Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, 504-ka, keď sa povie 504-ka, tak mnohým našim farmárom dupkom vlasy stavajú, pretože tento zákon je pre nich alfa a omega. Prečo? Pretože v každom výrobnom odvetví ako v každom odvetví máme aj výrobný prostriedok a u nás, myslím u poľnohospodárov, mám na mysli poľnohospodárov, lesníkov, je výrobným prostriedkom pôda. A nakoľko sme tu zdedili určité právne vedomie a právny stav, ktorý bol v socializme, ktorý demokracia v takomto ponímaní vôbec nepozná, a my sme sa nemohli s tým stavom vysporiadať po 27 rokoch, tak táto 504-ka zákon z roku 2003 nám hovorí, ako sa k tomuto výrobnému prostriedku môže náš občan, náš poľnohospodár, náš lesák, náš vlastník dostať. To, že užívacie právo ešte stále rezonuje nad vlastníckym, som tu už vysvetľoval, nechcem povedať, že stokrát, ale mnohokrát v tejto rokovacej sále, a preto musím vystúpiť aj k tomuto návrhu zákona, ktorý je, teda novele k tomuto návrhu zákona, ktorý je tu predkladaný.
Áno, a ja som dával už ôsmykrát k tejto, k tomuto zákonu novelu, ktorou jednoznačne sa malo prijať, že pokiaľ chceš čerpať dotácie na pôdu, tak musíš byť buď vlastníkom, alebo užívateľom tejto pôdy. Asi ste to boli videli, počuli aj v tomto volebnom období.
Takže, vážení, prvé čítanie by malo byť o tom, či je to vôbec problém v našej republike riešiť to, čo tá novela chce alebo nechce riešiť. Myslím si, že tu sa zhodneme, že je to veľký problém a mesiace pred letom na našej poslednej schôdzi v júni nám dali za pravdu. Začalo sa to ešte v marci prvými článkami Andreja Bána a následne vyvrcholilo to až protestami, ktoré boli v Bratislave, a následne memorandum, ktoré bolo nespokojnými farmármi a agropodnikateľmi, pretože farmár nie je v našom zákone zadefinovaný ako, kto to vlastne je. A to memorandum je o reforme poľnohospodárstva, kde vyslovene jeden z ich bodov, jeden z prvých, bolo nezákonné obhospodarovanie pôdy toho výrobného prostriedku, ktorého by sme si mali vážiť, a tento zákon 504-ka jednoznačne je k tomu.
Takže poďme na to, čo mi tam vlastne máme, nemáme. Veľká polemika nastala ešte koncom minulého roku, pokiaľ sme zabŕdli do tzv. náhradného užívania. A vlastne aj teraz sa rieši tento spôsob pre ďalších pokračovateľov tohto náhradného užívania, tzv. paragraf 15, ktorého som mal tú česť od jeho vzniku až do konca roku 2018 aj reálne v praxi vykonávať. Musím skonštatovať, že po roku 2008 sa reálny výkon štátu v teréne, to znamená, na poľnohospodárskom, lesnom fonde pri vracaní poľnohospodárskej pôdy stratil. Nemá kto odovzdať za štát, keď sa nevedia dohodnúť, nemá kto to odovzdať v teréne. A práve tieto náhradné užívania, ktoré boli vyčlenené podľa toho § 15 zákona 330/1991 viac-menej boli pred tým trištvrte rokom znovu otvorené a hovorené, akým spôsobom môže tento náhradný užívateľ teraz po týchto rokoch deklarovať to užívanie a následne prípadné čerpanie dotácií, alebo nečerpanie dotácií.
Prvý takýto posun k tomuto náhradnému užívaniu a nejakej tej jeho evidencii, hovoril o tom dátum 28. február 2018. To sa týkalo tých pôvodných, ktorí to mali vyčlenené a ktorí prakticky chceli to užívať ďalej, sú žijúci a fungujú a idú ďalej. Ale od roku 1991 uplynulo dosť veľa rokov a samozrejme, že drvivá väčšina z týchto náhradných užívateľov v tomto mode nefunguje a už sú tam náhradní, resp. dedičia, resp. tí, ktorí neboli pri tom prvotnom vyčleňovaní od toho družstevného alebo štátneho majetku. A my sme na to upozorňovali pri prijatí novely, ktorá bola aj v tom, v jeseni 2017, že aké tam môžu vzniknúť ďalšie vylomeniny, ja tomu hovorím, v reálnom živote. A život nám dal o trištvrte roka za pravdu a upozornil na to aj predkladateľ, že z reálnej praxe prišlo veľa pripomienok, že prakticky mnohí môžu o to náhradné užívanie prísť iba z titulu toho, že už sú iba dedičia alebo sú iní, ako boli pôvodní.
Je to realita, musíme sa s ňou vysporiadať a myslím si, že aj tento zákon alebo táto novela zákona nerieši všetky nedokonalosti zákona 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodársko-lesného podniku. Ja to začnem postupne, aby sme to mali, ako by som to povedal, ucelené, povedané od prvého paragrafu až po ten posledný, lebo myslím, že tak by sa to malo rozoberať. A v druhom čítaní, samozrejme, že pokiaľ by sa to postúpilo do druhého čítania, tak budem dávať pozmeňujúce návrhy, aj ten budem dávať už deviatykrát, aby to bol list vlastníctva vo verejných zmluvách, ak chceš niečo čerpať, nejaké eurofondy, lebo týka sa to samozrejme zákona 504. Takže poďme k tomu.
K úvodnému slovu chcem doplniť pána predkladateľa, že nejde iba o prevod alebo prechod, to znamená, že áno, a nejde, nie, tam ide, že napríklad rozhodnutie súdu, že sa stal iný, rozhodnutie úradu, že už to má niekto iný, reštitučné konanie napríklad, že zo štátu na tento, a to je rozhodnutie nie dedičské, ale ani darovaním, ale to je ten prevod a prechod. A prechod to je vlastne tie iné, ako bolo. Takže je to okej, je kóšer, je to prevod a prechod vlastníckeho práva, cez ktoré vlastne skončila možnosť teda toho náhradného užívania cez § 15. Som rád, že v tomto, v tejto novele, ktorú predkladáte, predkladatelia to dávajú, považujeme za pozemok, a to je hneď v § 1, aj spoluvlastnícky podiel v tomto pozemku, lebo to robilo najväčšie problémy a asi z tohto vyplynuli tieto, by som povedal, novely, ktoré teraz sa tu, sú predkladané, lebo to neni jedna, teda ani jeden bod, ale je to viacero bodov.
Takže myslím si, že tu sme dali zadosť tomu spektru tých užívateľov, ktorí hovorili, že je to predsa nejaká anomália, keď za svoj podiel si nebude môcť nárokovať užívanie, pretože nemá 50 % toho vlastníckeho podielu v danom pozemku. Myslím si, že je to dobré, že sa to do toho dalo, takže toto chválim.
Mňa tu pri lustrácii tohto zákona napádajú ďalšie veci, ktoré budem postupne uvádzať a budem sa snažiť samozrejme keď, tak aj zo strany navrhovateľa, aký je ich názor, lebo vy ste navrhovatelia, to ministerstvo, respektíve budem dávať k tomu nejaké pozmeňujúce návrhy v tom druhom čítaní, pokiaľ by došlo.
Takže idem hneď k § 7, kde sa hovorí o prenajatých pozemkoch, ktoré slúžia na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku. No a ja som si to ani neuvedomil, musím povedať otvorene, že je to aj moja chyba, že fakty som si neuvedomil, čo to znamená, keď niekomu poviete podnik v poľnohospodárstve a čo si pod tým predstavíte, nejaké družstvo, nejakú eseročku možno a neviem čo. No a ja som si dával pozor, že čo vlastne on tu zadefinuje, tento tu, teda paragraf, ktorý hovorí, 7, a odkazuje nás na Obchodný zákonník, ktorý nám hovorí jedno a je to iba jeden paragraf, neni to, že v zmysle Obchodného zákonníka, je to iba jeden paragraf, § 5, a tento hovorí, z Obchodného zákonníka, že podnikom sa na účely tohto zákona, na ktoré sa odvoláva aj tento náš § 7 ods. 1, rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Bodka. Jednoduchá veta, nič viacej, nič menej. Tak sa pýtam, SHR, samostatne hospodáriaci roľník je podnikom alebo neni podnikom? A no áno, pýtam sa, pýtam sa, pretože neni to jednoznačne zadefinované, je to dané na všeobecnú túto. No hovorím, ale ja hovorím, ja áno, pán navrhovateľ hovorí áno, v § 7, ktoré sú nedostatky, aby sme sa nad nimi zamysleli, aby ste vyjadrili svoju, svoj názor, ako to tam je, lebo zdá sa mi, že neni to až tak jednoznačne.
Ďalej v § 8 ods. 1, myslím si, že nájom pozemku pri prevádzkovaní podniku, teda keď hovoríte, že to je aj SHR, tak som rád, ale hovorím, že malo by to byť vydefinované podľa mňa presnejšie, je uzavretá na čas určitý a to najviac na 15 rokov. Hovorím, že je to, nie iba ja, hovoria to aj tí nespokojní farmári, je to dlho. Ja som dával na našom výbore, aby to bolo 10 rokov, bolo pôvodne 25, ako viete. Takže budem znovu dávať a chcel by som, aby ste sa zamysleli nad tým, či tá desaťročná lehota predsa len nebude tá, ktorá hovorí o nejakom tom reálnom možnom dostaní sa k tej pôde, pretože aj tých 15 rokov, to je polovica jednej generácie, ktorá prakticky sa k tomu nedostane, ak teda by to išlo tým režimom, ako tu je napísané.
Ideme ďalej. Novelizujete § 12 ods. 3 a tam sa prakticky hovorí, viac-menej vyhodili ste z toho poslednú časť vety do príslušného kalendárneho roku, lebo tam sa prakticky navrhovalo, že musí počkať už podľa určitých podmienok až do konca kalendárneho roku. Stade ste to vyhodili, dobre, to beriem, hovoríme o založení úrody a nezaložení úrody. Chcem sa opýtať, na pasienku to sa bude dať ako? Úroda je tam založená, keď to je v raste alebo je to pokosené, alebo to neni pokosené. Takže pri ornej pôde nebudem debatovať, tam to je jasné, ale pri pasienkoch, respektíve ostatných plochách tam by som to založenie úrody nejakým spôsobom možnože potreboval zadefinovať. Či je nejaká vykonávacia vyhláška odtiaľ, to neviem. Keď bude vykonávacia vyhláška, budem veľmi rád, keď tam bude zadefinované. Ale chcem upozorniť na jednu vec, a to sa týka toho odseku 3, ktorý vy ste už dali do novely, vlastne novelizujete, to znamená, ja odtiaľto budem citovať, aby sme tu boli presní. "Ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný vrátiť do 30 dní po zbere úrody." A tak ďalej, a tak ďalej. Ja sa pýtam, aká je lehota na neuzatvorenie nájomnej zmluvy?
Lebo tu sme lehotu nedali a pokiaľ vlastník v ďalšom paragrafe, v ďalšom odseku, keď vlastník nereaguje na neurčitú výzvu toho prenajímateľa za nájom, čo proste má, a do dvoch mesiacov vám to automaticky zo zákona prischne, že on to má v užívaní. A sa pýtam, keď vyzve vlastník a nereaguje ten nájomca, sa pýtam, že koľko by mal čakať, týždeň, dva, mesiac? Koľko? Lebo tam sme to zadefinovali okamžite dva mesiace a končíš a tu nemáš nič. Takže chcel by som toto upresniť a vyprecizovať, že do akej doby prakticky on má brať, že či zajtra už, keď som dneska podal, nereagujem, ja neviem, 15 dní, 30 dní, povedzme si, správny poriadok, neviem, 30 dní alebo koľko. Dobre, ale chcel by som to tam mať, pretože v druhom paragrafe, teda v druhom odseku ste to dali presne dva mesiace a tu nemáme nič. Takže myslím, že je to dosť, a to je odsek 4, hneď to tam máte, že vznikol tak, jak keď do dvoch mesiacov nereaguje. Samozrejme, že v ods. 4 tohto § 12, hovoríme tam, že v prípade, že bol na to upozornený, bol vyzvaný a nereagoval ten vlastník na uzavretie nájomnej zmluvy, tak samozrejme, že ak nereaguje do dvoch mesiacov, tak vzniká veľmi vzťah na čas neurčitý, to je v pôvodnom znení, tu musím aj všetko na rovinu povedať, že ten čas neurčitý podľa § 6, lebo tak sa odvoláme naňho, hovorí o tom, že máte výpovednú lehotu jeden hospodársky rok, a to je k 1. novembru. Takže, národ slovenský, vedzte, že pokiaľ by ste mali takúto konšteláciu vašich vzťahov ku nájomcovi, tak podľa § 6 máte ročnú výpovednú lehotu a nebudete mať problém čakať ďalších 14 alebo koľko rokov a je ročná výpovedná lehota, lebo tak to je zadefinované v § 12 ods. 3.
Ideme ďalej. Tu by som sa chcel teda upriamiť jednu pozornosť, ak, § 12 ods. 5, ak dôjde k predaju väčšiny podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho nájomcu alebo dôjde k predajú podniku a väčšinovému jeho podielu a aké sú tam povinnosti alebo nepovinnosti tohto, dá sa povedať, podniku. Hovoria o tom aj, ja vlastne tlmočím názor týchto nespokojných farmárov, takže aj k tomu hovorili, že predsa keď niekto užíva môj výrobný prostriedok a je v likvidácii a prakticky končí, tak je jeho psou povinnosťou, keď bol u mňa ako u vlastníka v nájme alebo ne v nájme, lebo nemá so mnou zmluvu a je jeho psou povinnosťou vyzvať a oznámiť každému, na ktorom výrobnom prostriedku pracoval doteraz, že končím. Pätnásť dní veci na obci, keď vlastník žije na druhom konci republiky, nehnevajte sa, sa mi zdá trošku nefér, lebo tým pádom vlastne kopu ľudí predsa neni vlastníkom známej obce. A keď my to vyvesíme iba na obecnej tabuli a iba 15 dní, tak nehnevajte sa, toto je pre mňa tiež akože nedostatočné a tým pádom toto by som nebral. Samozrejme, ak si nájomca nesplní povinnosť, to znamená, ten, že nevyvesí, ale väčšinou samozrejme to vyvesia, však to majú čistú kartu 15 dní a, super, nič ma, môžem likvidovať, nič sa nedeje, tak samozrejme, že vtedy je to, že o 6 mesiacov, pokiaľ sa dozvieš ako ty ako vlastník, ktorý si mal tam tú pôdu, ale hovorím, že toto je, mali by sme sa nad tým zamyslieť a ja budem dávať nejaký pozmeňovák, aby to bolo trošku ináč.
Ideme ďalej. Prakticky riešite vy ten § 12c, ktorý hovorí o inom užívaní, iný užívateľ ako ten, ktorý bol pôvodný a došlo k zániku tohto rozhodnutia z titulu prevodu alebo prechodu. Myslím si, že je to, dá sa povedať, skopírované ako z toho § 12a, dobre, musí tam to všecko byť. Chcem upozorniť, že tam ten pozemok musí byť identifikovateľný a identický so zjednodušovaným rozdeľovacím plánom. A chcem sa opýtať, po roku 2018, keď už neboli, § 15, a prakticky sa nevykazovali tieto zjednodušené rozdeľovacie plány, možnože boli nazvané ináč: A ja čo viem, tak tá 12a-čka sa nepoužívala na desaťtisíc žiadostí, to boli iba kusovky možno, lebo ten, 12a-čku mal nahradiť § 15. A prakticky, aký teda zjednodušený rozdeľovací plán budeme používať, keď náhodou to už nebudeme mať podľa 15, ale podľa niečoho iného? Či jak to budeme tam potom riešiť alebo nebudeme riešiť tých náhradných užívateľov. Či tých sme už prehodili cez palubu alebo sme, budeme ich aj nejako v tej 504-ke riešiť. Hovorím teraz tak, že 12c-čko je ku § 15, tí, čo sú cudzí. Ale po roku 2008, keď už § 15 nebol a tiež boli cez pozemkový a tiež boli odovzdávané pozemky, áno cez pozemkový... (Reakcia z pléna.) Pozemky a mali tiež nejaké plány, neviem, či boli rozdeľovacie, aké to boli plány, aby sa aj toto nejako zamontovalo, lebo tam prakticky vzniká ten istý problém v menšom množstve, ale môže byť ten istý problém, že nebude mať ten iný, ktorý už nejakým prevodom, prechodom prešiel, nebude mať možnosť možnože sa nejako obrániť, aby mohol to užívať.
Ďalej chcel by som sa dotknúť jednej veci a síce, ktorá nám tiež dosť, s nami lomcuje, a to je možnosť prísť k pôde, hovorím o § 13, možnosť prísť, ods. 6, kde už hovoríme, že akým spôsobom môže prísť k pôde niekto, kto pôdu nemá a chce mu štát v tom pomôcť. Takže v ods. 6 je škála pozemkov, koľko zo Slovenského pozemkového fondu môže sa vziať. Pýtam sa a budem sa pýtať stále a budem to mať asi v mojom pozmeňovacom návrhu, prečo tam chýba kategória katastrálnych území, kde Slovenský pozemkový fond spravuje a má vo vlastníctve veľkosť pozemkov do 100 hektárov celkového užívania? Povedzte mi, prečo sme išli až nad 100 hektárov? Od 100 vyššie, lebo predsa veď týchto, však predsa nie v každom má 500 hektárov Slovenský pozemkový fond. Áno, neznámych vlastníkov je veľa, to je pravda, ale predsa sú katastrálne územia, kde tu má 30, 50 hektárov, a my sme to vôbec nedali, túto kategóriu, do možností z týchto zmlúv dať tým farmárom v tých obciach, kde má štát iba v správe do 100 hektárov. To nech mi niekto vysvetlí a to bude ďalší môj pozmeňovák, pretože takýchto území je niekoľko stoviek na Slovensku. Takže toto by som, samozrejme tiež dávam ako na zváženie do druhého čítania predkladateľom, pretože tu diskriminujeme určité katastrálne územia, kde tí mladí farmári nemajú šancu alebo ďalší, ktorí prípadne by mohli ísť gazdovať.
A tu by som ešte chcel precizovať možnože ten § 13 tým spôsobom, ods. 6, kde sa píše, že ak fond postupuje podľa ods. 6, môže znížiť doterajšiemu nájomcovi, to znamená, hovoríme o Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý má nejaké zmluvy už podpísané, výmeru pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu. A takto a tam sú tie špecifiká od koľko, sa pýtam, či to môže, môže, neirituje, že nie musí. Môže, nemusí. Ja by som skôr tu povedal, že smie alebo nesmie alebo nejak ináč, ale každopádne, keď nám vravia, že môže, tak tým pádom môže povedať, no však ja nemusím. Keď mi nikto dá niekde môže, viete, aký to je, synonymum také, že koniec. Takže tu by som teda bol rád, keby sme to tiež si možnože aj v nejakom užšom kruhu rozdiskutovali s predkladateľmi, akým spôsobom sa tomu vyhnúť, lebo tým pádom ani tie ďalšie stavy nad 1500 hektárov, čo je tam tá tabuľka, prakticky nemusí, lebo mu to nikto neprikazuje a tým pádom sme niekde celkom mimo.
Vyzerá, že precizujete, samozrejme, že aj tie dátumy, dokedy budú môcť títo občania, ktorí budú takto dotknutí tým prevodom a prechodom vlastníctva, dokedy si to môžu uplatniť, takže to je do toho 30. júna 2019. Takže prakticky sme dali nejakú ročnú lehotu plus-mínus, tak to vyzerá, necelú, a že bude do 30. júna 2021. Takže ja by som sa chcel opýtať, či budú predkladatelia robiť aj nejakú osvetu, aby sme našim občanom teda ozrejmili, že taký termín sa ich týka, pretože rátam, že to bude tiež niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí budú dotknutí. Ja som, keď môžem povedať, ja som takúto osvetu možnože aj za vás urobil v tom prvom termíne, však aj do Žiaru nad Hronom som to poslal, aj vaši mi myslím, že odpovedali, že ďakujú, že upozorňujem a starám sa o Žiarčanov, že by si, im neprepadlo to náhradné užívanie. Tak chcem sa opýtať, či predkladatelia uvažujú s nejakou propagáciou v médiách, respektíve iným spôsobom tohto termínu, aby znovu sme nenahrali niekomu, ktorý bude mať v území nejaké nekalé praktiky a bude čakať, dokedy sa to, nikto neuplatní a on hneď v rámci svojich dobrých vzťahov či už na fonde alebo inde bude môcť tú pôdu okamžite zabrať. Takže to by som tiež chcel nejako akože, keby ste mi dali odpoveď, či takýmto spôsobom to môže ísť.
Chcel by som sa ešte opýtať, že pokiaľ, prečo diskriminujeme, by som povedal, aj v tej výpovednej lehote jedných a druhých. Jeden má päť-, druhý má jednoročnú výpovednú lehotu. Myslím si, že tu sa stále hovorí, že nechceme nejakým spôsobom diskriminovať, ale keď raz je tá pôda výrobný prostriedok, a to je jedno, či slúži na samozásobovanie rodiny alebo na biznis agropodnikateľov a agrobarónov, veď predsa dostať sa k nej by ma byť rovnaký vzťah, hej. Lebo predsa ja nemusím to žiadať iba na biznis.
A musím povedať, že tak ako hovorí Európska únia, že primerané rozplynenie vlastníctva spôsobuje sociálny zmier, zamestnanosť, obrobenosť a udržateľnosť krajiny, tak chcem veriť, že my sme členmi EÚ a toto by sme mali takisto rešpektovať. A keď raz je to vlastnícke právo a je garantované v ústave, tak predsa nikto mi nemôže povedať, a to už napádam ten paragraf, kde tie dva mesiace, keď sa neohlásiš, tak automaticky nastupuje ten užívateľ, ktorý je tam deklarovaný, teda by som chcel vedieť, ako je, ako sa deklaroval, či má nejaký nájomný vzťah alebo čo vlastne, jak dokáže, alebo že mal starý vzťah a už teraz nemá s tým nový, že ten užívateľ, keď automaticky po dvoch mesiacoch, keď sa neozve ten vlastník, tak že mu to pripadá do jeho vienka, tak sa pýtam, ako tu to vlastnícke právo v ústave a v tom zákone o 504-ke, o nájme, ako ho my tu reálne vykonávame, ako sa ho snažíme nejako udržať.
Že na jednej strane áno, padni, komu padni, hovoríme, rovnako malí, veľkí, neberieme, a na druhej strane, keď treba, tak zisťujeme, že ten, kto neni podnikateľ, ale iba na tento, tak ten nemôže, ten musí, neviem, koľko čakať. A keď má uzavretú dajme tomu na tú dobu neurčitú alebo určitú, tak už zase sú tam anomálie. Tak ja by som bol veľmi rád, keby sme to zjednotili, pretože dostať sa k výrobnému prostriedku, keď si ctíme vlastníctvo podľa ústavy, musí mať takisto ten, čo si ho chce vziať na svoju samozastupiteľskú výrobu pre vlastnú rodinu ako ten, čo chce ísť podnikať, od toho subjektu, ktorý teda to užíva, ktorý musím povedať, že my sme to ešte stále nezvládli do dneska, aby sme tie nájomné zmluvy nejakým spôsobom mali vykonštruované, resp. urobené tak, aby to bolo.
Veľký problém, samozrejme, vidím aj v následných pozemkových úpravách, pretože v tomto zákone prakticky tie vzťahy nájomné, podnájomné, obhospodarovateľ, nájomca, užívateľ, proste je niekedy tak komplikované, že mnoho občanov sa nevie v tom vyznať. Ja by som bol najradšej, keby všetko bolo iba formou vlastník-užívateľ, iba nájomný vzťah medzi nimi, žiadne podnájomné a iné vzťahy, ktoré potom vznikajú, a ten podnájomný vzťah nie je definovaný, že môžeš to dať až do tretieho, piateho kolena. Koľko chceš, ako nám bolo na výbore povedané. To znamená, my tam môžeme aj dvadsať podnájomných vzťahov uzavrieť s lepším biznisom pre mňa ako toho, kto je primárny, a to, že ja budem ryžovať na cudzom majetku, lebo nájdem lepšieho, čo mi bude platiť za vyšší nájom. Tak nehnevajte sa, že by na mojom majetku niekto takto formou podnájomnej zmluvy ryžoval, tak sa mi zdá, že je to pošľapávanie vlastníckeho práva, čo stále tu hovorím.
Áno, je pravdou, že máme rozdrobené uhorské právo, pani ministerka, všetko beriem, páni predkladatelia, áno, všetko takto tu je. Pozemkové úpravy sme nezvládli, máme 400 území urobených, 3 100 nás ešte čaká, z tohto teraz ideme urobiť komasácie, nie pozemkové úpravy podľa všetkého, to znamená, bez ciest, bez nejakých tých remízok a bez ďalších protieróznych opatrení. Dobre, ale hovorím, že mali by sme to ošetrovať už aj pri tých predkladaniach návrhov noviel, čím viacej tých, vychytať tých múch aj z toho pôvodného zákona, pretože nespokojní farmári hovoria, že tento zákon 504 by sme mohli celkom zrušiť a ísť od piky nanovo, lebo je tak neprehľadný a komplikovaný. A chcem veriť, že touto vašou novelou, ktorú si dovolím, keby prešlo do druhého čítania, aj podporiť a nejakými mojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Chcem veriť, že nebudeme znovu komplikovať ten vzťah, aby prakticky sa z toho už nevyznal skoro, viete, ako povedal váš pán premiér, že už ani "divá sviňa" sa v tom nebude vyznať a prakticky tam budú sa prebíjať jeden termín cez druhý a cez podnájomné vzťahy a cez vlastnícke vzťahy a neviem jaké a potom zistí, že však vlastne ja neviem, kto mi to užíva, koľko toho máme.
Na pozemkových odboroch už teraz majú bolenie hlavy, keď majú tie podnájomné zmluvy evidovať a zisťujú, že nie sú žiadne ani metodiky, neni na to pripravené skoro nič, a majú niečo evidovať a ľudia sa im tam chodia hlásiť, pýtajú sa a je veľký problém. Takže vyzývam aj vás ako predkladateľov, aby ste apelovali na príslušné oddelenia na ministerstve, lebo ste koaliční. Ja som opozičný, ja môžem kričať, koľko chcem, môj hlas je ako keby hrach na stenu. Tak vás vyzývam, predkladatelia, lebo chceme predsa pomôcť tým našim aj vlastníkom, aj užívateľom, aby ste vy iniciovali, aby bola tam nejaká tá osveta, aby boli tie školenia pre tých pracovníkov pozemkových odborov, aby ujasnili tým vlastníkom a užívateľom a agropodnikateľom, aký vzťah budú musieť zaujať voči vlastníctvu podnájomných a v nájomných zmluvách, lebo zdá sa mi, že v reálnom živote je z toho veľký chaos. Už nehovorím o samosprávach, ktoré mnohé ani nevedia, kto im platí, ako im platí, kde im platí. Zistil som dokonca, že niekto platí aj trikrát za ten istý pozemok. A to je jedna katastrofa, viete ako.
A ešte jednu katastrofu vám poviem, ktorá sa mi z reálneho života dostala, a to musím povedať, vážení, lebo ja neviem, kedy tu budem nabudúce o tejto téme debatovať, tak minimálne v druhom čítaní, keď to prejde, a to hovorím nakoniec. Keď ste mali družstvo a ste mali dajme tomu osem katastrálnych území a vy ste predseda družstva a dostávali ste nájomné, teda žiadosť o vyčlenenie pozemkov, tak viete, čo sa stalo? Že vy ste z jedného chotáru, v ktorom bol ten vlastník, ukázal, že tu mám list vlastníctva, chcem nejakú pôdu, tak vy ste si povedali, že ja z tých ôsmich chotárov, v ktorých ja teraz gazdujem, všetkých tých žiadateľov, to je jedno, z ktorého chotára budeš, dám do jedného chotára. Aj ich dal zo všetkých do jedného. Jeden je prakticky rozobratý a prakticky ostatní, keď z toho chotára budú chcieť pôdu, nemá ich kde dať, lebo už tam nemá v tom území. Viete si predstaviť, čo je za guláš? A sa pýtam, ako z toho von, vážení? Takže nad tým sa zamyslime. Ja som to už hovoril aj na ministerstve, nech sa na tom zamyslia. Zatiaľ nemám žiadnu odozvu.
Takže, vážení, to musím takto povedať plénu celému, že, prosím vás, predsedovia družstiev, nedávajte pôdu do iného katastrálneho územia, keď dostanete žiadosť o nejaký nájom alebo nejaké tento, lebo je to problém. Predsa nemôže niekto mať v druhom chotári, keď nemá ani meter štvorcový pôdy. A to je katastrofa. Takže ďakujem pekne, že ste ma vypočuli, a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.