Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vidím, že ochrana zvierat, dane, podnikanie tak vehementne rezonuje v spoločnosti, ale musím povedať, že v plnej miere súhlasím s tým, čo povedal pán prezident, a tak ako pri jeho samotnom schvaľovaní som bol proti tomuto návrhu, aj teraz teda podporím pána prezidenta, aby takýto zákon v slovenskom právnom poriadku nebol. Dovoľte, aby som najskôr k meritu tohto zákona vystúpil.
Nie je pravda, že každý chovateľ sučky by mal byť živnostníkom. Babka na dedine keď má sučku, náhodu ujde, pripári sa, čo, 70-ročná alebo 80-ročná má si vybaviť živnosť, lebo bude mať šesť šteniat jednorazovo? Asi nie. Čo chceme postihnúť, povedzme si, čo chceme postihnúť?! Z tej diskusie, ktorá tu odznela na minulej schôdzi, je jasné a zrejmé, že chceme postihovať tých chovateľov, resp. v úvodzovkách množiteľov, ktorí psov držia v nekresťanských podmienkach, týrajú. Máme zákon na týranie, ktorý trestá týranie zvierat? Máme. Tak si kladiem otázku, prečo orgány činných v trestnom konaní neuplatňujú tento návrh zákona. Keď takýto chovateľ sa stane zrazu živnostníkom, potrestáme ho za týranie zvierat? Nie, lebo ten istý zákon by sme mali uplatniť aj na živnostníka, aj na fyzickú osobu. Vytvárame len snahu zas niekoho tlačiť, musíš mať bumažku. A nie je to podstatné, nie tá bumažka je podstatná. Skôr pokúsim sa to vysvetliť. Keby orgány činných v trestnom konaní naozaj niekoho, takéhoto chovateľa - a poviem aj, ako je možné identifikovať takýchto chovateľov podľa súčasne právnych predpisov Slovenska - by potrestali za týranie zvierat jedného-dvoch exemplárne, som presvedčený, že v tejto krajine týranie zvierat je minulosťou, a schvaľoval by som tento postup.
Otázka daní, či fyzická, či právnická osoba, či dôchodca, to je úplne jedno. Nielen tých 500 euro je možné ako uplatniť ako nezdaniteľnú čiastku, ako aj dôchodca môže mať ostatný alebo iný príjem do výšky 1 901,61 euro, to bolo za rok 2016, tak ako nepozeral som sa, či to platí aj pre tento rok, ale len názorne. Tak do 1 901 euro je možné predávať šteňatá, nad, lebo možnože nad 500, možnože nad tých 1 900, ale už musíte priznať daň. Keď nepriznáte, tak nech koná daňový úrad, finančná správa a nech ich potrestáte. Ako prinútite niekoho, aby mal živnosť? No nijako. To, že budeme mať zákon. A čo sa zmení? Nič sa nezmení. Nezmení sa preto, lebo aj na potravinárske prevádzky je povinnosť, aby každý, kto predáva a zhotovuje potraviny, mal prevádzku. A predsa naši inšpektori pravidelne nachádzajú výrobné závody, ktoré, prevádzky, oprávnenie nemajú. To znamená, že skôr by sme mali dodržiavať a kontrolovať tie zákony, ktoré dnes platia na území Slovenskej republiky.
Počet tých zvierat. Nevieme, koľko ich je a kde sú, ale, kolegyne, kolegovia, každé to šteňa, keď donesiete na to odborné miesto, musí mať pas. A ten pas vydáva Komora veterinárnych lekárov. Tento systém riadi, kontroluje a dozoruje Štátna veterinárna a potravinová správa. Prikážme, nech ministerstvo prikáže, keď to chceme, aby pravidelne raz alebo dvakrát do roka z tejto evidencie veterinárna komora, Komora veterinárnych lekárov, musí poskytnúť ministerstvu a daňovému úradu, a vieme porovnať. Keď poviete, že ako štence sa nemôžu predávať, alebo keď niekto bude predávať štence, tak musí mať živnosť. Kolega Goga mi tu pred chvíľkou povedal, že no a čo, budú predávať obojky. Budú pýtať peniaze nie pre šteňatá, šteňatá si berte, budú darovať, ale ten obojok za jeden cent na krku budú predávať za 300 euro. A už to nie je predaj toho psa a šteňaťa, ale je to príjem pre toho človeka. To znamená, že keď by sme dnes uplatnili, že kto predáva a Komora veterinárnych lekárov komu koľko vystavila týchto dokladov, tak vieme s veľkou presnosťou povedať, že kto má chovnú stanicu nahlásenú alebo nenahlásenú, a vieme povedať aj to, že koľko tých šteniat predal. Potom môže prísť, môžu prísť orgány činné v trestnom konaní preveriť, či tie zvieratá sú chované tak, ako to predpisuje zákon, alebo či nie sú týrané. Keď sú týrané, tak je možné ich postihovať. Zas môže prísť daňový úrad alebo Finančná správa a môže prekontrolovať, či naozaj z predaja toho počtu mal príjem, ktorý neuviedol v daňovom priznaní, a môže ho postihovať. Tieto dve platné opatrenia dnes nám zabezpečia, že vieme obmedziť aj týranie zvierat, aj to, že niekto na tom má kšeft a nepriznáva sa k tomu. Ale to, že ideme za všetko žiadať živnosť, ako s tým, prepáčte, neviem súhlasiť. Lebo pomaly sa takýmto spôsobom dopracujeme k tomu, že aj na to budete potrebovať živnosť v tejto krajine, keď sa chcete viac nadýchnuť, a to nie je správna cesta.
A teraz dovoľte, aby som zareagoval na kolegu Poliačika. Spomenul tu rok 2011 a to, že predložili mne ako vtedy ministrovi zákon o ochrane zvierat. Áno, ale úprimne musím povedať, že keby som ako minister vtedy s tým súhlasil, tak v chove zvierat vytvoríme chaos. Bol to jeden ucelený zákon, ktorý riešil všetky veci, ktoré dnes v právnom alebo v tom čase v právnom systéme v Slovenskej republike boli v rôznych zákonoch, trestných, veterinárnych, obecného zriadenia, vybrali všetko do jedného zákona, ale zároveň neriešil a nebola snaha riešiť, aby z tých ostatných to vypadlo. To znamená, by sme mali niekde duplicitu, niekde by sme sa zároveň vylučovali. A preto som v tom čase povedal, že takýmto spôsobom a takéto riešenie je zlé. Ale keď chceme trestať tých, ktorí chovajú zvieratá zle, je možné a je tu ten priestor, ako to urobiť.
Súhlasím s tým, čo povedal Jožo Mihál, že dane sa platiť majú. Tak nech kontrolujeme, a ukázal som vám spôsob, že dnes každý, kto predá, každý, kto vyvezie, skade to pochádza, potrebuje mať papier. Potrebujeme papier, pes musí, pokiaľ ide mimo územia Slovenskej republiky, musí byť začipovaný či zapísaný, pas tohto zvieraťa musí byť vydaný a tento vydáva a register vedie Komora veterinárnych lekárov. Taký veľký problém do toho zákona dať, že komora tieto údaje má poskytnúť? Som presvedčený, že keby daňový úrad, Finančná správa alebo polícia by požiadala o tieto údaje, tak nič nebráni tomu, aby Komora veterinárnych lekárov tieto údaje im postúpila, a je možné prísť ku ktorémukoľvek chovateľovi. A nemusíme trestať naozaj v prípade poľovníkov. Ako mať chovnú stanicu je veľakrát nutnosť. Nielen to, že chcem, ale však idú na poľovačku s tým psom, ten diviak roztrhá, zraní toho psa, je to pri výkone tej činnosti, čo potrebuje mať ďalšie, a keď má sučku, chová, zaoberá sa s tým a má z toho sám záľubu, koľkých starých ľudí poznám v dôchodkovom veku, že majú takúto chovnú stanicu s jednou sučkou, celkový príjem neprekročí tých 500 euro a my ich chceme dnes buzerovať tým, že musíš byť živnostník. Pričom nemusí byť živnostník, stačí dodržiavať zákony. Áno, keď už to prestúpi tú hranicu tých 500 alebo 1 900 euro, tak potom daňový úrad musí od neho žiadať, že prečo si nepodáva daňové priznanie. Keď toto dvakrát to dáme do novín, že to takto funguje, tak v tejto krajine Národná rada nemusí prijímať ďalšie zákony, ale len uplatňovať to, čo tu je. A prijímaním zákonov len preto, aby sme mali zákon, vec nevyriešime, nebude menej tých, ktorí budú týrať, nebude menej tých, ktorí budú predávať, lebo tak ako som uviedol, s tým návrhom, čo povedal aj pán Goga, je možné to zmeniť. Nebudú predávať štence, budú predávať obojky.
Ďakujem.