Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia z vlády Slovenskej republiky, vážený pán navrhovateľ, budem bojovať rovnakými zbraňami, akými bojujete vy, pán poslanec, a tiež som si papiere, ktoré som mal na vás nachystané, nechal na pulte, pretože si nemyslím, že by som tu mal vystupovať nejak siahodlho a nechať sa vtiahnuť do celej tejto vašej parády.
A ani nepristúpim na tón a používanie výrazov, pán poslanec, aké používate vy. Pretože vy ste človek, ktorý má takúto emóciu už dlhodobo, a ja vás poznám ešte, keď som tu sedel ako poslanec, a za tie roky, netvrdím, že som si už na vás zvykol, ale čo iné mi už aj zostáva, vy už iný nebudete.
A ja chápem, že ten váš postoj a to, ako vystupujete, môže byť spojený aj s tým, že vám pravdepodobne nebolo dopriane za posledných - neviem, desať rokov sedíte tu v poslaneckých laviciach? - desať alebo jedenásť, že vám nebolo dopriane, aby ste mohli chodiť po Slovensku a aby vám ľudia, konkrétni ľudia, konkrétne mestá, konkrétne regióny poďakovali za to, čo ste pre nich urobili. Za to, že ste pomohli riešiť či už ich dennodenné, alebo aj väčšie, rozsiahlejšie problémy, pretože vy ste nikdy nič také neurobili. Vy tu len desať alebo jedenásť rokov pohodlne, luxusne sedíte v opozičnej lavici, beriete za to, samozrejme, primeraný, ale na pomery Slovenska veľmi dobrý, luxusný plat, posledné mesiace presahujúci 4-tisíc eur. Nenesiete zodpovednosť ale vôbec za nič, čo sa v tomto štáte deje, pretože ste nikdy žiadnu exekutívnu funkciu v správe štátu alebo aj samosprávy nezastávali, nikdy. A pritom mne je vás v skutočnosti aj úprimne ľúto, že ste nemohli zažiť, aké je to skutočne niekomu niečo pomôcť a aké je to, keď vám za to ľudia úprimne ďakujú. A ja som veľmi rád, že moju prácu budú v konečnom dôsledku hodnotiť občania Slovenskej republiky, a som veľmi rád a chvalabohu, že ani moja budúcnosť a ani moje hodnotenie nezáleží od vášho osobného postoja ani od vášho názoru.
Ja som už videl tých návrhov na odvolanie predsedu vlády vo svojej histórii dosť, lebo je to normálne a pravidelne sa také niečo objaví a, samozrejme, som s tým po nástupe do funkcie musel počítať aj ja a dokonca niekedy som mal pocit, že opozícia to právo využije skôr, ale využila ho až teraz. Ale musím povedať, že keď som si prečítal dôvody, aj keď som vás dnes počúval, to vaše zdôvodnenie, neviem, či som niekedy videl tak slabé zdôvodnenie odvolávania a tak slabý návrh na odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky. Pretože podľa vášho vystúpenia, ktoré sa pomaly viac venovalo môjmu osemnásť- alebo devätnásťročnému členstvu v strane SMER - sociálna demokracia, ja som ešte nevidel, aby niekoho odvolávali z pozície len preto, že je devätnásť rokov členom nejakej politickej strany.
Viete, hovorili ste, čo všetko predseda vlády musí, čo všetko predseda vlády nemusí alebo môže, alebo nemôže, a zabudli ste povedať jednu vec, že predseda vlády je zodpovedný aj za to, aby sa v krajine dodržiavali zákony a aby v krajine platili elementárne pravidlá.
Ja nebudem teraz s vami lingvisticky súperiť a či ste povedali pravdu, alebo nie, pretože vy pravdu hovoríte málokedy a vy ste expert na prekrúcanie slov a vy vlastne vysvetľujete myslenie aj druhých ľudí ako vizionár, vy vysvetľujete, čo povedanou vetou mysleli, a predávate to za svoju pravdu. Ja vám to neberiem, hovorte si, čo chcete. Ale zopakujem pre tých, ktorí nás sledujú, alebo tu pre ctené plénum, že v prípade Moniky Jankovskej som postupoval - a som presvedčený aj tu teraz na tomto mieste - tak, ako som postupovať mal a ako každý predseda vlády Slovenskej republiky postupovať má. To znamená, na vyvodenie politickej zodpovednosti, a ja veľmi dobre rozumiem, pán Matovič, čo je politická zodpovednosť a čo je trestnoprávna zodpovednosť, a ja som nikdy nepovedal, že potrebujem dôkazy pomaly, aby rozhodol súd, ale som povedal, že aj na vyvodenie politickej zodpovednosti potrebujete aspoň minimálnu mieru nejakých dôkazov alebo, alebo podozrení. A na to jeden novinový článok alebo jedna veta, spravte podobne tisíc správami a potom následný úkon jedného štátneho orgánu bez nejakého vysvetlenia, prečo sa tak dialo, úprimne nestačí.
A viete, pán Matovič, ak vy mňa navrhujete odvolať spolu s tridsiatimi poslancami len za to, že pani Jankovská neprišla o funkciu práve v ten moment a v ten deň a v tú konkrétnu hodinu, akú ste si vy želali, nech sa páči, odvolávajte ma aj každý druhý deň. Ja personálne otázky budem vyvodzovať voči členom vlády alebo iní ministri voči svojim štátnym tajomníkom vtedy, kedy si budú istí, že urobia správne, a vtedy, keď uznajú za vhodné, a nie vtedy, keď mi dá pán poslanec Matovič ultimátum, že ak to nebude do štvrtku do dvanástej, tak potom uvidím, čo sa bude diať.
Môžem vám garantovať a uistiť - a môžte mi to veriť a nemusíte a pravdepodobne mi to veriť nebudete -, keby sa pani štátna tajomníčka nebola vzdala vtedy, kedy sa bola vzdala, a ja by som naozaj dostal na stôl aspoň jednu A4-ku s niekým od relevantného úradu, ktorý mi aspoň popíše, že ako znelo obvinenie alebo ako znel dôvod odobratia mobilného telefónu, lebo ani to som nemal k dispozícii, hoc´ som sa dotazoval, tak by som ju bol požiadal o odstúpenie, ešte raz, resp. bol by som mohol požiadať pána ministra Gála, aby navrhol jej odvolanie. A urobil by som to bez ohľadu na to, či by ste vy vykrikovali, alebo nevykrikovali z ampliónu, či čo ste to mali, megafón, pred ministerstvom spravodlivosti, kde sa vás zišlo až toľko a sedem dní ste vytrvali teda v zásadnom proteste.
Obviňovať ma z toho, čo ste ma obviňovali, samozrejme, na to máte právo ako poslanec, za týmto pultom, užívajúc si imunitu výrokovú, môžte naozaj natárať, čo chcete, pretože si nebudete niesť za to asi žiadnu zodpovednosť, a ja preto ani nebudem komentovať jednotlivé veci, o ktorých ste hovorili.
Pretože, viete, ja na rozdiel od vás - ešte raz - si nesedím už asi ôsmy alebo desiaty rok pohodlne v poslaneckej lavici opozičnej, nenesúc žiadnu zodpovednosť a brať každý mesiac dobrý plat, odpracovať v Národnej rade pár dní a potom mať voľno a venovať sa možno vlastným kšeftom, ja pri svojej práci na všetkých rôznych pozíciách, na ktorých som doteraz sedel, iné na starosti nemám, len od rána do večera sa snažiť na tom úseku, za ktorý mám zodpovednosť, alebo na tej pozícii, na ktorej som, urobiť všetko maximum najlepšie, ako viem, a v prospech občanov Slovenskej republiky.
Na rozdiel od vás, ktorý takéto robiť nemusíte. A hoc´ sa chválite, aký super podnik ste vypracovali, a ja vám to neberiem, a koľko ľudí ste zamestnávali, vy musíte vedieť, aj ako ste ich platili a ako ste tých študentov odmeňovali, ale opäť to je len rečnícka otázka. Vy viete, ako ste odmeňovali tých kolportérov, ktorí noviny roznášali, a možno aj vďaka tomu ste mali také extrémne zisky, lebo ste to robili tak, ako ste to robili.
Ale dnes viem, čo je vašou úlohou a prečo tu dnes ste mali, a rešpektujem, dobrý výkon, dve hodiny vcelku logicky rozprávať, už otázny je obsah. Viem, čo je vašou úlohou a prečo tu dnes sedíte a prečo ste požiadali 30 poslancov, aby vám pomohli toto teatro tu zrealizovať. Pretože dnes, keď ste firmu, hovoríte, že najprv presunuli na manželku, potom - ak si dobre pamätám - presunuli na nejakého bieleho koňa, to je tiež symbol úplne transparentného podnikania, tak dnes máte iný biznis model. Ste si ho spravili a dnes žijete čisto zo štátnych peňazí. Založili ste si stranu o štyroch ľuďoch, potrebujete dostať vždy viac ako 3 %, najlepšie čo najviac, aby vám pritiekli milióny eur zo štátneho rozpočtu a tieto si delíte. A ako sa ukazuje, viete elegantne presúvať cez reklamu a tak ďalej do kadejakých svojich spriaznených firiem a z toho žijete. (Potlesk.) Áno, rešpektujem.
Ja na rozdiel od vás čas na takéto veci nemám. Ja poberám plat predsedu vlády a od rána do večera som v regióne a pracujem aj cez víkendy. Pretože ak mám niečo robiť, tak to musím robiť poriadne.
A vy si kľudne robte tento svoj biznis, vy si zachraňujte svoje klesajúce preferencie, zachraňujte si, že od vás postupne unikajú všetci - a utekajú všetci rozumní, ešte ktorí majú rozum pri sebe - a zostávajú s vami už len tí, ktorí asi nevedia, kde majú ďalej ísť. A mňa mrzí, že kolegovia z opozície a z iných strán vám pri tomto asistujú a pomáhajú vám, aby ste si tu zažili zase svoje hviezdne chvíľky, použili čo najexpresívnejšie výrazy, aby ste sa dostali do novín televíznych večer a tým si splnili svoju úlohu.
Viete, mne to príde naozaj smiešne, pretože ja s pánom Kočnerom nič nemám. Ja som sa s ním ani nestretol, ani som si s ním nepísal, ani som s ním nerobil žiadne kšefty a ani mňa ten človek nikdy nezaujímal. Na rozdiel od mnohých, ktorí sú podpísaní pod ten návrh alebo ktorých poslanci sa pod to podpísali, hoc´ ich predseda robil niečo úplne iné. A ja som rád, že ste dnes tu verejne prehlásili, že vy ste sa s ním stretli a vy sa za to dokonca nehanbíte, že ste na to hrdý, ani sa za to neospravedlníte, lebo vy ste jeden z tých, ktorý sa s Kočnerom reálne stretávali. Ja neviem, čo ste sa s ním bavili, ale vám sa nedá veriť, či to bolo raz, alebo desaťkrát, ako ste si to stretnutie dohodli. Či ste sa náhodne do Five Star Residence len tak vybrali pozrieť, čo to je za budovu, a zrazu ste ho tam našli. Dokonca ste potvrdili, že ste vedeli (potlesk), že to je závadová osoba, vy ste vedeli, že to je závadová, ale to je váš štýl práce. Vy sa na rozdiel odo mňa rád stretávate so závadovými osobami, vy rád nahrávate ľudí, vy rád kadekoho očierňujete. To je štýl vašej politiky. Vy ste ešte nič v živote Slovenskej republike nepomohli a ešte ste nič pre túto krajinu nespravili. (Potlesk.) Len tu kydáte, nadávate, urážate. (Doznievanie potlesku.)
A rešpektujem, ak si vás voliči vyberú, že máte viesť túto krajinu, nech sa páči, alebo Pán Boh potom s nami. Pretože my už s vami máme tú skúsenosť.
Ja sa nebudem vyviňovať, pretože som presvedčený, ešte raz, že som konal tak, ako sa v demokratickej spoločnosti konať má. A aj politickú zodpovednosť musíte vyvodiť na základe nejakých udalostí, ale nie len na základe žiadosti niekoho a jednej novinovej vety. Keby som takýto precedens dopustil, tak potom by sme museli hocikoho z vás žiadať, aby okamžite opustil poslanecký mandát na základe hocijakých podozrení, pretože by sa mohlo stať, že zajtra sa dočítame v Denník N, pani Nicholsonová komunikovala s Kočnerom. Okamžite by ste mali zvolať mimoriadnu schôdzu a vyzvať europoslankyňu, vzdať sa mandátu. O-kam-ži-te. Do 24 hodín. A ak sa takéto niečo objaví, ja pevne verím, že takto budete aj postupovať a budete ju žiadať, aby okamžite sa vzdala mandátu. (Reakcie z pléna.) A nielen za to, čo ona sedela na lavičke, čo len v parku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nebuďte nervózni.

Pellegrini, Peter, predseda vlády SR
12.
... čo len v parku si s ním hrkútala, ale či si s ním náhodou aj nepísala. Veď toto všetko sa môže udiať. No som zvedavý, aký budete v tomto svojstojný a budete v tomto hrdo stáť na barikádach spravodlivosti.
Viete, budete vystupovať, pani kolegyňa zo SaS-ky, po mne alebo kedy, ja neviem, prídete na rad, očakávam, že zásadne tu vyzvete predsedu vašej strany, aby okamžite opustil politický život, aby okamžite si zbalil všetky papiere, doklady a navždy odišiel z politického života, pretože kšeftoval s voľbou generálneho prokurátora v priamom prenose naživo, pani kolegyňa (potlesk), v priamom prenose naživo. (Pokračovanie potlesku.) Tak sa veľmi teším na to vaše vystúpenie (doznievanie potlesku), že určite budete s tými utrápenými očami okamžite mu to tam hovoriť, že láskavo opusti, pretože nemáš právo ďalej tu fungovať, lebo si ohrozoval bezpečnosť tohto štátu a ústavné zriadenie, lebo si kšeftoval s voľbou toho najdôležitejšieho, ktorý má dbať nad spravodlivosťou v tomto štáte. To je najvyššie niečo, čo sa mohlo stať.
A argumentovať s tým, že ale on sa ospravedlnil. Áno, to stačí? To nestačí. A nehovoriac už o pánovi predsedovi, ale hádam aj on povie, keď bude vystupovať, pán predseda SME RODINA Kollár, ktorý takisto je podpísaný pod tým návrhom, alebo tu nie je, tak nebudem (reakcie z pléna). Je tu? Je tu a nie je teraz podpísaný, tak dobre, beriem späť, ale pod ten prvý je, že ako, čo to s tým Kočnerom bolo a ako sa stretávali a čo robili, čo nerobili a ako to fungovalo.
Viete, čiže najsmiešnejšie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, kľud.

Pellegrini, Peter, predseda vlády SR
14.
Prosím vás, ja som, my sme boli, my sme boli všetci ticho, keď rozprával pán Matovič, tak by ste mohli byť aj vy.
A to je opäť, viete, vy ste slušní, my sme neslušní. My ticho počúvame a vy slušní skáčete do reči. (Reakcia z pléna.) Ja neviem, ale máte naozaj to pomýlené v tej hlave, čo znamená slušné a čo znamená neslušné. (Potlesk.) A ja len pevne verím, že náš slovenský národ sa nedá oblbnúť, oblbnúť týmto divadlom a týmito, týmito rečami.
Viete, pán Matovič, ja si vážim, že mi vkladáte do rúk až takú moc, že vládnem pomaly od Tatier až po Dunaj, a keď rozhodnem, že parlament nebude uznášaniaschopný, tak nebude uznášaniaschopný. Ja som tu poctivo bol a všetci moji členovia vlády tu sedeli, aj prvý-, aj druhý-, aj tretí-, aj štvrtýkrát. Vy si myslíte, že ja nemám iné na robote, len sem chodiť a čakať, kedy si budem môcť vypočuť vašu plamennú reč plnú klamstiev a invektív a tak ďalej? Mám aj iné veci na robote, lebo som sľúbil, že do posledného dňa vo funkcii predsedu vlády budem robiť pre ľudí a každý deň budem sa snažiť každé veci posúvať k lepšiemu, aby sme pomohli tým, ktorí od nás pomoc potrebujú. Nie tu s vami sedieť a počúvať vaše výmysly. Hoc´ rešpektujem právo parlamentu kedykoľvek takúto schôdzu zvolať. Ale to si vybavte tu medzi sebou. Mňa, prosím, do toho nevťahujte. Ja som bol pripravený na každú jednu schôdzu prísť, tak ako ste ma volali, aj ste ma tu videli a mohol som tu kedykoľvek vystúpiť. Je to až teraz, tak vystupujem až teraz.
A ešte raz zopakujem, ak dovolíme, aby sa v tejto krajine začali personálne konsekvencie vyvodzovať len na základe žiadosti nejakého novinára a ultimáta jedného opozičného politika, tak to je cesta do pekla. (Potlesk.)
A keby som bol poslanec tak ako vy, možnože by som takéto isté rozprával. Ale ako predseda vlády mám povinnosť brániť elementárne pravidlá v tejto krajine a ako predseda vlády som, naopak, musel konať tak, ako som konal.
Ten návrh, ktorý ste predložili, je naozaj smiešny. A najsmiešnejšie na to je, že mňa, ktorý v živote Kočnera nevidel ani nestretol, ani si s ním nepísal, ani s ním nerobil kšeft, ide odvolávať Kočnerov gang. Ľudia, ktorí s ním reálne sa stretávali, ľudia, ktorí s ním dohadovali kšefty, ľudia, ktorí sa s ním kamarátili a pravidelne sa stretávali.
Prepáčte, ale toto je už naozaj cez hranu. Ja som si myslel, že keď raz ma budú odvolávať, tak ma budú odvolávať za nejakú vážnu záležitosť zlyhania v mojej pozícii, že som niečo nespravil, že som zradil záujmy Slovenskej republiky, že som zradil ústavu alebo že som nejakým spôsobom neurobil to, čo som urobiť mal.
Ale za toto, že pani štátna tajomníčka neprišla o svoju stoličku vo štvrtok o jedenástej, kedy si to želal pán Matovič, ale až druhý týždeň v stredu, to je ten najslabší dôvod na odvolanie, aký som kedy v živote videl.
A vám, pani poslankyne a páni poslanci, ktorí ste sa pod návrh pána Matoviča podpísali, sa čudujem, že mu ste umožnili robiť si toto jeho privátne divadlo, ktoré nemá nič iné za účelom, len zachrániť mu klesajúce percentá, aby ďalšie štyri roky mohol naozaj spokojne a kľudne tu opäť bez akejkoľvek zodpovednosti žiť štyri roky za štátne peniaze, ktoré jeho strana dostane, poberajúc krásny tučný, štvortisícový plat. To je všetko, o čo tomuto človeku kedy išlo a o čo mu ide aj dnes.
A ja sa pred vami, pán poslanec, nemusím za nič hanbiť. Mne účet vystavia občania Slovenskej republiky, ktorí najlepšie vedia, ako si plním alebo neplním úlohu predsedu vlády, s ktorými sa dennodenne stretávam od východu na západ, od severu na juh, po celom Slovensku dennodenne vrátane víkendov, na rozdiel od vás, a to bude pre mňa vysvedčenie. A nie to, čo si myslíte, čo si myslíte vy.
A poviem vám ešte jednu vec. Ja na rozdiel od vás si viem predstaviť svoj život aj mimo politického života. A nebudem s tým mať najmenší problém, keď sa tak raz rozhodnem, že opustím aj poslanecké lavice, aj stoličku predsedu vlády Slovenskej republiky a budem si žiť normálny život. Ja som chodil do školy poctivo, ja nejaké vzdelanie mám, nejaké skúsenosti som nadobudol. Ja sa nebojím o to, že by som mohol si zarobiť aj inde, ako, ako v politike dostávať plat predsedu vlády. A mám na to ešte aj primeraný vek. Čiže v tomto som ja veľmi slobodný a svojstojný a nemusíte sa báť ani o moje morálne postavenie, ani o moje morálne hodnoty.
Ak ste si chceli nejakým spôsobom pomôcť alebo ak ste chceli kritizovať politiku ako takú, tak ste radšej možno mohli navrhnúť skrátenie volebného obdobia tohto parlamentu a získať tak predčasné voľby skôr ako až vo februári 29., možno to by bola diskusia, ktorá by stála za niečo, aby nám rozdali voliči karty nanovo. Ale odvolávať predsedu vlády za takýto dôvod, prepáčte, a taký krátky čas pred parlamentnými voľbami, hoc´ by ten návrh bol úspešný, nepriniesol by nič zásadné.
A ja z tohto miesta chcem uistiť občanov Slovenskej republiky, že tak ako ma naučili rodičia byť pracovitý a pracovať najlepšie, ako viem, na každej jednej pozícii, tak tak budem robiť, dokedy budem sedieť na stoličke predsedu vlády alebo hocijakej inej výkonnej funkcie v tejto krajine.
Áno, a možno preto mám jednu veľkú chybu na rozdiel od niektorých, teraz nehovorím len vás, pán Matovič, ale možno niektorých iných politikov, že ja som naučený pracovať a nerobiť ani žiadne konšpirácie, ani žiadne intrigy, ani sa snažiť rozvíjať si nejakú vlastnú chobotnicu vplyvu, alebo mať nejaké aliancie a koalície s nejakými ľuďmi, ktorí by potom mali mne pomôcť udržať sa pri moci.
Áno, politickí stratégovia povedia, to je chyba, tak sa politika robiť nedá. Ale ja už som raz taký, a preto ja nemám za sebou ani žiadnu štruktúru, ani žiadnu skupinku, ani nikoho a predieram sa tým politickým životom sám, najlepšie, tak ako viem. A budem tak robiť vždy, aby som nebol nikomu a ničomu závislý, aby som nikomu nevisel na šnúrke gatí. A verte, že keď príde ten správny moment, ja sa rozhodnem vždy slobodne a tak ako ma doma vychovali.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)