Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rád by som sa podrobnejšie vyjadril k obsahu zákona. Považujem ho za veľmi dôležitý, pretože skutočne jeho prijatím by sa odstránili mnohé možno pre niekoho nepodstatné, ale pre dotknutých rodičov veľmi podstatné nedostatky aj chyby súčasného zákona.
Ťažko obviňovať niekoho, že ten zákon napísal zle, nechcem sa vôbec dotýkať nejakým spôsobom ministra Richtera a jeho tímu. Jednoducho sú to veci, na ktoré...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rád by som sa podrobnejšie vyjadril k obsahu zákona. Považujem ho za veľmi dôležitý, pretože skutočne jeho prijatím by sa odstránili mnohé možno pre niekoho nepodstatné, ale pre dotknutých rodičov veľmi podstatné nedostatky aj chyby súčasného zákona.
Ťažko obviňovať niekoho, že ten zákon napísal zle, nechcem sa vôbec dotýkať nejakým spôsobom ministra Richtera a jeho tímu. Jednoducho sú to veci, na ktoré neprídete pri písaní zákona len tak od zeleného stola, priniesla ich prax. Bol by som veľmi rád, keby ste ma jednak pozorne počúvali, budem sa snažiť vysvetliť podstatu, ale jednak keby ste pomohli tento zákon posunúť do druhého čítania, ja netvrdím, že je to najlepšie, čo môže byť, ale ak dostane zákon šancu od vás v druhom čítaní, samozrejme, vieme sa baviť o nejakých zmenách alebo ďalších úpravách. Aj pokiaľ ide o tie finančné dopady, pretože mám ešte v rukáve niektoré, niektoré ďalšie prípadné návrhy, ktorými by sa dali prípadne tie finančné dopady na Sociálnu poisťovňu pozitívne kompenzovať.
Takže ak dovolíte, prejdem jednotlivé body, ktorých, ak sa nemýlim, je spolu sedem, ide o riešenie 7 problémov, ktoré priniesla prax. Prvý problém alebo prvý bod zákona je odstránenie podmienky pri poberaní materského, že zamestnanec alebo zamestnankyňa nesmú mať počas poberania materského príjem zo zamestnania, z ktorého sa im vypláca materská. Na prvej, na prvý pohľad sa zdá byť logické, že ak je niekto na materskej a stará sa o dieťa, tak by nemal mať príjem. Keby to aj tak bolo, tak potom by som prosil, aby sa, naopak, zákon upravil tak, aby ten, kto poberá materské, naozaj nemohol mať žiadny príjem.
V skutočnosti je dnes zákon vlastne napísaný takým spôsobom, a tak sa aj v praxi uplatňuje, že ak materské poberá matka, ktorá je SZČO, napr. živnostníčka a je na materskej, stará sa o dieťa tých 8 mesiacov, tak ona podľa zákona môže bez akýchkoľvek problémov počas materskej ďalej podnikať. Zákon jej to nezakazuje, čo, samozrejme, tieto matky aj využívajú. Ak je na materskej otec, ktorý je živnostník, bez problémov môže počas 6 a pol mesiaca jeho trvajúcej materskej ďalej podnikať. Čiže opakujem ešte raz, podľa súčasného právneho stavu môže počas materskej otec alebo matka, ktorí sú SZČO, veselo ďalej podnikať a poberajú materské. Ja to nespochybňujem, ja to považujem za správne, len ukazujem na tomto príklade diskrimináciu zamestnancov a zamestnankýň, ktorí ale nemôžu byť v tom zamestnaní, z ktorého majú vyplácané materské počas poberania materského. Čiže máme tu výraznú disproporciu. Živnostník môže pracovať, podnikať, zarábať počas materskej, ale zamestnanec nemôže.
No ale pozor, v prípade zamestnanca je to ešte veľmi zaujímavé, pretože zamestnanec síce nemôže mať príjem z toho zamestnania, z ktorého sa mu vypláca materská, ale vtip je v tom, že nikto mu nebráni, aby si počas materskej neuzatvoril iné zamestnanie, nejaký nový, ďalší pracovný pomer alebo dohodu, veselo chodil do tohto nového zamestnania a súčasne poberal materské. To dnes zákon umožňuje, ľudia o tom vedia, tak to takýmto spôsobom riešia.
Čiže poprosím, nehrajme sa tu na to, že ak je niekto na materskej, tak jednoducho má byť pri dieťati. Je to niečo podobné, ako to svojho času bolo za ministerky Tomanovej, ak si spomeniete starší, skúsenejší, vtedy nemohla matka poberať rodičovský príspevok, ak sa vrátila do zamestnania. Nechcem si prisluhovať nejaké super zásluhy, ale ja som to vtedy zrušil. To znamená, od roku 2011 je pri rodičovskom príspevku situácia taká, že aj keď sa rodič stará o dieťa a poberá rodičovský príspevok, nikto mu nebráni pracovať.
Poprosím vás, zaveďme toto isté pravidlo v plnom, celom rozsahu aj v prípade materského. Ak má matka možnosť si nejakým spôsobom privyrobiť popri materskej, nebráňme jej v tom, nebráňme jej v tom. Už dnes, dá sa povedať, dve tretiny žien túto možnosť tak či tak využívajú, a pokiaľ ide o otcov, tak drvivá väčšina otcov, ktorí na materskej sú, zároveň vedia, ako to urobiť, aby mohli pracovať. Tak nehrajme sa na niečo, čo v skutočnosti aj tak v praxi nefunguje a čo len zbytočne komplikuje niektorým ľuďom život.
Druhý bod, druhý bod sa vzťahuje na ďalšiu podmienku, pri ktorej sa prizná - neprizná materské samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, a to je podmienka, mať zaplatené dlžné poistné najneskôr do konca mesiaca, v ktorom sa začína poskytovať vo všeobecnosti nemocenská dávka. Skúsim vám namodelovať takúto situáciu. Predstavte si ženu živnostníčku povinne nemocensky poistenú v Sociálnej poisťovni, platí si niekoľko rokov poistné do Sociálnej poisťovne a unikne jej pozornosti to, že povedzme jeden mesiac poistné nezaplatila. Nie vždy je to úmyselná chyba, stáva sa to najmä pri prelome rokov, treba si prestaviť prevodný príkaz v banke alebo pri zmene výšky plateného poistného, stane sa, že človek zabudne na jednu splátku, a žije vo vedomí, že je všetko v poriadku, že veď predsa poistné má zaplatené každý mesiac, ale stane sa nejaká chybička, nejaká suma skrátka zaplatená nebude, nie je to nejaký zásadný problém. Ale čo hovorí zákon? Ak do konca mesiaca, v ktorom začína poberať materské, tú dlžnú sumu nezaplatí, tak tú materskú tá matka nebude mať vôbec priznanú, čiže to, čo by osem mesiacov poberala na materskej, môže to byť niekoľko tisíc eur, tak kvôli možno hlúposti, kvôli maličkosti jej prepadne.
Predstavte si, že materská sa prizná, máme október, predstavte si, že máme tehotnú matku, živnostníčku, platí si povinné nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne a niekde pred troma rokmi zabudla zaplatiť jednu mesačnú platbu. V niektorých prípadoch Sociálna poisťovňa upozorňuje na takúto vec, ale nie vždy. Čiže ona nevie, neuvedomuje si, to, že má nejakú takú možno 150-eurovú podlžnosť starú tri roky, ide koncom októbra na materskú, povedzme 30. októbra nastupuje na materskú, v pondelok 30. októbra ide do Sociálnej poisťovne vybavovať tieto veci a tu sa zrazu dozvie, že má trojročný nejaký starý 150-eurový dlh. Pokiaľ to ona do konca októbra, čiže má na to deň v tomto prípade, pokiaľ do konca októbra ten dlh nezaplatí, a možno má práve finančný problém, ja neviem, to sa môže stať, čiže má pár hodín lehotu na to, aby si ten dlho vyrovnala, ak to nestihne, tak tú materskú jednoducho nebude mať vôbec vyplácanú, vôbec.
Čiže ten môj návrh spočíva v tom, aby sa tá lehota na zaplatenie dlžného poistného predĺžila o jeden mesiac. Čiže žiadna veľká dráma, to poistné zaplatené byť musí, ja nechcem odpustiť nikomu jeho dlžoby, len by som bol rád, keby tá lehota nebola taká stresujúca ako v niektorých prípadoch môže byť, o nič iné nejde. To je teda druhý bod predloženého návrhu. Tretia vec je veľmi, tretí bod je veľmi, ale veľmi dôležitý. Pri reťazových pôrodoch, to znamená, keď má žena relatívne tesne dve deti po sebe, často je to tak, že absolventka školy, či strednej, vysokej, sa zamestná na dobu určitú. Dnes nie je ťažké nájsť zamestnanie, je prakticky plná zamestnanosť, pracovných ponúk je veľa. Ale keď si predstavíte čerstvú absolventku školy, tak častokrát je to jednoducho tak, že získa primerané zamestnanie s podmienkou, že to bude doba určitá. Ona to prijme, prečo nie. Zamestná sa povedzme na dobu jedného roka.
Predstavte si teda, že teraz tu niekde máme absolventku, ktorá je od povedzme, ktorá je povedzme od 1. januára zamestnaná na dobu určitú, koncom roka, 31. decembra jej pracovný pomer skončí. Vo februári otehotnela, v novembri by mala porodiť dieťa, čiže teraz v októbri, niekedy začiatkom októbra nastúpila na materskú. Z toho zamestnania materskú získa, pretože spĺňa podmienky na priznanie materskej, keďže bola 270 dní nemocensky poistená, odkedy jej tu zamestnanie začalo, od 1. januára, tú dobu splnila, poistená je a tak ďalej, čiže Sociálna poisťovňa jej pri tom prvom dieťati materskú prizná. V novembri sa jej teda narodí dieťa, poberá materskú, medzitým jej na Silvestra skončí pracovný pomer na dobu určitú, ona je na materskej dovolenke v tom zamestnaní, čiže už nepracuje, ten pracovný pomer jej skončí, stará sa o dieťa, v roku 2018 sa stará o dieťa, niekedy koncom roku 2018 znovu otehotnie a čaká ďalšie dieťa, v roku 2019 by mala ísť na druhú materskú. Ona druhú materskú nedostane za súčasného právneho stavu, pretože jej ten pracovný pomer na dobu určitú koncom roka 2017 skončil. Čiže nesplní pri tej potenciálnej druhej materskej, pri tom druhom dieťati podmienky na vyplatenie materskej, na priznanie materskej.
V porovnaní s tým, iná jej kolegyňa je tiež zamestnaná od 1. januára 2017, ale na dobu neurčitú. Získala zamestnanie, pracovný pomer na dobu neurčitú, rovnako v novembri bude mať dieťa, prvé dieťa a v októbri teda nastúpila na materskú, ktorú mala priznanú. Tejto druhej matke ale pracovný pomer neskončí 31. decembra, pretože má dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú. Ona v zamestnaní bude na materskej dovolenke, po skončení materskej dovolenky bude na rodičovskej dovolenke v roku 2018, v roku 2019. Medzitým bude druhýkrát tehotná, pôjde pri druhom dieťati na materskú, materskú dostane prečo, preto, lebo jej stále beží ten pracovný pomer na dobu neurčitú, ten neskončil, ona rovnako ako tá prvá mladá matka, nepracuje, obidve sú na tom rovnako z hľadiska toho, že nepracujú, lebo sa starajú o to prvé dieťa, sú na materskej rodičovskej dovolenke, ale keďže tej prvej skončil pracovný pomer na dobu určitú a už nemá formálne zamestnanie, tak ona pri druhom dieťati nebude mať materskú, kdežto tá druhá zamestnankyňa, ktorá má to šťastie, že získala pracovný pomer na dobu neurčitú, sú na tom úplne rovnako, keby ste si ich nejako posudzovali, len toto je jediný rozdiel, že mám - nemám pracovný pomer na dobu určitú - neurčitú. Tá druhá materskú bude mať, tá prvá nie.
Čiže podstatou toho môjho návrhu, o ktorom teraz hovorím, to je tretí bod v poradí, je návrh, aby sa tzv. ochranná lehota v prípade matky, ktorá príde o nemocenské poistenie napríklad skončením pracovného pomeru na dobu určitú počas starostlivosti o dieťa, kedy sa ona stará o dieťa, ona nerieši, že teraz niekde sa rýchlo zamestnám. A keby sa chcela niekde zamestnať, ťažko ju niekto zamestná, keď sa stará o ročné alebo rok aj pol staré dieťa, to je v praxi prakticky vylúčené. Čiže ten môj návrh je, aby sa ochranná lehota v prípade matky, ktorá sa stará o dieťa vo veku do šesť rokov, predĺžila z tých možno pre niekoho veľkorysých už teraz ôsmich mesiacov, aby sa predĺžila na celú tú dobu tej starostlivosti. Čiže v prípade, ako som popísal, keď žena príde o zamestnanie, lebo to zamestnanie bolo na dobu určitú, počas starostlivosti o dieťa, a aby jej nárok na materské pri druhom dieťati jednoducho zostal.
Štvrtý bod, štvrtý bod rieši problém súbežného poberania materského obidvoma rodičmi, aj matkou, aj otcom, v prípade, že otec je na materskej pri staršom dieťati, povedzme dvojročné dieťa majú a otec pri tomto dvojročnom dieťati je na materskej, otec totižto môže byť na materskej, až pokiaľ dieťa nemá vek 3 roky, čiže to je bežná vec dnes, že otec je pri povedzme dvojročnom dieťati na svojej materskej, využíva toto svoje právo, súčasne je matka znovu tehotná a čaká ďalší prírastok do rodiny a v deň D, teda nastupuje na svoju ďalšiu materskú pri tom očakávanom dieťati. V praxi to funguje tak, že Sociálna poisťovňa v tom okamihu zastaví výplatu materského otcovi na to staršie dieťa.
Tu v tomto bode ide vlastne fakticky dnes o výklad zákona, kde ja osobne tvrdím, že materské poberá rodič na, pri starostlivosti o konkrétne dieťa. Čiže ak otec sa stará o staršie, dvojročné dieťa a poberá materské, tak mu nemá čo byť materská zobraná z dôvodu, že matka bude druhýkrát rodiť a že sa bude starať o novorodenca, jeden sa stará o jedno, druhý o druhého potomka a materskú majú dostávať obidvaja. Je to teda vlastne fakticky otázka výkladu zákona, a keďže ja by som bol rád, aby boli zákony jasné, prehľadné a zrozumiteľné, tak štvrtý bod tohto návrhu vlastne hovorí o tom, aby sa jednoznačne povedalo, že ak otec poberá materské na staršie dieťa a matka bude poberať materské na mladšie dieťa, aby to materské teda poberali naraz obidvaja, aby Sociálna poisťovňa nestopla v snahe o akési úspory, kurník šopa, trošku ma to irituje, takto šetriť na mladých rodinách, aby Sociálna poisťovňa nemal tendenciu takto šetriť na vyplácaní materského otcovi. Čiže to je podstata štvrtého bodu návrhu.
Piaty bod sa znova týka tzv. reťazových pôrodov. Predstavte si takúto situáciu. Žena matka je doma pri dieťati, dieťa má povedzme rok a pol, dva, dva a pol roka, je na rodičovskej dovolenke, je na rodičovskej dovolenke, stará sa teda primárne o to svoje dieťa, je zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke, čiže nepracuje, beží jej rodičovská dovolenka, no ale dohodne sa s tým svojím zamestnávateľom, že vráti sa, ona by mohla byť aj na rodičovskej dovolenke, až pokým dieťa nemá tri roky, ale často sa stáva, že matka má záujem si niečo privyrobiť, stíha to popri tej starostlivosti o dieťa a dohodne sa so zamestnávateľom, že sa vráti do zamestnania, povedzme dieťa má dva roky, ale nevráti sa na ten svoj normálny plný úväzok, pretože to by nestíhala pri tej starostlivosti o dieťa, čiže ona sa dohodne so zamestnávateľom, že povedzme úväzok sa jej zníži na polovičný alebo možno na štvrtinový a bude takto pracovať. Čiže má dvojročné dieťa, je späť v zamestnaní, ale úväzok má povedzme polovičný. No ale teraz pozor, ak predtým zarábala povedzme 800 eur brutto, tak tým, že bude mať polovičný úväzok, samozrejme, nebude zarábať 800 eur, ale bude zarábať približne polovicu z toho, čiže bude zarábať 400 eur. No a teraz v čom je zlý vtip v zákone?
Ak ona je znova tehotná a pôjde druhýkrát na materskú pri ďalšom dieťati, tak v takom prípade, aký popisujem, sa jej tá druhá materská vypočíta z toho 400-eurového príjmu, nie z toho predošlého 800-eurového, ale z toho polovičného príjmu. Čiže ona bude mať o polovicu nižšiu materskú, ako by mala, keby pekne krásne zostala doma, do žiadneho zamestnania sa nevracala na nejaký polovičný úväzok a pekne krásne nerobila nič. Chápete to? To, že je aktívna, že aj platí potom štátu nejaké dane, odvody a tak ďalej, za odmenu dostane o polovicu nižšiu materskú pri druhom dieťati. Rozumiete tomu? No ja toto považujem za, prepáčte, nezmysel v zákone. Ako hovorím, nikoho neobviňujem, že to niekto úmyselne zle napísal, skrátka nemyslelo sa na to, ale prípady sa stávajú, dnes skutočne pomerne veľké percento žien sa vracia do zamestnania, ale tak, že popri tej starostlivosti o dieťa, ktoré je pre nich prioritou, si dohodnú ten nižší úväzok, nižší príjem, a trestom potom je nižšia druhá materská.
Čiže môj návrh, alebo teda náš návrh s kolegov Simonou Petrík v bode 5 hovorí, aby, aby sa posúdilo, či materská vyrátaná z toho skutočného zárobku je nižšia ako materská ktorá by bola z toho predošlého, a to, čo je viac, to, čo je lepšie, to sa zamestnankyni vyplatí. Aby nedoplácala v takýchto prípadoch na to, že, že ešte štátu zaplatí dane, a ešte ju v úvodzovkách štát vytrestá nižšou materskou. Musíte, kolegyne, kolegovia uznať, že toto je skutočne v zákone zle urobené.
Šiesty bod, šiesty bod znova súvisí s reťazovými pôrodmi, znova súvisí s reťazovými pôrodmi a znova je to o tom, že máme matku, ktorá sa teda stará o prvé dieťa, poberá rodičovský príspevok, nepracuje, teda hovorím teraz o tých ženách, ktoré naozaj využívajú tú rodičovskú dovolenku, nepracujú a čakajú ďalšie dieťa, a teda budú mať priznanú materskú pri druhom dieťati. Teraz, toto je trošku náročnejšie aj na moje vysvetlenie, aj na vašu pozornosť. Skúsim na príklade. Predstavte si teda, že máme matku, ktorá má už prvé dieťa, ktoré má plus-mínus dneska niekde okolo troch rokov, a je znova tehotná a teraz v októbri, v októbri 2017 nastupuje na druhú materskú pri druhom dieťati. Je zamestnaná niekoľko rokov u nejakého zamestnávateľa, čiže tá druhá materská sa jej prizná. Stále to zamestnanie má, má tam rodičovskú dovolenku, to zamestnanie sa jej prizná, teda tá materská sa prizná a postupuje sa pri tom tak, že materská sa vypočíta na základe príjmu dosiahnutého v predošlom roku. Čiže keď na materskú nastupuje v októbri 2017, tak sa skúma, aký mala príjem v roku 2016. No najčastejšie to dopadne tak, že v roku 2016, teda keď sa starala o to prvé dieťa, žiadny príjem nemala, žiadny príjem nemala a tým pádom sa jej tá materská pri druhom dieťati vypočíta z tzv. pravdepodobného príjmu. Ten nahlasuje jej zamestnávateľ, mzdová účtovníčka do Sociálnej poisťovne. Čiže to je akýsi fiktívny príjem, aký by hypoteticky mala v októbri 2017, keby teoreticky pracovala. A ten zamestnávateľ nahlási povedzme, že 700 eur by zarobila v hrubom, tak z tých 700 eur sa vypočíta materská.
Ale podstata tohto návrhu, tohto bodu, o ktorom hovorím, spočíva v tom, že toto platí vtedy, tento postup, ak v predchádzajúcom roku nemala žiadny príjem preto, lebo bola na, pri tom staršom dieťati na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ak ten dôvod neexistencie príjmu bola materská, rodičovská dovolenka. Ale sú prípady, nie je ich veľa, ale stávajú sa, kedy tie deti idú povedzme veľmi rýchlo po sebe. Vlani povedzme vo februári nastúpila na prvú materskú, ktorá jej - plus osem mesiacov - niekedy v októbri minulého roka skončila, potom prešla na rodičovskú dovolenku. Čiže časť, veľkú časť roka bola na materskej, rodičovskej dovolenke pri tom prvom dieťati, ale na tej materskej, počúvajte ma teraz pozorne, na tej materskej bola od februára. A čo bolo od 1. januára do toho februára? Od toho 1. januára do toho februára bola na rizikovom tehotenstve, bola na péenke. Čiže ona vlastne minulý rok nemala príjem v tom zamestnaní, pretože najskôr bola mesiac na péenke, na rizikovom tehotenstve, potom bola na materskej a ten zvyšok roka bola na rodičovskej dovolenke. Že takto by sme ten rok vedeli rozdeliť, na takéto tri úseky. Čiže preto, lebo bola na PN, na materskej, na rodičovskej, príjem nemá, tak sa vypočítava ten pravdepodobný, berie sa do úvahy ten pravdepodobný zárobok.
Zdalo by sa, že je všetko v poriadku, ale nie je, pretože ak ten minulý rok bolo, ak tam bolo nejaké také obdobie, že nemala vyplácanú materskú a nemala ani rodičovskú dovolenku, ale mala napríklad péenku pri rizikovom tehotenstve, v takom prípade sa neberie do úvahy ten pravdepodobný zárobok, čo by nahlásila mzdárka, ale vychádza sa z minimálneho základu, ktorý je 441,50. Čiže v tom príklade, ktorý som teraz popísal, ona nebude mať materskú z toho príjmu, čo by zarábala, z tých 700 eur, ale len zo 441,50. Chápete? Čiže vďaka tomu, že bola na začiatku minulého roka na rizikovom tehotenstve, na to takto doplatí!
Zase - nechcem nikoho obviňovať, že naschvál napísal zlý zákon. Na takéto prípady sa skrátka nemyslelo. Čiže mne to ide o to, aby sa, tých prípadov nie je veľa, ale ak sa stanú, ak teda je to kombinácia péenka, materská, rodičovský príspevok, kvôli čomu nebol skutočný príjem v minulom roku, aby v takom prípade sa použil ten pravdepodobný zárobok, a nie minimálny základ, ktorý tú matku diskriminuje.
No a prechádzam, prechádzam k poslednému, siedmemu bodu novely. Ten zase súvisí s tými reťazovými pôrodmi a zase je to prípad typu matka zamestnankyňa ide na druhú materskú pri druhom dieťati, povedzme teraz v októbri 2017 ide na druhú materskú. Vlani žiadny príjem nemala, to, čo som pred chvíľkou popisoval, nemala vlani žiadny príjem, pretože vlani bola celý rok na rodičovskej dovolenke napríklad. Čiže použije sa ten pravdepodobný zárobok, ktorý nahlási zamestnávateľ. Zamestnávateľ nahlási povedzme že 700 eur, a z toho sa teda vypočíta materská.
Zase - zdalo by sa, že je všetko v poriadku, lebo je to spravodlivé. No lenže tu je vtip v tom, že tu vyslovene záleží na tom, ako sa tá pani účtovníčka, s prepáčením, vyspí. Pretože ona možno, ona v mnohých prípadoch postupuje takto. Teraz počúvajte. Ide o zamestnankyňu, ktorá v tej firme pracuje štyri roky. Keď pred štyrmi rokmi nastúpila, tak jej dali nástupný plat 500 eur, po polroku jej zvýšili na 700 eur, potom ešte rok pracovala a potom šla pri prvom dieťati na materskú a rodičovskú dovolenku. Hej, čiže odchádzala pred troma rokmi s prvým dieťaťom na materskú, mala základný plat 700 eur pred tromi rokmi. A teraz tá účtovníčka stojí pred úlohou nahlásiť do Sociálnej poisťovne jej pravdepodobný príjem, aký by teda mala teraz v októbri 2017, keby teoreticky pracovala. Mzdárka zoberie pracovnú zmluvu uzatvorenú, teda ktorá bola menená pred troma rokmi. Tam si prečíta, že 700-eurový základný plat, tak veselo nahlási do Sociálnej poisťovne tých 700 eur. No rozumiete, kde je chyba? V prvom rade to za tri roky, keby reálne pracovala, by sa jej ani o euro ten základný plat v dnešných časoch nezvýšil? Ťažko o tom špiritizovať, pravdepodobne áno. Možno by ten plat mala dneska 800-850 eur, možno nie.
Ale druhá vec, ona okrem základného platu má predsa aj nejaké odmeny, má nejaké nadčasy, má nejaké príplatky. Čiže chcem vidieť, aby to naozaj na výplatnej páske bolo tak, keď má na zmluve 700 eur, že aj ten vymeriavací základ alebo ten hrubý príjem je naozaj 700 eur. Skoro vždy sa k tomu ešte niečo pridá. Možno, možno je to potom 800, možno je to potom 900 eur. Sú nejaké odmeny, vianočné odmeny, trináste platy a podobne.
Hej, čiže o čo mi ide v tom poslednom bode. V tom poslednom bode mi ide o jedno jediné, aby nemohol byť ten pravdepodobný zárobok pri druhom dieťati nižší ako to, z čoho sa vyrátala materská pri predošlom dieťati. Čiže ak pri predošlom dieťati sa zohľadnili aj nejaké nadčasy, aj nejaké príplatky, aj nejaké odmeny a materská sa pri prvom dieťati rátala povedzme zo sumy 800 eur, aby ten pravdepodobný zárobok pri ďalšom dieťati jednoducho nemohol byť nižší ako tých 800 eur, ktoré, z ktorého sa rátala materská pri predošlom dieťati. Lebo, opakujem ešte raz, niekedy to mzdárky si nepremyslia a nahlásia zbytočne nízku sumu. Sociálna poisťovňa to neskúma, to mi verte. Sociálnej poisťovni je to jedno. A, úprimne povedané, čím menej, tým lepšie, ušetríme, hej.
Takže trošku mi to trvalo. Ale verím, že som vás aspoň sčasti presvedčil, že teda bude mať pre vás zmysel, aby ste hoci opozičným poslancom, ale v dobrom úmysle, podporili tento návrh do druhého čítania.
Chcem dodať ešte jednu vec. Vrátim sa k novele, vládnej novele zákona o sociálnom poistení, o ktorej sa bude pravdepodobne hlasovať dnes o jedenástej. Kolegyňa Simona Petrík v rozprave k vládnej novele predložila pozmeňovací návrh, ktorý sme spoločne pripravili a ktorý nie je ničím iným ako kópiou tohto poslaneckého návrhu. To je to isté.
Čiže poprosím vás o dve veci, o podporu toho pozmeňovacieho návrhu, o ktorom sa bude hlasovať po jedenástej, Simona Petrík, Jozef Mihál sa to volá, a keď teda nie, tak o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania a, samozrejme, bavme sa potom, či by to nemohlo byť ešte nejakým lepším spôsobom vylepšené.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis