Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
28.11.2018 o 19:50 hod.
Bc.
Milan Krajniak
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, skrátené legislatívne konanie by malo byť v parlamente vtedy, keď chceme pomôcť ľuďom, keď chceme zabrániť nejakej katastrofe. Ale vy ste dnes dali do parlamentu skrátené legislatívne konanie, ktoré uškodí ľuďom, ktoré katastrofu zväčší, prehĺbi a rozšíri. Namiesto toho, aby ste prebiehajúcu povodeň zahatali, tak vy otvárate stavidlá, nech sa to rúti po Slovensku, nech to ničí hlava-nehlava mesto po meste, dedinu po dedine.
Veľkí zamestnávatelia, tie nadnárodné firmy tu na Slovensku plačú, nemáme dostatok pracovnej sily, nemáme dostatok lacnej pracovnej sily, Slováci chcú väčšie platy. Čo máme robiť? Vláda pomôž.
Viete, čo by som im na to odpovedal? Tak zvýšte Slovákom platy! Dostali od vlády úľavy, dostali od vlády investičné stimuly, tak konečne zvýšte Slovákom platy. To je riešenie, ktoré máme presadzovať. Na čo sa sťažujete? Na čo sa sťažujú tie nadnárodné firmy? Peniaze od vlády, od štátu zobrať a teraz sa im nechce zvyšovať platy Slovákom? Teraz kvília, že majú problém?
Ja nechcem, aby Slovensko bolo krajinou lacnej pracovnej sily, a tobôž nie dovážanej. Ja chcem, aby Slovensko bolo štátom dobre zaplatených kvalifikovaných ľudí. Ale táto vláda nie. Táto vláda nepomáha slovenským občanom, aby mali vyššie platy, aby im tie nadnárodné spoločnosti pridali aspoň 100, 200 alebo 300 euro, aby sa im vyplatilo robiť na Slovensku, lebo to by bol adekvátny príspevok, aby sa Slovákom vyplatilo vrátiť zo zahraničia a robiť na Slovensku.
Namiesto toho vláda v skrátenom legislatívnom konaní v predvianočnom období, to je pekný vianočný darček pre tieto nadnárodné korporácie, pomáha nadnárodným firmám, aby im znížila mzdové náklady. Táto vláda nedáva vianočný príspevok zamestnancom, to je tých 100, 200 alebo 300 euro, ktoré by tie firmy museli zaplatiť slovenským občanom, keby im vláda nedovolila dovážať lacnú pracovnú silu zo štátov z mimo EÚ.
Komu chceme pomáhať, našim ľuďom, našim zamestnancom alebo chceme pomáhať znižovať mzdové náklady nadnárodným firmám? My sme tu predsa poslanci slovenského parlamentu, nie poslanci srbského alebo ukrajinského parlamentu, aby sme riešili nezamestnanosť v týchto krajinách. Nič proti nim, ale pre nás majú byť na prvom mieste slovenskí občania, nie Ukrajinci ani Srbi. A už vôbec nie nadnárodné korporácie.
Čo sú to za ekonomické nezmysly, že na Slovensku nie je dostatok pracovnej sily? 300-tisíc ľudí robí v zahraničí, máme 200-tisíc nezamestnaných, máme niekoľko 100-tisíc ľudí, ktorí by chceli pracovať, ale kvôli exekúciám nemôžu. A my tu ideme vážne tvrdiť, že nemáme dostatok pracovnej sily? Nemáme dostatok hlúpej pracovnej sily, chvalabohu, nemáme dostatok takej pracovnej sily, ktorá by chcela robiť kvalifikovanú prácu za 500 eur mesačne. To sa čudujeme tým našim ľuďom, že nechcú robiť za 500 eur mesačne? Namiesto toho, aby sme im pomohli, pomáhame tým nadnárodným firmám, aby zvyšovali svoje zisky. To sú úplne pokrútené priority, čo tu má pán Pellegrini, pán Richter a pán Fico. To sú pokrútené priority, mali by si to otočiť opačne.
Stačí použiť zdravý sedliacky rozum.
Ktorý Slovák môže uspieť na trhu práce, keď ktorákoľvek nadnárodná firma si môže takto na počkanie, na urýchlenie doviesť zo zahraničia Srba alebo Ukrajinca, ktorý bude robiť za 500? Ako tomu môže normálny Slovák konkurovať? No, nemôže. Nemôže tomu konkurovať.
Dámy a páni, ako keby som o tom tu už minimálne rok nehovoril. To nie je len tak, že nebudú zamestnávať Slovákov. Oni budú Slovákov vyhadzovať z práce, pretože Slovák dnes robí za 1 000 eur, a keď ho vyhodia, tak budú môcť najať Srba, Ukrajinca za 500 eur. A to sa na Slovensku už deje. Ale táto vláda počuje ten plač a kvílenie nadnárodných korporácií, ale tie oprávnené sťažnosti našich ľudí, to necháva tak, to nikoho nezaujíma.
Dámy a páni, každý z nás si musí vybrať. Buď budeme podporovať priority našich ľudí, našich zamestnancov a ich platy, alebo budeme podporovať zisky nadnárodných korporácií, ktorým sme dali, 650 mil. Jaguaru na postavenie fabriky, a oni teraz kľudne dovezú Srbov alebo Ukrajincov, aby tam robili. To tí naši zamestnanci prispievali na tie investičné stimuly preto, aby na ich pracovných miestach robili cudzinci? To je čo za ekonomickú logiku? Však to neurobia ani v Burkine Faso. To iba na Slovensku môžu urobiť.
Dámy a páni, zapamätajte si jedno slovo, prerozdeľovanie. Prerozdeľovanie. Na Slovensku je dostatok ekonomického blahobytu, ekonomika už vyprodukuje dostatok, aby sa ľudia mohli mať dobre. Iba sa to zle prerozdeľuje. Každé HDP, všetky peniaze, ktoré sa v štáte vytvorili, v každom štáte na svete sa rozdeľujú na tri časti. Niečo ide ľuďom, niečo ide firmám, niečo ide štátu. V Nemecku a v normálnych krajinách EÚ, ale aj v Slovinsku, v Chorvátsku, v Rakúsku najväčší diel ide ľuďom na platy zamestnancov, 50 %, 48 %, v Chorvátsku 46 %. Priemer Európskej únie je, 47,5 % HDP ide na platy ľudí. A viete, koľko je to na Slovensku, dámy a páni? Koľko je to tak na Slovensku, čo myslíte? 40 % a 50 % ide firmám. Toto je sociálna politika tejto vlády.
Keby na Slovensku išlo na platy ľudí aspoň 47,5 % HDP, tak ako je priemer EÚ, viete, o koľko by mal každý pracujúci Slovák vyšší plat? O 200 eur mesačne, dámy a páni. O 200 eur mesačne. Toto je to, o čo sa my chceme snažiť, a nie pomáhať tým veľkým firmám, aby dovážali lacnú pracovnú silu z vonku. To je ekonomický nezmysel a najmä je to nezodpovedné voči našim ľuďom, ktorí by vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky už dnes mohli mať o 200 eur vyššie platy. My máme rovnakú produktivitu práce ako v Slovinsku, máme rovnakú produktivitu práce ako v Česku. Viete, koľko je priemerná čistá mzda v Česku? 900 eur. Viete, koľko je priemerná čistá mzda v Slovinsku? 1 000 eur. A viete, koľko je priemerná čistá mzda na Slovensku? 700 eur. Minimálne o 200 eur je naša ekonomika z hľadiska platov ľudí podhodnotená od úplne vyrovnaných a rovnakých ekonomík v Európskej únii. Hanba! A namiesto toho, aby sme riešili tento problém, aby sme riešili toto mzdové eldorádo, ktoré tu majú nadnárodné korporácie, my im ideme dovoľovať, nech dovezú Srbov za 500 euro, nech tých Slovákov aj šľak trafí, hlavná vec, že oni budú mať dobré zisky.
Teraz posledná vec, tá pikoška na záver, dámy a páni. Oni plačú, že nemajú dostatok pracovnej sily? Viete, koľko dáva taký Volkswagen percent na platy svojich zamestnancov v porovnaní so svojimi príjmami? Tipnite si. 5 %! Viete, koľko dáva Peugeot na platy zamestnancov v porovnaní so svojimi príjmami? 3 %, dámy a páni. 3 %! A oni kvília, že nemajú dostatok pracovnej sily? Veď keby toto robili svojim zamestnancom vo Francúzsku alebo Jaguar v Anglicku, alebo Volkswagen v Nemecku, tak ich z tých fabrík vyhodia, tak im tie fabriky podpália. To iba my sa na to kukáme a necháme si to robiť. Prečo si to necháme robiť? Prečo by naši ľudia nemohli dostávať adekvátny podiel na HDP a na mzdách a na tom, čo vyprodukujú? Keď to môže urobiť Česko, keď to môže urobiť Slovinsko, keď to môže platiť v iných krajinách Európskej únie, prečo by aj naši ľudia nemohli mať platy zodpovedajúce výkonnosti našej ekonomiky? A to znamená, dámy a páni, plus 200 eur mesačne v priemere pre každého pracujúceho človeka na Slovensku.
Ale my nie, táto vláda kľudne dovolí, dovezme Srbov za 500 euro. A kedy sa potom, kedy potom tí veľkí zamestnávatelia budú musieť zvýšiť platy Slovákom? Nikdy, dámy a páni, nikdy! Nikdy, pretože táto vláda namiesto toho, aby sa zastávala našich zamestnancov, tak pomáha nadnárodným korporáciám a automobilkám, lebo zarábajú málo, lebo iba 95 % alebo 90 %, 97 % toho, čo vyprodukujú si môžu zobrať ako zisk, dajú na investície. Je im veľa dať 5 % zo svojich príjmov na platy zamestnancov. Takéto je Slovensko eldorádo, dámy a páni.
A namiesto toho, aby sme sa zastali našich ľudí, riešime nezamestnanosť v Srbsku a na Ukrajine a vláda má ešte aj tú drzosť tesne pred Vianocami prísť so skráteným legislatívnym konaním! Namiesto toho, aby katastrofu riešila, ona ju prehlbuje a vytvára. Hanba, nikdy takéto niečo nepodporím. Nikdy takéto niečo nepodporíme, pretože je to, pretože je to platový podvod voči našim ľuďom. Každý si musíme vybrať. Buď podporujeme zisky nadnárodných korporácií, alebo podporujeme vyššie platy pre našich ľudí. Tam je rozpor, to sa vždy bude biť. My sa nemôžme tváriť za pekných aj na jednu, aj na druhú stranu. Buď podporíme platy našich ľudí, alebo zisky nadnárodných korporácií. Ak pustíme lacnú pracovnú silu zvonku, tlačíme dolu mzdy našich ľudí a zvyšujeme zisky nadnárodných korporácií. Každý si musí vybrať.
Ja som si vybral, dámy a páni. Mňa sem nezvolili nadnárodné korporácie. Mňa sem zvolili ľudia, im sa zodpovedám, im budem pomáhať a ich záujmy budem obhajovať.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Prvé čísla, ktoré budem hovoriť, budú o tom, či máme na Slovensku, alebo nemáme na Slovensku dostatok pracovnej sily. Na Slovensku máme podľa štatistík ministerstva práce...
Prvé čísla, ktoré budem hovoriť, budú o tom, či máme na Slovensku, alebo nemáme na Slovensku dostatok pracovnej sily. Na Slovensku máme podľa štatistík ministerstva práce a sociálnych vecí a pridružených organizácií, ako je národný úrad práce, približne 3,5 mil. ľudí v ekonomicky aktívnom veku. To je vek od 20 do 64 rokov. Tak sa to eviduje približne v Európskej únii. Ak od nich odpočítame invalidných a predčasných dôchodcov, ktorých je spolu s mamičkami a oteckami na materskej približne 400-tisíc ľudí, dostaneme sa na číslo 3,1 mil. ľudí na Slovensku. Ak od nich odpočítame ešte 150-tisíc, približne 150-tisíc evidovaných nezamestnaných, lebo to sú uchádzači o prácu evidovaní, to nie sú všetci nezamestnaní. To sú iba tí, ktorých eviduje úrad práce. Ale v poriadku, odpočítajme ich. Dostaneme sa kdesi na číslo tesne pod 3 mil. ľudí v ekonomicky aktívnom veku. No ale podľa štatistík ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje na Slovensku iba približne 2,5 mil. ľudí.
Kde nám lieta ten pol milión, kde nám lieta? Ja vám poviem, kde nám lieta. Oficiálne máme zaevidovaných približne 150-tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí, ale vieme o ďalších 150-tisícoch, ktorí sa nezaevidujú, že pracujú v zahraničí, pretože sú to napr. ľudia, ktorí majú exekúcie. Tu by prišli o všetko, v zahraničí si môžu zarábať a pracujú, ako môžu, legálne, ale nie je to tak, že ich tam nájde exekútor. Na Slovensku máme milión ľudí, ktorí majú exekúcie. Z toho pol milióna má viac ako dve alebo dve a viac exekúcií, ale pozor, máme minimálne 107-tisíc ľudí; a toto sú údaje od exekútorskej komory; ktorí majú sedem a viac exekúcií. Je zjavné, že človek, ktorý má sedem a viac exekúcií, nemôže legálne pracovať, aj keby chcel. Pretože už tie exekúcie nikdy nesplatí.
Takže ak hovoríme, že na Slovensku máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, tak je to lož. My máme dostatok pracovnej sily, občanov Slovenskej republiky, akurát im ekonomické subjekty nie sú ochotné ponúknuť primerané platy.
A ako tento problém chceme riešiť? Tak, že umožníme dovoz lacnej pracovnej sily zo zahraničia, ktorá bude robiť za 500 eur mesačne? Veď to si každý vie predstaviť, keď tu mám Slováka, ktorý bude robiť za tisíc, Srba, Ukrajinca alebo Vietnamca, ktorý bude robiť za 500, koho si ten zamestnávateľ vyberie?
Druhé fakty. Keď si kliknete na stránku Eurostatu a dáte si tam produktivita práce porovnávaná na hodiny, tak to tam nájdete od roku asi 1990, ale vychádzajme z aktuálnych čísiel, ktoré sú už aktualizované aj v roku 2018, ale vychádzajme z čísel za rok 2017, ktoré sú fixnuté. Produktivita práce Slováka, Slovinca a Čecha sa pohybuje s desatinkovými rozdielmi na úrovni 81 % priemeru produktivity práce v Európskej únii. To znamená, máme – Slovinci, Česi a Slováci – máme úplne rovnakú produktivitu práce.
A teraz príde tá záhada, to čudo. Ako je teda možné, že priemerná čistá mzda, ktorú teraz uvediem; a to budú čísla z OECD, aby bolo zrejmé, že odkiaľ to mám; je v Česku 900 eur, priemerná čistá mzda v Slovinsku je 1 000 eur, len na Slovensku iba čosi vyše 700 eur? Ako je to možné? Niekde je asi v tej ekonomike chyba, asi ju máme zle nastavenú.
Ja vám poviem, kde je chyba, a znovu to dokážem na číslach. Tá chyba je v prerozdeľovaní. Zapamätajte si, prosím vás, to slovo, v prerozdeľovaní. My nemáme problém v tom, že by naša ekonomika nebola dostatočne výkonná, ale nám nepomôže sa vytešovať, že ekonomika ako celok nám rastie, lebo sa musíme kuknúť, keď vyprodukuje tá ekonomika v tomto roku predpokladaných 90 mld. eur, ako sa prerozdelia. Lebo aj slabšia ekonomika slabšieho štátu, keď dá väčšie percento ľuďom, tak tí ľudia sa budú mať lepšie. Takže naša ekonomika vyprodukuje predpokladane v tomto roku približne; sú rôzne odhady (Eurostatu, OECD, Svetovej banky a tak ďalej); približne 90 mld. eur.
A teraz si povedzme, ako sa to delí, ako sa tento koláč rozdelí. Znovu vás odporúčam, budem vychádzať z čísel Eurostatu. Posledné fixnuté sú za rok 2017, už sú aj odhady za rok 2018, ale budem vám hovoriť čísla, ktoré keď si kliknete na Eurostat, HDP, tam máte jednotlivé krajiny v rokoch, máte tam ako posledný rok 2017 a keď si v tej tabuľke zakliknete, že aké údaje chcete, máte ich tam asi desať po jednotlivých krajinách. Sú tam náklady na zamestnancov, to znamená to, čo z toho HDP ide na zamestnancov. A teraz si chytíte náklady na zamestnancov, chytíte si HDP celkový jednotlivých krajín, vydelíte a máte podiel. Koľko z tých vyprodukovaných peňazí ide ľuďom? Lebo sa to delí na tri časti: ľuďom, firmám, štátu. Až na výnimky, pre zjednodušenie, tomu štátu ide v tých štátoch EÚ zhruba okolo 10 percent. Niekde ide 10, niekde 9, niekde 13, ale je to približne, približne je to fixná konštanta, nie sú tam až také úplne zásadné rozdiely.
Ale v čom sú úplne zásadné rozdiely, je to, koľko percent HDP, vyprodukovaných peňazí za jednotlivý rok, ide zamestnancom, čiže ľuďom, a koľko ide firmám. Priemer Európskej únie je 47,5 %, ten najväčší, ten najväčší balík ide ľuďom. Veľmi dobre sú na tom Dáni, tam ide až okolo 53 % ľuďom. V Nemecku ide 51 % ľuďom. V Slovinsku ide 49 % ľuďom. Rakúsko je zhruba v priemere, tam ide 47,5 % ľuďom. Chorvátsko, ďalšia krajina, ktorá je v tomto našom rozmedzí, tam ide ľuďom zhruba 46 %, na platy ľudí.
Ako je to na Slovensku? Presný opak. Na Slovensku ide ľuďom iba 40,4 % a firmám zhruba 50 percent. Úplne presný opak. A teraz, keď som tu hovoril o tom, že platy našich ľudí sú vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky podhodnotené približne o 200 eur, tak to nie je len na základe toho porovnania, že máme rovnakú výkonnosť slovinskej, českej a slovenskej ekonomiky, ale Česi majú o 200 eur vyššie čisté platy a Slovinci o 300 eur. Už aj toto by stačilo, ale viem vám ten prepočet urobiť ešte inak. Keď si prepočítame, že by sme dávali v tom prerozdeľovaní na platy ľudí iba toľko, koľko je priemer EÚ, že by sme dokázali ten pomer, ako sa prerozdeľuje na tri časti, to, čo v tomto štáte vyprodukujeme, tak z tých 90 mld. v tomto roku by muselo ísť na platy ľudí o 6,25 mld. eur viac, ako na ne ide, o 6,25 mld. eur viac. A potom je to jednoduchá matematika. Vypočítajte si, koľko ľudí pracuje, vydeľte to 12 mesiacmi a vyjde vám suma vyššia ako 200 eur, vyššia ako 200 eur.
Všetko toto, čo hovorím, sú fakty, ktoré sú overené a používané zo zdrojov, ktoré používajú všetci rozumní ľudia, ktorí rešpektujú, že asi Eurostat dáva normálne čísla, asi ministerstvo práce a sociálnych vecí berieme, že neklame a že tam dáva čísla, za ktorými si stojí, asi OECD dáva čísla, za ktorými si stojí. A ja sa teraz pýtam, keď máme takýto stav, že vieme, že naša ekonomika je podfinancovaná v pomoci ľuďom, to, čo by malo ísť, ten podiel, ktorý by mal ísť ľuďom, je výrazne nižší, ako by mal byť na základe priemeru EÚ, pomôže nám v tejto situácii, keď namiesto tlaku na zvyšovanie platov ľudí sem pozveme desaťtisíce ľudí z krajín mimo EÚ? Prečo sme sa tu bavili o Marrákeši, načo sme sa tu o Marrákeši bavili? My sme odmietli Marrákeš, lebo tam bolo napísané, že masová migrácia je zdrojom blahobytu. Ja si to teda nemyslím. Masová migrácia rozvrátila Rímsku ríšu, 500 rokov trvalo Európe, kým sme sa dostali na rovnakú civilizačnú úroveň. Masová migrácia rozvracia Slovenskú republiku, pretože máme 300-tisíc ľudí, ktorí robia v zahraničí.
A pán minister sa vo svojom záverečnom slove k skrátenému legislatívnemu konaniu priamo priznal, veď on sa priznal, o čom tu debatujeme, on to povedal úplne natvrdo. Parafrázujem, aby som; od slova do slova to nezopakujem. Povedal, že nás nezaujímajú tí, čo preliezajú ploty, to sú nelegálni migranti, my chceme tých legálnych. My im dáme riadne pracovné povolenia, musia absolvovať zdravotné prehliadky, všetko.
Pán minister práve povedal, áno, vážení občania, my nepotrebujeme Marrákeš, táto vláda pozvala "willkommen, priatelia, willkommen" zo štátov mimo EÚ, u nás ste vítaní, dostanete pracovné povolenia, skrátime vám všetky lehoty, aby ste u nás mohli pracovať. Namiesto toho, aby táto vláda vítala a hovorila "willkommen" tým 300-tisíc Slovákom, ktorí robia v zahraničí, tak my hovoríme "willkommen" tým Srbom, Ukrajincom, Vietnamcom a ďalším, ste u nás vítaní, poďte k nám pracovať.
A teraz jednoduchá ekonomická logika. Musí Volkswagen v Bratislave, Peugeot v Trnave, Kia v Žiline alebo Jaguar v Nitre, chce obsadiť ľudí, ktorí mu robia na linke. Má na výber, buď vezme Slováka, ktorý už dnes chce, priemerná mzda je tam teraz 800, 900. Dohodli sa odborári na priemernej mzde v budúcnosti 997, čo ešte stále nie je tých sľúbených 1 200 eur, ktoré im sľubovali, ale dobre. To znamená, ten zamestnávateľ si môže vybrať. Teraz sme, rok som o tom hovoril, rok som do toho bil a tlačil, že tých 650, čo im ponúkajú, až 720, to teda neni tých 1 200. A pritom vláda, to, čo schválila, tých 1 200 eur, to všetko, čo oni od tohto štátu dostali, to by im stačilo na zaplatenie všetkej pracovnej sily na desať rokov. To je celkom slušná pomoc od štátu tomuto veľkému investorovi. Ale dobre, už sme ich za rok dotlačili, že zhruba o 150 eur v priemere museli zdvihnúť platy v Jaguari. A čo teraz urobíme? Uľahčíme, urýchlime, aby mohli povedať, no a prečo by som ja platil teba za 800, 900, tisíc eur, keď tuto môžem platiť Srba alebo Ukrajinca za 500. Prečo by som to robil? Prečo im to umožňujeme? Prečo im to chceme dovoliť? Naozaj tí zahraniční investori, tie cudzie firmy tak krvácajú, ako vyplakávajú?
A znovu vám poviem číslo overiteľné, pozrite si Finstat, pozrite si ekonomické ročenky Volkswagenu, výročné správy, kde máte analýzy, pozrite si bankové analýzy, štruktúry výrobných nákladov, štruktúry príjmov jednotlivých automobiliek a zistíte, že po tom veľkom zvyšovaní platov v bratislavskom Volkswagene sa dostanú v mzdách a v odmenách pre zamestnancov zhruba na 5,3 až možno 5,6 % z príjmov, ktoré tá automobilka má. Ja som ochotný chápať, že automobilka musí dávať veľké peniaze na vývoj, ja som ochotný chápať, že musí dávať peniaze distribútorovi, ktorý tie autá predáva, ale nie som ochotný chápať, že v Nemecku dajú na tie platy násobné percento, ako dávajú v bratislavskom Volkswagene. Ja nebudem kričať, že bratislavskí zamestnanci Volkswagenu musia mať hneď zajtra 4-tisíc eur ako v Nemecku. Som ekonomický realista. Ale aby mali 1 500 eur hneď, na to tá fabrika už dávno má, už dávno na to tá fabrika má. Ale Volkswagen, dobre, 5,3 percenta na platy zamestnancov dáva z inkasovaných peňazí. Čo taký Peugeot? 3 percentá. Oni majú nejaký nárok plakať, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily? To čo je, to čo je za uhol pohľadu na svet? Nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nemajú dostatok naivnej a hlúpej pracovnej sily, ktorá by išla robiť za také podmienky, ktoré ponúkajú.
Trhová ekonomika je o súlade alebo súboji, vyjednávaní záujmov. Vždy tu máme záujem zamestnávateľa a záujem zamestnanca. Každé ekonomické číslo, ktoré som doteraz povedal, preukazuje, že to, čo v našej ekonomike ide zamestnancom, je výrazne, výrazne podhodnotené len s priemerom EÚ. Nemáme my už na to, aby sme, keď si vezmeme priemer starých členských krajín, nových členských krajín, nemáme my na to, nevedeli by sme dopriať tým našim ľuďom, aby dostali aspoň priemer toho, čo dostávajú ľudia v Európskej únii? A teraz nemyslím finančne v tej konečnej sume, že či to má byť 3-tisíc, 5-tisíc euro. Hovorím v tom podiele. Veď tento štát nerobíme predsa pre automobilky. Nebudujeme ho kvôli tomu, aby sa automobilkám u nás dobre darilo. Robíme to preto, lebo chceme, aby ľudia v tých automobilkách dostali dobré platy.
Zafinancovali sme Volkswagen, Peugeot, Kiu, zafinancovali sme Jaguar. V poriadku. Bavme sa o tom, či to bolo veľa, málo. Môžme sa o tom baviť a diskutovať. Ale nedovoľme im, aby nás klamali, že naša pracovná sila, to, čo Slováci chcú ako platy, že to je drahé. Neni to drahé. Naši ľudia majú ešte slabé požiadavky, než by na základe vlastnej produktivity práce a výkonnosti slovenskej ekonomiky mohli mať.
A koho my teraz podporíme? Máme tu dva cudzie záujmy, to sú cudzie automobilky, cudzie v zmysle, že ten zisk ony vyvezú von, to si nerobíme ilúziu, že ho sem prídu tí topmanažéri a akcionári spotrebovať vo Vysokých Tatrách. To asi nie, to si asi nemyslí nikto. Čiže záujmy cudzích firiem. Potom tu máme záujmy cudzích krajín, ktoré, prirodzene, chcú, aby ich ľudia, keď nevedia nájsť prácu doma, aby si ju našli aspoň v nejakej, nazvime to, spriatelenej krajine. Mne je ľúto tých Srbov a Ukrajincov. Ja chápem, že sem chcú ísť robiť. Ale nebol som zvolený Srbmi do belehradského parlamentu. Ani som nebol zvolený do kyjevského parlamentu. Tak keď som tu, tak obhajujem záujmy našich ľudí, našincov.
A teraz poďme ešte ďalej. Lebo toto sú zamestnanci. Ale predstavme si tých malých a stredných podnikateľov, ktorí nedostanú žiadnu štátnu dotáciu, pretože nevedia vytvoriť naraz 50, 100, 3-tisíc pracovných miest. Ale dane musia platiť a odvody musia platiť jak murovatí. Ako sa oni majú na to pozerať, keď vidia, že keď si veľká automobilka alebo veľký investor zapýta, dostane čokoľvek? A on nedostane nič. To je fér? Veď buďme iba fér k tým našim ľuďom! Dneska tá ekonomika ako celok vyprodukuje dosť na to, aby sa ľudia mali dobre, aby to aj pocítili na svojich peňaženkách. Ale štát musí veľmi tvrdo nebyť na strane tých veľkých automobiliek a zamestnávateľov, ale dnes musí byť na strane ľudí.
Ešte raz zopakujem tú základnú matematiku. V Česku pri rovnakej výkonnosti ekonomiky, ako máme my na Slovensku, pri rovnakej produktivite práce priemerná čistá česká mzda je 900 eur, u nás 700 eur. Prečo? Niekde je chyba. Niečo asi táto vláda robí zle. V Slovinsku rovnaká výkonnosť ekonomiky, rovnaká produktivita práce Slovincov ako u nás na Slovensku, Slovinci majú tisíceurové platy, priemerná čistá mzda. Kde je tá chyba? Kde je ten defekt?
My sa tu tvárime, že naša ekonomika šľape ako Saganov bicykel. Áno, tí ľudia robia jak murovatí, šľapú jak ten Sagan, ale na tých stupňoch víťazov tie zelené a žlté tričká si oblieka niekto iný. Nemali by sme sa zamyslieť, že prečo je to tak? Pretože zle prerozdeľujeme tých 90 mld., ktoré sa tento rok u nás vyprodukujú. Keď môžu Slovinci dať 49 % z toho koláča ľuďom, 10 % štátu a približne 40 % firmám, prečo by sme to nemohli urobiť aj my? Veď to by sme neboli neproinvestičná krajina. Akurát by sme boli trošku viac prozamestnanecká krajina, ale nijako nadštandardne. To by sme sa dostali iba na normálnu úroveň v Európskej únii.
Toto všetko, čo som vám teraz hovoril, to sú čísla takpovediac z ikskrát zverejnených zdrojov. Namiesto toho, aby sme rozmýšľali, ako dotlačiť ten koláč, to, čo sa delí, tých 40 %, na Slovensku, čo je hanba, aspoň na tých 47 % priemeru EÚ, čo znamená pre každého pracujúceho človeka 200 eur mesačne v čistom viac, namiesto toho, aby sme sa bavili, ako dotlačiť tie automobilky a tých veľkých zamestnávateľov, že musia zdvihnúť tie mzdy, tak my vlastne podrazíme nohy tým našim ľuďom a pustíme im sem lacnú konkurenciu, ktorej nemôžu konkurovať. Slovák nemôže konkurovať pri výrobnej linke, keď má 900-, tisíceurový plat, nemôže konkurovať Srbovi, ktorý je ochotný robiť za 500 eur. A mne je toho Srba ľúto. Ja chápem, že on sem príde robiť. Ja chápem, že sem chce prísť robiť. Ale som zvolený slovenskými občanmi v slovenskom parlamente. Tak čie záujmy by sme mali obhajovať a chrániť?
Celý tento návrh zákona alebo tieto zmeny, táto willkommens-politik pre ekonomických migrantov je postavená ekonomicky na hlavu, logicky na hlavu, zahraničnopoliticky na hlavu. Ako môže niekto pred chvíľou hlasovať proti Marrákešu, ktorý hovorí, že štáty majú povzbudzovať riadenú migráciu, a súčasne byť za túto willkommens belehradsko-kyjevskú dohodu, ktorú schválila vláda minulý týždeň v stredu a o ktorej tu dnes rokujeme? Ako tieto dve veci idú dokopy? Ako ide dokopy, že tuto pán kolega Kéry, ktorého si vážim, je to môj kolega z výboru, dať veľmi dobrý pozmeňovací návrh k marrákešskemu protokolu, za ktorý sme hlasovali, kde zvlášť vytkol a podčiarkol tú ekonomickú migráciu, ktorú ako Slovenská republika odmietame, a potom idete hlasovať za pozývací list pre 10-tisíc ekonomických migrantov s tým, že im uľahčujeme všetky pracovné povolenia, že sem môžu prísť pracovať? Ako to môžte robiť súčasne? Akú to dáva logiku? Veď to nedáva zahraničnopolitickú logiku, politickú logiku, nedáva to ekonomickú logiku.
Viete, čo za tým je? Vy hovoríte, že ekonomika nám šľape. Ekonomika nám šľape jak ten Saganov bicykel. Lenže tá ekonomika má defekt. Má defekt! A ten defekt je, že darmo vyprodukujeme tisíc zlatých a radujeme sa, že je to o sto zlatých viacej ako minulý rok, keď tým ľuďom z tých zlatých dáme rovnako málo. Ide o to, kde sa to prerozdelí. My sme eldorádo zahraničným investorom.
Viete, tu sa hovorilo, že buďme vďační Európskej únii za to, ako fantasticky nás zadotovala eurofondami. Lenže pán Piketty už dávno spočítal, že to, čo sem Európska únia doniesla ako eurofondy, keď sa započíta s tým, čo tieto veľké nadnárodné firmy odtiaľto vyviezli vo forme dividend – a častokrát nezdanených peňazí – naspäť do svojich materských krajín, tak keď si to porovnáte, tak stredná Európa je v mínuse. A ja to nehovorím preto, že nemám rád západoeurópske firmy. Ja to hovorím preto, že sme hlúpi. Že sme hlúpi, že necháme odtekať z našej krajiny peniaze, ktoré by tu mali zostať. To je to, čo sa týka firiem.
Ale to, čo považujem za úplne neprijateľné a sociálne nespravodlivé, je, že my máme 300-tisíc ľudí vonku. Tristotisíc! Tým nepovieme "willkommen", poďte domov, poďte robiť, poďte konečne k svojim rodinám, pracujte doma na Slovensku! My povieme "willkommen" Srbom a Ukrajincom. Poďte k nám, nemáme dostatok pracovnej sily. Čo si o tom musí myslieť ten chlap, ktorý robí v Nemecku alebo v Anglicku vo fabrike? On nie je kvalifikovaná pracovná sila? Ale veď je, inak by sa tam nemohol presadiť. Inak by ho nezobrali v tom Anglicku alebo v Nemecku. On je vysokokvalifikovaná pracovná sila. Akurát chce dostať aspoň trochu slušné peniaze aj u nás doma na Slovensku. Týchto ľudí mi je ľúto.
Mám viacerých príbuzných, ktorí robia takto po fabrikách alebo robili dlhé roky po fabrikách v západnej Európe, v Anglicku, v Nemecku, najmä v týchto dvoch krajinách. Veď oni, oni sa chcú vrátiť domov. Oni by išli robiť bez akýchkoľvek problémov aj do tých automobiliek alebo do iných takýchto veľkých investorov. Ani nechcú taký istý plat, ako mali v Nemecku alebo v Anglicku. Ale chcú aspoň trošku slušný prístup. Aspoň trošku slušný prístup.
A keď som vám spočítal, že to, čo nám chýba v tom priemere EÚ, že koľko percent z tých vyprodukovaných peňazí ide u nás na platy zamestnancov, iba 40 %, a v priemere EÚ 47,5 %, ten rozdiel je 6,25 mld. eur v tomto roku. 6,25 mld. eur! To keby sme dokázali dotlačiť tých veľkých zamestnávateľov, lebo o nich najmä tu ide, aby to aspoň čiastočne rozpustili medzi ľudí. No tak dobre, nech je to, nech je to 100 eur navyše. Ale veď tým ľuďom by to reálne pomohlo. To by mohla byť presne tá motivujúca zložka, že si povie, no dobre, tak už nebudem robiť vonku, nebudem dochádzať do Rakúska zo Svidníka, zostanem doma. Prečo im nechceme pomôcť? Prečo hovoríme "willkommen" Srbom a Ukrajincom a našim ľuďom, ktorí robia v Rakúsku a v Nemecku, hovoríme "auf wiedersehen"? Prečo? Veď štát by z toho mal rovnako daní, či tu budú zamestnaní Srbi alebo Slováci. Tak prečo Srbom a Ukrajincom hovoríme "willkommen" a týmto hovoríme "bye-bye", zostaňte tam. Nikdy nebudete mať slušné platy na Slovensku, lebo tých cudzincov, ktorí sem budú ochotní prísť robiť za 500 eur, bude furt dosť. Vždy nájdeme krajinu, kde je životná úroveň horšia ako u nás. Koho môžme pozvať, keď nebudú už ani Srbi a Ukrajinci chodiť, tak sa nájdu Bangladéšania, ktorí prídu radi a vždy. Prečo to robíme? Akú to dáva logiku? Nedáva to žiadnu logiku.
Preto dávam procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili pánovi ministrovi a vláde na prepracovanie, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 10:35 - 10:36 hod.
Milan KrajniakA druhá vec, že nám chýbajú ľudia? Samozrejme, že nám chýbajú a viete prečo? Lebo naši ľudia nie sú hlúpi. Nie sú hlúpi a neskočia na lep tým automobilkám a...
A druhá vec, že nám chýbajú ľudia? Samozrejme, že nám chýbajú a viete prečo? Lebo naši ľudia nie sú hlúpi. Nie sú hlúpi a neskočia na lep tým automobilkám a nebudú robiť pri páse za 500 eur mesačne. Chvalabohu, že nie sú hlúpi, ale namiesto toho, aby sme tie automobilky dotlačili k zvyšovaniu miezd, my im dovolíme doviezť Srbov a Ukrajincov, ktorí budú robiť za 500 eur. A už nikdy tie automobilky nezvýšia platy Slovákom. Načo by to robili? Lebo keď nebudú za 500 eur ochotní robiť Srbi a Ukrajinci, tak prídu Bangladéšania. Úplne legálne, podľa tohto návrhu zákona, ktorý ste práve predložili. A to je hanba.
Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 10:23 - 10:32 hod.
Milan KrajniakBudem sa...
Budem sa vyjadrovať k údajnému nedostatku pracovnej sily. Môžem, pán spravodajca? Vy ste nás vyzvali, že sa máme vyjadrovať k meritu veci. Čiže k nedostatku pracovnej sily sa môžem vyjadriť? Je to tam? (Reakcia spravodajcu.) To je dôvod na skrátené legislatívne konanie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, páni poslanci!
Krajniak, Milan, poslanec NR SR
A po druhé, s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky. K tomu sa môžem tiež vyjadriť? K finančným stratám? Lebo máte pravdu. Na Slovensku vznikajú rozsiahle finančné straty v našom hospodárstve. Konkrétne, každý slovenský pracujúci občan stráca priemerne 200 eur mesačne, o ktoré prichádza vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky. Prečo? Pretože táto vláda nepomáha ľuďom, ale pomáha zahraničným, cudzím firmám, aby zvyšovali na Slovensku svoje zisky. A to nie sú rozprávočky. To sú čísla.
Ešte raz to zopakujem. V každom štáte sa delia zarobené peniaze, ktoré sa za rok vyprodukujú, na tri časti. Na ľudí, na ich platy a mzdy. Po druhé, na firmy, po tretie, štátu.
V Nemecku je to napríklad tak, že ľuďom ide 50 % HDP, 50 % z vyprodukovaných peňazí ide na platy ľuďom, 40 % ide firmám a 10 % ide štátu.
Pozrime sa napríklad na také Rakúsko. To je čistý priemer EÚ. Tam ide 47,5 % na platy ľudí. Približne 12 % na štát a zbytok ide firmám.
Pozrime si Slovinsko. Tam ide 49 % z toho, čo sa v štáte vyprodukuje, na platy ľudí.
A ako je to na Slovensku? Ako je to na Slovensku? 40 % ide na platy ľudí a tých 50 %, ten najväčší diel, ide firmám, dámy a páni, firmám. A my ideme riešiť problém firiem, ktoré ujúkajú a vyplakávajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily? To je lož. Absolútna lož a nezmysel a nehoráznosť. Tristotisíc ľudí robí v zahraničí. To sú nekvalifikovaní ľudia? Našli si prácu v zahraničí, ale pre naše automobilky nie sú kvalifikovaní. Dvestotisíc ľudí je nezamestnaných. Ďalšie státisíce nemôžu pracovať legálne, pretože majú exekúcie. Ale ten problém nebudeme riešiť, aby sa mohli legálne zamestnať. Nech si robia načierno. Na tých my kašleme.
My si musíme konečne vybrať, či chceme pomáhať našincom alebo cudzincom. Našinci sú naši ľudia, ktorí tu žijú, ktorí tu pracujú a chcú dostávať konečne slušné mzdy. Vláda sa rozhodla v skrátenom legislatívnom konaní dať vianočný darček. Komu ho dáva, našincom alebo cudzincom? Samozrejme, Srbom a Ukrajincom. Veď naša vláda sa má starať o to, aby Srbi a Ukrajinci mali prácu. To je úloha našej slovenskej vlády?
Staráme sa aj o cudzie firmy, ktoré tu ujúkajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Naozaj nemajú? My, našťastie a chvalabohu, nemáme dostatok hlúpej pracovnej sily, lebo iba hlupák v tomto stave ekonomiky by išiel robiť za 500 eur do automobilky k pásu. A namiesto toho, aby sme tie automobilky donútili, že dáš mu tých sľubovaných 1 000 – 1 200 eur, ktoré ste sľubovali, keď ste sem prichádzali a od tejto vlády ste dostávali stimuly, tak my, viete čo, my – prepáčte – ukazujeme tým našim ľuďom, tým našincom, vztýčený prostredník. My ti tu postavíme vedľa teba Srba, ktorý je ochotný robiť za 500 eur, alebo Ukrajinca, ktorý je ochotný robiť za 500 eur. Nielenže Slováci nebudú mať vyššie platy, ešte ich budú vyhadzovať, pretože nepomáhame našincom, ale pomáhame tým cudzím firmám zvyšovať zisk.
A aby sme vedeli presne, o čom hovoríme. Viete, koľko percent v bratislavskom Volkswagene z príjmov tej fabriky ide na platy ľudí? Už som sa to včera pýtal, viacerí ste tu neboli. Tipnite si, koľko percent. Päť percent, dámy a páni, 5 % z príjmov bratislavskej fabriky Volkswagenu ide na platy ľudí. To keby urobili v Nemecku, tak im tú fabriku podpália.
Ale poďme k Peugeotu. To je ďalšia fabrika, ktorá ujúka, že nemá dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a treba ju dovážať zo Srbska alebo z Ukrajiny. Viete, koľko percent z príjmov trnavskej fabriky Peugeotu ide na platy ľudí? Tri percentá, dámy, páni, tri percentá. To je adekvátne v Európskej únii? A my počúvame to ich ujúkanie, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Veď je to lož. Veď je to podvod. Oni nemajú dostatok hlúpej pracovnej sily. A chvalabohu, že ju nemajú.
Keď sa vyrába v bratislavskej fabrike Tuareg, ktorý sa predáva, berme, že v priemernej sume 50-tisíc euro, viete, koľko tá fabrika zaplatí ľuďom za výrobu Volkswagenu Tuareg v hodnote 50-tisíc eur? Skúste si tipnúť. Koľko z toho ide ľuďom? Dámy a páni, 2-tisíc eur. Tuareg stojí 50-tisíc, na platy ľuďom za výrobu jedného Tuaregu 2-tisíc eur.
Tak sa pýtam, komu chceme pomáhať. Chceme pomáhať našincom? Chceme pomáhať našim ľuďom, ktorí sú tu zamestnaní a ktorí chcú dostať slušnú mzdu? Chceme pomáhať našim domácim malým a stredným podnikateľom, ktorých iba ždímame a ždímame? Platia jak murovatí. Našinci tu robia jak šróby, a to je jedno, či sú zamestnanci, alebo podnikatelia. Oni môžu vyplakávať, koľko chcú, nikto ich nepočúva. Ale keď sem príde zahraničná fabrika, ktorá dostane stimuly, tak to je v pohode, to je v pohode, jasné, a čo by si ešte potreboval? Ešte by si chcel lacnejšiu pracovnú silu? Je ti málo to, čo tu zarábaš? Jasné, pomôžeme ti. To je dnešná vláda. Kam sme sa to dostali?!
Tak si musíme vybrať. To je v protiklade. To nemôžeme byť za pekného voči každému. Buď podporíme našich ľudí, našich zamestnancov, našincov, alebo ideme podporovať cudzie firmy a riešenie nezamestnanosti v cudzích štátoch. Máme na výber iba tieto dve možnosti. A vy v skrátenom legislatívnom konaní pred Vianocami, od 1. 1. to má platiť, aby tie firmy nemali ani týždeň straty, aby tie zisky proste plynuli ako plynule, stále. V skrátenom legislatívnom konaní im dáme vianočný darček. A našim ľuďom dáme čo? Našim ľuďom urobíme to, že keď stojí pri páse vo Volkswagene za tisíc eur, v Peugeote za 900 eur, v Jaguari za 800 eur, tak bude vedieť, že od 1. januára, dámy a páni, tam vedľa neho bude stáť Srb, ktorý bude chcieť robiť za 500 eur, bude naňho kukať a pán fabrikant povie, však keď sa ti nepáči, ja tu mám 10 Srbov, ktorí prídu na tvoje miesto. Takto podporujeme našincov? Takto má fungovať štát, ktorý sa o seba stará?
Slovenská ekonomika má rovnakú výkonnosť ako slovinská a česká. Máme rovnakú produktivitu práce. Čistá priemerná mzda na Slovensku je 700 eur, v Česku 900, v Slovinsku 1 000. Asi je niečo zhnité v tej našej ekonomike. A viete čo? Iba to, že sa nestaráme a nepomáhame tým našincom v našej ekonomike, ale pomáhame cudzincom. A to je hanba. Vy ste tu rozprávali o Marrákeši? Vy ste tu rozprávali o tom, že treba odmietnuť, že ekonomická migrácia je zdrojom blahobytu? Ale veď vy ste pozvali desaťtisíce ľudí zo Srbska, z Ukrajiny od 1. januára budúceho roku, aby sem prišli legálne s pracovnými povoleniami brať prácu a znižovať mzdy slovenským občanom! To ste urobili od 1. januára 2019. Čo vy máte aké právo rozprávať o Marrákeši? Veď vy ten Marrákeš robíte sami dobrovoľne od 1. januára. Legálne pracovné povolenia, uľahčiť, zrušiť lehoty, povoliť a ešte aj agentúram dočasného zamestnávania. Nech tých Slovákov šľak trafí! Toto je vianočný darček, ktorý ste prichystali našincom, slovenským občanom.
Nikdy to nepodporím. Nikdy nebudem ticho, keď sa deje takéto ekonomické svinstvo a ekonomický podvod na platoch slovenských občanov. A vyzývam vás, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a stiahli to, kým sa to ešte dá.
Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 19:50 - 20:00 hod.
Milan KrajniakVeľkí zamestnávatelia, tie nadnárodné firmy tu na Slovensku plačú, nemáme dostatok pracovnej sily, nemáme dostatok lacnej pracovnej sily, Slováci chcú väčšie platy. Čo máme robiť? Vláda pomôž.
Viete, čo by som im na to odpovedal? Tak zvýšte Slovákom platy! Dostali od vlády úľavy, dostali od vlády investičné stimuly, tak konečne zvýšte Slovákom platy. To je riešenie, ktoré máme presadzovať. Na čo sa sťažujete? Na čo sa sťažujú tie nadnárodné firmy? Peniaze od vlády, od štátu zobrať a teraz sa im nechce zvyšovať platy Slovákom? Teraz kvília, že majú problém?
Ja nechcem, aby Slovensko bolo krajinou lacnej pracovnej sily, a tobôž nie dovážanej. Ja chcem, aby Slovensko bolo štátom dobre zaplatených kvalifikovaných ľudí. Ale táto vláda nie. Táto vláda nepomáha slovenským občanom, aby mali vyššie platy, aby im tie nadnárodné spoločnosti pridali aspoň 100, 200 alebo 300 euro, aby sa im vyplatilo robiť na Slovensku, lebo to by bol adekvátny príspevok, aby sa Slovákom vyplatilo vrátiť zo zahraničia a robiť na Slovensku.
Namiesto toho vláda v skrátenom legislatívnom konaní v predvianočnom období, to je pekný vianočný darček pre tieto nadnárodné korporácie, pomáha nadnárodným firmám, aby im znížila mzdové náklady. Táto vláda nedáva vianočný príspevok zamestnancom, to je tých 100, 200 alebo 300 euro, ktoré by tie firmy museli zaplatiť slovenským občanom, keby im vláda nedovolila dovážať lacnú pracovnú silu zo štátov z mimo EÚ.
Komu chceme pomáhať, našim ľuďom, našim zamestnancom alebo chceme pomáhať znižovať mzdové náklady nadnárodným firmám? My sme tu predsa poslanci slovenského parlamentu, nie poslanci srbského alebo ukrajinského parlamentu, aby sme riešili nezamestnanosť v týchto krajinách. Nič proti nim, ale pre nás majú byť na prvom mieste slovenskí občania, nie Ukrajinci ani Srbi. A už vôbec nie nadnárodné korporácie.
Čo sú to za ekonomické nezmysly, že na Slovensku nie je dostatok pracovnej sily? 300-tisíc ľudí robí v zahraničí, máme 200-tisíc nezamestnaných, máme niekoľko 100-tisíc ľudí, ktorí by chceli pracovať, ale kvôli exekúciám nemôžu. A my tu ideme vážne tvrdiť, že nemáme dostatok pracovnej sily? Nemáme dostatok hlúpej pracovnej sily, chvalabohu, nemáme dostatok takej pracovnej sily, ktorá by chcela robiť kvalifikovanú prácu za 500 eur mesačne. To sa čudujeme tým našim ľuďom, že nechcú robiť za 500 eur mesačne? Namiesto toho, aby sme im pomohli, pomáhame tým nadnárodným firmám, aby zvyšovali svoje zisky. To sú úplne pokrútené priority, čo tu má pán Pellegrini, pán Richter a pán Fico. To sú pokrútené priority, mali by si to otočiť opačne.
Stačí použiť zdravý sedliacky rozum.
Ktorý Slovák môže uspieť na trhu práce, keď ktorákoľvek nadnárodná firma si môže takto na počkanie, na urýchlenie doviesť zo zahraničia Srba alebo Ukrajinca, ktorý bude robiť za 500? Ako tomu môže normálny Slovák konkurovať? No, nemôže. Nemôže tomu konkurovať.
Dámy a páni, ako keby som o tom tu už minimálne rok nehovoril. To nie je len tak, že nebudú zamestnávať Slovákov. Oni budú Slovákov vyhadzovať z práce, pretože Slovák dnes robí za 1 000 eur, a keď ho vyhodia, tak budú môcť najať Srba, Ukrajinca za 500 eur. A to sa na Slovensku už deje. Ale táto vláda počuje ten plač a kvílenie nadnárodných korporácií, ale tie oprávnené sťažnosti našich ľudí, to necháva tak, to nikoho nezaujíma.
Dámy a páni, každý z nás si musí vybrať. Buď budeme podporovať priority našich ľudí, našich zamestnancov a ich platy, alebo budeme podporovať zisky nadnárodných korporácií, ktorým sme dali, 650 mil. Jaguaru na postavenie fabriky, a oni teraz kľudne dovezú Srbov alebo Ukrajincov, aby tam robili. To tí naši zamestnanci prispievali na tie investičné stimuly preto, aby na ich pracovných miestach robili cudzinci? To je čo za ekonomickú logiku? Však to neurobia ani v Burkine Faso. To iba na Slovensku môžu urobiť.
Dámy a páni, zapamätajte si jedno slovo, prerozdeľovanie. Prerozdeľovanie. Na Slovensku je dostatok ekonomického blahobytu, ekonomika už vyprodukuje dostatok, aby sa ľudia mohli mať dobre. Iba sa to zle prerozdeľuje. Každé HDP, všetky peniaze, ktoré sa v štáte vytvorili, v každom štáte na svete sa rozdeľujú na tri časti. Niečo ide ľuďom, niečo ide firmám, niečo ide štátu. V Nemecku a v normálnych krajinách EÚ, ale aj v Slovinsku, v Chorvátsku, v Rakúsku najväčší diel ide ľuďom na platy zamestnancov, 50 %, 48 %, v Chorvátsku 46 %. Priemer Európskej únie je, 47,5 % HDP ide na platy ľudí. A viete, koľko je to na Slovensku, dámy a páni? Koľko je to tak na Slovensku, čo myslíte? 40 % a 50 % ide firmám. Toto je sociálna politika tejto vlády.
Keby na Slovensku išlo na platy ľudí aspoň 47,5 % HDP, tak ako je priemer EÚ, viete, o koľko by mal každý pracujúci Slovák vyšší plat? O 200 eur mesačne, dámy a páni. O 200 eur mesačne. Toto je to, o čo sa my chceme snažiť, a nie pomáhať tým veľkým firmám, aby dovážali lacnú pracovnú silu z vonku. To je ekonomický nezmysel a najmä je to nezodpovedné voči našim ľuďom, ktorí by vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky už dnes mohli mať o 200 eur vyššie platy. My máme rovnakú produktivitu práce ako v Slovinsku, máme rovnakú produktivitu práce ako v Česku. Viete, koľko je priemerná čistá mzda v Česku? 900 eur. Viete, koľko je priemerná čistá mzda v Slovinsku? 1 000 eur. A viete, koľko je priemerná čistá mzda na Slovensku? 700 eur. Minimálne o 200 eur je naša ekonomika z hľadiska platov ľudí podhodnotená od úplne vyrovnaných a rovnakých ekonomík v Európskej únii. Hanba! A namiesto toho, aby sme riešili tento problém, aby sme riešili toto mzdové eldorádo, ktoré tu majú nadnárodné korporácie, my im ideme dovoľovať, nech dovezú Srbov za 500 euro, nech tých Slovákov aj šľak trafí, hlavná vec, že oni budú mať dobré zisky.
Teraz posledná vec, tá pikoška na záver, dámy a páni. Oni plačú, že nemajú dostatok pracovnej sily? Viete, koľko dáva taký Volkswagen percent na platy svojich zamestnancov v porovnaní so svojimi príjmami? Tipnite si. 5 %! Viete, koľko dáva Peugeot na platy zamestnancov v porovnaní so svojimi príjmami? 3 %, dámy a páni. 3 %! A oni kvília, že nemajú dostatok pracovnej sily? Veď keby toto robili svojim zamestnancom vo Francúzsku alebo Jaguar v Anglicku, alebo Volkswagen v Nemecku, tak ich z tých fabrík vyhodia, tak im tie fabriky podpália. To iba my sa na to kukáme a necháme si to robiť. Prečo si to necháme robiť? Prečo by naši ľudia nemohli dostávať adekvátny podiel na HDP a na mzdách a na tom, čo vyprodukujú? Keď to môže urobiť Česko, keď to môže urobiť Slovinsko, keď to môže platiť v iných krajinách Európskej únie, prečo by aj naši ľudia nemohli mať platy zodpovedajúce výkonnosti našej ekonomiky? A to znamená, dámy a páni, plus 200 eur mesačne v priemere pre každého pracujúceho človeka na Slovensku.
Ale my nie, táto vláda kľudne dovolí, dovezme Srbov za 500 euro. A kedy sa potom, kedy potom tí veľkí zamestnávatelia budú musieť zvýšiť platy Slovákom? Nikdy, dámy a páni, nikdy! Nikdy, pretože táto vláda namiesto toho, aby sa zastávala našich zamestnancov, tak pomáha nadnárodným korporáciám a automobilkám, lebo zarábajú málo, lebo iba 95 % alebo 90 %, 97 % toho, čo vyprodukujú si môžu zobrať ako zisk, dajú na investície. Je im veľa dať 5 % zo svojich príjmov na platy zamestnancov. Takéto je Slovensko eldorádo, dámy a páni.
A namiesto toho, aby sme sa zastali našich ľudí, riešime nezamestnanosť v Srbsku a na Ukrajine a vláda má ešte aj tú drzosť tesne pred Vianocami prísť so skráteným legislatívnym konaním! Namiesto toho, aby katastrofu riešila, ona ju prehlbuje a vytvára. Hanba, nikdy takéto niečo nepodporím. Nikdy takéto niečo nepodporíme, pretože je to, pretože je to platový podvod voči našim ľuďom. Každý si musíme vybrať. Buď podporujeme zisky nadnárodných korporácií, alebo podporujeme vyššie platy pre našich ľudí. Tam je rozpor, to sa vždy bude biť. My sa nemôžme tváriť za pekných aj na jednu, aj na druhú stranu. Buď podporíme platy našich ľudí, alebo zisky nadnárodných korporácií. Ak pustíme lacnú pracovnú silu zvonku, tlačíme dolu mzdy našich ľudí a zvyšujeme zisky nadnárodných korporácií. Každý si musí vybrať.
Ja som si vybral, dámy a páni. Mňa sem nezvolili nadnárodné korporácie. Mňa sem zvolili ľudia, im sa zodpovedám, im budem pomáhať a ich záujmy budem obhajovať.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.11.2018 13:06 - 13:07 hod.
Milan KrajniakVystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 22:12 - 22:14 hod.
Milan KrajniakPo prvé. Ja osobne nikdy nebudem hlasovať za kandidáta JUDr. Fica ako sudcu Ústavného súdu, ak taký návrh niekedy do parlamentu príde. (Reakcie z pléna.)
Po prvé. Ja osobne nikdy nebudem hlasovať za kandidáta JUDr. Fica ako sudcu Ústavného súdu, ak taký návrh niekedy do parlamentu príde. (Reakcie z pléna.)
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
273.
Poprosím vás, páni poslanci z opozície, keby ste sa upokojili. Vráťte, prosím čas, neviem, 20 sekúnd pánovi poslancovi, nech dokončí aj on férovo svoju faktickú poznámku.
Krajniak, Milan, poslanec NR SR
274.
Skončili ste, pán poslanec Osuský? Viete sa ovládnuť? V poriadku. Dobre.
Takže fakt č. 2. Ja osobne hlasujem za návrhy, ktoré považujem za dobré. Hlasujem za to, čo považujem za správne bez ohľadu na to, kto to navrhne. Je mi úplne jedno, či to navrhnete vy, alebo to navrhne niekto iný. A na to, si myslím, že by sme tu mali byť všetci.
Fakt č. 3. Hlasoval som za opozičný návrh vášho poslaneckého kolegu pána poslanca Baránika, lebo ho považujem za dobrý, a hlasoval som aj za návrh pána poslanca Madeja, lebo ho považujem za dobrý.
Fakt č. 4. Na opozičnom rokovaní u vášho predsedu pána Sulíka v pondelok som povedal, že ak takýto návrh do parlamentu príde, budem zaňho hlasovať. Dokonca som navrhoval, či ho nenavrhne priamo opozícia. Ja držím to, čo som povedal. Držím svoje slovo, hovorím, čo si myslím, a robím to, čo hovorím.
Fakt č. 5. Ako prezidentský kandidát by mi mohlo, samozrejme, vyhovovať, aby som neumenšoval kompetencie prezidenta republiky. Ale ja osobne napriek tomu budem hlasovať za tento návrh zákona, lebo ho považujem za dobrý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 19:55 - 20:00 hod.
Milan KrajniakTeraz skúsim...
Teraz skúsim naformulovať, o čo mi ide. Ak to správne rozumiem, my ideme dať 1,20 eur, nazvem to zriaďovateľom. Uvaria za to niečo, za 1,20 eur? Reálne za 1,20 eur niečo uvaria? Však to je tá otázka. A kto doplatí ten zvyšok prípadne? Povinne rodič alebo povinne zriaďovateľ alebo kto to urobí?
Moja druhá otázka je takáto: Keďže sme v rezorte práce a sociálnych vecí, tak chcem upozorniť na takúto vec, že aby nám tie školské jedálne, ktoré ja podporujem a ktoré chcem, aby fungovali, aby nám neskončili na to, že už dnes v mnohých regiónoch Slovenska nevedia nájsť pani kuchárky, ktoré by v tých školských jedálňach varili. Pretože zriaďovatelia majú maximálne minimálne mzdy pre nich. A za tie minimálne mzdy už nie sú ochotné pani kuchárky dnes robiť, pretože si nájdu, teraz by tom to povedal, aj v trochu slušnejšej fabrike oveľa lepšie podmienky, plus nemusia riešiť to, že musí prísť niekedy veľmi skoro ráno, dajme tomu do škôlky, aby pripravila jedlo, pretože je ich málo. Musí tie jedlá aj rozniesť, keď sa bavíme o škôlkach, lebo tam to tiež platí. Ako chceme vyriešiť toto? Čiže možno bude zvýšený záujem potom ľudí alebo teda rodičov, aby ich deti, aby využili takúto možnosť stravovania. Ja som za to. Len ako vyriešime, že im nebude mať kto variť, ak budeme mať minimálnu mzdu?
Tretia vec, ktorú by som sa chcel opýtať, je, že ako budeme riešiť prípady, alebo povedali ste, že ten, kto nebude môcť využiť možnosť stravovania, dostane tých 1,20 eur poslaním na účet alebo... (Reakcia predkladateľa.) No tak dobre, to je jedno, či ich dostane v hotovosti alebo na účet, ale aké budú presne tie dôvody? Lebo na základe toho sa ja budem rozhodovať, že či to postihne, jednoducho máme veľa detí, ktoré z objektívnych dôvodov, aj moja dcéra, chvalabohu, teraz je na tom zdravotne tak, že môže chodiť normálne do školskej jedálne, maximálne si dá pozor, aby niečo nezjedla, čo by nemala, ale máme čoraz viacej detí, ktoré naozaj ten objektívny problém majú. Takže ide o to, že ktoré budú tie dôvody.
A teraz sa opýtam takto: A nebolo by fér, aby každý rodič to dostal, aj keď nedonesie žiadne zdravotné potvrdenie? Však ak chce, dajme tomu, že varí mamička, mamička je v domácnosti, škola je desať metrov od domova a to dieťa bude chodiť normálne domov, tak ako to kedysi bývalo, že mu navarí obed mama alebo stará mama, nemalo by aj to dieťa dostať dotáciu? A teraz berte to tak, že nevyrývam. Nie je mojím účelom to rozbiť. Iba upozorňujem na otázky, ktoré si myslím, že by bolo dobré doriešiť. Lebo keď už na to nejaké peniaze dávame, pomerne slušné, teraz myslím ako štát, no tak už to domyslíme, aby to bolo fér, aby to bolo fér voči každému rodičovi. Alebo skúsme urobiť aj tú nadväznosť, že či tým deťom bude mať kto variť, najmä v materských školách, teraz o tom hovorím. Lebo darmo my urobíme nejaké opatrenia a vyčleníme na ne aj peniaze, ak nám to nebude fungovať.
Zaujímal by ma tiež potom váš postoj, niekedy v rozprave, možno v druhom čítaní, netvrdím, že to musí byť teraz, ako ste sa vysporiadali s tými námietkami zriaďovateľov. Lepšie povedané, aj tých, ktorí by to mali aplikovať. Že či to takto môže fungovať, či toto je ten spôsob, akým sa to dá urobiť. Či by nebolo lepšie, keď už chceme podporiť rodičov nejakým spôsobom, či by nebolo lepšie tie peniaze im dať zvýšením materského príspevku alebo nejakým iným spôsobom.
Ešte raz vravím. Toto sú moje otázky, ktoré, keďže nie som na túto oblasť odborník, ale ako rodiča ma to zaujímalo, zaujíma, tak by som chcel počuť v rozprave potom buď v prvom, alebo druhom čítaní odpovede na tieto otázky. A podľa toho ja sa rozhodnem. Zatiaľ za seba chcem povedať, že ja mám vôľu to podporiť, lebo si myslím, že každý pokus, aby ľudia cítili, že im náš štát po 28 rokoch samostatnosti aspoň v niečom pomôže, každý takýto zmysluplný pokus ja chcem podporiť. A je mi jedno, kto to navrhne. Je mi úplne jedno, kto to navrhne. Ak to môže pomôcť normálnym bežným ľuďom, ktorí sa musia často v ťažkých podmienkach starať o svoje deti, tak ja za to budem hlasovať vždy.
Chcel by som ešte... Vlastne je osem hodín, čiže počkám na odpoveď na faktickú.
Ďakujem zatiaľ.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2018 19:43 - 19:44 hod.
Milan KrajniakJa by som povedal, že by sme sa mohli inšpirovať maďarským modelom. Mal som možnosť minulý týždeň o tom hovoriť s pánom prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja, pánom Kohútom. A z toho, ako mi popisoval ten, tú koncepciu, ktorú by on rád zaviedol, je takzvané, nazval by som to voucher, to znamená, že nebola by to priama daňová úľava, kde by si mohol odpočítať všetko a hneď. Ale bolo by to také, že štát by prerozdelil každý rok nejaký počet takýchto voucherov, kde by si ale mohol odpočítať iba polovicu. Čiže musela by tam byť tá zainteresovanosť, že chce niečo podporiť, chce podporiť futbal, hokej, to je jedno, to, čo štát stanoví, že je dobé podporiť, a súčasne by mal z toho aj nejakú daňovú úľavu. Ale štát by každý rok vedel presne vopred, koľko na ten šport takýmto spôsobom dá a súčasne by vopred vedel, že ak niekto ten voucher uplatní, tak ešte štátu príde aj násobok toho, čo štát vyčlení vo forme súkromných investícií. Čiže pre každého toho podnikateľa to bude, že aj podporí šport, aj bude mať daňovú úľavu, ale súčasne aj dá dvojnásobok peňazí, pretože jednoducho chce.
Ale som rád, že debatujeme aj takto večer o niečom, čo dáva zmysel, logiku a čo považujem za zmysluplné.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2018 10:28 - 10:29 hod.
Milan KrajniakVystúpenie v rozprave 17.10.2018 9:20 - 9:40 hod.
Milan KrajniakProblém však je, keď sa zo zneužívania moci bezpečnostných zložiek štátu stane systém. A ešte väčší problém je, keď tento systém riadia osoby, ktoré nemajú žiadnu demokratickú legitimitu. To sú finančné skupiny a oligarchovia. Lebo, a to vás chcem poprosiť, aby ste si to dobre zapamätali, oligarchov a finančné skupiny nemôžete vymeniť vo voľbách, oni pretrvávajú desaťročia, ich metódy práce sú rovnaké, nemenia sa, ich záujmy a ciele sú rovnaké – ovplyvňovať vo svoj prospech to, čo sa v našom štáte deje. Písal som o tom v knihe Banda zlodejov, ktorá sa stala pomerne úspešným bestsellerom.
Systémové zneužívanie sme v prípade polície mohli na Slovensku cítiť dlhé roky. Ja osobne aj doslovne na vlastnej koži. Vždy, keď som skrížil cestu nejakej vplyvnej mocensko-ekonomickej štruktúre, tak sa mi potom dočkalo odpovede v tom, že som čelil politickej, spravodajskej, niekedy aj trestnoprávnej šikane. V deväťdesiatych rokoch som bol záujmovou osobou Lexovej SIS, po roku 2000 Mitrovej SIS. To bolo vtedy, keď som na Fonde národného majetku bojoval proti privatizácii Reštitučného investičného fondu a zváračského ústavu a snažil som sa ich zvrátiť. Pekné špinavosti vtedy na mňa vymýšľali. Ale neumlčali ma. Ja si neviem dať pokoj, keď mám niekde pocit, že sa deje niečo nefér, alebo že sa škodí ľuďom, alebo že sa deje nejaká nespravodlivosť. Ale to ešte nebolo nič. Po reálnom začiatku vyšetrovaní kauzy Gorila, keď sa na tom naozaj začalo robiť, o ktoré som sa podstatným dielom pričinil, som roky čelil mediálnemu, spravodajskému, trestnoprávnemu, policajnému tlaku zo strany istej nemenovanej finančnej skupiny a istého nemenovaného podnikateľa, ktorého meno sa začína na K a momentálne sa nachádza v Leopoldove.
Prečo o tom hovorím? Nie preto, aby som si robil nejaké zásluhy. Svetská sláva, poľná tráva. Hovorím o tom preto, lebo mne nikto nemusí hovoriť, ako sa zneužívajú bezpečnostné zložky štátu. Ja to teda poznám veľmi dobre na vlastnej koži. Ale napriek tomu a práve preto, že to poznám na vlastnej koži, vám dnes hovorím, že predložený policajný návrh, zákon o Policajnom zbore túto situáciu nezlepší, ale zhorší. Zhorší ju. Zástancovia tohto zákona sú v lepšom prípade naivní, v horšom prípade veľmi dobre vedia, čo robia.
Dámy a páni, vždy som bol rebel, vždy som išiel proti prúdu nejakého aktuálneho mocensko-bezpečnostného nastavenia v štáte a robil som to, čomu verím. Viem čeliť tlaku, viem sa rozhodovať pod tlakom a napriek tomu si vždy hovorím, čo si myslím, a robím to, čo hovorím. To je moja prednosť, na tom som vždy staval. A budem rovnako postupovať aj dnes bez ohľadu na to, či sa to práve hodí alebo nehodí.
Dámy a páni, nenechajte sa, nenechajte sa oklamať módnym výstrelkom, dokonca by som povedal, že úchylkou, ktorá sa dnes volá odpolitizovanie. Všetci dnes opakujú ako mantru, čo všetko treba odpolitizovať. Potrebujeme odpolitizovať štátnu správu, médiá. Teraz chceme odpolitizovať políciu. Toto potrebujeme? Ja už len čakám, kedy budeme chcieť odpolitizovať parlament alebo vládu. Však urobme nejakú komisiu. Načo máme ľudí, načo máme demokratické voľby?! Veď nejaké komisie nám povedia, čo treba robiť. Čo sa budeme zaoberať ľuďmi? Veď ľudia nevedia, čo si majú myslieť. Veď sa mýlia! Toto chceme zaviesť v našom štáte? Toto chceme zaviesť v bezpečnostnom zbore ozbrojených 22-tisíc policajtov? To je hanba. To je hanba, ako necháme kastrovať zákonodarnú a výkonnú moc tohto štátu, ktorá jediná má demokratickú legitimitu od občanov. Tie ostatné moci ju nemajú.
Kto pozná tých expertov, ktorí majú rozhodovať o policajnom prezidentovi? Ktorí majú rozhodovať o tom, kto bude veliť 22-tisíc ozbrojeným policajtom? Kto tých expertov pozná? Nie pozná, kto vôbec vie ich mená?! Každý z nás prešiel neustálym skríningom médií, sociálnych sietí. Všetko, čo urobíme. Keď ja zle zaparkujem, o hodinu je to na sociálnych sieťach a musím sa z toho zodpovedať. A tí experti v komisii, ktorí majú rozhodovať o 22-tisíc ozbrojených policajtoch, vie vôbec niekto, ako sa volajú?
Dámy a páni, štátu vždy niekto vládne. Buď demokraticky zvolení predstavitelia štátu, alebo mafia, ktorá každého zastraší, alebo oligarchovia, ktorí si každého kúpia. Čo je lepšie? A čo je pre ľudí najhoršie? Posilňovať ten demokratický prvok v kontrole moci v štáte? Alebo posilňovať tie prvky, ktoré ľudia nemajú pod kontrolou, kde nie je žiadne spätná väzba? Ja sa pýtam, čo najviac pomôže ľuďom? Ak sa pokazí politik, ľudia ho vždy môžu odvolať vo voľbách. Lebo, chvalabohu, žijeme v demokracii. A kto odvolá tie mafie, kto odvolá tie oligarchické štruktúry, ktoré, samozrejme, že chcú mať vplyv na bezpečnostné zložky štátu? To ľudia neovplyvnia. To ľudia neovplyvnia. Nebalamuťte už ľudí, prosím vás, že tu budú pomáhať nejakí nikým nevolení experti. A ich kto nominuje? Kto nominuje tých expertov? Oni zlezú zo stromu? Urodia sa na poli? Nikde na svete nevládnu komisie. Nikde na svete nevzniká moc z ničoho. Čudujete sa potom, že ľudia nedôverujú tej vašej liberálnej demokracii, keď čoraz viac rozhodnutí, čoraz viac moci, ktorú mali ľudia, ako to v demokratickom štáte má byť, prechádza na nejaké Brusely, finančné inštitúcie, komisie a ja neviem čo všetko ďalšie?! Áno, aj politici sú dobrí aj zlí. Ale dajú sa vymeniť vo voľbách na rozdiel od toho všetkého, toho ostatného.
Dámy a páni, tým, ktorým to ešte nedošlo, tak to zopakujem ešte raz. Problémom polície za pána Kaliňáka nebolo to, že bola spolitizovaná. Problémom polície za pána Kaliňáka bolo to, že bola takmer na 100 % odpolitizovaná. Problémom nebolo to, že pán Kaliňák príliš zasahoval do činnosti polície. Problém bolo, že pán Kaliňák nezasahoval do činnosti polície, aj keď sme všetci vedeli, že ju riadia, a najmä elitné policajné útvary, nikým nevolení oligarchovia. Toto je odpolitizovanie polície? Takéto odpolitizovanie polície chceme?
Lebo ak chceme zmeniť políciu tak, aby fungovala v prospech občanov, čuduj sa svete, v demokratickom štáte, viete, kto jediný to môže urobiť? Politici, ak dostanú dôveru ľudí vo voľbách. A vy teraz chcete vyriešiť problém toho, že pán minister Kaliňák bol mocensky slabý a musel zohľadňovať široké záujmy zainteresovaných ľudí tým, že urobíte z každého budúceho ministra vnútra mocensky slabého Kaliňáka? Toto pomôže ľuďom? Nefungovalo to takto, urobme teraz zákonom? Zákonom to zafixujme? Tento zlý stav, ako to povedal pán kolega Grendel pred chvíľou. A to, že sa teraz veci začali diať, to, že vidíme, že aj na Slovensku sa to dá, že tu máme policajtov, prokurátorov, ktorí vyšetrujú, robia domové prehliadky, to, čo si nikto roky nedovolil, na to potrebovala pani ministerka vnútra zmenu zákona? Neodišiel náhodou predchádzajúci policajný prezident na základe tohto zákona?
Vraj idete odpolitizovávať. Aspoň nebuďte falošní. Doteraz zasahoval do činnosti polície jeden politik. Jeden. Podľa tohto zákona ich, bude zasahovať 12 politikov. To je odpolitizovanie? Doteraz sme mali jednu políciu. Teraz budeme mať aj druhú políciu pod predsedom vlády a pod vládou, kde o tom bude rozhodovať ďalších 15 politikov. Takže namiesto jedného politika – ministra vnútra potom bude rozhodovať 30 politikov. To je odpolitizovanie? Koho tým chcete obalamutiť? Mňa teda nie.
Dámy a páni, toto môže navrhovať iba niekto, kto bezpečnostným zborom ale absolútne nerozumie, alebo, práve naopak, veľmi dobre im rozumie, ako fungujú a presne takto to chce urobiť. Tento zákon znefunkční políciu, pretože policajti namiesto toho, aby robili to, čo majú, chránili, pomáhali ľuďom, aby bojovali proti organizovaným zločineckým štruktúram, viete, čo budú robiť väčšinu času? Budú tie dve polície navzájom na sebe robiť a ešte navzájom sa budú naťahovať s ministrom vnútra. Tomu budú venovať väčšinu času, lebo presne takto to vidíme v Česku, presne takto to dopadlo. Komu toto vyhovuje? Normálnemu občanovi? Toto pomáha normálnemu slušnému človeku? Nie. To pomáha iba tým mocným, mocensko-ekonomickým štruktúram, lebo budú vedieť, že policajti a najmä tí elitní, nebudú mať čas na nich. Budú sa zaoberať navzájom, klbčiť, intrigovať a tak ďalej. Toto chcete dosiahnuť týmto zákonom, ktorý ste predložili? Tak sa ja pod toto rozhodne nepodpíšem. To je znefunkčnenie polície.
Ľuďom je úplne jedno, či som z opozície alebo z koalície. Ľudia chcú, aby som ja aj my všetci, čo tu sedíme, pomáhali ľuďom. Ľudí zaujíma, ako používame moc, či v prospech seba, v prospech nejakých oligarchov alebo v prospech ľudí, či pomáhame ľuďom, alebo sebe, alebo oligarchom. To je pre ľudí podstatné.
Niet na Slovensku silnejšej moci, ako je 22-tisíc policajtov v Policajnom zbore. Policajný zbor je ozbrojená mocenská inštitúcia, ktorej podstatou je uplatňovanie a vykonávanie moci. Policajt má moc zastaviť človeka, zastaviť auto, obstaviť majetok, zablokovať účty. To je obrovská moc. Polícia vždy vykonáva moc kontinuálne a neustále. V každej sekunde polícia koná v prospech niekoho a v neprospech niekoho. To je obrovská moc, ktorá sa dá zneužiť. Policajný zbor je niečo, v hraniciach štátu je Policajný zbor niečo ako žrebec v ohrade. Buď je tento žrebec skrotený, niekto ho vedie a kontroluje, alebo robí paseku, robí si, čo chce. Moc sa vždy ustáli v konkrétnych ľuďoch v Policajnom zbore. A najhoršie je, keď mimo Policajného zboru. Moc v bezpečnostnom zbore sa vždy rajonizuje. Vznikajú teritória, kde jednotliví policajní a bezpečnostní funkcionári realizujú svoju absolútnu moc.
A viete, ako jedine sa dá takýto ozbrojený zbor ako ten žrebec skrotiť a kontrolovať, aby konal v prospech demokratického štátu a v prospech záujmu občanov? Jedine tým, že niekto ho musí vedieť kontrolovať. A to sa deje menovaním, odvolaním, rozkazom. Tak fungujú bezpečnostné zbory. Kto si myslí, že fungujú inak, že tu vymyslí koleso, tak nikdy v tomto prostredí nepôsobil. Úplne najhoršie je, ak je najvyšší veliteľ ozbrojeného zboru, v tomto prípade policajný prezident, neodvolateľný alebo ak je ťažko odvolateľný. Potom takémuto veliteľovi začne chutiť moc, začne si ju užívať. Tých príkladov zneužitia moci z histórie sme mali veľakrát, aj policajnej moci. Napríklad Jozef Fouché za Francúzskej revolúcie, napríklad Reinhard Heydrich za nacistickej Tretej ríše. To sú excelentné prípady zneužitia moci, policajnej moci.
Jediná možnosť, ako držať bezpečnostný zbor pod demokratickou kontrolou, je mať možnosť menovať a odvolávať. A kto by to mal robiť?
V každom štáte spadá polícia pod výkonnú moc. Áno, v demokratickom režime má platiť rovnováha moci. Rovnováha zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Ale my sa bavíme o výkonnej moci. Výkonná moc je od slova vykonávať. Výkonná moc nie je od slova impotencia rozhodnúť o čomkoľvek. Kto si tu chce uzurpovať právo rozhodovať o najväčšej moci v tomto štáte, o Policajnom zbore, bez delegovania moci od ľudí? Nejakí experti?
Poviem vám niečo o expertoch. Poznáte problém s našimi lesmi? Máme tu desiatky expertov, pánov profesorov, na slovo vzatých odborníkov, ktorí hovoria, treba tie lesy nechať tak, bez zásahov, nech to ten kôrovec zožerie, potom bude dobre, o dvadsať rokov. A potom tu máme ďalšie desiatky expertov, ktorí sú vysokoškolskí profesori, ktorí hovoria nie, treba to vyrúbať, lebo ten kôrovec napadne aj všetko ostatné. Desaťročia sa hádajú, súdia, dávajú na seba trestné oznámenia. Experti. A kto rozhodne, ako to má byť? Iba ľudia nakoniec vo voľbách môžu rozhodnúť, akú politiku si prajú. A takéto vojny expertov chcete zaviesť v polícii, v 22-tisícčlennom ozbrojenom zbore?
A s expertmi ešte druhý problém. Vo väčšom meste už nepostavíte ani chodník, lebo vždy sa nájde nejaký nezávislý expert, ktorý povie, že tá konvalinka, bohužiaľ, rastie iba tu. Ľudia budú desať rokov chodiť po blate napriek tomu, že 99 % vo voľbách trikrát rozhodne, že tam chce chodník. Expert povedal, že bude ďatelinka. To je demokracia? Však z takej demokracie sa ľudia smejú. Demokracia nesmie byť bezzubá. Demokracia musí vedieť vykonávať a najmä mať výsledky a nie sa vyhovárať na nejakých expertov v zákulisí. Však to je smiešne. To nie je demokracia. To je nechlapské, to je proste pokrytecké a skrývajúce sa. Pod to sa ja nikdy nepodpíšem. Ja som v politike na to, že keď mám dôveru od ľudí a s niečím za tými ľuďmi prídem, niečo im sľúbim, tak to potom dodržím. A nieže sa tej moci vzdám na nejakú komisiu a potom poviem: no tak, prepáčte, dopadlo to ako vždy blbo, ale rozhodla komisia, ja za to nemôžem. Ľudia chcú výsledky, nie vyhováračky, že ktorá komisia to pokašlala.
Pozrime sa, kto má podľa tohto nového zákona rozhodovať o policajnom prezidentovi. Pri všetkej úcte, každého z nás volilo alebo minimálne mohlo voliť 4,5 milióna občanov. A tuto vidím, že pri všetkej úcte k pani rektorke Akadémie Policajného zboru, ju kto volil? Ona má akú legitimitu, ako sa volá, s kým sa stretáva? Vy to viete? Vy viete, aké má pozadie? A to je v poriadku, ona bude rozhodovať o policajnom prezidentovi? Ja nič proti nej nemám. Ale kto ju volil, akú má ona demokratickú legitimitu? Pri všetkej úcte, zástupca policajných odborov. Polícia má byť zodpovedná občanom alebo má byť zodpovedná policajtom? Nemáme tých samospráv už dosť? Nemáme sudcovskú samosprávu, sme z nej nadšení, teší nás to, ako funguje? Veď výkonná moc delegovaná od ľudí má riadiť políciu, kontrolovať, určovať jej úlohy, a nie policajti sami.
Minister vnútra sa zodpovedá ľuďom. Ak je zlý, vieme ho vymeniť. Ak je zlý policajný prezident, vieme ho vymeniť. Všetci ma kritizovali, keď bol vymenovaný pán generál Lučanský za policajného prezidenta, že prečo som k nemu taký zdržanlivý, že však aj tak to bude iba kozmetická zmena. Tak kto bol naivný vtedy a kto bol realista vtedy? Myslíte si, že pán Kočner má pocit, že to je kozmetická zmena spávať v Leopoldove? Ja si teda myslím, že to neni kozmetická zmena. A koľko paragrafov ste museli zmeniť, pani ministerka vnútra, na to, aby ste vymenovali pána Lučanského? Koľko paragrafov musel zmeniť pán Lučanský, aby vyhodil tých, ktorí to vyšetrovanie vraždy Kuciaka brzdili, a dal tam ľudí, ktorí to posunuli tak, že dneska máme štyroch ľudí za to už vo väzbe? Koľko paragrafov na to potrebovali zmeniť? Nič. Nepotrebujeme zmeniť žiaden paragraf. Potrebujeme zmeniť ľudí a dať tam takých ľudí, ktorí sa nebudú báť prevziať zodpovednosť za svoje činy. Stáť si za nimi a dosiahnuť nejaké výsledky. Mne je úplne jedno, či tam bude pán Lučanský, pán Spišiak, pán Gašpar alebo ktokoľvek. Ak si bude robiť svoju robotu, nech je tam aj pätnásť rokov. Je mi úplne jedno, či tam bude tri alebo sedem rokov, pokiaľ si bude robiť svoju robotu, nech tam je.
Ale, preboha živého, netvárme sa my tu, že už nevieme rozhodnúť pomaly o ničom. Prečo by nás potom ľudia mali voliť, ak všetko chceme delegovať na nejakých expertov? Majme aspoň trochu sebavedomia, povedzme ľuďom, čo chceme urobiť a urobme to. Potom obnovíme dôveru ľudí v demokratický systém. Nie, keď sa budeme vyhovárať na komisie. Pod to sa ja nikdy nepodpíšem.