Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, no tak ja som tu kvôli tomu, že sa mi nepáči riešenie problému elektronickej komunikácie, nepáči sa mi riešenie problému elektronickej komunikácie § 14 ods. 1 písm. a) zákona daňového poriadku, ktorým sa teda zavádza povinnosť touto novelou, zavádza sa povinnosť elektronickej komunikácie. Doterajší stav - a trošku budem obšírnejšie rozprávať, už som sa aj vydýchal, lebo som cez Prístavný most nevedel prejsť do parlamentu, tak som sa zadýchal, aj s autom.
Takže pozrite, doteraz to bolo tak, že tá povinnosť elektronickej komunikácie bola v zákone pred novelou, pred novelou, tak ako to tam zatiaľ stále je, len pre subjekty, ktoré sú platiteľmi DPH. Logické, jasné, akceptovateľné. Vládny návrh, vládny návrh, o ktorom sa teraz bavíme, túto povinnosť elektronickej komunikácie rozširuje na všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri, čiže aj tie právnické osoby nejaké, ktoré nie sú platiteľmi DPH, všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri, to je, samozrejme, akceptovateľné. Ale ďalej vládny návrh hovorí, že elektronická komunikácia bude povinná pre všetky, ja to poviem teraz svojimi slovami, pre všetky fyzické osoby, ktoré sú registrované na daňovom úrade, lebo majú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Aké sú to možné príjmy? Tak to môže byť typické príjmy zo živnosti, ja neviem, z činnosti notára, súdneho znalca, advokáta, samostatne hospodáriaceho roľníka, umelca, finančného sprostredkovateľa, hej, čiže teraz vlastne vymenovávam to, čo je v § 6 technicky v odsekoch 1 a 2, čiže tie rôznorodé formy samostatnej zárobkovej činnosti, kde tá povinnosť elektronickej komunikácie je relatívne prirodzená, nemám osobne proti tomu nič.
Ale ten § 6 má aj odsek 3, ktorý hovorí, že to sú vlastne osoby, ktoré majú príjem z prenájmu nejakej nehnuteľnosti ako občania, ako nepodnikatelia, ale technicky je to v zákone v § 6 ods. 3. Tak to, skrátka, historicky je v zákone. A to je napríklad babička, ktorá má nejaké políčko v Hornej Lehote, ktoré niekomu prenajíma, má za to nejaký príjem, dozvedela sa svojho času, že musí sa kvôli tomu registrovať na daňovom úrade, tak možno pre 10 rokmi si to DIČ fakt vybavila a ktosi jej raz do roka možno podáva daňové priznanie, možnože ani nie, i keď je ten príjem nejaký zanedbateľný, tam sa daňové priznanie nemusí podať, a takáto osoba, ktorá teda od podnikania má strašne, strašne ďaleko, ale má nehnuteľnosť, má pozemok, má kus lesa alebo nejakú chatičku alebo čokoľvek podobné, čo prenajíma, a my ju vlastne teraz podľa vládneho návrhu zákona nútime na tú elektronickú komunikáciu. No možnože to pre ňu nebude problém, ja neviem, sadne si za svoj počítač, má doma štyri, je zbehnutá v narábaní s internetom, tak to jednoducho zmákne. Ale možno, keďže už má vyšší vek, a možno leží v nejakom zariadení, hej, možno leží v nejakom zariadení, pretože teda ten prenájom jej beží, hej, lebo je stále majiteľka, je tu ešte stále medzi nami, stará sa o ňu tím opatrovateľov, hej, lebo je v nejakej nemocnici a tak ďalej, ale teda povinnosť elektronickej komunikácie bude mať tak či tak.
Ďalšie osoby, ktoré máme v § 6, § 6 ods. 4, to sú príjemcovia tzv. pasívnych autorských honorárov. Čiže napríklad si zoberte, vdova po našom úspešnom spisovateľovi, ktorý už zomrel, po ňom zdedila autorské práva na jeho knižky, ktoré sa stále vydávajú, kupujú, ona je teda poberateľkou ako vdova po autorovi autorských honorárov, hej, zdedila tieto práva, tak teda dostáva nejaké peniaze, je aj poctivo zaregistrovaná na daňovom úrade, má pridelené DIČ, má teda pasívny príjem z autorských honorárov, takže aj túto pani nútime nabehnúť na elektronickú komunikáciu.
Nám sa to zdá byť neprimerané. Hej, keď teda niekto podniká ako fyzická osoba, fakt podniká, má živnosť, je to advokát, je to aktívny umelec, dobre, nech teda komunikuje elektronicky, ale aby takéto osoby, ktoré majú príjmy typu prenájom niečoho alebo tie pasívne povedzme zdedené autorské honoráre po predkovi, tak tam si myslíme, že to, to je, to je asi, to bude pre tie osoby zaťažujúce a nebude to v praxi fungovať a nenúťme ich do toho zákonom. Čiže to je vlastne odôvodnenie pozmeňovacieho návrhu, ktorý v závere svojej reči prednesiem oficiálne, tu je.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 650).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
V čl. I 6. bod znie: 6. V § 14 ods. 1 písm. a) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová: "alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou - podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov".
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2017 11:29 - 11:30 hod.
Jozef MihálVystúpenie v rozprave 1.12.2017 10:48 - 11:22 hod.
Jozef MihálGlváč, Martin, podpredseda NR SR
Len nakoľko ja viem, že v rokovacom poriadku je takýto, je takáto možnosť, ale koľko, je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna.) Áno, takže nech sa páči.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ďakujem. Na...
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Len nakoľko ja viem, že v rokovacom poriadku je takýto, je takáto možnosť, ale koľko, je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna.) Áno, takže nech sa páči.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ďakujem. Na úvod môjho vystúpenia by som chcel v zmysle rokovacieho poriadku navrhnúť a poprosím, aby sa teda to dostalo do zápisu, aby sa hlasovalo, navrhnúť vrátenie zákona predkladateľovi. Odôvodňujem to tým, že sa obišiel štandardný legislatívny proces a tým by som aj začal svoje vystúpenie. Chcem sa samozrejme venovať najmä novozavádzaným platbám za vyšetrenie mimo ordinačných hodín. Chcem sa venovať odvodovej odpočítateľnej položke a chcem sa venovať aj tomu, koľko bude platiť za poistencov štátu na zdravotné poistenie štát.
Legislatívny proces, v ktorom práve sa nachádzame, finišuje. Finišuje tým, že prebieha rozprava v druhom čítaní a v utorok zrejme o jedenástej by sa malo odohrať hlasovanie v druhom, treťom čítaní a pán minister s vysokou pravdepodobnosťou dosiahne to, čo zamýšľa. Ja chcem ale ostro protestovať voči takémuto postupu, pretože do, v rámci pripomienok, pozmeňovacích návrhov, ktoré samozrejme majú právo poslanci predkladať, sa dostali veľmi závažné návrhy, veľmi závažné návrhy. To nie sú maličkosti, ja nespochybňujem právo poslanca prednášať, navrhovať pozmeňovacie návrhy, pozmeňovanie, doplňovacie návrhy, a to ani takým spôsobom, ako sa to vlastne teraz udialo, ale v rámci štábnej kultúry a v rámci toho, že hovoríme o novej politickej kultúre, je, myslím, férové, aby sa takýto zákon v takejto podobe a po takomto legislatívnom procese vrátil na úplný začiatok. Je férové, aby o všetkých týchto návrhoch poctivo rokovali pracovné skupiny, oficiálne pracovné skupiny a nie to, že selektívne príde niekto lobovať alebo rokovať s ministrom zdravotníctva, ale oficiálne pracovné skupiny v rámci skutočne tej politickej, ale aj vecnej štábnej kultúry bolo by férové, keby o takýchto závažných návrhoch rokovala Tripartita, jednak pokiaľ ide o platby pacientov za vyšetrenia, jednak pokiaľ ide o zvýšenie mzdových nákladov zamestnávateľov o 103 miliónov eur ročne tým, že sa zruší odpočítateľná položka pre zamestnávateľov. Nie je predsa možné, aby sa obišli zamestnávatelia pri takomto závažnom návrhu a samozrejme myslím si, že Tripartita by mala niečo povedať aj k tomu, ako mieni štát financovať zdravotníctvo prostredníctvom platieb za poistencov štátu, ktoré budú percentuálne historicky najnižšie, ako si kto pamätá. A samozrejme nezabúdajme na to, že súčasťou legislatívneho procesu je predsa aj vláda Slovenskej republiky. To, že takéto závažné návrhy zazneli až na rokovaní zdravotníckeho výboru a potom tu v pléne, je okrem iného obídenie vlády Slovenskej republiky, jednotlivých ministrov vlády za jednotlivé koaličné strany a samozrejme aj predsedu vlády, ktorí sa tým pádom nemohli vyjadriť oficiálnym spôsobom a nevieme, nepoznáme ich stanovisko.
Spoločná správa mimochodom obsahuje 92 bodov, no nie je to svetový rekord, už sme tu mali aj horšie veci, ale je to 92 skutočne ťažkých bodov s veľmi závažnými dopadmi.
Takže navrhujem ešte raz, aby sme odhlasovali, že zákon sa vracia späť na ministerstvo zdravotníctva, nech sa celý legislatívny proces pekne krásne poctivo začne od samého začiatku. Na rokovaní zdravotníckeho výboru, pokiaľ ide o Tripartitu, som navrhoval ministrovi zdravotníctva, aby využil aspoň to, že túto sobotu, čiže zajtra, neviem, či viete, kolegyne, kolegovia, sa koná mimoriadna Tripartita, ktorá bola zvolaná s tým, že má dva body programu, a to je vlastne rokovanie o poslaneckých návrhoch na zmenu Zákonníka práce, to sú tie príplatky za soboty, nedele, zvýšené príplatky za prácu v noci cez sviatok a zároveň táto Tripartita bude rokovať ešte aj o novele, poslaneckej novele návrhu zákona, teda novele zákona o službách zamestnanosti. Čiže sú to zákony, ktoré majú samozrejme veľký dopad na zamestnávateľov a na zamestnancov a preto je zo strany ministra Richtera korektné, že takouto formou dáva priestor sociálnym partnerom, aby sa k týmto závažným návrhom, návrhom vyjadrili. Ako vidím, pán minister, vy ste si asi moje slová nezobrali k srdcu, keďže na tomto mimoriadnom rokovaní Tripartity žiadne rokovanie o týchto zdravotníckych zákonoch sa nechystá. A to je veľká škoda. A nie je to k vašej cti, práve naopak.
Ja som na rokovaní zdravotníckeho výboru vyjadril to, že by ste sa mali hanbiť za takýto legislatívny proces, ale potom som pochopil, že vy sa zaň hanbíte od samotného začiatku a je zbytočné vám to nejako zdôrazňovať. Hanbíte sa a preto a dobre si to uvedomujete a preto vlastne obchádzate tie štandardné legislatívne procesy. Ja môžem len potvrdiť to, čo ste povedali na zdravotníckom výbore, že my sme medzi štyrmi očami tu v pléne ešte niekedy pred rokom, keď ste tu rušili maximálny vymeriavací základ pri zdravotnom poistení, vtedy ste mi hovorili, že máte sto chutí zrušiť odvodovú odpočítateľnú položku. Áno, potvrdzujem, že takéto naše mini rokovanie prebehlo. Čiže tento váš úmysel nosíte v hlave veľmi dlho. Čiže to nie je nejaký rýchly nápad, ktorý tu vznikol pred desiatimi dňami.
Podobne aj tie platby za vyšetrenia mimo ordinačných hodín, to nie je nejaká novinka, ale vy tento úmysel máte relatívne dlho, ale to je asi taký váš pracovný štýl, že nedáte to do vládneho návrhu zákona, nedáte to do riadneho procesu, nedáte to na vyjadrenie verejnosti, odbornej či laickej, Tripartite, dokonca ani vláde, ale takýmto pokútnym spôsobom, prepáčte za výraz, kolegyne, kolegovia, ale musím vás dokonca označiť ešte hanlivejším výrazom, stali, sa z vás biele kone. Vy takýmto spôsobom ste sa prepožičali. Vaše dobré meno ste prepožičali na to, aby sa takýmto pokútnym spôsobom všetky tie štandardné procesy obišli. A nechcem byť zlý, ale keďže ste sa vyjadrili, pán minister, na rokovaní zdravotníckeho výboru, že toto ste prekonzultovali s ministrom financií a prekonzultovali aj s pánom premiérom, tak ja vyslovujem obavu, že vy vlastne sám ste biely kôň premiéra a aj sčasti ministra financií a preniesli ste to, ako sa hovorí, systém padajúceho, tri bodky, na poslankyne, poslancov, aby sa pod toto podpísali, pretože sú to všetko nepopulárne veci. To, o čom hovorím, vám politické body neprinesie. A vy si myslíte, že takýmto spôsobom, takýmto spôsobom si ako tak zachováte váš imidž. Tak neviem, možno že sa vám to sčasti podarí, ale ja teda si za svoju úlohu ako opozičného poslanca dávam to, že vám to len tak ľahko neprejde. Len tak ľahko vám to neprejde a verejnosť sa dozvie, čo sa tu vlastne deje a čo ste vlastne nachystali.
Mimochodom k tomu legislatívnemu procesu. V tejto novele je vlastne 13 alebo neviem, či nie 15 článkov, ktorými nepriamo novelizujete ďalšie zákony, čo samo o sebe sa robiť takto nemá. A keď napríklad moja pozornosť sa sústreďuje na odvodovú odpočítateľnú položku, čo je teda súčasť zákona o zdravotnom poistení, tak ak by náhodou niekto zabudol, zákon o zdravotnom poistení sme tu už na jeseň mali, na septembrovej a októbrovej schôdzi. Prešiel, prvým, druhým, tretím čítaním. Čiže on tu pred mesiacom bol. A tam to, keď už patrilo, prečo ste tú odpočítateľnú položku nedali regulárne pred mesiacom, keď už, do zákona o zdravotnom poistení? Veď tým len zväčšujete chaos, ktorý máme v našej legislatíve, keď ten, kto si chce teda naštudovať, čo všetko sa schválilo, to musí krížom-krážom hľadať po novelách zákonov iných a je to potom tým pádom, keď už nič iné, to, že je to zlé, ale je to ešte k tomu aj neprehľadné a nečitateľné. Obchádzate legislatívne pravidlá tvorby zákonov a nečudoval by som sa, keby toto bola napríklad, keby toto bol dôvod na to, aby pán prezident vám vrátil zákon naspäť na prerokovanie.
Poďme k tým samotným mojím vecným pripomienkam. V krátkosti, platby. Platby za vyšetrenie u špecialistov mimo ordinačných hodín, to znamená v tých takzvaných doplnkových ordinačných hodinách, to je nič iné, ako to, že sa obchádza systém zdravotného poistenia. Ľudia si platia nemalé odvody, ktoré sa mimochodom aj teraz zvyšujú tým, že sa ruší odpočítateľná položka. Vlani ste zrušili maximálny vymeriavací základ, to znamená, aj tí bohatí, takzvaní, platia z celého svojho príjmu. Keď niekto zarába 10-tisíc, pár takých ľudí tu máme na Slovensku, platí z celej sumy svojho príjmu zdravotné odvody a bude si musieť, keď chce mať takýto kvázi nadštandard, ešte platiť z vlastného vrecka do výšky 30 eur náklady za ten zdravotnícky výkon. To je skrátka, platím si odvody, očakávam, že za to dostanem takzvane bezplatnú zdravotnú starostlivosť, no ak chcem mať takýto kvázi nadštandard, tak si musím platiť ešte, ešte naviac.
Jedna technická poznámka. Ak si vedia, alebo ak si myslíte, že si budú vedieť lekári, špecialisti manažovať pacientov v tých doplnkových ordinačných hodinách, že si na to zavedú nejaký systém, no tak potom sa pýtam a prečo si takýto systém nezavedú aj v riadnych ordinačných hodinách? Pretože ten systém nejaký budú musieť mať na to objednávanie a keby sa tak stalo, tak aj v tých riadnych ordinačných hodinách dostanem niečo ako časenku a nemusím o tretej ráno sa postaviť do fronty pred nemocnicu. Čiže toto všetko je otázka dobrej vôle, to takzvané manažovanie pacienta.
Ďalšia vec je, vy vlastne otvorene týmto priznávate, že naše zdravotníctvo je podfinancované, že takýmto spôsobom chcete získať ďalšie zdroje a že nezvládate to, aby, nezvládate prinútiť poisťovne, aby platili lekárom, najmä špecialistom všetky tie výkony, ktoré sú fyzicky vlastne schopní urobiť. Veď to bude ten istý lekár, ktorý doteraz za to zaplatené nemal oficiálne a teraz to bude legálne v zákone vlastne, že bude za toto vyberať peniaze. Naozaj nie som odborník na problematiku zdravotníctva, očakávam faktické poznámky, kde mi teda vyvrátite, že tomu nerozumiem, dobre, možno tomu nerozumiem, ale ako poistenec, ako občan a ako volený zástanca, zástanca ďalších občanov voličov protestujem proti tomu, aby si ľudia, ktorí platia zdravotné poistenie, museli platiť z vlastného vrecka tieto vyšetrenia. Ostro proti tomu protestujem.
Odpočítateľná položka. Na konci roku 2014 vláda chcela razantným spôsobom zvýšiť minimálnu mzdu, no razantným ako razantným. Vtedy to bolo z 352 eur na 380 eur, čiže, ak dobre počítam, o 28 eur brutto išla narásť minimálna mzda. To, čo sa deje teraz, že ten nárast je o 45, tak keď to takto spätne človek hodnotí, tak zase v tom čase ten nárast až taký prudký nebol. Ale čo sa vlastne vtedy stalo? Aby vláda presadila zvýšenie minimálnej mzdy o tých 28 eur na 380 eur brutto, ponúkla vlastne zavedenie odpočítateľnej položky a tým, že sa tak naozaj stalo, tak mzdové náklady zamestnávateľom na tú minimálnu mzdu vlastne narástli len úplne symbolicky. Pretože síce narástli mzdové náklady, ale tým, že sa vlastne im odpustili tie zdravotné odvody formou odpočítateľnej položky, tak na druhej strane kleslo - niektorý príplatok až na nulu - zdravotné poistenie. Čiže z toho pohľadu to bola veľmi férová ponuka a kto si obrazne povedané nalistuje napríklad mediálne výstupy z tých čias, tak zistí, že zamestnávatelia tým pádom nemali žiaden problém so vtedajším zvyšovaním minimálnej mzdy. Mali to kompenzované tými nižšími zdravotnými odvodmi.
Čiže už to tu zaznelo, myslím, Janka Cigániková to hovorila, tá obava, že razantný nárast minimálnej mzdy môže viesť k prepúšťaniu najmä u menších zamestnávateľov a najmä na východnom, strednom Slovensku, bola tým zavedením odpočítateľnej položky eliminovaná. No to, čo sa deje teraz, sa úplne vymyká a ide to úplne proti tomu, čo deklaroval premiér, čo deklarovala vtedajšia vláda. Vláda je síce trošku iná, ale premiér je ten istý a ministerstvo zdravotníctva je stále ovládané nominantami SMER-u, čiže u mňa sa v tomto nič nezmenilo. Ale tá konzistencia toho názoru sa absolútne o 180 stupňov otočila a tomu tak akosi nerozumiem.
Ja keď sa vrátim k tomu, že už pred rokom ste mi hovorili, že by ste najradšej OOP-čku zrušili. No čo všetko by som ja rád osobne zrušil, ale tento štát, naša ekonomika, naše zákonodarstvo, naša legislatíva nestojí ani na mojej a prepáčte, pán minister, ani na vašej osobe. Všetko je otázka konsenzu. Takže je jedno, aké je vaše osobné želenie, ale hlavne premiér by si mal uvedomiť, že to, čo on tak slávnostne vyhlasoval na konci roku 2014, sám sebe šliape po jazyku. Pretože to, že potichu vám dal súhlas na zrušenie odpočítateľnej položky pre zamestnávateľov, je absolútne popretie toho sociálneho balíčka, ktorý bol vtedy tak slávnostne koncom roku 2014 mediálne propagovaný. Mimochodom, keď už sa teda, ako sa zdá, ruší sociálny balíček z roka 2014, tak pripomeniem pánovi premiérovi, že máme tu napríklad ešte také vlaky zadarmo, ktoré vtedy podporovali mobilitu, tak keďže sa už máme tak dobre, tak by som teda dal do pozornosti, treba zrušiť tie vlaky zadarmo a ďalšie opatrenia - vianočné príspevky dôchodcom, aj tie zrušme, však ak to bola len, ak to bol len čistý marketing roka 2014 a rušíme to, tak to teda robme poriadne, pán premiér.
A pán minister, vy keď obhajujete zrušenie odpočítateľnej položky tým, že už sú tie zlé časy preč, zamestnanosť sa zvyšuje a nie je potrebné zamestnávateľom dávať takúto výhodu, tak ja vás chcem upozorniť na to, že Slovensko nie je len Bratislava, Trnava alebo Nitra, alebo Galanta, kde je dnes temer nulová nezamestnanosť, ale Slovensko, to sú stále regióny na východe, strednom, južnom Slovensku, kde tá nezamestnanosť je stále vysoká. Neviem, či vám niečo hovorí, ale určite áno, prepáčte, ten pojem najmenej rozvinuté okresy. Tých najmenej rozvinutých okresov bolo na Slovensku donedávna dvanásť, od minulého štvrťroka je ich pätnásť. To znamená, že regionálne rozdiely na Slovensku sa zvyšujú. Viac okresov je na tom v porovnaní s tým ekonomicky úspešným jadrom možno Slovenska horšie, ako to bolo.
A tá odpočítateľná položka, tá nie je zaujímavá vo Volkswagene, ani v Peugeote, alebo u ďalších zamestnávateľov v Bratislave, v Trnave alebo v Žiline. Tá odpočítateľná položka je dôležitá najmä pre malých zamestnávateľov, tam, kde tie platy sú skutočne nízke. A bohužiaľ, to teda stále tak je. Východné, stredné, južné Slovensko. Tam nemôžeme výskať od radosti, že majú zamestnanci 1 000-eurové platy, pretože nemajú. Tam sú stále desiatky tisíc ľudí na minimálnej mzde a tí zamestnávatelia im horko-ťažko teda vyplácajú to, na čo majú zákonný nárok a so škrípaním zubov platia povinné odvody. Takže týmto zamestnávateľom keď zrušíte odpočítateľnú položku, tak tu môže dôjsť k otrasom na trhu práce. V každom prípade absolútne nesúhlasím s tým, čo tu prezentoval napríklad pán Tomáš a ďalší kolegovia vaši na zdravotníckom výbore. To je síce nominálne pravda, že sa to týka zamestnávateľov, ale toto sú mzdové náklady. Tých 103 miliónov, ktoré vezmete zamestnávateľom, mohli ísť na lepšie platy ich zamestnancov, to je cena práce. Preto sa vy, ja sa teda divím pánovi Bastrnákovi, ktorý ešte do nedávna bol pravičiar a dnes je ľavičiar, ako sa zdá, to je kategória, cena práce, ktorej sa vy bránite, kde sa bránite transparentne ukázať na výplatnej páske zamestnancovi, čo to vlastne celé je. Koľko vlastne zamestnávateľ dáva na jeho prácu, za jeho prácu, to nie je predsa len hrubá mzda. Tie povinné odvody keby teoreticky neexistovali, o to mohla byť tá mzda zamestnanca vyššia. Preto sa vy tak bránite zavedeniu pojmu super hrubá mzda, kde by zamestnanec všetko dostal a on by na vlastnej koži videl a cítil, koľko mu zoberie tzv. štát v podobe dane sociálnych a zdravotných odvodov. Vtedy by ľudia zistili napriamo a nie takto kamuflovane, čo to je, aké sú tie zdravotné odvody.
Takže poprosím, tá rétorika, že vezmete iba zamestnávateľom a to je v pohode. To vôbec nie je v pohode, pretože beriete vlastne zamestnancom a v každom prípade toto sa netýka Volkswagenu, toto sa netýka ľudí, ktorí zarábajú tisíc eur, tisíc päťsto eur. Toto sa týka ľudí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, respektíve mzdu do 570 eur brutto. To sú ľudia v malých firmičkách na východnom Slovensku, na strednom Slovensku.
Pozrite, práve to, že ten legislatívny proces je takto umelo urýchlený, zabraňuje tejto diskusii. Ja sa tu snažím teraz niečo zachrániť, ale je mi jasné, že už aj technicky je neskoro. Keby bol čas, ja by som sa vás snažil presvedčiť, keď už to tak idete veľmi rušiť, tak to ale nechajte u zamestnávateľov tých znevýhodnených okresov napríklad, aby tam tá výhoda zostala. Lenže čo už teraz narobíme, keď mlieko je rozliate? Už je neskoro. Stiahnete to teraz? Zamysleli by ste sa nad tým teoreticky, že sa odpočítateľná položka ponechá v znevýhodnených okresoch? Rečnícky sa pýtam, na čo potom vlastne ten zákon o znevýhodnených okresoch máme? Akú výhodu majú mať tí zamestnávatelia, lebo tam tú zamestnanosť chceme stále predsa podporovať, o tom to celé je. Tam tá nezamestnanosť je predsa stále vysoká. Je technicky, podľa tohto zákona je vyššia ako 1,6-násobok slovenského priemeru. Čiže v tej Rimavskej Sobote je stále nezamestnanosť niekde 19 alebo 20 % a chceme tým ľuďom a tým firmičkám predsa pomôcť. A toto bola pomoc, nepochybne bola. A vy to plošne rušíte.
No ale dobre, ja vám navrhnem ešte teda druhú vec, keď ma nepočúvate takto, tak ja vám teraz inak idem pomôcť. Pozrite! Keď potrebujete získať do zdravotníctva čím viac peňazí na úkor zamestnancov a zamestnávateľov, dávam do pozornosti, neviem, či ste si všimli, že vy máte v zákone ešte jednu takú výnimku, volá sa to odvodová výnimka, keď zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného, tak rok za neho neplatí zdravotné odvody. Rok neplatí zdravotné odvody, to je peňazí. To by sa dalo zrušiť, túto výnimku. Čiže keď chcete byť naozaj tvrdí, ďalšie milióny získate tým, že zrušíte odvodovú výnimku pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaného. Pre každý prípad pripomeniem, čo to je. Ak je niekto na úrade práce dvanásť mesiacov alebo v tom znevýhodnenom okrese aspoň šesť mesiacov a zoberiem ho do pracovného pomeru s tým, že jeho mzda nebude vyššia ako 67 % priemernej mzdy, tak dvanásť mesiacov za neho ako zamestnávateľ neplatím zdravotné odvody, neplatí ich ani ten sám zamestnanec. Platí štát ten rok. Toto keby ste zrušili ešte. Na toto ste asi zabudli. Takže pripomínam.
Pán Bastrnák, vám pripomínam inú vec. Vy ste podpísaný ako strana MOST - HÍD pod tým oslobodením odvodov z dohôd pre dôchodcov. Však áno? Však? Lenže vy ste zase zabudli na to, že keď ste to oslobodenie navrhli a presadili aj pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov, nepochybne poďakujú, tak ste zabudli na to, že do zákona o zdravotnom poistení treba dať tiež oslobodenie, ktoré dnes majú pri dohodách starobní dôchodcovia, invalidní dôchodcovia, neplatia z dohody zdravotné poistenie, ale predčasní starobní dôchodcovia to zdravotné poistenie platia. Čiže pokiaľ sa budete na nejakých mítingoch vychvaľovať tým, že ste pri dohodách predčasným starobným dôchodcom zrušili odvody, tak ste ich zrušili len sčasti, pretože zdravotné odvody im zostali. Neviem, či to mám hodnotiť ako babráctvo alebo nepozornosť z vašej strany, ale druhýkrát si to, prosím vás, lepšie premyslite.
Odpočítateľná položka, ktorá sa zruší pre zamestnávateľov, znamená makroekonomicky, že zamestnávatelia prídu o 103 miliónov eur ročne. O toľko viac zaplatia na zdravotných odvodoch. Je jedno riešiť, či pri platení preddavkov alebo v ročnom zúčtovaní, to je len cash flow, dôležitý je tento fakt. Sto tri miliónov makroekonomicky. Čo to ale znamená mikroekonomicky z pohľadu zamestnanca, ktorý zarába minimálnu mzdu? No pozrite sa.
Tento rok je minimálna mzda 435 eur a odpočítateľná položka ako tak funguje. Ak sa teda zvyšuje minimálna mzda na budúci rok na 480 eur, tak to pri súčasnom zrušení odpočítateľnej položky pre zamestnávateľa znamená, že celkové mzdové náklady pri minimálnej mzde, celkové mzdové náklady zamestnávateľovi stúpnu o 88 eur. Kotlebovci, teraz nepočúvajte, o 88 eur. Z toho 29 eur bude mať zamestnanec v podobe vyššej čistej mzdy, 29 eur zamestnanec, ale 59 eur zostane štátu v podobe vyššej dane, vyšších sociálnych odvodov, vyšších zdravotných odvodov. Samotné navýšenie zdravotných odvodov je o necelých 37 eur. Čiže keď sa len zameriame na zdravotníctvo, zvýšenie minimálnej mzdy znamená, že zamestnanec bude mať čistú mzdu vyššiu o 29 eur, ale jeho zdravotná poisťovňa dostane o 37 eur viac, plus štát, plus Sociálna poisťovňa. Čiže vy na, vy na zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu idete postaviť dofinancovanie zdravotníctva. Veď to je, prosím pekne, čo? Ja teda nemám nálepku, že som sociálny demokrat, vy áno. Toto robí sociálna demokracia? Takéto návrhy? Pani Vaľová, môžte, prosím vás, hučať niekde v bufete?
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa! No.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Tam si vás pán bufetár rád vypočuje, čaká na vás.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Takže ešte raz. Vzorec, sociálny vzorec vašej vlády znie, 88 rovná sa 29 plus 59. O 88 eur narastú mzdové náklady zamestnávateľa, ale len o 29 eur narastie čistý príjem zamestnanca a o celých 59 eur narastie výber daní a odvodov. Alebo keď to chcete počuť inak, zo zvýšenia minimálnej mzdy zamestnancovi zostane len jedna tretina. Dve tretiny, dve tretiny si vezme štát. Za feudalizmu, keď nádenník pracoval na tom políčku, tak mu drábi zobrali jeden desiatok pre zemepána a cirkev si zobrala druhý desiatok. Jemu zostalo osem desiatkov alebo 80 %. Dnes za Fica štát zoberie robotníkovi, ktorý zarába minimálnu mzdu, minimálnu mzdu, zoberie 66 %. Kde sú tie zlaté časy feudalizmu? Šesťdesiatšesť percent vezmete tomu robotníkovi. Šesťdesiatšesť percent. A oni majú vlastne dofinancovať ten deficit v zdravotníctve, ktorý fakticky umelo prehlbujete tým, že znižujete platby za poistencov štátu.
Pripomeniem, čo tu už bolo niekoľkokrát povedané. Za poistencov štátu sa navrhuje, aby bola platba 3,71 % z vymeriavacieho základu. Ten vymeriavací základ je vlastne priemerná mzda. To je historicky z hľadiska toho percenta najmenej, ako kedy bolo, 3,71 % je historicky najmenej. Argumentovali ste na výbore, že v absolútnej hodnote je to o pár eur viac ako vlani. No, prosím pekne, ak raz klesá nezamestnanosť, ak raz stúpajú mzdy, tak tým pádom logicky, keď idú tieto parametre hore a sú lepšie a lepšie, čo je veľmi potešujúce, tak samozrejme, že by mali ísť hore aj platby za poistencov štátu, adekvátne o tie 3 - 4 % hore, tak ako rastú priemerné mzdy a klesá nezamestnanosť. Ale toto sa jednoducho nedeje. Vy vlastne budete platiť za poistencov štátu len 33 eur 84 centov mesačne. Za poistencov štátu sa bude platiť 33 eur 84 centov mesačne a aby bolo jasné, čo to znamená, SZČO alebo tzv. samoplatiteľ dobrovoľne nezamestnaný bude na budúci rok platiť 63 eur 84 centov, čiže o 30 eur viac. Ten, kto oficiálne žiadny príjem nemá, bude platiť o 30 eur viac ako štát za poistencov štátu. To je z hľadiska takého toho mikropohľadu. Čiže to nie je, to nemá nič spoločné so zdravým rozumom. To je skrátka šetrenie štátu pri financovaní zdravotníctva a zaplatiť to vlastne majú ľudia tým, že si budú platiť sami za výkony u špecialistov a tým, že vezmete neuveriteľne vysokú sumu tým, ktorí zarábajú najmenej. Ak chcete takýmto spôsobom riešiť sekeru vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, za ktorú môžu v prvom rade jej bývalí manažéri, tak to je už naozaj mimo komentára.
Ešte chcem pripomenúť na záver, že ak sa vrátim k tomu, že sa v Zákonníku práce navrhujú tie vyššie príplatky za prácu vo sviatok, za nočné, príplatky za sobotu, nedeľu, tak podľa dôvodovej správy, ktorú spísali na ministerstve práce a sociálnych vecí, to som si ja nevymyslel, získa zdravotníctvo v roku 2018 z tejto operácie ďalších 67 miliónov eur, lebo to bude platiť od 1. mája, čiže nebude takto pokrytý celý rok a v roku 2019, kedy už tie príplatky celý rok budú zvýšené, tak zdravotníctvo získa plus 106 miliónov eur ročne. Čiže kolegyne, kolegovia, aby ste vedeli, že máme v zálohe ešte takúto ďalšiu záležitosť, ktorá prinesie ďalšie zvýšené príjmy do zdravotných poisťovní. Čiže nebavíme sa len o tej minimálnej mzde a zrušení odpočítateľnej položky, ale je veľmi zaujímavé, že to zvýšenie príplatkov za víkendy, za soboty, nedele, za sviatky, za nočnú, prinesie do zdravotníctva, keď to bude bežať celý rok už vyše, vyše sto miliónov eur naviac. Takže naše zdravotníctvo, skrátka sledujeme ústup platieb za poistencov štátu, štát bude šetriť, ale pracujúci si to zaplatia.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2017 10:00 - 10:00 hod.
Jozef MihálVystúpenie spoločného spravodajcu 30.11.2017 18:01 - 18:03 hod.
Jozef MihálNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov....
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 702 z 21. augusta 2017, s rozhodnutím č. 747 z 26. septembra 2017 a s rozhodnutím č. 761 z 25. októbra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2017 17:51 - 17:53 hod.
Jozef MihálJa chcem, pripomeniem, neviem, či to tu zaznelo, možno nedávam pozor. Veď zoberme si len to, že výnimky pri pracovnom pomere na dobu určitú, ktoré máme v § 48 či v ods. 4, ale najmä teraz mierim na ods. 6, zacitujem, ak to stíham. Ďalšie predĺženia a tak ďalej na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné a tak ďalej. Čiže my v § 48 ods. 6 máme výnimku a tematicky je to veľmi, veľmi podobné tomu, o aký problém je tu, o aký problém vlastne v tejto novele ide. Čiže to rozšírenie tej výnimky aj na eurofondové projekty je úplne logické a presne to v podstate sedí na logiku, ktorú nachádzame pri výnimke v § 48 ods. 6. Takže ja si myslím, že treba trošku dobrej vôle a podporiť tento návrh, o nič svetoborné nejde a tí zamestnanci sa nemajú dôvod cítiť nejako poškodení a podobne. Tu nejde, tu nejde o operátora vo výrobe.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2017 9:54 - 9:56 hod.
Jozef MihálPani kolegyňa Verešová, vysoko si vážim vaše slová a ďakujem veľmi pekne za podporu a cením si to. Len chcem ešte teda znovu zdôrazniť, už som to niekoľkokrát urobil vo svojej reči, že nechcem naozaj nikoho obviňovať. To by som vlastne musel obviňovať aj seba, keď som bol pred siedmimi rokmi ministrom, tak som už ja mal na to pamätať, že niečo tam nie je celkom v poriadku.
Toto je zákon, ktorý od roku 2004 v týchto, v týchto konkrétnych bodoch nedoznal nejaké zmeny. Čiže to sú problémy, ktoré sa viac-menej kopia a tlačíme ich pred sebou, a keďže sa ja touto témou veľmi intenzívne momentálne zaoberám, tak na mňa sa ľudia obracajú z celého Slovenska a ako taký hromozvod do seba nasávam tieto ich podnety a jednoducho nie je tých ľudí veľa, ktorí sa cítia byť diskriminovaní, ale sú. Tie skúsenosti sa skrátka nazbierali. Čiže toto som si nevymyslel a skutočne, to my veríte a žiadajú si to konkrétni ľudia ako takto upraviť. A už tu bolo povedané, Sociálnu poisťovňu to nebude stáť majland, hej. Bude to, samozrejme, pár tisíc eur, ale ide o spravodlivosť. Tí ľudia by tú materskú mali dostať v tej originálnej podobe, akú by sme si predstavovali.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 19.10.2017 9:19 - 9:49 hod.
Jozef MihálŤažko obviňovať niekoho, že ten zákon napísal zle, nechcem sa vôbec dotýkať nejakým spôsobom ministra Richtera a jeho tímu. Jednoducho sú to veci, na ktoré...
Ťažko obviňovať niekoho, že ten zákon napísal zle, nechcem sa vôbec dotýkať nejakým spôsobom ministra Richtera a jeho tímu. Jednoducho sú to veci, na ktoré neprídete pri písaní zákona len tak od zeleného stola, priniesla ich prax. Bol by som veľmi rád, keby ste ma jednak pozorne počúvali, budem sa snažiť vysvetliť podstatu, ale jednak keby ste pomohli tento zákon posunúť do druhého čítania, ja netvrdím, že je to najlepšie, čo môže byť, ale ak dostane zákon šancu od vás v druhom čítaní, samozrejme, vieme sa baviť o nejakých zmenách alebo ďalších úpravách. Aj pokiaľ ide o tie finančné dopady, pretože mám ešte v rukáve niektoré, niektoré ďalšie prípadné návrhy, ktorými by sa dali prípadne tie finančné dopady na Sociálnu poisťovňu pozitívne kompenzovať.
Takže ak dovolíte, prejdem jednotlivé body, ktorých, ak sa nemýlim, je spolu sedem, ide o riešenie 7 problémov, ktoré priniesla prax. Prvý problém alebo prvý bod zákona je odstránenie podmienky pri poberaní materského, že zamestnanec alebo zamestnankyňa nesmú mať počas poberania materského príjem zo zamestnania, z ktorého sa im vypláca materská. Na prvej, na prvý pohľad sa zdá byť logické, že ak je niekto na materskej a stará sa o dieťa, tak by nemal mať príjem. Keby to aj tak bolo, tak potom by som prosil, aby sa, naopak, zákon upravil tak, aby ten, kto poberá materské, naozaj nemohol mať žiadny príjem.
V skutočnosti je dnes zákon vlastne napísaný takým spôsobom, a tak sa aj v praxi uplatňuje, že ak materské poberá matka, ktorá je SZČO, napr. živnostníčka a je na materskej, stará sa o dieťa tých 8 mesiacov, tak ona podľa zákona môže bez akýchkoľvek problémov počas materskej ďalej podnikať. Zákon jej to nezakazuje, čo, samozrejme, tieto matky aj využívajú. Ak je na materskej otec, ktorý je živnostník, bez problémov môže počas 6 a pol mesiaca jeho trvajúcej materskej ďalej podnikať. Čiže opakujem ešte raz, podľa súčasného právneho stavu môže počas materskej otec alebo matka, ktorí sú SZČO, veselo ďalej podnikať a poberajú materské. Ja to nespochybňujem, ja to považujem za správne, len ukazujem na tomto príklade diskrimináciu zamestnancov a zamestnankýň, ktorí ale nemôžu byť v tom zamestnaní, z ktorého majú vyplácané materské počas poberania materského. Čiže máme tu výraznú disproporciu. Živnostník môže pracovať, podnikať, zarábať počas materskej, ale zamestnanec nemôže.
No ale pozor, v prípade zamestnanca je to ešte veľmi zaujímavé, pretože zamestnanec síce nemôže mať príjem z toho zamestnania, z ktorého sa mu vypláca materská, ale vtip je v tom, že nikto mu nebráni, aby si počas materskej neuzatvoril iné zamestnanie, nejaký nový, ďalší pracovný pomer alebo dohodu, veselo chodil do tohto nového zamestnania a súčasne poberal materské. To dnes zákon umožňuje, ľudia o tom vedia, tak to takýmto spôsobom riešia.
Čiže poprosím, nehrajme sa tu na to, že ak je niekto na materskej, tak jednoducho má byť pri dieťati. Je to niečo podobné, ako to svojho času bolo za ministerky Tomanovej, ak si spomeniete starší, skúsenejší, vtedy nemohla matka poberať rodičovský príspevok, ak sa vrátila do zamestnania. Nechcem si prisluhovať nejaké super zásluhy, ale ja som to vtedy zrušil. To znamená, od roku 2011 je pri rodičovskom príspevku situácia taká, že aj keď sa rodič stará o dieťa a poberá rodičovský príspevok, nikto mu nebráni pracovať.
Poprosím vás, zaveďme toto isté pravidlo v plnom, celom rozsahu aj v prípade materského. Ak má matka možnosť si nejakým spôsobom privyrobiť popri materskej, nebráňme jej v tom, nebráňme jej v tom. Už dnes, dá sa povedať, dve tretiny žien túto možnosť tak či tak využívajú, a pokiaľ ide o otcov, tak drvivá väčšina otcov, ktorí na materskej sú, zároveň vedia, ako to urobiť, aby mohli pracovať. Tak nehrajme sa na niečo, čo v skutočnosti aj tak v praxi nefunguje a čo len zbytočne komplikuje niektorým ľuďom život.
Druhý bod, druhý bod sa vzťahuje na ďalšiu podmienku, pri ktorej sa prizná - neprizná materské samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, a to je podmienka, mať zaplatené dlžné poistné najneskôr do konca mesiaca, v ktorom sa začína poskytovať vo všeobecnosti nemocenská dávka. Skúsim vám namodelovať takúto situáciu. Predstavte si ženu živnostníčku povinne nemocensky poistenú v Sociálnej poisťovni, platí si niekoľko rokov poistné do Sociálnej poisťovne a unikne jej pozornosti to, že povedzme jeden mesiac poistné nezaplatila. Nie vždy je to úmyselná chyba, stáva sa to najmä pri prelome rokov, treba si prestaviť prevodný príkaz v banke alebo pri zmene výšky plateného poistného, stane sa, že človek zabudne na jednu splátku, a žije vo vedomí, že je všetko v poriadku, že veď predsa poistné má zaplatené každý mesiac, ale stane sa nejaká chybička, nejaká suma skrátka zaplatená nebude, nie je to nejaký zásadný problém. Ale čo hovorí zákon? Ak do konca mesiaca, v ktorom začína poberať materské, tú dlžnú sumu nezaplatí, tak tú materskú tá matka nebude mať vôbec priznanú, čiže to, čo by osem mesiacov poberala na materskej, môže to byť niekoľko tisíc eur, tak kvôli možno hlúposti, kvôli maličkosti jej prepadne.
Predstavte si, že materská sa prizná, máme október, predstavte si, že máme tehotnú matku, živnostníčku, platí si povinné nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne a niekde pred troma rokmi zabudla zaplatiť jednu mesačnú platbu. V niektorých prípadoch Sociálna poisťovňa upozorňuje na takúto vec, ale nie vždy. Čiže ona nevie, neuvedomuje si, to, že má nejakú takú možno 150-eurovú podlžnosť starú tri roky, ide koncom októbra na materskú, povedzme 30. októbra nastupuje na materskú, v pondelok 30. októbra ide do Sociálnej poisťovne vybavovať tieto veci a tu sa zrazu dozvie, že má trojročný nejaký starý 150-eurový dlh. Pokiaľ to ona do konca októbra, čiže má na to deň v tomto prípade, pokiaľ do konca októbra ten dlh nezaplatí, a možno má práve finančný problém, ja neviem, to sa môže stať, čiže má pár hodín lehotu na to, aby si ten dlho vyrovnala, ak to nestihne, tak tú materskú jednoducho nebude mať vôbec vyplácanú, vôbec.
Čiže ten môj návrh spočíva v tom, aby sa tá lehota na zaplatenie dlžného poistného predĺžila o jeden mesiac. Čiže žiadna veľká dráma, to poistné zaplatené byť musí, ja nechcem odpustiť nikomu jeho dlžoby, len by som bol rád, keby tá lehota nebola taká stresujúca ako v niektorých prípadoch môže byť, o nič iné nejde. To je teda druhý bod predloženého návrhu. Tretia vec je veľmi, tretí bod je veľmi, ale veľmi dôležitý. Pri reťazových pôrodoch, to znamená, keď má žena relatívne tesne dve deti po sebe, často je to tak, že absolventka školy, či strednej, vysokej, sa zamestná na dobu určitú. Dnes nie je ťažké nájsť zamestnanie, je prakticky plná zamestnanosť, pracovných ponúk je veľa. Ale keď si predstavíte čerstvú absolventku školy, tak častokrát je to jednoducho tak, že získa primerané zamestnanie s podmienkou, že to bude doba určitá. Ona to prijme, prečo nie. Zamestná sa povedzme na dobu jedného roka.
Predstavte si teda, že teraz tu niekde máme absolventku, ktorá je od povedzme, ktorá je povedzme od 1. januára zamestnaná na dobu určitú, koncom roka, 31. decembra jej pracovný pomer skončí. Vo februári otehotnela, v novembri by mala porodiť dieťa, čiže teraz v októbri, niekedy začiatkom októbra nastúpila na materskú. Z toho zamestnania materskú získa, pretože spĺňa podmienky na priznanie materskej, keďže bola 270 dní nemocensky poistená, odkedy jej tu zamestnanie začalo, od 1. januára, tú dobu splnila, poistená je a tak ďalej, čiže Sociálna poisťovňa jej pri tom prvom dieťati materskú prizná. V novembri sa jej teda narodí dieťa, poberá materskú, medzitým jej na Silvestra skončí pracovný pomer na dobu určitú, ona je na materskej dovolenke v tom zamestnaní, čiže už nepracuje, ten pracovný pomer jej skončí, stará sa o dieťa, v roku 2018 sa stará o dieťa, niekedy koncom roku 2018 znovu otehotnie a čaká ďalšie dieťa, v roku 2019 by mala ísť na druhú materskú. Ona druhú materskú nedostane za súčasného právneho stavu, pretože jej ten pracovný pomer na dobu určitú koncom roka 2017 skončil. Čiže nesplní pri tej potenciálnej druhej materskej, pri tom druhom dieťati podmienky na vyplatenie materskej, na priznanie materskej.
V porovnaní s tým, iná jej kolegyňa je tiež zamestnaná od 1. januára 2017, ale na dobu neurčitú. Získala zamestnanie, pracovný pomer na dobu neurčitú, rovnako v novembri bude mať dieťa, prvé dieťa a v októbri teda nastúpila na materskú, ktorú mala priznanú. Tejto druhej matke ale pracovný pomer neskončí 31. decembra, pretože má dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú. Ona v zamestnaní bude na materskej dovolenke, po skončení materskej dovolenky bude na rodičovskej dovolenke v roku 2018, v roku 2019. Medzitým bude druhýkrát tehotná, pôjde pri druhom dieťati na materskú, materskú dostane prečo, preto, lebo jej stále beží ten pracovný pomer na dobu neurčitú, ten neskončil, ona rovnako ako tá prvá mladá matka, nepracuje, obidve sú na tom rovnako z hľadiska toho, že nepracujú, lebo sa starajú o to prvé dieťa, sú na materskej rodičovskej dovolenke, ale keďže tej prvej skončil pracovný pomer na dobu určitú a už nemá formálne zamestnanie, tak ona pri druhom dieťati nebude mať materskú, kdežto tá druhá zamestnankyňa, ktorá má to šťastie, že získala pracovný pomer na dobu neurčitú, sú na tom úplne rovnako, keby ste si ich nejako posudzovali, len toto je jediný rozdiel, že mám - nemám pracovný pomer na dobu určitú - neurčitú. Tá druhá materskú bude mať, tá prvá nie.
Čiže podstatou toho môjho návrhu, o ktorom teraz hovorím, to je tretí bod v poradí, je návrh, aby sa tzv. ochranná lehota v prípade matky, ktorá príde o nemocenské poistenie napríklad skončením pracovného pomeru na dobu určitú počas starostlivosti o dieťa, kedy sa ona stará o dieťa, ona nerieši, že teraz niekde sa rýchlo zamestnám. A keby sa chcela niekde zamestnať, ťažko ju niekto zamestná, keď sa stará o ročné alebo rok aj pol staré dieťa, to je v praxi prakticky vylúčené. Čiže ten môj návrh je, aby sa ochranná lehota v prípade matky, ktorá sa stará o dieťa vo veku do šesť rokov, predĺžila z tých možno pre niekoho veľkorysých už teraz ôsmich mesiacov, aby sa predĺžila na celú tú dobu tej starostlivosti. Čiže v prípade, ako som popísal, keď žena príde o zamestnanie, lebo to zamestnanie bolo na dobu určitú, počas starostlivosti o dieťa, a aby jej nárok na materské pri druhom dieťati jednoducho zostal.
Štvrtý bod, štvrtý bod rieši problém súbežného poberania materského obidvoma rodičmi, aj matkou, aj otcom, v prípade, že otec je na materskej pri staršom dieťati, povedzme dvojročné dieťa majú a otec pri tomto dvojročnom dieťati je na materskej, otec totižto môže byť na materskej, až pokiaľ dieťa nemá vek 3 roky, čiže to je bežná vec dnes, že otec je pri povedzme dvojročnom dieťati na svojej materskej, využíva toto svoje právo, súčasne je matka znovu tehotná a čaká ďalší prírastok do rodiny a v deň D, teda nastupuje na svoju ďalšiu materskú pri tom očakávanom dieťati. V praxi to funguje tak, že Sociálna poisťovňa v tom okamihu zastaví výplatu materského otcovi na to staršie dieťa.
Tu v tomto bode ide vlastne fakticky dnes o výklad zákona, kde ja osobne tvrdím, že materské poberá rodič na, pri starostlivosti o konkrétne dieťa. Čiže ak otec sa stará o staršie, dvojročné dieťa a poberá materské, tak mu nemá čo byť materská zobraná z dôvodu, že matka bude druhýkrát rodiť a že sa bude starať o novorodenca, jeden sa stará o jedno, druhý o druhého potomka a materskú majú dostávať obidvaja. Je to teda vlastne fakticky otázka výkladu zákona, a keďže ja by som bol rád, aby boli zákony jasné, prehľadné a zrozumiteľné, tak štvrtý bod tohto návrhu vlastne hovorí o tom, aby sa jednoznačne povedalo, že ak otec poberá materské na staršie dieťa a matka bude poberať materské na mladšie dieťa, aby to materské teda poberali naraz obidvaja, aby Sociálna poisťovňa nestopla v snahe o akési úspory, kurník šopa, trošku ma to irituje, takto šetriť na mladých rodinách, aby Sociálna poisťovňa nemal tendenciu takto šetriť na vyplácaní materského otcovi. Čiže to je podstata štvrtého bodu návrhu.
Piaty bod sa znova týka tzv. reťazových pôrodov. Predstavte si takúto situáciu. Žena matka je doma pri dieťati, dieťa má povedzme rok a pol, dva, dva a pol roka, je na rodičovskej dovolenke, je na rodičovskej dovolenke, stará sa teda primárne o to svoje dieťa, je zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke, čiže nepracuje, beží jej rodičovská dovolenka, no ale dohodne sa s tým svojím zamestnávateľom, že vráti sa, ona by mohla byť aj na rodičovskej dovolenke, až pokým dieťa nemá tri roky, ale často sa stáva, že matka má záujem si niečo privyrobiť, stíha to popri tej starostlivosti o dieťa a dohodne sa so zamestnávateľom, že sa vráti do zamestnania, povedzme dieťa má dva roky, ale nevráti sa na ten svoj normálny plný úväzok, pretože to by nestíhala pri tej starostlivosti o dieťa, čiže ona sa dohodne so zamestnávateľom, že povedzme úväzok sa jej zníži na polovičný alebo možno na štvrtinový a bude takto pracovať. Čiže má dvojročné dieťa, je späť v zamestnaní, ale úväzok má povedzme polovičný. No ale teraz pozor, ak predtým zarábala povedzme 800 eur brutto, tak tým, že bude mať polovičný úväzok, samozrejme, nebude zarábať 800 eur, ale bude zarábať približne polovicu z toho, čiže bude zarábať 400 eur. No a teraz v čom je zlý vtip v zákone?
Ak ona je znova tehotná a pôjde druhýkrát na materskú pri ďalšom dieťati, tak v takom prípade, aký popisujem, sa jej tá druhá materská vypočíta z toho 400-eurového príjmu, nie z toho predošlého 800-eurového, ale z toho polovičného príjmu. Čiže ona bude mať o polovicu nižšiu materskú, ako by mala, keby pekne krásne zostala doma, do žiadneho zamestnania sa nevracala na nejaký polovičný úväzok a pekne krásne nerobila nič. Chápete to? To, že je aktívna, že aj platí potom štátu nejaké dane, odvody a tak ďalej, za odmenu dostane o polovicu nižšiu materskú pri druhom dieťati. Rozumiete tomu? No ja toto považujem za, prepáčte, nezmysel v zákone. Ako hovorím, nikoho neobviňujem, že to niekto úmyselne zle napísal, skrátka nemyslelo sa na to, ale prípady sa stávajú, dnes skutočne pomerne veľké percento žien sa vracia do zamestnania, ale tak, že popri tej starostlivosti o dieťa, ktoré je pre nich prioritou, si dohodnú ten nižší úväzok, nižší príjem, a trestom potom je nižšia druhá materská.
Čiže môj návrh, alebo teda náš návrh s kolegov Simonou Petrík v bode 5 hovorí, aby, aby sa posúdilo, či materská vyrátaná z toho skutočného zárobku je nižšia ako materská ktorá by bola z toho predošlého, a to, čo je viac, to, čo je lepšie, to sa zamestnankyni vyplatí. Aby nedoplácala v takýchto prípadoch na to, že, že ešte štátu zaplatí dane, a ešte ju v úvodzovkách štát vytrestá nižšou materskou. Musíte, kolegyne, kolegovia uznať, že toto je skutočne v zákone zle urobené.
Šiesty bod, šiesty bod znova súvisí s reťazovými pôrodmi, znova súvisí s reťazovými pôrodmi a znova je to o tom, že máme matku, ktorá sa teda stará o prvé dieťa, poberá rodičovský príspevok, nepracuje, teda hovorím teraz o tých ženách, ktoré naozaj využívajú tú rodičovskú dovolenku, nepracujú a čakajú ďalšie dieťa, a teda budú mať priznanú materskú pri druhom dieťati. Teraz, toto je trošku náročnejšie aj na moje vysvetlenie, aj na vašu pozornosť. Skúsim na príklade. Predstavte si teda, že máme matku, ktorá má už prvé dieťa, ktoré má plus-mínus dneska niekde okolo troch rokov, a je znova tehotná a teraz v októbri, v októbri 2017 nastupuje na druhú materskú pri druhom dieťati. Je zamestnaná niekoľko rokov u nejakého zamestnávateľa, čiže tá druhá materská sa jej prizná. Stále to zamestnanie má, má tam rodičovskú dovolenku, to zamestnanie sa jej prizná, teda tá materská sa prizná a postupuje sa pri tom tak, že materská sa vypočíta na základe príjmu dosiahnutého v predošlom roku. Čiže keď na materskú nastupuje v októbri 2017, tak sa skúma, aký mala príjem v roku 2016. No najčastejšie to dopadne tak, že v roku 2016, teda keď sa starala o to prvé dieťa, žiadny príjem nemala, žiadny príjem nemala a tým pádom sa jej tá materská pri druhom dieťati vypočíta z tzv. pravdepodobného príjmu. Ten nahlasuje jej zamestnávateľ, mzdová účtovníčka do Sociálnej poisťovne. Čiže to je akýsi fiktívny príjem, aký by hypoteticky mala v októbri 2017, keby teoreticky pracovala. A ten zamestnávateľ nahlási povedzme, že 700 eur by zarobila v hrubom, tak z tých 700 eur sa vypočíta materská.
Ale podstata tohto návrhu, tohto bodu, o ktorom hovorím, spočíva v tom, že toto platí vtedy, tento postup, ak v predchádzajúcom roku nemala žiadny príjem preto, lebo bola na, pri tom staršom dieťati na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ak ten dôvod neexistencie príjmu bola materská, rodičovská dovolenka. Ale sú prípady, nie je ich veľa, ale stávajú sa, kedy tie deti idú povedzme veľmi rýchlo po sebe. Vlani povedzme vo februári nastúpila na prvú materskú, ktorá jej - plus osem mesiacov - niekedy v októbri minulého roka skončila, potom prešla na rodičovskú dovolenku. Čiže časť, veľkú časť roka bola na materskej, rodičovskej dovolenke pri tom prvom dieťati, ale na tej materskej, počúvajte ma teraz pozorne, na tej materskej bola od februára. A čo bolo od 1. januára do toho februára? Od toho 1. januára do toho februára bola na rizikovom tehotenstve, bola na péenke. Čiže ona vlastne minulý rok nemala príjem v tom zamestnaní, pretože najskôr bola mesiac na péenke, na rizikovom tehotenstve, potom bola na materskej a ten zvyšok roka bola na rodičovskej dovolenke. Že takto by sme ten rok vedeli rozdeliť, na takéto tri úseky. Čiže preto, lebo bola na PN, na materskej, na rodičovskej, príjem nemá, tak sa vypočítava ten pravdepodobný, berie sa do úvahy ten pravdepodobný zárobok.
Zdalo by sa, že je všetko v poriadku, ale nie je, pretože ak ten minulý rok bolo, ak tam bolo nejaké také obdobie, že nemala vyplácanú materskú a nemala ani rodičovskú dovolenku, ale mala napríklad péenku pri rizikovom tehotenstve, v takom prípade sa neberie do úvahy ten pravdepodobný zárobok, čo by nahlásila mzdárka, ale vychádza sa z minimálneho základu, ktorý je 441,50. Čiže v tom príklade, ktorý som teraz popísal, ona nebude mať materskú z toho príjmu, čo by zarábala, z tých 700 eur, ale len zo 441,50. Chápete? Čiže vďaka tomu, že bola na začiatku minulého roka na rizikovom tehotenstve, na to takto doplatí!
Zase - nechcem nikoho obviňovať, že naschvál napísal zlý zákon. Na takéto prípady sa skrátka nemyslelo. Čiže mne to ide o to, aby sa, tých prípadov nie je veľa, ale ak sa stanú, ak teda je to kombinácia péenka, materská, rodičovský príspevok, kvôli čomu nebol skutočný príjem v minulom roku, aby v takom prípade sa použil ten pravdepodobný zárobok, a nie minimálny základ, ktorý tú matku diskriminuje.
No a prechádzam, prechádzam k poslednému, siedmemu bodu novely. Ten zase súvisí s tými reťazovými pôrodmi a zase je to prípad typu matka zamestnankyňa ide na druhú materskú pri druhom dieťati, povedzme teraz v októbri 2017 ide na druhú materskú. Vlani žiadny príjem nemala, to, čo som pred chvíľkou popisoval, nemala vlani žiadny príjem, pretože vlani bola celý rok na rodičovskej dovolenke napríklad. Čiže použije sa ten pravdepodobný zárobok, ktorý nahlási zamestnávateľ. Zamestnávateľ nahlási povedzme že 700 eur, a z toho sa teda vypočíta materská.
Zase - zdalo by sa, že je všetko v poriadku, lebo je to spravodlivé. No lenže tu je vtip v tom, že tu vyslovene záleží na tom, ako sa tá pani účtovníčka, s prepáčením, vyspí. Pretože ona možno, ona v mnohých prípadoch postupuje takto. Teraz počúvajte. Ide o zamestnankyňu, ktorá v tej firme pracuje štyri roky. Keď pred štyrmi rokmi nastúpila, tak jej dali nástupný plat 500 eur, po polroku jej zvýšili na 700 eur, potom ešte rok pracovala a potom šla pri prvom dieťati na materskú a rodičovskú dovolenku. Hej, čiže odchádzala pred troma rokmi s prvým dieťaťom na materskú, mala základný plat 700 eur pred tromi rokmi. A teraz tá účtovníčka stojí pred úlohou nahlásiť do Sociálnej poisťovne jej pravdepodobný príjem, aký by teda mala teraz v októbri 2017, keby teoreticky pracovala. Mzdárka zoberie pracovnú zmluvu uzatvorenú, teda ktorá bola menená pred troma rokmi. Tam si prečíta, že 700-eurový základný plat, tak veselo nahlási do Sociálnej poisťovne tých 700 eur. No rozumiete, kde je chyba? V prvom rade to za tri roky, keby reálne pracovala, by sa jej ani o euro ten základný plat v dnešných časoch nezvýšil? Ťažko o tom špiritizovať, pravdepodobne áno. Možno by ten plat mala dneska 800-850 eur, možno nie.
Ale druhá vec, ona okrem základného platu má predsa aj nejaké odmeny, má nejaké nadčasy, má nejaké príplatky. Čiže chcem vidieť, aby to naozaj na výplatnej páske bolo tak, keď má na zmluve 700 eur, že aj ten vymeriavací základ alebo ten hrubý príjem je naozaj 700 eur. Skoro vždy sa k tomu ešte niečo pridá. Možno, možno je to potom 800, možno je to potom 900 eur. Sú nejaké odmeny, vianočné odmeny, trináste platy a podobne.
Hej, čiže o čo mi ide v tom poslednom bode. V tom poslednom bode mi ide o jedno jediné, aby nemohol byť ten pravdepodobný zárobok pri druhom dieťati nižší ako to, z čoho sa vyrátala materská pri predošlom dieťati. Čiže ak pri predošlom dieťati sa zohľadnili aj nejaké nadčasy, aj nejaké príplatky, aj nejaké odmeny a materská sa pri prvom dieťati rátala povedzme zo sumy 800 eur, aby ten pravdepodobný zárobok pri ďalšom dieťati jednoducho nemohol byť nižší ako tých 800 eur, ktoré, z ktorého sa rátala materská pri predošlom dieťati. Lebo, opakujem ešte raz, niekedy to mzdárky si nepremyslia a nahlásia zbytočne nízku sumu. Sociálna poisťovňa to neskúma, to mi verte. Sociálnej poisťovni je to jedno. A, úprimne povedané, čím menej, tým lepšie, ušetríme, hej.
Takže trošku mi to trvalo. Ale verím, že som vás aspoň sčasti presvedčil, že teda bude mať pre vás zmysel, aby ste hoci opozičným poslancom, ale v dobrom úmysle, podporili tento návrh do druhého čítania.
Chcem dodať ešte jednu vec. Vrátim sa k novele, vládnej novele zákona o sociálnom poistení, o ktorej sa bude pravdepodobne hlasovať dnes o jedenástej. Kolegyňa Simona Petrík v rozprave k vládnej novele predložila pozmeňovací návrh, ktorý sme spoločne pripravili a ktorý nie je ničím iným ako kópiou tohto poslaneckého návrhu. To je to isté.
Čiže poprosím vás o dve veci, o podporu toho pozmeňovacieho návrhu, o ktorom sa bude hlasovať po jedenástej, Simona Petrík, Jozef Mihál sa to volá, a keď teda nie, tak o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania a, samozrejme, bavme sa potom, či by to nemohlo byť ešte nejakým lepším spôsobom vylepšené.
Veľmi pekne ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 19.10.2017 9:13 - 9:17 hod.
Jozef MihálV prvom rade náš návrh rieši problémy pri...
V prvom rade náš návrh rieši problémy pri uplatňovaní nároku na materské a pri výpočte výšky materského v prípade tzv. reťazových pôrodov. Návrhom sa spravodlivo upravia nároky matiek na materské pri narodení druhého alebo ďalšieho dieťaťa v prípadoch: v prípade straty zamestnania v období po pôrode, resp. počas rodičovskej dovolenky pri prvom dieťati, ďalej v prípade práceneschopnosti v rozhodujúcom období, napr. v prípade rizikového tehotenstva, ďalej v prípade, že sa počas rodičovskej dovolenky pri prvom dieťati matka predčasne vráti do zamestnania, nevyčerpá celú rodičovskú dovolenku, ale vráti sa do zamestnania s tým, že sa jej zníži pracovný úväzok a tým aj príjem, a ďalší problém je problém nahlasovania tzv. pravdepodobného príjmu zamestnávateľom pri druhom a ďalšom dieťati.
Ďalej návrh zákona upravuje nárok otca na materské na staršie dieťa v prípade, že súčasne matka dieťaťa poberá materské pri mladšom dieťati. Návrh odstraňuje tvrdosť zákona v prípade samostatne zárobkovo činnej osobe, osoby, prípadne dobrovoľne poistenej osoby, ktorá je dlžníkom Sociálnej poisťovne.
A ďalšia vec, ak bude mať rodič záujem, umožní sa mu v prípade poberania materského pracovať bez toho, že by o materské prišiel.
Návrh zákona bude mať mierny negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne, pretože sa mierne zvýšia výdavky Sociálnej poisťovne vo fonde nemocenského poistenia na vyplácanie materského.
Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá dopad na vplyv, nemá dopad na vplyv na životné, nemá vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a má vysoko pozitívny dopad na sociálne vplyvy a na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.10.2017 11:01 - 11:01 hod.
Jozef MihálVystúpenie 10.10.2017 17:54 - 18:01 hod.
Jozef MihálTakže pozrite, doteraz to bolo tak, že tá povinnosť elektronickej komunikácie bola v zákone pred novelou, pred novelou, tak ako to tam zatiaľ stále je, len pre subjekty, ktoré sú platiteľmi DPH. Logické, jasné, akceptovateľné. Vládny návrh, vládny návrh, o ktorom sa teraz bavíme, túto povinnosť elektronickej komunikácie rozširuje na všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri, čiže aj tie právnické osoby nejaké, ktoré nie sú platiteľmi DPH, všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri, to je, samozrejme, akceptovateľné. Ale ďalej vládny návrh hovorí, že elektronická komunikácia bude povinná pre všetky, ja to poviem teraz svojimi slovami, pre všetky fyzické osoby, ktoré sú registrované na daňovom úrade, lebo majú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Aké sú to možné príjmy? Tak to môže byť typické príjmy zo živnosti, ja neviem, z činnosti notára, súdneho znalca, advokáta, samostatne hospodáriaceho roľníka, umelca, finančného sprostredkovateľa, hej, čiže teraz vlastne vymenovávam to, čo je v § 6 technicky v odsekoch 1 a 2, čiže tie rôznorodé formy samostatnej zárobkovej činnosti, kde tá povinnosť elektronickej komunikácie je relatívne prirodzená, nemám osobne proti tomu nič.
Ale ten § 6 má aj odsek 3, ktorý hovorí, že to sú vlastne osoby, ktoré majú príjem z prenájmu nejakej nehnuteľnosti ako občania, ako nepodnikatelia, ale technicky je to v zákone v § 6 ods. 3. Tak to, skrátka, historicky je v zákone. A to je napríklad babička, ktorá má nejaké políčko v Hornej Lehote, ktoré niekomu prenajíma, má za to nejaký príjem, dozvedela sa svojho času, že musí sa kvôli tomu registrovať na daňovom úrade, tak možno pre 10 rokmi si to DIČ fakt vybavila a ktosi jej raz do roka možno podáva daňové priznanie, možnože ani nie, i keď je ten príjem nejaký zanedbateľný, tam sa daňové priznanie nemusí podať, a takáto osoba, ktorá teda od podnikania má strašne, strašne ďaleko, ale má nehnuteľnosť, má pozemok, má kus lesa alebo nejakú chatičku alebo čokoľvek podobné, čo prenajíma, a my ju vlastne teraz podľa vládneho návrhu zákona nútime na tú elektronickú komunikáciu. No možnože to pre ňu nebude problém, ja neviem, sadne si za svoj počítač, má doma štyri, je zbehnutá v narábaní s internetom, tak to jednoducho zmákne. Ale možno, keďže už má vyšší vek, a možno leží v nejakom zariadení, hej, možno leží v nejakom zariadení, pretože teda ten prenájom jej beží, hej, lebo je stále majiteľka, je tu ešte stále medzi nami, stará sa o ňu tím opatrovateľov, hej, lebo je v nejakej nemocnici a tak ďalej, ale teda povinnosť elektronickej komunikácie bude mať tak či tak.
Ďalšie osoby, ktoré máme v § 6, § 6 ods. 4, to sú príjemcovia tzv. pasívnych autorských honorárov. Čiže napríklad si zoberte, vdova po našom úspešnom spisovateľovi, ktorý už zomrel, po ňom zdedila autorské práva na jeho knižky, ktoré sa stále vydávajú, kupujú, ona je teda poberateľkou ako vdova po autorovi autorských honorárov, hej, zdedila tieto práva, tak teda dostáva nejaké peniaze, je aj poctivo zaregistrovaná na daňovom úrade, má pridelené DIČ, má teda pasívny príjem z autorských honorárov, takže aj túto pani nútime nabehnúť na elektronickú komunikáciu.
Nám sa to zdá byť neprimerané. Hej, keď teda niekto podniká ako fyzická osoba, fakt podniká, má živnosť, je to advokát, je to aktívny umelec, dobre, nech teda komunikuje elektronicky, ale aby takéto osoby, ktoré majú príjmy typu prenájom niečoho alebo tie pasívne povedzme zdedené autorské honoráre po predkovi, tak tam si myslíme, že to, to je, to je asi, to bude pre tie osoby zaťažujúce a nebude to v praxi fungovať a nenúťme ich do toho zákonom. Čiže to je vlastne odôvodnenie pozmeňovacieho návrhu, ktorý v závere svojej reči prednesiem oficiálne, tu je.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 650).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
V čl. I 6. bod znie: 6. V § 14 ods. 1 písm. a) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová: "alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou - podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov".
Ďakujem za pozornosť.