Ďakujem, pán čerstvý podpredseda. Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, začnem teda najprv tým, čo, čo ma zaujalo vo vystúpení, vo vystúpení pána predkladateľa Kresáka, nad rámec toho, čo som už vedel, prečítal si návrh zákona, a teda ten argument tým, že ak by niektorým, niektorým poslancom, ktorí sa stanú poslancami po tom, čo, čo vykonávali funkciu prezidenta, boli ponechané nejaké z tých benefitov, ktoré majú bývalí prezidenti, tak by postavenie všetkých poslancov nebolo rovnaké.
Ospravedlňujem sa, ale hneď som si spomenul na poslanca Fica, bývalého premiéra, neviem, či ešte stále má tú ochranku, alebo mu už bola, už mu bola odobratá, ja teda nemám ochranku a predpokladám, že ani, ani teda väčšina zvyšných poslancov, možno okrem predsedu parlamentu, ochranku, ochranku nemá, čiže to postavenie ani dnes nie je úplne rovnaké. V našich radoch je napríklad pán poslanec Vážny, ktorý je riaditeľom Sociálnej poisťovne, aj zároveň, zároveň poslancom a predkladá návrhy, ktoré sa týkajú Sociálnej poisťovne, tak možno by sme sa mali aj nad tým zamyslieť, že či jeho postavenie je rovnaké ako naše.
Ale chcem hovoriť teda hlavne k tomu návrhu zákona, lebo ho považujem za legitímnu tému, rozhodne to teda nevnímam tak ako niektorí kritici toho návrhu, že, že je to lex Kiska, že je to niečo, čo je osobne namierené proti bývalému pánovi prezidentovi, a teda verím, že tým, že autorom toho návrhu aj samotnej idey, aj spracovania je pán poslanec Kresák, že naozaj by sme sa mali baviť o vecných aspektoch toho, toho problému, a ja teda sa nebudem púšťať do nejakej politickej kritiky na rozdiel od tej, na, teda mimo tej úvodnej poznámky, ktorú som si nedokázal odpustiť.
Súhlasím s tým, že, áno, doba sa mení, že kedysi sme počítali s tým, že, že prezidentmi budú starší páni alebo dámy a že, áno, vyvstala otázka, či treba na to nejako zareagovať.
V dôvodovej správe sa hovorí o, o tom, že, že ak by k tej situácii došlo, žeby sa bývalý, bývalý prezident stal napríklad poslancom Národnej rady, nastal by rad ťažko riešiteľných situácií a problémov, alebo teda do inej ústavnej funkcie by išiel, a teda spomínané sú tam zásade tri: Ten plat, ktorý poberá bývalý prezident, vo výške platu poslanca. Potom je tam, je tam auto alebo ochranka. A, a oslovenie pán prezident, pani prezidentka.
No, tak myslím si, že z týchto, z týchto troch problémov, ktoré sú tam načrtnuté, to oslovenie asi nevyriešime zákonom, to ani, ani, ani nemôžme mať tú ambíciu a to asi bude potom na každom, či v prípade bývalého prezidenta, ak bude poslancom Národnej rady alebo ministrom, alebo premiérom, budeme oslovovať pán bývalý, alebo pán prezident, ale predpokladám, že väčšina mu bude hovoriť jeho aktuálnou funkciou.
Pokiaľ ide o, o ten plat, tak tam je zaujímavé poukázanie na zákon o Ústavnom súde, a teda ústavných sudcov, ktorí poberajú, poberajú dôchodok alebo plat, alebo príplatok, ak skončili výkon funkcie a ak majú nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo, alebo invalidného dôchodku. A ono to ten príplatok alebo porovnanie, porovnanie s dôchodkom má svoju logiku, lebo ono sa to síce nazývam plat, teda to, čo poberá bývalý prezident, ale plat sa obvykle dáva za niečo, čo človek robí aktuálne, nie, nie za to, čo robil, čo robil predtým, tak možnože by adekvátnejšie bolo použiť iný termín, príplatok, ako je to v zákone o ústavných sudcoch. Ale v podstate je to niečo také ako dôchodok, asi najbližšie to má k výsluhovému dôchodku, keď niekto nejaký čas bol vojakom, policajtom, tak, tak môže odísť zo služby, keď si odslúžil potrebný počet rokov a poberá výsluhový dôchodok. A popritom môže robiť, a teda má ďaleko do, do starobného dôchodku, a môže robiť, tak, samozrejme, to je samostatná téma, že aké by mali byť výsluhové dôchodky, po koľkých rokoch, len, len v postate, ak je nemožné, aby niekto poberal výsluhový dôchodok popritom, ako normálne pracuje, a teda má ďaleko od, od starobného dôchodku, tak prečo, prečo to neriešime ako problém pri, pri výsluhových dôchodkoch a tuto ten, tuto ten problém, problém máme.
Ale uznávam, že má to istú logiku, keď niekto je ešte plný síl a ide, ide do, do politickej funkcie, do, do, do funkcie poslanca, tak sa predpokladá, že, že nie je, nie je na to odkázaný. Ako viem si predstaviť aj argumenty, argumenty proti, ale v tomto, v tomto zásade súhlasím a má to a má to nejakú logiku.
Skôr tam z praktického hľadiska vidím problém v tej druhej časti, ktorá sa týka poskytnutia ochrany. Alebo teda ochrankára, šoféra. Prvý problém, prvý problém vidím, vidím v tom, že, že predsa len prezident má nejaké výnimočné postavenie v rámci, v rámci štátu ako hlava štátu, že my keď ako poslanci už skončíme ako poslanci, tak možno o mesiac si nikto ani nespomenie, že sme boli poslancami, aj keď zákonodarný zbor ako celok má, má nepochybne dôležité postavenie, nie menej dôležité ako prezident, ale, ale individuálne jednotlivý poslanec, tak tam o tom ani nikto, nikto ani neuvažuje.
No ak je za tým, že bývalý prezident má ochranku, nejaký zámer, že, že prezident má byť, má byť chránený aj po skončení, skončení výkonu svojej funkcie, tak si teda nie som celkom istý, že by sme to mali, že by sme to mali túto vec rušiť. Lebo pri tom plate, dobre, ale, ale ochranka, ochranka je niečo iné, samozrejme, že nejaký jeden ochrankár nezabráni. No je tam, je tam formulácia v návrhu zákona, ochrana: "Neposkytuje sa mu služba ochrany určených osôb náležiaca prezidentovi", a teda tam sa dostávam, dostávam k druhému problému, ktorá, ktorý, ktorý s tým súvisí, že je tam odkaz cez poznámku pod čiarou, že teda "ak prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu pozastaví vyplácanie platu podľa odseku 2 a neposkytuje sa mu služba ochrany určených osôb náležiaca prezidentovi", odkaz pod čiarou 4a). A poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov" a ten znie: "Policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície, službu ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu. Organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť podľa osobitných predpisov." Tak priznám sa, že celkom nerozumiem, že, že v čom ten odkaz, odkaz spočíva, že sa mu neposkytuje služba ochrany určených osôb náležiaca, náležiaca prezidentovi, je tam odkaz na zákon o Policajnom zbore a potom sú tam vlastne vymenované zložky Policajného, Policajného zboru, či, ale tak to predpokladám, že má nejaké vysvetlenie, len ja som to celkom nepochopil.
A tretí problém, ktorý tam vidím, je, že tá ochrana, šofér sa mu poskytuje, nazývame to ochranou v tom, v tom zákone, sa mu poskytuje na základe uznesenia vlády č. 1104/2000, podľa ktorého, čl. 2 ods. 1 písm. a), "je prezidentovi po skončení výkonu funkcie prezidenta ochrana poskytovaná doživotne podľa rozsahu určeného Úradom na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na základe poznatkov o možnom ohrození určenej osoby či protokolárne zvyklosti". Čiže je, je tu nejaký benefit ochrana, vysvetlíte, ktorú, ktorý dostávajú bývalí, bývalí prezidenti, ktorý je poskytovaný na základe uznesenia vlády. A návrh zákona predpokladá, že dáme do zákona, že sa nemá poskytovať niečo, čo je poskytované na základe uznesenia vlády, tak neviem, ale teda keď je niečo zadefinované uznesením, nebolo by primeranejšie zmenou toho uznesenia upraviť to uznesenia tak, aby, aby, aby sa povedzme, že bývalému prezidentovi v čase, ak teda vecne by s tým bola väčšina parlamentu stotožnená, v čase, keď už keď vykonáva inú ústavnú funkciu, neposkytovala, neposkytovala ochrana?
Nerozumiem celkom, celkom logike toho návrhu, že zákonom sa má stanoviť, že, že sa nebude poskytovať niečo, čo je nárokovateľné na základe uznesenia. To uznesenie predsa môže byť že úplne zrušené, vláda kedykoľvek môže to uznesenie úplne zrušiť alebo, alebo akokoľvek zmeniť. Tak akú logiku má dávať do zákona úpravu niečoho, čo je nárokovateľné na základe uznesenia?
Ja teda napriek tým otázkam podporím ten návrh, návrh v prvom čítaní a budem teda rád, keď sa buď teraz v rozprave ešte alebo možno v druhom čítaní k tým problém, ktoré tam vnímam, vrátime.
Ďakujem za pozornosť.
