Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, najskôr by som rád povedal vo všeobecnosti, že druhý dôchodkový pilier, ktorý bol zavedený alebo teda rozbehnutý od roku 2006, je veľmi dôležitou súčasťou nášho dôchodkového systému, 2005, pardon, ďakujem za opravu, je veľmi dôležitou súčasťou nášho dôchodkového systému. A je dôležitý najmä pre mladšiu a strednú generáciu, pre vekové ročníky, ktoré keď pôjdu do dôchodku, tak ten pomer pracujúcich k počtu dôchodcov bude zásadne iný, ako je dnes.
My v týchto rokoch ešte necítime to, čo tu bude o 20, 30 rokov a najmä v roku 2060, kedy to bude kulminovať. To všetko sú známe veci, to nie je žiadna politika. Všetci, ktorí robia s demografiou, Štatistický úrad a podobne, by toto vedeli obratom každému, kto sa o to zaujíma, potvrdiť. Jednoducho my vieme, aký máme počet detí povedzme vo veku päť rokov, desať rokov, pätnásť rokov. Vieme, aký máme počet ľudí v strednom veku, tridsiatnikov, štyridsiatnikov, čiže naozaj veľmi hravo si dokážeme namodelovať, ako to bude na Slovensku vyzerať o 10, o 20, o 30 rokov. Dnes to ešte nevyzerá až tak zle napriek tomu, že sa dôchodcovia sťažujú, aké sú tie dôchodky nízke. Ale čo budú robiť dnešní tridsiatnici, štyridsiatnici, ak potom, alebo tá generácia Husákových detí, to bude veľký problém, pretože, ako sa hovorí, nebude mať kto robiť na ich dôchodky. A preto je dôležité mať v dôchodkovom systéme II. pilier a je dôležité mať ho silný, čo najsilnejší a atraktívny. Najsilnejší.
No škoda komentovať to, čo sa stalo pred štyrmi, piatimi rokmi v lete, pamätná dvojtýždňová schôdza v parlamente v roku 2012, kedy sme sa tu bili o podobu dôchodkového systému, kedy vlastne strana SMER skresala výšku príspevkov z deviatich pôvodných percent na štyri percentá. Dnes je to štyri percentá a štvrtinka k tomu. Postupne sa to začína zdvíhať, ale jednoducho keď si to porovnáme s tým, čo tu bolo do roku 2012, tak II. pilier vlastne viac ako o polovicu sa vlastne oslabil. A to nie je dobré, pretože všetky tie argumenty, ktoré som sa tu v rýchlosti snažil vymenovať, ako k tomu prídu tí naši dvadsiatnici, tridsiatnici, štyridsiatnici, kto im vysvetlí, keď oni pôjdu do dôchodku, prečo majú tie dôchodky také nízke? My už budeme možno po smrti niektorí, ale oni budú chcieť mať slušný dôchodok. Takže mali by sme na nich pamätať a jednak postupne a čo najrazantnejšie, ako je to možné, zvyšovali výšku príspevku do II. piliera a ďalej robili II. pilier čo najatraktívnejším.
A tento návrh, o ktorom sa teraz práve bavíme, vlastne znamená to, aby bol II. pilier atraktívnejší. Jednou z mála výhod pri súčasnom nastavení II. piliera je napríklad to, že tie príspevky, tú našetrenú sumu v prípade, že sa sporiteľ dôchodku nedožije, dedičia zdedia v plnej výške, rovnako ako iný majetok, ktorý zomretý otec alebo matka majú. Čiže to je jedna z výhod II. piliera. Týmto zákonom prinesieme ďalšiu výhodu, ak to schválime, to znamená výhodu pre tých, ktorí majú relatívne nadpriemerné príjmy, lepšie, slobodnejšie naložiť so svojimi dôchodkovými úsporami v čase, kedy odchádzajú na dôchodok, respektíve už na dôchodku sú.
Zaznelo tu, myslím, vo faktickej poznámke, a treba to pripomenúť možno ešte presnejšie, zazneli tu nevýhody, ktoré dnes, bohužiaľ, v II. pilieri máme a treba si pripomenúť, že skrátka sú. Je mi to veľmi ľúto. Z pozície opozičného poslanca s tým asi ťažko niečo narobím, je to v rukách vládnej koalície, ale fakt je ten, že deklarovaný pomer odvodov z celkových 18 % na dôchodky, 14 Sociálna poisťovňa a štyri, no zjednodušujem, už je to štyri celá štvrť, tak 14 ku 4 v skutočnosti, ale na výplatu starobných dôchodkov nejde tých 18 či 14 %, pretože v skutočnosti na výplatu starobných dôchodkov do Sociálnej poisťovne ide kompletne celý rezervný fond solidarity – 4,75 %, a ďalej každoročne dochádza k presúvaniu zdrojov z tzv. prebytkových fondov do deficitného fondu dôchodkového poistenia. Najmä ide o fond poistenia v nezamestnanosti, sčasti fond nemocenského poistenia, úrazového poistenia a keď to celé spočítame, tak vlastne z tých odvodov, ktoré idú do Sociálnej poisťovne, v podstate 25 až 26 %, nie 18, ale 25 až 26 % je určených na výplatu dôchodkov a z toho teda tí sporitelia si berú 4,25 % dnes na dôchodkové účty.
Ale – a to je ten zlý vtip – pri výpočte starobného dôchodku sporiteľovi sa odpočíta v pomere vyššia suma, ako by sa z hľadiska toho pomeru odvodov odpočítať mala. Toto, mimochodom, a toto je teraz veľmi zaujímavé a trošku pikantné, toto, čo hovorím tu teraz ja, tu mnohokrát v minulom volebnom období opakoval súčasný štátny tajomník Ivan Švejna. Pikantné je teda to, že dnes ako poslanec, resp. ako štátny tajomník za stranu MOST – HÍD tieto svoje názory sa ako-tak snaží presadzovať v rámci súčasnej vládnej koalície a ďakujem mu veľmi pekne, že sa mu podarilo presadiť aspoň tú zmenu, o ktorej sa bavíme dnes.
Ale bolo by dobré vrátiť sa k širšej diskusii, pokiaľ ide o II. pilier, a napríklad sa, pán minister, vrátiť pomyslene do roku 2012 – 2013 a určite si spomínate na váš, pôvodne váš návrh na presadenie ústavného zákona o ochrane dôchodkového systému. A pikantné zase pri tomto návrhu ústavného zákona bolo vtedy to, že vy ste vtedy deklarovali, že ste za, ak bude za aj celá opozícia, a tá pikantnosť spočíva v tom, že sa to zaseklo na názore strany MOST – HÍD, resp. práve konkrétne Ivana Švejnu, ktorý bol proti prijatiu tohto ústavného zákona.
No ja neviem, dnes ste vo vládnej koalícii, sedíte doslova a dopísmena za jedným stolom, doslova a dopísmena dennodenne, predpokladám, na ministerstve, ak tá komunikácia funguje, a ja osobne si myslím, že by sme mali sa vrátiť k tejto myšlienke a v najbližšom čase otvoriť diskusiu o ústavnom zákone na ochranu dôchodkového systému. Ja osobne som odhodlaný tak urobiť, ak to neurobíte vy ako vládna koalícia, a túto diskusiu na pôde parlamentu otvoriť. Budem zvedavý na vašu reakciu v súčasnom rozložení politických síl.
No ale poďme k tomuto návrhu ešte. Tak. So záujmom som si prečítal dôvodovú správu, ktorú pripravili vaši ľudia na ministerstve, kde som sa dočítal zaujímavé číslo. Pri súčasnom stave zákona, a teda jedinej možnosti, ktorú sporitelia dnes majú po dosiahnutí dôchodkového veku, a to vybrať si z ponuky troch životných poisťovní tzv. doživotný dôchodok alebo tú anuitu, tak podľa toho, čo ste uviedli do dôvodovej správy, z tých sporiteľov, ktorí sú už na dôchodkovom veku, túto možnosť využilo len 43 percent. Čiže keď to poviem naopak, 57 % sporiteľov, ktorí už sú v dôchodkovom veku a mohli by čerpať dôchodok, odmietlo túto formu vyplácania svojich dôchodkových úspor a radšej tie úspory nechali ďalej v DDS-ke, čiže zrejme možno poberajú dôchodok zo Sociálnej poisťovne príslušným spôsobom krátený, ale tie úspory na dôchodkovom účte nechali ležať v správcovskej spoločnosti a nečerpajú ich formou doživotného dôchodku. Jednoducho odmietli ten súčasný systém. A prečo? No preto, lebo to vyhodnotili tak, že je to pre nich nevýhodné a radšej sa v tej súčasnej situácii rozhodli pre tú druhú existujúcu alternatívu, a to je nechať úspory na dôchodkovom účte až do svojej smrti s tým, že po ich smrti tú sumu si zoberú ako dedičstvo ich potomkovia.
No tak toto je naozaj veľmi nešťastná situácia a treba ju zmeniť. A myslím si, že tento návrh tomu pomôže, pretože časť sporiteľov, tí s nadpriemernými príjmami, si budú môcť tie dôchodkové úspory naozaj vyčerpať pre seba a to tým, tou formou programového výberu. Bolo to tu už povedané, takže nebudem to nejako dookola opakovať. A zároveň si myslím, že práve vznik tejto alternatívy spôsobí – aj keď to divne znie – istý konkurenčný prvok voči súčasnému systému, voči tým súčasným životným poisťovniam, pretože tie životné poisťovne budú musieť viac zabojovať o toho klienta, ako to robili doteraz. Pretože ten klient sa bude môcť rozhodnúť tak, ak sa tie ponuky životných poisťovní nezlepšia, že si skrátka tie svoje peniaze vyčerpá formou programového výberu a bodka.
Samozrejme, mohlo v tejto novele byť aj viac, mohli tam byť aj ďalšie možnosti, ale to by som asi veľa chcel. Ďalšie možnosti čerpania dôchodkových úspor, viem si ich predstaviť a najlepšie by o nich vedel hovoriť už spomínaný pán Šebo z bystrickej univerzity, ale nechám to tak. Pokiaľ tu zaznievajú určité argumenty najmä po mojej strane sediaci pán kolega poslanec Burian, že tie životné poisťovne teda nejakým spôsobom potom budú dávať, práveže naopak, horšie ponuky pre tých sporiteľov, ktorí nebudú mať až také vysoké dôchodky, že ich to vlastne poškodí. No ja neviem.
Prosím vás, možno viete, možno neviete, dnes, v tomto momente je na dôchodkových účtoch sporiteľov 7 mld. eur. Môj odhad je, že jeden vekový ročník, keď to vydelím zhruba 22; deleno 20 – 25 vekových ročníkov sporiteľov; tak na jeden vekový ročník pripadá našetrená suma možno okolo 300 mil. eur. Aj keď to nie je tak, že v tomto roku alebo v budúcom roku sa presunie z dôchodkových účtov do životných poisťovní suma kompletných 300 mil., ale tá suma sa postupne takto bude dvíhať a keď to naozaj trošku zjednoduším, každoročne pri súčasnom stave môžu životné poisťovne rátať s tým, že do ich správy na výplatu doživotných dôchodkov príde suma 300 mil. eur. O 300 mil. eur každý rok, to je podľa mňa veľmi, veľmi vysoké číslo. Ak z toho povedzme 50 mil. pôjde formou programového výberu priamo sporiteľom, tak stále to je 250 mil. eur. Veď to je pre z pohľadu slovenského poistného trhu, ja som v tom laik, akurát že moja mama bola úspešná poisťováčka, takže ma čosi naučila o tom, že poistný trh, napríklad pokiaľ ide o neživotné poistenie, pokiaľ ide o životné poistenie, poistenie majetku, je na Slovensku vyčerpaný a poisťovne nemajú priestor, nemajú už klientelu, tak tuto sa práve pre tie životné poisťovne otvoril obrovský nový trh s týmito vlastne anuitnými dôchodkami.
Ak mi chce niekto tvrdiť, že 250 mil. ročne je málo, no tak potom ja teda neviem, ja teda neviem. Ja teda neviem, nebudem to radšej komentovať. Čo je tak asi za tým? Ja si myslím, že toto, tento návrh, o ktorom sa bavíme, neznamená, že ten trh so životným, s doživotnými dôchodkami zrazu padne a že bude pre naše poisťovne neatraktívny. Práve naopak.
Chcem zdôrazniť to, že my musíme naozaj, tak ako to pani kolegyňa alebo pani kolegyňa ďalšia Erika Jurinová povedali, my musíme predsa zastávať práva ľudí, sporiteľov a prinášať im atraktívnejší produkt vo forme lepšieho zákona. To mi tu snáď niekto chce tvrdiť, že keď za ním príde nejaký manažér zo životnej poisťovne, ktorý sa bude sťažovať, že im vypadnú nejaké milióny zo systému, že my sa tu teraz zbláznime a budeme robiť všetko preto, aby sme životným poisťovniam vytvorili čo najlepšie podmienky? Ak tu bude nejaká ďalšia novela, tak ja sa napríklad budem pýtať, či nie je napríklad priestor po piatich rokoch na zníženie poplatkov pre správcovské spoločnosti. Teraz sme to s kolegom rátali a vyšlo nám, že DDS-ky dostávajú ročne na poplatkoch okolo 35 až 40 mil. eur, ak nie viac. Na to, že majú dokopy sto zamestnancov a že... no, radšej budem ticho.
Myslím si, že je tu obrovský priestor na to, aby sme zákon menili v budúcnosti nielen takouto relatívne jednoduchou novelou, ale aby sme prinášali ďalšie zmeny, ktoré môžu byť pozitívne pre ľudí. A ďalej si myslím, že nie je to len o zákone, je to aj o kampani. A teraz nemyslím kampaň, ktorá tu bola pred pár rokmi, kde Sociálna poisťovňa posielala letáčiky ľuďom, aby vystúpili z II. piliera. No ale to bol tiež príklad toho, že keď sa chce, tak sa kampaň vie urobiť. Mala by sa urobiť kampaň zo strany vlády, lebo nikto iný to neurobí, aby ľudia dostali informácie napríklad o tom, ako majú sporiť.
Zoberte si, prosím, porovnajte si, ako vyzerá II. pilier z pohľadu výnosnosti v dlhopisových fondoch oproti indexovým fondom. Indexové fondy za päť rokov svojej existencie dosiahli priemerné zhodnotenie, priemerné zhodnotenie medzi 10 až 12 % ročne. Desať až dvanásť percent ročne. Pozor, to nie je jednorazovo, že bol silný rok vlani. V priemere za päť rokov. Čiže za tých päť rokov, keď to spočítame, tak to zhodnotenie je 50 až 60 % kumulatívne. Viete si to predstaviť, že zo 100 eur, ktoré by niekto vložil pred piatimi rokmi, má dnes 150? Poznáte nejaký iný sporivý produkt dlhodobého charakteru, ktorý by dokázal niekomu takto zhodnotiť prostriedky? A to nie je žiadny Fruni ani Mojžiš. Toto je dôchodkové sporenie, ktoré okrem iného stráži ako top správca Národná banka Slovenska. Plus 50 % za päť rokov. Naproti tomu však dlhopisové fondy v priemere plus 2 %, možno 2,5. Čiže je to tesne nad priemernou infláciou. Čiže ten, kto má svoj majetok v konzervatívnom fonde, v dlhopisovom fonde, výrazne v porovnaní s tým, kto má v indexovom fonde, výrazne prerába. Máte 100 eur, ak ste v indexovom fonde, po piatich rokoch 150. Ak ste v konzervatívnom fonde, po piatich rokoch 102 alebo 105. To je rozdiel. Čiže treba robiť kampaň, vysvetľovať ľuďom, ako to funguje, aby si toho boli vedomí.
A v tejto súvislosti v zostávajúcom čase chcem rovno podporiť návrh mojej porečníčky kolegyne Bašistovej, ktorá prináša vynikajúci návrh v tom zmysle, aby ten povinný presun vo vyššom veku sporiteľa, povinný presun prostriedkov z indexového, resp. akciového fondu do dlhopisového fondu, aby nebol až taký povinný, ale, naopak, dobrovoľný v prípade, že sporiteľ využíva aj možnosť dobrovoľného sporenia v II. pilieri.
A vo zvyšnom čase, ešte nejaký mám, by som chcel ešte odkázať pánovi ministrovi Kažimírovi, ministrovi financií, v tejto súvislosti a pripomenúť aj vám, kolegyne a kolegovia, dobrovoľné príspevky do II. piliera boli daňovo zvýhodnené v rokoch ´13, ´14, ´15, ´16. Štyri roky. Boli vlastne nezdaniteľnou časťou a o výšku tých príspevkov si mohol daňovník znížiť základ dane. Bohužiaľ, pre rok 2017 to už neplatí. Bolo by dobré sa nad tým zamyslieť a v prípadnej novele zákona o daniach z príjmov znovu zaviesť daňové zvýhodnenie týchto dobrovoľných príspevkov do II. piliera, aby sme takto podporili aspoň symbolicky tých, ktorí si zodpovedne šetria na svoju starobu.
Ďakujem pekne.
