Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

11.5.2017 o 16:25 hod.

Mgr. PhD.

Karol Farkašovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2018 18:27 - 18:28 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Pán Poliačik, som veľmi rád, že som vás pobavil, aspoň sa tu zasmejeme v parlamente vďaka vám. Nikto vám nebráni v diskusii. Naopak, svojím vystúpením som chcel túto diskusiu vlastne rozprúdiť. To bol účel.
S pánom Baránikom súhlasím.
No a pani Grausová, pokiaľ viem, tak téma, ktorá je na stole a ktorú riešime, je problém platového ohodnotenia ústavných činiteľov, nie platové ohodnotenie iných profesií. Túto tému môžeme riešiť separátne v súvislosti s nejakými inými zákonmi. Verím, že aj na to príde, ale momentálne je téma na stole platy ústavných činiteľov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 6.2.2018 18:14 - 18:21 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ide o, po všetkých stránkach o spoločensky pomerne citlivú tému, ale nemyslím si, že by sme pred ňou mali cudne klopiť zrak a privierať oči. Naopak, treba o nej hovoriť rozumne, vecne a pragmaticky. Odmietam vytĺkanie politického kapitálu a populistické reči z pravej či z ľavej strany politického spektra. Od začiatku volebného obdobia som tu niekoľkokrát povedal, že parlament, poslanci, naše vystupovanie a komunikácia sú zrkadlom pre celý národ. A platí to stále. Platí aj to, že zlý obraz, ktorý si občania o politike a o politikoch vytvorili, sa napráva veľmi ťažko. Svoj podiel majú na tom sčasti médiá, tie ho vedia ešte poriadne znásobiť, ale v prvom rade za zlý obraz politiky a politikov v očiach verejnosti padá zodpovednosť na našu hlavu.
Nečudujme sa hlasom z ulice, ktoré tvrdia, že poslanci si nezaslúžia ani to symbolické jedno euro, o ktoré si v decembri zvýšili platy. Nečudujme sa, že slovo politik sa dnes na Slovensku pomaly rovná slovu kriminálnik. Také je totiž vnímanie ľudí. Žiaľ, politika je vo vedomí občanov naozaj zdevalvovaný pojem. Je to smutné, ale je to tak. Napriek tomu, že politika je stále jediný legitímny nástroj, ktorým sa môžu veci v spoločnosti dať do pohybu a riešiť veci pre blaho všetkých občanov Slovenska.
Ja som pozitívne zmýšľajúci človek a ako taký som hlboko presvedčený o tom, že drvivá väčšina nás poslancov robí svoje politické poslanie a konanie v najlepšom vedomí a svedomí a že to myslí vážne, seriózne a zodpovedne. Je prirodzené, že niekomu to ide lepšie, rýchlejšie, niekomu pomalšie a niekomu menej. Každý sme iný, ale každý z nás tu v parlamente má svoju legitimitu, pod ktorú sa podpísali občania a voliči. Je pravda, že poslanecká práca je pod väčším drobnohľadom ako akákoľvek iná práca v tejto spoločnosti. Aj poslanecká práca má svoj obsah, svoju kvalitu, svoje opodstatnenie a svoj výsledok. A každá práca, teda aj poslanecká, má svoju finančnú aj spoločenskú hodnotu. Sú práce, ktoré sa dajú porovnávať, sú práce, ktoré sa dajú plus - mínus aj rovnako zaplatiť.
Poslanecká práca má však svoje špecifiká a z tohto rámca, dovolím si tvrdiť, sa vymyká. Nechcem ju v žiadnom prípade ani vyvyšovať, ale nechcem ju ani populisticky devalvovať. Model, ktorý v jej ohodnotení vznikol v roku 2011, nepovažujem v dnešnej dobe za primeraný ani opodstatnený. Vtedy bolo zmrazenie platov ústavných činiteľov možno prejavom solidarity. Podstata problému sa ale tým nevyriešila. Téma prerástla do notorického štádia, a preto, aby sa neporušila litera zákona, vracala sa každoročne do parlamentu vo forme zmrazovania platov na ďalší a ďalší rok. Nepochybujem o tom, že v roku 2011 išlo o dobrý úmysel, ale doba, vývoj, okolnosti a právny stav sa odvtedy už markantne zmenili a pokročili. Teraz vieme, že keby sa problém bol riešil v nasledujúcom alebo v nasledujúcich rokoch, nemuseli by sme tu predvlani alebo vlani improvizovať so zmrazovaním platov alebo s jednoeurovým zvyšovaním. Keby sa to riešilo včas, platy by sa vyvíjali úplne prirodzeným spôsobom, ktorý by reflektoval ekonomiky aj platnú legislatívu. Ukazuje sa teda, že platíme daň za pasivitu a pochybenie v predošlých rokoch.
Chcem ešte poukázať na tri dôležité fakty. Po prvé, radi sa porovnávame sami medzi sebou a radi sa porovnávame so svetom. Vo svete však ešte nevznikol, a som hlboko presvedčený, že ani nevznikne štát, v ktorom by mali všetci rovnaké platy a platové ohodnotenie. Porovnať sa dajú platy iba v rovnakých pracovných pozíciách a v profesiách.
Dovoľte malý prehľad platov parlamentných poslancov v niektorých porovnateľných krajinách, teda členských krajinách Európskej únie. Slovinsko, plat poslanca parlamentu 5 899 eur, Estónsko 6887 eur, Portugalsko 6720 eur, Holandsko 7311 eur, Dánsko 7877 eur a Belgicko 9180 eur. Uvádzam aj zdroj, podľa ktorého som citoval tieto informácie, je to City A. M. z OECD pre rok 2016. To nehovorím o našich susedoch Rakúšanoch, ktorí majú, poslanci v Rakúsku plat 10 537 eur a v Taliansku 10 454. Kde sa nachádza v tomto Slovensko?
Druhý fakt, generálny prokurátor Slovenskej republiky podal na Ústavný súd podnet, v ktorom napadol zmrazovanie platov ústavných činiteľov ako porušenie zákona.
Tretí fakt, kategória sudcovia a prokurátori. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu na nich nevzťahujú dôsledky každoročného zmrazovania platov. Dávam legitímnu otázku, prečo? Pýtam sa, aj keď by Ústavný súd rozhodol o podnete generálneho prokurátora, môže byť rozhodnutie Ústavného súdu v tejto súvislosti iné ako v súvislosti so sudcami a prokurátormi? Asi nie, bol by to precedens.
Svoje vystúpenie chcem uzavrieť výzvou, aby sme nedevalvovali populistickými rečami samých seba, ale aby sme práve našou prácou a normálnym odmeňovaním za ňu vrátili parlamentu spoločenskú vážnosť a ukázali všetkým, že sme si vedomí zodpovednosti za to, aké zákony pre spokojný život občanov vytvoríme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 16:34 - 16:35 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Martin, oceňujem vašu vecnosť vo vystúpeniach v parlamente, teda na tejto pôde, ale v tom terajšom mi trošku chýbala vyššia miera kreativity. Jedno- alebo dvojkolové voľby, to je dilema, o ktorej parlament už rozhodol tak, ako rozhodol, pred župnými voľbami. Samozrejme, dá sa o tom diskutovať, polemizovať a argumentovať a hľadať vhodnú formu, ktorá nemusí byť ani liberálna, ani konzervatívna, ale v prvom rade a najdôležitejšie je, že by mala byť konštruktívna. Oveľa zmysluplnejším by však bolo iniciovať širokú celospoločenskú diskusiu o ďalšej budúcnosti a funkčnosti vyšších územných celkov. Som pevne presvedčený o tom, že je možné nájsť takú formu regionálneho usporiadania Slovenska, ktorá bude efektívnejšia a prinesie do štátneho rozpočtu – bez ohľadu na počet kôl vo voľbách – vyššiu úsporu.
No aby som skončil kreatívnejšie, to, čo som vám vyčítal v úvode, ja by som mal takú celkom revolučnú myšlienku na záver. Ja by som išiel normálne do povinných volieb, povinnej volebnej účasti bez ohľadu na to, či ide o župné voľby, starostovské voľby alebo parlamentné, alebo eurovoľby. Tak ako je to napríklad v Dánsku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2017 17:00 - 17:06 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ctené dámy, vážení páni, som veľmi rád, že v tejto sále zaznel pred chvíľou smiech, pretože smiech je signálom nielen dobrosrdečnosti človeka, ale v istých súvislostiach aj takým signálom harmonizovania postojov, či opozičných, či koaličných. A to je vždy taký príjemný signál. Bodaj by to bolo častejšie.
Nepochybne je tu medzi nami veľa dobrých a skúsených odborníkov na sociálne témy, ktorých si veľmi vážim bez ohľadu na to, či sú z tábora koalície alebo opozície. Rád by som však do tejto diskusie prispel aj svojím názorom a upriamením našej pozornosti na jeden veľmi dôležitý moment, ktorý súvisí so zákonom 448/2008 Z. z. Niet prakticky týždňa, v ktorom by som sa nestretol a nehovoril na rôznych fórach s ľuďmi o tom, čo ich ťaží, čo ich trápi a čo ich bolí. Nezaujímajú ich hádky, nezaujímajú ich parlamentné škriepky ani riešenia od zelených stolov, ale zaujímajú ich pragmatické postoje. Majú jasnú predstavu o tom, ako by mali politici slúžiť ich záujmom a tomu, aby život občana na Slovensku bol plnohodnotný a hlavne dôstojný. Témy, ktoré ľudia na týchto stretnutiach otvárajú, sú zdanlivo obyčajné, ľudské, ale mnohé z nich majú celospoločenskú závažnosť. Vo veľkej miere sa týkajú sociálnej oblasti, sociálnej starostlivosti, sociálnych služieb, no a práve toto ma primälo vystúpiť v dnešnej rozprave.
Čo sa týka predloženej novely, prináša legislatívne zmeny, ktoré vychádzajú zo záväzku uvedeného v programovom vyhlásení vlády, a to zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb podporou zavedenia príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov. Dá sa teda z môjho pohľadu ako poslanca, do značnej miery trošku laického v tejto oblasti, ale poslanca, ktorý sa o ňu zaujíma, povedať, že ide o progresívny návrh.
Cieľom je totiž, po prvé, zabezpečiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb. Dopyt po nich sa totiž neustále zvyšuje a vyzerá to tak, že sa bude rapídne zvyšovať aj v blízkej či strednodobej alebo vzdialenejšej budúcnosti.
Po druhé, zvýšenie príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby z rozpočtu ministerstva práce vychádza aj z toho, že sa reálne zvyšujú náklady poskytovaných služieb s garantovaním ich kvality.
Po tretie, cieľom je zadefinovať nástroj na rozvoj sociálnych služieb nie od zeleného stola, ale tak, aby ponuka štátu, aby ponuka bola šitá na mieru potrebám občanov a obyvateľov. Mám tu na mysli nielen regionálnu, ale aj lokálnu samosprávu, teda sociálne služby vo verejnom záujme a v súlade s komunitnými plánmi obcí.
No a po štvrté, ide tu aj o vytvorenie určitej rezervy a úspory v rozpočtoch VÚC. Ukazuje sa, že v roku 2018 by v štyroch krajoch, bratislavskom, nitrianskom, prešovskom a košickom, mohla úspora dosiahnuť po 1,3 mil. eur, čo už sú celkom zaujímavé peniaze. V ostatných krajoch sa predpoklady úspor pohybujú v rozmedzí od 300- do 500-tisíc eur. Samotná výška ušetrených finančných prostriedkov závisí od počtu zazmluvnených prijímateľov u neverejných poskytovateľov. To, čo sa v novele zrejme riešiť nedá, je fakt, že treba nájsť asi spôsob ako zaviazať vyššie územné celky k tomu, aby ušetrené finančné prostriedky použili práve na sociálne služby. Odporúčam, aby tieto ostali v rozpočtoch VÚC, aby ich použili na bežné a kapitálové výdavky, súvisiace s poskytovaním sociálnych služieb. Ide napríklad o výdavky v súvislosti so zvýšením počtu zamestnancov sociálnych zariadení, samozrejme v neposlednom rade aj so zvýšením miezd a platového ohodnotenia týchto zamestnancov. Po ďalšie, ide o materiálne vybavenie zariadení, o zvyšovanie kvality starostlivosti v týchto zariadeniach a na podporu služieb komunitného charakteru.
Na čo by som chcel však v závere poukázať ako na problém, ktorý treba akútne riešiť, je odmeňovanie zamestnancov, ktorí pracujú v zariadeniach sociálnych služieb. Týka sa to zákona 553/2003 Z. z., teda zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Jednak prácu, ktorú títo ľudia robia a vykonávajú, považujem za platovo podhodnotenú, poddimenzovanú výrazne, pretože hrubá mzda vo výške cca 600 eur nie je dostatočná a určite nezodpovedá pri akomkoľvek kritickom postoji dôležitosti a zmysluplnosti práce, ktorá sa vlastne ani nedá robiť ako práca. Jednoducho musíte sa pre ňu narodiť a musíte ju robiť ako svoje poslanie. Ak túto otázku nebudeme riešiť na celospoločenskej úrovni, ľahko sa môže stať, že slovenské ženy v ešte väčšej miere ako doteraz budú chodiť za vyššie mzdy, za lepšie platové ohodnotenie opatrovať starých ľudí do Rakúska, do Nemecka a ďalších západoeurópskych krajín a naše zariadenia budú mať problém obsadiť zamestnanecké miesta, nehovoriac o tom, že poddimenzovaný personálny stav môže mať veľmi negatívne následky na kvalitu poskytovania starostlivosti o našich seniorov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 18:16 - 18:17 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Účastníkom odboja bezpochyby patrí naša vďaka a úcta a veľká úcta za ich obetavosť, húževnatosť a myslím si, že zaslúžia si takúto formu vďaky, akú touto legislatívou prejavujeme. Zaslúžia si ju nielen za to, že sa obetovali pre to, aby sme my mohli žiť svoj život spokojne a plnohodnotne v pokoji a mieri, ale aj tým, že sa postavili na odpor nacistickej mašinérii a krutosti a vyslali tak veľmi dôležitý signál aj ďalším generáciám. Dali nám príklad, ako sa dá proti zlu nielen postaviť, ale aj bojovať a dokonca tento boj aj vyhrať.
Preto dúfam a som presvedčený, že všetci kolegovia a kolegyne, poslanci a poslankyne Národnej rady budú za tento návrh hlasovať a budú hlasovať kladne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2017 10:39 - 10:41 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem zdôrazniť najskôr to, že nespochybňujme existenciu a zmysel existencie verejnoprávnych médií. Jednoducho boli, sú a patria do demokratickej spoločnosti a nemá význam o tom ďalej polemizovať.
Pán poslanec Viskupič, hovoríte, že sa netreba miešať do verejnoprávnych médií. Zároveň v tej istej vete ste povedali, že treba dupať na kvalitu. Tak ako to je vlastne? Čím a ako treba tú kvalitu kontrolovať? Asi pravidelnou kontrolnou činnosťou cez parlament a jeho výbor pre kultúru a médiá. RTVS slúži občanom, v tom sa zhodneme a takisto parlament slúži občanom.
Pokiaľ ide o výsledky súčasného manažmentu a súčasného riaditeľa, nikto nespochybňuje dobré výsledky jeho práce. Dokonca sme sa aj poďakovali a dokonca sme to aj pozitívne zhodnotili. To však ale neznamená, že existujú len pozitíva a nad negatívami si treba zavrieť oči. Často používa súčasné vedenie RTVS čísla o tom, ako stúpla sledovanosť, ale moja otázka je, nestúpla náhodou tak preto, že poklesla úroveň komerčného spravodajstva? A druhá otázka v tejto súvislosti. Aký zmysel má pre RTVS súperiť v číslach s komerciou, ktorá je úplne odlišná tak v poslaní, ako aj vo forme a tvorivých postupoch?
Takže radšej si myslím, že treba poslanie RTVS, to, čo od neho vlastne očakávame vrátane vyváženosti, objektivity a nestrannosti, veľmi precízne definovať a charakterizovať v legislatíve a potom sa nikto nemusí báť, že či to bude štátna televízia alebo neviem aká televízia, ale bude naozaj slúžiť divákom a poslucháčom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.5.2017 9:29 - 9:31 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Sopko (pozn. red.: správne "Fecko"), okrem vášho írečitého záverečného sloganu, ktorým sa zvyčajne lúčite na konci rozpravy, oceňujem vašu pôdohospodársku odbornosť a v tomto prípade aj také vzácne spojenie a symbiózu odbornosti a ľudskosti. Pretože, áno, k pôde, myslím si, musíme mať aj odborný, aj hlboko ľudský vzťah, veď ide o našu zem, o našu krajinu. A našou povinnosťou nielen voči našim ďalším generáciám a našim deťom, ale aj voči nám, lebo my ešte tu tiež žijeme, aj voči nám samotným je túto pôdu chrániť.
Chcel by som tam len podotknúť jeden element, že je dôležité nielen chrániť pôdu, ale mali by sme chrániť aj tých, ktorí na tejto pôde hospodária. To nie je moja myšlienka, to je myšlienka z jedného stretnutia s občanmi, zhodou okolností v Trnave alebo v Malackách, tuším, kde som bol a kde sa občania postavili veľmi konštruktívne a tiež tak zápalisto k problému a k zákonu na ochranu pôdy. Len podotkli, že pôda je, samozrejme, náš obrovský majetok, naša devíza, naše bohatstvo, ale že by sme pri tej ochrane pôdy mali, samozrejme, pamätať aj na tých, ktorí tú pôdu obhospodarujú a ktorí vlastne robia túto zem úrodnou, z ktorej všetci ťažíme a z ktorej všetci žijeme.
Takže ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2017 16:25 - 16:37 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, ja by som chcel v úvode vyzdvihnúť vecnosť a konštruktívnosť tejto diskusie. Myslím si, že je to téma, ktorá nás môže spojiť aj názorovo, napriek tomu, že máme na riešenia možno rozdielne uhly pohľadov, možno rozdielne skúsenosti, možno rozdielne zručnosti, ale určite by nás mala v tomto spojiť empatia voči ľuďom, ktorí sú postihnutí sluchovo. Akýkoľvek hendikep, či to je zrakový alebo sluchový alebo mentálny, je totiž veľký hendikep pre človeka a pre jeho nejaké šance začleniť sa už v tých dimenziách, v akých mu tento hendikep dovoľuje, do spoločenského života. Myslím si však, že títo ľudia majú rovnaké právo vzdelávať sa, zdokonaľovať sa, rozvíjať sa osobnostne aj bytostne, ako máme zdraví ľudia, teda ľudia, ktorí nemáme tento hendikep.
Dovoľte mi preto oceniť všetkých predkladateľov tohto zákona a uistiť aj komunitu nepočujúcich, že tento zákon je naozaj predkladaný s cieľom pomôcť týmto ľuďom, či to už bude individuálnou formou, alebo stanovením istých zákonných noriem, ktoré sa budú dodržiavať v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu.
Rád by som však vo svojom mene predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, takže dovoľte, aby som ho odprezentoval.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Farkašovského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb (tlač 464).
1. V čl. I v bode 1 v § 1 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: "Slovenská republika rešpektuje a podporuje jazykovú aj kultúrnu identitu komunity nepočujúcich osôb a váži si ich prínos pre rozvoj spoločnosti."
Odôvodnenie. V úvodnom ustanovení sa dopĺňa deklarácia pozitívneho vzťahu Slovenskej republiky ku komunite nepočujúcich a je to vlastne podpora ich jazykovej a kultúrnej identity.
2. V čl. I v bode 1 v § 1 sa slová "prostriedku dorozumievania" nahrádzajú slovami "formy komunikácie" a vypúšťa sa slovo "počujúcej".
Odôvodnenie. Ako to už spomínal pán predkladateľ, ide o terminologické upresnenie v rámci návrhu zákona.
3. V čl. I bode 2 v § 2 sa veta "Za nepočujúce osoby sa považujú tie osoby, ktorým načúvací aparát ani kochleárny implantát neumožňuje komunikáciu pomocou sluchu alebo budovanie orálnej reči v takej podobe, ako je tomu u počujúcich osôb alebo u osôb nedoslýchavých." nahrádza vetou "Za nepočujúce osoby sa na účely tohto zákona považujú osoby, ktoré nepočujú od narodenia alebo stratili sluch pred osvojením si hovorenej reči, a osoby ohluchnuté a ťažko nedoslýchavé, ktorým strata sluchu neumožňuje ani s technickými pomôckami porozumieť hovorenej reči sluchom tak, aby mohli prostredníctvom hovorenej reči bezproblémovo komunikovať."
Odôvodnenie. Toto ustanovenie upravuje a spresňuje vymedzenie okruhu nepočujúcich osôb pre účely zákona podľa aktualizovaných definícií a poznatkov.
4. V čl. I bod 3 znie:
"3. Paragraf 3 vrátane nadpisu znie:
Formy posunkovej komunikácie
(1) Posunková reč je konkrétna realizácia systému posunkového jazyka.
(2) Komunikačnou formou nepočujúcich osôb používanou v Slovenskej republike je slovenský posunkový jazyk.
(3) Slovenský posunkový jazyk je prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb, ktorý je tvorený špecifickými vizuálno-pohybovými prostriedkami, medzi ktoré patrí tvar rúk, ich pozícia a pohyb, mimika, pozícia a pohyb hlavy a hornej časti trupu. Slovenský posunkový jazyk má základné vlastnosti jazyka, je verbálny, nezvukový jazykový systém s vlastnou gramatikou a inventárom posunkov. Jednotkou slovenského posunkového jazyka je posunok.
(4) Komunikačnou formou nepočujúcich s počujúcimi, neovládajúcimi slovenský posunkový jazyk, je posunkovaná slovenčina.
(5) Posunkovaná slovenčina je forma komunikácie, používajúca gramatiku a slová zo slovenského jazyka, posunky zo slovenského posunkového jazyka a umelo vytvorené posunky. Tieto prvky sa používajú súčasne, bez hlasu alebo s hlasom."
Odôvodnenie. Prostredníctvom nového, prepracovaného znenia § 3 sa do legislatívy zavádza slovenský posunkový jazyk ako základný dorozumievací prostriedok komunity nepočujúcich na Slovensku a zároveň jeho charakteristika. Rovnako sa zavádza termín posunkovaná slovenčina ako vymedzená, špecifická forma komunikácie.
5. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský systém) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/2011 Z. z., zákona č. 390/2001 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – "390/2011 Z. z."), zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., ďalej zákona č. 377/2014 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z. a zákona č. 56/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 12 ods. 4 sa slová "v posunkovej reči nepočujúcich" nahrádzajú slovami "primárne v slovenskom posunkovom jazyku".
2. V § 144 ods. 3 sa za slovo "učebnice" vkladá čiarka a slová "učebné texty, pracovné zošity, multimediálne pomôcky" a slová "s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku" sa nahrádzajú slovami "v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme".
Odôvodnenie. V bode 1 sa ustanovuje § 12 ods. 4 prispôsobuje technickej, technologickej a obsahovej zmene v zákone č. 149/1995 Z. z., ktorá je predmetom čl. I predloženého návrhu zákona.
V bode 2 sa ustanovenie dáva do súladu s § 13 školského zákona, a to pre odstránenie pochybností, že dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebné texty a pracovné zošity. Ustanovenie sa zároveň prispôsobuje terminologickej zmene v zákone č. 149/1995 Z. z., ktorá je predmetom čl. I predloženého návrhu zákona.
Vzhľadom na navrhované zmeny v novom čl. II sa vykoná úprava názvu zákona, na konci názvu sa pripoja slová "a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" a ostatné články sa primerane prečíslujú.
Toľko môj pozmeňovací návrh. Žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 5, 6, 8, 9, 13 a 14 z informácie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, tlač 464, vo výboroch v druhom čítaní.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2017 15:41 - 15:42 hod.

Karol Farkašovský
Ďakujem. Moja faktická poznámka bude extrémne stručná a vecná. Chcem sa pánovi poslancovi Dostálovi poďakovať za jeho vystúpenie v rozprave, ale najmä za to, že posilnil vo mne hlboké presvedčenie, že v tomto parlamente možno svitá na lepšie časy. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 11.5.2017 15:01 - 15:01 hod.

Karol Farkašovský
Chcel by som sa teda ešte opýtať, že v mene tých občanov, ktorí tam žijú v regióne a ktorých sa tá hradná uzávera, ak by som to takto poeticky nazval, aj bytostne dotýka, aj z hľadiska podnikania, aj živobytia, moja otázka znie, či tento proces revitalizácie, obnovy a všetkého, čo s tým súvisí, či by sa nedalo nejakým spôsobom tento proces urýchliť. A keď, tak ako?
Skryt prepis