Videokanál poslanca

Ďakujem za reakciu. Ja rozumiem tej pripomienke, pán poslanec Kresák, samozrejme, že ťažko by bolo dať nejaký úplný, úplný výpočet, to potom by sme mohli povedať, že, že teda keď zastáva akúkoľvek funkciu, ktorá je hradená z verejných zdrojov či už Slovenskej republiky, alebo nejakých medzinárodných organizácií, tak sa mu to pozastavuje, že napríklad keď je niekto primátorom, tak, tak taktiež.
Ale asi by som nešiel tým smerom, ale povedzme špeciálne, že Európska únia a orgány, Európsky parlament a Európska komisia, sú, sú, myslím, že veľmi porovnateľné s tým, čo, čo vo vnútroštátnom práve je upravené aj týmto zákonom, teda platové pomery ústavných, ústavných činiteľov. Čiže keby sme tam napríklad dali iba, iba tieto dva orgány Európskej únie, ktorej sme súčasťou, tak, tak myslím, že by sme nejakú veľkú botu nespravili, keby sme tam nedali zároveň aj NATO, OSN a Svetovú zdravotnícku organizáciu.

Ďakujem. Ja som sa druhýkrát prihlásil do rozpravy z dôvodu, že som chcel zareagovať na niečo, čo zaznie v rámci, v rámci rozpravy, a konkrétne aj na to, čo pán poslanec Poliačik, už tu nie je, podľa môjho názoru, samozrejme, že by sa to dalo ošetriť, a teraz hovorím o tom, že ak sa pozastaví výkon, teda vyplácanie toho platu počas výkonu inej ústavnej funkcie, že dalo by sa ošetriť aj nastúpenie do Európskeho parlamentu napríklad aj bez toho, aby to bol prílepok, samozrejme, že by sa to dalo urobiť, urobiť aj v rámci tohto zákona.
Tá veta navrhovaná alebo odsek znie, že: "Ak prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 51" a doplnilo by sa tam "alebo funkciu poslanca Európskeho parlamentu alebo člena Európskej komisie" a ďalej by to pokračovalo tak, ako je to v tom znení, čiže bez akejkoľvek legislatívnej nečistoty by sa to tam dalo, dalo doplniť, len by sa teda stanovili iné funkcie, ktoré pre bývalého ústavného činiteľa sú prekážkou poberania, poberania platu bývalého prezidenta, resp. iných, iných benefitov a nebol by to žiadny prílepok.
Škoda, že tu nie je pán poslanec Pčolinský, ja som myslel, že bol aj, aj prihlásený, tešil som sa, že mi povie, že v ktorom zákone je to, že prezident má nárok na auto, lebo ja som to v tomto zákone nenašiel a neviem, či to je v nejakom inom zákone. Je to, je to v uznesení vlády, no len to je, to je, to je potom, potom ako iná vec, a teda tu sa vlastne ja dostanem k tomu, čo hovoril pán poslanec Kresák, že vlastne z tej formulácie akoby vyplývalo, že, že sa neposkytuje, neposkytuje tá ochrana v čase, keď vykonáva inú ústavnú funkciu. Tak z toho akoby nepriamo vyplývalo, že sa poskytuje, poskytuje v čase, v čase, keď, keď ju nevykonáva, keď je teda prezidentom na dôchodku. Tak ale teda to už potom, ak by to tak malo byť, tak, tak potom sa mi zdá jednoduchšie, že do zákonu napísať, že okrem platu má prezident nárok aj na ochranu, a teda neposkytuje sa mu ochrana v čase, v čase, keď vykonáva inú ústavnú funkciu, alebo ochrana podľa tohto, podľa tohto ustanovenia.
Ale samozrejme, že otázka je, že či, či sa to, či sa to tam zrovna, toto ustanovenie, má nechať, mne by asi sa viacej zdalo, zdalo vhodné túto časť toho návrhu vypustiť, lebo teda keď argumentujeme tým, že však je niečo iné, keď je to, keď je niekto riaditeľom Sociálnej poisťovne, no tak niekto je riaditeľom Sociálnej poisťovne a z toho titulu má, má auto zrejme aj so šoférom, ktorý ho tu vozí do parlamentu, aby mohol hlasovať, iného tu vozí preto, lebo je primátor alebo, alebo starosta, tak niekoho by vozil preto, že je bývalý prezident. To naozaj nevidím ako až taký vážny problém, ten, ten plat vnímam, teda ten ako základ toho návrhu a to sa mi zdá, zdá dôležitejšie.
A naozaj si myslím, že prezident napriek tomu, že je bývalý prezident, a napriek tomu, že, že aj by išiel do nejakej, do nejakej inej ústavnej funkcie, tak ten aspekt ochrany bývalej hlavy štátu aspoň na tej úrovni, že ho, že ho doprevádza nejaký pracovník Úradu na ochranu ústavných činiteľov, ten sa mi, ten sa, ten mňa osobne nejako nevyrušuje a nezdá sa mi, nezdá sa mi taký problematický, že by sme ho mali zákonom odtiaľ, odtiaľ teda nejako vylúčiť priamo.
Ďakujem.

Ja by som skúsil odpovedať pánovi poslancovi Poliačikovi na jeho otázku. Zákon hovorí o tom, že ak prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa podľa § 1 počas výkonu tejto funkcie atď., sa mu pozastaví vyplácanie platu. Paragraf 1 definuje ústavných činiteľov a spomína tam poslancov, prezidenta, členov vlády, sudcov Ústavného súdu, predsedu Súdnej rady, ostatných sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu a generálnych prokurátorov. Ale ja si myslím, že by bolo možné ešte ten zákon alebo návrh zákona upraviť tak, aby riešil to, o čom, o čom si, pán poslanec, hovoril. Teda myslím si, že je to na rozdiel od pána poslanca Kresáka, lebo, lebo ten zákon je o platových pomeroch ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ale prezident je bývalý, bývalý ústavný, teda ústavný činiteľ Slovenskej republiky, a keď upravíme, že, že sa mu pozastaví vyplácanie toho platu bývalého poslanca, tak takú terminológiu zákon používa, v čase, keď vykonáva inú funkciu podľa tohto zákona, podľa § 1, tak, tak kľudne by tam mohlo byť, že alebo keď sa stane poslancom Európskeho parlamentu, členom Európskej komisie a potom je, samozrejme, že na diskusiu, že aké všetky, aké všetky funkcie tam majú alebo nemajú byť. A bude to úprava platových pomerov ústavného činiteľa po skončení výkonu mandátu, čiže tak, ako sa tam dá táto podmienka, tak asi sa tam dá dať ešte nejaká, nejaká ďalšia.

Pán poslanec Kresák, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Ja chápem, že sme v prvom čítaní, ale niekedy je dobré povedať si tie veci už v prvom čítaní, aby sa v druhom vôbec dalo niečo s tým robiť.
Ja som pána poslanca Fica akože spomenul, lebo mi to tak mimovoľne napadlo, že keď ste použili ten argument nerovnakého postavenia, a to, že to branno-bezpečnostný výbor riešil, tak to podľa mňa bolo z dôvodu, že, že si to opoziční poslanci vyžiadali a boli tam nejaké pochybnosti. Čiže nie je to nejaká, nejaká zákonná kompetencia.
Ja rozumiem tomu, že, že nemožno vláde prikázať, aby nejakú vec spravila uznesením, nemôže Národná rada prijať uznesenie, že žiada vládu, aby, aby zmenila uznesenie, ani nemôže zákonom zmeniť, zmeniť uznesenie. Ale tiež nie je zase asi obvyklá prax, že by parlament prostredníctvom zákona sa snažil prebiť prax vyplývajúcu z nejakého vládneho, vládneho uznesenia. Preto, preto som si myslel, že by bolo lepšie, a vy ste povedali ten prípad toho protokolu, čo je teda radovo menšie, že by sa potom mohli na ministerstve zahraničných vecí inšpirovať tou zmenou zákona, a teda upraviť protokol tak, aby sa pri, pri bývalom prezidentovi, ktorý je aktuálne poslanec alebo člen vlády, používal, používalo aktuálne oslovenie, nie to pán prezident. Tak, tak rovnako by sa, by sa povedzme vláda mohla inšpirovať tým, že ak by parlament prijal úpravu, ktorá sa týka, týka poberania, poberania platu bývalým prezidentom, tak, tak by, by upravil aj to, vláda upravila aj to uznesenie.
No a pokiaľ ide o teda pána riaditeľa Sociálnej poisťovne Vážneho, tak samozrejme, že to má aj iné aspekty, keď niekto, niekto z takejto pozície je aj poslancom. Ale keď hovorím povedzme o tých autách, no tak... Nestihnem.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Pán poslanec Hrnko, teda teší má tá dôvera, ale ja na rozdiel od vášho pána predsedu nie som doktor, pána predsedu Danka som myslel.
Ja som hovoril o dôchodkoch, jasné, že som - a neviem, chceli ste niečo, ale tak sa prihláste, však ja rád budem na vás reagovať. Veď ja som to ocenil, že ma tak vnímate, ale, ale teda nie je to pravda, tak nechcem, aby som uvádzal ľudí do omylu, že som doktor, keď nie som doktor. To sa nerobí.
Ja som, ja som tie dôchodky myslel skôr, skôr teda naozaj výsluhové sú, sú primeranejšie, primeranejšie tomu ako, ako starobné a tie poberajú ľudia, ktoré majú na ne nárok bez ohľadu na to, či, či niekde ďalej, ďalej pracujú.
Pán poslanec Poliačik, k tomu nerovnakému postaveniu. No tak neviem, či to je naozaj iba o tých, o tých šoféroch a o tých autách. To potom keby sme tak veľmi široko chápali, tak potom máme nerovnaké postavenie aj my, čo sa vozíme v MHD, Peter Osuský, ja a teraz najnovšie aj ty, s poslancami, ktorí majú autá a vozia sa autami. Zase nešiel by som, nešiel by som do toho až tak široko, pokiaľ zákon nevylučuje súbeh výkonu funkcie starostu alebo primátora s funkciou poslanca, no tak potom je otázka na tie, na tie samosprávy, že či, či ony s tým nemajú problém. To nie je ani tak problém, problém parlamentu.
A, pán poslanec Pčolinský, kde v zákone je napísané, že bývalý prezident má nárok na auto? Lebo tak možno som nejako zle čítal, ale to som tam nenašiel. Lebo ten nárok na ochranu vyplýva z toho uznesenia, ale priamo v zákone zadefinovaný, pokiaľ viem, nie je. (Reakcia z pléna.) Dobre, dobre.

Ďakujem, pán čerstvý podpredseda. Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, začnem teda najprv tým, čo, čo ma zaujalo vo vystúpení, vo vystúpení pána predkladateľa Kresáka, nad rámec toho, čo som už vedel, prečítal si návrh zákona, a teda ten argument tým, že ak by niektorým, niektorým poslancom, ktorí sa stanú poslancami po tom, čo, čo vykonávali funkciu prezidenta, boli ponechané nejaké z tých benefitov, ktoré majú bývalí prezidenti, tak by postavenie všetkých poslancov nebolo rovnaké.
Ospravedlňujem sa, ale hneď som si spomenul na poslanca Fica, bývalého premiéra, neviem, či ešte stále má tú ochranku, alebo mu už bola, už mu bola odobratá, ja teda nemám ochranku a predpokladám, že ani, ani teda väčšina zvyšných poslancov, možno okrem predsedu parlamentu, ochranku, ochranku nemá, čiže to postavenie ani dnes nie je úplne rovnaké. V našich radoch je napríklad pán poslanec Vážny, ktorý je riaditeľom Sociálnej poisťovne, aj zároveň, zároveň poslancom a predkladá návrhy, ktoré sa týkajú Sociálnej poisťovne, tak možno by sme sa mali aj nad tým zamyslieť, že či jeho postavenie je rovnaké ako naše.
Ale chcem hovoriť teda hlavne k tomu návrhu zákona, lebo ho považujem za legitímnu tému, rozhodne to teda nevnímam tak ako niektorí kritici toho návrhu, že, že je to lex Kiska, že je to niečo, čo je osobne namierené proti bývalému pánovi prezidentovi, a teda verím, že tým, že autorom toho návrhu aj samotnej idey, aj spracovania je pán poslanec Kresák, že naozaj by sme sa mali baviť o vecných aspektoch toho, toho problému, a ja teda sa nebudem púšťať do nejakej politickej kritiky na rozdiel od tej, na, teda mimo tej úvodnej poznámky, ktorú som si nedokázal odpustiť.
Súhlasím s tým, že, áno, doba sa mení, že kedysi sme počítali s tým, že, že prezidentmi budú starší páni alebo dámy a že, áno, vyvstala otázka, či treba na to nejako zareagovať.
V dôvodovej správe sa hovorí o, o tom, že, že ak by k tej situácii došlo, žeby sa bývalý, bývalý prezident stal napríklad poslancom Národnej rady, nastal by rad ťažko riešiteľných situácií a problémov, alebo teda do inej ústavnej funkcie by išiel, a teda spomínané sú tam zásade tri: Ten plat, ktorý poberá bývalý prezident, vo výške platu poslanca. Potom je tam, je tam auto alebo ochranka. A, a oslovenie pán prezident, pani prezidentka.
No, tak myslím si, že z týchto, z týchto troch problémov, ktoré sú tam načrtnuté, to oslovenie asi nevyriešime zákonom, to ani, ani, ani nemôžme mať tú ambíciu a to asi bude potom na každom, či v prípade bývalého prezidenta, ak bude poslancom Národnej rady alebo ministrom, alebo premiérom, budeme oslovovať pán bývalý, alebo pán prezident, ale predpokladám, že väčšina mu bude hovoriť jeho aktuálnou funkciou.
Pokiaľ ide o, o ten plat, tak tam je zaujímavé poukázanie na zákon o Ústavnom súde, a teda ústavných sudcov, ktorí poberajú, poberajú dôchodok alebo plat, alebo príplatok, ak skončili výkon funkcie a ak majú nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo, alebo invalidného dôchodku. A ono to ten príplatok alebo porovnanie, porovnanie s dôchodkom má svoju logiku, lebo ono sa to síce nazývam plat, teda to, čo poberá bývalý prezident, ale plat sa obvykle dáva za niečo, čo človek robí aktuálne, nie, nie za to, čo robil, čo robil predtým, tak možnože by adekvátnejšie bolo použiť iný termín, príplatok, ako je to v zákone o ústavných sudcoch. Ale v podstate je to niečo také ako dôchodok, asi najbližšie to má k výsluhovému dôchodku, keď niekto nejaký čas bol vojakom, policajtom, tak, tak môže odísť zo služby, keď si odslúžil potrebný počet rokov a poberá výsluhový dôchodok. A popritom môže robiť, a teda má ďaleko do, do starobného dôchodku, a môže robiť, tak, samozrejme, to je samostatná téma, že aké by mali byť výsluhové dôchodky, po koľkých rokoch, len, len v postate, ak je nemožné, aby niekto poberal výsluhový dôchodok popritom, ako normálne pracuje, a teda má ďaleko od, od starobného dôchodku, tak prečo, prečo to neriešime ako problém pri, pri výsluhových dôchodkoch a tuto ten, tuto ten problém, problém máme.
Ale uznávam, že má to istú logiku, keď niekto je ešte plný síl a ide, ide do, do politickej funkcie, do, do, do funkcie poslanca, tak sa predpokladá, že, že nie je, nie je na to odkázaný. Ako viem si predstaviť aj argumenty, argumenty proti, ale v tomto, v tomto zásade súhlasím a má to a má to nejakú logiku.
Skôr tam z praktického hľadiska vidím problém v tej druhej časti, ktorá sa týka poskytnutia ochrany. Alebo teda ochrankára, šoféra. Prvý problém, prvý problém vidím, vidím v tom, že, že predsa len prezident má nejaké výnimočné postavenie v rámci, v rámci štátu ako hlava štátu, že my keď ako poslanci už skončíme ako poslanci, tak možno o mesiac si nikto ani nespomenie, že sme boli poslancami, aj keď zákonodarný zbor ako celok má, má nepochybne dôležité postavenie, nie menej dôležité ako prezident, ale, ale individuálne jednotlivý poslanec, tak tam o tom ani nikto, nikto ani neuvažuje.
No ak je za tým, že bývalý prezident má ochranku, nejaký zámer, že, že prezident má byť, má byť chránený aj po skončení, skončení výkonu svojej funkcie, tak si teda nie som celkom istý, že by sme to mali, že by sme to mali túto vec rušiť. Lebo pri tom plate, dobre, ale, ale ochranka, ochranka je niečo iné, samozrejme, že nejaký jeden ochrankár nezabráni. No je tam, je tam formulácia v návrhu zákona, ochrana: "Neposkytuje sa mu služba ochrany určených osôb náležiaca prezidentovi", a teda tam sa dostávam, dostávam k druhému problému, ktorá, ktorý, ktorý s tým súvisí, že je tam odkaz cez poznámku pod čiarou, že teda "ak prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu pozastaví vyplácanie platu podľa odseku 2 a neposkytuje sa mu služba ochrany určených osôb náležiaca prezidentovi", odkaz pod čiarou 4a). A poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov" a ten znie: "Policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície, službu ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu. Organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť podľa osobitných predpisov." Tak priznám sa, že celkom nerozumiem, že, že v čom ten odkaz, odkaz spočíva, že sa mu neposkytuje služba ochrany určených osôb náležiaca, náležiaca prezidentovi, je tam odkaz na zákon o Policajnom zbore a potom sú tam vlastne vymenované zložky Policajného, Policajného zboru, či, ale tak to predpokladám, že má nejaké vysvetlenie, len ja som to celkom nepochopil.
A tretí problém, ktorý tam vidím, je, že tá ochrana, šofér sa mu poskytuje, nazývame to ochranou v tom, v tom zákone, sa mu poskytuje na základe uznesenia vlády č. 1104/2000, podľa ktorého, čl. 2 ods. 1 písm. a), "je prezidentovi po skončení výkonu funkcie prezidenta ochrana poskytovaná doživotne podľa rozsahu určeného Úradom na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na základe poznatkov o možnom ohrození určenej osoby či protokolárne zvyklosti". Čiže je, je tu nejaký benefit ochrana, vysvetlíte, ktorú, ktorý dostávajú bývalí, bývalí prezidenti, ktorý je poskytovaný na základe uznesenia vlády. A návrh zákona predpokladá, že dáme do zákona, že sa nemá poskytovať niečo, čo je poskytované na základe uznesenia vlády, tak neviem, ale teda keď je niečo zadefinované uznesením, nebolo by primeranejšie zmenou toho uznesenia upraviť to uznesenia tak, aby, aby, aby sa povedzme, že bývalému prezidentovi v čase, ak teda vecne by s tým bola väčšina parlamentu stotožnená, v čase, keď už keď vykonáva inú ústavnú funkciu, neposkytovala, neposkytovala ochrana?
Nerozumiem celkom, celkom logike toho návrhu, že zákonom sa má stanoviť, že, že sa nebude poskytovať niečo, čo je nárokovateľné na základe uznesenia. To uznesenie predsa môže byť že úplne zrušené, vláda kedykoľvek môže to uznesenie úplne zrušiť alebo, alebo akokoľvek zmeniť. Tak akú logiku má dávať do zákona úpravu niečoho, čo je nárokovateľné na základe uznesenia?
Ja teda napriek tým otázkam podporím ten návrh, návrh v prvom čítaní a budem teda rád, keď sa buď teraz v rozprave ešte alebo možno v druhom čítaní k tým problém, ktoré tam vnímam, vrátime.
Ďakujem za pozornosť.

Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 131 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku rozhodla, že na hodine otázok dňa 24. októbra sa bude diskutovať o stave súdnictva a orgánov činných v trestnom konaní v kontexte nových informácií o podozreniach z protiprávneho konania viacerých predstaviteľov slovenského súdnictva, prokuratúry a polície. Podľa § 131 ods. 2 rokovacieho poriadku Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.
Tento týždeň bola zverejnená zvuková nahrávka z rozhovoru mafiána Mariana Kočnera s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a zvuková nahrávka spisu Gorila. V predchádzajúcich týždňoch boli zverejnené ďalšie informácie o komunikácii Mariana Kočnera a považujem za správne, aby sme sa na hodine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Myslel som, že iba oznámim termín hlasovania, ale ešte sa vyjadrím k rozprave, len by som rád upozornil, že slovo páchateľ sa používa voči ľuďom, ktorým sa preukáže, že spáchali trestný čin, čo teda v prípade kauzy Technopol sa Michalovi Kováčovi mladšiemu nepreukázalo, hoci sa voči nemu viedlo trestné stíhanie v Nemecku.
A teda, keď, keď sme zrušili tú milosť, tak, tak sa môže viesť teraz aj na Slovensku, ak by tam boli dôvody, keďže tá premlčacia doba neplynula. No a ako spravodajca oznamujem, že hlasovať o tomto návrhu zákona budeme až v utorok o 11.00 hod., a to z dôvodu, že podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, keďže boli predložené, bol predložený pozmeňujúci návrh, tak hlasovať o ňom možno najskôr 48 hodín od jeho podania. Teda zajtra to neprichádza do úvahy.
V pondelok nehlasujeme, takže až v utorok o 11.00 hod.
Ďakujem.

Ďakujem. Naozaj to nerobím preto, aby som dal kolegovi Baránikovi príležitosť ešte raz sa prihlásiť s faktickou poznámkou (povedané so smiechom), aj, aj keď aj o tom som uvažoval, ale v podstate pán poslanec Hrnko ma svojou poznámkou tak rozrušil, že som zabudol prečítať ten pozmeňujúci návrh, ktorý som... (reakcia z pléna), ktorý som, ktorý som odôvodnil, a teda v zmysle rokovacieho poriadku ho musím aj prečítať, aby sa považoval za predložený.
Takže odôvodnenie zaznelo v predchádzajúcom diskusnom príspevku a teraz už iba prečítam pozmeňujúci návrh, tak ako je písomne odovzdaný.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika a Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1655).
V čl. I sa na začiatku vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
1. V čl. 129 sa za ods. 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
„(8) Ústavný súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu a nečinnosti disciplinárneho súdu pre sudcov.“
Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 9.
2. V čl. 131 sa slová „čl. 129 ods. 2 až 7“ nahrádzajú slovami „čl. 129 ods. 2 až 8“.
3. V čl. 147 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky“. Slová „rozhodnutia disciplinárneho senátu“ sa nahrádzajú slovami „disciplinárneho rozhodnutia“ a na konci sa pripájajú slová „alebo ak dosiahol vek 65 rokov“.
V čl. 147, to je 4. bod, v čl. 147 odsek 2 znie:
„(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej počas jedného roka nedovoľuje riadne vykonávať sudcovské povinnosti.“
5. V čl. 148 ods. 4 znie:
„(4) Disciplinárne konanie sudcov vykonáva disciplinárny senát, ak táto ústava neustanovuje inak. Disciplinárny senát rozhoduje aj o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu a vo veciach čl. 141a ods. 10, ako aj o iných otázkach ustanovených zákonom. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. Podrobnosti o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a disciplinárnom konaní ustanoví zákon.“
Doterajší novelizačný bod v čl. I sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie som už prečítal a ešte raz sa ospravedlňujem za technickú chybu.

Pán, pán podpredseda Národnej rady, už od zajtra nebudem, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol pozmeňujúci návrh k návrhu novely ústavného zákona. Úmyselne som teraz svoje vystúpenia rozdelil a najprv som vystúpil k samotnému obsahu zákona, teda reagoval som aj na pána predkladateľa. A teraz by som chcel otvoriť ďalšiu problematiku. Ide v podstate o návrh, ktorý predkladám spoločne s pánom poslancom Baránikom, ktorý, ktorý je teda jeho hlavným autorom, aby som mu priznal, priznal zásluhy.
Ide o návrh, ktorý sa týka justície. Netýka sa, netýka sa amnestií, čiže ide, ide, ide nad rámec toho pôvodného návrhu. Návrh obsahuje päť bodov, ktoré sa dotýkajú ustanovení ústavy o Ústavnom súde a o Súdnej, Súdnej rade, resp. o súdoch. A tiež, tiež to súvisí aj s aktuálnym dianím. Sú to systémové návrhy, ktoré majú zefektívniť procesy očisťovania justície od nehodných sudcov. Sú to návrhy, ktoré nestačí zrealizovať, samozrejme, iba v ústave, ale zhodou okolností máme otvorený na tejto schôdzi aj zákon o sudcoch, a teda nadväzujúc na navrhované zmeny v ústave, potom podrobnejšia úprava je, je, je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý takisto už bol odovzdaný a je zverejnený na webovej stránke Národnej rady. Teda k tým piatim bodom.
V tom prvom bode navrhujeme zveriť Ústavnému súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, ale aj proti ich nečinnosti, čo je dôležité. Ide o najmä o prípady sťažností proti nečinnosti upravené v § 55 Trestného, Trestného poriadku a navrhujeme, aby o týchto veciach konalo plénum Ústavného súdu. V zmysle čl. 130 ods. 2 bude okruh oprávnených navrhovateľov upravovať zákon, takže sa nepoužije čl. 130 ods. 1. Aj keď to návrh výslovne neustanovuje, zo systematického zaradenia úpravy je zrejmé, že je tým vylúčené napádať rozhodnutia a postupy disciplinárnych senátov sťažnosťami podľa čl. 127 ústavy.
V druhom bode sa vzhľadom na dôležitosť tejto úpravy, keďže trestom môže byť až strata funkcie sudcu, teda strata funkcie ústavného činiteľa, navrhuje, aby o tejto otázke rozhodovalo plénum, a nie trojčlenný senát. Čiže v rámci ústavnej úpravy, úpravy to bude medzi tými, tými vecami, ktoré sú zverené plénu, ako napríklad aj rozhoduje plénum o obžalobe proti prezidentovi.
V bode 3 vypúšťame slová „na návrh Súdnej rady“, pokiaľ ide o ustanovenie teda článku 147 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Tam vypúšťame tie slová „na návrh Súdnej rady“, aj slová „rozhodnutia disciplinárneho senátu“. Ideme ich nahradiť slovami „disciplinárneho rozhodnutia“ a na konci pripájame slová „alebo ak dosiahol vek 65 rokov“, čo súvisí aj s úpravou hneď nasledujúceho bodu, resp. článku, kde, kde to dosiahnutie veku 65 rokov sa vypúšťa, vypúšťa z ustanovenia, kde prezident iba môže odvolať na návrh Súdnej rady sudcu, ak dosiahol vek 65 rokov, Považujeme to teda, navrhujeme, aby to bolo automatické. Spresňuje sa formulácia, keďže rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil činu nezlučiteľného s funkciou, bude môcť vydať aj Ústavný súd na základe opravného prostriedku, nepôjde teda iba o rozhodnutie disciplinárneho senátu. A v týchto prípadoch by odvolanie nemalo byť viazané na návrh Súdnej rady, keďže dôvod odvolania je tu už ustálený príslušným orgánom a Súdna rada nemá mať právo nepodaním návrhu ponechať vo funkciu sudcu, ktorý vo funkcii sudcu nemá byť.
Okrem toho navrhujeme riešiť netransparentný postup Súdnej rady pri odvolávaní sudcov po dosiahnutí vekovej hranice tak, že v týchto prípadoch prezident sudcu odvolá priamo aj bez návrhu. Toto je vlastne obsah bodov 3 a 4. Pokiaľ ide o bod, o bod 4, tak je to nová úprava súčasného čl. 148 ods. 4. Dnes tento znie, že za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie. My navrhujeme v čl. 148 ods. 4 toto vypustiť a miesto toho tam dať odvolanie alebo teda úpravu disciplinárneho konania, ústavnú úpravu. Dôvodom je, že doterajšie znenie tohto ustanovenia ústavy celkom nedôvodne vyníma sudcov zo zodpovednosti za svoje rozhodovanie. A aj sudca by mal byť zodpovedný za svoje rozhodnutia, a to tak disciplinárne, ako aj trestne. A takáto úprava je bežná aj v iných právnych poriadkoch, napríklad dávame do pozornosti trestný čin ohýbania práva podľa § 339 Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko.
Imunita sudcu pri rozhodovaní sa musí týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii veci za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí. V takom prípade sudca nemôže byť zodpovedný, ani keby jeho právny názor bol vyšším súdom považovaný za nesprávny. Sudca však musí byť disciplinárne a v extrémnych prípadoch aj trestne zodpovedný za právny názor, ktorý je svojvoľný, ničím nepodložený, ignorujúci znenie právnych predpisov, judikatúru, právnu literatúru a podobne.
Doterajší čl. 148 ods. 4 predstavoval neakceptovateľnú prekážku pre uplatnenie tejto zodpovednosti, preto sa navrhuje vypustiť ho, resp. ho, nahradiť ho a namiesto neho navrhujeme v tomto ustanovení upraviť základy disciplinárneho súdnictva, ktoré budú ako doteraz vykonávať disciplinárne senáty okrem disciplinárneho stíhania predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, ktoré vykonáva Ústavný súd. Disciplinárne senáty volí Súdna rada. Mali sme tu voľbu člena Súdnej rady. Disciplinárnym senátom by malo byť vyhradené aj rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie, keďže ide o opatrenie s podobnými účinkami zbavenia funkcie sudcu.
V nadväznosti na čl. 129 ods. 8 sa stanovuje, že opravný prostriedok je prípustný len na Ústavný súd, takže ani zákon nemôže povoliť opravný prostriedok na iný orgán. Podrobnosti navrhujeme zveriť zákonu, zákonu o sudcoch, ktorý bude na programe schôdze v utorok budúci týždeň a ku ktorému máme tiež pripravený pozmeňujúci návrh s viacerými bodmi. Takže dávam vám na zváženie a chcel by som vás požiadať o podporu tohto návrhu, ktorý je dôležitý aj bez ohľadu na tú dobu, v ktorej žijeme, ale vo svetle informácií o nových a nových kauzách, ktoré nám o viacerých sudcoch hovoria veci, ktoré už pri zbežnom, zbežnom počutí vyvolávajú pochybnosti, alebo dokonca sú zjavné, že takí sudcovia by sudcami byť nemali. Je dôležité vytvoriť, vytvoriť priestor pre... (Reakcia z pléna.) Neviem, čo chce pán Hrnko povedať. Ja som spravodajca (rečník rukou zamával smerom k plénu), ja môžem hovoriť, koľko chcem. (Reakcia z pléna.) No. Ale ja už, ja už končím, aby som vám spravil radosť, tak už týmto končím.
Len si vás dovoľujem požiadať o podporu a nebudem zneužívať to, že som spravodajca, a nebudem teda ešte ďalších 20 minút hovoriť. (Reakcia z pléna.) A faktická je tam.