Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, začnem k tomuto návrhu zákona trošku zoširša.
Tento návrh zákona špecifikuje ako účastníkov obchodného vzťahu, a to opakujem, obchodného vzťahu, odberateľa na jednej strane, ktorý je podnikateľom, a dodávateľa na druhej strane, ktorý je tiež podnikateľom. Medzi nimi dochádza k tzv. absolútnemu obchodu v zmysle Obchodného zákonníka. Obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, ktorí konajú v rámci svojej činnosti, ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade, sú voľnejšie a, samozrejme, aj majú byť voľnejšie, nakoľko sami títo účastníci tohto obchodného vzťahu sami najlepšie vedia, čo vyrábajú, čo dodávajú, za koľko a za akých podmienok to dodávajú, najlepšie poznajú trh a môžu uzatvárať akékoľvek typy zmlúv, a to aj také, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone.
Z princípu zmluvnej voľnosti vyplýva, že okrem pár špecifikovaných základných náležitostí všetky ostatné ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka majú v zásade dispozitívnu povahu, a to znamená, že strany môžu účinky z nich vyplývajúce pre seba zmeniť alebo ich úplne vylúčiť podľa toho, ako im to samým vyhovuje. Samozrejme, tieto ustanovenia nesmú byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. A to, čo sa deje teraz týmto návrhom zákona, tak štát im ide touto novelou túto zmluvnú voľnosť obmedziť.
Podľa dôvodovej správy návrh vymedzuje neprimerané podmienky v obchodnom styku. Keď som si tento návrh čítala, tak tých neprimeraných podmienok je tam definovaných naozaj dosť veľa. A miesto toho, aby sme nechali obchodníkov robiť svoju prácu, prenášame na nich bremeno v podobe nespočetného množstva regulácií a obmedzovania ich podnikania. Veď ak bude chcieť obchodník dodržať všetky podmienky v zmysle tohto zákona tak, aby nedostal doslova likvidačnú pokutu, k tomu sa ešte dostanem, tá pokuta tam je naozaj drakonická, tak si bude musieť najať doslova armádu právnikov, aby tieto všetky podmienky, jednak sa v nich zorientoval, aby ich aj dodržal a s tým bude mať, samozrejme, zasa spojené ďalšie finančné náklady, výdavky, komplikácie, zasa ďalšia byrokracia, ktorá už na Slovensku aj tak je tak strašne rozmohnutá, že nás dostáva na popredné priečky medzi krajinami, ktoré sú zaťažené byrokraciou.
Dámy a páni, v zmysle tohto návrhu zákona je zakázaná kúpa potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu ako ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Každý, kto podniká alebo niekedy v živote podnikal, vie, že situácia na trhu sa mení, raz je situácia dobrá, raz je situácia zlá a môže sa stať, že podnikateľ sa dostane do rôznych problémov a výsledkom tých problémov môže byť, že bude nútený sa napríklad zbaviť tovaru za nižšiu cenu, ako si myslí tento zákon, môže byť nútený doslova predať tovar pod cenu, aby si ušetril aspoň, alebo zachránil aspoň nejaké, nejaké zdroje, a za toto má platiť pokutu 500-tisíc eur? Čo ak takémuto obchodníkovi v sklade zhnije niekoľko ton potravín a vzniknú mu veľké škody? Takýchto podnikateľov, ktorí ešte aj v tej zlej situácii idú nájsť nejaké riešenie a nájdu niekoho, komu dokážu hoci pod cenu tento tovar predať, tak takéhoto ideme sankcionovať? Takéhoto ideme ešte takouto sumou zaťažiť a doslova zlikvidovať?
Neprimeranou podmienkou je podľa tohto zákona peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za zaradenie potraviny dodávateľa do evidencie potravín predávaných odberateľom vrátane zmien v takejto evidencii a tiež za prieskum trhu alebo službu súvisiacu s počítačovým spracovaním údajov vykonávanú odberateľom. Toto všetko sú veci, s ktorými je spojená nejaká dodatočná administratíva, ktorú musí urobiť nejaká osoba, ktorá k tomu potrebuje nejaké nástroje, nejaké podklady, túto osobu treba zaplatiť, treba jej kúpiť pomôcky na to, aby túto prácu mohla vykonávať, a s týmto sú opäť spojené ďalšie finančné výdavky pre ten-ktorý subjekt.
A mňa by zaujímalo, z akého dôvodu má byť zakázané za toto platiť. Ideme podnikateľom pod hrozbou pokuty prikazovať, kedy môžu a kedy nesmú znižovať kúpne ceny potravín. Nemali by sme to nechať na nich, aby vznikla skutočne zdravá konkurencia, ktorá má byť výsledkom trhového mechanizmu? Veď Slovensko je založené na trhovom mechanizme. Slovensko predsa má aj v ústave garantovanú hospodársku súťaž a má jej byť pomáhané, nemá byť ničená. A to, čo sa touto novelou chystá urobiť, tak to je presne opak toho, ako je podpora hospodárskej súťaže.
Ja som presvedčená, že tieto opatrenia, o ktorých som aj hovorila, tie administratívne a finančné záležitosti, ktoré tu opäť vznikajú, zase len spôsobia stúpanie ceny a rozhodne nie ich pokles. A potom sa naozaj nečudujme, že nám na trhoch končia, na pultoch končia, končia lacné potraviny a potom nám pani ministerka mešká na zasadnutie pléna, lebo rieši na výbore skazené mäso.
Vláda ide diktovať podnikateľom, kedy majú uhrádzať kúpne ceny, aká lehota splatnosti faktúr je primeraná, aká už primeraná nie je. Veď Obchodný zákonník vo všeobecnosti stanovuje limit splatnosti 60 dní, ktorý môže byť predĺžený, ak je splatnosť dlhšia ako 60 dní, nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa, ktoré preňho vyplývajú zo zmluvy. Dokonca v takomto prípade je nutné dodržať dve lehoty splatnosti, viazanú na doručenie faktúry aj na dodanie tovaru, a vzhľadom na skutočnosť, že omeškanie so zaplatením faktúry v lehote splatnosti je považované v zmysle tohto návrhu aj za správny delikt, bude dochádzať k dvojitému postihu popri zákonných sankciách za omeškanie vyplývajúcich z Obchodného zákonníka. Toto sme odchytili, toto, túto duplicitu? Toto si niekto uvedomil, že to tu takto je definované?
Dovoľujem si poukázať aj na neprimeranosť výšky pokút až do 500-tisíc eur, čo bude mať likvidačné následky pre mnohých obchodníkov, pričom ministerstvo pôdohospodárstva v zmysle tohto návrhu pri určovaní pokút prihliada na vážnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie. Ide o absolútne všeobecné ustanovenie, ktoré môže byť svojvoľne zneužívané. Ako si má toto ten obyčajný obchodník predstaviť, že k nemu príde kontrolór z ministerstva s veľkou pečiatkou, zistí pár skutočností a následne sa sám rozhodne, či mu dá pokutu 30 eur alebo 500-tisíc eur? Takto to má fungovať? Veď toto sú presne princípy, ktoré zakladajú živnú pôdu pre korupciu, pre klientelizmus, pre zneužívanie moci úradníkov. Od 30 do 500-tisíc eur. A naozaj si skúsme predstaviť, že nejaký malý obchodník niekde na dedine dostane pokutu napríklad 100-tisíc eur. Čo takýto obchod spraví?
Na základe pozmeňovacieho návrhu kolegu Kondróta malo dôjsť k zníženiu pokút pri omeškaní s platením faktúr. Toto, žiaľ, na výbore neprešlo ani nemalo šancu neprejsť, pretože to pán podpredseda výboru aj stiahol, čo považujem za veľkú chybu a škodu. Ale vidím, že je prihlásený do rozpravy, tak verím, že sa to podarí. A pokiaľ ten návrh bude, bude rozumný a nebudú v ňom nejaké zádrhely, tak ho veľmi radi podporíme, pretože tie pokuty sú skutočne neprimerane vysoké a môžu byť pre mnohých likvidačné. Pokuty, penále predsa majú pôsobiť preventívne a výchovne. Nemajú likvidovať.
V tomto prípade je ešte dôležité spomenúť aj to, že Európska únia deklarovala prijatie príslušnej legislatívy k tejto problematike, ktorou budeme nejakým spôsobom viazaní. A my zase prijímame nejaký zákon, chtiac-nechtiac si naň podnikatelia budú musieť zvyknúť a následne, keď si na toto zvyknú, príde nová legislatíva a zas to budeme všetko meniť. A toto je, dámy a páni, tiež vec, na ktorú my v SaS pri každej takejto veci upozorňujeme, právna istota. Právna istota je v podnikateľskom prostredí vážna vec a pokiaľ sa pod rukami obchodníkov, podnikateľov, komukoľvek tak často menia zákony, je to naozaj veľmi zlé, veľmi škodlivé, likviduje to to podnikateľské prostredie a poškodzuje ho.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že my v SaS na rozdiel od mnohých poslancov vládnej koalície počúvame názory tých, ktorí k problematike vedia a majú čo povedať, dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že aj proti tomuto návrhu zákona vystúpilo viacero subjektov. Kritika nepochádza len z našich rád, ale je to aj Klub 500, ZMOS, sú to odberatelia, sú to dodávatelia, predstavitelia Asociácie priemyselných zväzov, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská aliancia moderného obchodu a mnohí iní. Proti boli aj v minulosti určití poslanci z MOST-u – HÍD a ja som teda veľmi zvedavá, že či došlo k výmene názorov, alebo, alebo si budú stáť za svojimi tvrdeniami.
Asociácia priemyselných zväzov napríklad deklaruje, že návrh zákona významným spôsobom zasahuje do súkromných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi. Prekračuje sa rámec nevyhnutnej regulácie, čo má práve negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v tejto oblasti. Slovenská aliancia moderného obchodu upozorňuje zas na to, že obchodníci budú nútení porušovať pravidlá hospodárskej súťaže. Nepôjde o efektívne zlepšenie vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi. Zákon núti do zisťovania výrobných nákladov výrobcov, ktorí si vzájomne konkurujú a ktorí sú v priamej konkurencii. S týmto tvrdením sa stotožňuje aj protimonopolný úrad.
Dámy a páni, ja chcem zdôrazniť, toto nie sú len moje slová, toto nie sú len slová klubu SaS, sú to slová vážnych autorít a mali by sme ich naozaj počúvať.
Dovoľujem si poukázať aj na tvrdenia právnych expertov z istej advokátskej kancelárie, ktorí upozorňujú na to, že takto predložený návrh zákona je v niekoľkých bodoch v rozpore s ústavou najmä z dôvodu neprimeranosti navrhovanej regulácie, ako aj z dôvodu jej diskriminačného charakteru. Toto, bohužiaľ, sa už stalo takým akýmsi štandardom tejto vlády a chcem aj v tomto pléne povedať, že pokiaľ tento zákon v takejto podobe prejde, tak zvažujeme naozaj podanie na Ústavný súd. Podľa mojich informácií ho zvažujú aj obchodníci, takže verím, že tie právne názory sú relevantné a budú vypočuté.
Republiková únia zamestnávateľov zase poukazuje na skutočnosť, že návrh sa vzťahuje aj na zmluvy mimo územia Slovenska, čo výrazne skomplikuje vzťahy v medzinárodnom obchode.
Dámy a páni, už len na záver, slovenské hospodárstvo sa zakladá na princípoch trhovej ekonomiky a princípoch voľnej hospodárskej súťaže, čo máme zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Je úlohou vlády túto hospodársku súťaž podporovať, nie ju ničiť. Tento návrh je jedným z mnohých z dielne vládnucej koalície, ktorý predstavuje abnormálny zásah do zmluvnej voľnosti a trhového hospodárstva, vytvára zbytočné bariéry pre podnikateľov.
Pokiaľ pani ministerka Matečná deklaruje, že jeho prijatím budú obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín férovejšie a vyváženejšie, tak ja si dovolím nesúhlasiť. Nebudú. Toto žiadnej hospodárskej súťaži ani konkurencii, ani kvalite, ktorá zo zdravého trhového mechanizmu vyplýva, toto nespôsobí. Je tieto veci potrebné nechať na jednotlivých obchodníkov, aby si dojednali vzťahy tak, ako sú pre nich vhodné a výhodné. Pretože len to je zdravá konkurencia. A len keď existuje zdravá konkurencia v neregulovanom odvetví, a ja podotýkam, že toto nie je regulované odvetvie, tak ten trhový mechanizmus má byť zachovaný a nemajú byť doňho robené žiadne vplyvy zo strany vlády.
A možno len posledná otázka: Prečo len v potravinách? Prečo si SNS vytypovala obchodníkov s potravinami, ktorých tu neustále v tejto sieni atakuje, ktorým neustále do svojho segmentu, do svojho podnikania vstupuje? Raz sú to veľké reťazce, ktoré im stoja v ceste, potom sú to obchodníci, potom sú to farmári, jednoducho neustále je tento segment skúšaný vašimi návrhmi zákonov. Ja verím tomu, že príde doba, kedy tieto veci z ich vzťahov odstránime, kedy im necháme voľné ruky a kedy to necháme na konkurenciu. Verím tomu, že toto spôsobí zvýšenú kvalitu a znížené ceny potravín.
Ďakujem.
