Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega navrhovateľ, vážená pani kolegynka spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, zvláštnym spôsobom funguje Slovensko, tento náš štát, keď sa zameriam práve na túto oblasť odmeňovania zamestnancov podľa zákona, ktorý chceme novelizovať.
Keď nadviažem na to, čo ste povedali, moji predrečníci, a ja som vlastne ešte pri predošlom zákone spomínal sféru sociálnych služieb, no tak si zoberte, máme...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega navrhovateľ, vážená pani kolegynka spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, zvláštnym spôsobom funguje Slovensko, tento náš štát, keď sa zameriam práve na túto oblasť odmeňovania zamestnancov podľa zákona, ktorý chceme novelizovať.
Keď nadviažem na to, čo ste povedali, moji predrečníci, a ja som vlastne ešte pri predošlom zákone spomínal sféru sociálnych služieb, no tak si zoberte, máme neštátne zariadenie sociálnych služieb a máme, no nepoviem, že štátne, ale samosprávne zariadenie sociálnych služieb napríklad pod nejakou VÚC-kou, a teraz to súkromné zariadenie, tak, samozrejme, ten majiteľ musí rešpektovať zákon o minimálnej mzde. Dnes je minimálna mzda 435 eur, ale neopovážte sa niekto, ak ma počúvate a ste zriaďovateľom takéhoto zariadenia, vyplácať zamestnancovi 435 eur, pokiaľ ošetruje, ošetruje, stará sa o ľudí, pretože tam nemôže byť minimálna mzda. Tam musí byť najmenej druhý stupeň náročnosti. To znamená, vynásobme si to koeficientom 1,2 a dostaneme sa na úroveň vyše 500 eur v hrubom, k tomu, samozrejme, príslušné odvody a tak ďalej. Čiže tam vlastne začínajú mzdové náklady zriaďovateľa zariadenia sociálnych služieb, ktoré je súkromné.
No ale aké sú potom, aké sú potom platové pomery a vôbec náklady zariadení, ktoré spadá pod VÚC-ku? No zrejme, ja teda neviem, nie som doma v týchto číslach, ale veľmi rád by som bol, pretože toto ma skutočne zaujíma, ako fungujú tie VÚC-karské zariadenia, pretože tam teoreticky tie platy a náklady môžu byť jednoducho nižšie, a zrejme aj v mnohých prípadoch sú. A čo je potom zvláštne, je celý ten systém dotácií a všetkého, ale to je naozaj, to je asi, to je asi iná téma, ku ktorej sa, verím, čo najskôr dostaneme v podobe super kvalitného vládneho návrhu z dielne ministra Richtera. To som ale optimista, však?
No, súkromná sféra verzus výkon práce vo verejnom záujme. Pozrite, vláda Roberta Fica II, teda tá predošlá, koaličná vláda Roberta Fica III, t. j. tá dnešná, s veľkou radosťou každoročne zvyšujú minimálnu mzdu. To znamená, že tí "súkromní zamestnávatelia" to, samozrejme, musia rešpektovať, sú tu už tie spomínané minimálne mzdové nároky. Čiže vlastne tým pádom idú mzdy a náklady v súkromnej sfére v zmysle Zákonníka práce, zákona o minimálnej mzde každoročne vyššie a vyššie. To robí vláda Roberta Fica alebo vlády Roberta Fica s veľkou radosťou, pretože to jednoducho nejde z ich vrecka, a, naopak, práve tá vláda Roberta Fica, resp. minister financií s radosťou potom konštatujú, že to zvyšovanie minimálnej mzdy pre nich znamená výrazný nárast príjmov z daní a odvodov týchto zamestnancov v súkromných firmách a príslušných zamestnávateľov.
Pre lepšiu ilustráciu som si len tak rýchlo pozrel svoj blog, ktorý som písal na HN-kách ešte v auguste minulého roka, keď sa hovorilo o zvýšení minimálnej mzdy zo 405 na 435 eur, čo sa teda aj schválilo. Čiže ten, prosím pekne, dávajte teraz chvíľku pozor. Zvýšila sa nám minimálna mzda brutto zo 405 na 435 eur. Čiže plus 30 eur. To znie celkom pekne, ale zamestnanec v čistom z toho zvýšenia minimálnej mzdy získal v čistom 19 eur 10 centov, 19 eur 10 centov, ale štát v podobe daní a odvodov na sociálne, zdravotné poistenie, zjednodušujem teda, získal až 27 eur 46 cento, v horšom prípade minimálne 17 eur 69 centov. Podľa toho, ako presne platí zamestnávateľ daň z príjmu. Čiže fakticky z toho zvýšenia minimálnej mzdy k 1. januáru 2017 o hrubých 30 eur získal štát viac ako samotní zamestnanci! No hurá, zvýšila sa minimálna mzda o 30 eur. Ale nikto z vlády Roberta Fica sa už nepochválil, že sa tým pádom zvýšili daňové a odvodové príjmy štátu v prvom rade, a nie príjmy tých zamestnancov. Takáto je podstata tej politiky zvyšovania minimálnej mzdy. Zvyšujú sa príjmy do štátneho rozpočtu. A keď má štát zvýšiť platy svojim zamestnancom, tak akože nič, mŕtvy chrobáčik, nič sa nedeje. Už niekoľko rokov tie tabuľky, tie platy nestúpli. To znamená, no nebudem opakovať to, čo povedal Miro Beblavý. Toto je falošná politika.
Chcem povedať ešte jednu vec. V ekonomikách, či v slovenskej, alebo akejkoľvek európskej krajiny, to jednoducho je tak, že platy v súkromnej sfére, dobre, je tu zákon o minimálnej mzde, Zákonník práce, dobre, ale v reálnom živote fakticky úroveň platov štátnych zamestnancov zároveň nastavuje aj pre tých súkromných zamestnávateľov určitú latku. Čiže pokiaľ štátni zamestnanci v štáte zarábajú málo, tak tí súkromní zamestnávatelia nie sú tlačení na zvyšovanie platov svojich zamestnancov, lebo nie sú. Predstavte si hypoteticky, že by štátny zamestnanec, ktorý dnes zarába 500 eur hrubého, mal vďaka takejto zmene zákona, akú tu ponúkame, mal plat zvýšený povedzme na 600 alebo dokonca na 700 eur. Tým pádom by sa to miesto v tej štátnej správe alebo povedzme v sociálnych službách a podobne stalo atraktívnejšie a tí ľudia, ktorí dnes pracujú v tom istom meste, v tom istom regióne u súkromníka, by sa viac zaujímali o "prestup" do tej štátnej správy, pretože by si zarobili viac. Respektíve čo by sa stalo? Prišli by za tým svojim majiteľom firmy, u ktorého pracujú, a tlačili by na neho. Pozrite sa, ja by som mohol ísť pracovať tam a tam a dostal by som 700 eur hrubého. U vás mám len 550. Rozumiete, čo chcem povedať?
Čiže keby štát nastavil latku odmeňovania svojich zamestnancov vyššie, tak takto by nepriamo tlačil, a tak tá ekonomika funguje, o tom je ten trh práce, tým pádom by boli súkromní zamestnávatelia prirodzeným spôsobom tlačení k tomu, aby zvýšili platy svojim zamestnancom, pretože inak by im hrozilo, že by im tí dobrí zamestnanci, ktorí majú dnes možno nezaslúžene nízku mzdu, utiekli a išli by pracovať pre ten štát. Veľmi zjednodušujem, ale je možno niekedy povedať veci jednoducho ako príliš komplikovane. Ale pokiaľ štát ako zamestnávateľ je zlý zamestnávateľ a platí svojim ľuďom málo, tak ani tí súkromníci v tom Sabinove nie sú, nie sú tlačení do toho, aby zvýšili platy svojim zamestnancom, lebo tí nemajú kam ísť do lepšieho. Rozumieme si? Čiže takýmto spôsobom, keby sa toto presadilo, takýmto spôsobom by sme dosiahli, netvrdím, že na druhý deň a všade, ale dosiahli by sme, že tam, kde hovoríme o tom imaginárnom zdieračovi, súkromníkovi, ktorý nie je ochotný zaplatiť svojim zamestnancom viac, tak tento súkromník by musel zaplatiť viac, pretože inak by mu tí zamestnanci mali kam utiecť. A v tom je tá pointa.
Čiže chcem zdôrazniť a tým končím, dve veci. Po prvé zvýšenie odmeňovania pri tých tzv. štátnych zamestnancov spôsobí zároveň tlak na rast miezd u súkromných zamestnávateľov. A po druhé sa vrátim ešte raz k tej úvodnej myšlienke. Poprosím, hlavne poslanci vládnej koalície, zamyslite sa nad tým, čo dnes znamená zvyšovanie mzdy. A to sa potom týka aj zvyšovania mzdy štátnych zamestnancov. Máme zle nastavený daňovo-odvodový systém a z toho zvyšovania minimálnych miezd, tých minimálnych platov, viac dnes získa štát, poisťovne ako samotní ľudia. A to asi nie je v poriadku.
Chce snáď niekto tvrdiť, že je to O. K., ak viac ako 55 % tej vyššej hrubej mzdy zhltne štát a odvody Sociálna, zdravotná poisťovňa? Ja si myslím, že to dobré nie je. A tam treba hľadať nápady, ako vlastne takto zvýšiť ďalším krokom príjmy zamestnancov.
Skryt prepis
