Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Chcel by som sa pozastaviť o tomto našom rokovaní k tomu, že jednoducho chcem oceniť vystupujúcich, ktorí predniesli svoje diskusné príspevky na podporu tohto zákona. A chcel by som aj nadviazať ešte takú zaujímavú vec v tomto mojom záverečnom slove, kde poukázal predo mnou Ľubko Martinák aj o vývoji lykožrúta. Pretože sami vieme, že je to spojené aj s týmto zvieratkom, pretože dneska sú naše hory dosť šedé a sivé. Keď sa na ne pozrieme, ja to vidím najlepšie, pretože bývam v Národnom parku Veľkej Fatry a začína to všetko okolo nás dochádzať.
Dôvod tohto všeckého vidíme v tej kalamite, ktorá vzniká, kde v takom 5. stupni nie je možné, keď sa tam vypíli aj strom, jednoducho ten strom tam musí zostať a nemôže sa odkôrniť. Potom pod touto kôrou vzniká v podstate tento lykožrút, ktorý spôsobuje nesmierne škody, ktoré sa nedajú nahradiť, a jednoducho sa rozmnožuje. Aby, len tak pre zaujímavosť, aby ste vedeli, tak vám poviem, že samička lykožrúta nakladie 60 vajíčok. Celý vývojový cyklus trvá 6 až 10 týždňov a tak ročne sa vyprodukujú dve až tri generácie tohto lykožrúta, ktorého v podstate takýmto spôsobom ako keby sme živili. Za rok tak lykožrút zvýši svoju početnosť až 120 násobne pri dvoch generáciách. Čiže vieme si uvedomiť, že prečo nám to tak rýchlo ide do takéhoto stavu, v akom sa nachádzame.
Ten začiatok som spomenul, že spočíva v tej nespracovanej kalamite, kde z jedného stromu sa dokáže vyrojiť 150- až 200-tisíc lykožrútov a 150 až 1000 lykožrútov dokáže zabiť jeden strom v závislosti od kondície tohto stromu. Čiže vidíme, že to sú, to sú jednoducho strašné čísla. Inak to neviem ani odôvodniť.
A na záver by som chcel nadviazať aj na to, čo pani ministerka hovorila, že áno, je to pravda, my sme pred dvomi mesiacmi mali náš výbor, taký poslanecký výjazd v Tatrách, v TANAP-e. Boli sme v Javorovej doline a v tejto Javorovej doline sme videli stav, aký je, čo tam spôsobila povodeň. A poviem vám pre zaujímavosť, že za následky lykožrútovej kalamity v tejto Javorovej doline, čo vzniklo. V roku 2008 za päť dní padlo v Javorovej doline 260 mm zrážok a ten rozsah škôd, ktorý bol spôsobený, bol oveľa nižší ako v roku 2018, kedy padlo za rovnaké obdobie len 226 mm zrážok. Spôsobené jednoducho to bolo tým, že tie stromy sú tam suché, tie stromy sú v stave takom, v akom sú a jednoducho na základe aj niektorých vecí, ktoré by bolo ozaj dobre sa nad tým zamyslieť, bolo potrebné odstrániť, pretože padnuté stromy cez riečištia a tak ďalej, ktoré sa nemôžu odstrániť, spôsobujú všecky tieto škody, ktoré by sa dali urobiť, s ktorými by, si myslím, lesáci nemali žiaden problém.
Na záver by som chcel dodať, že viem uznať takúto situáciu, keď sme v bezzásahovej zóne v piatom stupni ochrany, ale myslím si, že od takého tretieho stupňa, kde u nás v národnom parku už v treťom stupni je po kalamite presne tento istý stav a začína to tam. Pekne to vidíme, ako to tam všetko začína hnednúť okolo toho. A na základe toho by som možná dal aj na zváženie, aby takéto veci sa do budúcnosti voľajakým spôsobom prehodnotili a dali na pravú mieru.
Pán predsedajúci, chcem oznámiť, že hlasovanie o tomto zákone by sme mali zajtra o 11.00 hodine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia v nadväznosti na doterajšie diskusie v prvom čítaní, ako aj pri prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky si ako spravodajca dovoľujem vystúpiť k vládnemu návrhu zákona.
Z predchádzajúcich diskusií som nadobudol dojem, že medzi poslancami často dochádza k zámene tohto zákona a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/2002, ktorý sme prerokovávali pred týmto zákonom, o ochrane prírody a krajiny, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvavame pod č. parlamentnej tlače 1523. Preto si dovolím predstaviť niektoré najdôležitejšie časti novely zákona o lesoch a zmeny, ktoré prináša, ako aj v súvislosti s uvedenou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny. Okrem toho, že táto novela rieši niektoré drobné nedostatky zistené z aplikačnej praxe a dotknutých nárokových skupín a odstraňuje legislatívno-právne nedostatky, reaguje aj na súčasný stav lesov v podmienkach klimatickej zmeny a, bohužiaľ, aj negatívne vnímanie lesníctva, najmä laickou verejnosťou. To okrem konania Európskej únie voči Slovenskej republike za nesprávnu aproximáciu smerníc o biotopoch a vtákoch bolo hlavným dôvodom, že osobitná pozornosť sa venovala problematike náhodných ťažieb, ktoré sú najväčšmi kritizované napriek tomu, že sú len dôsledkom veľkoplošného rozpadu najmä horských lesoch s vyšším zastúpením smreka, ale aj napríklad borovicových porastov na Záhorí. Nie je našou úlohou, ani úlohou tohto pléna v súčasnosti rozoberať príčiny vzniku tohto stavu, ale samozrejme na možnosti riešenia v rámci úprav predložených návrhov zákona.
Preto musíme privítať prehodnotenie podmienok vykonávania náhodných ťažieb. Ide o sprísnenie režimu hlásenia vzniku náhodnej ťažby a vzájomnej informovanosti orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody, ako aj organizácie ochrany prírody, čím sa vytvára predpoklad pre dôslednejšiu kontrolu, kontrolnú činnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody. Zároveň sa zadefinoval termín, kedy najskôr bolo možné náhodnú ťažbu realizovať, a to desiaty deň od termínu doručenia nahlásenia náhodnej ťažby, pričom sa s cieľom zrýchlenia, zjednodušenia procesov umožňuje hlásenie podať aj prostredníctvom informačného systému lesného, lesného hospodárstva. Z dôvodu umožnenia urýchleného vykonávania opatrení na ochranu lesa sa umožní za prísne stanovených podmienok tento termín skrátiť, pričom podmienky záležia aj od stupňa ochrany prírody a druhu chráneného územia v mieste, kde dôvod na vykonanie náhodnej ťažby vznikol.
Cieľom a úlohou zákona o lesoch a predloženej novely však nie je náhodnú ťažbu zakazovať, keďže sa ňou zabezpečuje hygiena lesných porastov ako jedno z najúčinnejších opatrení na ochranu lesov pred pôsobením sekundárnych škodlivých činiteľov, ale zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu na nedôverný výrub zdravých stromov a časti lesných porastov. Informovaním orgánov o organizovanej strany prírody sa však umožňuje týmto orgánom využiť ich kompetenciu v odôvodnených prípadoch chránených územiach vykonania náhodnej ťažby obmedziť alebo zakázať v zmysle návrhov predkladanej novely zákona o ochrane prírody.
Osobitne dôležitou úpravou a to najmä vo vzťahu k budúcnosti našich lesov je definovanie takzvanej prírode blízkeho hospodárenia v lese a úprava všeckých dotknutých ustanovení zákona tak, aby umožňovala uplatnenie takého hospodárenia v lesoch. Táto úprava umožňuje prispôsobiť postupy a spôsoby hospodárenia v lesoch s cieľom zachovania, zlepšovania biologickej rozmanitosti odolnosti produkčnej obnovenej schopnosti lesov. Uvedený návrh obhospodarovateľom lesa dáva ďalšiu možnosť formovania štruktúr lesov s využitím zákonitostí vývoja lesných ekosystémov. Na túto možnosť novely zákona o lesoch reaguje aj predkladaný návrh novely zákona o ochrany prírody, ktorý od tretieho stupňa ochrany prírody, najmä v národných parkoch zavádza povinnosť hospodáriť len s takýmito prírodne blízkymi spôsobmi hospodárenia v lesoch. Teda nie zo zákona o lesoch, ale zo zákona o ochrane prírody alebo z jeho vykonávajúcich predpisov vyplývajú obmedzenia pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov rozhodnúť sa o forme a spôsobe starostlivosti o lesný majetok.
Vo väzbe na zavedenie prírode blízkeho hospodárenia v lese sa upravujú aj podmienky využitia hospodárskych spôsobov a ich foriem. Taktiež záväznosť výšky ťažby sa nebude vzťahovať len na vlastnícky celok, ale aj na kategóriu lesa.
Osobitnou problematikou v predkladanej novele zákona o lesoch je problematika ochrany pralesov a pralesovitých zvyškov. Tento návrh umožní na základe dobrovoľného rozhodnutia vlastníkov a správcov zabezpečovať ochranu pralesov na tých územiach, na ktorých nie je ochrana dostatočne zabezpečená v predpisoch na úseku ochrany prírody, pričom zákon o lesoch ako prvý predpis umožňuje ochranu zabezpečiť prostredníctvom bezzásahového režimu, ktorého spôsob zabezpečuje aj definuje.
Obmedzenia, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov nielen na úseku ochrany prírody a krajiny, ale ktoré vyplývajú z predloženej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, sú riešené samostatne a náhrady za obmedzenia vlastníkov alebo užívateľov pozemkov majú byť riešené v týchto predpisoch. V rámci diskusií, ktoré tu prebiehajú, si musíme uvedomiť a presne rozlišovať, o ktorom zákone sa bavíme a o zákazoch a obmedzeniach vznikajúcich z ktorého zákona je reč a následne v tom-ktorom príslušnom zákone je potrebné presadzovať riešenie problematiky náhrad za tieto obmedzenia súvisiacej problematiky.
Zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny, aj keď spolu úzko súvisia a ich ustanovenia sú značne previazané, vzhľadom k tomu, že vyše 60 % lesov podlieha rôznym podmienkam ochrany prírody a lesnatých chránených území, je takmer 80 %, čo svedčí nielen o hodnote, ale aj o kvalite našich lesov a o kvalite doterajšej starostlivosti o ne (zaznievanie gongu), vďaka ktorej sa už takáto rozloha lesov vyslúžila, si vyslúžila osobitnú ochranu.
Druhou kategóriou sú pozemky, na ktorých sú už postavené verejnoprospešné stavby alebo ku ktorým bolo do navrhovanej účinnosti novely zákona vydané stavebné povolenie na tieto, aby sa primerane vzťahovali na už vyššie podpísané postupy podľa navrhovaného zákona, § 50.
Treťou kategóriou je ostatný majetok vo vlastníctve štátu. Tento majetok v správe štátnych podnikov, ktoré nie sú lesným majetkom a na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia zákona o správe štátneho majetku. Vieme, že štátne podniky disponujú pomerne rozsiahlym majetkom, napríklad budovy, zastavané plochy, ostatné pozemky, ku ktorému nie sú stanovené pravidlá o možnosti ich využitia na verejnoprospešné účely. V súčasnosti z dôvodu efektívneho a hospodárneho nakladania s majetkom štátne podniky v prípade prevodu prebytočného a neupotrebiteľného majetku, ktorý (zaznievanie gongu) nevyužívajú a nepotrebujú na zabezpečovanie svojich úloh, a povinnosť takýto majetok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nevyrušujte vystupujúceho! Ďakujem.

Kvorka, Ján, poslanec NR SR
... takýto majetok ponúkajú na základe verejnej obchodnej súťaže. Teda ho získava ten, koho cenová ponuka je najvyššia. Nie je však opodstatnené, aby obce ako verejné orgány s obmedzeným rozpočtom, ktoré majú záujem pre štátnych, pre štátny podnik nepotrebný majetok využívať na verejnoprospešné účely, súťažili o majetok štátu vo verejných obchodných súťažiach. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, že takýto majetok nebude potrebné ponúkať vo verejných obchodných súťažiach, ale správca majetku štátu ho môže previesť za hodnotu určenú znaleckým posudkom obci, v ktorej sa majetok nachádza. Pretože zákon neobsahuje výnimku pri prevode, bude potrebné sa riadiť ustanovením zákona o prevode majetku štátu na iné osoby, teda na prevod bude potrebný súhlas zakladateľa príslušného ministerstva, v prípade zákonom stanovenej hodnoty aj súhlas vlády Slovenskej republiky.
Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že tento návrh zabezpečuje riadnu ochranu lesných pozemkov a ostatného majetku štátu v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva, zároveň však umožňuje vo výnimočných a odôvodnených prípadoch ich využitie na verejnoprospešné účely, ktoré máme záujem všetci podporovať a to aj takouto formou.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver by som chcel dodať a povedať, že podľa predkladateľa, ako aj podľa rôznych správ a tlačových vyjadrení návrh novely zákona o lesoch bol predkladaný bez rozporov a dokonca aj mimovládne organizácie pochválili rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za jeho aktívny prístup, záujem a snahu aj nad rámec pravidiel vyplývajúcich z legislatívnych pravidiel pripraviť taký návrh, ktorý je v konečnom dôsledku všeobecne akceptovaný všetkými zainteresovanými stranami. Teda návrh bol akceptovaný všetkými rezortmi, zástupcami vlastníkov a obhospodarovateľov lesa, odbornou verejnosťou, ako aj mimovládnymi organizáciami v oblasti ochrany prírody. Z týchto uvedených dôvodov si vás dovoľujem požiadať o podporu a vyslovenie súhlasu s uvedeným návrhom zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Národná rada uznesením 1885 z 19. júna 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1509), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali... Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením 674 z 9. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 300 zo 4. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 27 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 311 10. septembra roku 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k vládnemu návrhu zákona o ochrane prírody sme si dovolili s kolegom poslancom Krajkovičom pripraviť pozmeňujúci návrh. Odôvodním, o čom to bude a čoho sa bude týkať.
V podstate sa tu zaoberáme horskou záchrannou službou, ktorá by mohla vypomáhať, pokiaľ to bude schválené, ochranárom prírody a hlavne v terénoch neprístupných, v takých podmienkach, kde pohyb terajšej stráže je dosť nepravidelný a by som povedal aj sťažený.
Úrazovosť v horských oblastiach Slovenskej republiky má každoročne od roku 2014 stúpajúci charakter. Pri analýze vzniku úrazov alebo mimoriadnych udalostí sa zistilo, že pri viac ako 80 % všetkých udalostí je ľudských faktor, a to najmä nedodržiavanie základných pravidiel bezpečnostného správania sa v horách a taktiež v návštevných poriadkoch jednotlivých národných parkov.
Príslušníci Horskej záchrannej služby v súčasnosti vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákona 544/2002 Z. z. z pohľadu bezpečnosti pohybu, ale javí sa nám žiaduce rozšíriť tento dozor aj na kontrolu dodržiavania zákona č. 543/2002 Z. z., a to najmä návštevných poriadkov. Sme presvedčení, že týmto spôsobom aspoň čiastočne znížime rastúci počet úrazov v našich horách. Je potrebné vziať do úvahy aj fakt, že príslušníci Horskej záchrannej služby sa pohybujú najmä v horskom a vysokohorskom prostredí, kde je pohyb strážcov prírody nepravidelný.
Podmienky, ktoré sa vyžadujú pre fyzickú osobu na to, aby sa mohla stať členom stráže prírody, sú obdobné s podmienkami, ktoré musia spĺňať príslušníci Horskej záchrannej služby podľa zákona č. 315/2001 Z. z. Aby nedochádzalo k zbytočnej duplicite a taktiež z dôvodu administratívnej, ale aj finančnej náročnosti, navrhujeme rozšíriť oprávnenia a povinnosti členov stráže prírody aj na poverených príslušníkov Horskej záchrannej služby.
A teraz si dovolím citovať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Mikuláša Krajkoviča a Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I sa za bod 151 vkladá nový bod 152, ktorý znie:
"152. V § 79 sa za slová "ochrany prírody" vkladajú slová "a poverení príslušníci Horskej záchrannej služby"."
Doterajšie body 152 až 2003 (pozn. red.: správne má byť – "203") sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som sa poďakovať, že kolegovia uznali tie argumenty, ktoré som predniesol vo svojom vystúpení. Samozrejme, sú aj veci, o ktorých hovoril poslanec Janko Senko. Ale len tak na dôvažok ešte o tom nebezpečenstve toho a že práve zavedením a prijatím tohto zákona pristúpime k vylepšeniu celkovej situácie, ktorá na Slovensku je, poviem len taký malý detail. Jedna z organizácií, ktorá takisto uznala a ohodnotila, že je to dobrý zákon a je potrebné ho prijať, je vodohospodársky podnik. Vodohospodársky podnik urobil takú brigádu a za jeden rok zozbierali 700 ton plastového odpadu z hladín riek a vodných tokov a skoro 90 % tohto odpadu boli PET fľaše. Čiže toto je jasný príklad toho, že prečo je potrebné tento zákon prijať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k danej problematike by som sa chcel vyjadriť aj z pohľadu toho, že som bol oslovený a konzultoval som túto problematiku dosť podrobne so Slovenským rybárskym zväzom, ktorý plne podporuje iniciatívu ministerstva životného prostredia na zavedenie a na predloženie tohto zákona, o ktorom dnes tu na tejto pôde rokujeme.
Tobôž, že sa tu hovorí o 86-percentnej podpore obyvateľov k zálohovaniu PET fliaš, je potrebné povedať, že to nie sú len obyvatelia, ale je to aj odborná verejnosť, ktorá sa k tomuto vyjadruje podobným spôsobom. Zálohovanie PET fliaš má okrem tých ekonomických ukazovateľov, ktoré tuná boli povedané od pani poslankyne Zemanovej, aj iný dopad. A ten dopad je hlavne zdravotný dopad. Dopad na zdravie ľudí, ktorý sa dostáva k spotrebiteľovi priamo v tomto prípade cez konzumáciu rýb. Vieme, že sú zahltené vodné toky, že sú zahltené jazerá, rieky, dá sa povedať tomu, že aj brehy rybných revírov týmito PET fľašami, čo má za následok ale takú vec, že PET fľaše, ktoré sa nachádzajú vo vode a ktoré tým prúdom vody robia pohyb na dne vodného riečiska, sa odierajú, z toho vznikajú mikročastice, ktoré požierajú tieto ryby, ktoré my potom lovíme, chytáme. Tí, ktorí majú radi ryby, ich konzumujú a v danom prípade sa dostáva k tomu, že prichádzame k dačomu škodlivému, čo škodí a pôsobí na ľudský organizmus.
V súčasnosti je potrebné povedať, že podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky sa uvedie ročne na trh miliarda PET fliaš. Miliarda PET fliaš, to je niečo, čo ja si neviem v podstate ani poriadne predstaviť. A vieme z toho, že dokážeme v podstate určitými opatreniami 60 % tohto množstva voľajakým spôsobom dostať tak, aby to neškodilo životnému prostrediu ani nám spotrebiteľom. Na druhej strane je dokázané, že keď sa zavedie ten inštitút, ktorý tuná teraz rokujeme o ňom, a je to bežné aj v Nemecku a v okolitých krajinách, tak dokážeme dosiahnuť, stiahnuť to až na 90 percent. Čiže o 30 % porastieme hore. Aký, tých 30 %, má dopad na zdravie ľudí, ktorí konzumujú tieto veci, a v podstate aj na celkový ekosystém? Prenáša to, prenáša sa to nielen na ryby, o ktorých tuná hovorím, ktoré som konzultoval so Slovenským rybárskym zväzom, ale ide to aj na vtáctvo. Tuná kolega Fecko Martin je ornitológ, čiže myslím si, že on takúto činnosť takisto uvíta, pretože viem, že má zveri rád a že mu záleží na tom, aby k takémuto dačomu nedochádzalo.
Čiže z tohto dôvodu by som chcel podporiť túto iniciatívu a prijatie tohto zákona. Aj by som vás chcel poprosiť, aby ste sa zamysleli nad tými vecami, že netreba sa na toto dívať jedine z pohľadu ekonomického, ale je potrebné tieto veci zvážiť a brať aj z pohľadu zdravotného, ako som tu povedal. No a myslím si, že keď bude tento zákon prijatý, je tu ešte dostatočný priestor na to, aby dovtedy, kým nastane účinnosť tohto zákona, sa pripravili tie v prípade obchodov, malých obchodov, ako pani Zemanová hovorí, aby štát pripravil v rámci celého zákona, vratné automaty bude treba zabezpečiť, bude treba urobiť logistiku a tak ďalej, všetky veci, ktoré k tomu prídu. Ale, samozrejme, tie musia nasledovať až v prípade, vtedy, keď bude zákon od nás tu v parlamente prijatý.
Čiže z mojej strany k tejto problematike asi toľko a musím povedať, že plne podporujem tento návrh, ktorý tuná dneska prerokovávame.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani generálna riaditeľka, výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2018 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím 1573 z 29. apríla 2019 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú informáciu 11. júna 2019. Uznesením 281 vzal uvedenú informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením 294 z 18. júna 2019 schválil informáciu a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady.
Návrh uznesenia je súčasťou prerokovaného materiálu.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Chcem požiadať, pán podpredseda, aby sme o predloženom návrhu zákona hlasovali dnes o 17. hodine.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Samozrejme, že zhoda všetkých v pohľade na tento zákon nie je možná, pretože sto ľudí, sto pováh, sto názorov a mnoho vecí, ktoré sa dakde dejú a robia, sa na inom mieste nedejú a nerobia. Ale na čo chcem upozorniť ctené plénum, je to, že tuná je dôležité dať na vedomie, že pri tomto vládnom návrhu zákona, novely zákona o lesoch, bol dosiahnutý široký spoločenský konsenzus. To je veľmi dôležité a z toho treba vychádzať. A treba vychádzať aj z toho, že jeho akceptácia bola nielen odbornou verejnosťou, ale, ale bolo to aj mimovládnymi organizáciami. Keďže sa tento zákon a táto novela zákona predkladá bez rozporov, čiže tie pohľady, ktoré tuná máme niektoré, sú možné na diskusiu, ale dôležitý je ten spôsob, ktorý som teraz povedal.
Ďalej by som chcel upozorniť, že vzhľadom na spoločenské diskusie sa v tomto zákone sprísňuje nahlasovanie a možnosti využívania náhradných kalamitných ťažieb a ich kontrola. Toto je svár veľký, ktorý ťaží mnoho ľudí, ktorí sa na toto dívajú a majú s týmto veľké problémy.
No a za tretie by som rád ešte povedal, že právne sa v tomto zákone zadefinuje prírode blízke obhospodarovanie lesov a možnosti jeho využitia. Sú to dôležité veci, ktoré jednoducho, keď som pozorne počúval vo svojom vystúpení pani poslankyňu Zemanovú, neboli spomenuté a myslím si, že je potrebné, aby boli spomenuté, aby sme si vedeli urobiť názor na danú problematiku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.