Videokanál poslanca

Ďakujem. Pripomínam členom hospodárskeho výboru, že dnešné zasadnutie bude o 12.50 v miestnosti č. 183. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, rovnako za všetky faktické pripomienky.
No, pani poslankyňa, ja nestraším, ja sa snažím pozerať na hospodársky priestor a na trhový mechanizmus v celosti, nie očami jedného alebo niekoľkých vyselektovaných konkrétnych výrobcov alebo konkrétnych predajcov. Pretože vy pokiaľ vylobujete nezaslúženú výhodu pre jedného, tak všetkých ostatných znevýhodnite. Ak ste ma pozorne sledovali a počúvali, ja som hovorila aj o diskriminácii, ktorá trhový mechanizmus narúša. A nehovorím to ja a teda vašimi ústami nestraším len ja, ja som tu aj spomínala doručený spoločný list Slovenskej aliancie moderného obchodu, Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, Slovenského združenia pre značkové výrobky, Zväzu obchodu Slovenskej republiky. No kto ešte všetko vám má písať, aby ste nelikvidovali a týmito svojimi nezdravými a umelými reguláciami nepoškodzovali trhový mechanizmus? Kto všetko sa k tomu má ešte má vyjadriť? To, že vám jedni, dvaja výrobcovia povedia, alebo, alebo teda obchodníci povedia, že im táto situácia vyhovuje, vy sa na to skúste, prosím, pozerať očami z nadhľadu, z toho, z toho helikoptérového pohľadu.
A keď hovoríte tomu, že keď vás ľudia z opozície alebo z odbornej verejnosti upozorňujú na to, že idete stúpiť vedľa, že idete niekoho poškodiť, že idete poškodiť Slovensko, vy by ste toho mohli trošku zľaknúť. Pretože v opačnom prípade sa stane to, čo sa stalo aj s vaším odvodom pre obchodné reťazce. Zasa len stúpanie cien potravín. A toto sme potrebovali? Toto sme naozaj potrebovali? Vy by ste naozaj mali trošku počúvať ľudí, kto vám čo, aké pripomienky k vašim návrhom dáva. Pretože SNS tu cieľavedome, systémovo proste prináša škodlivé návrhy zákonov. Skúste trošku počúvať!
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, keď som minule vystúpila v rozprave k tomuto návrhu zákona, poukazovala som na mnoho jeho nástrah. Poukazovala som na to, že podnikateľom ideme zobrať zmluvnú voľnosť a že pod hrozbou likvidačných pokút prenášame na nich bremeno v podobe ďalších regulácií a obmedzení. Títo podnikatelia budú musieť zas ukrojiť z času, ktorý by mali venovať podnikaniu a vytváraniu hodnôt, a tento ukrojený čas budú musieť venovať prispôsobovaniu sa opäť novým pravidlám. To, samozrejme, stojí nielen čas, ale častokrát toto stojí aj peniaze.
Naše podnikateľské prostredie je už aj bez toho príliš zaťažené, príliš preregulované a stále sa zhoršuje. Rok čo rok počas vlád strany SMER – sociálna demokracia sa Slovensko prepadá v mnohých rebríčkoch, ktoré z rôznych pohľadov hodnotia podnikateľské prostredie. Ja si dovolím niektoré pripomenúť, pretože je to naozaj dôležité. Tak napríklad Svetové ekonomické fórum, ktoré hodnotí konkurencieschopnosť ekonomík, tam sme, Slovensko, dopadli na 41. mieste, čo znamená o jedno miesto zhoršenie voči predchádzajúcemu roku. Ďalej The Heritage Foundation, ktorá hodnotí ekonomickú slobodu, hodnotí 180 krajín. Tam sme na 65. mieste. Ďalej Svetová ročenka konkurencieschopnosti ekonomík, tam sa hodnotí 63 ekonomík a Slovensko je tam na 55. mieste, pričom z predchádzajúceho roku sme si pohoršili o 4 miesta. A dovolím si pripomenúť časy z rokov 2007 až 2009, kedy sme patrili medzi vysoko konkurenčné krajiny. Boli sme na 30. mieste, 30. miesto v roku 2007 – 2009, dnes 55. miesto. Ďalej Svetová banka v Doing business hodnotí konkurencieschopnosť a hodnotí 190 ekonomík, sme na 42. mieste, pričom v minulom roku sme boli na 39., opäť pohoršenie o tri miesta. Ďalej Podnikateľská aliancia Slovenska hodnotí atraktivitu podnikania indexom Slovenska. Tam sme na 36. mieste. Opäť zhoršenie o jedno miesto. Toto je vizitka vlád strany SMER, neustále zhoršovanie alebo stagnácia podnikateľského prostredia a neustále z radov tejto koalície prichádzajú opatrenia, ktoré podnikateľské prostredie zase len poškodzujú.
Ďalej chcem poukázať aj na vyjadrenia právnych expertov, ktorí upozorňujú, že takto predložený návrh zákona je v niekoľkých bodoch v rozpore s ústavou najmä z dôvodu neprimeranosti navrhovanej regulácie, ako aj z dôvodu jej diskriminačného charakteru. A tiež chcem poukázať na pripomienky obchodníkov, že návrh sa vzťahuje aj na zmluvy mimo územia Slovenska, čo výrazne skomplikuje vzťahy v medzinárodnom obchode. Tento návrh zákona ešte viac sťaží postavenie slovenských obchodníkov v medzinárodnom meradle, čo znamená, že bude mať opačný vplyv, ako deklaruje predkladateľ. Nepomôže slovenským výrobcom, ani poľnohospodárom, ale naopak, skomplikuje ich postavenie na trhu a zvýši ceny pre spotrebiteľov.
Vážené dámy, vážení páni, súhlasím s pripomienkami pána prezidenta k tomuto návrhu zákona a som rada, že tento zákon nepodpísal, pričom opätovne z tohto miesta apelujem na všetkých poslancov, aby sa zachovali zodpovedne a v tomto kroku návrh zákona nepodporili.
Včera mi bol doručený spoločný list, zrejme nie jedinej, predpokladám, že prišiel, ak nie všetkým z vás, tak mnohým z vás, a verím, že ste si ho aspoň niektorí prečítali. Je to list Slovenskej aliancie moderného obchodu, Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, Slovenského združenia pre značkové výrobky a Zväzu obchodu Slovenskej republiky. Ide o subjekty, ktorých sa tento návrh zákona bezprostredne dotýka, a nikto nemôže spochybniť, že ho majú prelúskaný, a títo uvádzajú, že tento návrh obsahuje viacero problematických pasáži. Poukazujú na to, že jeho ustanovenia budú mať negatívne dopady nielen na obchodníkov, ale aj na dodávateľov a spotrebiteľov. Návrh v aktuálnej podobe obmedzuje ústavou zaručené práva, akým je prezumpcia neviny, právo na spravodlivý proces alebo rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu s potravinami. To sa týka najmä ustanovenia, ktorým by sa zrušil odklad splatnosti pokút v zákone o neprimeraných podmienkach aj v zákone o potravinách. Na základe tohto ustanovenia budú musieť subjekty platiť pokuty až do výšky 5 miliónov eur už na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Následne, ak druhostupňový orgán alebo súd rozhodnú inak, budú musieť vymáhať tieto už zaplatené nezákonné pokuty späť, pričom súdny spor u nás trvá v priemere 7 rokov.
Opakujem, dámy a páni, na jednej strane pokuta 5 miliónov eur, na druhej strane možný 7-ročný súdny spor. Skúsme sa, prosím, zamyslieť, koľko spoločností takúto situáciu zvládne? Skutočnosť je totiž taká, a to nehovorím ja, to teraz sprostredkovávam túto informáciu, že existuje viacero rozhodnutí, kedy prvostupňový a druhostupňový orgán rozhodli odlišne alebo kedy súdy rozhodli inak ako správne orgány. Existujú aj rozhodnutia, kedy právne orgány nerešpektujú rozhodnutia súdov napriek tomu, že sú nimi viazané. Čiže tá právna prax je rôzna. Nie je ustálená. Spôsobuje pre tieto subjekty právnu neistotu.
Ďalej si dovolím poukázať na rozpor s európskym právom, nakoľko dochádza k obmedzeniu voľného pohybu tovarov a služieb. Okrem právnych problémov to môže znamenať aj zásadné obmedzenie letákovej ponuky pre spotrebiteľov. Môže preto prísť napríklad k obmedzeniu letákovej ponuky ovocia a zeleniny v zimnom období, keď je domáca ponuka výrazne obmedzená a len vďaka dovozu zo zahraničia vedia obchody zabezpečiť pestrosť sortimentu. To znamená, že ich nebudú môcť na letáky dávať len preto, lebo z domácej produkcie nebude dostatok tovarov k dispozícii?
Vážené dámy, vážení páni, podľa čl. 55 našej ústavy sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej, dámy a páni, trhovej ekonomiky. Slovenská republika má chrániť a podporovať hospodársku súťaž, nie ju ničiť a likvidovať. Trh, to je oblasť, kde pôsobia na jednej strane výrobcovia a predajcovia, ktorí predávajú, a na strane druhej spotrebitelia, ktorí nakupujú či už výrobky alebo služby. Trh neriadi žiadny úrad, nemôže ho riadiť ani štát, ale my všetci určujeme jeho trend tým, ako sa správame, že si kúpime to, čo chceme, resp. to čo potrebujeme. Trhové hospodárstvo je založené na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. Ten, kto predáva, sa musí prispôsobiť tomu, kto nakupuje. Nie je možné obchodníkom prikázať, čo sa má predávať a za koľko sa to má predávať, ani čo majú uvádzať do letákov. Už vôbec nie prikazovať zákazníkom, čo majú kupovať, nakoľko trh prostredníctvom konkurencie vedie k súťaživosti, tlačí ich na kvalitu a tlačí aj na ceny prirodzeným spôsobom a s ohľadom na potreby a možnosti spotrebiteľov.
Tak ako politici nedokážu žiadnym zákonom nariadiť blahobyt, nemali by sa snažiť nútiť zákonmi ľudí, aby si kupovali niektoré konkrétne výrobky, ani slovenské, ani zahraničné, a nemajú vstupovať do toho, akým spôsobom sa obchodníci snažia prilákať do svojich obchodov zákazníkov. Pretože tí najlepšie vedia, ktoré tovary a služby, v tomto prípade tovary, do svojich obchodov prilákajú. V tomto by im štát naozaj nemal brániť optimalizovať a zefektívňovať svoju reklamu a cez ňu samozrejme optimalizovať a zefektívňovať svoje predaje. Takýmito návrhmi naozaj nikomu nepomôžeme, môžeme len zničiť práve malé a stredné podniky, poľnohospodárov, potravinárov, pretože tí veľkí majú dostatočné finančné rezervy a dostatočné zdroje na to, aby sa takouto komplikovanou legislatívou vedeli nejakým spôsobom prehrýzť. Tým nechcem povedať, že v prípade tých veľkých sú takéto zásahy v poriadku, nie, nie sú. Chcem povedať len to, že ich ďaleko ľahšie zvládnu, a takéto opatrenia, ktoré budú práve pre malých a stredných veľkou komplikáciou, spôsobia ich konkurenčnú nevýhodu voči tým veľkým.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si ešte raz poukázať na skutočnosť, že podľa mojich informácií Európsky parlament teraz v marci schválil v prvom čítaní smernicu o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci. Ako keby táto situácia nebola dosť zložitá, my tento zákon prijmeme, pod hrozbou miliónových pokút si podnikatelia budú musieť tieto svoje procesy podľa neho horko ťažko nastaviť a následne ho budeme s ohľadom na túto novú európsku legislatívu prijímať znova. A zasa sa budú musieť podnikatelia a obchodníci teda prispôsobovať novým pravidlám. Zas ich to bude stáť peniaze, zas ich to bude stáť čas. Skutočne je toto potrebné?
Preto chcem opätovne požiadať ctené plénum, aby sme sa vrátili späť z kratšej cesty, napriek tomu, že už sme dosť dlhú cestu prešli, ale ešte stále je šanca sa z tejto cesty vrátiť, a žiadam teda a prosím ctené plénum, aby tento návrh nepodporilo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické pripomienky.
Pán poslanec Antal, vy ste povedali, že teda súhlasíte s tým, že trh má fungovať po hranicu potravín. A ja sa chcem spýtať, na základe čoho takéto tvrdenie tvrdíte. Odkedy je obchod s potravinami regulovanou oblasťou? Toto mi naozaj ušlo, naozaj, na základe čoho to tak má byť. A nezachytila som ani, že by to tak malo byť, a verím, že tomu tak ani nikdy nebude, aj keď teda tento návrh zákona to hodne posúva do regulovaného subjektu.
Vy sa zároveň pýtate, že ako si ja vysvetľujem rast ceny potravín. No veď vašimi mnohými návrhmi opatrení tie ceny potravín rastú. Ak zvyšujete náklady obchodníkom alebo výrobcom, tak tieto oni musia premietnuť do cien. Vy ak poviete, že sa zvyšuje minimálna mzda, vy ak poviete, že pekári musia mať nočné príplatky, vy ak poviete, že zavediete 2,5-percentný odvod pre obchodníkov s potravinami a ďalšie mnohé administratívne, finančné náklady, tak jednoducho tieto sa musia prejaviť v cene. No pre toto hlavne nám rastú ceny potravín. A vy, keď rôznymi opatreniami a reguláciami znížite konkurenciu, tak tie ceny zasa len pôjdu hore. Verte tomu, že takto to funguje a vy...
Pán poslanec Baláž, vy hovoríte, že ja určite neviem, ako fungujú, ako funguje tento obchod. No vy môžete spochybňovať to, či to ja viem, ale veď ja som povedala, že to spochybňuje, váš návrh zákona spochybňuje Asociácia priemyselných zväzov. Spochybňuje to Slovenská aliancia moderného obchodu, Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS, Klub 500, veď to nie som ja. To nie som len ja, ktorá to spochybňuje. Čiže všetci sa mýlia, všetci sa mýlia, len vy idete jediní v smere jazdy, všetci idú v protismere.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, začnem k tomuto návrhu zákona trošku zoširša.
Tento návrh zákona špecifikuje ako účastníkov obchodného vzťahu, a to opakujem, obchodného vzťahu, odberateľa na jednej strane, ktorý je podnikateľom, a dodávateľa na druhej strane, ktorý je tiež podnikateľom. Medzi nimi dochádza k tzv. absolútnemu obchodu v zmysle Obchodného zákonníka. Obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, ktorí konajú v rámci svojej činnosti, ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade, sú voľnejšie a, samozrejme, aj majú byť voľnejšie, nakoľko sami títo účastníci tohto obchodného vzťahu sami najlepšie vedia, čo vyrábajú, čo dodávajú, za koľko a za akých podmienok to dodávajú, najlepšie poznajú trh a môžu uzatvárať akékoľvek typy zmlúv, a to aj také, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone.
Z princípu zmluvnej voľnosti vyplýva, že okrem pár špecifikovaných základných náležitostí všetky ostatné ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka majú v zásade dispozitívnu povahu, a to znamená, že strany môžu účinky z nich vyplývajúce pre seba zmeniť alebo ich úplne vylúčiť podľa toho, ako im to samým vyhovuje. Samozrejme, tieto ustanovenia nesmú byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. A to, čo sa deje teraz týmto návrhom zákona, tak štát im ide touto novelou túto zmluvnú voľnosť obmedziť.
Podľa dôvodovej správy návrh vymedzuje neprimerané podmienky v obchodnom styku. Keď som si tento návrh čítala, tak tých neprimeraných podmienok je tam definovaných naozaj dosť veľa. A miesto toho, aby sme nechali obchodníkov robiť svoju prácu, prenášame na nich bremeno v podobe nespočetného množstva regulácií a obmedzovania ich podnikania. Veď ak bude chcieť obchodník dodržať všetky podmienky v zmysle tohto zákona tak, aby nedostal doslova likvidačnú pokutu, k tomu sa ešte dostanem, tá pokuta tam je naozaj drakonická, tak si bude musieť najať doslova armádu právnikov, aby tieto všetky podmienky, jednak sa v nich zorientoval, aby ich aj dodržal a s tým bude mať, samozrejme, zasa spojené ďalšie finančné náklady, výdavky, komplikácie, zasa ďalšia byrokracia, ktorá už na Slovensku aj tak je tak strašne rozmohnutá, že nás dostáva na popredné priečky medzi krajinami, ktoré sú zaťažené byrokraciou.
Dámy a páni, v zmysle tohto návrhu zákona je zakázaná kúpa potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu ako ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Každý, kto podniká alebo niekedy v živote podnikal, vie, že situácia na trhu sa mení, raz je situácia dobrá, raz je situácia zlá a môže sa stať, že podnikateľ sa dostane do rôznych problémov a výsledkom tých problémov môže byť, že bude nútený sa napríklad zbaviť tovaru za nižšiu cenu, ako si myslí tento zákon, môže byť nútený doslova predať tovar pod cenu, aby si ušetril aspoň, alebo zachránil aspoň nejaké, nejaké zdroje, a za toto má platiť pokutu 500-tisíc eur? Čo ak takémuto obchodníkovi v sklade zhnije niekoľko ton potravín a vzniknú mu veľké škody? Takýchto podnikateľov, ktorí ešte aj v tej zlej situácii idú nájsť nejaké riešenie a nájdu niekoho, komu dokážu hoci pod cenu tento tovar predať, tak takéhoto ideme sankcionovať? Takéhoto ideme ešte takouto sumou zaťažiť a doslova zlikvidovať?
Neprimeranou podmienkou je podľa tohto zákona peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za zaradenie potraviny dodávateľa do evidencie potravín predávaných odberateľom vrátane zmien v takejto evidencii a tiež za prieskum trhu alebo službu súvisiacu s počítačovým spracovaním údajov vykonávanú odberateľom. Toto všetko sú veci, s ktorými je spojená nejaká dodatočná administratíva, ktorú musí urobiť nejaká osoba, ktorá k tomu potrebuje nejaké nástroje, nejaké podklady, túto osobu treba zaplatiť, treba jej kúpiť pomôcky na to, aby túto prácu mohla vykonávať, a s týmto sú opäť spojené ďalšie finančné výdavky pre ten-ktorý subjekt.
A mňa by zaujímalo, z akého dôvodu má byť zakázané za toto platiť. Ideme podnikateľom pod hrozbou pokuty prikazovať, kedy môžu a kedy nesmú znižovať kúpne ceny potravín. Nemali by sme to nechať na nich, aby vznikla skutočne zdravá konkurencia, ktorá má byť výsledkom trhového mechanizmu? Veď Slovensko je založené na trhovom mechanizme. Slovensko predsa má aj v ústave garantovanú hospodársku súťaž a má jej byť pomáhané, nemá byť ničená. A to, čo sa touto novelou chystá urobiť, tak to je presne opak toho, ako je podpora hospodárskej súťaže.
Ja som presvedčená, že tieto opatrenia, o ktorých som aj hovorila, tie administratívne a finančné záležitosti, ktoré tu opäť vznikajú, zase len spôsobia stúpanie ceny a rozhodne nie ich pokles. A potom sa naozaj nečudujme, že nám na trhoch končia, na pultoch končia, končia lacné potraviny a potom nám pani ministerka mešká na zasadnutie pléna, lebo rieši na výbore skazené mäso.
Vláda ide diktovať podnikateľom, kedy majú uhrádzať kúpne ceny, aká lehota splatnosti faktúr je primeraná, aká už primeraná nie je. Veď Obchodný zákonník vo všeobecnosti stanovuje limit splatnosti 60 dní, ktorý môže byť predĺžený, ak je splatnosť dlhšia ako 60 dní, nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa, ktoré preňho vyplývajú zo zmluvy. Dokonca v takomto prípade je nutné dodržať dve lehoty splatnosti, viazanú na doručenie faktúry aj na dodanie tovaru, a vzhľadom na skutočnosť, že omeškanie so zaplatením faktúry v lehote splatnosti je považované v zmysle tohto návrhu aj za správny delikt, bude dochádzať k dvojitému postihu popri zákonných sankciách za omeškanie vyplývajúcich z Obchodného zákonníka. Toto sme odchytili, toto, túto duplicitu? Toto si niekto uvedomil, že to tu takto je definované?
Dovoľujem si poukázať aj na neprimeranosť výšky pokút až do 500-tisíc eur, čo bude mať likvidačné následky pre mnohých obchodníkov, pričom ministerstvo pôdohospodárstva v zmysle tohto návrhu pri určovaní pokút prihliada na vážnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie. Ide o absolútne všeobecné ustanovenie, ktoré môže byť svojvoľne zneužívané. Ako si má toto ten obyčajný obchodník predstaviť, že k nemu príde kontrolór z ministerstva s veľkou pečiatkou, zistí pár skutočností a následne sa sám rozhodne, či mu dá pokutu 30 eur alebo 500-tisíc eur? Takto to má fungovať? Veď toto sú presne princípy, ktoré zakladajú živnú pôdu pre korupciu, pre klientelizmus, pre zneužívanie moci úradníkov. Od 30 do 500-tisíc eur. A naozaj si skúsme predstaviť, že nejaký malý obchodník niekde na dedine dostane pokutu napríklad 100-tisíc eur. Čo takýto obchod spraví?
Na základe pozmeňovacieho návrhu kolegu Kondróta malo dôjsť k zníženiu pokút pri omeškaní s platením faktúr. Toto, žiaľ, na výbore neprešlo ani nemalo šancu neprejsť, pretože to pán podpredseda výboru aj stiahol, čo považujem za veľkú chybu a škodu. Ale vidím, že je prihlásený do rozpravy, tak verím, že sa to podarí. A pokiaľ ten návrh bude, bude rozumný a nebudú v ňom nejaké zádrhely, tak ho veľmi radi podporíme, pretože tie pokuty sú skutočne neprimerane vysoké a môžu byť pre mnohých likvidačné. Pokuty, penále predsa majú pôsobiť preventívne a výchovne. Nemajú likvidovať.
V tomto prípade je ešte dôležité spomenúť aj to, že Európska únia deklarovala prijatie príslušnej legislatívy k tejto problematike, ktorou budeme nejakým spôsobom viazaní. A my zase prijímame nejaký zákon, chtiac-nechtiac si naň podnikatelia budú musieť zvyknúť a následne, keď si na toto zvyknú, príde nová legislatíva a zas to budeme všetko meniť. A toto je, dámy a páni, tiež vec, na ktorú my v SaS pri každej takejto veci upozorňujeme, právna istota. Právna istota je v podnikateľskom prostredí vážna vec a pokiaľ sa pod rukami obchodníkov, podnikateľov, komukoľvek tak často menia zákony, je to naozaj veľmi zlé, veľmi škodlivé, likviduje to to podnikateľské prostredie a poškodzuje ho.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že my v SaS na rozdiel od mnohých poslancov vládnej koalície počúvame názory tých, ktorí k problematike vedia a majú čo povedať, dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že aj proti tomuto návrhu zákona vystúpilo viacero subjektov. Kritika nepochádza len z našich rád, ale je to aj Klub 500, ZMOS, sú to odberatelia, sú to dodávatelia, predstavitelia Asociácie priemyselných zväzov, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská aliancia moderného obchodu a mnohí iní. Proti boli aj v minulosti určití poslanci z MOST-u – HÍD a ja som teda veľmi zvedavá, že či došlo k výmene názorov, alebo, alebo si budú stáť za svojimi tvrdeniami.
Asociácia priemyselných zväzov napríklad deklaruje, že návrh zákona významným spôsobom zasahuje do súkromných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi. Prekračuje sa rámec nevyhnutnej regulácie, čo má práve negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v tejto oblasti. Slovenská aliancia moderného obchodu upozorňuje zas na to, že obchodníci budú nútení porušovať pravidlá hospodárskej súťaže. Nepôjde o efektívne zlepšenie vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi. Zákon núti do zisťovania výrobných nákladov výrobcov, ktorí si vzájomne konkurujú a ktorí sú v priamej konkurencii. S týmto tvrdením sa stotožňuje aj protimonopolný úrad.
Dámy a páni, ja chcem zdôrazniť, toto nie sú len moje slová, toto nie sú len slová klubu SaS, sú to slová vážnych autorít a mali by sme ich naozaj počúvať.
Dovoľujem si poukázať aj na tvrdenia právnych expertov z istej advokátskej kancelárie, ktorí upozorňujú na to, že takto predložený návrh zákona je v niekoľkých bodoch v rozpore s ústavou najmä z dôvodu neprimeranosti navrhovanej regulácie, ako aj z dôvodu jej diskriminačného charakteru. Toto, bohužiaľ, sa už stalo takým akýmsi štandardom tejto vlády a chcem aj v tomto pléne povedať, že pokiaľ tento zákon v takejto podobe prejde, tak zvažujeme naozaj podanie na Ústavný súd. Podľa mojich informácií ho zvažujú aj obchodníci, takže verím, že tie právne názory sú relevantné a budú vypočuté.
Republiková únia zamestnávateľov zase poukazuje na skutočnosť, že návrh sa vzťahuje aj na zmluvy mimo územia Slovenska, čo výrazne skomplikuje vzťahy v medzinárodnom obchode.
Dámy a páni, už len na záver, slovenské hospodárstvo sa zakladá na princípoch trhovej ekonomiky a princípoch voľnej hospodárskej súťaže, čo máme zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Je úlohou vlády túto hospodársku súťaž podporovať, nie ju ničiť. Tento návrh je jedným z mnohých z dielne vládnucej koalície, ktorý predstavuje abnormálny zásah do zmluvnej voľnosti a trhového hospodárstva, vytvára zbytočné bariéry pre podnikateľov.
Pokiaľ pani ministerka Matečná deklaruje, že jeho prijatím budú obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín férovejšie a vyváženejšie, tak ja si dovolím nesúhlasiť. Nebudú. Toto žiadnej hospodárskej súťaži ani konkurencii, ani kvalite, ktorá zo zdravého trhového mechanizmu vyplýva, toto nespôsobí. Je tieto veci potrebné nechať na jednotlivých obchodníkov, aby si dojednali vzťahy tak, ako sú pre nich vhodné a výhodné. Pretože len to je zdravá konkurencia. A len keď existuje zdravá konkurencia v neregulovanom odvetví, a ja podotýkam, že toto nie je regulované odvetvie, tak ten trhový mechanizmus má byť zachovaný a nemajú byť doňho robené žiadne vplyvy zo strany vlády.
A možno len posledná otázka: Prečo len v potravinách? Prečo si SNS vytypovala obchodníkov s potravinami, ktorých tu neustále v tejto sieni atakuje, ktorým neustále do svojho segmentu, do svojho podnikania vstupuje? Raz sú to veľké reťazce, ktoré im stoja v ceste, potom sú to obchodníci, potom sú to farmári, jednoducho neustále je tento segment skúšaný vašimi návrhmi zákonov. Ja verím tomu, že príde doba, kedy tieto veci z ich vzťahov odstránime, kedy im necháme voľné ruky a kedy to necháme na konkurenciu. Verím tomu, že toto spôsobí zvýšenú kvalitu a znížené ceny potravín.
Ďakujem.