Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte aj mne pár slov k návrhu, ktorým sa jednak zvyšuje výška bankového odvodu a ktorým sa zároveň určuje jeho platnosť na neurčito. Dovoľte mi, aby som začala tým, aby sme si spomenuli, kedy s akým cieľom bol tento odvod zavádzaný a prečo bol v tom čase zavedený len dočasne.
Už to tu bolo spomenuté. Bol zavedený v roku 2012, kedy bolo pokrízové obdobie, a jeho cieľom malo byť jednak krytie prípadných budúcich finančných kríz, a jednak ochrana stability finančného sektora na Slovensku. Toto je naozaj kľúčová vec. Prečo, kedy, a že dočasne bol tento odvod zavedený. Napriek tomu, že ani v tom čase sa mi to nepáčilo, tak v tom zdôvodnení isté ratio bolo. A hlavne ratio bolo v tom, že to malo byť dočasné opatrenie s jasne špecifikovaným účelom. A tento odvod sa mal postupne znižovať.
No a spomeňme si, prosím, na to, že načo, komu financie z tohto odvodu poslúžili. Tie peniaze, ktoré mali slúžiť na záchranu slovenských bánk, ktoré boli od týchto bánk presne na tento účel vybrané, a zaplatili ich v konečnom dôsledku ľudia, tak tieto peniaze boli úplne bez hanby použité na niečo úplne iné. A síce, spomeňte si na to, prosím, na vyplatenie veriteľov zadlženej súkromnej spoločnosti Váhostav. Úplne bez hanby!
Tak, prosím vás pekne, mi povedzte, ak je opodstatnené vybrať z bankového sektora peniaze na to, aby sme ten bankový sektor raz v budúcnosti mali zachraňovať, ako môžeme potom bez hanby tieto peniaze použiť na vyplatenie dlhov jednej súkromnej spoločnosti? Prosím vás pekne, čo je toto za právna istota pre podnikateľov, pre podnikateľské prostredie, že z jedného sektora vytiahnem peniaze a niekomu inému, konkrétnej súkromnej firme zatiahnem za ne dlhy? Veď toto je absurdita nevídaného rozmeru a charakteru, ako sa toto vôbec mohlo udiať, a že vy úplne bez hanby do tejto snemovne prinesiete zvýšenie tohto odvodu, ktorý ste už raz takto bezprecedentným spôsobom použili, a chcete ho zvýšiť a chcete predlžiť jeho platnosť na neurčitosť! Prosím vás pekne, kto dnes verí v opodstatnenosť, serióznosť a v zodpovednosť takéhoto zavedeného odvodu?
Dnes to robíte preto, ako ste už, teda neviem, či ste sa len..., ako sa to povie pekne, že prekecli, alebo, alebo ste to mysleli vážne, že tým idete plátať diery v rozpočte, ktoré ste opäť len vaším konaním spôsobili. V dobrých časoch, v dobrých časoch, kedy máme naplánovaný vyrovnaný rozpočet, kedy do budúcna plánujeme dokonca prebytkový rozpočet, vy si necháte pod rukami cez poslanecké návrhy dokonca vytvoriť také diery v rozpočte, ktoré potom neviete, ako idete plátať, a potom sa len obzeráte okolo seba, komu by sme tie peniaze asi tak zobrali. A, samozrejme, kto bude najmenej kričať, koho to bude najmenej bolieť, a pre istotu, aby toho kriku bolo fakt čo najmenej, tak to spravíte v skrátenom legislatívnom konaní, aby nebol priestor na pripomienkové konanie, aby nebol priestor na verejnú diskusiu, aby sa tí, ktorí sa z toho majú spamätať, ktorí majú pomenovať jasné dopady na, na ich vlastné fungovanie, aby to nemohli urobiť, ešte to spravíte aj v skrátenom konaní. Ak je toto zodpovedná politika, tak ja potom naozaj mám veľmi skreslený pohľad na to, čo je verejná, čo, čo je zodpovedná politika.
Banky sú dnes pre vás skutočne dobrým terčom, pretože dnes je veľmi jednoduché ukázať na zlé banky, inokedy je veľmi jednoduché ukázať na zlých podnikateľov alebo na zlé obchodné reťazce a obrať, zobrať im cez nejaký odvod, čo vy nazývate odvod, ale nie je to nič iné len nejaké dodatočná daň, peniaze.
Ale škoda, že pri takto nastavených opatreniach zabudnete povedať, predkladatelia, ľuďom, že v skutočnosti na to doplatia ľudia. Napríklad, že časť týchto nákladov prenesie banka na zákazníkov cez poplatky. Alebo že takto zvýšené náklady bude kompenzovať cez nejakú zasa snahu úspor cez mzdy, cez odmeny, inými slovami, dotkne sa to zamestnancov bánk. Alebo že mnohí investori rôznych bánk možno zauvažujú pri takýchto postupoch a pri takýchto nepredvídateľných krokoch vlády, že budú uvažovať na lepším podnikateľským prostredím a že si možno v budúcnosti vyberú inú krajinu na svoje podnikanie. Alebo že u nás fungujúce banky možno zvážia pôsobiť v iných krajinách a u nás toto svoje fungovanie utlmia. Toto všetko sú dopady, ktoré môžu mať za následok takýmto krokom.
Ak dám teraz naozaj že bokom relevantné vyjadrenia relevantných finančných inštitúcií o tom, ako toto opatrenie destabilizuje bankový sektor, tak rozhodne nechcem dať bokom podnikateľské prostredie a občanov, ktorí na toto na záver dňa skutočne doplatia. A to, že sa to bude týkať destabilizácie bankového sektora, to opäť, to ja netvr..., to netvrdím ja, to hovorí Národná banka Slovenska. Tá aj vyčíslila, myslím, že to tu už aj niekto povedal, že tento zvýšený odvod na 0,4 % by predstavoval až 33 % podiel zo zisku bánk, čo znamená dramatický zásah, to je, to je, že, to je, že strašne veľa.
Vy si predstavte, že jednou legislatívnou zmenou štát zasiahne do 33 % ziskovosti nejakého sektora. Dnes je to bankovníctvo. Zajtra to bude poisťovníctvo. Potom to boli, bol maloobchod, boli to reťazce. Potom to bude kto, ktorý sektor? Jedným takýmto rýchlym zásahom vlády proste doslova takto zásadne a dramaticky zasiahne do ziskovosti jedného podnikateľského sektora.
A stále si beriete na pomoc argumenty, že zlí podnikatelia, zlé zisky a že je to nemorálne. Prosím vás pekne, čo je v trhovom mechanizme nemorálne na vytváraní zisku? Ako chcete motivovať ľudí, aby neboli všetci zamestnancami štátu, aby neboli všetci, ktorí tú chcú pracovať, aby neboli na výplatnej páske štátu? Veď my musíme, preboha živého, podporovať podnikateľské prostredie. Musíme ukazovať motivácie v podnikateľskom prostredí, aby ľudia chceli vytvárať pracovné miesta. Nie, aby ich chceli len obsadzovať.
Veď prejdite sa po Slovensku. Ja som bola na niekoľkých školách, hovorila som s mnohými študentami. A keď sa na záver debaty o podnikateľskom prostredí mladých ľudí, ktorí končia strednú školu, spýtam, prosím vás, koľkí z vás chcete ísť podnikať, koľkí z vás chcete ísť ďalej študovať. Traja. Z jednej triedy, ktorá mala 30 študentov, sa traja prihlásili, že chcú ísť podnikať. Aj to preto, lebo jedného otca, otec mal nejakú firmu. Jeden chcel podnikať v nejakom cestovnom ruchu a tak podobne.
Tu proste ľudia nechcú podnikať, pretože krok za krokom, keď zasadá vláda, keď zasadá parlament, každý deň pribúdajú do podnikateľského prostredia či už nejaké povinnosti, alebo nejaká finančná záťaž, alebo nejaká byrokracia. My tu dňom čo dňom zhoršujeme podnikateľské prostredie. Dňom čo dňom ho zdestabilizujeme. Dňom čo dňom v ňom vytvárame nepredvídateľné situácie a výsledok je, že Slovensko začína byť absolútne nekonkurencieschopné, čo sa týka podnikateľského prostredia. My sme mali veľké ambície, konkrétne aj pán minister Žiga, rásť na priečkach Doing Businness. Tam sa stále len prepadávame. Stále len prepadávame. Každé jedno hodnotenie hovorí o tom, ako sa slovenské podnikateľské prostredie zhoršuje. Ak to bude takto pokračovať ďalej, tak skutočne neviem, kde štát všetkých týchto ľudí zamestná. A hlavne teda z čoho ich zaplatí.
Dovoľte mi ešte jednu poznámku k vyjadreniu pána ministra Kamenického, keď sme sa rozprávali o tom skrátenom legislatívnom konaní, a tá poznámka znela nejak tak, že banky by sa mali zamyslieť nad poplatkovou politikou, pretože sa jedná o elektronické služby. A ja si teda dovolím povedať, pretože vo mne táto poznámka evokovala, akože však elektronické služby, veď to je vlastne niečo, čo tam ten softwaru urobí, nie sú na to potrební ľudia, nie je to vlastne potrebné nič a asi by to tak plus-mínus ani nemalo nič stáť. Ale ja si fakt dovolím povedať, že ani elektronické služby nie sú zadarmo. Veď aj tá banka, tá finančná inštitúcia, musí investovať do vývoja softvéru, do vývoja systémov, do hardvéru, do udržiavania týchto softvérov. Veď teda ja viem, že finančné inštitúcie, ktoré si musia na svoje fungovanie zaplatiť, zarobiť vlast..., na vlastný pohon, tak ich majú významne nižšie, náklady na tento softvér, ako ich má štát, ale predsa len nejaké majú. A toto tiež všetko sa musí prejaviť v tých cenách poplatkov a služieb. To nie to, že je niečo elektronická služba, to ešte neznamená, že je to je celé zadarmo.
A navyše vy takouto politikou ešte aj do tých poplatkov vstupujete, pretože no kto to má zaplatiť. Vy keď zvýšite náklady jednému podnikateľovi, no čo má s tým, s týmito nákladmi spraviť? Iba ich prenesie, či už na úsporu niekde inde, alebo do zvýšenia cien svojich služieb.
Ak by som to zhrnula, mnohé tu už bolo povedané aj predo mnou, tak toto opatrenie poškodí bankový sektor ako taký. Poškodí to podnikateľské prostredie, bude to mať negatívny dopad na občanov aj na zamestnancov. Ja som nenašla nikoho v tomto kolečku, komu toto opatrenie prospeje.
A preto si dovolím procedurálny návrh - stiahnuť tento návrh zákona a nepokračovať v rokovaní.
Ďakujem veľmi pekne.
