Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona aj ja napriek tomu, že to prioritne nie je v mojom portfóliu, ale sú to veci, s ktorými sa dennodenne stretávam a považujem za potrebné k tomu povedať pár poznámok. Najskôr, ak dovolíte, prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu a potom ho nejakým spôsobom okomentujem.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, najprv, je tu rozpor s rokovacím poriadkom, najprv musíte odôvodniť, povedať svoje vystúpenie, ukončiť a na záver prečítať pozmeňujúci návrh.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Jasné, dobré, vynikajúco. Vidím, vidím, vidím, že nie som v novom rokovacom poriadku úplne zorientovaný. Takže budem sa snažiť napraviť a dočítam si rokovací poriadok. (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Aspoň vidíte, že nerobíme rozdiely medzi koalíciou a opozíciou, takže.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ako v zásade urobiť hneď ráno radosť opozícii, že máme rovnaký prístup, tak to je, myslím, že vcelku záslužný čin.
Takže podstatou zmeny tohto návrhu zákona, ktorý je vládnym návrhom zákona, je niekoľko otázok. Prvá otázka, o ktorej hovoril aj vo svojom úvodnom vystúpení pán minister, je otázka prehodnocovania doterajších povolení na odber podzemných vôd. My máme za sebou aj s pánom ministrom, s pánom štátnym tajomníkom aj úradníkmi na ministerstve životného prostredia za sebou rad diskusií, kde sme hovorili o týchto otázkach, a chcem povedať, že na mnohé otázky nemáme úplne rovnaký názor. Domnievam sa, a nie je to len môj názor, ale je to aj názor poslaneckého klubu SMER, že interpretácia niektorých ustanovení pri transpozícii smernice ide nad rámec požiadaviek, ktoré má na nás Európska únia, a niektoré kroky, ktoré súvisia s prehodnocovaním zdrojov vôd, dokonca podľa nášho názoru vytvárajú v niektorých prípadoch až neúmerné finančné a iné zaťaženie subjektov, ktoré sa zaoberajú zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou.
Nedomnievame sa napriek tomu, že odborníci – a niekedy sa mi priam žiada dodať, že; podľa niektorých tvrdení; pseudoodborníci, a poviem prečo – tvrdia, že žiaden iný racionálny a odborne relevantný spôsob ako 22-dňová čerpacia skúška neexistuje a že toto je jediný správny postup, ktorý sa dá uplatniť. Chcem povedať z vlastných skúseností, že pri prevádzkovaní vodných zdrojov, ktoré zásobujú obyvateľov, a to je priorita Slovenskej republiky, a chcem povedať, že pre to, aby sme mali dostatok pitnej vody pre svojich obyvateľov aj v nasledujúcich rokoch a desaťročiach, sme prijali zmenu ústavy, ktorá zabezpečuje ochranu vôd, sa nám zdá tento postup, ktorý svojím spôsobom v určitých prípadoch vytvára priorizáciu subjektov, ktoré sa nezaoberajú zásobovaním pitnou vodou obyvateľstva, lepšie podmienky, sa nám zdá ako nevhodný, škodlivý a je v rozpore s politikou strany SMER, ktorú dlhodobo presadzujeme.
Pán minister, aj z tohto miesta sa chcem na vás obrátiť, aby sme v tých diskusiách o prehodnocovaní vodných zdrojov pokračovali. Pri rozhovoroch, ktoré som mal na vašom ministerstve, som zostal zhrozený z interpretácie jedného z vašich úradníkov, vysokopostavených úradníkov, ktorý povedal, že v tomto období prehodnotíme všetky vodné zdroje a ten, kto skôr príde, tak tomu vydáme potvrdenky. A v prípade, že vy budete žiadať na zabezpečovanie zásobovania obyvateľstva ako menšie obecné vodárenské spoločnosti povolenky a navyšovať, no v zásade, keď nebudú zdroje, tak nebudú. Chcem povedať, pre nás je politickou prioritou zásobovanie obyvateľstva a v žiadnom prípade a žiadnym spôsobom nás nezaujímajú iné záujmy. Toto je naša politická priorita.
Chcem povedať po rokovaní poslaneckého klubu SMER a myslím, že na základe výsledkov rokovania tohto poslaneckého klubu som oprávnený to vyhlásiť, že interpretácie takéhoto charakteru, ktoré pod rúškom pseudoodbornosti, lebo v tomto prípade to považujem za pseudoodbornosť, sa snažia zachovať nejaké parciálne záujmy, sú pre nás absolútne neprijateľné a pre nás nikdy žiaden štátny úradník nestál nad našimi principiálnymi záujmami a nikdy žiaden úradník nestál, nestojí a nebude stáť nad záujmami, životnými záujmami obyvateľov Slovenskej republiky. Zdôrazňujem to preto, lebo sú to otázky, o ktorých je potrebné sa veľmi otvorene baviť a hľadať konsenzuálne riešenie tak, aby sme zabezpečili životné záujmy obyvateľov Slovenskej republiky.
Pán minister, možno tieto slová nevyzneli veľmi priateľsky, ale nie je to môj cieľ. My dvaja sme osobní priatelia dlhé obdobie, vždy sme vedeli nájsť spolu k sebe cestu aj východiská pri rôznych veciach, a dokonca tvrdím, že za posledné obdobie, obdobie, kedy sme vo vládnej koalícii, ale aj obdobie, keď sme stáli na rôznych brehoch, sme vždy vedeli nájsť racionálne východiská a verím, že to bude aj v tomto prípade. Takže s dôverou sa obraciam na vás a tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, vytváram časový priestor na to, aby sme o citlivých otázkach viedli ďalšie dodatkové konzultácie a hľadali riešenia, ktoré budú v prospech záujmov občanov Slovenskej republiky.
Samozrejme, existujú tu aj ďalšie otázky, ktoré sú svojím spôsobom veľmi citlivé, a som zaznamenal aj dnes na stránke Národnej rady, že, myslím, pán kolega Budaj bude mať za chvíľku tlačovú besedu, ktorá sa bude týkať otázky vývozu žúmp a otázok spojených s nakladaním odpadovej vody. Chcem povedať, že rovnako citlivo ako vníma tento problém opozícia, rovnako citlivo vníma tento problém aj koalícia. Sme si vedomí, že je to citlivý problém pre obyvateľov Slovenska.
Na druhej strane však stojíme pred otázkami, ktoré v mnohých prípadoch pri vybudovaných kanalizáciách, čistiarňach odpadových vôd, na ktoré boli čerpané dotácie z fondov Európskej únie, a medzi indikátormi, ktoré znamenajú v prípade ich nenapĺňania, a tým indikátorom je podiel napojenia obyvateľstva na vybudované dielo, aby to nebola investícia len pre investíciu, že je zakopaná rúra a naďalej sa znečisťuje aj vo vodohospodársky významných oblastiach spodná voda a tým sa vytvárajú predpoklady pre jej nedostatok v budúcnosti alebo zhoršenie jej kvality, dochádza k tomu, že mnohí občania sa nenapájajú.
Opätovne tu vytvárame v tomto pozmeňujúcom návrhu určité prechodné obdobie, v ktorom sme schopní o týchto otázkach ďalej nejakým spôsobom hovoriť. A hovoríme o tom, že požadovanie potvrdenia o spôsobe likvidácie, teda jedinom správnom spôsobe likvidácie odpadových vôd cez čistiarne odpadových vôd, sa bude môcť požadovať až po 15. septembri 2018 a na druhej strane nejaké plné znenie týchto opatrení by malo prísť do platnosti až po septembri 2020. Áno, je to opätovne dostatočný časový priestor, aby sme hľadali priestor pre minimálne alebo efektívne zaťažovanie obyvateľov.
Ale na druhej strane, tak ako je to v prípade rôznych skládok, neoprávnených skládok odpadu, toxických skládok odpadu, ktoré, myslím si, že sa snaží riešiť aj v tomto prípade pani poslankyňa Zemanová, ale myslím si, že veľmi efektívne v tomto prípade zakročilo ministerstvo životného prostredia vo Vrakuni cez pána ministra, opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo životného prostredia, sú natoľko vážne otázky, že tuto treba takisto hľadať nejaký vyvážený pohľad. Preto by som vás chcel všetkých poprosiť, aby sme aj túto otázku sa nesnažili nejakým spôsobom spolitizovať, ale hľadali vecne vyvážené riešenia, ktoré budú v prospech budúcnosti a budúcnosti našich detí a našich vnukov, lebo aj pre nich musíme zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody, lebo to je základný predpoklad pre ich život.
Myslím si, že pre krátke odôvodnenie tohto návrhu zákona to stačí, a preto mi dovoľte, aby som v tejto chvíli začal s textom pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
1. V čl. I bode 22 § 36 ods. 4 sa slová "za posledné dva roky" nahrádzajú slovami "najviac za posledné dva roky".
Odôvodnenie: Orgán štátnej vodnej správy alebo obec môže žiadať doklady o odvoze odpadových vôd najviac za posledné dva roky.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 63 vkladá nový bod 64, ktorý znie:
"64. V § 80d ods. 3 sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to sa nevzťahuje na povolenia na odber podzemných vôd.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Úprava je v nadväznosti na posun lehoty na zosúladenie práv a povinností vyplývajúcich z doterajších povolení na odber podzemných vôd z dôvodu časovej náročnosti vypracovania záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody (§ 80e ods. 2).
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 64 § 80e vrátane nadpisu znie:
"§ 80e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2018
(1) § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018.
(2) Povolenia na odber podzemných vôd vydané podľa § 21 ods. 1 v znení účinnosti do 14. marca 2018, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom v znení účinnom od 15. marca 2018, je potrebné do 31. decembra 2020 uviesť s ním do súladu, inak strácajú platnosť. (To je to predĺženie doby, po ktorú je potrebné vykonať opatrenia.)
(3) Konania začaté a právoplatne neukončené pred 15. marcom 2018 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(4) Obec alebo orgán štátnej vodnej správy môže žiadať predloženie dokladov o odvoze odpadových vôd podľa § 36 ods. 4 v znení účinnom od 15. marca 2018 najskôr od 15. septembra 2020; do 15. septembra 2020 môže žiadať predloženie dokladov o odvoze odpadových vôd vykonanom po 15. septembri 2018.
(5) Do doby zverejnenia registra odborne spôsobilých osôb ministerstvom na svojom webovom sídle žiadateľ predkladá preukázanie splnenia podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b) bez oprávnenej osoby."
V tejto súvislosti, pán spravodajca, žiadam vyňať bod 24 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, lebo je v kolízii s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Odôvodnenie predloženého znenia § 80e: (Reakcia spravodajcu.) 24, bod 24 spoločnej správy, osobitné hlasovanie.
V prechodných ustanoveniach sa vykonala úprava pre začaté a právoplatne neukončené konania pre povinnosť predkladania dokladov o odvoze odpadových vôd za posledné dva roky až od 15. septembra 2020 a pre situácie, kedy bude potrebné preukazovať splnenie podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b), ale nebude ešte zverejnený register odborne spôsobilých osôb zo strany ministerstva životného prostredia. Vytvorenie registra totiž predpokladá určitý časový rámec, počas ktorého sa záujemcovia o odbornú spôsobilosť musia podrobiť odbornej príprave a následnému vydaniu osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Až po týchto úkonoch môžu byť ako odborne spôsobilé osoby zapísané do registra, ktorý zverejňuje ministerstvo životného prostredia. Z uvedených dôvodov sa počas prechodného obdobia, ktoré bude trvať do zverejnenia registra zo strany ministerstva životného prostredia, bude preukazovať splnenie podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b) bez odborne spôsobilej osoby. V prechodných ustanoveniach sa upravuje lehota na zosúladenie práv a povinností vyplývajúcich z doterajších povolení na odber podzemných vôd z dôvodu časovej náročnosti vypracovania záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody.
4. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 384/2009 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 268/2010 Z. z., zákona č. 110/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 147/2017 Z. z. a zákona č. 292/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 45b odsek 4 znie:
"(4) Záverečnú správu s výpočtom zásob ložísk nevyhradených nerastov, ktorá nebola schválená ministerstvom podľa právnych predpisov účinných od 1. júla 1988, organizácia, odkaz pod čiarou 54, odovzdá ministerstvu podľa § 18 ods. 2 do 31. decembra 2018. Záverečnú správu s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnú správu s výpočtom množstva geotermálnej energie, ktoré neboli schválené ministerstvom podľa predpisov účinných od 1. júla 1988, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, odkaz pod čiarou 55, odovzdá ministerstvu podľa § 18 ods. 2 do 30. júna 2020."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
V prechodných ustanoveniach sa upravuje lehota v súvislosti s predkladaním záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnej správy s výpočtom množstva geotermálnej energie z dôvodu časovej náročnosti vypracovania záverečnej správy.
5. V čl. III sa slová "1. marca" nahrádzajú slovami "15. marca".
V súvislosti s tým sa v čl. II 2. bode v § 42bb slová "1. marca" nahrádzajú slovami "15. marca".
Účinnosť sa navrhuje posunúť z časových dôvodov schvaľovania tohto vládneho návrhu zákona a primerane aj legisvakančnej doby.
Pán predsedajúci, skončil som.
A, vážený pán minister, verím, že toto vystúpenie zoberiete ako ponuku na ďalšie konštruktívne rokovania, tak ako sme ich viedli aj doteraz. Ďakujem veľmi pekne aj za vašu spoluprácu, aj za pozornosť pri predkladaní tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem za slovo. No, pán kolega, vo vašom vystúpení sa veľmi často objavovalo slovo populizmus, ale myslím si, že toto je slovo, ktoré sa hodí aj na vaše vystúpenie.
Ak ste citovali zo správy pána prezidenta, tak ja vám tiež budem citovať: "Zapojenie verejnosti do procesu tvorby zákonov je žiaduce." Áno, súhlasím s tým. Ale z tohto pohľadu veci si nepamätám jediný opozičný návrh zákonov, ktorý by bol vo verejnosti citovaný. A z tejto logiky veci by žiaden z poslaneckých návrhov zákonov nemal byť predložený, lebo nebol dostatočne konzultovaný s verejnosťou a nebola verejnosť o tom oboznámená.
Ďalej sa tu píše, že "predpokladom kvalitnej diskusie o zákonoch a v konečnom dôsledku aj kvalitnej legislatívy existencie verejne dostupných informácií o povahe a dôsledkoch navrhovaných opatrení". Opätovne si nepamätám na jediný opozičný poslanecký návrh, ktorý by takto postupoval.
Ak ste spomínali slovo populizmus, tak sa vás chcem spýtať, ak navrhuje jeden poslanec opozície bez konzultácií s opozičnými, nieto ešte s koaličnými poslaneckými klubami ústavné návrhy zákonov, tak to považujete za hrdinstvo alebo za populizmus? Podľa mňa je to číry populizmus.
A keď chcete zrovnávať úplne seriózne jednotlivé návrhy, tak sa pozerajte rovnakým metrom aj na svoje návrhy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No, pán kolega, ja som veľmi rád, že ste povedali vo svojom vystúpení, že predmetom každého poslanca, ktorý patrí k nejakej politickej strane alebo koalícii alebo opozícii je plnenie vlastného volebného programu a že je absolútne nemiestne, ak vás druhá strana obviňuje z toho, že nie ste schopní alebo ochotní plniť volebný program druhej strany. A myslím si, že ste to povedali úplne jasne, pričom ste povedali úplne správne, že sa nikto nebráni žiadnym diskusiám.
Druhú poznámku, som veľmi rád, že ste na koniec diskusie, na koniec tejto schôdze a tohto bodu, ktorý končí schôdze parlamentu v tomto roku, preukázali, že sa dá hovoriť k téme vecne, krátko a pomenovať všetky problémy bez zbytočnej osobnej prezentácie, ktorá je v mnohých prípadoch bez akéhokoľvek obsahu dlhšia ako vaše vystúpenie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, bolo to, čo som chcel povedať, nad rámec tej faktickej poznámky, ktorú som mal, takže skúsim to nejakým spôsobom doplniť.
Ja musím povedať, že absolútne sa nestotožňujem s tým, čo povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Budaj, že by išlo o nejakú demontáž demokracie alebo uzurpovanie si moci volenými predstaviteľmi, no lebo som predstaviteľom samosprávy ako relatívne dlhé obdobie, stretávam sa so stovkami primátorov, starostov, stretávam sa so stovkami poslancov obecných, mestských zastupiteľstiev a musím povedať, že vždy to závisí od toho, aké je personálne zloženie, aké sú medziľudské vzťahy, aký je boj medzi týmito dvomi skupinami.
Jednoducho ak sme si v roku 1990 nastavili samosprávu tým spôsobom, že máme dva rovnocenné orgány, jedným orgánom je starosta alebo primátor a druhým orgánom je zastupiteľstvo, a tieto dva orgány nejakým spôsobom majú predovšetkým spolupracovať a obhajovať záujmy mesta, obce, občanov, rozvoja daného, daného regiónu alebo daného územia, tak toto, na tomto by to malo byť celé vystavané. Ak to dnes stavia do polohy, že dobre, je to zastupiteľstvo, lebo zastupiteľstvo je kolektívny orgán a je to orgán, ktorý je založený na princípe čím viac hláv, tým viac rozumu, ktorý stojí proti nekompetentnému starostovi alebo primátorovi, myslím si, že je to absolútna, absolútna chyba interpretácie, absolútne nepochopenie demokracie a už do toho vnášanie otázky, že veď nekompetentné je aj zastupiteľstvo, lebo potrebujeme mať otvorené komisie, pričom vieme, že komisie sú zložené z poslancov plus ďalších ľudí, ktorí nie sú zvolení do samosprávy, ale sú zvolení do komisií na základe výsledkov legitímnych - podotýkam legitímnych - volieb, tak to už sa mi zdá ako, ako až demontáž demokracie v určitom slova zmysle, ktorá hraničí s prvkami anarchie. A tu jednoducho znovu budem poukazovať a budem opätovne poukazovať na to, že vo chvíli, keď sa niekto pasuje za aktivistu, obhajuje nejaké záujmy, musím povedať, že obhajuje predovšetkým parciálne záujmy, a nie je vždy jasné, či obhajuje záujmy svoje, skupinové alebo verejné.
A toto je podstata toho problému, pričom s týmto typom ľudí nemáte žiaden možný spôsob, ako, ako komunikovať s rovnosťou zbraní, lebo vo väčšine prípadov využívajú nerovnosť zbraní v tom, že používajú sociálne siete, používajú rôzne letáky, používajú často neopodstatnené tvrdenia, a ktoré sú až na hranici trestných činov ohovárania, a to si myslím, že je absolútna nerovnosť zbraní, kde legitímne zvolený orgán, ktorým je zastupiteľstvo alebo starosta, musí konať len v rámci toho, čo mu umožňuje zákon.
A tu, tu niekde hľadajme, ako vyvážiť tieto dva, tieto dve skupiny záujmov, lebo myslím si, že premiera, teda príliš veľa priestoru pre jednu skupinu znamená takú istú demontáž demokracie ako príliš veľa priestoru aj pre legitímne zvolených predstaviteľov, ktorí zatvárajú dvere pred občanmi a pred kontrolou. Čiže skúsme hľadať túto nejakú rovnováhu, lebo myslím si, že len tadiaľto vedie cesta a neexistuje univerzálna pravda, ktorá dnes je len v ústach opozičných poslancov.
Vrátim sa ešte k otázke kontrolóra. Znovu zopakujem, ja si nemyslím, že kontrolór je nástrojom zastupiteľstva proti legitímne zvolenému starostovi alebo primátorovi. Hľadajme aj tuto priestor taký, aby boli kontrolované samosprávy, ich pôsobenie, ich hospodárenie, či je v súlade s platnými právnymi predpismi, zaužívanými postupmi, či je transparentné, alebo nie je. Ale nemôže byť kontrolór orgán jedného orgánu voči druhému orgánu, toto ako absolútne, toto absolútne odmietam.
Ak hovoríte, pán poslanec Budaj, o tom, že je rad podnikov, ktoré sú zriadené samosprávami, cez ktoré preteká objem finančných prostriedkov, ktorý je mnohokrát vyšší, ako je objem mestských alebo obecných rozpočtov, áno, máte pravdu. Ale ak by som chcel v tomto prípade nejakým spôsobom biť do tohto obdobia, tak sa spýtam, napr. taká Bratislavská vodárenská spoločnosť alebo Dopravný podnik mesta Bratislavy, ale predovšetkým vodárenské spoločnosti na celom území Slovenska, kedyže sa pristúpilo k tomu, že z tých štátnych podnikov, ktoré boli úplne zlé, sa previedol majetok do obcí a miest a tým pádom prešli tam aj manažérske právomoci. A kedyže nastal ten druhý krok, kedy sa v úvodzovkách samosprávy zbavili manažérskych právomocí a previedli ich na základe rôznych zmlúv na zahraničné spoločností, ktorí tento majetok spravujú? Kedyže sme sa dopracovali k tomu... (Reakcia z pléna.) To je roky, to sú roky 2000 až 2006. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Budaj, poprosím, vám nikto neskákal do reči. Pán poslanec Budaj! Nechajme rozprávať pána poslanca..

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Že ak by som, ak by som, ak by som v tomto, v tomto pokračoval, tak presne v tomto období, keď došlo k tomuto prevodu majetku, došlo aj k takým činnostiam, ako je outsourcovanie rôznych činností, ako sú servisné činnosti, opravy a podobné veci, ktoré sú v mnohých prípadoch predražené.
Ale keby som sa na to pozeral ešte z iného pohľadu ako pohľadu mestského poslanca Bratislavy, tak sa spýtam, keďže Bratislava napríklad v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti má absolútnu majoritu a všetky ostatné obce a mestá v Bratislavskom kraji sú obyčajnými štatistami v tomto, tak, tak potom poďme, poďme na základe občianskeho princípu a hľadania absolútnej pravdy povedať, že Bratislava v týchto orgánoch nebude mať absolútnu majoritu, a poďme povedať, že bez súhlasu nejakej časti tých ostatných dotknutých území nebudú môcť niektoré rozhodnutia byť prijímané, lebo sú proti rozhod..., lebo sú proti tým obciam a mestám, ktoré sa na danom území nachádzajú a nemajú žiadne právomoci ovplyvňovať toto dianie. Aj toto je druhá časť pravdy, o ktorej v tejto chvíli nehovoríte. A je to pravda, ktorú ako, ako kritiku pociťujú obyvatelia miest a obcí napríklad Bratislavského kraja.
Čiže toto sú všetko veci, o ktorých treba pravdepodobne úplne legitímne hovoriť. Ale skúsme mať širší a vyváženejší pohľad. Argumentujete, že občania nemajú byť za oponou. Ja s vami absolútne súhlasím. A som, som zástancom toho, aby bola dostatočná verejnosť, a myslím si, že aj v rámci obce, ktorú v tejto chvíli predstavujem a riadim, sa snažím o maximálnu možnú otvorenosť, aká sa dá, aká sa dá dosiahnuť, ale zase na druhej strane si úplne úprimne položme ruku na srdce, ak máte rôzne, ak máte napr. územné rozhodnutie, stavebné konanie, medzitým máte ešte EIA, ak skupina dvoch alebo troch ľudí, ktorí sa vydávajú za občianske združenie, vám úspešne likviduje dobré rozvojové zámery počas období 5-7 rokov, až sa dostanete do stavu, že nie ste schopní čerpať napríklad eurofondy, tak je to na škodu daného územia, a nie je to v prospech daného územia.
Veľmi podobne, veľmi podobne, aj keď tu už je to trošku vyváženejšie, je otázka napríklad pri nakladaní povolení na výrub s drevinami. Áno, na jednej strane máte prípady, taký, aký je Koliba, ale na druhej strane je to čisté absolútne vydieranie zelených environmentalistov, ktorí nedovolia nakladať s výrubom drevín, ktoré, ktoré sú aj zdravotne poškodené. A ak sa pozriem na zákon, ktorý je platný dnes, že trebárs do tohto konania sa v Bratislave môže prihlásiť aktivista z Čiernej nad Tisou, čo zase absolútny nonsens a absolútne nepochopenie logických súvislostí.
Áno, existuje v našom práve rad anomálií, ale tie anomálie nie sú jednosmerné a nie sú všetky namierené proti občanovi, sú namierené aj proti samospráve, ale treba povedať, že predovšetkým veľmi často sú namierené proti zdravému rozumu, a skúsme sa na tieto veci pozerať takto.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Bolo by reagovať fakt na veľa vecí, ale čas mi to neumožňuje, tak len pár poznámok.
Postavenie zástupcu starostu verzus starosta. Ako ja si myslím, že toto je základné nepochopenie manažérskeho princípu riadenia obce. Obec navonok zastupuje starosta, obec, obecný úrad riadi starosta a ja nechápem všetky pokusy, ktoré smerujú k tomu, že opozičné zastupiteľstvo voči starostovi si zvolí zástupcu starostu, ktorý zastupuje starostu úplne legálne na základe platných zákonov, a vo chvíli, keď starosta nebude prítomný, bude trebárs na dovolenke, tak obec pôjde úplne opačným smerom, ako keď tam je prítomný. Toto je absolútne nepochopenie, toto je absolútne nepochopenie princípov demokracie.
Ďalšia otázka, kontrolór. Ale kontrolór nemôže byť orgánom ani obecného zastupiteľstva, ani starostu. Kontrolór má kontrolovať dodržiavanie zákonov, ktorými sa riadi, riadi zastupiteľstvo, ktorými sa riadi starosta, ktorými sa riadia podriadené organizácie, či už sú príspevkové, alebo sú rozpočtové, a má všetky tieto veci riadne kontrolovať. Ak niekto chce postaviť kontrolóra ako orgán zastupiteľstva proti starostovi, nehnevajte sa, ale toto je choré. To sú dva samostatné, rovnocenné orgány a žiaden nepotrebuje a nemôže mať doplnkový kontrolný orgán na toho druhého. Toto by som bol veľmi rád, keby si uvedomili všetky zúčastnené zložky.
A otázka toho, či, aké má byť postavenie občanov, aktivistov a ďalších vecí, ktoré bude, ďalších ľudí, ktorí poukazujú na vecné problémy, no často je to boj legitímne zvolených poslancov s osobami, ktoré sa pasujú za ochrancu záujmov občanov a nezriedka pri tom obhajujú svoje alebo skupinové záujmy.

Ďakujem pekne za faktické poznámky aj za vecný tón diskusie. Ja nemám záujem vzbudzovať tuto vášne, ja mám záujem, aby sme hľadali spoločné riešenia.
Pán poslanec Fecko, ja rozumiem tomu, čo hovoríte a že v zásade nejakým spôsobom sa potrebujete vyviniť, ale ja sa vás v tejto súvislosti spýtam iba jednu vec. A ktože si podpílil konár sám pod sebou? Určite to nebol SMER, ktorý podpílil konár pod vašou bývalou vládnou koalíciou.
Pán kolega Krajniak ja si myslím, že všetky kroky, ktoré sa dejú v hospodárstve, musia byť nejakým spôsobom načasované a to znamená, že niektoré veci potrebujete riešiť prioritne. Keď máte 15- až 20-percentnú nezamestnanosť, tak robíte iné opatrenia, ako keď máte 6-percentnú nezamestnanosť. A skúste sa pozerať na tieto veci aj v týchto kontextoch. To nie je len otázka toho, že kedy čo koho napadne, ale je to aj otázka, čo sa kedy dá zrealizovať a kedy je to efektívne a racionálne realizovať. Podľa nášho názoru je efektívne a racionálne robiť tieto kroky teraz, a preto ich teraz robíme.

No ďakujem pekne za slovo. Ale musím, musím... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, kľudne choďte vedľa, vonku si vybavujete veci.
Pán poslanec Matovič! Rozpráva, pán poslanec Petrák. Opustite sálu, keď chcete ísť von!

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
No, musím zareagovať, napriek tomu, že pán poslanec Matovič odišiel, ak hovorí o tom, že stokrát opakovaná lož sa má stať pravdou, tak to je presne jeho pracovný nástroj. Ak hovoril o týchto veciach, tak hovorí čisto o sebe a hovorí o veľkej časti dnešnej opozície. Páni, keď chcete hovoriť a kázať niekomu inému, buďte takí dobrí, pozrite sa ráno do zrkadla a pokúste sa nepozvracať z toho. Ospravedlňujem sa slušným ľuďom tejto krajiny za to, čo som povedal, ale jednoducho myslím si, že nedalo sa na to reagovať inak.
Keď tu stál pán poslanec Matovič, som mal chuť, že keď sme prídem, tak si dám dole kravatu, zahrajem tu podobné divadielko. A potom som si povedal: a prečo by som to vôbec robil? Veď ja sa nechcem podobať na Matoviča. Ale niektoré veci musím pomenovať tak, ako ich jednoducho vidím.
Pán kolega Matovič, ak hovoríte o tom, že tu niekto šaškuje, tak skúste sa pozrieť pár rôčkov dozadu a povedzte, kto je väčší šašo ako ten, čo odstaví svoje auto na prechode pre chodcov a potom robí okolo toho mediálne divadlo?
Pán poslanec Matovič, ak hovoríte o tom, že žiť z vlastnej práce, a tieto slová počuť z vašich úst je také vcelku zvláštne. Skúste sa spýtať svojich kolportérov, ktorí roznášali vaše regionálne denníky, čo je to žiť zo svojej práce! Skúste sa ich na to spýtať! A skúste sa ich spýtať, ako boli ohodnotení a či vôbec boli ohodnotení!
Pán poslanec Matovič, ak hovoríte o tom, že žiť z vlastnej práce, no tak asi máte na mysli , že najazdiť 600 km denne, keď vozíte svoju matku, áno, je to výkon, klobúk dole pre vami. Toto je teda fakt žiť z vlastnej práce. Tieto slová z vašich úst sa teda počúvajú niekoľkonásobne dobre.
Patent na rozum, ktorý má strana OĽANO alebo opozícia?
Páni, keď chcete predkladať zákony a keď chcete získať podporu napríklad na ústavný zákon, tak nemôže byť jeden predkladateľ, ktorý tu vystúpi a prehlási sám seba za génia, a všetci ostatní sa majú postaviť, dať standing ovation a povedať, presne toto je to, čo sme čakali, takého géniusa ešte zem neniesla a toto ideme schvaľovať.
Páni, ak ste sa vy nenaučili za sedem rokov, alebo odkedy skupina štyroch poslancov z OĽANO je v parlamente, ako sa hlasuje v parlamente, ako sa robí politika a že pre svoje názory treba získať aj podporu iných poslaneckých klubov a iných poslancov ako samých seba, tak je mi vás ľúto, lebo toto nehovorí o vašej profesionalite.
Ak ste hovorili o tom, že desať rokov robíme z ľudí otrokov. Znovu sa obrátim na vás, pán poslanec Matovič, ale aj na štyroch bývalých členov strany SaS, alebo ľudí, ktorí sa dostali na kandidátke SaS do parlamentu, a pýtam sa: a prečože ste to nepovedali stranám SDKÚ, KDH, tým, s ktorými ste boli od roku 2010 v koalícii, keď oni zrušili niekedy v roku 2003 alebo 2004 tieto príplatky?! Zaujímavé, že vtedy ste sociálni neboli. Vtedy ste na ľudí kašlali. A zrazu teraz ste si spomenuli?! A vládli ste s tými ľuďmi. Prečo ste im nepovedali, že to boli opatrenia, ktoré tým ľuďom znepríjemňujú život? Prečo ste nepovedali, že celá privatizácia, tak ako sa urobila, vrátane nastavenia pracovného práva v prospech niektorých, niektorých zamestnávateľov, bola hrubá chyba? Prečo ste to vtedy nepovedali? Teraz ste dostali patent na rozum a potrebujete nás o tom presviedčať? To je fakt úplne, úplne, úplne skvelé.
Ale aby som sa nevenoval iba Matovičovi, myslím, že to v zásade nemá význam. Skúsim povedať pár vecí, ktoré sa týkajú Zákonníka práce, a to, čo prináša.
Zvýšenie príplatku na nočnú prácu z 20 % na 50 % hodinovej minimálnej mzdy. Možno to bude niekomu málo pri osemhodinovej pracovnej zmene, to znamená 11 euro a 4 centy za 8 hodín. Zvýšenie oproti súčasnému stavu 6,62 euro. Áno, viem si predstaviť, že by to bolo viacej. Ale viem si predstaviť, ako tu budú ďalšie príspevky v rozprave, ktoré budú hovoriť o tom, akým zásadným spôsobom devastujeme podnikateľské prostredie. My nechceme devastovať podnikateľské prostredie, my nechceme ani zdierať ľudí a hovoríme, že je čas na to, aby sa zo Slovenska stala krajina, kde práca, ktorú ľudia vykonávajú, kvalifikovaná práca bola primerane ohodnotená, a preto zavádzame aj tieto príspevky späť.
Zvýšenie príplatku vo sviatok z 50 na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Po novom pri priemernom mesačnom plate na úrovni 500 eur, čo je nejakých 3 – 4 percentá zamestnancov, to je príplatok 22,99 za jednu zmenu. Pri 900-eurovom v zásade priemernom alebo ľahko podpriemernom plate je 41,38 eura. Ja si myslím, že toto už je normálny, slušný príspevok, o ktorom sa dá hovoriť, že chceme urobiť niečo pre ľudí, a nielen chceme, ale aj robíme niečo pre ľudí. Ak budem hovoriť, oproti súčasnému stavu je to pri tej hladine 900 euro príspevok plus 20,69 eura.
Príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu. Za osem hodín 22 euro a 8 centov, 22 eur 8 centov. Myslím si tiež, že je to slušné.
Ak budeme hovoriť o tom a hovoril to v úvodnom slove pán predkladateľ, a to je porovnanie štátnej správy, verejnej správy a privátneho sektora, tak na základe rokovania, ktoré bolo v sobotu, kde sa konala mimoriadna tripartita, ktorej sme sa zúčastnili ako predkladatelia návrhu zákona, sme sa dohodli na tom, že urobíme pozmeňujúci návrh v druhom čítaní do zákona, kde sa zrovnoprávni štátna a verejná správa, a to takým spôsobom, že zamestnanec štátnej a verejnej správy bude používať spôsob príplatku ten, ktorý je preňho výhodnejší. Ak je výhodnejší súčasný stav, napríklad štátnej a verejnej správy je príplatok za prácu v noci 25 % z hodinovej sadzby funkčného platu a podľa tohto návrhu to bude 50 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je výhodnejšie podľa platovej hladiny, to bude platiť pre zamestnanca štátnej, verejnej správy. Rovnako to bude práca cez víkend, kde dnes je to príplatok 30 % hodinovej sadzby funkčného platu a teraz to bude 100 % minimálnej mzdy. Rovnako je to, je to pri práci vo sviatok.
Myslím si, že týmto úplne jasne dávame odpoveď na to, že máme záujem, chceme sa starať a začíname sa starať a budeme starať a budeme presadzovať – napriek vášmu kriku o neefektívnej, zlej štátnej a verejnej správe – aj o štátnych a verejných zamestnancov a za prácu, ktorú vykonávajú, im budeme dávať adekvátnu odmenu. Myslím, že toto je skupina ľudí, ktorá pracuje v nie ľahkých podmienkach, pracuje s ľuďmi, ktorí nemajú vždy najlepšiu náladu, a za svoju prácu si zaslúžia byť aj adekvátne ohodnotení.
Ak budem hovoriť o niektorých iným oblastiach, ktoré vyplynuli z rokovania tripartity, mňa obzvlášť potešilo na rokovaní, že všetci predstavitelia zamestnávateľských zväzov, asociácií a Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS, všetci povedali, podporujeme oceňovanie, zvýšené oceňovanie v podobe príplatkov za noc, sviatky, soboty a nedele. To je dobré východisko pre budúce rokovanie. Všetci povedali, že chcú hľadať riešenia, na ktorých sme schopní sa dohodnúť, tak, aby to malo minimálne alebo adekvátne nákladové položky pre ich podnikanie. Všetci predstavitelia zamestnávateľov povedali, že nepovažujú, zopakujem, nepovažujú tento návrh zákona za likvidačný pre podnikateľskú sféru. To znamená, opätovne sa tu vytvára priestor na dostatočnú komunikáciu a hľadanie styčných bodov.
Áno, sú oblasti, v ktorých veľa ľudí pracuje aj v nočných zmenách, v nepretržitých prevádzkach, vo sviatok, v sobotu, v nedeľu. Jedna z týchto oblastí sú nemocnice a sociálne služby. Z analýz, ktoré boli urobené na ministerstve zdravotníctva, vyplýva, že výnos zo zvýšeného prídelu do zdravotného poistenia a sociálneho poistenia vytvára predpoklad, že zavedenie týchto príplatkov aj v týchto oblastiach bude mať neutrálny dopad. To znamená, že to, čo sa vyberie navyše, pokryje výdavky, ktoré sú tu, a nikto nemôže hovoriť o tom, že príde ku kolapsom a že Sociálna poisťovňa alebo zdravotné poisťovne nebudú mať na úhradu týchto nákladov.
Áno, sú tu iné oblasti, kde môžu mať podnikatelia problémy. To, čo je často diskutované, sú pekári, lebo predovšetkým pečú v noci. Ale ak sa pozriete na argumentáciu pekárov, tak hovoria predovšetkým o dvoch alebo o troch veciach. Hovoria áno, podporujeme, aby naši zamestnanci mali vyššie platy, ale mohlo by to mať, mohlo by to mať dopad na zvýšené ceny výrobkov – chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky. Ale ak sa pýtate, kde vidia podstatu problému, tak drvivá väčšina pekárov vám odpovie, že je to neférový vzťah obchodných reťazcov k výrobcom. Zopakujem, neférový vzťah obchodných reťazcov k výrobcom.
Tak, dámy a páni, nie náš návrh zákona je likvidačný, likvidačné je pôsobenie obchodných reťazcov, ako sa správajú k našim výrobcom. A toto musí byť ďalšia oblasť, do ktorej sa pustíme a povieme, že dvojaké marže, neplatenie, strhávanie za akékoľvek pochybenia aj administratívneho charakteru je jednoducho neprípustné a jednoducho musí na Slovensku skončiť. Čiže nehľadajme cestu ako nezaplatiť pekárom alebo ľuďom, ktorí pracujú v pekárňach, ale hľadajme cestu, aby sa správala obchodná sféra tak, ako sa správať má, aby aj náš domáci výrobca bol rovnako honorovaný ako sú zahraniční výrobcovia. Toto je cesta, ktorou sa musíme aj v tomto prípade vydať.
Ja si myslím, že aj to, čo zaznelo v rozprave o zákone, ktorý som uvádzal pred chvíľočkou... Čo to bolo? Sociálne služby? Služby zamestnanosti. Je to jeden balík opatrení a musíme sa pozerať na všetky tieto veci ako jeden balík opatrení. Niečo riešime cez zákon o sociálnych službách, niečo riešime cez Zákonník práce. Ak hovoríte o tom, že by nemali byť zvýhodňovaní ľudia, ktorí prídu pracovať z tretích krajín, áno, riešime to aj cez Zákonník práce, kde hovoríme, že všetci pracovníci, ktorí budú pracovať na Slovensku, musia mať rovnaké pracovné podmienky a rovnakú odmenu za prácu. To hovoríme v Zákonníku práce. A v inom zákone hovoríme, že musíme mať aj podmienky, ktoré sa týkajú ubytovania, a ďalšie rovnaké, aké majú pracovníci, aby nedochádzalo k sociálnemu dumpingu. Ak sa ja rozprávam so slovenskými podnikateľmi, drvivá väčšina slovenských podnikateľov hovorí, že možno by som bol ochotný zaplatiť o nejaké euro viacej na daniach alebo nejakých ďalších odvodoch, ale zrušte čiernu prácu, zrušte sociálny dumping a zamedzte týmto nekalým javom, ktoré sa dejú. Áno, aj toto je predmetom týchto dvoch návrhov zákonov, kde zavádzame aj kontrolné mechanizmy, aby sme vychádzali v ústrety slovenským podnikateľom týmto spôsobom.
Ak ste sa pýtali alebo hovorili ste o tom, že takmer celé východné Slovensko odišlo do zahraničia a že to budú len mŕtve doliny, áno, ale ja sa vás pýtam: a prečo odišli? Prečo neodchádzajú do Bratislavy, ale odchádzajú do Rakúska, do Nemecka, do Anglicka? Je to preto, lebo v Rakúsku, v Anglicku a v Nemecku je vyššia mzda, ako je na Slovensku. A povedia vám, že im sa neoplatí robiť za tú mzdu. My dnes riešime aj tento problém, na ktorý vy upozorňujete, za ktorý nás bijete po hlave. My hovoríme, je konečne čas, aby ľudia na Slovensku zarobili to, čo si zaslúžia, aby sa mzdová úroveň začala približovať mzdovej úrovni rozvinutých západných krajín.
Ak budeme hovoriť o tom, že či na to máme alebo nemáme, niekoľko faktov. Mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú sedem percent, sedem percent celkových nákladov. Čiže mzdy tvoria iba sedem percent. Dvadsaťtri percent zamestnancov v priemysle pracuje v nočných a nepretržitých zmenách, pričom priemer európskej úrovne je jedenásť percent. Priemerné zvýšenie nákladov zamestnancov, teda zamestnávateľov cez navýšenie platov, priemerné navýšenie, aby ma niekto zle nepochopil, ak to spriemerujeme v celom národnom hospodárstve, bude predstavovať 0,2 % nákladov, 0,2 % nákladov. Myslím si, že toto nemôže byť v žiadnom prípade likvidačné. Ale teraz sú zaujímavé ďalšie dva údaje. Pomer miezd na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky je 36 %, zisk je 51 percent. Zopakujem, mzdy tvoria 36 % HDP a zisk 51 percent. Ako je to v krajinách, odkiaľ máme zamestnávateľov, ktorí dávajú veľa pracovných miest na Slovensku? Európska únia, západné krajiny, mzdy 49 %, zisk 36 percent. Zopakujem ešte raz pre tých, ktorí nechcú počuť, mzdy 49 %, zisk 36 percent.
Dámy a páni, ktorí silne podporujete kvalitu podnikateľského prostredia, ako sa môžte stotožniť s tým, že budete od rána do večera vykrikovať o kvalite podnikateľského prostredia na jednej strane, budete vytvárať podmienky pre vývoz ziskov do zahraničia, kde sú zamestnávatelia ochotní platiť 40 % na mzdy a majú len 36 % na zisk?! Ako môžte toto podporovať?!
Ak chcete nás obviňovať, že to malo byť skôr, že to malo byť inak, tak vás veľmi pekne prosím, pri akejkoľvek argumentácii v budúcnosti majte na pamäti aj tieto čísla.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem to len nejako zhodnotiť, z môjho pohľadu túto rozpravu. Ďakujem za všetky vystúpenia, ktoré tu zazneli. Z vystúpení z rozpravy rozumiem tomu tak, že nikto nenamieta, že by toto bol návrh zákona, ktorý by poškodzoval záujmy obyvateľov Slovenska alebo Slovensko, a dve vystupujúce, ktoré boli, povedali, že ten návrh zákona vítajú. Ja si myslím, že toto by mohlo byť zhrnutie, ktoré je. Všetka kritika, ktorá sa tu zniesla, vnímam ako povinnú politickú jazdu, lebo potrebujete hľadať niekde chyby.
Pán Mazurek, ja sa k vašim vyjadreniam vrátim pri ďalšom návrhu zákona.
A vám všetkým, ktorí hľadáte, kde vznikli chyby. Slovensko sa dostalo do vážnych problémov dvomi rozhodnutiami. Prvé rozhodnutie bolo prezidenta Havla, ktoré znamenalo okamžitý nárast 30-percentnej nezamestnanosti na Slovensku. Druhé rozhodnutie, ktoré spôsobilo vážne hospodárske škody Slovensku, bol spôsob privatizácie. Tak ak hľadáte chyby, nehľadajte ich na vláde SMER-u.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh poslaneckého návrhu o službách zamestnanosti. V súvislosti s riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých profesiách na slovenskom trhu práce navrhujeme zjednodušenie podmienok pre zamestnávanie štátnych príslušníkov z tretích krajín, a to pre zamestnanie a kde pretrváva nedostatok pracovnej sily, a zoznam týchto zamestnaní stanoví komisia na tripartitnej úrovni a bude zverejnený a ročne aktualizovaný na webovej stráne ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a pre okresy s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 percent.
Pre vašu informáciu a informáciu verejnosti miera evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike k 30. septembru dosiahla 6,42 % a je najnižšia od roku 1991. V 51 okresoch bola zaznamenaná miera nezamestnanosti nižšia, ako je celoslovenský priemer a v 33 okresoch nižšia ako 5 percent. Ide predovšetkým o okresy krajov Trenčín, Bratislava, Trnava a Nitra, kde pôsobia najväčší zamestnávatelia, ktorí už dlhodobo avizujú nedostatok pracovnej sily a problémy spojené s jej zabezpečením z radov nezamestnaných. Táto situácia spôsobuje, že za uplynulý rok sa zdvojnásobil počet štátnych príslušníkov z tretích krajín, ktorí pracujú na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho dochádza aj k zvyšovaniu administratívnej záťaže a predlžovania obdobia pri udeľovaní jednotlivých povolení, ako sú povolenia na prechodný pobyt a povolenia na zamestnanie štátnym príslušníkom tretích krajín. Na identifikované zamestnania bude pri udeľovaniach pri jednotných povolení štátnym príslušníkov tretích krajín platiť zjednodušený proces, a preto nebude na tento účel potrebné nahlasovať voľné pracovné miesta. S cieľom zrýchlenia procesu pri vydávaní jednotných povolení vo všeobecnosti sa, navrhujeme skrátenie obdobia pre nahlasovanie voľných pracovných miest za účelom posúdenia situácie na trhu práce z 30 na 20 kalendárnych dní. Navrhujeme obmedziť počet takýchto zamestnancov najviac na 30 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa a toto navrhujeme z dôvodu, aby sa tento nástroj nezneužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v Slovenskej republike.
Zjednodušenie podmienok a zrýchlenie procesu má len napomôcť zamestnávateľom riešiť prechodný nedostatok pracovnej sily aj prostredníctvom príslušníkov tretích krajín.
V súvislosti s riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých profesiách na slovenskom trhu práce navrhujeme zrušenie podmienky nahlasovania voľných pracovných miest, ak ide o zamestnania s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou nezamestnanosti nižšou ako 5 percent. S cieľom zabezpečiť pre štátnych príslušníkov z tretích krajín a iných členských štátov okrem porovnateľných pracovnoprávnych podmienok, ktoré sú predmetom novely Zákonníka práce, aj adekvátne podmienky ubytovania navrhujeme doložiť doklad o zabezpečení primeraného ubytovania. Táto povinnosť sa v súčasnosti vyžaduje pri udeľovaní prechodného pobytu, resp. akéhokoľvek pobytu, ktorý stanovuje, ktorý sa udeľuje na základe zákona o pobyte cudzincov. S cieľom zosúladenia jednotlivých ustanovení zákona aj v prípade udeľovania povolení na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania navrhujeme doplniť, že je zabezpečené ubytovanie pre sezónneho pracovníka, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky podľa osobitných predpisov.
V záujme zosúladenia podpory pracovnej mobility pre skupinu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie navrhujeme predĺžiť obdobie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou o zamestnanie o ďalších 6 mesiacov, teda na 12 mesiacov, tak ako pri poskytovaní príspevku na podpory mobility za prácou. Príspevok navrhujeme poskytovať bez ohľadu na spôsob dopravy do zamestnania. Týmto sa umožní poberanie príspevku aj tým zamestnancom, ktorí dochádzajú za prácou a nemajú spojenie hromadnými dopravnými prostriedkami, prípadne hromadné dopravné prostriedky nepremávajú v danej lokalite podľa potreby výkonu zamestnania. Navrhujeme súčasne vypustiť zákaz poskytovania príspevku pri dochádzaní za prácou v rámci jednej obce a tým umožňujeme poskytovať príspevok aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania v rámci väčších obcí a miest, v ktorých je doprava do zamestnania nevyhnutnosťou. Zároveň nadväzne na poznatky aplikačnej praxe so zámerom zmierniť výdavky občana na cestovné navrhujeme zvýšenie maximálnej mesačnej výšky príspevku z aktuálnych 135 eur na 200 eur.
Ďalej navrhujeme rozšíriť cieľovú skupinu na účel príspevku pre podporu mobility za prácou o zamestnancov, ktorí počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania zmenia miesto trvalého pobytu alebo nahlásia prechodný pobyt v súvislosti s výkonom zamestnania. So zámerom zmierniť výdavky občana na bývanie súvisiace so zmenou pobytu navrhujeme skrátiť vzdialenosť pre vznik nároku na príspevok zo 70 na 50 km a zvýšiť maximálnu mesačnú výšku príspevku zo súčasných 250 na 400 eur, resp. 600 eur pre manželov počas prvých šiestich mesiacov alebo na 200 eur, resp. 300 eur pre manželov, a nie 125 ako v súčasnosti počas ďalších šiestich mesiacov
S cieľom podpory zvýšenia motivácie prijať zamestnanie aj vo väčšej vzdialenosti od miesta trvalého pobytu navrhujeme zavedenie nového príspevku na presťahovanie za prácou pre zamestnancov, ktorí zmenia miesto svojho trvalého pobytu.
Účel príspevku navrhujeme ustanoviť na náhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním do miesta nového trvalého pobytu, náklady na sťahovaciu službu, náklady na poplatky potrebné na vybavenie úradných dokumentov a tak ďalej. A súčasne tieto výdavky môžu byť použité aj na úhradu nájomného alebo iných plnení súvisiacich s užívaním bytu. Suma príspevku sa navrhuje najviac do výšky 4 000 eur v úhrne, alebo v prípade manželov, ktorí spĺňajú podmienky, až do výšky 6 000 eur. Príspevok navrhujeme vyplácať do 30 dní na základe predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady.
Domnievame sa, že všetky tieto opatrenia výrazne môžu napomôcť mobilite pracovnej sily, pomôžu ľuďom, ktorí majú relatívne nízke príjmy, aby náklady na cestovné neboli významnou položkou. Ak by som mal hovoriť o nákladoch, ktoré tieto opatrenia budú stáť štátny rozpočet, tak v roku 2018 predpokladáme náklady zhruba 2,8 mil. eur, v roku 2019 takmer 4,6 mil. eur a v roku 2020 takmer 5 mil. eur na tieto opatrenia, čo považujem za celkom seriózne výdavky štátneho rozpočtu. A sme presvedčení, že toto pomôže slovenskému pracovnému trhu a zamestnávateľom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás opätovne pozvať na projekt alebo odborný seminár v rámci projektu "Veda v parlamente", ktorý sa uskutoční dnes o 12.00 hodine v kinosále. Máme celkom dobré zastúpenie – Slovenskú akadémiu vied, Rakúsku akadémiu vied, Dánsku technologickú radu, Spoločné výskumné centrum Európskej komisie, úrad podpredsedu vlády pre investície. Budeme hovoriť o zriadení alebo príprave na zriadenie komisie pre budúcnosť pri Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport tak, aby sme pri našich otázkach sa rozhodovali na základe vedeckých poznatkov a boli na úrovni ostatných vyspelých krajín Európskej únie. Ste všetci vítaní. Ďakujem pekne.