Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.3.2017 o 9:47 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2017 18:22 - 18:23 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ja len doplním pre poriadok, že štát podporuje mladé rodiny ešte jedným spôsobom z hľadiska poistenia alebo odvodov, a to tak, že platí za rodiča, ktorý sa stará o dieťa, zdravotné poistenie, nielen dôchodkové, až pokiaľ dieťa nedosiahne šesť rokov veku. Čiže ak napríklad matka sa rozhodne zostať dlhšie pri dieťati, nie je zamestnaná, nepodniká, za iných okolností by bola možno tzv. samoplatiteľ alebo dobrovoľne nezamestnaná, tak nie je to tak. Až do tých šiestich rokov, do šiestich narodenín veku dieťaťa štát platí za ňu zdravotné poistenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.3.2017 9:52 - 9:54 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega predkladateľ, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja len dve-tri vety. Chcem vysoko oceniť prácu pána poslanca Galeka a chcem upozorniť ctených kolegov a ostatných, že pri tej situácii, ktorá je dnes na Slovensku v energetike, nestačí len kritizovať, ale treba prinášať aj návrhy a riešenia. A pán kolega Galek je presne ten typ, ktorý dokáže nielen skritizovať, nielen robiť tlačovky o tom, ako je niečo zlé, ale vie investovať obrovské množstvo času, energie a svojich znalostí do toho, aby pripravil kvalitný návrh, ktorým sa veci môžu posunúť ďalej. Čiže chcem to oceniť touto formou skromnou. Ja sa necítim byť doma v tejto tematike, čiže nebudem komentovať samotnú podstatu návrhu, ale je mi jasné, pretože predkladateľom je Karol, že ten návrh je vynikajúci, a chcem ho dať do vašej pozornosti a požiadať o jeho podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.3.2017 10:02 - 10:04 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Ani jeden z vás, ktorí ste predniesli faktické pripomienky, ste sa ani nijako nedotkli toho, čo som ja dosť chcel zdôrazniť a zdôrazním to v reakcii, a to je tej výhrady vo svedomí. Skúste uvažovať takto. Skúste to nechať na zamestnanca, aby sa k tomu sám vedel vyjadriť, chcem - nechcem pracovať vo sviatok, chcem - nechcem pracovať v nedeľu. Nechajte to na neho a zvažujte, či by nebolo vhodné do Zákonníka práce dať takúto výhradu vo svedomí, ktorú by musel zamestnávateľ rešpektovať. Pretože týmto návrhom časti zamestnancov, ktorí chcú pracovať vo sviatok, bránite zarobiť si. A mne to veľmi vadí. Vadí mi aj pár ďalších inštitútov v Zákonníku práce, ktoré fakticky zakazujú zamestnancovi zarobiť si, keď on sám chce. Ale čo už s tým narobíme?
Ale, prosím vás, nezhoršujte to týmto spôsobom ľuďom. Ja sa čudujem najmä pani kolegyni Pfundtner, ktorá je z MOST-u - HÍD-u, ktorá sa definuje ako občianska a liberálna strana, že sa priamo podpísala pod takýto neliberálny návrh. Pýtam sa, kde je tu nejaká konzistencia názoru? Nevnímam ju. Nečudujem sa pani Grausovej, pánovi Hrnkovi, dajme tomu, máte na to právo, samozrejme, aby ste takto prejavili svoj názor. Čudujem sa liberálke, že podporuje a priam je spoluautorkou takéhoto neliberálneho návrhu. Opakujem, opakujem a zdôrazňujem ešte raz, poďme sa baviť o výhrade vo svedomí do Zákonníka práce. A takto riešme problém práce predaja v nedeľu, vo sviatok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.3.2017 9:47 - 9:57 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, rád by som sa vyjadril ako pravicový liberál k tomuto návrhu, ktorý ťažko ideologicky zaškatuľkovať, ale liberálny pravdepodobne nebude. Teoretici politológovia ma určite opravia, ak hovorím niečo zlé.
No. Čiže vychádzam z toho, že ľudia by sa mali slobodne rozhodovať. Rešpektujem, že máme Zákonník práce, ktorý ustanovuje základné pravidlá hry a v zásade jeho úlohou je najmä chrániť právo zamestnanca, ktorý v tých rokovaniach so zamestnávateľom obvykle ťahá za kratší koniec. Čiže toto všetko rešpektujem, ale tento návrh, tento návrh zachádza podľa mňa priďaleko a myslím si, že nie je dobrý. Nie je dobrý napríklad preto, lebo ak si chce niekto zarobiť tým, že pracuje vo sviatok, prečo si chce, v čom je to zaujímavé? No je to zaujímavé jednak preto, lebo má nárok podľa Zákonníka práce na svoju mzdu, ale Zákonník práce mu zároveň dáva nárok na príplatok 50 %, ktorý je za prácu vo sviatok, ak si ten zamestnanec nedohodne viac. Čiže práca vo sviatky je pre časť zamestnancov jednoducho z tohto dôvodu atraktívna. Vy im týmto návrhom túto možnosť zoberiete a to sa mi nepáči.
Keď si spomeniem na časy, keď som bol ministrom práce, bolo to už dávno, tak vtedy táto agenda bola tiež na stole, tiež tu boli poslanci a dokonca poslanci vládnej koalície, vtedajšej, ktorí chodili za mnou, respektíve mali rôzne návrhy tiež v tomto duchu, skrátka v nedeľu alebo vo sviatok, spojím to dokopy, v nedeľu vo sviatok, by sa mala práca obmedziť, najmä pokiaľ ide o maloobchod. Čiže táto téma je mi (povedané so smiechom) teda minimálne už len od tých čias známa. A viete, k čomu sme sa my vtedy postupne prepracovávali? Bolo to najmä na podnety, ktoré prichádzali z KDH. My sme sa postupne prepracovávali a pravdepodobne by to aj bolo neskôr prijaté, odhadujem, k výhrade vo svedomí. Neviem, či to hovorím správne, či používam správne tento pojem, ale KDH navrhovalo, aby sa do Zákonníka práce vložila veta, podľa ktorej zamestnanec má právo odmietnuť prácu vo sviatok - taký, taký, onaký - respektíve v nedeľu, pokiaľ sa to nezlučuje či už s jeho svetonázorom, nebudem rozvádzať, alebo mu to jednoducho činí problém, tak ako sa to odôvodňuje tu, lebo chce byť v nedeľu, vo sviatok s rodinou. Ja som vtedy v tých časoch akceptoval tento návrh, ešte teda to neprišlo do legislatívneho procesu, ten čas bol veľmi krátky, ale mne sa tento návrh zdal byť zaujímavý.
Čiže pointa takéhoto návrhu je, nechajme na zamestnanca, aby si povedal, či si chce uplatniť takúto výhradu a ak si ju uplatní, tak to bude musieť zamestnávateľ skrátka rešpektovať. Čiže tento návrh je aj liberálny, takýto, ale zároveň aj konzervatívny v tom duchu, že kto jednoducho má problém s prácou vo sviatok, s prácou v nedeľu, tak si toto, svoju, túto svoju výhradu jednoducho bude môcť uplatniť a opakujem, zamestnávateľ to bude musieť rešpektovať.
Tu sa mi nepáči, že ide o plošný zákaz maloobchodného predaja v tieto sviatky, či sa to zamestnancovi páči alebo nie, lebo opakujem ešte raz, bude časť zamestnancov, ktorí s takýmto návrhom súhlasiť nebudú. No a kladiem niekoľko otázok následne. Prečo práve maloobchodný predaj? Odôvodňujete to tým, že tie najmä predavačky chcú byť v tie sviatky doma s rodinou. Dobre, rozumiem, áno, chcú byť doma s rodinou, ale, a pýtam sa, a nechcú byť doma s rodinou iné matky, ktoré pracujú v iných profesiách a pracujú vo sviatok? Napríklad novinárky alebo zamestnankyne v televízii a podobne, ktoré pripravujú vo sviatok materiál, ktorý vyjde v novinách a podobne v ďalší deň? Zamestnankyne alebo zamestnanci, ktorí pracujú dajme tomu v doprave, v železničnej doprave, v cestnej doprave, oni nechcú byť vo sviatok so svojou rodinou? Prečo tento problém zužujete len na predavačky v tom maloobchodnom predaji? A čo veľkoobchodný predaj? No skrátka, rozumiete týmto otázkam?
Ak to máte urobiť, tak to, prosím vás, robte poriadne. To znamená, zakážte prácu vo sviatok vo všeobecnosti, okrem takých tých nevyhnutných pracovísk typu, ja neviem, huta, kde musí byť nepretržitá prevádzka v piatok, sviatok, nedeľa, to je jedno. Alebo povedzme pri tej železnici. Ale tam, kde to byť nemusí, napríklad v autobusovej doprave, veď zakážte tomu Jančurovi, aby prevádzkoval svoje žlté autobusy vo sviatky úplne, veď ľudia sa nemusia voziť práve vo sviatok, počkajú si pekne krásne na pondelok a vtedy sa odvezú do práce. Takže keď, tak poriadne.
Hovoríte, že obchodníci s takýmto návrhom súhlasia. No v súčasnej situácii, aká je na trhu práce, sa im ani nečudujem, pretože po prvé, oni sú tlačení do čo najnižších mzdových nákladov a už som to spomínal a spomeniem to ešte raz, keď raz majú otvorené vo sviatok a teda majú tam personál, majú tam ľudí, tak tí majú nárok na minimálne 50-percentný príplatok za prácu vo sviatok, čo je pre nich vcelku zaujímavé a to im ten, to im ten reťazec musí skrátka zaplatiť. Ak oni sami hovoria, že chcú mať zatvorené cez sviatky, tak hovoria, že skrátka chcú šetriť na svojich zamestnancoch, chcú šetriť na platoch, to si, prosím vás, uvedomte. Toto je podľa mňa ich primárny problém.
A problém je sekundárne aj v tom, že dnes najmä v tých vyspelejších respektíve ekonomicky silnejších regiónoch Slovenska máte problém zohnať zamestnancov ako takých. To znamená, keď nebudú musieť mať otvorené v tieto sviatky a o pár mesiacov sem príde návrh, aby nebolo otvorené ani v nedeľu, predpokladám, tak skrátka časť ich problémov so zháňaním ľudí tým pádom prirodzene zo zákona vypadne, čiže uľahčíte im ich podnikanie. To je, to je celé. Tu nejde o žiadne veľké ľudomilstvo z ich strany.
Ďalšia vec je, čo vnímam ale pozitívne, pozor, teraz prelaďujem trošku naopak, no pozitívne je, že hovoríme o Zákonníku práce a tá pozitívnosť spočíva v tom, že tým pádom dostanú priestor, ak sa zatvoria reťazce vo sviatok, tým pádom dostanú priestor malé prevádzky, kde sú živnostníci, ktorí nemajú zamestnanca, je tam živnostník, ktorý obsluhuje zákazníkov, respektíve jeho rodinní príslušníci, ktorí nemusia mať v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní vždy so svojím otcom, so svojím manželom pracovnú zmluvu, čiže môžu spolupracovať aj bez pracovnej zmluvy, Zákonník práce sa na nich netýka, čiže takéto prevádzky tie malé večierky a podobne na sídliskách, dedinkách budú môcť fungovať. To keď už teda, tak to vnímam pozitívne, pretože im sa ich postavenie na tom trhu jednoducho, jednoducho zlepší logicky, keďže im vypadne cez tie sviatky konkurencia.
Už som tu spomenul pred pár vetami, pred chvíľkou, že očakávam, že po schválení takéhoto návrhu zákazu práce v ďalšie sviatky nepochybne tu niekto prinesie a neviem, či náhodou to OĽANO už aj neurobilo, lebo sú tam dva návrhy a teraz mám v tom trošku zmätok, ktorý je ktorý. Niekto sem prinesie aj to, aby sa zakázal, zakázal maloobchodný predaj aj v nedeľu. Skrátka salámovou metódou budeme postupne zakazovať a zakazovať, až nakoniec, keď to trošku preženiem, obchody budú môcť byť otvorené iba vo štvrtok od 6.00 do 8.00 ráno, aby sa náhodou niekto na to nesťažoval.
Takže keď sem príde návrh - a on príde - na zákaz maloobchodného predaja v nedeľu, ja chcem upozorniť a vopred avizujem, že za lepší návrh, hovoríme teraz o nedeliach, pozor, posúvam sa trošku ďalej. V nedeľu, keď pracuje zamestnanec, či už v maloobchodnom predaje, či akokoľvek inak, podľa Zákonníka práce, pozor, nemá dnes nárok na žiadny špecifický príplatok. Ak to nie je nadčas, ak náhodou na tú nedeľu nepripadne sviatok zhodou okolností, tak za samotnú čistú nedeľu ako takú nie je nárok na nejaký príplatok. Ak zamestnancovi pripadne smena v maloobchode na nedeľu, jednoducho rozvrhom smien, dostane svoju mzdu, ale nemá nárok na žiadny špeciálny príplatok. Môj názor je, že mal by mať. Čiže som veľmi ochotný sa baviť o tom, a aj to podporím, aby sa zamestnancom v Zákonníku práce priznal nárok na príplatok za prácu v nedeľu, tak ako ho dnes majú za prácu len v ten sviatok, sviatkov je pätnásť, takže len týchto pätnásť dní sa to týka momentálne, resp. majú nárok na príplatok, samozrejme, za prácu nadčas. Tomu rozumieme.
Čiže ja budem podporovať takýto návrh: zaviesť v Zákonníku práce príplatok za nedeľu, aby takýmto spôsobom bol ocenený a zvýhodnený zamestnanec, ktorý či chce, či musí, ale teda pracuje, či v maloobchodnom predaji, či niekde inde v nedeľu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2017 17:54 - 17:56 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Budem reagovať na faktickú poznámku kolegu Blanára.
Pre vašu informáciu, pán kolega, v júli 2015 v našom dôchodkovom systéme boli zavedené minimálne dôchodky. Na získanie minimálneho dôchodku stačí mať príjem, keď to zjednoduším trošku, vo výške 24,1 % priemernej mzdy. Živnostníci pred nástupom vašej vlády v roku 2012 platili minimálne odvody zo 44,1 % priemernej mzdy. Jedného pekného dňa sa pán minister rozhodol, že tie minimálne odvody zvýši na výšku 50 % priemernej mzdy. S odôvodnením na rokovaniach so živnostníkmi, tak ako ste to vy vlastne teraz zopakovali, aby mali vyššie dôchodky. Prosím pekne, je to možno o väčšom vysvetľovaní, ako je tá jedna zostávajúca minúta. Verte mi, že či živnostník platí zo 44,1 % priemernej mzdy, ako to bolo pred nástupom ministra Richtera, alebo či platí z 50 % priemernej mzdy, dopadne úplne rovnako a získa ten minimálny dôchodok. Rovnako by dopadol, aj keby ste minimálne odvody nebodaj znížili na 25 % priemernej mzdy. Čiže to zvýšenie minimálnych odvodov živnostníkov v roku 2012 – 2013, pod ktorým je podpísaný minister Richter, ja osobne hodnotím a budem hodnotiť ako veľký podvod na živnostníkoch odôvodnený údajne nízkymi dôchodkami, kde potom o dva roky minister priniesol minimálne dôchodky. To nie je nič iné ako podvod na živnostníkoch a treba sa k tomu vrátiť a tieto ich minimálne odvody, tzv. minimálne odvody, ktoré budú na budúci rok 215 eur, konečne znížiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2017 17:40 - 17:50 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená kolegynka spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vítam zákon, ktorým sa zvyšuje rodičovský príspevok takýmto mimoriadnym spôsobom. Už tu bola položená otázka, prečo to nie je viac. Ja sa k tejto otázke tak trošku pridávam a argument použijem napríklad ten, že nedávno som si počítal, o koľko sa zvýšili minimálne povinné odvody živnostníkov za vašej vlády, teda odkedy ste nastúpili ešte v minulom volebnom období, za tých v podstate 5 rokov, o 34 % šli hore povinné minimálne odvody pre živnostníkov za tých, no, 6 rokov, keď rátam už aj ten budúci, keď sa to zase zvýši, ale keď spočítame zvýšenie rodičovského príspevku za to isté obdobie vrátane týchto plus 10 euro, tak je to niekde na polovičnej úrovni, niekde okolo 17 percent. Takže tie rezervy tu jednoducho sú a chce to len dobrú vôľu a pridať sa mohlo viac. No ale dobre, keď máte priority také, aké máte, tak čo už s tým. Vy vládnete, tak vládnete.
Zazneli tu jeden, dva, tri pozmeňovacie návrhy a v neskoršom programe tejto schôdze je ešte poslanecký návrh novely, ktorý predloží kolegyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, takže k týmto spolu štyrom návrhom sa chcem vyjadriť v svojom príspevku v rozprave, a to podporným spôsobom. Takže zaradom.
Kolegyňa Krištúfková, ktorá navrhuje zvýšenie na 280 eur. No áno, je to pomerne dramatické zvýšenie, prakticky o ďalších 70 eur nad to, čo tu zrejme schválime. Správca štátnej kasy minister financií Kažimír by sa možno najlepšie a najkompetentnejšie vyjadril, koľko by to štátny rozpočet stálo, ale nepochybne by to boli dobre investované peniaze. Len, priznám sa úprimne, byť členom vlády, tak by som hľadal spôsob, ako rodičovský príspevok zvýšiť, ale nestačí len povedať, že na 280 eur, keď mám byť úprimný, ale treba to trošku filištínsky urobiť, aby sa niekde možno niečo ušetrilo a aby sa celkove tie zdroje zase až tak veľmi nenavýšili. Nejaké nápady by som mal, ale - ako kolega Bugár hovorí - o tom potom.
Takže druhý návrh, ktorý tu zaznel, pod ktorým som priamo podpísaný ako spoluautor; aj keď moje spoluautorstvo spočívalo asi tak v tom, že aha, dobrý návrh, dobre, pripíšte ma tam; kolegyne Simone Petrík. Naozaj, kolegyne, kolegovia, ja som si stopercentne istý, že keď to nebude teraz na tejto schôdzi, tak vo veľmi krátkom čase to urobíme, pretože ten návrh je veľmi dobrý. Tu naozaj nejde o nejaké navýšenie zdrojov z rozpočtu, ak aj, tak len a len symbolické. Čiže v podstate toto je príklad návrhu, kedy pri nezmenených, fakticky nezmenených finančných zdrojoch alebo potrebe zo štátneho rozpočtu vieme skvalitniť to, čo tu existuje. Naozaj mnohí rodičia predsa rozmýšľajú tak, no niektorí rozmýšľajú, matky rozmýšľajú tak, že zostanú až do tých troch rokov veku dieťaťa doma. Dobre, v poriadku. Ale je tu veľká skupina matiek, ktoré skrátka idú do zamestnania skôr a ten príjem potom už plynie z toho, ako pracujú alebo podnikajú. Čiže pre ne bude veľmi výhodné, ak si budú môcť rodičovský príspevok vyčerpať v rýchlejšom režime.
A podčiarkujem ešte raz, že tu nejde o nejaký experiment, ktorý by sme tu teraz začali my skúšať. Česi to už niekoľko rokov majú, už to dokonca niekoľkokrát povylepšovali nejakými ďalšími postupnými novelami a tu nejde o nič iné, vlastne ako aj také okopírovanie tej pozitívnej českej skúsenosti. Veď toho sa vôbec netreba báť, tam je to úplne, úplne bez problémov, ale zlepší to život mnohých mladých rodín. Treba sa nad tým skutočne seriózne zamyslieť, kolegyne, kolegovia. Neberte to len tak, že opozícia niečo predložila. Jasné, presne tak, máme dobrú spoluprácu, sociálne výbory, slovenský parlament, český parlament, tak sa o tom treba baviť ako, keď už tá spolupráca je, tak si vymieňajme tie pozitívne skúsenosti. A toto je práve jedna z tém, ktorú potom na takýchto rokovaniach treba otvoriť a uistiť sa, či je to dobré alebo zlé. Ak to nezrušili, ale, naopak, novelizujú, vylepšujú, tak aj bez toho, že by som sa potreboval baviť s niekým z českej strany zoči-voči, tak asi to funguje. Ale dobre.
No, tretí návrh v poradí vylepšuje to, čo sa zaviedlo za vlády Ivety Radičovej. Pozeral som sa na tú históriu, ako to bolo schválené, pozmeňovací návrh Matovič, Blahová, Jurinová v decembri 2011, ktorým sa zaviedlo to, že pri dvojičkách, trojičkách sa rodičovský príspevok zvyšuje o 25, o 50 %, takže máme to už niekoľko rokov takto zavedené. Predtým to nebolo vôbec odstupňované pri väčšom počte detí, no ale fakt je ten, že treba sa zamyslieť a posunúť sa ďalej. Samozrejme, niečo to bude stáť, ale nie sú to dramaticky väčšie peniaze z pohľadu ministerstva financií, ale je to veľmi vítaná zmena, ak by bola schválená, pre početnejšie rodiny, kde deti idú relatívne tesne po sebe.
No veď ako, tak ako teraz kockatý matfyzák to poviem asi takto: Tak pokiaľ v rodine budú mať tri deti, tak pekne po sebe poukladané, že prvé sa teda narodí, má tri roky, v tých troch rokoch rodičia čerpajú tri roky rodičovský príspevok, potom sa pekne narodí druhé dieťa, zase tri roky naň budú čerpať rodičovský príspevok a toto druhé dieťa, keď má tri roky, tak sa narodí tretie dieťa v poradí a zase budú tri roky čerpať rodičovský príspevok, takže 9 rokov čerpajú rodičovský príspevok. A keď niekto je šikovnejší, v úvodzovkách, a tie detičky sa im budú rodiť povedzme v dvojročných intervaloch po sebe, tak ak dobre rátam, tak 6 rokov budú čerpať rodičovský príspevok. Aký je medzi tými rodinami rozdiel? No obidve rodiny vychovali tri deti, ale jedna, tá prvá, dostávala rodičovský príspevok 9 rokov krát 213 eur mesačne a druhá rodina dostávala pri tých istých troch deťoch, ale rodili sa rýchlejšie, dostane 6 rokov krát 213 eur mesačne. No rozumieme si? Ako teraz ako čo, prečo by aj tá druhá rodina nemala dostať tú istú sumu, čiže 9 krát, obrazne povedané, krát 12 krát 213 eur. Hovorím to ako kockatý matfyzák, ale snáď sa rozumieme, aj keď vy tými kockatými matfyzákmi nie ste, ale máte určite všetci sociálne cítenie a chcete rodinám pomôcť.
Takže toto je jeden jednoduchý spôsob, ako zaviesť viac spravodlivosti do toho inštitútu rodičovského príspevku a môže to pekne fungovať. Takéto rodiny budú veľmi vďačné za to, že sa urobí takáto zmena. Mne takí ľudia píšu, ale odpovedám im, viete, som opozičný poslanec, môžem tu niečo porozprávať, takto presne ako to teraz robím, apelovať na poslankyne a poslancov vládnej koalície, aby sa nad tým zamysleli, možnože sa to podarí, nevylučujem, ale v prvom rade to záleží na nich.
No a posledný návrh, ktorý tu zaznie od kolegynky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, už to tu bolo povedané predo mnou, vyšší rodičovský príspevok pre zdravotne postihnuté deti. No toto snáď netreba vysvetľovať. Teraz, keď sme v situácii, že štátny rozpočet skutočne nie je v takom napätom stave, aký bol povedzme v roku 2010 a kedy môžeme pozitívne vylepšovať sociálny systém, vylepšovať ho pre tých, kde cítime tú potrebu vyššieho, lepších zdrojov, vyššieho príspevku a podobne, väčšej podpory štátu, tak to, prosím, urobme. Treba vysvetľovať niekomu, že ak majú v rodine zdravotne postihnuté dieťa, že asi sú tam vyššie výdavky, vyššia potreba pomoci zo strany štátu? Touto otázkou si dovolím zakončiť svoj príspevok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2017 16:49 - 16:50 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ja chcem podporiť argumenty pani kolegyne poslankyne, pretože naozaj je to tak. Keď sa matka vráti skôr do zamestnania a povedzme čerpá príspevok na starostlivosť o dieťa, tak štát ušetrí rodičovský príspevok. Síce vyplatí príspevok na starostlivosť o dieťa, ale ten je z troch štvrtín financovaný zo zdrojov Európskej únie, len z jednej štvrtiny z prostriedkov samotného štátneho rozpočtu. No ale potom vtip je vlastne v tom, že štát za už pracujúcu matku neplatí napríklad dôchodkové poistenie. To môže byť chápané ako určitá ďalšia úspora na strane štátu. Neplatí zdravotné poistenie, to je ďalšia úspora na strane štátneho rozpočtu. A naopak, tá pracujúca matka začína zo svojho príjmu platiť dane, platiť odvody. No nechcite odo mňa presný výpočet, ale sú to rádovo stovky eur rozdielu medzi pracujúcou a nepracujúcou matkou. Takže je veľmi veľa pravdy na tom, čo povedala pani poslankyňa Krištúfková a ja ju v tomto podporujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2017 16:04 - 16:24 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, najskôr by som rád povedal vo všeobecnosti, že druhý dôchodkový pilier, ktorý bol zavedený alebo teda rozbehnutý od roku 2006, je veľmi dôležitou súčasťou nášho dôchodkového systému, 2005, pardon, ďakujem za opravu, je veľmi dôležitou súčasťou nášho dôchodkového systému. A je dôležitý najmä pre mladšiu a strednú generáciu, pre vekové ročníky, ktoré keď pôjdu do dôchodku, tak ten pomer pracujúcich k počtu dôchodcov bude zásadne iný, ako je dnes.
My v týchto rokoch ešte necítime to, čo tu bude o 20, 30 rokov a najmä v roku 2060, kedy to bude kulminovať. To všetko sú známe veci, to nie je žiadna politika. Všetci, ktorí robia s demografiou, Štatistický úrad a podobne, by toto vedeli obratom každému, kto sa o to zaujíma, potvrdiť. Jednoducho my vieme, aký máme počet detí povedzme vo veku päť rokov, desať rokov, pätnásť rokov. Vieme, aký máme počet ľudí v strednom veku, tridsiatnikov, štyridsiatnikov, čiže naozaj veľmi hravo si dokážeme namodelovať, ako to bude na Slovensku vyzerať o 10, o 20, o 30 rokov. Dnes to ešte nevyzerá až tak zle napriek tomu, že sa dôchodcovia sťažujú, aké sú tie dôchodky nízke. Ale čo budú robiť dnešní tridsiatnici, štyridsiatnici, ak potom, alebo tá generácia Husákových detí, to bude veľký problém, pretože, ako sa hovorí, nebude mať kto robiť na ich dôchodky. A preto je dôležité mať v dôchodkovom systéme II. pilier a je dôležité mať ho silný, čo najsilnejší a atraktívny. Najsilnejší.
No škoda komentovať to, čo sa stalo pred štyrmi, piatimi rokmi v lete, pamätná dvojtýždňová schôdza v parlamente v roku 2012, kedy sme sa tu bili o podobu dôchodkového systému, kedy vlastne strana SMER skresala výšku príspevkov z deviatich pôvodných percent na štyri percentá. Dnes je to štyri percentá a štvrtinka k tomu. Postupne sa to začína zdvíhať, ale jednoducho keď si to porovnáme s tým, čo tu bolo do roku 2012, tak II. pilier vlastne viac ako o polovicu sa vlastne oslabil. A to nie je dobré, pretože všetky tie argumenty, ktoré som sa tu v rýchlosti snažil vymenovať, ako k tomu prídu tí naši dvadsiatnici, tridsiatnici, štyridsiatnici, kto im vysvetlí, keď oni pôjdu do dôchodku, prečo majú tie dôchodky také nízke? My už budeme možno po smrti niektorí, ale oni budú chcieť mať slušný dôchodok. Takže mali by sme na nich pamätať a jednak postupne a čo najrazantnejšie, ako je to možné, zvyšovali výšku príspevku do II. piliera a ďalej robili II. pilier čo najatraktívnejším.
A tento návrh, o ktorom sa teraz práve bavíme, vlastne znamená to, aby bol II. pilier atraktívnejší. Jednou z mála výhod pri súčasnom nastavení II. piliera je napríklad to, že tie príspevky, tú našetrenú sumu v prípade, že sa sporiteľ dôchodku nedožije, dedičia zdedia v plnej výške, rovnako ako iný majetok, ktorý zomretý otec alebo matka majú. Čiže to je jedna z výhod II. piliera. Týmto zákonom prinesieme ďalšiu výhodu, ak to schválime, to znamená výhodu pre tých, ktorí majú relatívne nadpriemerné príjmy, lepšie, slobodnejšie naložiť so svojimi dôchodkovými úsporami v čase, kedy odchádzajú na dôchodok, respektíve už na dôchodku sú.
Zaznelo tu, myslím, vo faktickej poznámke, a treba to pripomenúť možno ešte presnejšie, zazneli tu nevýhody, ktoré dnes, bohužiaľ, v II. pilieri máme a treba si pripomenúť, že skrátka sú. Je mi to veľmi ľúto. Z pozície opozičného poslanca s tým asi ťažko niečo narobím, je to v rukách vládnej koalície, ale fakt je ten, že deklarovaný pomer odvodov z celkových 18 % na dôchodky, 14 Sociálna poisťovňa a štyri, no zjednodušujem, už je to štyri celá štvrť, tak 14 ku 4 v skutočnosti, ale na výplatu starobných dôchodkov nejde tých 18 či 14 %, pretože v skutočnosti na výplatu starobných dôchodkov do Sociálnej poisťovne ide kompletne celý rezervný fond solidarity – 4,75 %, a ďalej každoročne dochádza k presúvaniu zdrojov z tzv. prebytkových fondov do deficitného fondu dôchodkového poistenia. Najmä ide o fond poistenia v nezamestnanosti, sčasti fond nemocenského poistenia, úrazového poistenia a keď to celé spočítame, tak vlastne z tých odvodov, ktoré idú do Sociálnej poisťovne, v podstate 25 až 26 %, nie 18, ale 25 až 26 % je určených na výplatu dôchodkov a z toho teda tí sporitelia si berú 4,25 % dnes na dôchodkové účty.
Ale – a to je ten zlý vtip – pri výpočte starobného dôchodku sporiteľovi sa odpočíta v pomere vyššia suma, ako by sa z hľadiska toho pomeru odvodov odpočítať mala. Toto, mimochodom, a toto je teraz veľmi zaujímavé a trošku pikantné, toto, čo hovorím tu teraz ja, tu mnohokrát v minulom volebnom období opakoval súčasný štátny tajomník Ivan Švejna. Pikantné je teda to, že dnes ako poslanec, resp. ako štátny tajomník za stranu MOST – HÍD tieto svoje názory sa ako-tak snaží presadzovať v rámci súčasnej vládnej koalície a ďakujem mu veľmi pekne, že sa mu podarilo presadiť aspoň tú zmenu, o ktorej sa bavíme dnes.
Ale bolo by dobré vrátiť sa k širšej diskusii, pokiaľ ide o II. pilier, a napríklad sa, pán minister, vrátiť pomyslene do roku 2012 – 2013 a určite si spomínate na váš, pôvodne váš návrh na presadenie ústavného zákona o ochrane dôchodkového systému. A pikantné zase pri tomto návrhu ústavného zákona bolo vtedy to, že vy ste vtedy deklarovali, že ste za, ak bude za aj celá opozícia, a tá pikantnosť spočíva v tom, že sa to zaseklo na názore strany MOST – HÍD, resp. práve konkrétne Ivana Švejnu, ktorý bol proti prijatiu tohto ústavného zákona.
No ja neviem, dnes ste vo vládnej koalícii, sedíte doslova a dopísmena za jedným stolom, doslova a dopísmena dennodenne, predpokladám, na ministerstve, ak tá komunikácia funguje, a ja osobne si myslím, že by sme mali sa vrátiť k tejto myšlienke a v najbližšom čase otvoriť diskusiu o ústavnom zákone na ochranu dôchodkového systému. Ja osobne som odhodlaný tak urobiť, ak to neurobíte vy ako vládna koalícia, a túto diskusiu na pôde parlamentu otvoriť. Budem zvedavý na vašu reakciu v súčasnom rozložení politických síl.
No ale poďme k tomuto návrhu ešte. Tak. So záujmom som si prečítal dôvodovú správu, ktorú pripravili vaši ľudia na ministerstve, kde som sa dočítal zaujímavé číslo. Pri súčasnom stave zákona, a teda jedinej možnosti, ktorú sporitelia dnes majú po dosiahnutí dôchodkového veku, a to vybrať si z ponuky troch životných poisťovní tzv. doživotný dôchodok alebo tú anuitu, tak podľa toho, čo ste uviedli do dôvodovej správy, z tých sporiteľov, ktorí sú už na dôchodkovom veku, túto možnosť využilo len 43 percent. Čiže keď to poviem naopak, 57 % sporiteľov, ktorí už sú v dôchodkovom veku a mohli by čerpať dôchodok, odmietlo túto formu vyplácania svojich dôchodkových úspor a radšej tie úspory nechali ďalej v DDS-ke, čiže zrejme možno poberajú dôchodok zo Sociálnej poisťovne príslušným spôsobom krátený, ale tie úspory na dôchodkovom účte nechali ležať v správcovskej spoločnosti a nečerpajú ich formou doživotného dôchodku. Jednoducho odmietli ten súčasný systém. A prečo? No preto, lebo to vyhodnotili tak, že je to pre nich nevýhodné a radšej sa v tej súčasnej situácii rozhodli pre tú druhú existujúcu alternatívu, a to je nechať úspory na dôchodkovom účte až do svojej smrti s tým, že po ich smrti tú sumu si zoberú ako dedičstvo ich potomkovia.
No tak toto je naozaj veľmi nešťastná situácia a treba ju zmeniť. A myslím si, že tento návrh tomu pomôže, pretože časť sporiteľov, tí s nadpriemernými príjmami, si budú môcť tie dôchodkové úspory naozaj vyčerpať pre seba a to tým, tou formou programového výberu. Bolo to tu už povedané, takže nebudem to nejako dookola opakovať. A zároveň si myslím, že práve vznik tejto alternatívy spôsobí – aj keď to divne znie – istý konkurenčný prvok voči súčasnému systému, voči tým súčasným životným poisťovniam, pretože tie životné poisťovne budú musieť viac zabojovať o toho klienta, ako to robili doteraz. Pretože ten klient sa bude môcť rozhodnúť tak, ak sa tie ponuky životných poisťovní nezlepšia, že si skrátka tie svoje peniaze vyčerpá formou programového výberu a bodka.
Samozrejme, mohlo v tejto novele byť aj viac, mohli tam byť aj ďalšie možnosti, ale to by som asi veľa chcel. Ďalšie možnosti čerpania dôchodkových úspor, viem si ich predstaviť a najlepšie by o nich vedel hovoriť už spomínaný pán Šebo z bystrickej univerzity, ale nechám to tak. Pokiaľ tu zaznievajú určité argumenty najmä po mojej strane sediaci pán kolega poslanec Burian, že tie životné poisťovne teda nejakým spôsobom potom budú dávať, práveže naopak, horšie ponuky pre tých sporiteľov, ktorí nebudú mať až také vysoké dôchodky, že ich to vlastne poškodí. No ja neviem.
Prosím vás, možno viete, možno neviete, dnes, v tomto momente je na dôchodkových účtoch sporiteľov 7 mld. eur. Môj odhad je, že jeden vekový ročník, keď to vydelím zhruba 22; deleno 20 – 25 vekových ročníkov sporiteľov; tak na jeden vekový ročník pripadá našetrená suma možno okolo 300 mil. eur. Aj keď to nie je tak, že v tomto roku alebo v budúcom roku sa presunie z dôchodkových účtov do životných poisťovní suma kompletných 300 mil., ale tá suma sa postupne takto bude dvíhať a keď to naozaj trošku zjednoduším, každoročne pri súčasnom stave môžu životné poisťovne rátať s tým, že do ich správy na výplatu doživotných dôchodkov príde suma 300 mil. eur. O 300 mil. eur každý rok, to je podľa mňa veľmi, veľmi vysoké číslo. Ak z toho povedzme 50 mil. pôjde formou programového výberu priamo sporiteľom, tak stále to je 250 mil. eur. Veď to je pre z pohľadu slovenského poistného trhu, ja som v tom laik, akurát že moja mama bola úspešná poisťováčka, takže ma čosi naučila o tom, že poistný trh, napríklad pokiaľ ide o neživotné poistenie, pokiaľ ide o životné poistenie, poistenie majetku, je na Slovensku vyčerpaný a poisťovne nemajú priestor, nemajú už klientelu, tak tuto sa práve pre tie životné poisťovne otvoril obrovský nový trh s týmito vlastne anuitnými dôchodkami.
Ak mi chce niekto tvrdiť, že 250 mil. ročne je málo, no tak potom ja teda neviem, ja teda neviem. Ja teda neviem, nebudem to radšej komentovať. Čo je tak asi za tým? Ja si myslím, že toto, tento návrh, o ktorom sa bavíme, neznamená, že ten trh so životným, s doživotnými dôchodkami zrazu padne a že bude pre naše poisťovne neatraktívny. Práve naopak.
Chcem zdôrazniť to, že my musíme naozaj, tak ako to pani kolegyňa alebo pani kolegyňa ďalšia Erika Jurinová povedali, my musíme predsa zastávať práva ľudí, sporiteľov a prinášať im atraktívnejší produkt vo forme lepšieho zákona. To mi tu snáď niekto chce tvrdiť, že keď za ním príde nejaký manažér zo životnej poisťovne, ktorý sa bude sťažovať, že im vypadnú nejaké milióny zo systému, že my sa tu teraz zbláznime a budeme robiť všetko preto, aby sme životným poisťovniam vytvorili čo najlepšie podmienky? Ak tu bude nejaká ďalšia novela, tak ja sa napríklad budem pýtať, či nie je napríklad priestor po piatich rokoch na zníženie poplatkov pre správcovské spoločnosti. Teraz sme to s kolegom rátali a vyšlo nám, že DDS-ky dostávajú ročne na poplatkoch okolo 35 až 40 mil. eur, ak nie viac. Na to, že majú dokopy sto zamestnancov a že... no, radšej budem ticho.
Myslím si, že je tu obrovský priestor na to, aby sme zákon menili v budúcnosti nielen takouto relatívne jednoduchou novelou, ale aby sme prinášali ďalšie zmeny, ktoré môžu byť pozitívne pre ľudí. A ďalej si myslím, že nie je to len o zákone, je to aj o kampani. A teraz nemyslím kampaň, ktorá tu bola pred pár rokmi, kde Sociálna poisťovňa posielala letáčiky ľuďom, aby vystúpili z II. piliera. No ale to bol tiež príklad toho, že keď sa chce, tak sa kampaň vie urobiť. Mala by sa urobiť kampaň zo strany vlády, lebo nikto iný to neurobí, aby ľudia dostali informácie napríklad o tom, ako majú sporiť.
Zoberte si, prosím, porovnajte si, ako vyzerá II. pilier z pohľadu výnosnosti v dlhopisových fondoch oproti indexovým fondom. Indexové fondy za päť rokov svojej existencie dosiahli priemerné zhodnotenie, priemerné zhodnotenie medzi 10 až 12 % ročne. Desať až dvanásť percent ročne. Pozor, to nie je jednorazovo, že bol silný rok vlani. V priemere za päť rokov. Čiže za tých päť rokov, keď to spočítame, tak to zhodnotenie je 50 až 60 % kumulatívne. Viete si to predstaviť, že zo 100 eur, ktoré by niekto vložil pred piatimi rokmi, má dnes 150? Poznáte nejaký iný sporivý produkt dlhodobého charakteru, ktorý by dokázal niekomu takto zhodnotiť prostriedky? A to nie je žiadny Fruni ani Mojžiš. Toto je dôchodkové sporenie, ktoré okrem iného stráži ako top správca Národná banka Slovenska. Plus 50 % za päť rokov. Naproti tomu však dlhopisové fondy v priemere plus 2 %, možno 2,5. Čiže je to tesne nad priemernou infláciou. Čiže ten, kto má svoj majetok v konzervatívnom fonde, v dlhopisovom fonde, výrazne v porovnaní s tým, kto má v indexovom fonde, výrazne prerába. Máte 100 eur, ak ste v indexovom fonde, po piatich rokoch 150. Ak ste v konzervatívnom fonde, po piatich rokoch 102 alebo 105. To je rozdiel. Čiže treba robiť kampaň, vysvetľovať ľuďom, ako to funguje, aby si toho boli vedomí.
A v tejto súvislosti v zostávajúcom čase chcem rovno podporiť návrh mojej porečníčky kolegyne Bašistovej, ktorá prináša vynikajúci návrh v tom zmysle, aby ten povinný presun vo vyššom veku sporiteľa, povinný presun prostriedkov z indexového, resp. akciového fondu do dlhopisového fondu, aby nebol až taký povinný, ale, naopak, dobrovoľný v prípade, že sporiteľ využíva aj možnosť dobrovoľného sporenia v II. pilieri.
A vo zvyšnom čase, ešte nejaký mám, by som chcel ešte odkázať pánovi ministrovi Kažimírovi, ministrovi financií, v tejto súvislosti a pripomenúť aj vám, kolegyne a kolegovia, dobrovoľné príspevky do II. piliera boli daňovo zvýhodnené v rokoch ´13, ´14, ´15, ´16. Štyri roky. Boli vlastne nezdaniteľnou časťou a o výšku tých príspevkov si mohol daňovník znížiť základ dane. Bohužiaľ, pre rok 2017 to už neplatí. Bolo by dobré sa nad tým zamyslieť a v prípadnej novele zákona o daniach z príjmov znovu zaviesť daňové zvýhodnenie týchto dobrovoľných príspevkov do II. piliera, aby sme takto podporili aspoň symbolicky tých, ktorí si zodpovedne šetria na svoju starobu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2017 16:00 - 16:02 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Súhlasím s týmto pozmeňovacím návrhom, myslím, že som ho dokonca aj podpisoval. A chcem zdôrazniť a odkázať mladým ľuďom, že či už tento pozmeňovací návrh prejde alebo neprejde, aby si veľmi dobre uvedomili, o čom to dôchodkové sporenie je. Ak niekto vstúpi ako 35-ročný do II. piliera, čo je teda vlastne tá horná veková hranica, ktorú môže ešte využiť, tak to jeho dôchodkové sporenie bude trvať povedzme 30 rokov, do povedzme šesťdesiatich piatich, kedy prestane pracovať. Ak niekto vstúpi do II. piliera už ako 25-ročný, tak nie 30, ale 40 rokov si bude sporiť. A ak má niekto poruke kalkulačku, kde sa dá exponenciálne násobiť, tak nech si vyskúša, čo to spraví pri povedzme troj- alebo štvorpercentnom výnose, ak sa sporí 30 rokov alebo ak sa sporí 40 rokov. Ľudia budú veľmi prekvapení, keď si to porovnajú, pretože tých plus desať rokov z hľadiska absolútneho výnosu spraví strašne veľa.
A ja by som tu pripomenul návrh, ktorý nie je môj, ale je to návrh skupiny ľudí okolo pána Šeba z Banskej Bystrice, ktorý napríklad navrhuje to, aby rodičia mohli dôchodkovo sporiť na svoje deti už od narodenia, ak majú záujem. Ak pridajú ďalších 20 rokov do sporenia, tak skutočne tým princípom úroky z úrokov, alebo ako to povedať, sa dá za dlhú dobu našetriť na dôchodok veľmi, veľmi, veľmi zaujímavý peniaz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2017 15:40 - 15:40 hod.

Jozef Mihál
Ďakujem pekne.
Ďakujem, pani kolegyňa poslankyňa, za váš príspevok. Plne s ním súhlasím, ako s každou jednou vetou. A vlastne ste mi aj ušetrili čas, ktorý môžem venovať vo svojom príspevku niečomu inému. Naozaj sa stotožňujem s tým, čo ste povedali. A verím, že tí, čo vás pozorne počúvali, dostali dobré argumenty, ak by niekto pochyboval o tomto návrhu, že je to skutočne dobrý návrh a treba ho podporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis