Videokanál poslanca

Ja sa priznávam, že si, že považujem za odvážne názory pána Klusa, že by pán Thomas Piketty bol ekonomický diletant, pretože naozaj tá analýza je pomerne podrobná, a zareagujem tak trochu aj na pána Jurzycu. Je pravda, že sa to nedá veľmi zjednodušovať, ale platí ten základný matematický model.
Štyri percentá HDP nám odchádza ročne z nášho rozpočtu do krajín, starých členských krajín Európskej únie, ktoré síce investovali čiastočne do našich, do našej ekonomiky, ale treba si povedať, že si kupovali rakúske, nemecké, francúzske, talianske banky naše, naše slovenské banky, to ich kupovali za korunu. Takže nie je to nejaká bohvieaká investícia do ekonomiky Slovenskej republiky, napriek tomu zisky idú k nim. Rovnako poisťovne. Takže z tohto pohľadu to nastavenie, ktoré je a je dané parametrami a zákonmi, predpismi, nariadeniami, smernicami Európskej únie nás v podstate limitujú. (Krátka pauza.) Jaj, ešte mám čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
27.
Ospravedlňujem sa.

Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
28.
A chcel by som teda dopovedať, aj tým, že v tomto období nám Európska únia aspoň vracia časť z toho, čo bolo vyvezené ako kapitálová, každý rok sa vyváža kapitál zo Slovenskej republiky, pretože príspevky z fondov a podobne, transfery, ktoré sú z Európskej únie, sú v hodnote 2,2 %.
Ale ako už pán Klus naznačil, v budúcnosti to bude tak, že budeme čistými platcami. Ergo naše členstvo v Európskej únii, ktoré je, čiastočne akože tým, že máme kompenzácie, tak vieme vyrovnávať tú životnú úroveň.
Ale do budúcnosti bude to smerovanie také, že budeme stále viac a viac vyvážať do starých členských krajín Európskej únie a už kompenzáciu nedostaneme. To znamená, z ekonomického pohľadu budeme stále prispievateľom aj týmto smerom. Nikdy potom nemôžme dohnať životnú úroveň Európskej únie, starých členských štátov Európskej únie, pretože mechanizmy budú tak, ako sú súčasne zastavené, pre nás nevýhodné.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, chcel by som sa stručne vyjadriť k výročnej správe o členstve v Európskej únii - hodnotení a aktuálnych prioritách. Ako iste všetci vieme, toto posledné obdobie v rámci Európskej únii bolo pomerne zložité a Slovenská republika zohrala v tejto zložitej situácii dosť významnú stabilizačnú úlohu, keď musela riešiť problémy so začínajúcim brexitom a mala na starosti aj manažovanie reality migračnej krízy, priniesla nové alternatívy na riešenie tohto problému.
A treba sa nám pozrieť aj tak trochu do budúcnosti, keďže keď súčasťou tejto správy sú aktuálne trendy. Tie aktuálne trendy hovoria o tom, že Európska únia stojí pred istými reformami, a sám predseda komisia Jean-Claude Juncker priniesol päť alternatív, podľa ktorých by možno v budúcnosti Európska únia sa mala vyvíjať.
Naším cieľom, slovenským cieľom by mal byť záujem opraviť mechanizmy a nastavenie Európskej únie, ktoré pre nás nie sú príjemné, prijateľné, a čo, ktoré nás poškodzujú a ktoré sú v rozpore s korektívnym a spravodlivým fungovaním medzinárodných vzťahov.
Jednou zo smutných právd o Únii bola informácia a analýza francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho zverejnená 16. januára 2018 v denníku Le Monde, z ktorej vyplynulo, že súčasné hospodárske nastavenie pravidiel Európskej únie preukázateľne generuje nezvratné a dlhodobé doplácanie krajín V4, ako aj ďalších nových členských štátov Európskej únie z východnej Európy na členstvo v tomto zoskupení. Thomas Piketty, ktorý je direktorom a odborným garantom univerzity l'École des hautes études en sciences sociales v Paríži a kmeňovým profesorom inštitútu l'École d'economie de Paris a súčasne hosťujúcim profesorom na univerzite v Londýne, postupoval pri tejto analýze prísne profesne a nezávisle a nemal žiadne politické úmysly a preferencie. Snažil sa poukázať a analyzovať trendy, ktoré pôsobia proti jednote Európskej únie, súdržnosti Európskej únie, pričom vychádzal len z autorizovaných tvrdých dát Eurostatu a oficiálnych zdrojov členských štátov Európskej únie o hospodárení, ktoré vyhodnocoval bez akýchkoľvek iných cieľov, a snažil sa poukázať na nový rizikový fenomén, ktorý má byť spôsobilý a ktorý môže ohrozovať jednotu Európy.
Takže ak doposiaľ bolo známe, že rizikom pre Európsku úniu a jej budúcnosť je rozdielnosť v ekonomickej kapacite medzi juhom a severom, a tak pán Piketty pridal k tomu ďalší fenomén, a to je rozdielnosť perspektív budúceho vývoja na východnej časti Európskej únie medzi novými členskými krajinami a na západe.
Z jeho analýzy totiž vyšlo, že v rokoch 2010 až 2016 presahoval ročný odliv ziskov z príjmov z majetku vo východnej Európe z krajín V4 pomerne značné percentá, ktoré prevyšovali percentá transferových ziskov z Európskej únie. Konkrétne vyčíslil tieto hodnoty v tomto období na Slovensku, že odišlo zo Slovenska, 4,2 % HDP zo Slovenska, 4,7 % z Poľska a 7,2 % z Maďarska a 6,7 z Čiech, čo zodpovedajúco znížil národný príjem týchto krajín a, naopak, zvýšilo bohatstvo krajín investorov aj z Európskej únie, zo starej časti Európskej únie.
Oproti tomu za rovnaké obdobie boli ročné čisté transfery z Európskej únie do uvedených krajín výrazne nižšie. Slovensko dostalo z Európskej únie len 2,2 % HDP ročne, Poľsko 2,7 % HDP ročne, Maďarsko 4,0 % HDP ročne a Česi len 1,9 % HDP ročne. Slovenská republika teda napriek tomu, že je súčasne čistým prijímateľom príspevkov z Európskej únie, je navzájom, je na vzájomných finančných trasferoch stratová vo výške cca 2 mld. eur ročne.
Uvedené čísla potvrdzujú, že západní investori dlhodobo zneužívajú silnú pozíciu, ktorú im poskytuje legislatíva v Európskej únie, na udržiavanie nízkych miezd v nových členských štátoch, na zachovanie si nadmerných marží a vysokých ziskov, ktoré si následne vyvážajú do svojich štátov a používajú ich na zvýšenie ich životnej úrovne. Zjednodušene povedané, nízky mzdy zamestnancov vo východoeurópskom regióne v automobilkách, v obchodných reťazcoch, v bankách, v telekomunikačných službách, v poisťovniach generuje európskym investorom vysoké zisky, nie primerané zisky, ktoré zvyšujú bohatstvo a životnú úroveň krajín investorov.
Pikettyho analýza potvrdila, že pri takomto neokoloniálnom legislatívnom nastavení finančných trasferov v rámci Európskej únie budú bohaté krajiny Únie stále viac bohatnúť a my chudobnieť, lebo naši zamestnanci v ich firmách pracujú vlastne na ďalšie zvyšovanie bohatstva bohatých. Dôkazom národného egoizmu starých členských štátov voči nám je aj nová úprava rakúskej vlády o zmenách výpočtu prídavkov na deti. Rakúšania, ako isto viete, chcú prispôsobením výšky rodinných prídavkov pre občanov z iných krajín pracujúcich v Rakúsku ušetriť stovky miliónov eur ročne. Celkovo Rakúsko platí rodinné prídavky pre celkovo asi 132-tisíc detí žijúcich v zahraničí. Úprava postihne, samozrejme, aj pracujúcich zo Slovinska, Maďarska, Rumunska, Bulharska. Slovenskí rodičia pracujú v Rakúsku, ktorí sú tam zamestnaní, poberajú rodinné prídavky približne na 30-tisíc detí, ktoré žijú na Slovensku, a v celkovej sume cca 63 miliónov.
Tento návrh zákona, podľa ktorého sa majú rodinné prídavky pre rodičov pracujúcich v Rakúsku znižovať podľa výšky životných nákladov detí žijúcich v ich domovských krajinách, bude preto priamym okrádaním aj našich občanov. Jedná sa najmä z nášho pohľadu o opatrovateľky a sestričky, ktoré pracujú v Rakúsku a ktorých je okolo 40-tisíc. Návrh rakúskej vlády je preto nielenže porušujúci práva Európskej únie, ale je skutočne poburujúci a zvrhlý, pretože všetci tí naši pracujúci, ktorí pracujú v Rakúsku, odvádzajú dane rovnako ako ostatní pracujúci, ako aj domáci Rakúšania. Z týchto daní sú generované, povedal by som, finančné prostriedky na rozvoj školstva, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. Ergo naši pracujúci, ich mzdy alebo, povedal by som, ich dane sú používané na lepšie sociálne zdravotné zabezpečenie rakúskych občanov, keďže znížením vlastne tejto dávky slovenskí občania vlastne budú okradnutí aj o možnosť rovnako dobre financovať svoje deti a starať sa o svoje deti na území Slovenskej republiky.
Preto, myslím si, je nevyhnutné, aby sme sa začali zaoberať týmito, týmito, povedal by som, legislatívnymi nastaveniami a aby sme v rámci krajín východnej Európy, najmä teda v spolupráci s krajinami V4 hľadali, povedal by som, zmysluplnú a rozumnú odpoveď na pokračujúce a, pokračujúce znevýhodňovanie našich, našich občanov v rámci, v rámci ekonomických nastavení, ktoré doposiaľ máme viac-menej zadefinované. A, samozrejme, by sme aj prechádzali k ďalším zmenám, k horšiemu pri týchto ekonomických nastaveniach.
Nebezpečné v tomto vzťahu pri rakúskom modele je aj skutočnosť, že samotní Nemci naznačili, že ak sa podarí Rakúšanom presadiť indexáciu rodinných prídavkov, takže aj Nemecká republika by šla touto cestou, a tak ako, ako Rakúšania, aj oni by chceli znížiť rodinné prídavky pre občanov, ktorí pracujú z iných krajín v Nemeckej republike.
Ďalším problémom, ktorý do budúcnosti vidím na rozvoji a formulovaní vzťahov v rámci Európskej únie je značná centralizácia, centralizácia a koncentrácia rozhodovacích procesov do centra, do Bruselu. Ukazuje sa a v Európskom parlamente sa o tom už otvorene diskutuje, že sa Brusel učí od Brežneva, od totalitného Brežnevovho režimu. Brežnev zaviedol tzv. doktrínu obmedzenej suverenity alebo obmedzenej zvrchovanosti. Bola to doktrína, ktorá mala ospravedlniť aj zasahovanie Sovietskeho zväzu do politického vývoja na Slovensku, v Československu. V tejto doktríne sa hovorí, že ak sa vnútorné alebo vonkajšie sily nepriateľské v socialistickom bloku pokúšajú zvrátiť vývoj v hociktorej socialistickej krajine, potom sa to stáva nielen problémom národa príslušnej krajiny, ale je spoločným problémom a záležitosťou všetkých krajín bloku, ktoré sú tak oprávnené, aj povinné zasiahnuť do jej vnútropolitického života a zvrátiť nežiaduci politický vývoj v záujme zachovania jednoty bloku. V praxi to znamenalo, že síce bola príslušná krajina zdanlivo suverénna a nezávislá, ale len do tej miery, že v prípade, ak by ohrozovala súdržnosť východného bloku a vymkla sa spod toho mechanizmu riadenia, malo by právo tento socialistický blok do tejto, do vnútorného života tejto krajiny zasahovať.
Iste viete o tom, že v poslednom období sa začalo dosť hovoriť o uplatňovaní článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii so zreteľom na situáciu v Poľsku, a hovorí sa, povedal by som, o takýchto zásahoch aj do vnútropolitického života v Maďarsku. Treba si preto dať pozor, aby sme neskĺzli do uplatňovania takých mechanizmov, ktoré by nás posunuli na úroveň totalitných režimov z predchádzajúcich päťdesiatich rokov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Kollár, len niekoľko opráv. Predovšetkým pána ministra nám nikto neodvolal, ani sme si ho neodvolali, on odišiel sám. Vzdal sa funkcie, keďže cítil, že proste je potrebné, aby uvoľnil svoj priestor, aby pustil niekoho iného na tento post a aby sa odkryli, povedal by som, všetky veci tak, ako on považoval za potrebné, aby boli odkryté. Nakoniec prišla aj z Európskej komisie delegácia, ktorá pozrela, preskúmala celý proces a skonštatovala, že opatrenia, ktoré urobila ministerka Lubyová, sú urobené tak, že naozaj je istota, že nebudú fondy zneužívané.
Čo sa týka pána ministra Gajdoša, mal tu obsiahlu prezentáciu, obsiahlu prezentáciu, na ktorej sme sa mohli všetci zúčastniť. Dve hodiny vysvetľoval celú tú procedúru. Predpokladám, že ak by sa objavili nejaké veci, ktoré by spochybňovali celý ten spôsob výberu dodávateľa a prípadne aj tých partnerských vzťahov, tak sa tu budeme opäť tomu venovať. Zatiaľ, povedal by som, indície, o ktorých vy hovoríte, sú podozrenia, ktoré ničím neboli doložené a preukázané. Takže pokiaľ nebudeme mať na stole to, že by vláda slovenská alebo ministerstvo obrany porušilo nejaký predpis, zákon, nariadenie, tak sú to iba, povedal by som, reči, ktoré naozaj k ničomu nevedú. Takže skúsme sa, povedal by som, odosobniť a držať sa vo vecnej rovine. Ja veľmi nerozumiem tým vzťahom medzi, medzi, povedal by som, personálnymi prepojeniami a nepoznám osobne ani nejak pani Krištúfkovú, ale ak máme z oblasti vnútra požiadavku, aby sme zvážili jej nomináciu, tak myslím, že je to normálne slušné a vážne a treba sa s tým zaoberať. Pokiaľ sa preukáže, že to podozrenie bolo nemiestne, tak budeme hlasovať podľa toho.

Ďakujem za slovo. No chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Fedorovi, že sa zmienil o tom, že je potrebné budovať vlastné kapacity aj pri kolektívnej obrane. Pretože naozaj história nás presvedčila o tom, že kolektívna obrana nikdy nie je naveky, ako si myslíme. Pamätám si obdobie, keď sme mali spojencov v Paríži, v Londýne a nástupom nejakého, nejakej mocnosti zrazu sme o tých spojencov prišli a Slovensko, Československo sa muselo brániť samostatne.
Ďalej si spomínam na obdobie, keď sme mali na východnej strane spojencov, a táto v podstate ochrana tak isto padla. Takže človek sa musí naučiť a štát sa musí naučiť a musí počítať s tým, že kolektívna obrana je výhodná, ale sú chvíle, keď kolektívna obrana prestáva fungovať a v tej chvíli musí byť odkázaná krajina na vlastnú bezpečnosť a o tom nám predovšetkým ide. Nemíňať peniaze na to, aby sme nakupovali techniku za každú cenu, ale aby sme vedeli, pokiaľ možno tú techniku aspoň v základnej štruktúre vyrobiť na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Ja cítim za povinnosť odpovedať pánovi Krajniakovi, pretože nepoznám tie parametre, o ktorých hovoríte. Ale pozorne som počúval pána ministra pri svojom vystúpení, ktorý povedal, že vyberal a robil sa výber tohto vozidla aj celého postupu podľa odporúčaní náčelníka generálneho štátu a technických parametrov, ktoré si pripravila armáda. Takže predpokladám, že pán minister tam neklamal pri svojom vystúpení. A teda podľa týchto parametrov boli aj nastavené, povedal by som, celé tie postupy a obsah nakupovania, a tak ďalej. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No v podstate, by som chcel povedať, no dobre, že pán minister povedal ten rozdiel medzi tendrom a spoluprácou na báze vývoj v rámci európskych pravidiel. Z toho jeho vystúpenia je zrejmé pre väčšinu prítomných, že štátny podnik nemohol urobiť tender alebo takúto spoluprácu prostredníctvom tendru s nemeckou alebo francúzskou firmou, pretože to sú súkromné podniky, to sú súkromné firmy. Európska smernica hovorí, že štát môže ísť do spolupráce so štátnym podnikom pri spoločnom vývoji. Ergo, darmo rokoval pán minister aj s Nemcami, aj s Francúzmi, ak sa rozhodli pre zabezpečenie výroby na Slovensku, v Slovenskej republike, museli ísť vyhľadať cez štátny podnik partnera ako štátny podnik, to znamená, máme možnosť spolupracovať pri spoločnom vývoji alebo spoločnej výrobe s Fínmi. Vývoj je nevyhnutný, pretože ak sme zadali podmienky, ktoré sú odlišné od štandardného vozidla, ktoré majú Fíni, na ktoré dodávame vlastnú vežu, ktorá nie je kompatibilná, tak ten vývoj na tieto dve časti musí prebehnúť, aby tam bola medzi nimi súvislosť. Napríklad potom aj ďalšie požiadavky, čo sa týka ochrany pred radiáciou, ochrany pred klimatizáciou, vetrania a tak ďalej, tie technické podmienky, ktoré si slovenská armáda, nie Slovenská národná strana, ale generáli slovenskej armády zadali, tak to si vyžaduje vývoj a spoločný vývoj. Zužovať, povedal by som, celý ten problém iba na to, že niekto má podozrenie ohľadne nejakých korupcií, je to zlé.
Ale v tejto súvislosti, by som chcel povedať jeden príklad. Viete, keby pán minister Galko chcel kupovať od Kauflandu do svojich reštaurácií alebo do vojenských zariadení akékoľvek potraviny, tak by ste tam určite videli konflikt záujmov, ale nikto na to nikdy nepoukazoval. To znamená, že hľadajme aj riešenie na Slovensku. Ja si myslím, že ak sa to dobre rozbehne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No v prvom rade, Igor, spochybňujete rozhodnutie vlády o tom, ako bude obstarávať vozidlá 8 x 8, pretože nie Slovenská národná strana alebo nie, povedal by som jednotlivci, mali záujem na takomto riešení, ale je to rozhodnutie vlády. A povedal by som, pozitívne hodnotené rozhodnutie vlády o tom, že prednostne skúsime obstarať vozidlá cez výrobcov a producentov slovenských. Samozrejme, môžte mať podozrenie, pretože mnohokrát sa pri obstarávaní vojenskej techniky objavujú, povedal by som, aj korupčné podozrenia, ale nie je to len pri tomto riešení, ktoré vy navrhujete a podozrievate SNS-ku z nejakých nekalých praktík, ale býva to aj pri zahraničných tendroch. Vieme, prednedávnom sa riešil problém takýto aj v Rakúsku pri obstarávaní vozidiel.
Ale v princípe neponúkate alternatívne riešenie, pretože ak pôjdeme do tendrov, takisto sa vyhneme alebo nevyhneme problémom s obhajovaním akéhokoľvek výberu, či už to bude Boxer alebo to bude Rosomak alebo čokoľvek budeme kupovať, vždy to podozrenie bude na stole a od vás určite, že ten obchod a ten výber dodávateľa je spojený s korupciou. Tomu sa nevyhneme. Dá sa to overiť jedine transparentným, samozrejme, postupom. A myslím, že o to sa ministerstvo usiluje a bude naozaj veľmi dôležité, aby sme teda vedeli obhájiť ten výber po tom, ako prebehnú tie skúšky, o ktorých ste hovorili, že ich, a spochybnili ste ich, že nemôžu dopadnú zle, pretože jednoducho ste presvedčený o tom, že dopadnú dobre, lebo len preto, že to chce pán Danko. Vaša, povedal by som, nenávisť alebo odpor alebo nechuť k, či už k strane SNS alebo k Andrejovi Dankovi, to už neviem presne rozlíšiť, je povýšená nad to, aby ste reálne zvažovali ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ľubomír, menej je niekedy viac. Možno by bolo dobre viacej počúvať. Pán minister väčšinu z tých otázok, ktoré boli položené z vašich úst, odpovedal v tom svojom vystúpení a tá odpoveď bola veľmi, veľmi komplexná a vecná. Takže možno viacej počúvať a menej špekulovať.
Menej špekulovať možno preto, že niekedy sa to vystúpenie dostávalo do takej pozície až paranoidnej, že proste tie podozrenia a domnienky prešli cez hranicu, povedal by som, únosnosti a aj serióznosti a že naozaj možno je aj hanbou sa proste tieto a takéto typy otázok klásť v pléne Národnej rady. Ak máte pochybnosti, najskôr si ich preverte, až potom obviňujte, či už Slovenskú národnú stranu aj pána ministra z toho, že má nejaké väzby na Rusko alebo na nejaké iné krajiny. Troška sa zamyslite nad tým, než tie tvrdenia vyslovíte.
Takže vo vzťahu k tejto téme. Riešime bezpečnosť Slovenskej republiky a snažíme sa to riešiť konštruktívne, vecne. Predkladateľ aj spravodajca viedli diskusiu, povedal by som, v tóne vecnom. Skúsme špekulácie dať nabok a ak máte nejaké sklony k paranoji, tak, prosím, riešte to inde, nie tu.