť vety, ktorá hovorí o hraní cudzej štátnej hymny, sa netýka iba štátnych sviatkov.
Aký zmysel by malo dávať do zákona, že cudzia štátna hymna sa počas štátneho sviatku hrá iba vtedy, ak je prítomná delegácia toho cudzieho štátu? Však to je nezmysel. Samozrejme, že keď je tu delegácia cudzieho štátu, tak je protokolom upravené, že sa hrá jeho štátna hymna. Dokonca je upravené aj poradie, ktoré sa v Národnej rade nedodržalo pri návšteve predsedu Poslaneckej snemovne Českého parlamentu.
Ale nie je to potrebné upraviť v zákone. Veď keď nie je prítomná delegácia cudzieho štátu, tak z akého dôvodu by sa napríklad pri oficiálnych príležitostiach Slovenskej republiky mala hrať alebo, alebo hrala štátna hymna? To nedáva žiadny logický zmysel. Rovnako, ak príde delegácia cudzieho štátu mimo nášho štátneho sviatku alebo, alebo pamätného dňa, alebo nejakého významného podujatia, tak sa nebude hrať štátna hymna cudzieho štátu iba z dôvodu, že to nemáme napísané v zákone o štátnych symboloch a že zákon o štátnych symboloch vysvetľujeme tak, že sa to viaže iba na tú predchádzajúcu vetu?
Je zjavné, že zámerom navrhovateľov novely poslancov Slovenskej národnej strany bolo zakázať hranie a spievanie štátnych hymien iných krajín bez toho, aby bola prítomná ich oficiálna delegácia. Je evidentné, že niektorí poslanci si možno nevšimli, o čom hlasujú, ale je evidentné, že v tejto podobe bol zákon schválený, pán prezident ho vrátil a my máme možnosť tento zákon nepotvrdiť, neprijať a vyriešiť problém, ktorý si parlament úplne zbytočne a zo strany predkladateľov aj vedome vyrobil, pretože niet reálneho dôvodu zakazovať hranie alebo spievanie štátnej hymny iného štátu, resp. viazať ho iba na prítomnosť jeho delegácie.
Úplne posledná vec, na ktorú by som chcel upozorniť, je, že v pôvodnom, pôvodne schválenom návrhu zákona je účinnosť stanovená na 15. mája, čo považujem tak trochu za hazard, že ani neplánujeme, neplánujeme ju posunúť. Budeme o tomto zákone hlasovať zajtra. Predpokladám, že máte dosť hlasov na to, aby ste prezidentovo veto prelomili, ale pán prezident potom môže ten zákon opätovne podpísať alebo ho nemusí podpísať, ale je možné, že sa to, že sa to, že sa to dozvieme, či ho podpíše, alebo nepodpíše až po 15. máji, čo je streda budúceho týždňa. Preto pokladám za nezodpovedné, že ani vo vzťahu k účinnosti, čo Národná rada môže urobiť, neprijmeme, neprijmeme žiadnu zmenu, ktorá by posunula účinnosť, účinnosť tohto zákona.
Záverom chcem teda iba povedať, že sa stotožňujem s argumentáciou pána prezidenta, a tak ako v prvom čítaní, tak ako vo výbore, tak ako v treťom čítaní budem ja aj poslanecký klub SaS hlasovať proti tomuto zákonu.
Ďakujem.
