Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, motívom, prečo sme predložili tento návrh zákona o bankových poplatkoch, bol jav, ktorý mnohí občania Slovenskej republiky možno ani nezaregistrovali, pretože sa udial v tíšku v priebehu leta. V priebehu leta väčšina slovenských najväčších finančných ústavov, to znamená bánk, pomerne razantne zvýšila poplatky týkajúce sa vedenia bankových účtov a služieb s nimi spojených. Tak sme sa na túto...
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, motívom, prečo sme predložili tento návrh zákona o bankových poplatkoch, bol jav, ktorý mnohí občania Slovenskej republiky možno ani nezaregistrovali, pretože sa udial v tíšku v priebehu leta. V priebehu leta väčšina slovenských najväčších finančných ústavov, to znamená bánk, pomerne razantne zvýšila poplatky týkajúce sa vedenia bankových účtov a služieb s nimi spojených. Tak sme sa na túto nenažratosť bánk na Slovensku pozreli trochu podrobnejšie a chcel by som vám predostrieť niekoľko faktov, ktoré sú podľa mňa šokujúce a svedčia o tom, že tá nehoráznosť si zaslúži nejakú legislatívnu reakciu.
Dámy a páni, za posledné dva roky objem úverov poskytnutých, spotrebných úverov poskytnutých občanom Slovenskej republiky stúpol z 24,5 mld. eur na 31 mld. eur, to znamená, o viac ako štvrtinu banky zvýšili poskytovanie spotrebných úverov. Už dnes vieme povedať, že Slovenská republika a jej domácnosti, to znamená, ľudia sú najzadlženejší spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy a rast zadlžovania slovenských domácností je najväčší spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Priemerný úrok na tieto spotrebné úvery za posledné dva roky bol 10 %. Vzhľadom na to, že tieto spotrebné úvery sú, samozrejme, trochu dlhodobejšieho charakteru, dá sa veľmi jednoducho vzhľadom na túto úrokovú sadzbu prepočítať, že za posledné dva roky obchodná marža slovenských bánk na poskytnutých úveroch, iba na spotrebných úveroch slovenských občanom, bola viac ako 1 mld. eur, len na spotrebných úveroch viac ako 1 mld. eur.
A teraz sa pozrime na iné fakty. Zisk bankového sektora v Slovenskej republike za prvých 6 mesiacov tohto roku dosiahol sumu 350 mil. eur po zdanení. Ale v porovnaní s minulým rokom banky zaznamenali 17,8 % pokles zisku. Tak čo slovenské banky vymysleli? Za prvý polrok zaznamenali 17,8 % pokles zisku, tak si povedali, že zvýšime poplatky pre občanov, veď nebudeme predsa trpieť my banky za to, že nie sme schopní dosahovať zisk normálnou bankovou činnosťou. A to ešte upozorňujem, že bankové poplatky, čistý výnos bankových poplatkov za prvý polrok 2017 činil 269 mil. eur, takže na tom zisku po zdanení tých 350 mil. eur poplatky, ktoré musia občania Slovenskej republiky platiť, sa podieľajú viac ako 75 %. Banky nezarábajú na úrokoch, banky zarábajú na poplatkoch. A ja sa pýtam, čo robia títo štandardní politici, ktorí majú chrániť normálneho slovenského občana? Úplne na to kašlú, že ľudia sú zdieraní finančnými ústavami a trestaní za to, že niekde tie naše peniaze musíme mať.
Chcel by som upozorniť, že za minulý rok len poplatky, ktoré banky vyberajú od občanov, ako občanov ako fyzické osoby, ale aj ako podnikateľov, samozrejme, priemerne na jedného občana Slovenskej republiky to predstavuje 100 eur, 100 eur dávame za poplatky. Poplatok to je vlastne také mýto, ktoré si vyrubí každá banka iba za to, že každý občan Slovenskej republiky musí mať niekde svoje peniaze. Každý občan Slovenskej republiky zaplatí 100 euro slovenským bankám, aby, preboha živého, nemali nižšie zisky, a to od 1. augusta t. r. a od 1. septembra t. r. banky ešte poplatky oveľa viac zvyšovali. To považujeme za úplnú nehoráznosť. Tak sme sa to rozhodli riešiť touto legislatívnou úpravou.
Ministerstvo financií zaviedlo tzv. základný bankový produkt, kde občan, ktorý má iba jeden účet, nemá viacero účtov a používa tento účet iba na svoju bežnú platobnú činnosť, má garantované ministerstvom financií, že poplatky za výbery, za transakcie, za vedenie účtu budú nula eur. Lenže viete koľko ľudí doteraz tento základný bankový produkt bez poplatkov využilo spomedzi všetkých tých 5 mil. občanov Slovenskej republiky? Požiadal som kolegu, aby to na ministerstve financií zistil presne. Dnešná informácia je, dnešná informácia je, poviem vám to veľmi presne, že počet týchto občanov je, alebo počet týchto účtov je 9 041. To znamená z tých 5 mil. slovenských občanov iba 9 041 využilo možnosť toho bezplatného bankového produktu. Prečo? Pretože je tam takéto obmedzenie, že môže to využiť iba človek, ktorému na účet chodí maximálne 400 eur v čistom mesačne. Teda môže to využiť penzista, ktorý má nižší dôchodok, ale človek čo len s trochu vyššou ako minimálnou mzdou nespadá pod účel tohto zákona. Plus je tam ďalšie obmedzenie, že nesmiete dostať na účet viac ako 5 600 eur ročne v čistom.
Predstavme si dajme tomu, že máte ešte nejaký podiel v družstve aj ako penzista, alebo aj ako mladý človek, zdedili ste niečo a raz ročne vám tam prídu peniaze. Akonáhle to presiahne 5 600 eur ročne, strácate nárok na bezplatný bankový produkt.
Preto sme sa rozhodli touto novelou zákona zvýšiť tú úroveň na 1 000 eur mesačne a 15-tisíc eur ročne. V praxi by to znamenalo, pre vašu informáciu priemerná čistá mzda na Slovensku je dnes približne čosi cez 700 eur. Teraz to bude, odhadujem, nejakých 740, pred trištvrte rokom to bolo 704 eur presne. To znamená, navrhujeme, aby reálne 80 % občanov Slovenskej republiky, tých dolných 80 % mohlo využívať bankové služby bez poplatkov. Tých horných 20 %, ekonomicky horných 20 % občanov Slovenskej republiky budú môcť banky zaťažiť poplatkami.
Podľa mňa je našou psou povinnosťou, aby sme chránili ľudí pred zdieraním monopolov a oligopolov. Toto je klasický prípad toho, kde banky zo zákona neustále získavajú väčší a väčší trh pre svoje produkty, pretože čoraz viac a viac občanov nútime platiť bezhotovostne a využívať bezhotovostné služby, zakazujeme im používať hotovosť. Čím viac štát, štát do toho tlačí občanov, tlačí do toho občanov tým, že, že ľudia už nemajú na výber, musia mať peniaze v bankách, tým viac dávame zarobiť bankám. Nie kvôli tomu, že občania tie peniaze využívajú alebo používajú bankové produkty, úvery a ďalšie veci, hypotéky, to je v poriadku, v poriadku. Na tom nech banka zarába, tam nesie nejaké riziko a súčasne nesie aj tú vec, že musí tie peniaze zohnať, ktoré potom použije a tak ďalej. Ale poplatky?! To je čisté zdieranie! To je rovnaké zdieranie, ako keď energetický monopol dvíha poplatky za ceny energie iba kvôli tomu, že je jediný, ktorý môže doviesť ten plyn alebo elektrinu do vašej domácnosti. Banky napriek tomu, že sú oligopolom, že ich je viacej, ale štát tlačí občanov, že musia mať peniaze v bankách. A keďže banky nevedia zarobiť inak, tak dvíhajú poplatky, monopolné poplatky za to, že človek musí mať peniaze iba v bankách.
Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste zvážili posunutie tohto zákona do druhého čítania. Otvorene hovorím, že ten náš návrh, tých 1 000 eur mesačne je vecou diskusie. Ak si povieme, že dobre, nateraz je, ja neviem čo, limit 800, alebo aká bude, aká bude vôľa a konsenzus, my sme pripravení na kompromisy v tomto, pretože nám ide len o to, že z 5 mil. občanov Slovenskej republiky dodnes ten základný bankový produkt využilo iba tých necelých 10-tisíc ľudí a to je škoda. To je presne chybou zlého nastavenia tej dolnej, dolnej sadzby, tých 400 eur mesačne v čistom, ktorá bráni občanom, aby sa o túto službu uchádzali.
Preto by som si vás dovolil požiadať o podporu pre tento náš návrh zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
