Vystúpenie v rozprave
12.10.2016 18:44 - 18:55 hod.
Irén Sárközy
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, európsky trh z hazardných hier má obrat približne 85 mld. eur a každý rok rastie približne o 3 percentá. V mojom vystúpení práve preto sa chcem venovať internetovým hrám, po anglicky on-line gamblingu, ktoré sú čoraz populárnejšie a v roku 2012 mali 12-percentný podiel na celkovom trhu s hazardnými hrami. V roku 2015 sa pohybovali tržby v tomto sektore na úrovni 13 mld. eur, pričom počet hráčov sa blíži...
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, európsky trh z hazardných hier má obrat približne 85 mld. eur a každý rok rastie približne o 3 percentá. V mojom vystúpení práve preto sa chcem venovať internetovým hrám, po anglicky on-line gamblingu, ktoré sú čoraz populárnejšie a v roku 2012 mali 12-percentný podiel na celkovom trhu s hazardnými hrami. V roku 2015 sa pohybovali tržby v tomto sektore na úrovni 13 mld. eur, pričom počet hráčov sa blíži k 7 miliónom. V štátoch Európskej únie existuje veľmi rôznorodý regulačný rámec. Gambling nie je v rámci Európskej únie harmonizovaný a on-line gambling je explicitne vyňatý z platnosti smernice o elektronickom obchode a aj smernice o službách. Ide o oblasť, ktorá je takmer výsostne regulovaná národnými štátmi, čo je zdôvodnené špecifickou povahou hazardných hier. Niektoré štáty majú zavedený liberalizovaný systém, licenciu pre poskytovateľov hazardu a v iných štátoch je táto oblasť podnikania monopolizovaná jediným štátnym alebo privátnym poskytovateľom.
Ale z hľadiska gamblingu bývajú uplatňované rôzne stupne prísnosti v rôznych krajinách. Existujú alebo existovali donedávna tie najreštriktívnejšie jurisdikcie s úplným zákazom on-line gamblingu, čo čoraz, ktoré sú čoraz zriedkavejšie pre faktickú nemožnosť efektívnej vymáhateľnosti takéhoto zákazu. Príkladom takéhoto prístupu bolo donedávna Francúzsko. Protekcionistické systémy, ktoré umožňujú poskytovanie on-line hier len subjektami, ktoré v danom štáte vlastnia platnú licenciu, uplatňuje sa to napríklad v Taliansku alebo aj v Nemecku. Potom existujú, a je možnosť, úplne liberálne systémy, ktoré poskytovanie on-line gamblingu nijako neobmedzujú. Príkladom takéhoto prístupu je napríklad Veľká Británia. Alebo reštriktívne liberálne systémy, ktoré zakazujú domácim poskytovateľom poskytovať internetové hry len hráčom pochádzajúcim zo štátov, v ktorých tieto hry sú nelegálne. Príkladom sú, napríklad americký štát Nevada. Liberálne prohibitívne systémy, napríklad Austrália, ktoré povoľujú poskytovanie on-line hazardu z ich teritória do zahraničia, avšak zakazujú poskytovať ich hráčom na vlastnom štátnom území.
S rozmachom on-line gamblingu narastajú regulačné výzvy pre národné štáty, čo je spôsobené charakterom internetu, ktorý už zo svojej definície prekračuje národné hranice. Súčasťou snáh o adekvátnejšiu reguláciu on-line hazardu členskými štátmi EÚ je aj táto predložená novela zákona. Napriek právu členských štátov Európska únie určiť pravidlá pre poskytovanie on-line hazardu na vlastnom území existujú isté obmedzenia dané právom Európskej únie. Na hazardné hry sa vzťahujú právne normy Európskej únie, ako napríklad smernica o ochrane osobných údajov, smernica o súkromí a elektronickej komunikácii, smernica o neférových obchodných praktikách, smernica o neférových zmluvných praktikách, smernica o diaľkovom predaji a smernica o právach spotrebiteľov. Hazardné hry sú tiež predmetom pravidiel určených na prevenciu proti praniu špinavých peňazí. Internetové hry sú predmetom pravidiel poskytovania služieb v Európskej únii, ktoré znemožňujú diskrimináciu poskytovateľov, ktorí sú ustanovení v členskom štáte, v porovnaní s domácimi poskytovateľmi.
Za posledných 15 rokov Európska komisia podala niekoľko podnetov na Európsky súdny dvor, v ktorom vyzvala členské štáty, aby obhájili niektoré reštrikcie z hľadiska komfortu s európskou legislatívou. Predmetom úprav týchto sporov boli napríklad ustanovenia o povinnom sídle v danom štáte, alebo povinnosť nadobudnúť istú právnu formu, alebo obmedzovanie počtu licencií, alebo národné monopoly. Národné štáty zvyčajne obhajovali tieto reštrikcie potrebou chrániť verejný záujem, teda ochranu spotrebiteľov, prevenciu kriminality alebo ochranou verejného zdravia či morálky. Európsky súdny dvor uznal právo národných štátov regulovať hazard. Avšak stanovil istú hranicu. Národná legislatíva nemôže byť diskriminačná, teda nesmie zvýhodňovať operátorov licencovaných v inom členskom štáte, napríklad odlišnou výškou zdanenia, alebo ich vylúčiť z národného trhu. Diskriminačná legislatíva môže byť oprávnená len jednoznačným verejným záujmom, pričom sa kladie dôraz na proporcionalitu obmedzení.
Najdiskutabilnejším aj diskutovanejším bodom predloženej novely je možnosť vypnúť nelicencované internetové hry a všetky súvisiace platby. V tejto súvislosti už stihli byť zverejnené aj hysterické reakcie, ktoré hovoria aj o cenzúre internetu. Istá časť z nich zrejme ide na vrub lobingu on-line pokerových herní, ktoré sa boja o svoj biznis. Porovnávajú Slovensko s Čínou. Lenže realita je skôr taká, že v Európe neraz panujú ešte prísnejšie podmienky. V Škandinávii napríklad je poskytovanie hazardných hier s výnimkou štátnych lotérií úplne zakázané. Pointou zákona podľa mňa nie je zákaz hrania alebo obmedzovanie slobody prejavu, ale snaha, aby sa obmedzili nelegálne aktivity, ktoré porušujú súčasne platné iné zákony.
Hazardné hry podľa mňa nie sú biznis ako každý iný. Pri hazardných hrách totižto, dneska už to spomínali predrečníci, existujú veľmi negatívne sprievodné javy, ako napríklad hráčska závislosť, a preto sú štátmi regulované a obmedzované.
Až do začiatku 20. storočia bol v Európe hazard úplne zakázaný. Jediným výsledkom tohto prístupu bolo jeho vyhnanie do pivníc a do rúk organizovaného zločinu. Až veľmi neskoro si európske štáty uvedomili kontraproduktívnosť takejto politiky a rozhodli sa hazard legalizovať do istej miery. V priebehu 20. storočia preto postupne vznikali štátne lotériové spoločnosti, ktorých cieľom bolo poskytnúť legálnu a prijateľnejšiu verziu hazardných hier, ktorého zisky nešli do vreciek rôznych šarlatánov, ale do štátneho rozpočtu. Alebo boli určené na verejnoprospešné činnosti, napríklad šport či kultúra. Tento monopol bol neskôr oslabený a trh začal byť liberálnejší. Hazardné hry bolo možné prevádzkovať s licenciou, pričom z nich odvádzaná špeciálna daň z herného výťažku, ktorá má na Slovensku podobu odvodu z hazardných hier, napríklad v roku 2015 z tohto odvodu do štátneho rozpočtu plynulo 170 mil. eur. Práve rozmach on-line gamblingu je najväčšou výzvou pre reguláciu hazardu v súčasnosti, pretože cez internet možno ľahko obchádzať pravidlá i národné hranice.
V Slovenskej republike môže on-line herne a kasína prevádzkovať iba štátny Tipos, ktorého zisky sú potom príjmom štátneho rozpočtu s príjmom verejných financií. Obchádzanie zákona nelicencovanými spoločnosťami, ide v konečnom dôsledku na úkor daňových poplatníkov. Som za to, že keď štát sa snaží prísne regulovať internetové hry, je to úplne v poriadku, pretože práve elektronické a internetové hry sú podľa lekárov najviac rizikové a z hľadiska vytvárania závislostí. Otázka nie je ani tá, či ide v demokratickej spoločnosti o neprípustnú cenzúru.
Na záver chcem veriť v to, že prijatá legislatíva môže byť a bude účinná v tejto oblasti aj v praxi.
Ďakujem.
Skryt prepis
