Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, chcel by som sa stručne vyjadriť k výročnej správe o členstve v Európskej únii - hodnotení a aktuálnych prioritách. Ako iste všetci vieme, toto posledné obdobie v rámci Európskej únii bolo pomerne zložité a Slovenská republika zohrala v tejto zložitej situácii dosť významnú stabilizačnú úlohu, keď musela riešiť problémy so začínajúcim brexitom a mala na starosti aj manažovanie reality migračnej krízy, priniesla nové alternatívy na riešenie tohto problému.
A treba sa nám pozrieť aj tak trochu do budúcnosti, keďže keď súčasťou tejto správy sú aktuálne trendy. Tie aktuálne trendy hovoria o tom, že Európska únia stojí pred istými reformami, a sám predseda komisia Jean-Claude Juncker priniesol päť alternatív, podľa ktorých by možno v budúcnosti Európska únia sa mala vyvíjať.
Naším cieľom, slovenským cieľom by mal byť záujem opraviť mechanizmy a nastavenie Európskej únie, ktoré pre nás nie sú príjemné, prijateľné, a čo, ktoré nás poškodzujú a ktoré sú v rozpore s korektívnym a spravodlivým fungovaním medzinárodných vzťahov.
Jednou zo smutných právd o Únii bola informácia a analýza francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho zverejnená 16. januára 2018 v denníku Le Monde, z ktorej vyplynulo, že súčasné hospodárske nastavenie pravidiel Európskej únie preukázateľne generuje nezvratné a dlhodobé doplácanie krajín V4, ako aj ďalších nových členských štátov Európskej únie z východnej Európy na členstvo v tomto zoskupení. Thomas Piketty, ktorý je direktorom a odborným garantom univerzity l'École des hautes études en sciences sociales v Paríži a kmeňovým profesorom inštitútu l'École d'economie de Paris a súčasne hosťujúcim profesorom na univerzite v Londýne, postupoval pri tejto analýze prísne profesne a nezávisle a nemal žiadne politické úmysly a preferencie. Snažil sa poukázať a analyzovať trendy, ktoré pôsobia proti jednote Európskej únie, súdržnosti Európskej únie, pričom vychádzal len z autorizovaných tvrdých dát Eurostatu a oficiálnych zdrojov členských štátov Európskej únie o hospodárení, ktoré vyhodnocoval bez akýchkoľvek iných cieľov, a snažil sa poukázať na nový rizikový fenomén, ktorý má byť spôsobilý a ktorý môže ohrozovať jednotu Európy.
Takže ak doposiaľ bolo známe, že rizikom pre Európsku úniu a jej budúcnosť je rozdielnosť v ekonomickej kapacite medzi juhom a severom, a tak pán Piketty pridal k tomu ďalší fenomén, a to je rozdielnosť perspektív budúceho vývoja na východnej časti Európskej únie medzi novými členskými krajinami a na západe.
Z jeho analýzy totiž vyšlo, že v rokoch 2010 až 2016 presahoval ročný odliv ziskov z príjmov z majetku vo východnej Európe z krajín V4 pomerne značné percentá, ktoré prevyšovali percentá transferových ziskov z Európskej únie. Konkrétne vyčíslil tieto hodnoty v tomto období na Slovensku, že odišlo zo Slovenska, 4,2 % HDP zo Slovenska, 4,7 % z Poľska a 7,2 % z Maďarska a 6,7 z Čiech, čo zodpovedajúco znížil národný príjem týchto krajín a, naopak, zvýšilo bohatstvo krajín investorov aj z Európskej únie, zo starej časti Európskej únie.
Oproti tomu za rovnaké obdobie boli ročné čisté transfery z Európskej únie do uvedených krajín výrazne nižšie. Slovensko dostalo z Európskej únie len 2,2 % HDP ročne, Poľsko 2,7 % HDP ročne, Maďarsko 4,0 % HDP ročne a Česi len 1,9 % HDP ročne. Slovenská republika teda napriek tomu, že je súčasne čistým prijímateľom príspevkov z Európskej únie, je navzájom, je na vzájomných finančných trasferoch stratová vo výške cca 2 mld. eur ročne.
Uvedené čísla potvrdzujú, že západní investori dlhodobo zneužívajú silnú pozíciu, ktorú im poskytuje legislatíva v Európskej únie, na udržiavanie nízkych miezd v nových členských štátoch, na zachovanie si nadmerných marží a vysokých ziskov, ktoré si následne vyvážajú do svojich štátov a používajú ich na zvýšenie ich životnej úrovne. Zjednodušene povedané, nízky mzdy zamestnancov vo východoeurópskom regióne v automobilkách, v obchodných reťazcoch, v bankách, v telekomunikačných službách, v poisťovniach generuje európskym investorom vysoké zisky, nie primerané zisky, ktoré zvyšujú bohatstvo a životnú úroveň krajín investorov.
Pikettyho analýza potvrdila, že pri takomto neokoloniálnom legislatívnom nastavení finančných trasferov v rámci Európskej únie budú bohaté krajiny Únie stále viac bohatnúť a my chudobnieť, lebo naši zamestnanci v ich firmách pracujú vlastne na ďalšie zvyšovanie bohatstva bohatých. Dôkazom národného egoizmu starých členských štátov voči nám je aj nová úprava rakúskej vlády o zmenách výpočtu prídavkov na deti. Rakúšania, ako isto viete, chcú prispôsobením výšky rodinných prídavkov pre občanov z iných krajín pracujúcich v Rakúsku ušetriť stovky miliónov eur ročne. Celkovo Rakúsko platí rodinné prídavky pre celkovo asi 132-tisíc detí žijúcich v zahraničí. Úprava postihne, samozrejme, aj pracujúcich zo Slovinska, Maďarska, Rumunska, Bulharska. Slovenskí rodičia pracujú v Rakúsku, ktorí sú tam zamestnaní, poberajú rodinné prídavky približne na 30-tisíc detí, ktoré žijú na Slovensku, a v celkovej sume cca 63 miliónov.
Tento návrh zákona, podľa ktorého sa majú rodinné prídavky pre rodičov pracujúcich v Rakúsku znižovať podľa výšky životných nákladov detí žijúcich v ich domovských krajinách, bude preto priamym okrádaním aj našich občanov. Jedná sa najmä z nášho pohľadu o opatrovateľky a sestričky, ktoré pracujú v Rakúsku a ktorých je okolo 40-tisíc. Návrh rakúskej vlády je preto nielenže porušujúci práva Európskej únie, ale je skutočne poburujúci a zvrhlý, pretože všetci tí naši pracujúci, ktorí pracujú v Rakúsku, odvádzajú dane rovnako ako ostatní pracujúci, ako aj domáci Rakúšania. Z týchto daní sú generované, povedal by som, finančné prostriedky na rozvoj školstva, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. Ergo naši pracujúci, ich mzdy alebo, povedal by som, ich dane sú používané na lepšie sociálne zdravotné zabezpečenie rakúskych občanov, keďže znížením vlastne tejto dávky slovenskí občania vlastne budú okradnutí aj o možnosť rovnako dobre financovať svoje deti a starať sa o svoje deti na území Slovenskej republiky.
Preto, myslím si, je nevyhnutné, aby sme sa začali zaoberať týmito, týmito, povedal by som, legislatívnymi nastaveniami a aby sme v rámci krajín východnej Európy, najmä teda v spolupráci s krajinami V4 hľadali, povedal by som, zmysluplnú a rozumnú odpoveď na pokračujúce a, pokračujúce znevýhodňovanie našich, našich občanov v rámci, v rámci ekonomických nastavení, ktoré doposiaľ máme viac-menej zadefinované. A, samozrejme, by sme aj prechádzali k ďalším zmenám, k horšiemu pri týchto ekonomických nastaveniach.
Nebezpečné v tomto vzťahu pri rakúskom modele je aj skutočnosť, že samotní Nemci naznačili, že ak sa podarí Rakúšanom presadiť indexáciu rodinných prídavkov, takže aj Nemecká republika by šla touto cestou, a tak ako, ako Rakúšania, aj oni by chceli znížiť rodinné prídavky pre občanov, ktorí pracujú z iných krajín v Nemeckej republike.
Ďalším problémom, ktorý do budúcnosti vidím na rozvoji a formulovaní vzťahov v rámci Európskej únie je značná centralizácia, centralizácia a koncentrácia rozhodovacích procesov do centra, do Bruselu. Ukazuje sa a v Európskom parlamente sa o tom už otvorene diskutuje, že sa Brusel učí od Brežneva, od totalitného Brežnevovho režimu. Brežnev zaviedol tzv. doktrínu obmedzenej suverenity alebo obmedzenej zvrchovanosti. Bola to doktrína, ktorá mala ospravedlniť aj zasahovanie Sovietskeho zväzu do politického vývoja na Slovensku, v Československu. V tejto doktríne sa hovorí, že ak sa vnútorné alebo vonkajšie sily nepriateľské v socialistickom bloku pokúšajú zvrátiť vývoj v hociktorej socialistickej krajine, potom sa to stáva nielen problémom národa príslušnej krajiny, ale je spoločným problémom a záležitosťou všetkých krajín bloku, ktoré sú tak oprávnené, aj povinné zasiahnuť do jej vnútropolitického života a zvrátiť nežiaduci politický vývoj v záujme zachovania jednoty bloku. V praxi to znamenalo, že síce bola príslušná krajina zdanlivo suverénna a nezávislá, ale len do tej miery, že v prípade, ak by ohrozovala súdržnosť východného bloku a vymkla sa spod toho mechanizmu riadenia, malo by právo tento socialistický blok do tejto, do vnútorného života tejto krajiny zasahovať.
Iste viete o tom, že v poslednom období sa začalo dosť hovoriť o uplatňovaní článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii so zreteľom na situáciu v Poľsku, a hovorí sa, povedal by som, o takýchto zásahoch aj do vnútropolitického života v Maďarsku. Treba si preto dať pozor, aby sme neskĺzli do uplatňovania takých mechanizmov, ktoré by nás posunuli na úroveň totalitných režimov z predchádzajúcich päťdesiatich rokov.
Ďakujem za pozornosť.
