Dobrý deň. No ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, ja tu stojím k tejto téme už asi šiestykrát, ja si myslím, pretože úplne od začiatku, ako sme sa začali baviť o tejto téme, konkrétne o jasličkovej časti novely o sociálnych službách, aby som bola presná, pretože kolegyňa Bašistová má pravdu v tom, že toto je novela o sociálnych službách a netýka sa len jasličiek, ale teda ja som sa úplne od začiatku, úplne od začiatku znamená od augusta pred dvomi rokmi, aby sme si všetci rozumeli, venovala tejto časti. A ja začnem tam, kde skončili kolegyne. Chcem poďakovať pani kolegyni Kiššovej za jej prejav. Ja sa budem v mnohom opakovať, ale, bohužiaľ alebo vďaka Bohu, si to budete musieť vypočuť opäť, pretože je to naozaj relevantné a je to možno aj poučenie pre nás všetkých do budúcna, aby sme takéto chyby nerobili. Čiže ja sa vrátim ešte pred tým, ako začnem ten môj pripravený príhovor k tomu, že ja som sa s Luciou Gomez, ktorá je, ktorá ona bola nie opozícia, ona bola tá prvá, ktorá začala riešiť toto, pretože je to majiteľka jaslí a jej sa to začalo týkať, samozrejme, a keďže je dostatočne aj verbálne schopná, aj jej to celkom myslí, tak skrátka ona vo svojom voľnom čase založila Alianciu súkromných škôlok a jaslí a začala sa tomu venovať a ja som s ňou v auguste pred dvomi rokmi sedela, keď bola táto novela ešte len v MPK, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Čiže úplne, úplne na začiatku. Dali sme tam množstvo pripomienok.
Pani Kuciaňová, ani jedna z nich nebola vypočutá, čiže samozrejme, že zákon je niečo, čo je menné a nie je nemenné, ale tak sa počúvajme, presne, ako hovorila kolegyňa Kiššová, nemusíte počúvať opozíciu, tak počúvajte relevantné neziskové organizácie, tretí sektor, podnikateľov a nemuseli by sme tu vôbec stáť, nemuseli by ste sa vy, teraz vy tri trápiť v tom, že vy ste museli predložiť tento zákon, za čo som vám ja v podstate vďačná osobne. Ja sa teším, z toho, že ho tu máme. Ja som to aj Alene povedala niekoľkokrát, ale skrátka bavme sa politicky teraz o tom, že teda Janka Kiššová spomenula konkrétne podnikateľov, hej, že teda podnikateľov sa to, áno, práve tých zriaďovateľov sa to presne takto dotklo. Je to presný obraz nášho katastrofálneho podnikateľského prostredia, aké tu máme. Ja zase budem hovoriť o ministrovi Richterovi z politického uhľa pohľadu, čo sa týka zlaďovania rodinného a pracovného života, pretože to je to, čo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dookola omieľa. A nehnevajte sa, od začiatku, pretože je samozrejmé, že to omieľa, lebo to je vec, ktorú, na ktorú tlačí Európska únia a oni sa snažia nejakým spôsobom takýmito zákonmi nejaké zlaďovanie priniesť. No máte pocit, že to prinieslo nejaké zlaďovanie? Práve naopak. Práve naopak, tento zákon, práve táto jasličková časť teda, aby som bola exaktná, urobila pravý opak. Takže začnem, ak dovolíte.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter nesie jasnú politickú zodpovednosť za to a za rezort, ktorý sa zaviazal v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 - 2020 v oblasti sociálnej politiky k tomu, že, citujem: "vytvorí legislatívne podmienky pre rozvoj sociálnych služieb pre rodiny s nezaopatrenými deťmi s dôrazom na deti do troch rokov veku a na zvýšenie podpory zosúlaďovania rodinného a pracovného života." S deklarovaním tohto cieľa prišlo dva roky dozadu ministerstvo práce práve s touto novelou, o ktorej tu hovoríme, ktorej súčasťou je aj práve jasličková, jasličkový zákon. Nič z toho, k čomu sa ministerstvo práce zaviazalo, sa teda v novele neudialo. Deje sa teda teraz. Ja sa opäť opakujem, ja som rada, že sa to deje, ale deje sa to neskoro a ja vám aj, pani Kuciaňová, potom poviem, ja vám môžem aj vymenovať niektoré jasličky, ktoré museli zavrieť konkrétne, ak máte záujem, ja neviem, Svetielko a Bublinka a podobne. Ja vám ich môžem vymenovať. Poviem vám aj, v ktorých regiónoch Slovenska sa vyskytujú, pretože mne tie ženy píšu. My si píšeme už dva roky vkuse. Ja ich posielam na VÚC-ky, radím im s tým, ako majú sa registrovať, ako im to nejde, čiže ja vám viem vymenovať desiatky práve takých menších zariadení, ktoré sú zariadenia rodinného typu, kde majú zhruba 10 - 12 detí, ktoré museli zavrieť a prečo zavreli? Kvôli bezbariérovosti. Tak teraz neviem, či otvoria, alebo čo sa vlastne s nimi stane. Možno mi vy poviete.
Táto novela dokazila, čo len mohla. Zaviedla chaos do fungovania jaslí. Namiesto avizovaného zvyšovania kvality sme svedkami toho, že v dôsledkoch pobabraného zákona mnohé súkromné zariadenia museli zavrieť, a to sú mimochodom zariadenia, ktoré potrebujeme ako soľ, lebo tie štátne stále akosi neexistujú. Čiže ja sa pýtam, v akom stave je IROP konkrétne a konkrétne výzvy v ministerstve pôdohospodárstva, kde by sa mali žiadať práve peniaze na vybudovanie štátnych jaslí? Ja viem o jedných, ktoré sa vybudovali zatiaľ v Bratislave, ale možno nemám dostatok informácií. Už som dala interpeláciu na ministerstvo sociálnych vecí, nech mi ju, nech mi ju teda dajú.
V posledných týždňoch sa teda na ministerstve zobudili, keď im došlo, že toto bude prúser ako Brno, pretože 30. 6., ako povedala kolegyňa Bašistová, má uplynúť práve tá posunutá lehota, dokedy sa majú zariadenia registrovať do registra sociálnych služieb a zatiaľ je registrovaných, ja neviem, zhruba do 100 zariadení. Preto práve prostredníctvom vás poslankýň z výboru pre sociálne veci predkladajú tento návrh. Tento návrh síce konečne po takmer dvoch rokoch opravuje aj tie posledné absurdity, ktoré v ňom napriek niekoľko, niekoľkým predošlým opravám ostali, ale prichádza neskoro a škody boli napáchané. Okrem toho nemyslím si, že bude nejako špeciálne prospešný, skôr zbytočný, ale verme, že aspoň nebude škodiť.
Ja by som teda v skratke povedala tak isto, alebo vymenovala, v čom sa, alebo čo všetko sa v tomto zlom seriáli s názvom "jasličkový zákon útočí" za dva roky udialo. Bolo tu spomenuté: odborná verejnosť, prezident republiky, opozičné poslankyne, zriaďovatelia jaslí. Samotní rodičia upozorňovali už v úvode legislatívneho procesu o zákone o sociálnych službách v jeho jasličkovej časti na to, že zákon má vážne nedostatky a diskriminačné ustanovenia, ktoré sa negatívne prejavia v životných situáciách viacerých skupín obyvateľstva, najmä rodín s malými deťmi, a tak isto aj prevádzkovateľov zariadení poskytujúcich služby starostlivosti o tieto deti. Hovorili sme o tom, petície sa písali, robili sa protesty, tlačovky, jednali sme s ministerstvom, ja osobne si to veľmi dobre pamätám, som jednala s pánom Ondrušom formálne, neformálne, podanie na Ústavný súd sme dali, ako hovorila pani Kiššová, a veľa sa teda nepohlo.
Tie najväčšie pochybenia v zákone, ja by som si dovolila naozaj, keď už mám ten priestor, ich vymenovať. V prvom rade išlo najskôr o diskrimináciu detí na základe toho, že ich rodičia nepracovali. Tieto deti podľa pôvodného návrhu nemali možnosť jasle navštevovať. Ďalej sa prejavil rezortizmus, ktorý sme tu ešte nespomenuli a teda absencia spolupráce ministerstiev školstva a práce pri tvorbe zákona. Výsledkom je nerovné zaobchádzanie s deťmi od 2 do 3 rokov, ktoré môžu byť umiestnené aj do materských škôl podľa zákona, podľa školského zákona, kde sú vzdelávané, lebo tam je nutnosť vzdelávania v zákone, no ale môžu byť umiestnené aj do jaslí, čo väčšinou sú, pretože v škôlkach máme nedostatok miesta, to je tiež taká už akože ľudovka viac-menej, takže samozrejme, že deti od 2 do 3 rokov sú umiestňované väčšinou v tých, v tých súkromných jasliach, kde podľa jasličkového zákona nemusia byť vzdelávané, a to mimochodom stále platí. Keď som sa spýtala štátneho tajomníka Ondruša, že prečo teda je to takto, no viete, pani poslankyňa, my sme to dostali ako horúci zemiak a my nemôžme zodpovedať za vzdelávanie ako ministerstvo sociálnych vecí. No to je fakt, ale tak komunikujme spolu.
K diskriminácii došlo aj pri delení zariadení na čisto jaslového typu, to si tiež povedzme, kde majú deti len do 3 rokov veku a potom zmiešaných zariadení, ktoré pokiaľ majú pod 25 % deti do 3 rokov, nemusia sa do registra zapisovať a teda ani spĺňať prísne nariadenia zákona, vrátane podmienky bezbariérovosti.
V praxi čo to znamená, že máme väčšiu, väčšie zariadenie súkromné, ktoré má deti aj pod 3 roky aj nad 3 roky a dajme tomu, že pod 3 roky má desať detí, čo je tých 25 %, čiže to spĺňa a nad 3 roky má, čo ja viem, dvadsať detí, tým pádom je okej, je to zmiešané zariadenie, ktoré sa nemusí do registra zapisovať a má tam desať detí do troch rokov. A potom máme zariadenie jaslového typu niekde v Žiari nad Hronom, dobre, to je zlý príklad, pretože pán primátor tam má práve štátne jasle, dám iný príklad, ja neviem, Žarnovicu si vymyslím, tak tam majú tiež zariadenia takéhoto typu, majú tam maximálne desať detí všetky do troch rokov a tieto musia spĺňať a musia sa zapisovať do registra a pritom je to rovnakých desať detí do troch rokov. Je to okej? Neviem, povedzte, ja nie som ministerstvo.
Deťom, ktorým zle vychádzajú roky, bránil zákon plynule pokračovať v pobyte v zariadení podľa školských rokov, čím dochádzalo k nerovnakému zaobchádzaniu s deťmi narodenými v rôznom období v roku. Toto opatrenie mimochodom rapídne sťažovalo zlaďovanie rodinného a pracovného života, o ktorom sme sa tak často tu bavili. Keďže dieťa, ktoré dosiahlo vek 3 roky povedzme v decembri, tak v januári už do jaslí, do tých istých jaslí nastúpiť nemohlo a rodič tak mohol buď hľadať v januári len tak zrazu v polke školského roka novú škôlku, alebo teda ísť na pol roka zo zamestnania domov a byť s dieťaťom. Toto sa, chvalabohu, opravilo. Ale spomeňme to.
Potom bol problém so samotnou registráciou, ktorý dobre popísala kolegyňa Kiššová a síce s podmienkami, ktoré horko-ťažko vedelo splniť mizivé množstvo zariadení, či už to bola zbytočná podmienka rekolaudácie zariadení, ktoré na tento účel už skolaudované boli, alebo spomínaná podmienka bezbariérovosti, ktorá je finančne likvidačná pre mnohé menšie zariadenia rodinného typu a tie už zavreli. To sú desiatky zariadení, ktoré zavreli svoje podnikanie.
Tu mi nedá nespomenúť ešte jednu tému, a tou sú detské skupiny, ktoré ja tak ako familiárne volám, som rada, že sa ako tak chytili, pretože v tomto zákone, v tejto novele je, sú spomenuté aj detské skupiny. Volajú sa "starostlivosť o deti do troch rokov terénnou formou". Takto sa volajú a sú explicitne v zákone napísané, ale to je všetko, čo je explicitné. Ostatné veci sú tam popísané veľmi vágne. Ministerstvo nepristúpilo k žiadnej osvete, čo sa týka tejto témy.
A čo to znamená vlastne tie detské skupiny? Čo to znamená mať, mať možnosť starať sa o dieťa do troch rokov terénnou formou? Znamená to, že sa o tieto deti môžu starať napríklad mamičky doma. Okrem svojho jedného si môže zobrať dve alebo tri ďalšie, ale im treba vytvoriť podmienky v prvom rade, aby vedeli, ako sa majú zaregistrovať na VÚC-ky. Proste ministerstvo má dať, má dať "informačný pack" nejaký, nejakú brožúru, tak ako to urobili v Českej republike, ja ju mám doma, aby skrátka informovali ženy na Slovensku. To sú napríklad aj staršie panie, ktoré vyštudovali sociálnu prácu, alebo majú pedagogické vzdelanie, tie by tiež toto mohli robiť a samozrejme dajme im tie podmienky, nastavme im podmienky hygienické, vzdelanostné, skrátka všetky, ale ich o tom, prosím vás, informujme. A práve v situácii, keď tie deti reálne nemáme kam dávať a dávame ich do drahých súkromných jaslí, ktoré ešte teraz budeme aj takýmto spôsobom nezmyselne regulovať.
Prepáčte, ja som nahnevaná naozaj, ale nechcem byť nejaká osobná, hej, naozaj nie som, dámy, nechcem, aby ste mali pocit, že si to tu teraz idete zliznúť, ale naozaj, toto je kritika smerom na ministerstvo sociálnych vecí.
Podriadení ministra a samotný minister práce Ján Richter majú právo mýliť sa. Mýliť sa je ľudské, mýlime sa všetci, avšak bolo by vhodné sa mýliť maximálne raz. Dnes jasličkový zákon opravujeme, neviem, tretíkrát? Štvrtýkrát už? Už závisí, že či berieme pozmeňováky, chvalabohu, za ne, resp. jeho účinnosť posúvame. A to sa chcem aj spýtať, že teda či budeme vlastne týmto zákonom aj posúvať ešte účinnosť, alebo už nie, to mi možno budete vedieť odpovedať na to, lebo vieme, že by spôsobil katastrofu.
V prípade, keď nedomyslí minister Richter alebo štátny tajomník Ondruš dopady legislatívy na občanov, v tomto prípade na rodiny, je ich povinnosťou počas legislatívneho procesu načúvať a omyly počas niekoľkomesačného schvaľovania zákona opraviť. To sa nestalo, preto to opravujeme ešte teraz. Minister práce Ján Richter umožnil schválenie zákona, ktorý vyslovene škodí zosúlaďovaniu rodinného života a pracovného života mladých rodín. Minister práce tým porušil programové vyhlásenie vlastnej vlády a vedome nejednal v záujme rodín a ich detí. Nedá sa podnikať tak, že vám ministerstvo trikrát za rok zmení podmienky, ktoré majú spĺňať vaše priestory a zamestnanci. Majiteľky jaslí už stratili po dvoch rokoch chaosu s ministerstvom trpezlivosť, postupne svoje jasle zatvárajú, alebo ich menia na zariadenia pre staršie deti. Nepremyslené zmeny, odsúvanie účinnosti pri jasličkovom zákone by mohlo byť naozaj dávané za príklad, za krásny príklad katastrofálneho podnikateľského prostredia. Približne 100 jasličiek už investovalo tisíce eur do zmien a SMER a jeho úradníci kvôli svojej ignorancii zbytočne zničili živobytie poctivým podnikateľkám, ďalšie desiatky z nich to zbytočne stálo tisíce eur a po novom tieto zmeny zrazu nebudú potrebné. Wau, super.
Pýtam sa, kto je za toto zodpovedný? Za stovky tisíc zbytočne vynaložených eur na plošiny, ktoré reálne nikto nebude potrebovať. Opýtajte sa tuto bratislavských. Ja mám v jedných jasliach svoje dieťa, ktoré kúpilo plošinu za asi 13-tisíc eur, ktorú nebude potrebovať. Zaplatíme to my občania, alebo kto vlastne? A tam to je aj jedna z mojich otázok, že vlastne akým spôsobom budete kompenzovať už kúpené plošiny niektorým zariadeniam, ktoré to urobili a teraz ich vlastne podľa tohto nového zákonu už nebudú potrebovať.
Minister práce Ján Richter politicky absolútne zlyhal. Zlyhal, keď neochránil záujem rodičov a ich detí a trval na schválení zákona, hoci vedel z verejných zdrojov o jeho vážnych nedostatkoch a pravdepodobných dôsledkoch. Zlyhal, pretože jeho ministerstvo robilo reformu bez akýchkoľvek dát. Dodnes máme len odhady počtu jaslí, ktoré na Slovensku existovali pred jasličkovým zákonom a po ňom. Dáta, vážení. Ministerstvo nespravilo prieskum dopadov zákona. Minister zlyhal, keď zničil fungujúce jasle pre deti a služba sa tým logicky stala menej dostupnou. Zlyhal, lebo zničil živobytie prevádzkovateľkám malých sebestačných jasličiek, pretože vytvoril neznesiteľne premenlivé legislatívne prostredie. Zlyhal, pretože dnes zažíva ešte menej kontrolovateľný trh s opatrovaním maličkých detí, a to konkrétne na internete. Šedá ekonomika len tak fičí. Minister Richter naozaj by za tento paškvil mal konečne vyvodiť politickú zodpovednosť a odstúpiť, pretože napríklad na portáli Domélia majú tak veľa internetových inzerátov na opatrovanie detí, ktoré nemáme absolútne regulované, čiže to, čo sme chceli dosiahnuť, presný pravý opak sme dosiahli. Ani kvalita, ani regulácia.
Na záver poviem možno paradoxne, že za tento návrh zahlasujem, pretože ide v podstate o návrh Aliancie súkromných škôlok a jaslí, ja som to všetko čítala. Všetko som čítala, čo dostal pán Ondruš na stôl a som rada, že ste to nakoniec vypočuli. Ale budem pozorne sledovať, ako sa ministerstvo postaví, opäť opakujem, napríklad k finančnej kompenzácii pre tie zariadenia, ktoré v dôsledku zákona museli v posledných mesiacoch nakupovať bezbariérové plošiny za tisíce eur.
Ďakujem pekne.
