No ďakujem pekne za slovo. Ale musím, musím... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, kľudne choďte vedľa, vonku si vybavujete veci.
Pán poslanec Matovič! Rozpráva, pán poslanec Petrák. Opustite sálu, keď chcete ísť von!
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
No, musím zareagovať,...
No ďakujem pekne za slovo. Ale musím, musím... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, kľudne choďte vedľa, vonku si vybavujete veci.
Pán poslanec Matovič! Rozpráva, pán poslanec Petrák. Opustite sálu, keď chcete ísť von!
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
No, musím zareagovať, napriek tomu, že pán poslanec Matovič odišiel, ak hovorí o tom, že stokrát opakovaná lož sa má stať pravdou, tak to je presne jeho pracovný nástroj. Ak hovoril o týchto veciach, tak hovorí čisto o sebe a hovorí o veľkej časti dnešnej opozície. Páni, keď chcete hovoriť a kázať niekomu inému, buďte takí dobrí, pozrite sa ráno do zrkadla a pokúste sa nepozvracať z toho. Ospravedlňujem sa slušným ľuďom tejto krajiny za to, čo som povedal, ale jednoducho myslím si, že nedalo sa na to reagovať inak.
Keď tu stál pán poslanec Matovič, som mal chuť, že keď sme prídem, tak si dám dole kravatu, zahrajem tu podobné divadielko. A potom som si povedal: a prečo by som to vôbec robil? Veď ja sa nechcem podobať na Matoviča. Ale niektoré veci musím pomenovať tak, ako ich jednoducho vidím.
Pán kolega Matovič, ak hovoríte o tom, že tu niekto šaškuje, tak skúste sa pozrieť pár rôčkov dozadu a povedzte, kto je väčší šašo ako ten, čo odstaví svoje auto na prechode pre chodcov a potom robí okolo toho mediálne divadlo?
Pán poslanec Matovič, ak hovoríte o tom, že žiť z vlastnej práce, a tieto slová počuť z vašich úst je také vcelku zvláštne. Skúste sa spýtať svojich kolportérov, ktorí roznášali vaše regionálne denníky, čo je to žiť zo svojej práce! Skúste sa ich na to spýtať! A skúste sa ich spýtať, ako boli ohodnotení a či vôbec boli ohodnotení!
Pán poslanec Matovič, ak hovoríte o tom, že žiť z vlastnej práce, no tak asi máte na mysli , že najazdiť 600 km denne, keď vozíte svoju matku, áno, je to výkon, klobúk dole pre vami. Toto je teda fakt žiť z vlastnej práce. Tieto slová z vašich úst sa teda počúvajú niekoľkonásobne dobre.
Patent na rozum, ktorý má strana OĽANO alebo opozícia?
Páni, keď chcete predkladať zákony a keď chcete získať podporu napríklad na ústavný zákon, tak nemôže byť jeden predkladateľ, ktorý tu vystúpi a prehlási sám seba za génia, a všetci ostatní sa majú postaviť, dať standing ovation a povedať, presne toto je to, čo sme čakali, takého géniusa ešte zem neniesla a toto ideme schvaľovať.
Páni, ak ste sa vy nenaučili za sedem rokov, alebo odkedy skupina štyroch poslancov z OĽANO je v parlamente, ako sa hlasuje v parlamente, ako sa robí politika a že pre svoje názory treba získať aj podporu iných poslaneckých klubov a iných poslancov ako samých seba, tak je mi vás ľúto, lebo toto nehovorí o vašej profesionalite.
Ak ste hovorili o tom, že desať rokov robíme z ľudí otrokov. Znovu sa obrátim na vás, pán poslanec Matovič, ale aj na štyroch bývalých členov strany SaS, alebo ľudí, ktorí sa dostali na kandidátke SaS do parlamentu, a pýtam sa: a prečože ste to nepovedali stranám SDKÚ, KDH, tým, s ktorými ste boli od roku 2010 v koalícii, keď oni zrušili niekedy v roku 2003 alebo 2004 tieto príplatky?! Zaujímavé, že vtedy ste sociálni neboli. Vtedy ste na ľudí kašlali. A zrazu teraz ste si spomenuli?! A vládli ste s tými ľuďmi. Prečo ste im nepovedali, že to boli opatrenia, ktoré tým ľuďom znepríjemňujú život? Prečo ste nepovedali, že celá privatizácia, tak ako sa urobila, vrátane nastavenia pracovného práva v prospech niektorých, niektorých zamestnávateľov, bola hrubá chyba? Prečo ste to vtedy nepovedali? Teraz ste dostali patent na rozum a potrebujete nás o tom presviedčať? To je fakt úplne, úplne, úplne skvelé.
Ale aby som sa nevenoval iba Matovičovi, myslím, že to v zásade nemá význam. Skúsim povedať pár vecí, ktoré sa týkajú Zákonníka práce, a to, čo prináša.
Zvýšenie príplatku na nočnú prácu z 20 % na 50 % hodinovej minimálnej mzdy. Možno to bude niekomu málo pri osemhodinovej pracovnej zmene, to znamená 11 euro a 4 centy za 8 hodín. Zvýšenie oproti súčasnému stavu 6,62 euro. Áno, viem si predstaviť, že by to bolo viacej. Ale viem si predstaviť, ako tu budú ďalšie príspevky v rozprave, ktoré budú hovoriť o tom, akým zásadným spôsobom devastujeme podnikateľské prostredie. My nechceme devastovať podnikateľské prostredie, my nechceme ani zdierať ľudí a hovoríme, že je čas na to, aby sa zo Slovenska stala krajina, kde práca, ktorú ľudia vykonávajú, kvalifikovaná práca bola primerane ohodnotená, a preto zavádzame aj tieto príspevky späť.
Zvýšenie príplatku vo sviatok z 50 na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Po novom pri priemernom mesačnom plate na úrovni 500 eur, čo je nejakých 3 – 4 percentá zamestnancov, to je príplatok 22,99 za jednu zmenu. Pri 900-eurovom v zásade priemernom alebo ľahko podpriemernom plate je 41,38 eura. Ja si myslím, že toto už je normálny, slušný príspevok, o ktorom sa dá hovoriť, že chceme urobiť niečo pre ľudí, a nielen chceme, ale aj robíme niečo pre ľudí. Ak budem hovoriť, oproti súčasnému stavu je to pri tej hladine 900 euro príspevok plus 20,69 eura.
Príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu. Za osem hodín 22 euro a 8 centov, 22 eur 8 centov. Myslím si tiež, že je to slušné.
Ak budeme hovoriť o tom a hovoril to v úvodnom slove pán predkladateľ, a to je porovnanie štátnej správy, verejnej správy a privátneho sektora, tak na základe rokovania, ktoré bolo v sobotu, kde sa konala mimoriadna tripartita, ktorej sme sa zúčastnili ako predkladatelia návrhu zákona, sme sa dohodli na tom, že urobíme pozmeňujúci návrh v druhom čítaní do zákona, kde sa zrovnoprávni štátna a verejná správa, a to takým spôsobom, že zamestnanec štátnej a verejnej správy bude používať spôsob príplatku ten, ktorý je preňho výhodnejší. Ak je výhodnejší súčasný stav, napríklad štátnej a verejnej správy je príplatok za prácu v noci 25 % z hodinovej sadzby funkčného platu a podľa tohto návrhu to bude 50 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je výhodnejšie podľa platovej hladiny, to bude platiť pre zamestnanca štátnej, verejnej správy. Rovnako to bude práca cez víkend, kde dnes je to príplatok 30 % hodinovej sadzby funkčného platu a teraz to bude 100 % minimálnej mzdy. Rovnako je to, je to pri práci vo sviatok.
Myslím si, že týmto úplne jasne dávame odpoveď na to, že máme záujem, chceme sa starať a začíname sa starať a budeme starať a budeme presadzovať – napriek vášmu kriku o neefektívnej, zlej štátnej a verejnej správe – aj o štátnych a verejných zamestnancov a za prácu, ktorú vykonávajú, im budeme dávať adekvátnu odmenu. Myslím, že toto je skupina ľudí, ktorá pracuje v nie ľahkých podmienkach, pracuje s ľuďmi, ktorí nemajú vždy najlepšiu náladu, a za svoju prácu si zaslúžia byť aj adekvátne ohodnotení.
Ak budem hovoriť o niektorých iným oblastiach, ktoré vyplynuli z rokovania tripartity, mňa obzvlášť potešilo na rokovaní, že všetci predstavitelia zamestnávateľských zväzov, asociácií a Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS, všetci povedali, podporujeme oceňovanie, zvýšené oceňovanie v podobe príplatkov za noc, sviatky, soboty a nedele. To je dobré východisko pre budúce rokovanie. Všetci povedali, že chcú hľadať riešenia, na ktorých sme schopní sa dohodnúť, tak, aby to malo minimálne alebo adekvátne nákladové položky pre ich podnikanie. Všetci predstavitelia zamestnávateľov povedali, že nepovažujú, zopakujem, nepovažujú tento návrh zákona za likvidačný pre podnikateľskú sféru. To znamená, opätovne sa tu vytvára priestor na dostatočnú komunikáciu a hľadanie styčných bodov.
Áno, sú oblasti, v ktorých veľa ľudí pracuje aj v nočných zmenách, v nepretržitých prevádzkach, vo sviatok, v sobotu, v nedeľu. Jedna z týchto oblastí sú nemocnice a sociálne služby. Z analýz, ktoré boli urobené na ministerstve zdravotníctva, vyplýva, že výnos zo zvýšeného prídelu do zdravotného poistenia a sociálneho poistenia vytvára predpoklad, že zavedenie týchto príplatkov aj v týchto oblastiach bude mať neutrálny dopad. To znamená, že to, čo sa vyberie navyše, pokryje výdavky, ktoré sú tu, a nikto nemôže hovoriť o tom, že príde ku kolapsom a že Sociálna poisťovňa alebo zdravotné poisťovne nebudú mať na úhradu týchto nákladov.
Áno, sú tu iné oblasti, kde môžu mať podnikatelia problémy. To, čo je často diskutované, sú pekári, lebo predovšetkým pečú v noci. Ale ak sa pozriete na argumentáciu pekárov, tak hovoria predovšetkým o dvoch alebo o troch veciach. Hovoria áno, podporujeme, aby naši zamestnanci mali vyššie platy, ale mohlo by to mať, mohlo by to mať dopad na zvýšené ceny výrobkov – chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky. Ale ak sa pýtate, kde vidia podstatu problému, tak drvivá väčšina pekárov vám odpovie, že je to neférový vzťah obchodných reťazcov k výrobcom. Zopakujem, neférový vzťah obchodných reťazcov k výrobcom.
Tak, dámy a páni, nie náš návrh zákona je likvidačný, likvidačné je pôsobenie obchodných reťazcov, ako sa správajú k našim výrobcom. A toto musí byť ďalšia oblasť, do ktorej sa pustíme a povieme, že dvojaké marže, neplatenie, strhávanie za akékoľvek pochybenia aj administratívneho charakteru je jednoducho neprípustné a jednoducho musí na Slovensku skončiť. Čiže nehľadajme cestu ako nezaplatiť pekárom alebo ľuďom, ktorí pracujú v pekárňach, ale hľadajme cestu, aby sa správala obchodná sféra tak, ako sa správať má, aby aj náš domáci výrobca bol rovnako honorovaný ako sú zahraniční výrobcovia. Toto je cesta, ktorou sa musíme aj v tomto prípade vydať.
Ja si myslím, že aj to, čo zaznelo v rozprave o zákone, ktorý som uvádzal pred chvíľočkou... Čo to bolo? Sociálne služby? Služby zamestnanosti. Je to jeden balík opatrení a musíme sa pozerať na všetky tieto veci ako jeden balík opatrení. Niečo riešime cez zákon o sociálnych službách, niečo riešime cez Zákonník práce. Ak hovoríte o tom, že by nemali byť zvýhodňovaní ľudia, ktorí prídu pracovať z tretích krajín, áno, riešime to aj cez Zákonník práce, kde hovoríme, že všetci pracovníci, ktorí budú pracovať na Slovensku, musia mať rovnaké pracovné podmienky a rovnakú odmenu za prácu. To hovoríme v Zákonníku práce. A v inom zákone hovoríme, že musíme mať aj podmienky, ktoré sa týkajú ubytovania, a ďalšie rovnaké, aké majú pracovníci, aby nedochádzalo k sociálnemu dumpingu. Ak sa ja rozprávam so slovenskými podnikateľmi, drvivá väčšina slovenských podnikateľov hovorí, že možno by som bol ochotný zaplatiť o nejaké euro viacej na daniach alebo nejakých ďalších odvodoch, ale zrušte čiernu prácu, zrušte sociálny dumping a zamedzte týmto nekalým javom, ktoré sa dejú. Áno, aj toto je predmetom týchto dvoch návrhov zákonov, kde zavádzame aj kontrolné mechanizmy, aby sme vychádzali v ústrety slovenským podnikateľom týmto spôsobom.
Ak ste sa pýtali alebo hovorili ste o tom, že takmer celé východné Slovensko odišlo do zahraničia a že to budú len mŕtve doliny, áno, ale ja sa vás pýtam: a prečo odišli? Prečo neodchádzajú do Bratislavy, ale odchádzajú do Rakúska, do Nemecka, do Anglicka? Je to preto, lebo v Rakúsku, v Anglicku a v Nemecku je vyššia mzda, ako je na Slovensku. A povedia vám, že im sa neoplatí robiť za tú mzdu. My dnes riešime aj tento problém, na ktorý vy upozorňujete, za ktorý nás bijete po hlave. My hovoríme, je konečne čas, aby ľudia na Slovensku zarobili to, čo si zaslúžia, aby sa mzdová úroveň začala približovať mzdovej úrovni rozvinutých západných krajín.
Ak budeme hovoriť o tom, že či na to máme alebo nemáme, niekoľko faktov. Mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú sedem percent, sedem percent celkových nákladov. Čiže mzdy tvoria iba sedem percent. Dvadsaťtri percent zamestnancov v priemysle pracuje v nočných a nepretržitých zmenách, pričom priemer európskej úrovne je jedenásť percent. Priemerné zvýšenie nákladov zamestnancov, teda zamestnávateľov cez navýšenie platov, priemerné navýšenie, aby ma niekto zle nepochopil, ak to spriemerujeme v celom národnom hospodárstve, bude predstavovať 0,2 % nákladov, 0,2 % nákladov. Myslím si, že toto nemôže byť v žiadnom prípade likvidačné. Ale teraz sú zaujímavé ďalšie dva údaje. Pomer miezd na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky je 36 %, zisk je 51 percent. Zopakujem, mzdy tvoria 36 % HDP a zisk 51 percent. Ako je to v krajinách, odkiaľ máme zamestnávateľov, ktorí dávajú veľa pracovných miest na Slovensku? Európska únia, západné krajiny, mzdy 49 %, zisk 36 percent. Zopakujem ešte raz pre tých, ktorí nechcú počuť, mzdy 49 %, zisk 36 percent.
Dámy a páni, ktorí silne podporujete kvalitu podnikateľského prostredia, ako sa môžte stotožniť s tým, že budete od rána do večera vykrikovať o kvalite podnikateľského prostredia na jednej strane, budete vytvárať podmienky pre vývoz ziskov do zahraničia, kde sú zamestnávatelia ochotní platiť 40 % na mzdy a majú len 36 % na zisk?! Ako môžte toto podporovať?!
Ak chcete nás obviňovať, že to malo byť skôr, že to malo byť inak, tak vás veľmi pekne prosím, pri akejkoľvek argumentácii v budúcnosti majte na pamäti aj tieto čísla.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis