Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Osuský, hovorili ste, že desiatky percent voličov sa rozhodujú vo dverách volebnej miestnosti. Dovoľte otázku: Považujete to za správne? Pýtam sa, je v takejto situácii zodpovedné ovplyvňovať voliča vo dverách volebnej miestnosti výsledkami akýchsi prieskumov verejnej mienky? Ľudí treba podporovať v tvorbe vlastných názorov a nie v tom, aby kupovali názory z médií a aby kupovali názory a výsledky nejakých prieskumov verejnej mienky. Nikto, nikto z nás nepodceňuje slovenského voliča. Všetci stopäťdesiati, ktorí tu sedíme, sme tu z vôle voličov, z vôle občanov. Nikto neuráža slovenských občanov. Kto by si ich mal viac vážiť ako my poslanci Národnej rady? Takže populistická argumentácia tohto druhu je naozaj veľmi priehľadná.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste povedali, že občana chce táto novela chrániť pred sebou samým. No dovoľte s tým hlboko nesúhlasiť, pretože občana chce táto novela nie chrániť pred sebou samým, ale pred politickou a emocionálnou manipuláciou, ktorú prieskumy verejnej mienky, žiaľ, prinášajú. Poznáme slovenskú realitu.
Novela nebráni informovanosti občanov, ale podporuje, naopak, slobodu v tvorbe názoru na tú-ktorú politickú stranu. Občan predsa nemôže brať za meritum veci výsledok nejakého prieskumu verejnej mienky. Nemá sa predsa rozhodovať na základe percent, ktoré uverejní jedna alebo druhá alebo tretia agentúra. Ak je občan seriózny a rozmýšľa racionálne, nie pod tlakom nejakých emócií z prieskumov verejnej mienky, tak si musí zobrať minimálne dva alebo tri programy rôznych politických strán a prezrieť si a preštudovať ich, čo daná politická strana chce po voľbách urobiť v prospech slovenských občanov a slovenských voličov. To je rozhodujúce pre racionálne a zodpovedné rozhodovanie sa voliča. Nie percentá, ktoré prieskumná agentúra raz vytvorí také, raz onaké.
Rovnako nepovažujem za správne, že do televíznych diskusií sa v súčasnosti pozývajú členovia opozície na základe percentuálnych hodnôt, ktoré vydávajú prieskumné agentúry.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som nadviazal na myšlienku, že novela upiera právo na informácie občanom. Prieskumy preferencií politických strán sa na Slovensku stali nástrojom politického a emocionálneho marketingu voči občanom a voči voličom. Pýtam sa, aká je to informácia, aká je tá kvalita a hodnota informácie pre občana, že tá alebo iná strana má v prieskumoch raz 2,7, potom 5, alebo 12 percent. Čo to občanovi pomôže?
Ja si myslím, že najdôležitejšou informáciou pre voliča, pre každého občana, ktorý má právo voliť, je predsa program politickej strany. My nemôžeme emocionálne preferenciami verejnej mienky alebo preferenciami politických strán ovplyvňovať nálady voličov. Volič by sa mal rozhodovať na základe nie emócií, ale na základe nejakého racionálneho zváženia a vytvorenia si sympatií k jednej alebo druhej politickej strane. Čiže preferencie, v poriadku, ale nemôžu byť rozhodujúcim činiteľom pri vyjadrení vôle voliča. Tam by mala byť informácia o politickom programe danej strany, či obsahuje to, čo voličovi imponuje, alebo nie. Takže nemýľme si tu pojmy a nespájajme preferencie a prieskumy, prieskumy agentúr s porušovaním alebo neporušovaním zákona. Volič sa má rozhodovať na základe vlastnej úvahy a nie na základe prieskumov verejnej mienky.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, súhlasím s vami, že stredobodom pozornosti takej alebo onakej reformy zdravotníctva, nieže by mal byť, ale musí byť v prvom rade pacient. Súhlasím aj s tým, že dobudovať materiálno-technické vybavenie nemocníc je priorita č. 1. Súhlasím aj s tým, že do zdravotníctva treba investovať ďaleko viac peňazí ako doteraz.
Ale mám pochybnosti, či výška investovaných financií prinesie aj zodpovedajúcu efektívnosť. Pretože v minulosti sa ukázalo, že sme oddlžili nemocnice a tie dlhy sa produkujú ďalej. Čiže tu treba asi nejaký mechanizmus stanoviť. Verím, že stratifikácia alebo vízia stratifikácie by v tomto smere mohla niečo konštruktívne priniesť.
Ale na čo chcem upriamiť pozornosť. Vy ste hovorili, že operatéri by prišli za pacientmi. To vyžaduje predovšetkým dostatok lekárov. A v tejto súvislosti by som chcel upriamiť pozornosť nielen na materiálno-technické dobudovanie nemocníc a na financie pre zdravotníctvo, ale aj na samotný vzdelávací systém, v ktorom by sme mali viac sa snažiť o to, aby sme lekárov, ktorých produkujú lekárske fakulty na Slovensku, aj náležitým spôsobom ukotvili na Slovensku, aby neodchádzali po skončení školy do zahraničia, do Talianska, do Nemecka, ako neatestovaní dokonca, za vyššie platy. Myslím si, že toto je výborná príležitosť, ako napríklad spoplatniť vzdelávanie v medicínskej oblasti. Je to náročné vzdelávanie a myslím si, že mali by existovať aj kroky k tomu, aby sme tých mladých ľudí, potencionálnych lekárov a dobrých lekárov a špičkových lekárov, ktorí by prišli za tými pacientmi, ukotvili u nás doma.

Ďakujem pekne. Ja len pripomínam jednu zásadnú vec. Ambíciou Slovenskej národnej strany je úplne zrušiť koncesionárske poplatky samozrejme pri zachovaní verejnoprávneho vysielania v plnej funkčnosti a v zákonnom rámci. Nie je to jednoduché, nedá sa to urobiť z večera na ráno a pre všetkých, nedajú sa koncesie zrušiť celoplošne a naraz. Preto sme sa rozhodli postupovať systémovo a etapovite. Navrhujeme najskôr zrušiť koncesionárske poplatky pre ekonomicky najcitlivejšiu a najzraniteľnejšiu časť občanov, asi s tým súhlasíte, že ide o takúto skupinu občanov. Úspora predstavuje 28 eur. Určite to nie je majland, ale znamená, znamená prínos pre túto kategóriu. A seniori, ktorí už spoločnosti odviedli dosť práce a odpracovali si v živote svoje, si myslím, že si zaslúžia takúto úľavu a nepochybne aj žičlivejší dôchodok, na ktorom tiež, na vylepšení ktorého tiež pracujeme.
Dôležité je však povedať aj to, že v rozpočte RTVS bude zrušenie koncesií pre tieto kategórie občanov znamenať istý výpadok. Ja som to nepovedal preto, lebo som sa chystal povedať v záverečnej reči. Vychádzajúc z toho, že na Slovensku máme 1 078-tisíc poberateľov starobného dôchodku, 425-tisíc občanov v kategórii zdravotne ťažko postihnutých a 4 200 domácností v hmotnej núdzi. Z tohto výpočtu vychádzalo aj ministerstvo financií a dospelo k záveru, že výpadok v rozpočte RTVS bude 8 mil. eur, teda žiadnych 15, 16, 17, ani 18 mil. eur, ako to uvádzali niektoré médiá alebo novinári. Tie, tých 8 miliónov bude vykompenzovaných zo štátneho rozpočtu cez kapitolu ministerstva kultúry.
Nie je to nič nezvyčajné. V Európe existuje rôzny systém financovania verejnoprávnych médií, najčastejší je pravda ten trojzložkový štátny rozpočet, koncesionárske poplatky a reklama, ale koncesionárske poplatky sa platia v Európe iba v 24 krajinách. Samozrejme v rôznej výške, vo Švajčiarsku, len pre zaujímavosť uvediem, je to 392 eur ročne. Ale v Albánsku je to iba 6 eur 10 centov ročne, takže je to obrovské rozpätie. My sa nachádzame kdesi úplne v tej nižšej časti. V Česku sa platí napríklad 85, v Nórsku 318 eur ročne, vo Švédsku 242, v Británii 164. Ale 20 krajín Európskej únie nevyberá koncesie vôbec. Medzi týmito krajinami sú Belgicko, Fínsko, Holandsko, Island, Lichtenštajnsko, Luxembursko a ďalšie.
Takže, samozrejme, otázka financovania verejnoprávnych médií je veľmi dôležitá a zložitá. Určite chceme urobiť druhý krok, a to široký celospoločenský dialóg o spôsobe a o modele financovania verejnoprávneho vysielania. Tu predpokladáme samozrejme dlhú diskusiu s odborníkmi aj s laickou verejnosťou, po ktorej by mala vzniknúť, samozrejme, konsenzuálna podoba nového ekonomického modelu pre RTVS už takého, ktorý by finančne nezaťažil peňaženku žiadneho občana a vďaka ktorému koncesie zrušíme úplne a pre všetkých občanov Slovenskej republiky.
Takže s ohľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o súhlasné stanovisko k nášmu návrhu pri hlasovaní o zrušení poplatkov pre našich dôchodcov, zdravotne postihnutých spoluobčanov a ľudí žijúcich v hmotnej núdzi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Karola Farkašovského, Evy Smolíkovej, Dušana Tittela a Stanislava Kmeca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1342, sa dopĺňa takto:
Za za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Čl. II Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 206/2002 Z. z., zákona č. 289/2005 Z. z., zákona č. 95/2006 Z. z., zákona č. 121/2006 Z. z., zákona č. 13/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 654/2007 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 287/2008 Z. z., zákona č. 516/2008 Z. z., zákona č. 77/2009 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 498/2009 Z. z., zákona č. 353/2010 Z. z. (pozn. red.: správne zákona č. 532/2010 Z. z.), zákona č. 221/2011 Z. z., zákona č. 397/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 342/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 373/2013 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 278/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 221/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 36 odsek 1 znie:
«(1) Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona nesmie spolu za kalendárny deň presiahnuť 0,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona v tomto kalendárnom dni. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 2,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona v danom kalendárnom dni, a to o čas vyhradený telenákupným šotom. Obmedzenie podľa prvej vety sa nevzťahuje na vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti, pri ktorej je vysielanie reklamy nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie práv k televíznemu vysielaniu športovej alebo kultúrnej činnosti a udalosti. Vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti podľa predchádzajúcej vety nesmie vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona spolu presiahnuť 15 % denného vysielacieho času.»."
Doterajší článok II sa primerane preznačí a v súvislosti s vložením nového článku sa upraví názov.
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava upravuje časový rozsah vysielania reklamy vo vysielaní televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona s cieľom umožniť vysielateľovi kompenzovať výpadok príjmov z úhrady za služby poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Vznikne oslobodením od povinnosti platiť koncesionárske poplatky, uvedené fyzické osoby, ktoré v súčasnosti platia úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS v polovičnej sadzbe. Navrhovaná právna úprava zachováva v súčasnom, s súčasnosti stanovený celkový časový rozsah vysielania reklamy vo všetkých televíznych programových službách, ale umožňuje pružnejšie, flexibilnejšie prerozdelenie medzi jednotlivé televízne programové služby.
To je z mojej strany zatiaľ všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný. Cieľom predkladateľov tejto novely o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je oslobodiť od povinnosti platiť koncesionárske poplatky všetky fyzické osoby, ktoré podľa tohto zákona v súčasnosti platia koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe, to znamená 2,32 eur mesačne. Ide o poberateľov dôchodkových dávok, starobného, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého a sirotského dôchodku, ktorí nemajú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a zároveň nežijú v domácnosti s osobou, ktorá má príjem zo zárobkovej činnosti. A takisto sa týka poberateľov dávky v hmotnej núdzi a osoby spoločne posudzovanej s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Predpokladá sa, že tento prekladaný návrh bude mať negatívny rozpočet na rozpočet verejnej správy, ale predkladaný návrh zákona má aj pozitívne sociálne vplyvy. Navrhovaná účinnosť a predpokladaná teda dĺžka legislatívneho procesu a praktické dopady s navrhovanou účinnosťou rátame od 1. januára 2020.
Toľko z mojej strany. Hlásim sa do rozpravy.