Videokanál poslanca

Vážené dámy a páni, naše hnutie SME RODINA chce týmto návrhom zákona zaviesť daňové prázdniny pre rodičov troch a viac detí. Chceme zaviesť daňové prázdniny pre rodičov troch a viac detí za predpokladu, že rodičia pracujú alebo aspoň jeden z dvoch rodičov pracuje. Prečo to chceme urobiť?
Všetci vieme, že demografická situácia všade v Európe aj na Slovensku je nelichotivá, rodí sa nám čoraz menej detí. A podľa všetkých štatistík a prieskumov vieme, že tí rodičia, ktorí už majú dve deti, častokrát by boli ochotní mať aj tretie dieťa, akurát sa obávajú, že si to nebudú môcť ekonomicky dovoliť. Preto po vzore okolitých krajín, ako je napr. Maďarsko a Poľsko, kde sa takéto opatrenia rôzneho typu ukázali ako efektívne, chceme navrhnúť, aby aj na Slovensku za predpokladu, že niekto sa rozhodne mať tretie dieťa, bude si môcť uplatňovať daňové prázdniny pre daň z príjmov až do momentu, kým tieto tri deti nebudú plnoleté.
Môže niekto položiť logickú otázku, či nemôže byť takýto inštitút zneužitý. Sú tam dve poistky, prečo to nemôže byť zneužité. Nastavujeme jednak limit 15-tisíc euro pre tú sumu, ktorú si môže tento rodič z daňového základu odpočítať, to znamená, bude sa to týkať približne viac ako 80 % ľudí v tomto štáte, ale nebude sa to týkať milionárov, pretože samozrejme je logické, ak nieto má 100 mil. euro, tak nepotrebuje daňové prázdniny, práve naopak, asi by to bolo pre tento štát aj nevýhodné, keby si niekto, kto má majetok 100 mil. eur, mohol takýmto spôsobom úplne upraviť a vynulovať daňový základ.
Druhá vec, aká poistka tam je, tá druhá poistka spočíva v tom, že sa to týka iba pracujúcich rodičov alebo aspoň jedného rodiča, ktorý v tejto rodine pracuje. Aby sa to nemohlo zneužívať na to, že niektorí naši spoluobčania by sa mohli chcieť živiť tým, že na seba nechajú napísať nejaké príjmy, ktoré by inak niekto iný musel kompletne zdaniť. Sme presvedčení, že oveľa lepšie ako riešiť demografickú krízu tak, ako ju rieši západná Európa, kde niektorí ľudia otvorene hovoria, že potrebujeme proste pustiť migrantov z Afriky, pretože nemáme dosť detí a nevieme túto situáciu riešiť. My ju chceme riešiť úplne iným spôsobom a tým normálnym a prirodzeným. Podporiť tých ľudí, ktorí dobrovoľne, žiaden štát nebude stáť pri nich a nútiť ich do toho, ale keď sa budú rozhodovať, či chcú mať v rodine ešte tretie dieťa, chceme toto ich rozhodnutie podporiť. Chceme ich motivovať k tomu, aby vedeli, aby sa nemuseli báť, že si to tretie dieťa, nebodaj, nebudú môcť dovoliť alebo nebudú vedieť tú rozšírenú rodinu uživiť.
Toto opatrenie celkom dobre zafungovalo v trochu pozmenenej miere v Maďarsku, zafungovalo v Rusku, funguje v rôznych krajinách, pretože naozaj to rozhodnutie rodiča, rodičov, ktorí už majú dve deti, či chcú mať tretie dieťa už nie je vec psychologická, ale do značnej miery najmä ekonomická. Preto takýmito daňovými prázdninami pre rodičov troch a viac detí im chceme pomôcť a uľahčiť rozhodnutie a vyjadriť aj podporu spoločnosti k tomu, aby sa rodičia mohli rozhodnúť pre to mať deti.

Kolegyňa Cigániková aj pán kolega Kresák, no, vyhli ste sa jednej podstatnej veci. Ja som reagoval na pani Blahovú, ktorá tvrdila, že tento štát nemá právo regulovať zväzok dvoch dospelých osôb, ktorí robia niečo, kde neubližujú nikomu tretiemu. Tak neubližujú, neubližujú. Samotným incestom v tomto zmysle neubližujú. A ak uplatňujeme jeden princíp na partnerské spolužitie, tak to nemôžme vylúčiť v tom istom zákone tým, že uplatníme iný princíp. Zrazu berieme do úvahy nejakú ochranu spoločnosti a toho, že z takého zväzku môžu vzniknúť aj potomkovia, ktorí sa nebudú mať veľmi mať dobre. Zrazu sme ochotní pripustiť, že berieme ohľad aj na širšie záujmy, keď sa nám to hodí. A keď sa nám to nehodí, tak to nie sme ochotní pripustiť. To ja považujem za absolútne pokrytectvo.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, pôvodne som sa vôbec nechystal vystúpiť k tomuto bodu rozpravy, ale priznám sa, že ma nahnevalo to pokrytectvo, ktoré som tu počul v argumentoch niektorých z navrhovateľov, ktorými sú pani Blahová, Nicholsonová, Gröhling, Kiššová a Cigániková.
To pokrytectvo mňa osobne veľmi rozčuľuje a hnevá v tom, že bavíme sa, ako keby tu išlo len o riešenie nejakých drobných problémikov, ktoré nejakí necitliví ľudia nie sú ochotní brať na vedomie, problém s dedičstvom, problém s nahliadaním do zdravotnej dokumentácie. Tak by som len chcel zacitovať pre ľudí, aby vedeli, o čom je tento návrh zákona. Paragraf 8a ods. 1: "Fyzické osoby môžu uzatvárať životné zväzky. Životnými zväzkami sú a) manželstvo, b) partnerské spolužitie." A "partnerské spolužitie je zväzok dvoch fyzických osôb bez ohľadu na pohlavie". O tomto je tento návrh zákona. To je taký základný strom, ktorý keď raz zasadíme do právneho systému, tak hocikedy potom môžme ako na vianočný stromček na to vešať jednu ozdobu, druhú ozdobu. Ale to podstatné, čo nechcú kolegovia priznať, je, že my sa musíme rozhodnúť, či vôbec niečo takéto chceme. Či chceme v našom právnom systéme brániť a chrániť a dať výsadu aj niečomu inému, ako je manželstvo ako zväzok muža a ženy. Toto je tá podstata návrhu zákona, že namiesto manželstva ako jediného zväzku muža a ženy, ktoré tento právny systém chce chrániť, tam má byť aj paragraf b) a to je partnerské spolužitie. A to pokrytectvo, ktoré ma nesmierne rozčuľuje, by som chcel zdokumentovať na dvoch príkladoch.
Pán kolega Budaj tu rozprával o tom, že ak niekto, nebodaj, namieta proti tomuto návrhu zákona, tak nám tu kázal asi 10 minút o tom, že šírime nenávisť. Čo si to dovoľuje pán poslanec Budaj? Keď niekto nemá rovnaké názory a hodnotový pohľad na spoločnosť ako on, tak šíri nenávisť? Čo je pán Budaj Pán Boh, ktorý rozhoduje o tom, čo je správne a nie je správne a kto sa, nebodaj, od toho odchýli, tak je nejaký proste podradný druh, ktorý tu šíri v spoločnosti nenávisť? Keby som mal pristúpiť úplne analogicky k tomu, čo tu hovoril pán poslanec Budaj, keď ja považujem za posvätnú ochranu života, ľudského života aj pred narodením a pán Budaj nie, potom je pán Budaj sprostý vrah? Lebo potom by som aj ja mohol pristúpiť k jeho argumentom. Keď niekto 100-percentne súhlasí s názormi pána Budaja, je v poriadku. Keď nesúhlasí, šíri nenávisť.
To je liberálna tolerancia, pán Budaj? Kde je to Voltairovo, toho vášho Voltaira, ktorého ja nemám rád, ale ktorý tvrdí, že budem sa do smrti biť, aby ste mohli hovoriť svoj názor, s ktorým nesúhlasím?! Hovoril niečo pán Voltaire o tom, že keď niekto s ním nesúhlasí, pán Budaj, tak že šíri nenávisť? Veď to je podstata slobodnej spoločnosti, že musíme počúvať aj názory, s ktorými nesúhlasíme. A keď aj nesúhlasím s týmto návrhom zákona o partnerskom spolužití, tak slušne vystúpim, poviem, prečo s ním nesúhlasím a nebudem urážať tých, ktorí to navrhujú. A obviňovať ich z niečoho, len aby som ich dehonestoval. Veď buďme aspoň trochu schopní ustáť aj názory, ktoré sú iné než tie naše. Ja necítim potrebu urážať nikoho iného, kto má iné názory ako ja. Na druhej strane si vyprosujem od nejakého pána Budaja, aby nás tu urážal, tých, ktorí s týmto návrhom zákona nesúhlasíme.
Druhá vec, ktorú by som chcel vytknúť pani poslankyni Blahovej, ktorá si bola tak nesmierne istá, že táto spoločnosť alebo tento štát nemá právo zasahovať do života dvoch dospelých ľudí a upravovať ich spolužitie. Veď ak tým nikomu neubližujú, čo koho do toho? Čo si tento štát dovoľuje regulovať ich spolužitie?! A viete, v čom je to pokrytectvo? Že v ich návrhu zákona, ktorý pani poslankyňa Blahová predkladá, píšu o tom, že partnerské spolužitie sa týka dvoch osôb, dospelých, fyzických osôb bez ohľadu na pohlavie, s výnimkou toho, ak by boli pokrvne príbuzní. Takže incest nám vadí, pani poslankyňa Blahová, tam už dvaja dospelí ľudia, ktorí nikomu neubližujú, nemôžu žiť v partnerskom spolužití. A prečo nie? Kde je potom to pravidlo, že ak sú to dvaja dospelí ľudia a nikomu neubližujú, môžu žiť v akomkoľvek partnerskom spolužití, ako sa rozhodnú? Tak má právo spoločnosť do toho zasahovať alebo nemá? Prečo ste vylúčili incest? Veď to sú dvaja dospelí ľudia, ktorí nikomu neubližujú. Prečo ste vylúčili z tohto zákona incest?
Ale ak ste ho vylúčili, potom nás nepoučujte, keď vy sami to robíte, že nemáme právo posúdiť, či považujeme uzákonenie nejakého zväzku za spoločensky prospešné alebo nie.
Ja rád budem argumentovať a som pripravený zniesť akokoľvek kritické názory, ani mi nevadia, pretože považujem za úplne normálne, že keď je tu stopäťdesiat ľudí, ktorí zastupujú päť miliónov voličov, tak môžme mať na rôzne otázky úplne rozdielne názory. Ale to, čo ma rozčuľuje, to pokrytectvo, s akým sa v prípade takýchto otázok argumentuje.
Skúste byť poctiví, priatelia liberáli, ktorí tu ste. Skúste byť poctiví a integrálni v tom, že keď ste nasadili nejaký meter, ktorým chcete súdiť nás, konzervatívnejších, tak tým istým metrom súďte aj sami seba.

Prosím poslancov členov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, aby tí, ktorí môžu, naozaj došli o 13.00 hodine na zasadnutie výboru do rokovačky výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

Pán poslanec Maďarič, som rád, že ste povedali, že máme rôzne skúsenosti so zvolenými generálnymi riaditeľmi a boli zvolení rôznym spôsobom, rôznym systémom, takže si myslím, že ten spôsob voľby nie je ten najpodstatnejší, akým dospieť k dobrému kandidátovi.
Poviem vám, ako ja chápem politiku a ako chápem parlamentnú demokraciu, lebo chceli ste hovoriť o tej filozofickej podstate a o tom by som chcel. Demokracia nám nezaručí najlepšie riešenie, ale umožňuje nám vďaka spätnej väzbe, ktorou sú parlamentné voľby a ďalšie voľby, korigovať tie zjavne zlé riešenia, ktoré škodia ľuďom, škodia Slovensku. To, čo vy navrhujete v tomto návrhu zákona, je posun k stavovskému štátu. To znamená, že isté stavovské organizácie akokoľvek rešpektované by mohli voliť konkrétne teraz riaditeľa RTVS. Ja neviem, či je to správne riešenie v tom zmysle, že oni by urobili jednorazový akt a neniesli by za toto svoje rozhodnutie žiadnu zodpovednosť. Tento akt by sa nedal opraviť. Ja toto skôr mám pocit, že v dnešnej spoločnosti by sme mali hľadať riešenia, kde ten, kto riešenie urobí, musí si ho obhájiť pred svojimi voličmi. Či je to dobré riešenie alebo zlé riešenie, ale tí voliči mu to vedia spočítať. Kdežto ak by to bol takýto orgán, kde budeme mať, ja neviem, zástupcov rektorov alebo Slovenského olympijského výboru, no ich voličov nijako nezaujíma, ako dobre alebo ako zle zvolili riaditeľa RTVS. Preto považujem takéto stavovské prvky v tomto systéme v zásade v dnešnej dobe za škodlivé.

Zavolám ho, keď treba. Vážené dámy a páni, najskôr pán poslanec Baránik, chcel by som zodpovedať ešte na tú vašu faktickú poznámku. Máte pravdu, úplne s vami súhlasím a my s tým počítame, že v prípade, ak by k tomu došlo, k tomu oddlženiu, mal by byť každý, kto tú exekučnú amnestiu využije, zapísaný alebo musí a súhlasí s tým, že bude zapísaný do nejakého, nazvime to, registra dlžníkov alebo registra amnestovaných, už jako ho nazveme, a s tým by bol spojený zákaz ktorejkoľvek inštitúcii, ktorá má licenciu na poskytovanie akýchkoľvek úverov, aby v najbližších, môžme sa baviť v troch rokoch (?), ako je to, keď skrachuje firma, alebo piatich rokoch? Proste keď raz využijete princíp konkurzu, tak by som povedal, tak nemôžete si okamžite ďalej nabrať dlhy. To s tým súvisí. Čiže s tým súhlasím úplne.
Pán poslanec Paška, no, vy hovoríte, že tie inštitúcie si majú urobiť analýzu a keď je to dobré, tak to môžu urobiť. Len ony to nemôžu urobiť bez súhlasu štátu. Aj pán poslanec Muňko, keď bol riaditeľ Sociálnej poisťovne, tak si vždy na ten generálny pardon bral súhlas vlády. Hej, čiže preto; tento náš návrh zákona je vlastne iba náhražkou toho, že keď vláda to neurobí z vlastnej iniciatívy alebo šéf Sociálnej poisťovne, alebo Finančnej správy, že požiada o takýto generálny pardon, tak tento náš zákon je vlastne náhražka toho súhlasu, aby to generálna, alebo pokynu, aby to Sociálna poisťovňa, Finančná správa a tak ďalej urobili, poskytli takúto možnosť.
Keď ste vraveli, že kde na to zobrať peniaze. No v prvom momente tie štátne inštitúcie, o ktorých hovoríme, ono sa to volá, že zákon o upustení od vymáhania. Vy nepotrebujete priamo žiadne peniaze, ktoré, ktoré niekomu dávate. Samozrejme, že sú tam tie problémy s exekútormi a ďalšie veci. To my nepopierame, že to treba riešiť, ale samotné; len upustíme od vymáhania. To nie je, že tým ľuďom niečo dáme. A ešte navyše upozorňujem, že istinu človek má zaplatiť. Čiže my riešime iba to príslušenstvo, ktoré narástlo za tie roky častokrát násobne na väčšiu úroveň, ako bola pôvodná istina.
Teraz k pánovi predsedovi Dankovi. Pozrite sa, sú tu dva návrhy. Jeden je náš, o ktorom hovoríte, že je nedokonalý, potom je tu návrh spracovaný pani exministerky Žitňanskej, o ktorom my hovoríme, že v zásade pre nás je prijateľný. Mali sme tam nejaké pozmeňujúce predstavy, že čo by sme určite dali ako pozmeňujúce návrhy, ale v zásade je to podľa nás zrealizovateľné. Keď sme hovorili o tom s pani ministerkou, ešte v tom čase ministerkou Žitňanskou, tak dospeli sme iba k jednému záveru, že sa to právne dá urobiť. Dá sa to urobiť právne tak, aby sme mohli upustiť od vymáhania niektorých pohľadávok. Keď sme sa bavili s pánom ministrom financií, ktorý tu bol pred, dnes ako navrhovateľ, tak nám povedal, že aj on si myslí, že ekonomickú logiku z pohľadu ekonomiky by to dávalo, samozrejme, že treba doriešiť účtovné problémy, čo sa týka verejného dlhu a tak, lebo tie pohľadávky sú momentálne, nazvime to, v majetku verejných financií, v úvodzovkách. Ale, ale teda z ekonomického hľadiska by sa malo dať nájsť riešenie. Z právneho hľadiska by sa malo dať nájsť riešenie.
A ja vám dnes hovorím, aj pánovi predsedovi Dankovi, aj ďalším, nám je jedno, či sa pôjde tou cestou našou a bude sa vylepšovať ten náš návrh, alebo sa pôjde cestou pani exministerky Žitňanskej a bude sa nejako dolaďovať ten jej návrh. Podstatné je, že do toho pôjdeme. Dokonca aj ten návrh, ktorý tu padol, že poďme po častiach. Sociálna poisťovňa, všeobecná, Finančná správa, v poriadku, poďme po častiach. Nám to vôbec nevadí, len to už konečne začnime riešiť skôr, než sa nám ekonomika zakolíše a tých 41 % domácností, ktoré sú predlžené, nám začnú padať do dlhovej pasce, lebo potom to už nevyriešime. Potom už na to nebudú ani peniaze, ani vôľa a už bude neskoro pomáhať tým ľuďom, keď raz v tej dlhovej pasci budú. Teraz je čas, aby sme to boli schopní ešte nejako doriešiť.

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, pán poslanec Paška, som rád, že ste položili túto otázku, pretože vo svojom vystúpení sa chcem venovať presne tomu. To, čo ste pomenovali, je ľudovo nazývané, spomínajú to aj kolegovia zo SaS-ky, tzv. morálny hazard. To znamená, niekto narobil dlhy a my mu to teraz odpustíme, či je to správne. Tak presne tomuto sa budem venovať, len chcem najskôr povedať fakty ešte raz dopodrobna.
Takže keď sme to pred voľbami navrhli, všetci to brali, akože to je nejaký náš populistický výmysel, ktorý sme si vymysleli. Dnes – po tých dvoch rokoch – myslím, že sme každého presvedčili, že je to reálny problém. Lebo milión ľudí, keď má exekúcie z piatich miliónov ľudí v štáte, presnejšie 969-tisíc, tak to je 23 % dospelej populácie. To je strašne veľa. V Česku majú polovičný počet exekúcií a považujú to za katastrofálny problém a riešia to, myslím, na vládnej úrovni a my sa tvárime, že pohodička.
Teraz, aby ste si vedeli predstaviť, ako to je. Z tých 969-tisíc ľudí približne pol milióna má iba jednu exekúciu, ale 152-tisíc ľudí má dve exekúcie, 79-tisíc ľudí má tri exekúcie, 51-tisíc ľudí má štyri exekúcie, 36-tisíc ľudí má päť exekúcií, 26-tisíc ľudí má šesť exekúcií a pozor, na Slovensku máme 107-tisíc ľudí, ktorí majú sedem a viac exekúcií.
Dámy a páni, ak má človek dve a viac exekúcie, stráca akékoľvek motivačné zámery k tomu, aby pracoval, pretože vie, že nech bude robiť ako šrób do konca života, tak to nikdy nesplatí. A viete, aké sú príbehy veľmi časté, tisíce a tisíce ľudí, tých, ktorí spadli do tej exekučnej pasce? Že v 90. rokoch bratovi podpísali ručenie za úver. V 90. rokoch bolo úplne bežné, že ste dali svojmu dobrému priateľovi, susedovi, príbuznému spoluručenie za úver a nebolo to tak, že on by to odmietol splácať. Bolo to tak, že zomrel, mal dopravnú nehodu, utrpel úraz. A ten človek dnes je penzista a do konca života spláca túto exekúciu a vie, že ju nikdy nesplatí. To je fér?
Keď môžme v tomto štáte legálne oddlžiť normálne firmy, môžu ísť do bankrotu, môžme v tomto štáte reálne oddlžiť firmy tým, že idú do reštrukturalizácie, tak na ľudí sa vykašleme, pán poslanec Paška? To je morálny hazard, že niekoho prešlo auto? To je morálny hazard, ako hovoril pán poslanec Pčolinský včera v tejto rozprave, že muž opustil manželku, žije v zahraničí, vykašľal sa na splácanie záväzkov a ona, chudera, keďže tu s deťmi zostala, tak ju naháňa exekútor a musí platiť aj za toho muža, to je morálny hazard? Nemá právo takýto človek aspoň na jednu šancu v živote, že sa môže znovu odraziť a začať odznova, keď to môže urobiť ktorákoľvek firma?
V 90. rokoch sme tu mali banky, v roku 2000 sme zaplatili 110 mld. korún za to, aby sme ich oddlžili. To nebol morálny hazard, že tie banky rozhádzali privatizérom na úvery 110 mld. korún? A splácali sme to my všetci a dobre, že sme to splácali, to sme mali nechať tie banky skrachovať a ľudia by prišli o úspory? Ale urobili sme to, urobil to štát.
Oddlžovali sme oligarchov, v poriadku, ak, ak teraz to poviem aj, aj niekto ako urobí chybu a je tam veľa ľudí, tak im pomôžme, najmä tým živnostníkom, ktorí boli oklamaní pri stavbe diaľnice hore na Turci. Ale to, na to štát našiel peniaze, ale na ľudí, to nie, to nám smrdí! To je morálny hazard, keď si narobili dlhy, nech ich zaplatia!
Ja vám garantujem, že minimálne polovica tých ľudí, to nie je, že, že z plezíru prišli o peniaze, ale že nastala okolnosť, ktorú nemohli predvídať. Prišli o prácu, úraz, opustil ich manžel, zomrel brat, ktorému ručili. A keby aj tí ľudia urobili raz jednu chybu v osemnástich rokoch života alebo v dvadsiatich, nemajú právo aspoň raz za život, tak ako každá firma, ako podnikateľ, že dobre, keď ste urobili chybu, tak môžte začať odznova, aspoň raz v živote?
Po prvé, môžme dať ľuďom šancu, aby žili dôstojný život, aby sa vedeli postarať o ľudí. A po druhé, pán poslanec Paška, dámy a páni z vládnej koalície, dneska som si prečítal, že Slovensko bude potrebovať do roku 2020 40-tisíc zamestnancov v priemysle. A naši veľkopodnikatelia a zahraniční investori nám hovoria, že ich nemáme, treba doviesť Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov. Pán premiér Pellegrini hovorí, že ideme posilňovať zamestnancov na konzulátoch, aby im rýchlejšie dávali povolenia na pobyt. A my tu máme státisíce ľudí, minimálne 100-tisíc takých, ktorí nepracujú preto, lebo musia byť v schwarz systéme, lebo nech by robili ako šróby v našich fabrikách, tak vlastne exekútor by im všetko zobral. To neni efektívnejšie pre našu ekonomiku dať týmto ľuďom exekučnú amnestiu, aby sa mohli normálne zamestnať v tých Jaguaroch, Volkswagenoch a tých zahraničných firmách, ktoré nemajú zamestnancov? Veď to je proti zdravému rozumu, to, čo my robíme. A ešte raz, keď je niekto vo schwarz systéme, neplatí dane, neplatí odvody, neprispieva ničím štátu a to, aby ste si vedeli predstaviť, to sú častokrát mladí ľudia, ktorý ako študent urobil 20-ročný chybu, dneska má 30 rokov, on chce robiť, on si uvedomil, že urobil chybu, a už ju do konca života nemá ako napraviť. Veď to je hlúpe z celospoločenského hľadiska, že tým ľuďom neumožníme zapojiť sa do systému.
Nevykašlime sa na tých niekoľko stotisíc ľudí. Jednak si myslím, že raz za čas, o tom je hoci exekučná, ale amnestia, môžme urobiť to, že; poviem vám ešte ďalší príklad. Sociálna poisťovňa to urobila dvakrát a zarobila na tom, lebo tí ľudia, ktorí by nikdy nesplatili nič, teraz zaplatili istinu, aby sa mohli vyplatiť z úrokov z omeškania a z ďalších penále. Súkromná poisťovňa zdravotná Dôvera urobila minulý rok exekučnú amnestiu a vyplatilo sa im to, ľudia im zaplatili peniaze, aby mohli vyrovnať tie staré dlhy. Štát na tom ešte môže zarobiť, pretože dostane peniaze, ktoré by už nikdy nedostal.
Posledná vec, možno poznáte taký pojem "drakonické zákony", viete, čo to bolo? V starovekom Grécku približne 500, 600 rokov pred Kristom prišiel zákonodarca Drakon, ktorý povedal, že budeme tvrdo trestať za každé porušenie zákona, okrem iného kto mal dlhy, nevedel ich splatiť, tak ho zobrali aj s rodinou, predali do otroctva. No len postupne sa zadlžil každý, zrazu zistili, že tam nemá kto robiť, tak ho vyhodili. Prišiel Solón, slávny zákonodarca, o ktorom sa dodnes učí v učebniciach, a viete, čo urobil ako prvé? Vykúpil tých Aténčanov z otroctva, ktorí tam boli za finančné dlhy, a zakázal za finančné dlhy dávať ľudí do otroctva.
Ale my tu, dámy a páni, dnes máme státisíce ľudí, ktorí sú vo finančnom otroctve a oni sami, aj keby robili ako šróby – a chcú robiť mnohí z nich – sa z toho nikdy nedostanú, lebo tie dlhy sú tak veľké, že to už proste nie sú schopní usplácať. My máme desaťtisíce penzistov, ktorí sú finanční otroci, lebo kedysi podpísal ručenie synovi, dcére, bratovi, neviem komu a on z toho dôchodku to nikdy neuspláca. Ten exekútor ho má ako, ako proste dojnú kravu, z ktorej každý, každý mesiac proste podojí nejakú tú splátku, aby ten dôchodca ešte prežil, zostal nažive a ten exekútor mu mohol sťahovať z jeho dôchodku. Toto nie je podľa mňa populizmus, to je vec zdravého rozumu, aby sme s tým niečo urobili, jednak pre našu ekonomiku, pre zamestnanosť a jednak preto, že aby sme pomohli nejakým ľuďom.
My to predkladáme tretíkrát, pán poslanec, trikrát argumentujeme pomerne vecne a teraz sme mesiace a mesiace, dokonca rok, myslím, sme čakali a viete prečo? Lebo keď vládna koalícia povedala, že ide sa tým zaoberať, urobili tú spomínanú tlačovku, ako povedal pán kolega Pčolinský, my sme si povedali, kašľať na to, nech to urobí vládna koalícia. Nám je jedno, či si za to pripíšete body, ale urobme to, urobme to. Až keď po roku sa nič neudialo, tak znovu dávame ten návrh preto, lebo tento náš návrh my nevieme urobiť komplexne ako opozičná strana v tom, že nevieme aj súkromné spoločnosti do toho zapojiť, telekomunikační operátori a ďalšie veci. Ale vieme, keďže v Sociálnej poisťovni a v zdravotných poisťovniach už tento generálny pardon bol urobený a konzultovali sme to aj s ľuďmi z Finančnej správy a z iných štátnych inštitúcií, tak vieme, že sa to dá urobiť. A dokonca tie finančné inštitúcie štátne na tom zarobia, lebo tí ľudia budú vedieť, že ak teraz splatím istinu, hoci na splátky, budem mať celý život pokoj. A mnohí tí ľudia, by ste neverili, si na to požičajú, aby mohli splatiť tú istinu a mali so štátom pokoj.
Takže, ja som, prepáčte, že som sa teraz tak akože rozohnil, ale mám pocit, že to rozhodne nie je niečo, čo by sme my predkladali s tým, že, že tu chceme nejako krasorečniť o tom, my vám dokonca poskytujeme možnosť a hovorím vám to otvorene, že my to podporíme. Predložte to vy v takej podobe, v akej uznáte za vhodné, my to podporíme, lebo si myslíme, že to strašne veľa ľuďom pomôže. Vašim voličom, našim voličom, ľuďom, ktorí volia úplne niekoho iného alebo ktorí nevolia, ale milión ľudí, to je strašne veľa ľudí! A my by sme nemali na takýto veľký počet ľudí sa vykašľať, keď oni nevedia už, ako sa z toho dostať sami. Nevedia urobiť toho baróna Prášila, ktorý sa sám za vlasy vytiahne z toho bahna. Buď sa na nich vykašleme a oni si nebudú vedieť pomôcť, alebo im pomôžeme my.
A ešte chcem varovať pred jednou vecou. My dnes máme, ekonomika je akože v ekonomickej konjunktúre, to je pravda, že ekonomika a veľké firmy sú v ekonomickej konjunktúre a zarábajú na Slovensku peniaze, ale ako je možné, že v čase tejto ekonomickej konjunktúry zadlženosť slovenských domácností stúpa o miliardy eur, stúpla približne na dvojnásobok. Dnes je približne 41 % HDP zadlženosť slovenských domácností. Tí ľudia si berú teraz, aby vôbec si zachovali životnú úroveň, úvery a pôžičky, väčšinou spotrebné a na kreditkách a na ďalších veciach, akonáhle príde kríza, to sú tvrdé dáta, Národná banka o tom varuje už asi rok a pol, robia každé tri mesiace tlačovku, kde varujú a škrtia banky, že z tohto bude problém. Keď znovu príde kríza, všetci títo ľudia; alebo nie všetci, chvalabohu, ale, ale výrazná časť z nich môže spadnúť do toho, že to nebudú vedieť splácať a nebudeme tu mať milión exekvovaných ľudí, ale možno milión a pol. Podľa mňa nie je normálne, keď v štáte sú desiatky percent ľudí predlžených, že nevedia splácať svoje záväzky. My sme akože krajina fungujúcej ekonomiky a predlžených ľudí, ktorí nevedia splácať ani, ani, ani bežné mesačné platby bez toho, aby sa ďalej zadlžovali.
Ešte raz, pán poslanec, vezmite si to kľudne, podajte to vy v podobe, v akej uznáte za vhodné, my to podporíme. Ale nevykašlime sa na to. Keď už to bolo tak ďaleko, že ste o tom na koaličnej rade rokovali, a vedia sa nájsť peniaze na všeličo, tak si myslím, že aspoň na to, aby štát oddlžil tých ľudí zo štátnych inštitúcií, na to by sme peniaze už konečne mali nájsť.

Keď som bol dnes na obede s jedným nemenovaným opozičným poslancom, ktorý aj teraz sedí v tejto sále, a opýtal som sa ho na ministra financií Kažimíra, tak mi povedal: Keď bude stáť Robert Fico pred posledným súdom, minister Kažimír bude jeho poľahčujúca okolnosť. Napriek tomu som rád, že minister financií je optimista, lebo minister financií má byť optimista. Ale dúfam, že jeho optimistická predpoveď, že ešte aj tento rok predloží ako minister tejto vlády štátny rozpočet, nevyjde. Dúfam, že v tom čase už pôsobenie tejto vlády bude dávno skončené.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už tretíkrát predkladáme do parlamentu návrh o exekučnej amnestii, ktorá sa týka milióna ľudí na Slovensku, a v tejto rokovacej sále, pre informáciu našich divákov, poslucháčov, nie je ani jediný vládny poslanec. Milión ľudí nás vyzýva už roky rokúce, aby sme riešili ich situáciu, v ktorej si oni sami pomôcť nevedia, a nezaujíma to ani jedného poslanca zo SMER-u, ani jedného poslanca zo SNS, ani jedného poslanca z MOST-u.
Ja si myslím, že, ja som dúfal, že po tých rokoch toho, čo viem, že píšu aj vládnym poslancom tí ľudia, ktorí sa obracajú aj na nás, ktorí si naozaj nevedia sami poradiť, pretože sú proste v dlhoch, nevedia sa z toho sami vyhrabať, tak som dúfal, že teraz proste už nenájdu vládni poslanci, poslanci štandardných strán tú odvahu, že sa na ľudí vykašlú, a som z toho veľmi smutný, že začíname rokovať o tomto návrhu exekučnej amnestie v takomto prázdnom pléne, kde ani jediného poslanca zo SMER-u, SNS a MOST-u táto problematika nezaujíma. Som zvedavý, ako zajtra, keď prebehne diskusia, ako nakoniec budú vládni poslanci hlasovať, ale neviem si predstaviť a nepočul som jediný vecný argument doteraz, vždy keď sme o tom debatovali, ktorý by bránil tomu, aby sme pomohli naozaj státisícom a státisícom ľudí na Slovensku. Konkrétne tento náš návrh, ktorá je taká jednoduchšia forma toho, čo, čo by sa všetko pre tých zadlžených ľudí dalo urobiť, sa týka priamo viac ako pol milióna ľudí, ktorým by sme takýmto spôsobom mohli pomôcť začať nový život, finančne nový život, a týka sa viac ako 30-tisíc napríklad dôchodcov, ktorí sú zaviazaní tým, že musia platiť penále na penále a úroky z úrokov, ktoré nevedia splácať.
Ja zajtra vystúpim v rozprave a pokúsim sa odôvodniť tento návrh exekučnej amnestie podrobnejšie, ale naozaj verím a dúfam, že aspoň časť poslancov vládnej koalície konečne už po toľkých a toľkých argumentoch, a myslím si, že úplne vecných argumentoch, tento náš návrh exekučnej amnestie podporí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega. Iba jednu poznámku, my týmto návrhom nikoho nenútime, aby sa musel obrátiť takpovediac na súkromníka vo svojom zastupovaní. Pokiaľ mu nedôveruje, tak zostane zastupovaný štátom. Ale pokiaľ si myslí, že, že mu stojí za to tých 160 eur zaplatiť, je to na jeho slobodnom rozhodnutí. Nikoho nenútime, môže si to vybrať, iba ak by mal pocit, že mu naozaj hrozí, že v tej čakacej dobe tých niekoľkých mesiacov by mohol prísť o strechu nad hlavou, tak môže za tento poplatok si najať ktoréhokoľvek advokáta, súdneho exekútora, správcu konkurznej podstaty, aby ho právoplatne zastupoval a aby to konanie mohlo prebehnúť čím skôr.