Videokanál poslanca

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, takže kto je starodôchodca?
Vo všeobecnosti starodôchodcovia teda sú poberatelia starobných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, t. j. ten zákon č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení, a ich približný počet je 451-tisíc. Na účely tejto novely sú to poberatelia uvedených starobných dôchodkov, ktorých suma by bola vyššia, ak by bola vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2004. Ich počet je približne 101-tisíc. Je to časť seniorov, ktorí teda odišli do dôchodku pred rokom 2004 a dlhodobo, presnejšie povedané, už 13 rokov majú pocit krivdy. Dôvod tohto pocitu skrivodlivosti je jednoduchý. Ak by totiž títo ľudia odišli do dôchodku podľa predpisov platných od roku 2004, tak by im bol v mnohých prípadoch priznaný, priznaný citeľne vyšší starobný dôchodok.
Za stranu MOST - HÍD môžem povedať, že sme dlhodobo na tento problém poukazovali aj v minulosti a volali sme po systémovej právnej zmene, ktorá by aspoň čiastočne pomohla týmto našim seniorom. Sme radi, že konečne sa našla politická vôľa a zhoda medzi vládnymi stranami a vládnymi politikmi riešiť tento mimoriadne citlivý problém.
Milé kolegyne, milí kolegovia, je pravdou, že teraz po 13 rokoch už asi ťažko môžeme hovoriť o spravodlivosti, alebo ak chceme, o spravodlivom riešení. Skôr tu po toľkých rokoch ide o napravenie pocitu skrivodlivosti. Napriek tomu aj tu platí, že je lepšie napraviť akúkoľvek krivdu teraz ako nikdy. Rada by som zdôraznila, že v tomto prípade nejde o vyrovnávanie nízkopríjmových a vysokopríjmových dôchodcov. Tu ide o napravenie pocitu skrivodlivosti vo výpočte dôchodkov, kedy lepšie zarábajúci ľudia dostali oveľa nižšie penzie v prípade, že do dôchodku odišli ešte pred rokom 2004. V praxi sa totiž neraz stali také prípady, keď napríklad riaditeľ firmy dostal nižší dôchodok ako jeho sekretárka, a to len preto, lebo do penzie odišiel o niečo skôr.
Výpočet dôchodku podľa starého zákona, teda do roku 2004, bol výhodnejší pre nízkopríjmové osoby z dôvodu vysokej solidarity a nevýhodný pre osoby s nadpriemernými zárobkami. Pre osoby s príjmom okolo priemernej mzdy a priemernou dobou poistenia by výpočet dôchodku vyšiel približne rovnako. Na druhej strane výpočet dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, teda od roku 2004, bol výhodnejší pre osoby s nadpriemernými zárobkami a nevýhodný pre ľudí s podpriemernými zárobkami. Práve preto časť starodôchodcov, ktorí by mali vyšší dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, požadovali a dodnes požadujú dorovnanie svojich dôchodkov.
Milé kolegyne, milí kolegovia, napriek tomu, že už v minulosti, konkrétne v rokoch 2006 - ’8 sa dvoma novelami čiastočne zvyšovali starobné dôchodky starodôchodcom, táto súčasná novela je, možno povedať, z pohľadu dotknutých seniorov najkomplexnejšia. Vzťahuje sa totiž na širší okruh poberateľov starobných dôchodkov, keďže aj medzi dôchodcami, ktorých starobné dôchodky neboli v rokoch 2006 až 2008 zvyšované, existujú takí, ktorí by mali podľa zákona o sociálnom poistení vypočítanú vyššiu sumu dôchodku. Aktuálne predkladané, predkladaná novela sa dotkne, ako som spomínala, viac ako 100-tisíc dôchodcov, ktorým sa, po prepočte môže rásť penzia od 1 až po 500 eur mesačne. Konkrétna suma bude vypočítaná podľa individuálneho kľúča a závisí od toho, koľko dotknutý zarábal predtým, ako dosiahol dôchodkový vek.
Treba na tomto mieste férovo pripomenúť, že toto opatrenie sa skutočne netýka všetkých starodôchodcov, ale len ich časti. Zároveň je nutné uviesť, že dôchodky chce táto vláda zvýšiť aj časti tých starodôchodcov, ktorí išli do dôchodku do 30. septembra 1988, a to paušálnou sumou 25 eur 50 centov, keďže v archívoch Sociálnej poisťovne už nie je možné dohľadať potrebné dokumenty od bývalých zamestnávateľov týchto seniorov. Tiež treba povedať, že nové prepočty nikomu penziu neznížia a konkrétne zvýšenie pocíti dotknutá časť dôchodcov v penziách vyplatených až od 1. januára 2018. Žiaľ, podľa správ rýchlejšie sa to spraviť nedá. Ide o technicky veľmi zložitú operáciu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver už poviem snáď len toľko, že pre stranu MOST - HÍD sú starodôchodcovia srdcovou záležitosťou a že sme veľmi radi, že sme po rokoch pristúpili k napraveniu tejto skrivodlivosti. Bol už najvyšší čas urobiť niečo pre týchto seniorov, aj keď z ich pohľadu ide skôr už len o symbolické gesto ako dosiahnutie spravodlivosti. Napriek tomu verím, že tento návrh získa širokú podporu tohto pléna, čo bude dôkazom toho, že bez rozdielu na to, na ktorej strane politického brehu stojíme, si našich seniorov ctíme, vážime a chceme sa vždy úprimne usilovať o to, aby kvalita ich životov stále rástla, minimálne podľa toho, ako stúpa životná úroveň pracujúcich občanov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za vašu pripomienku. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, strana MOST – HÍD dlhodobo usiluje o to, aby súčasní, ale aj budúci dôchodcovia mali v tejto krajine dôstojný život. Dlhodobo sa usilujeme o to, aby každý dôchodca, ktorý celý svoj život pracoval poctivo, platil dane a odvody, nemal v starobe existenčné problémy, ktoré úzko súvisia s tým, že kvalitu jeho života mu devalvuje neprimerane nízky dôchodok. A rovnako dlhodobo a preukázateľne sa usilujeme o to, aby dôchodkový systém bol nastavený tak, aby umožnil čo najväčšiemu počtu budúcich seniorov čo najaktívnejšie sa podieľať na ovplyvňovaní výšky svojho dôchodku a finančného zabezpečenia po odchode do dôchodku. A práve o tomto je aktuálna novela zákona, novela o zmenách v II. pilieri, ktorá umožňuje výrazne väčšiemu počtu sporiteľov, súčasných a aj budúcich seniorov, slobodnejšie sa rozhodovať o tom, ako naložia so svojimi úsporami v druhom dôchodkovom pilieri.
Najprv by som naozaj veľmi zhruba vysvetlila rozdiel medzi I. a II. pilierom. Platí, že I. pilier, do ktorého musíme povinne prispievať každý zo zákona, peniaze v konečnom dôsledku nezhodnocuje. Prvý pilier príspevky iba prerozdeľuje. Naopak, II. pilier peniaze prispievateľom jednoznačne zhodnocuje. Preto platí, že práve z druhého, kapitalizačného piliera možno reálne očakávať návratnosť týchto nasporených peňazí. Tu však treba hneď dodať, že, samozrejme, úlohou nás politikov je, aby sme urobili maximum pre informovanosť verejnosti. Musíme sa usilovať o to, aby ľudia správne pochopili význam II. piliera, aby pochopili to, že ak v ňom majú svoj účet, môžu do veľkej miery ovplyvniť svoje finančné zabezpečenie v starobe. Pravdaže, čím skôr sa začnú o svoje úspory v II. pilieri zaujímať, tým to bude pre nich lepšie.
Súkromné starobné dôchodkové sporenie je bežnou súčasťou finančného trhu, ktorou si ľudia vytvárajú dodatočný finančný vankúš pre život v starobe. V krajinách ako Švédsko, Veľká Británia, Spojené štáty alebo aj v Holandsku tvoria investície v dôchodkových fondoch v priemere 30 až 60 % celkového finančného bohatstva domácností. V Holandsku, ktoré je v tejto oblasti svetovým lídrom, dosahujú aktíva domácností v dôchodkových fondoch viac než 140 % HDP. V mnohých krajinách okrem dobrovoľného sporenia v dôchodkových fondoch existujú aj zamestnanecké dôchodkové plány, na ktoré zamestnancom prispievajú ich zamestnávatelia na základe kolektívnej dohody s podnikovými odbormi. Práve preto zákon, o ktorom dnes diskutujeme, má urobiť II. pilier o niečo atraktívnejším, obľúbenejším a zaujímavejším.
Zmeny, ktoré strana MOST – HÍD presadila ako svoju podmienku, ktorá je súčasťou programového vyhlásenia vlády, majú významným spôsobom prispieť práve k tomu, aby sa ľudia s II. pilierom viac stotožnili. Už pri vzniku II. piliera bolo ľuďom sľúbené, že úspory v II. pilieri budú ich súkromným majetkom. Že to budú ich vlastné peniaze. Ľudia vtedy dostali prísľub, že ak budú mať zabezpečený doživotný dôchodok v určitej výške, získajú nárok na programový výber, to znamená, že získajú možnosť naložiť s našetrenými peniazmi v II. pilieri podľa vlastného uváženia. Momentálne platná legislatíva však ľuďom túto slobodu nakladania s vlastnými peniazmi dáva v minimálnej miere. O to viac ma teší, že sme našli podporu u svojich koaličných partnerov v tom, že zákon je potrebné novelizovať. Pokúsim sa vám priblížiť aspoň v skratke, o čom II. pilier je dnes a ako je to nastavené.
Súčasťou druhého dôchodkového piliera je 1,35 mil. ľudí, ktorí v ňom majú svoje úspory v celkovom finančnom objeme predstavujúcom vyše 7 mld. eur. Takže iste uznáte, že objem peňazí a počet ľudí, ktorým tieto peniaze patria, je naozaj veľký. Podľa platného zákona sa však iba minimum z týchto ľudí môže slobodne rozhodnúť, ako naloží so svojimi úsporami po dosiahnutí dôchodkového veku. Ak sa človek chce dostať k svojim peniazom dnes, v zásade si musí zakúpiť doživotný dôchodok v životnej poisťovni, o ten je však v súčasnosti – ako aj prax ukázala – len veľmi malý záujem. Po schválení navrhovanej zmeny zákona túto možnosť získajú tí, ktorí budú do konca života zabezpečení aspoň na úrovni priemerného referenčného dôchodku. V súčasnosti je to suma 425 eur, pričom sa každoročne bude zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať priemerný dôchodok. Tí, ktorí túto sumu referenčného priemerného dôchodku dosiahnu, sa budú slobodne môcť rozhodnúť o tom, či za svoje peniaze si zvýšia doživotný dôchodok alebo si nechajú peniaze vyplácať v splátkach, použijú ich na operáciu, liečenie či na riešenie inej životnej situácie, alebo si svoje peniaze nechajú naďalej zhodnocovať v II. pilieri ako takú železnú rezervu.
Názory na to, aká by mala byť suma pre programový výber, sú, samozrejme, rôzne. Aktuálne stanovenú úroveň tohto referenčného priemerného dôchodku, na ktorej je zhoda v rámci koalície, však považujem za rozumný kompromis. Pôjde o sumu, ktorá vždy bude o niečo vyššia, ako je aktuálny priemerný dôchodok, aby sa eliminovalo riziko toho, že by dôchodca, ktorý má nárok na programový výber, svoje úspory si vyberie a potom sa ocitne v hmotnej núdzi.
Ak niekto chce namietať, že nie je správne, aby sa umožnilo ľuďom dať tieto ich úspory k dispozícii inak, ako pravidelne, postupne pridávať k doživotnému dôchodku, ja s tým nemôžem súhlasiť. Naozaj totiž existujú životné situácie, keď je nutné riešiť neočakávané výdavky, ktoré si po novelizácii zákona dokáže dôchodca práve z týchto svojich úspor vykryť. Nemusí si tak požičiavať peniaze od detí, od bánk či nebankových subjektov.
A pre toho, kto si azda myslí, že je veľké riziko, že dôchodca po vybratí svojich úspor z II. piliera tieto peniaze, ľudovo povedané, preje, tiež nemôžem súhlasiť. Nepodceňujme, prosím, ľudí, našich seniorov, nerobme z nich nezodpovedných a finančne úplne negramotných ľudí. Napokon aj dnes je stále trendom to, že nie mladí, ale skôr tí starí stále dotujú svoje deti. Ako by to mohli seniori robiť, ak by nekonali zodpovedne pri nakladaní so svojimi často neprimerane nízkymi príjmami?
Väčšina z vás so mnou dozaista bude súhlasiť, keď poviem, že sú to práve naši dôchodcovia, ktorí majú často hlboko do vrecka, no napriek tomu sa vedia s najbližšími s láskou podeliť aj o to málo, čo majú. Rovnako platí, že práve človek na dôchodku potrebuje peniaze ako soľ, pretože neraz zápasí so zdravotnými ťažkosťami, ktorých liečba býva často veľmi nákladná. Zmeniť tento stav sa nedá z jedného dňa na druhý deň ani z roka na rok. Je to otázka generačného rozmeru a práve preto je potrebné, aby ľudia a predovšetkým mladší ľudia, ktorí dôchodkový vek dosiahnu až za 10, možno 20 rokov, vedeli, že existujú takéto možnosti, ako sa reálne na dôchodok zabezpečiť v primeranej miere, že práve viacpilierový dôchodkový systém, ktorý tu máme, podobne ako v iných vyspelých krajinách, im môže garantovať skutočne dôstojnejšiu starobu. A zvýšiť v tomto smere informovanosť musí byť ihneď po schválení tejto novely ďalším krokom.
V najmenej výnosných dlhopisových fondoch si od administratívneho presunutia v roku 2013 až podnes necháva svoje úspory vyše 80 % ľudí. Ľuďom musíme vysvetliť, že úspory v II. pilieri sú rovnocenné ako ich bežné bankové účty, preto by každý, kto si sporí v druhom dôchodkovom pilieri, mal určite zvážiť presun aspoň časti svojich našetrených peňazí do výnosnejších fondov. Čím viac rokov človeku ostáva do dôchodku, tým skôr by mal zvážiť, či je pre neho garantovaný dlhopisový fond skutočne výhodný.
Dôchodcovia avizované zmeny vo výplatnej fáze II. piliera, o ktorých teraz diskutujeme v pléne, vnímajú veľmi intenzívne a podstata tejto novely je v tom, že slobodnejšie rozhodovanie o nakladaní s úsporami v II. pilieri sa po novom bude dotýkať každého druhého sporiteľa.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozumiem tomu, že tento návrh má aj svojich odporcov. Slovenská asociácia životných poisťovní vo svojom stanovisku priznala, že sa boja o istý trh. Pre médiá tiež potvrdila, že menší trh pre nich bude znamenať menšie zisky. Úlohou nás politikov však nie je garantovať vysoké zisky podnikom, ale snažiť sa o blaho ľudí, tentokrát osobitne seniorov a všetkých tých, ktorí majú peniaze v II. pilieri. Dopad na poisťovne pritom podľa môjho názoru vôbec nebude taký zlý ako asociácia tvrdí. Podľa dostupných údajov v najbližších troch rokoch by malo ísť z II. piliera na kúpu anuít minimálne 15 mil. eur, pričom táto čiastka môže byť výrazne vyššia, ak si ľudia dobrovoľne navýšia dôchodky zo svojich druhopilierových úspor. Tu by som rada zdôraznila, že trh dôchodkov bude narastať v ďalších rokoch a postupne sa zväčší na úroveň niekoľko miliárd eur, čo by znamenalo zdvojnásobenie celého slovenského poistného trhu oproti súčasnosti. Ide tu teda o veľa peňazí, o ktoré je, samozrejme, veľká bitka, ale našou zodpovednosťou je chrániť záujmy dôchodcov a budúcich dôchodcov. Strašenie znížením dôchodkov považujem za neodborné až zavádzajúce.
Pravdou je že predložená zmena môže dokonca druhopilierové dôchodky zvýšiť. Zmierni sa totiž riziko dlhovekosti anuitného kmeňa tým, že ľudia s vyššími príjmami, ktorí sa v priemere dožívajú vyššieho veku, sa budú vo väčšej miere rozhodovať pre programový výber a menej pre poistný produkt. Pozitívny vplyv to bude mať tiež, zvýšenie konkurencie medzi dopytom a ponukou na základe prvku dobrovoľnosti.
V prvom čítaní za tento návrh hlasovalo 127 poslancov, tak koaličných, ako aj opozičných. Som presvedčená o tom, že schválenie tejto novely aj v druhom, aj v treťom čítaní bude veľká pomoc pre súčasných, ale aj pre budúcich dôchodcov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chápem, pán poslanec Mihál, vašu pripomienku, len musím dodať, že ja som vychádzala z vládneho návrhu zákona, kde sa spomínala práve 75 % zo sumy životného minima, a práve preto nemala som v úmysle to zmeniť a dať tam minimálnu mzdu. Pre mňa, samozrejme, a pre nás bolo najpodstatnejšie to, aby uchádzač o zamestnanie mohol mať reálne vyšší príjem, priznávam aj to, že keď hovoríte, že možno 40 dní je málo, ale 40 dní je na kalendárny rok a táto suma je stanovená na mesiac.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj prečítala pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu. Pozmeňujúci návrh podávam spolu s kolegyňou Edit Pfundtner a s kolegom Petrom Antalom. Pozmeňujúci návrh znie tak:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 2 v § 6 ods. 2 písm. a) a v bode 3 § 6 písm. b) sa slová "75 % zo sumy" nahrádzajú slovom "sumu" a slovo "platné" sa nahrádza slovom "platnú".
Dovoľte mi krátke odôvodnenie. Navrhujeme, aby sa zvýšila hranica príjmu zo zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie, ktorú môže vykonávať na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo zmluvy o výkone osobnej asistencie, zo súčasných 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, aktuálne je to suma 148 eur 57 centov, na úroveň sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, aktuálne suma 198 eur aj 9 centov. Predmetná úprava sa navrhuje z dôvodu, že suma životného minima sa od roku 2013 nemenila na rozdiel od výšky minimálnej mzdy, čím nebola zabezpečená pravidelná valorizácia maximálnej výšky príjmu z možnej zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie.
Ďalej. V čl. I bode 52 v § 72 aa) ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť podľa prvej vety, ak mesačná mzda alebo odmena za jej vykonávanie nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú..." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, dovolím si len upozorniť na § 29 rokovacieho, že by ste mali odôvodniť svoj návrh a na záver predniesť legislatívny návrh, tak aby sa vám nedošlo k problému s časom a rátaním času.

Sárközy, Irén, poslankyňa NR SR
Dobre. Tak ja som to odôvodňovala podľa tých paragrafov, môžem odôvodniť aj tak. Takže prečítam si teraz už, keď som začala, a aj k tomu odôvodnenie.
Takže "nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom, ktorým prestal spĺňať uvedenú podmienku."
Túto zmenu odôvodňujeme nasledovne: V nadväznosti na zvýšenie hranice príjmu zo zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie § 6 ods. 2 písm. a) a b) sa navrhuje rovnaké zvýšenie aj pre uchádzačov o zamestnanie, ktorý v zmysle prechodného ustanovenia ešte po určité obdobie môže zotrvať v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu.
A ďalej ešte príde ďalšia úprava, ktoré, ktorú odôvodňujeme tak, že v nadväznosti na zvýšenie hranice príjmu zo zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie v § 6 ods. 2 písm. a) a b) sa v záujme právnej istoty navrhujeme ustanoviť, že posudzovanie výšky príjmu uchádzača o zamestnanie pred nadobudnutím účinnosti predloženého návrhu zákona sa bude spravovať doterajšími predpismi, a to aj vtedy, ak sa prípadné porušenie maximálneho povoleného príjmu uchádzača o zamestnanie zistí až po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona.
Takže k tomuto odôvodneniu ešte prečítam paragrafové znenie:
Takže v paragrafe... V čl. I bode 2 v § 72 aa) sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"Splnenie podmienky podľa § 6 ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 30. apríla 2017 za obdobie pred 1. májom 2017 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2017. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku podľa prvej vety."
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.
Ďakujem pekne.

34.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 336 z 23. novembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č.1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 128 z 30. januára 2017. Týmto uznesením výbor zároveň mňa poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci, vždy keď diskutujeme o návrhu rozpočtu verejnej správy, kľúčovými slovami bývajú pojmy ako ekonomický rast, deficit verejných financií, hrubý verejný dlh či konsolidácia verejných financií.
Dlhodobým problémom Slovenskej republiky bol totiž deficit verejných financií, či už išlo o jeho nárast, alebo naopak tu bola snaha o jeho znižovanie. Doteraz najnižší deficit HDP rovnajúci sa 1,9 % bol dosiahnutý v roku 2007, teda rok pred vypuknutím globálnej finančnej krízy pri ekonomickom raste 10,8 %. Je rozdiel, či krajina dosahuje rekordný nízky deficit pri ekonomickom raste 10,8 % alebo pri ekonomickom raste 3,5 %. Predložený návrh rozpočtu verejnej správy v roku 2017 počíta s deficitom verejných financií 1,29 % HDP pri reálnom ekonomickom raste 3,5 %. Inak povedané, trvalo nám 10 rokov kým sme sa vysporiadali s dierou vo verejných financiách spôsobenou vypuknutím finančnej krízy. Deficit naplánovaný na rok 2017 je konečne nižší, ako sme mali v roku 2007, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch by sme sa postupne mali dostávať k mierne prebytkovému rozpočtu. Hrubý verejný dlh Slovenskej republiky za uplynulé 3 roky mierne tiež klesol z 53,9 % HDP v roku 2014 na 53,5 % HDP v roku 2016. Vo väčšine štátov Európskej únii bol vývoj hrubého verejného dlho vyjadreného v pomere k HDP za toto obdobie horší, ako sme my mali na Slovensku. Predložený rozpočet počíta s poklesom dlhu na úroveň 50,7 % v roku 2017.
Znižovať verejný dlh ekonomickým rastom je ťažšie, než odkupovať vládne dlhopisy prijímané z privatizácie. Slovensko je krajinou s výrazným investičným dlhom a v porovnaní s inými krajinami musí vynakladať vyššie výdavky na výstavbu dopravnej a sociálnej infraštruktúry. Je rozdiel, keď krajina hospodári s deficitom, pretože investuje do rozvoja infraštruktúry, alebo či jednoducho prejedá svoju budúcnosť navyšovaním rôznych transferov a odmien verejných zamestnancov, ako to bolo v minulosti v Grécku.
Len pre ilustráciu. Výška hrubých verejných investícií v roku 2015 bola 6,3 % HDP, za čo vďačíme, samozrejme, aj štrukturálnym fondom EÚ. Podobne ako v iných štátoch strednej a východnej Európy ide o nadpriemerne vysokú hodnotu. Nebyť vysokých verejných investícií, náš rozpočet by patril k najprebytkovejším v Európskej únii. Slovensko však musí investovať nielen do výstavby ciest a diaľnic, ale značný investičný dlh máme v zdravotníctve, v školstve, v sociálnych službách a aj v bývaní. Podiel verejných príjmov na Slovensku sa pohybuje mierne pod 40 % HDP. Čo to znamená? Že Slovensko je krajinou s relatívne nízkym daňovo-odvodovým zaťažením. Obzvlášť nízky je podiel priamych daní z príjmu a majetku v roku 2015, tieto príjmy činili len 7,4 % z HDP, čo bolo menej ako v Estónsku. Slovensko ako krajina s nízkou mierou majetkovej a príjmovej nerovnosti nepotrebuje výraznú redistribúciu bohatstva. Naším problémom je skôr celkovo nízka úroveň príjmov obyvateľstva, najmä zamestnaneckých miezd, ako aj celkovo nízka úroveň domácich úspor a s tým súvisiaca miera nízkej, nízka miera akumulácie kapitálu.
Uvediem príklady. Podľa správy o svetovom bohatstve 2016 spoločnosti Allianz trpí Slovensko veľmi nízkou mierou nasporeného bohatstva domácností. V roku 2015 činilo čisté finančné bohatstvo na jedného obyvateľa na Slovensku len 5 300 eur. Touto výškou úspor výrazne zaostávame nielen za bohatými štátmi západnej Európy, ale aj Severnej Ameriky, ale aj za našimi susedmi, napríklad keď porovnám tento údaj z Poľskom, tak v Poľsku je 6 540 eur, v Maďarsku 10 562 eur, v Česku 12 614 eur. Slovensko zároveň prevyšuje spomínané tri štáty aj vo výške finančných záväzkov domácností na jedného obyvateľa, my máme 5 573 eur.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, OECD, má svoju vlastnú štatistiku, ktorá meria finančné bohatstvo domácností. Aj tieto údaje potvrdzujú, že Slovensko má síce výkonnejšiu ekonomiku ako niektoré susedné štáty, ale slovenské domácnosti sú chudobnejšie. Podľa OECD činia hrubé finančné aktíva na jedného obyvateľa len niečo cez 20-tisíc amerických dolárov, čo je menej než v Poľsku a Lotyšsku na úrovni 24-tisíc dolárov, v Maďarsku 29-tisíc, v Slovinsku 30-tisíc, v Estónsku 32-tisíc a v susednej Českej republike 34-tisíc eur. Prevažná časť finančného bohatstva slovenských domácností je vo forme hotovosti a bankových vkladov, len malá časť vo forme cenných papierov, poistiek a dôchodkových plánov, inak povedané, naši obyvatelia nie sú vlastníci kapitálu, ale námedzní robotníci.
Z bežnej slovenskej výplaty je ťažké niečo našetriť, nieto ešte vytvoriť štartovací kapitál pre vlastné podnikanie, investovanie do akcií alebo podielových fondov. Miera úspor slovenských domácností sa v minulosti dlhodobo pohybovala na veľmi nízkej úrovni, okolo 6 až 7 %, až v posledných rokoch sa pomaly približuje k priemerným 10 %. Zase pre porovnanie, v Nemecku a Švédsku činí miera úspor 17 až 18 %. Ak sa chceme na pomyselnej svetovej ekonomickej hierarchii posunúť vyššie, musíme zvýšiť mieru úspor a akumuláciu domáceho kapitálu. A to pri súčasnom ekonomickom modeli, keď vo svete konkurujeme najmä lacnou pracovnou silou, je veľmi ťažké.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, nízka úroveň miezd a bohatstva domácností je priamym ohrozením budúcnosti Slovenska. Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zverejnil pred niekoľkými dňami informáciu, podľa ktorej len 5 mil. z 5,4 mil. obyvateľov s trvalým pobytom na Slovensku má na Slovensku verejné zdravotné poistenie. Tento údaj môžeme interpretovať tak, že vplyvom emigrácie na Slovensku reálne žije len 5 mil. obyvateľov. Odchod obyvateľov za vyššími zárobkami do zahraničia vnímam ako vážny problém. Čo nevidieť, bude najväčšou brzdou ekonomického rastu Slovenska nedostatok pracovných síl. Už dnes je tento problém cítiť v niektorých hospodárskych odvetviach.
Slovensko dosahuje dlhodobo vysoký ekonomický rast a postupne konverguje k západoeurópskym ekonomikám. V ekonomickej výkonnosti meranej hrubým domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily, by sme mohli mať alebo by sme mohli dosiahnuť budúci rok 80 % priemeru Európskej únie. Dôchodok z vyrobenej pridanej hodnoty sa však na Slovensku delí veľmi nerovnomerne medzi prácu a kapitál. V porovnaní so západnou Európou pripadá podstatne menšia časť dôchodkov na odmeny zamestnancov a podstatne väčšia na príjmy z kapitálu, teda zisky, renty a úroky. A výsledkom toho je, že reálna životná úroveň väčšiny obyvateľov je nižšia, než by bol adekvátny výkonnosti našej ekonomiky.
Tak ako je potrebné mať kvalitné podnikateľské prostredie bez zbytočných byrokratických prekážok a neúmerného daňového zaťaženia, tak treba myslieť aj na objektívne záujmy tých ľudí, ktorí nie sú vlastníkmi finančného kapitálu, ale živia sa prácou ako zamestnanci. Títo ľudia totiž tvoria drvivú väčšinu našich obyvateľov.
To, aká je na Slovensku skutočná životná úroveň, bude posudzované predovšetkým podľa toho, ako sa bude dariť týmto bežným ľuďom. Boháčov majú aj vo veľmi chudobných krajinách, ale len skutočne bohaté krajiny sa môžu pýšiť širokou strednou vrstvou s kvalitnými pracovnými miestami, solídnymi mzdami a dostatočnou zásobou úspor a finančného kapitálu. Naša krajina v minulosti implementovala významné reformy v oblasti daní a trhu práce, ktoré pomohli skvalitniť podnikateľské prostredie, prilákať zahraničný kapitál, znížiť nezamestnanosť a zvýšiť ekonomický rast.
Zástupcovia významných zamestnávateľov z oblasti automobilového priemyslu alebo informačných technológií uznávajú, že kľúčovým problémom Slovenska dnes nie je výška daní či cena práce, ale skôr nedostatočná kvalita vzdelávania a nízke výdavky na vedu a výskum. Preto by sme sa podľa môjho názoru mali prestať toľko sa, toľko naťahovať o dane a odvody a sústrediť odteraz sa, sústrediť sa odteraz predovšetkým na reformu vzdelávania. Ruka v ruke s tým však budeme musieť hľadať cesty, ako zlepšiť postavenie zamestnancov a zvýšiť úroveň miezd. Žiadna reforma vzdelávania totiž nebude účinná, ak nám tí najvzdelanejší mladí ľudia po vyštudovaní odídu za lepšími platmi do zahraničia. Ja sa na takúto diskusiu úprimne teším.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za všetky pripomienky. Pán Mihál, nemala som vôbec záujem kopnúť, ale uviedla som fakt, ktorý naozaj bol v roku 2011 za vašej éry.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, strana MOST – HÍD dokáže spolupracovať a uzatvárať kompromisy, a preto dokážeme presadiť pozitívne zmeny. Vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorým sa mení aj zákon o zdravotnom poistení, bude pozitívnym impulzom pre rozvoj slovenskej ekonomiky, podnikateľského prostredia a rast životnej úrovne. Na zníženej sadzbe dane z príjmu právnických osôb a vyšších paušálnych výdavkoch zarobí v prvom polroku platnosti tejto novely podnikateľský sektor na Slovensku 159 miliónov eur. To sú peniaze, ktoré štátna kasa spúšťa podnikateľom, ktorí tieto peniaze budú mať na to, na čo potrebujú, na investície, na rozvoj. Strana MOST – HÍD ako pravicová strana vo vládnej koalícii presadzuje nižšie dane pre firmy aj pre živnostníkov, presadzujeme aj zrušenie daňových licencií. S touto novelou zákona prichádza aj zrušenie zdravotných odvodov z dividend, ktoré presadili pán Sulík a pán Michál (pozn. red.: správne malo byť "Mihál") v roku 2011. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne sa vyjadrila k jednotlivým opatreniam novely tohto zákona.
Nahradenie 14-percentného zdravotného odvodu z dividend 7-percentnou zrážkovou daňou z dividend je krok k väčšej štandardnosti nášho daňového systému. Odvody boli nespravodlivé a nefunkčné, pretože doliehali viac na malých podnikateľov ako na skutočne bohatých podnikateľov, pretože tam bol strop. Bol to aj ako prvok neúčinný. Však vieme a ukázalo sa aj celkovo nízkym výnosom na úrovni niekoľko miliónov eur ročne.
Podľa dôvodovej správy predkladanej novely zákona sa v roku 2018 očakáva znížený výnos do zdravotného poistenia z dividend len o 5,6 milióna eur, avšak na dani z príjmov vyberanej zrážkou sa očakáva zvýšený výber o 56 miliónov eur. Desaťkrát vyšší výnos pri polovičnej sadzbe. Ak sa nemýlim, nikde na svete okrem Slovenska neexistovala takáto forma zdanenia dividend. Daň bude mať len polovičnú sadzbu, ale bez stropu. Čiže ju budú platiť aj veľkí podnikatelia vo väčšej miere. Na druhej strane ale menším podnikateľom sa uľaví.
Daňový úrad bude vedieť lepšie vymáhať daň ako zdravotná poisťovňa, ide teda aj o krok proti daňovým únikom. Takáto forma zdanenia dividend je bežná vo vyspelých ekonomikách, pretože bohatí podnikatelia majú príjmy z dividend a platia nižšie percento ako zamestnanci. Znižujeme sadzbu teda zo 14 % na 7. Daň z dividend na úrovni 7 % bude jedna z najnižších vôbec a podľa môjho názoru práve preto nehrozí odchod podnikov do zahraničia, kde sú dividendy zdanené ešte vyššou sadzbou. Napríklad Poľsko má 19 % alebo susedné Česko 15 percent. Pôvodný návrh ministerstva financií bol 15 %, s čím sme nesúhlasili a presadili sme nižšiu sadzbu. Bolo pre nás podstatné, aby nešlo o zvýšenie zaťaženia bežných podnikateľov a nebola ohrozená konkurencieschopnosť Slovenska.
Zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % a zvýšenie ich stropu z 5 040 eur na 20-tisíc eur odbremení živnostníkov. Paušálne výdavky si môžu od príjmov odrátať živnostníci, ktorí nevedú účtovníctvo a nepreukazujú žiadne reálne výdavky, čo im znižuje daňový základ. Tí živnostníci, ktorí nevedú účtovníctvo, budú platiť menej na dani z príjmu a odvodoch, pretože sa im zníži základ a vymeriavací základ pre platenie odvodov. Podľa odhadov ministerstva financií toto opatrenie sa pozitívne dotkne viac ako 60-tisíc ľudí.
Uvediem pár príkladov. Živnostník s ročným príjmom 15-tisíc eur týmto opatrením ušetrí 1 500 eur. Živnostník, ktorý má ročný príjem 20-tisíc eur, týmto opatrením ušetrí 3-tisíc eur. Živnostník s ročným príjmom 25-tisíc eur týmto opatrením ušetrí 4-tisíc eur. Zároveň sa tým rozšíri počet živnostníkov, ktorí nebudú musieť viesť účtovníctvo, pretože pre nich paušálne výdavky budú výhodnejšie. Ide o návrat do stavu pred rokom 2011, keď si mohli remeselní, ale len remeselní živnostníci uplatniť paušál 60 percent. Toto ustanovenie pritom teraz platí nielen na remeselníkov, ale na všetkých živnostníkov.
A dovoľte mi ešte k zníženiu sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent. Podľa môjho názoru to podporí rast investícií, rast ekonomiky a rast životnej úrovne. Firmy budú mať viac peňazí na reinvestovanie zisku, čo z dlhodobého hľadiska podporí ekonomický rast a rast životnej úrovne. Aj ja, tak ako pán Mihál, by som osobne bola rada, keby sme mohli ešte viac znížiť sadzbu dane z príjmu pre právnické osoby, pretože tá je na Slovensku stále vyššia ako pred chvíľkou spomínané dane v Poľsku a Česku, pretože nízka sadzba dane z príjmu právnických osôb podľa OECD prospieva k ekonomickému rastu a investíciám. V každom prípade však som za to, že to, čo ideme schváliť, je podstatne lepšie ako doterajší stav, pretože nielen znižujeme sadzby, ale aj preto, lebo odstraňujeme neštandardný spôsob zdanenia dividend cez zdravotné poistenie s vysokým stropom.
Dámy, páni, navrhované opatrenia budú mať pozitívny dopad na ekonomiku Slovenska. Kritikom našej politiky by som chcela odpovedať argumentom, že v najbližších rokoch predpokladá Inštitút finančnej politiky ministerstva financií vysoký ekonomický rast a rast zamestnanosti. Slovensko má byť aj v tomto, aj v budúcom roku najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne V4 a jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Európskej únii. Zdrojom rastu by mal byť tak export, ako aj investícia a spotreba domácností. V tomto roku by naša ekonomika mala rásť o 3,6 %, v budúcom roku o 3,5 percenta. A tuto mi dovoľte pripomenúť, že keď sa porovnávame s Českom, Česko by malo v tomto roku a v budúcom roku rásť o 2,5 až 2,7 %, Poľsko 3,2 až 3,4 %, Maďarsko 2,2 až 2,5 percenta. Čiže Slovensko bude najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v tomto regióne.
Očakávaný rast zamestnanosti v tomto roku na úrovni 2,1 % je takisto vysoký. Miera zamestnanosti by tento rok mohla dosiahnuť približne 69 %, čo by bola historicky najvyššia miera zamestnanosti v ére samostatného Slovenska. Najvyššia miera bola zatiaľ 68,8 % v roku 2008. Miera nezamestnanosti by mala tiež klesnúť v tomto roku na 9,8 % a v budúcom roku by mala atakovať historické minimá okolo 8,5 percenta. Najnižšia bola v roku 2008 na úrovni 9,6 % a vo štvrtom kvartáli roka 2008 bola prechodne dokonca len 8,7 percenta. Takže na Slovensku sa v niektorých ohľadoch darí lepšie ako niektorým bohatým krajinám západnej Európy. Už dnes máme napríklad nižšiu mieru nezamestnanosti ako v Španielsku. Španielsko má 19,6 % alebo Taliansko 11,4 %, Francúzsko 10,3 percenta.
A s čím nie sme spokojní a s čím nie som spokojná ja a na čo by sme sa mali sústrediť v budúcnosti, je nielen vysoký rast HDP, ale aj vysoký rast miezd, ktoré za úrovňou západnej Európy stále výrazne zaostávajú. Tak isto by sme sa mali snažiť o to, aby Slovensko nebolo len destináciou investícií do automobilového priemyslu, ale aby sa rozvíjali služby, veda, výskum. Za štátmi západnej Európy zaostávame v kvalite vzdelávania, zdravotníctva, sociálnych služieb. Preto by sme mali v tejto krajine čoraz viac sa baviť o potrebných reformách v týchto oblastiach.
Ďakujem vám za pozornosť.