Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

21.6.2018 o 12:04 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.10.2018 11:27 - 11:28 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ja by som tiež touto cestou rada pozvala všetky ctené kolegyne poslankyne, ale na zajtrajšie podujatie (zaznievanie gongu), keďže hlasujeme dnes poslednýkrát, preto vás pozývam už dnes. Je to medzi 13.00 a 14.00 v Zimnej záhrade. Organizuje to britská ambasáda pri príležitosti udelenia, 100. výročia udelenia volebného práva ženám. Odfotíme sa aj so sufražetskou vlajkou, takže všetky ste srdečne pozvané a dúfam, že nás tam bude čo najviac. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2018 15:16 - 15:17 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za tento prejav, aj za, za to, že si spolupredkladateľom a že si nám pomáhal s týmto zákonom.
Ja sa ešte krátko vrátim k tej byrokracii, aj keď si myslím, že to naozaj nie je tá najdôležitejšia časť tohto zákona, ale my sme si naozaj dali prácu, preto novelizujeme aj zákon o dani z príjmov, ako som spomínala, aby sme zamestnávateľov odbremenili od inej, menej potrebnej administratívy, čiže naozaj to bude, len nadviažem na kolegu Mihála, bude to len zakliknutie iných políčok, dokonca ich bude menej, ako ich je teraz, to zase nadväzujem na to školstvo.
A zároveň si myslím, že keď takéto informačné povinnosti tieto rôzne typy zamestnávateľov zverejnia, tak naozaj môžu byť, môžu ukázať a môžu byť hrdí na to, že práve platové rozdiely nerobia, ak teda takí sú, ktorí naozaj na Slovensku takí sú. A myslím si, že aj v tom školstve, ako Zuzka ešte raz spomínala, vrátim sa k tomu, je tiež fajn vidieť, ako, ako na tom sú platy mužov a žien, pretože je úplne jedno, či je fyzikár muž alebo žena, ide predsa o to, kto učí tú fyziku lepšie a takže myslím si, že v tomto nejaké tie rozdiely by sa robiť nemali.
No a čo sa týka ešte tej časti, kde hovoril Jožko o, o tých krajinách, kde je už tento alebo podobný zákon zavedený, naozaj tam sa v tých firmách udiali, udiali také veci, že tie firmy majú lojálnejších zamestnancov, majú nižšiu fluktuáciu, a tým pádom aj vyššiu kvalitu zamestnancov, ktorým sa nechce z takejto firmy odchádzať. Takže toto je jeden z naozaj veľmi pozitívnych vplyvov tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2018 15:01 - 15:02 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Áno, tento zákon rieši školy presne tak ako ostatné organizácie štátneho sektora. My považujeme štátny sektor, aby mal ísť príkladom práve v téme vyrovnávania platových rozdielov medzi mužmi a ženami. Máš pravdu, v školstve, konkrétne teda v školách je, sú zamestnanci prefeminizovaní, ale myslím si, že to by nemalo vplyv na to, aby vedeli ukázať, ako, ako je to s platmi žien a mužov aj v školách.
Spomenula som ten princíp one in, one out, kde aj školám túto povinnosť uľahčujeme práve tým, že spomínané výkazy budú dávať nie mesačne, ale štvrťročne, takže tam im tú administratívu uľahčíme a nechceli sme ich vynímať z tohto zákona. Pretože osobne, keď som s týmto zákonom prišla, myslím, mesiac dozadu na tlačovke, tak sa mi ozvali aj niektoré učiteľky konkrétne, kde tiež bolo vyslovene vyjadrené z ich strany, že ich mužskí kolegovia zarábajú viac ako ony samé. Takže, takže ja si myslím, že aj v tejto oblasti je dobré mať transparenciu, transparentnosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2018 14:52 - 14:59 hod.

Simona Petrík
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2018 14:47 - 14:50 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, rada by som teda predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní, teda antidiskriminačný zákon, ktorý spomenul aj pán predsedajúci. Tento návrh predkladám spolu s kolegami Jozefom Mihálom a Miroslavom Beblavým a vytvorili sme ho v spolupráci s našou expertkou na dane a podnikateľské prostredie strany SPOLU - občianska demokracia Jarkou Lukačovičovou.
Predložený návrh zákona sa týka dlhodobo známeho problému platových rozdielov medzi mužmi a ženami. Podľa analýzy medzinárodného portálu Paylab zarábajú ženy na rovnakých pozíciách v jednotlivých štátoch strednej a východnej Európy v priemere o 2 až 11 % menej ako muži, pričom na Slovensku je tento rozdiel 9 %. V celkovom hodnotení mesačných platov, keď si to vezmeme všeobecne, na Slovensku je rozdiel až 23 %.
Krátkodobým až strednodobým cieľom návrhu zákona je teda zásadné zníženie tohto rozdielu a v dlhodobom horizonte jeho odstránenie. Za týmto účelom sa pre vybrané skupiny zamestnávateľov ustanovuje povinnosť prijímať osobitné informačné opatrenia. Ide o takých zamestnávateľov, ktorých spoločenskú zodpovednosť v oblasti rovnosti žien a mužov považujeme za významnú. Sú to napríklad orgány verejnej moci, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne podniky, obchodné spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, teda všeobecne subjekty ovládané verejnou mocou, ale aj súkromní zamestnávatelia s najmenej 50 zamestnancami. Súkromných zamestnávateľov s menej ako 50 zamestnancami sa návrh netýka, aj keď sme otvorení diskusii aj pri takýchto veľkých podnikateľoch.
Keďže si uvedomujeme zvýšenie administratívnej záťaže, ktorú návrh zákona prináša niektorým zamestnávateľom, v návrhu sa pridržiavame princípu one in, one out, podľa ktorého má byť každá nová administratívna povinnosť vyvážená odstránením inej administratívnej povinnosti.
Viac aj k tejto administratívne, ale aj k celému návrhu zákona by som si dovolila povedať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 21.6.2018 12:04 - 12:21 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Dobrý deň. No ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, ja tu stojím k tejto téme už asi šiestykrát, ja si myslím, pretože úplne od začiatku, ako sme sa začali baviť o tejto téme, konkrétne o jasličkovej časti novely o sociálnych službách, aby som bola presná, pretože kolegyňa Bašistová má pravdu v tom, že toto je novela o sociálnych službách a netýka sa len jasličiek, ale teda ja som sa úplne od začiatku, úplne od začiatku znamená od augusta pred dvomi rokmi, aby sme si všetci rozumeli, venovala tejto časti. A ja začnem tam, kde skončili kolegyne. Chcem poďakovať pani kolegyni Kiššovej za jej prejav. Ja sa budem v mnohom opakovať, ale, bohužiaľ alebo vďaka Bohu, si to budete musieť vypočuť opäť, pretože je to naozaj relevantné a je to možno aj poučenie pre nás všetkých do budúcna, aby sme takéto chyby nerobili. Čiže ja sa vrátim ešte pred tým, ako začnem ten môj pripravený príhovor k tomu, že ja som sa s Luciou Gomez, ktorá je, ktorá ona bola nie opozícia, ona bola tá prvá, ktorá začala riešiť toto, pretože je to majiteľka jaslí a jej sa to začalo týkať, samozrejme, a keďže je dostatočne aj verbálne schopná, aj jej to celkom myslí, tak skrátka ona vo svojom voľnom čase založila Alianciu súkromných škôlok a jaslí a začala sa tomu venovať a ja som s ňou v auguste pred dvomi rokmi sedela, keď bola táto novela ešte len v MPK, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Čiže úplne, úplne na začiatku. Dali sme tam množstvo pripomienok.
Pani Kuciaňová, ani jedna z nich nebola vypočutá, čiže samozrejme, že zákon je niečo, čo je menné a nie je nemenné, ale tak sa počúvajme, presne, ako hovorila kolegyňa Kiššová, nemusíte počúvať opozíciu, tak počúvajte relevantné neziskové organizácie, tretí sektor, podnikateľov a nemuseli by sme tu vôbec stáť, nemuseli by ste sa vy, teraz vy tri trápiť v tom, že vy ste museli predložiť tento zákon, za čo som vám ja v podstate vďačná osobne. Ja sa teším, z toho, že ho tu máme. Ja som to aj Alene povedala niekoľkokrát, ale skrátka bavme sa politicky teraz o tom, že teda Janka Kiššová spomenula konkrétne podnikateľov, hej, že teda podnikateľov sa to, áno, práve tých zriaďovateľov sa to presne takto dotklo. Je to presný obraz nášho katastrofálneho podnikateľského prostredia, aké tu máme. Ja zase budem hovoriť o ministrovi Richterovi z politického uhľa pohľadu, čo sa týka zlaďovania rodinného a pracovného života, pretože to je to, čo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dookola omieľa. A nehnevajte sa, od začiatku, pretože je samozrejmé, že to omieľa, lebo to je vec, ktorú, na ktorú tlačí Európska únia a oni sa snažia nejakým spôsobom takýmito zákonmi nejaké zlaďovanie priniesť. No máte pocit, že to prinieslo nejaké zlaďovanie? Práve naopak. Práve naopak, tento zákon, práve táto jasličková časť teda, aby som bola exaktná, urobila pravý opak. Takže začnem, ak dovolíte.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter nesie jasnú politickú zodpovednosť za to a za rezort, ktorý sa zaviazal v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 - 2020 v oblasti sociálnej politiky k tomu, že, citujem: "vytvorí legislatívne podmienky pre rozvoj sociálnych služieb pre rodiny s nezaopatrenými deťmi s dôrazom na deti do troch rokov veku a na zvýšenie podpory zosúlaďovania rodinného a pracovného života." S deklarovaním tohto cieľa prišlo dva roky dozadu ministerstvo práce práve s touto novelou, o ktorej tu hovoríme, ktorej súčasťou je aj práve jasličková, jasličkový zákon. Nič z toho, k čomu sa ministerstvo práce zaviazalo, sa teda v novele neudialo. Deje sa teda teraz. Ja sa opäť opakujem, ja som rada, že sa to deje, ale deje sa to neskoro a ja vám aj, pani Kuciaňová, potom poviem, ja vám môžem aj vymenovať niektoré jasličky, ktoré museli zavrieť konkrétne, ak máte záujem, ja neviem, Svetielko a Bublinka a podobne. Ja vám ich môžem vymenovať. Poviem vám aj, v ktorých regiónoch Slovenska sa vyskytujú, pretože mne tie ženy píšu. My si píšeme už dva roky vkuse. Ja ich posielam na VÚC-ky, radím im s tým, ako majú sa registrovať, ako im to nejde, čiže ja vám viem vymenovať desiatky práve takých menších zariadení, ktoré sú zariadenia rodinného typu, kde majú zhruba 10 - 12 detí, ktoré museli zavrieť a prečo zavreli? Kvôli bezbariérovosti. Tak teraz neviem, či otvoria, alebo čo sa vlastne s nimi stane. Možno mi vy poviete.
Táto novela dokazila, čo len mohla. Zaviedla chaos do fungovania jaslí. Namiesto avizovaného zvyšovania kvality sme svedkami toho, že v dôsledkoch pobabraného zákona mnohé súkromné zariadenia museli zavrieť, a to sú mimochodom zariadenia, ktoré potrebujeme ako soľ, lebo tie štátne stále akosi neexistujú. Čiže ja sa pýtam, v akom stave je IROP konkrétne a konkrétne výzvy v ministerstve pôdohospodárstva, kde by sa mali žiadať práve peniaze na vybudovanie štátnych jaslí? Ja viem o jedných, ktoré sa vybudovali zatiaľ v Bratislave, ale možno nemám dostatok informácií. Už som dala interpeláciu na ministerstvo sociálnych vecí, nech mi ju, nech mi ju teda dajú.
V posledných týždňoch sa teda na ministerstve zobudili, keď im došlo, že toto bude prúser ako Brno, pretože 30. 6., ako povedala kolegyňa Bašistová, má uplynúť práve tá posunutá lehota, dokedy sa majú zariadenia registrovať do registra sociálnych služieb a zatiaľ je registrovaných, ja neviem, zhruba do 100 zariadení. Preto práve prostredníctvom vás poslankýň z výboru pre sociálne veci predkladajú tento návrh. Tento návrh síce konečne po takmer dvoch rokoch opravuje aj tie posledné absurdity, ktoré v ňom napriek niekoľko, niekoľkým predošlým opravám ostali, ale prichádza neskoro a škody boli napáchané. Okrem toho nemyslím si, že bude nejako špeciálne prospešný, skôr zbytočný, ale verme, že aspoň nebude škodiť.
Ja by som teda v skratke povedala tak isto, alebo vymenovala, v čom sa, alebo čo všetko sa v tomto zlom seriáli s názvom "jasličkový zákon útočí" za dva roky udialo. Bolo tu spomenuté: odborná verejnosť, prezident republiky, opozičné poslankyne, zriaďovatelia jaslí. Samotní rodičia upozorňovali už v úvode legislatívneho procesu o zákone o sociálnych službách v jeho jasličkovej časti na to, že zákon má vážne nedostatky a diskriminačné ustanovenia, ktoré sa negatívne prejavia v životných situáciách viacerých skupín obyvateľstva, najmä rodín s malými deťmi, a tak isto aj prevádzkovateľov zariadení poskytujúcich služby starostlivosti o tieto deti. Hovorili sme o tom, petície sa písali, robili sa protesty, tlačovky, jednali sme s ministerstvom, ja osobne si to veľmi dobre pamätám, som jednala s pánom Ondrušom formálne, neformálne, podanie na Ústavný súd sme dali, ako hovorila pani Kiššová, a veľa sa teda nepohlo.
Tie najväčšie pochybenia v zákone, ja by som si dovolila naozaj, keď už mám ten priestor, ich vymenovať. V prvom rade išlo najskôr o diskrimináciu detí na základe toho, že ich rodičia nepracovali. Tieto deti podľa pôvodného návrhu nemali možnosť jasle navštevovať. Ďalej sa prejavil rezortizmus, ktorý sme tu ešte nespomenuli a teda absencia spolupráce ministerstiev školstva a práce pri tvorbe zákona. Výsledkom je nerovné zaobchádzanie s deťmi od 2 do 3 rokov, ktoré môžu byť umiestnené aj do materských škôl podľa zákona, podľa školského zákona, kde sú vzdelávané, lebo tam je nutnosť vzdelávania v zákone, no ale môžu byť umiestnené aj do jaslí, čo väčšinou sú, pretože v škôlkach máme nedostatok miesta, to je tiež taká už akože ľudovka viac-menej, takže samozrejme, že deti od 2 do 3 rokov sú umiestňované väčšinou v tých, v tých súkromných jasliach, kde podľa jasličkového zákona nemusia byť vzdelávané, a to mimochodom stále platí. Keď som sa spýtala štátneho tajomníka Ondruša, že prečo teda je to takto, no viete, pani poslankyňa, my sme to dostali ako horúci zemiak a my nemôžme zodpovedať za vzdelávanie ako ministerstvo sociálnych vecí. No to je fakt, ale tak komunikujme spolu.
K diskriminácii došlo aj pri delení zariadení na čisto jaslového typu, to si tiež povedzme, kde majú deti len do 3 rokov veku a potom zmiešaných zariadení, ktoré pokiaľ majú pod 25 % deti do 3 rokov, nemusia sa do registra zapisovať a teda ani spĺňať prísne nariadenia zákona, vrátane podmienky bezbariérovosti.
V praxi čo to znamená, že máme väčšiu, väčšie zariadenie súkromné, ktoré má deti aj pod 3 roky aj nad 3 roky a dajme tomu, že pod 3 roky má desať detí, čo je tých 25 %, čiže to spĺňa a nad 3 roky má, čo ja viem, dvadsať detí, tým pádom je okej, je to zmiešané zariadenie, ktoré sa nemusí do registra zapisovať a má tam desať detí do troch rokov. A potom máme zariadenie jaslového typu niekde v Žiari nad Hronom, dobre, to je zlý príklad, pretože pán primátor tam má práve štátne jasle, dám iný príklad, ja neviem, Žarnovicu si vymyslím, tak tam majú tiež zariadenia takéhoto typu, majú tam maximálne desať detí všetky do troch rokov a tieto musia spĺňať a musia sa zapisovať do registra a pritom je to rovnakých desať detí do troch rokov. Je to okej? Neviem, povedzte, ja nie som ministerstvo.
Deťom, ktorým zle vychádzajú roky, bránil zákon plynule pokračovať v pobyte v zariadení podľa školských rokov, čím dochádzalo k nerovnakému zaobchádzaniu s deťmi narodenými v rôznom období v roku. Toto opatrenie mimochodom rapídne sťažovalo zlaďovanie rodinného a pracovného života, o ktorom sme sa tak často tu bavili. Keďže dieťa, ktoré dosiahlo vek 3 roky povedzme v decembri, tak v januári už do jaslí, do tých istých jaslí nastúpiť nemohlo a rodič tak mohol buď hľadať v januári len tak zrazu v polke školského roka novú škôlku, alebo teda ísť na pol roka zo zamestnania domov a byť s dieťaťom. Toto sa, chvalabohu, opravilo. Ale spomeňme to.
Potom bol problém so samotnou registráciou, ktorý dobre popísala kolegyňa Kiššová a síce s podmienkami, ktoré horko-ťažko vedelo splniť mizivé množstvo zariadení, či už to bola zbytočná podmienka rekolaudácie zariadení, ktoré na tento účel už skolaudované boli, alebo spomínaná podmienka bezbariérovosti, ktorá je finančne likvidačná pre mnohé menšie zariadenia rodinného typu a tie už zavreli. To sú desiatky zariadení, ktoré zavreli svoje podnikanie.
Tu mi nedá nespomenúť ešte jednu tému, a tou sú detské skupiny, ktoré ja tak ako familiárne volám, som rada, že sa ako tak chytili, pretože v tomto zákone, v tejto novele je, sú spomenuté aj detské skupiny. Volajú sa "starostlivosť o deti do troch rokov terénnou formou". Takto sa volajú a sú explicitne v zákone napísané, ale to je všetko, čo je explicitné. Ostatné veci sú tam popísané veľmi vágne. Ministerstvo nepristúpilo k žiadnej osvete, čo sa týka tejto témy.
A čo to znamená vlastne tie detské skupiny? Čo to znamená mať, mať možnosť starať sa o dieťa do troch rokov terénnou formou? Znamená to, že sa o tieto deti môžu starať napríklad mamičky doma. Okrem svojho jedného si môže zobrať dve alebo tri ďalšie, ale im treba vytvoriť podmienky v prvom rade, aby vedeli, ako sa majú zaregistrovať na VÚC-ky. Proste ministerstvo má dať, má dať "informačný pack" nejaký, nejakú brožúru, tak ako to urobili v Českej republike, ja ju mám doma, aby skrátka informovali ženy na Slovensku. To sú napríklad aj staršie panie, ktoré vyštudovali sociálnu prácu, alebo majú pedagogické vzdelanie, tie by tiež toto mohli robiť a samozrejme dajme im tie podmienky, nastavme im podmienky hygienické, vzdelanostné, skrátka všetky, ale ich o tom, prosím vás, informujme. A práve v situácii, keď tie deti reálne nemáme kam dávať a dávame ich do drahých súkromných jaslí, ktoré ešte teraz budeme aj takýmto spôsobom nezmyselne regulovať.
Prepáčte, ja som nahnevaná naozaj, ale nechcem byť nejaká osobná, hej, naozaj nie som, dámy, nechcem, aby ste mali pocit, že si to tu teraz idete zliznúť, ale naozaj, toto je kritika smerom na ministerstvo sociálnych vecí.
Podriadení ministra a samotný minister práce Ján Richter majú právo mýliť sa. Mýliť sa je ľudské, mýlime sa všetci, avšak bolo by vhodné sa mýliť maximálne raz. Dnes jasličkový zákon opravujeme, neviem, tretíkrát? Štvrtýkrát už? Už závisí, že či berieme pozmeňováky, chvalabohu, za ne, resp. jeho účinnosť posúvame. A to sa chcem aj spýtať, že teda či budeme vlastne týmto zákonom aj posúvať ešte účinnosť, alebo už nie, to mi možno budete vedieť odpovedať na to, lebo vieme, že by spôsobil katastrofu.
V prípade, keď nedomyslí minister Richter alebo štátny tajomník Ondruš dopady legislatívy na občanov, v tomto prípade na rodiny, je ich povinnosťou počas legislatívneho procesu načúvať a omyly počas niekoľkomesačného schvaľovania zákona opraviť. To sa nestalo, preto to opravujeme ešte teraz. Minister práce Ján Richter umožnil schválenie zákona, ktorý vyslovene škodí zosúlaďovaniu rodinného života a pracovného života mladých rodín. Minister práce tým porušil programové vyhlásenie vlastnej vlády a vedome nejednal v záujme rodín a ich detí. Nedá sa podnikať tak, že vám ministerstvo trikrát za rok zmení podmienky, ktoré majú spĺňať vaše priestory a zamestnanci. Majiteľky jaslí už stratili po dvoch rokoch chaosu s ministerstvom trpezlivosť, postupne svoje jasle zatvárajú, alebo ich menia na zariadenia pre staršie deti. Nepremyslené zmeny, odsúvanie účinnosti pri jasličkovom zákone by mohlo byť naozaj dávané za príklad, za krásny príklad katastrofálneho podnikateľského prostredia. Približne 100 jasličiek už investovalo tisíce eur do zmien a SMER a jeho úradníci kvôli svojej ignorancii zbytočne zničili živobytie poctivým podnikateľkám, ďalšie desiatky z nich to zbytočne stálo tisíce eur a po novom tieto zmeny zrazu nebudú potrebné. Wau, super.
Pýtam sa, kto je za toto zodpovedný? Za stovky tisíc zbytočne vynaložených eur na plošiny, ktoré reálne nikto nebude potrebovať. Opýtajte sa tuto bratislavských. Ja mám v jedných jasliach svoje dieťa, ktoré kúpilo plošinu za asi 13-tisíc eur, ktorú nebude potrebovať. Zaplatíme to my občania, alebo kto vlastne? A tam to je aj jedna z mojich otázok, že vlastne akým spôsobom budete kompenzovať už kúpené plošiny niektorým zariadeniam, ktoré to urobili a teraz ich vlastne podľa tohto nového zákonu už nebudú potrebovať.
Minister práce Ján Richter politicky absolútne zlyhal. Zlyhal, keď neochránil záujem rodičov a ich detí a trval na schválení zákona, hoci vedel z verejných zdrojov o jeho vážnych nedostatkoch a pravdepodobných dôsledkoch. Zlyhal, pretože jeho ministerstvo robilo reformu bez akýchkoľvek dát. Dodnes máme len odhady počtu jaslí, ktoré na Slovensku existovali pred jasličkovým zákonom a po ňom. Dáta, vážení. Ministerstvo nespravilo prieskum dopadov zákona. Minister zlyhal, keď zničil fungujúce jasle pre deti a služba sa tým logicky stala menej dostupnou. Zlyhal, lebo zničil živobytie prevádzkovateľkám malých sebestačných jasličiek, pretože vytvoril neznesiteľne premenlivé legislatívne prostredie. Zlyhal, pretože dnes zažíva ešte menej kontrolovateľný trh s opatrovaním maličkých detí, a to konkrétne na internete. Šedá ekonomika len tak fičí. Minister Richter naozaj by za tento paškvil mal konečne vyvodiť politickú zodpovednosť a odstúpiť, pretože napríklad na portáli Domélia majú tak veľa internetových inzerátov na opatrovanie detí, ktoré nemáme absolútne regulované, čiže to, čo sme chceli dosiahnuť, presný pravý opak sme dosiahli. Ani kvalita, ani regulácia.
Na záver poviem možno paradoxne, že za tento návrh zahlasujem, pretože ide v podstate o návrh Aliancie súkromných škôlok a jaslí, ja som to všetko čítala. Všetko som čítala, čo dostal pán Ondruš na stôl a som rada, že ste to nakoniec vypočuli. Ale budem pozorne sledovať, ako sa ministerstvo postaví, opäť opakujem, napríklad k finančnej kompenzácii pre tie zariadenia, ktoré v dôsledku zákona museli v posledných mesiacoch nakupovať bezbariérové plošiny za tisíce eur.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 11:48 - 11:49 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Jožko, ja som naozaj obrovsky vďačná za to, že ťa máme a že prinášaš túto edukatívnu formu pre občanov Slovenskej republiky, to znamená, supluješ v podstate úlohu štátu, konkrétne ministerstva sociálnych vecí, aj Sociálnej poisťovne, jasné, ale ministerstva sociálnych vecí vo viacerých veciach, kde zlyháva napríklad v osvetovej činnosti. Nechcem zachádzať do inej témy, ale súvisí aj s touto materskou, ako je konkrétne jasličkový zákon, kde boli nútení do novely pridať aj časť o detských skupinách, ale nijako ju neodpromovali, a preto nikto sa na tieto detské skupiny nehlási, nikto ich tým pádom ani nerealizuje a VÚC-ky netušia, o čo ide, keď sa tam hlásia ženy alebo muži, ktorí by chceli takéto niečo u seba doma robiť.
A ešte jedna poznámka, konkrétne k tomuto návrhu, ktorý, si myslím, že je výborný a potrebný, preto som sa k nemu aj prihlásila. Tento návrh okrem iného sanuje aj nedostatok miest v jasliach, ktoré sa teraz deje práve kvôli zlému a zbabranému jasličkového zákonu, o ktorom budeme ešte hovoriť, a sanuje ich tým spôsobom, že práve matka a otec, pokiaľ si vyberú po jednom roku takejto materskej, budú sa môcť o dieťa starať po dobu dvoch rokov a tým pádom dieťa nebude musieť ísť do jaslí. Takže toto som ešte chcela pripomenúť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2018 10:53 - 10:57 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Stíham, snáď to zvládnem pri tomto ruchu. Dobre, ja budem teda ďalej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Počkajte chvíľku. Páni poslanci, prosím o väčší kľud.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ja budem teda pokračovať ďalej v predstavovaní tohto návrhu, ktorý tiež nepredkladám prvýkrát. Opäť zopakujem, ide o návrh flexibilného poberania rodičovského príspevku. Rodičovský príspevok je dlhodobo občanmi kritizovaný z viacerých dôvodov. Prvým a hlavným dôvodom je práve jeho výška aj napriek tomu, že sa v poslednom čase zvýšil. Aktuálne ide o 214 eur 70 centov. Ide o sumu, z ktorej sa dá po materskej chvíľu prežívať, ale rodina s malým dieťaťom sa musí tak či tak pripraviť na uťahovanie opaskov. Druhou negatívnou charakteristikou rodičovského príspevku je, že nie je citlivý na situáciu v rodine. Automaticky počíta s príjmom druhého partnera, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok. Ak rodina nie je úplná, čo je na Slovensku pomerne bežná situácia, rodičovský príspevok niekedy vedie k poberaniu príspevkov v hmotnej núdzi, ale niekedy sú príjmy rodiny o kúsok vyššie a teda tieto rodiny nedosiahnu ani na sociálne dávky.
Aby som to objasnila, nerozprávame sa teraz o ľuďoch, ktorí pracovať nechcú alebo stratili pracovné návyky. Do situácie, kedy musí občan vyžiť len z rodičovského príspevku, sa ľahko môže dostať takmer ktokoľvek, úplne stačí, že jeden partner toho druhého opustí, starí rodičia už nežijú a dieťa nemôže ísť do jaslí, pretože má zhoršenú imunitu. Ide o tri pomerne bežné životné okolnosti, no ak sa vám v živote stanú, potom ste takmer s istotou odkázaní na niekoľkoročnú chudobu.
Poviem vám jeden krátky príbeh, ktorý som si prečítala v NotaBene a presne dokresľuje obraz reality niektorých rodín s malými deťmi. Mladej zdravotnej sestre sa narodil synček Samko, s mužom žili spolu 4 roky, no ten začal piť, až ju udrel v šiestom mesiaci tehotenstva, a tak od neho odišla. Býva v byte, ktorý poskytuje nemocnica za zvýhodnený nájom svojim zamestnancom. Pokým sestra pracovala, po materskej dávala Samka do jaslí. No čoraz viac vymeškávala z práce práve z dôvodu, že Samko býval chorý, pretože je to astmatik. Absencie jej v práci odmietali tolerovať. Nedalo sa teda inak, iba zostať doma. Dnes mladá žena nedostáva dostatok peňazí z rodičovského príspevku ani na to, aby sa prestravovala a aby zaplatila aspoň to lacné ubytovanie, ktoré jej ešte nemocnica z dobrej vôle stále poskytuje. Jej a jej synčekovi reálne hrozí bezdomovectvo.
Takýchto prípadov sú na Slovensku s malými obmenami tisíce. Riešenie zatiaľ nemáme a mojím názorom je, že chýba záchranná sieť, ktorú by mal predstavovať napríklad aj rodičovský príspevok.
Tretím negatívnym aspektom rodičovského príspevku je, že sa dá poberať len po fixnú dobu, teda tri roky. V prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je to šesť rokov. Čiže podpora rodín medzi materskou a tromi rokmi malého dieťaťa je nastavená tak, že rodina dostáva malú sumu peňazí pomerne dlhú dobu, ak to porovnávame so zvyškom Európy. Mnohí rodičia však začínajú pracovať skôr ako v troch rokoch dieťaťa a rodičovský príspevok vymenia napríklad za príspevok na starostlivosť alebo poberajú rodičovský príspevok ďalej a popritom pracujú. Čo je okej. Lenže časy, keď sme všetci písali modrým perom, sú už preč. Táto jednotná politika troch rokov naznačuje rodičom, že s dieťaťom treba zostať doma do troch rokov veku, inak je to zlé. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ak chcete vyrušovať, nech sa páči, môžte niekde vonku, a nie tu.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ďakujem. V Českej republike pochopili, že rodičia majú dnes rôzne predstavy o tom, kedy sa vrátiť do práce. Flexibilné poberanie rodičovského príspevku majú už dlhšie a rodičia si ho obľúbili, ako som spomínala, zaviedli už štvrtú rýchlosť čerpania.
Preto v pléne Národnej rady opäť predkladám tento návrh, aby výška mesačne vyplácaného rodičovského príspevku závisela od počtu mesiacov, za ktorý sa ho rodič rozhodne vyčerpať. Podmienkou by bolo, že ak by chcel rodič poberať rodičovský príspevok 6 rokov, ihneď po uznaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu by bol povinný nahlásiť túto skutočnosť úradu práce a rodičovský príspevok by sa mu potom vyplácal v pôvodnej výške 214 eur 70 centov.
Ja verím, že tento môj návrh nájde u vás, milé kolegyne a kolegovia, odozvu a záujem a budem rada, keď ho v najbližšom, a myslím, že o ňom budeme hlasovať práve teraz v hlasovaní, podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 10:47 - 10:51 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som teda rada uviedla som návrh, ktorý hovorí o flexibilnom poberaní rodičovského príspevku, čiže to je, to je hlavným cieľom tohto návrhu. A dôvod, prečo opätovne predkladám tento návrh, je podpora rôznych stratégií rodičov s malými deťmi pri plánovaní rodičovstva, pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa a pri ich zlaďovaní rodinného a pracovného života.
Súčasná právna úprava ustanovuje mesačné vyplácanie základnej sumy rodičovského príspevku, ktorý je aktuálny v sume 214,70 fixne do dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa, čo z môjho pohľadu rodičov zbytočne obmedzuje.
Cieľom novely zákona je zavedenie flexibilného poberania rodičovského príspevku, čo znamená, že výška mesačne vyplácaného rodičovského príspevku by závisela od počtu mesiacov, za ktorý sa ho rodič rozhodne vyčerpať. Celkovú sumu, ktorá je aktuálne v sume 6 441 eur, ktorú by rodič získal za celú dobu poberania rodičovského príspevku, čo je v prípade dieťaťa s dobrým zdravotným stavom dokopy dva a polroka, keď si odrátame materskú, by bolo možné vybrať aj skôr, ako dieťa dosiahne tri roky veku. Navrhujem, aby dolnou hranicou výberu rodičovského príspevku boli dva roky veku dieťaťa. Čiže rodič by si mohol skrátiť poberanie rodičovského príspevku o jeden rok.
Výška rodičovského príspevku sa tak bude pohybovať v intervale od spomínaných 214 eur 70 centov, ak si ho bude poberať fixne mesačne počas troch rokov, až do sumy 357 eur 90 centov mesačne, ak by si rodič skrátil poberanie rodičovského príspevku na dobu, kedy dieťa dosiahne dva roky. Čiže mesačne by dostal zhruba o 140 eur viac, ako dostáva teraz po kratšiu dobu.
Opäť, rovnaký systém sa osvedčil v Českej republike, kde zavádzajú už štvrtú rýchlosť, myslím, že už zaviedli štvrtú rýchlosť čerpania, lebo rodičia túto možnosť radi využívajú.
Výhodou tejto úpravy je najmä finančná podpora mladých rodín a riešenie ich ťažkej finančnej životnej situácie, keďže súčasná výška rodičovského príspevku nestačí na dôstojné prežitie, aj napriek tomu, že sa zvýšil. Rodičia v rôznych životných situáciách by si mohli vďaka zvýšeniu mesačnej sumy rodičovského príspevku zaistiť na tú konkrétnu domu lepší životný štandard.
Očakávam, že ustanovenie pomôže napríklad osamelému rodičovi pri bežných výdavkoch na život, než sa opätovne zamestná. Taktiež by pomohol rodičom, ktorým sa narodili deti za sebou s menším časovým odstupom, ako sú tri roky, aby neprišli o finančné zdroje od štátu.
Čo sa týka nároku detí s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorých rodičia môžu poberať rodičovský príspevok až do 6 rokov veku, ten sa zachováva v plnej miere. Teda ak rodič čerpá rodičovský príspevok v tomto flexibilnom alebo v skrátenom čase a u dieťaťa dôjde medzitým k zhoršeniu zdravotného stavu, teda ono získa nárok na predĺžené poberanie rodičovského príspevku, bude musieť bezodkladne prejsť na poberanie rodičovského príspevku v štandardnej výške 214,70.
Toľko na úvod, viac by som ešte doplnila v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2018 10:45 - 10:46 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja verím, že aj chcete mi dať to slovo, nielenže teda ho musíte, že aj chcete, a ospravedlňujem sa.
Ja len budem reagovať v tomto záverečnom slove práve na pána Tomáša. Mne to tiež príde také, ja tu fakt sa nesnažím pretekať, snažím sa, aby toto, tento návrh bol prijatý čím skôr, to je celá moja snaha a len vás fakticky poopravím, ja som tento návrh dávala do pléna v apríli 2017, teda skôr, ako pán minister reagoval, pretože on reagoval práve na ten môj návrh, lebo sa ho to pýtali médiá, to je prvá vec.
A druhá vec. Ja viem o summite v Göteborgu, o ktorom hovoríte. Je to, ja som to spomínala aj v rozprave, je to celoeurópska záležitosť, ale tri štvrtiny krajín Európskej únie už toto opatrenie majú. Čiže tam nie je, že my čakáme teraz, kým sa to celoeurópsky rozhodne. Tam práve Európska únia začala už tlačiť na Slovenskú republiku, lebo ona je v tej štvrtine krajín, kedy sa to ešte neudialo. Takže, takže pre toto. A bola to úplná náhodička, že ja som prišla so svojím návrhom, ktorý som si všimla, že je zavedený v iných krajinách, čiže to nie je, že ja som sa zobudila a má osvietilo, že je to super nápad. Skrátka, videla som, že je zavedený v iných krajinách EÚ, preto som ho priniesla. Bola to náhoda, že to akurát vtedy Európska komisia potom verejne nakázala aj Slovenskej republike. Takže preto hovorím, že stále čakám.
Ďakujem.
Skryt prepis