Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

24.10.2019 o 15:50 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.2.2020 11:43 - 12:00 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
No dobre. Poďme ďalej teda, vážené dámy a páni, máme tu štyri dni pred voľbami a pár týždňov dozadu by mne ani vo sne nenapadlo, že ja budem stáť opäť v parlamente a debatovať na tému Istanbulský dohovor. Ale keďže nová skupinka kamarátov, strany SMER, SNS a ĽSNS, otvorili túto nezákonnú schôdzu, bola som na začiatku aj rozhodnutá, že, sme sa o tom rozprávali aj s kolegyňami, že možno ani teda sa do nej nezapojím práve kvôli tomu, že bola otvorená nezákonne. Ale keďže je 29. 2., okrem volebného dňa je aj deň, kedy oslavujeme na Slovensku sté výročie volebného práva žien, tak práve kvôli všetkým týmto slovenským ženám tu dnes stojím. Pretože všetci, ktorí ste takto tesne pre voľbami populisticky vytiahli tému Istanbulského dohovoru a zneužívate ju na umelé vyvolávanie konfliktov, aby ste si poistili svojich voličov alebo zdvihli aj tak klesajúce percentá, vy všetci nepočúvate hlas žien. Tak si ho teraz vypočujete. Pretože v súčasnej situácii je koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU pomaly jediná z politických strán, ktorá jasne a čitateľne chráni európske hodnoty a práva žien. (Reakcie z pléna.) Pomaly jediná, som povedala (reakcie z pléna), veď zase, no. (Reakcia z pléna.) A európske hodnoty? (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, môžte sa prihlásiť s faktickými, samozrejme. (Povedané s pobavením.)

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
To, že mnoho skupín Istanbulský dohovor zneužíva a rozsieva o ňom klamstvá, to sa tu už deje nejakú dobu. Ale tá intenzita, s akou teraz SNS, SMER a Kotleba za pomoci svojho poskoka Kuffu šíria strach a nenávisť a ešte im pri tom absolútne nevhodným spôsobom sekunduje napr. pani Záborská z hnutia OĽANO, čo by som sa chcela aj opýtať kolegov a kolegýň z OĽANO, pretože tam je naozaj veľa príčetných ľudí, ktorých si ohromne vážim, a že či sú úplne okej s tým, že táto pani je na tej istej kandidátke ako oni. To je ďaleko cez čiaru. Všetci títo ľudia sa znížili k tomu, aby traumatizovali spoločnosť tesne pred voľbami namiesto toho, aby medzi ľudí chodili s ponukou toho, čo chcú pre nich urobiť. A ja sa na to skrátka nebudem pozerať potichu. Preto kade chodím, tam vysvetľujem a budem to robiť aj dnes.
Takže, milí a vážení, ja vám vysvetlím, o čom je Istanbulský dohovor. Nazýva sa istanbulským, pretože bol 11. mája 2011 predložený na podpis členským štátom Rady Európy v Istanbule v Turecku, ktoré bolo vtedy predsedníckou krajinou Rady Európy. Keby vtedy Rade Európy predsedalo Slovensko, tak tento dohovor by sa mohol volať napr. Bratislavský dohovor a potom neviem už, akých migrantov by ste spomínali. Na vypracovaní tohto dohovoru sa podieľali aj zástupcovia zo Slovenska. Je to dohovor o predchádzaní násilia na ženách a o boji proti nemu. Týka sa témy násilia na ženách a ich deťoch a všetky hoaxy a zavádzania o tom, že ak ho ratifikujeme, tak sa tu budú húfne preoperuvávať muži na ženy a naopak, sú obyčajné klamstvo a taktika na oblbovanie ľudí.
Je to štandardný medzinárodný dohovor, ktorý má za úlohu chrániť ľudské práva žien, ale u nás na Slovensku sa, žiaľ, stal nástrojom agendy niektorých politických strán, ktoré tvrdia, že namiesto overenej medzinárodnej legislatívy my máme na boj s násilím náš lepší slovenský liek, ktorý som mimochodom ja doteraz nevidela. Doteraz ani jedna z týchto strán neprišla so žiadnym konkrétnym riešením, ako účinne bojovať s násilím páchaným na ženách. A nehovorte mi, že zákon o obetiach nám postačuje, lebo nepostačuje.
Takže, pani Grausová, ak hovoríte o postačujúcej slovenskej legislatíve, tak si naštudujte tú legislatívu a zistíte, že je absolútne nepostačujúca. Jediné, čo tu vidím, je traumatizovanie ľudí všelijakými uzneseniami o tom, ako máme Istanbulský dohovor úplne odmietnuť, ako je napríklad aj táto debata počas tejto schôdze, ktorá je mimochodom tiež nezákonná. Pretože pokiaľ vláda prichádza s návrhom, že máme vysloviť nesúhlas, čo vlastne oni sami zistili, že to nemôžu robiť, takže museli zmeniť materiál a museli napísať, aj tuto pán minister to predkladal, bola som na výbore vtedy, že vlastne my musíme, musíme hlasovať o udelení súhlasu, aby to bolo korektné, ale zároveň my tu nemáme prvé ani druhé čítanie, čiže toto celé tu je absolútne nezákonné. Toto ja považujem za primitívny populizmus, ktorý hecuje ľudí proti sebe a polarizuje spoločnosť.
Ľudia sú už z toho unavení. To nevidíte? Chodím po Slovensku dennodenne. Nikoho Istanbulský dohovor nezaujíma. Chcú vedieť, čo urobíme s korupciou v tomto štáte, kedy budú mať vyššie čisté mzdy a kedy už nebudú musieť u lekára čakať od piatej rána. V azylových domovoch a krízových centrách sa ma pýtajú, kedy už začneme riešiť tému násilia systémovo. Tak, prosím vás, neklamte ľuďom, že Slovensko Istanbulský dohovor odmieta. Nie je to tak. Ľudia mu nerozumejú. A jediné, čo o ňom počujú, sú klamstvá v kostoloch, kde do nich hučí Marián Kuffa, ktorý tým prekračuje všetky hranice. A okrem iného ponižuje ženy a stavia ich do roly podriadenej mužom. Toto je jednoducho neakceptovateľné. A ja skutočne nerozumiem, ako je možné, že sa to v 21. storočí v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, môže beztrestne diať.
Takže sa poďme baviť o tom, o čom ten Istanbulský dohovor naozaj je. Nikto nehovorí, že keď ho ratifikujeme, tak zázračne vymizne všetko násilie. Istanbulský dohovor má odporúčací charakter a pri jeho ratifikácii by nám Európska únia nastavila zrkadlo v podobe medzinárodných misií, ktoré by monitorovali, ako účinne s násilím vďaka jeho ratifikácii bojujeme. Ale ten boj si musíme vyhrať sami. Pokiaľ by sme Istanbulský dohovor dôsledne neaplikovali do legislatívy, ani jeho ratifikácia by nám nepomohla. A nie je to len o intervencii, ale aj o osvete a prevencii. Dohovor ako jediný ponúka komplexný súbor opatrení, ako s násilím bojovať a ako mu predchádzať.
Potrebujeme sa začať sústrediť na obeť namiesto na násilníka.
Potrebujeme začať pracovať s políciou a ich scitlivovaním, aby vedeli adekvátne rozprávať s obeťou.
Je dôležité zosúladiť prácu a postupy polície, sociálnych aj intervenčných pracovníkov a psychológov, aby sme druhotne nediktimizovali obete tým, že musia vypovedať napríklad o tej istej situácii trikrát.
Potrebujeme zvýšiť počty bezpečných ženských domovov, ktorých je na Slovensku žalostne málo. A tie ženy často jednoducho nemajú kam ísť, a preto radšej doma v tichosti trpia.
Osemdesiatpäť percent na Slovensku, pani Grausová, nenahlasuje násilie, pretože sa boja, že aj tak by si tým nijako nepomohli. Majú pocit, že im nikto nepomôže.
Do týchto domovov chodím pravidelne. Je ich málo. Sú geograficky často pre mnohé ženy príliš ďaleko. Mnohým chýba vybavenosť. Existuje len pár domovov, kde majú miestnosť vybavenú špeciálnym zrkadlom, aby obeť mohla vypovedať len jedenkrát. Intervenčné pracovníčky v krízových centrách niekoľko mesiacov z roka nemajú výplaty, pretože keď im dôjdu peniaze z projektov, tak viac peňazí nie je.
Súčasťou Istanbulského dohovoru je aj nutnosť zabezpečiť systémové financovanie krízových centier, kde je aktuálne akútny nedostatok pracovníkov, lebo nikto nechce tak psychicky náročnú prácu robiť za také nízke platy. Zo štátneho rozpočtu na tieto centrá nejde ani cent. Taká je doterajšia podpora posledných vlád v tejto téme. Minister Gál o tejto téme mlčí, lebo jej nerozumie, a ministerka Saková vedela k tejto téme povedať akurát to, že ženy si majú lepšie mužov preverovať, ak nechcú dopadnúť ako mladá žena Viola, ktorú našli mŕtvu na brehu Dunaja. Za posledné dva roky 16 partnerov zabilo na Slovensku svoju partnerku a každá štvrtá žena zažila nejaký typ násilia. A my sa tu tvárime, ako by sa nechumelilo, ale naopak, debatujeme o tom, či Istanbulský dohovor áno alebo nie.
Dohovor je aj o odbúravaní škodlivých rodových stereotypov. A tu je ten kľúčový spor, vraj ten kľúčový spor, medzi zástancami a odporcami dohovoru. Je ním obava o výklad slova "rod", ktorý je použitý v dohovore. Podľa odporcov dohovoru sa prepašujú do slovenského právneho poriadku nové definície, ktoré pootvoria vrátka na rozvrat rodiny ako zväzok muža a ženy. Je to obava, že prijatie dohovoru je šikmou plochou, ktorá povedie k zameniteľnosti rodu a pohlavia. Ale táto obava je úplne neopodstatnená a doteraz mi nikto z odporcov len okrem toho, že to stále opakujete, nepodal žiadne logické zdôvodnenie.
Drvivá väčšina ľudí nemá čas ani právnické vzdelanie na to, aby sa lúskala komplikovaným textom dohovoru, a tak veria autoritám vo svojom okolí. Ak tie vezmú pár slov, dezinterpretujú ich a nabalia na to veľmi veľa emócií o blížiacej sa katastrofe pre manželstvo a celkovo pre konzervatívne Slovensko, tak je z dohovoru zrazu strašiak. V dohovore ale ide o niečo úplne iné. Ide o odbúranie niektorých škodlivých stereotypov, ktoré zapríčiňujú podriadené postavenie žien. To, o čom ste hovorili vy, pani Grausová, to podriadené postavenie žien. O tom sú tie škodlivé rodové stereotypy a nie o tom, že žena sa ráno prebudí ako muž a večer je zase ženou.
Dohovor netvrdí, že ženy a muži sú rovnakí a rod je čisto a len sociálnym konštruktom bez biologického základu. Rod je síce sociálnym konštruktom, ale s biológiou človeka súvisí. Potvrdzuje to aj samotná dôvodová správa dohovoru, kde členské štáty prijali v bode 43 definíciu rodu, ktorý vychádza z existencie dvoch pohlaví, pričom však môžu existovať určité vzorce správania, ktoré daná spoločnosť považuje za čisto ženské alebo čisto mužské. Členské štáty zdôraznili, že rod v žiadnom prípade nenahrádza pojmy "muž" alebo "žena" v texte dohovoru. Nenahrádza.
Nemôžeme sa tváriť, že v spoločnosti neexistujú stereotypy založené na rode, ktoré nie sú škodlivé. Predsudky, že žena má poslúchať muža, ktorý má vždy posledné slovo, alebo že dievčatá nemajú talent na matematiku a chlapci neplačú, majú pre násilie páchané na ženách a deťoch ďalekosiahle dôsledky vrátane nefungujúcich vzťahov. Dohovor chce odbúravať práve tieto stereotypy, pretože spoločenský tlak na dodržiavanie týchto spoločenských rolí dostáva ženy do závislej pozície od partnera. Tí, čo strašia rodovou ideológiou, vylievajú dieťa aj s vaničkou. Dohovor by zaviedol povinnosť štátu vzdelávať o týchto škodlivých stereotypoch.
Som rada, že nie všetky cirkvi a v rámci nich všetci duchovní pristúpili na tento neodôvodnený výklad dohovoru. Napríklad Daniel Pastirčák z Cirkvi bratskej povedal, že považuje spor okolo dohovoru za zbytočne nafúknutú bublinu. Citujem: "Pojem rod v Istanbulskom dohovore je podľa mňa používaný jednoznačne, pojem rodové stereotypy tu presne a zrozumiteľne označuje tie kultúrne, náboženské či folklórne zvyklosti, ktoré ženy automaticky diskriminujú. Odstrániť tieto slepé vzorce správania je, samozrejme, dôležitý cieľ. Bez neho sa zápas o odstraňovanie násilia na ženách páchaného s istým kultúrnym súhlasom nepodarí."
Pri rodovej rovnosti nejde o to, aby sme sa stali rovnakými, ale aby sme si boli rovní aj vo svojej rozdielnosti. Boj proti domácemu násiliu je preto postavený na rovnosti a nie rovnakosti mužov a žien a na odstraňovaní niektorých stereotypov ako jednej z výrazných príčin, prečo sa násilie môže v párových vzťahoch diať. Cieľom dohovoru je, aby ženy a ich deti opustili zväzok, v ktorom zažívajú násilie, a spoločnosť im má v tom pomáhať. Toto hocikedy podpíšem, lebo verím, že dobrá rodina nie je taká, ktorá za každú cenu vydrží, ale taká, v ktorej nie sú žena a deti vystavované týraniu.
Istanbulský dohovor bol prijatý po rokoch intenzívnych diskusií a v Rade Európy sa k nemu mohlo vyjadrovať aj Slovensko. Skupina, ktorá na znení Istanbulského dohovoru intenzívne pracovala v rokoch 2009 až 2011, pozostávala z predstaviteľov a predstaviteliek členských štátov Rady Európy vrátane zástupcu Slovenskej republiky. Vyjadrovali sa k nemu aj slovenskí ministri a ministerky. Dnes ho ratifikovalo 28 zo 47 štátov Európy. Medzi nimi aj konzervatívne vnímané krajiny ako Poľsko.
Prepáčte, kolegovia, ale ja mám... ako seriózne? (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ak máte niečo a chcete prediskutovať, nech sa páči, mimo. (Reakcia z pléna.)
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dnes ho ratifikovalo 28 zo 47 štátov Európy, medzi nimi aj konzervatívne krajiny, ako je Poľsko, Malta, Taliansko, Albánsko či Gruzínsko. Ďalšie sa na ratifikáciu pripravujú. Ak by Slovensko podľa nápadu SNS alebo niektorých zástupcov cirkví odstúpilo od podpisu, ocitlo by sa v Európe v spoločnosti už len dvoch nedemokratických štátov – Azerbajdžanu a Ruskej federácie.
Najlepším dôkazom toho, že dohovor nemá nijaké skryté ani ideologické, ani politické ciele, je situácia v 28 európskych štátoch, ktoré Istanbulský dohovor dávno ratifikovali a postupne od roku 2014 vstupuje v týchto krajinách do platnosti. Nič z toho, čím strašia ľudí demagógovia, sa v týchto štátoch nedeje.
Politici SMER-u a SNS sa opäť zľakli straty svojej popularity, ktorá je teraz pred voľbami výrazná. SMER ako vraj sociálna demokracia alebo sociálnodemokratická strana dokonca účelovo otočil rétoriku, len aby stihol nasadnúť na vlnu, ktorá mu má zachrániť aspoň časť voličov. Bývalý premiér Fico totiž v príhovore na konferencii Fóra podnikateliek Slovenska z 3. decembra 2013 povedal toto: "Výraznou mierou sme sa zasadzovali o prijatie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a boji proti nemu. Boli sme medzi prvými štátmi, ktoré túto medzinárodnú zmluvu podpísali, aby presadzovanie rodovej rovnosti bolo v našej krajine nielen právne zakotvené, ale aj efektívne uplatňované vo všetkých oblastiach života." Toto povedal bývalý premiér tejto krajiny, predseda strany SMER Robert Fico v roku 2013. Tak sa už zobuďme, vážení! Teraz je zrazu ten istý dohovor najväčšie zlo.
SMER, SNS a ĽSNS nedokázali odpovedať na kľúčové veci a ja sa pýtam, ja budem veľmi rada, keď mi na toto odpoviete, a síce, ktoré ustanovenia dohovoru majú byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ktoré? A prečo pre obavu z nesúladu dohovoru s ústavou nedali dohovor preskúmať Ústavnému súdu alebo Benátskej komisii, ako to napríklad nedávno urobilo Arménsko, ktoré si nesúlad s ich ústavou dalo prešetriť Benátskou komisiou a tá nezistila žiaden nesúlad, a pritom Arménsko má veľmi podobnú ústavu, kde tiež manželstvo je zväzkom muža a ženy. Žiaden nesúlad Benátska komisia nepotvrdila. Toto len dokazuje, že nie sú voči verejnosti úprimní a účelovo manipulujú mienku ľudí.
Na Slovensku mi chýbajú skutoční lídri, ktorí by sa nezľakli a presadzovali racionalitu aj pri komplikovaných problémoch. Komplexné a fungujúce opatrenia na zamedzenie násilia na ženách teda budú pravdepodobne ležať v šuplíku, dokým sa nevymenia dievčatá v SMER-e a SNS. Ja verím, že sa vymenia čím skôr a že toto budeme mať z krku a od 1. 3. sa budeme môcť baviť vecne.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.2.2020 13:45 - 13:47 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem. Anka, ja ti úplne rozumiem ja som v tomto absolútne s tebou keď si hovorila o svojej práci v rámci boja proti násiliu na ženách. Veľakrát sme sa my dve o tom rozprávali, ja som v kontakte s mnohými inými ďalšími organizáciami či už sú to krízové centrá alebo advokačné organizácie, ktoré tiež boli častokrát vynechané z grantových schéme, nedostali z grantových schém peniaze dlhodobo sú odkázané na možno nórske fondy aj tie nie vždycky častokrát tieto ženy sú bez výplaty aj tri, štyri mesiace z roka to sú ženy, ktoré pracujú s klientkami, ktoré sa, ktoré nezmiznú len tak zrazu. Skrátka, tých klientiek a ich deti týraných žien je množstvo a tie ženy, tie sociálne pracovníčky, tie psychologičky, ktoré s nimi pracujú musia s nimi pracovať či majú výplatu alebo nie. Čiže vy ste neboli jediní hej, to len ako na na margo toho, čo si hovorila, ale ja predsa len musím, aby sme sa držali faktov lebo to je práve to preto je tu ten Istanbulský dohovor tak dlho lebo my chceme, my chceme mútiť tú vodu a my nechceme počúvať fakty. Fakty sú, že Istanbulský dohovor nemá ideologický charakter, to vy hovoríte, že má. My hovoríme, že nemá ideologický charakter, jediná zmena pohľadu na muža a ženu je tá, aby muž pristupoval k žene ako k rovnocennej partnerke to znamená, aby sme smerovali k smerom k rodovej rovnosti. My máme na ministerstve sociálnych vecí výbor aj odbor rodovej rovnosti, to vám nevadí, veď ten sa presne venuje týmto témam. A teraz zrazu tu hovoríte o tom, že Istanbulský dohovor je nejaký problém. Skrátka jediné rodové stereotypy, ktoré chce Istanbulský dohovor búrať sú tie, aby sa muž nesprával nadradene k žene, to je jediný rodový stereotyp, ktorý chce Istanbulský dohovor búrať. Tak prosím vás, neklamme ľuďom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2019 19:17 - 19:19 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Tak toto je taký jeden z tých, z tých ukážok, že čo môže narobiť napríklad takýto návrh zákona úplne zbytočne, potom tu sme v emóciách a v osobnej rovine, to ma veľmi mrzí.
Ja len teda na záver doplním to, že ja súhlasím s tebou, Anka, v tomto absolútne. (Ruch v sále.) Potrat je naozaj to krajné riešenie. Žiadna žena, naozaj žiadna žena na potrat nechodí rada, nepoznám takú ženu a ani my nechceme nejakým spôsobom im hovoriť, že je to dobrá vec. Ale my to vidíme napríklad naozaj cez tie ľudské práva alebo cez tie ženské práva, dá sa pomáhať ženám aj cez neokliešťovanie ich práv, napríklad formou dostupnej antikoncepcie hradenej z verejného zdravotného poistenia, čo si vieme predstaviť napríklad my v koalícii PS/Spolu ako jedno, ako jedno z tých riešení.
Takže; a to, čo si hovorila, Anka, že teda nájdime riešenie aj pre plod, aj pre ženu, my ho máme. Teraz, teraz je to tu riešenie. Presne ako hovorila aj Janka Cigániková, ja jej týmto ďakujem, aj Zuzke Zimenovej za podporu. Skrátka my sem nechodíme s ultraliberálnymi názormi, to vy z nás toto robíte. My sa snažíme riešiť problémy normálnych ľudí, každodenné problémy normálnych ľudí a to je to, na čo sa táto krajina má teraz sústrediť, lebo táto krajina nie je v dobrom stave. A preto si myslím, že naozaj, že tá, ten interrupčný zákon, ktorý teraz máme, je vhodným prostriedkom na vyrovnanie práve toho práva aj plodu alebo toho nenarodeného dieťaťa a tej ženy. Čiže my to už máme, takže nemusíme, nemusíme sa tu okolo toho ďalej rozprávať. Už netraumatizujme ani seba, ani spoločnosť, ukončime toto a ja, ja naozaj, fakt dúfam, že tento návrh aj s týmto pozmeňovákom neprejde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2019 19:02 - 19:08 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Okej. Tak ďakujem vám veľmi pekne, kolegyne a kolegovia, že ste ochotní teda ešte chvíľočku počkať. Aj keď úprimne, ja som do tejto rozpravy na začiatku ani veľmi nechcela ísť, pretože si hovorím, že na čo je toto dobré, už sme to tu niekoľkokrát aj hovorili, tento celý cirkus, toto traumatizovanie spoločnosti s týmito témami, ktoré naozaj nemyslím si, že toto sú témy, ktoré teraz momentálne brázdia Slovenskom. Ľudia sledujú úplne niečo iné, ľudia potrebujú vedieť odpovede na iné otázky, na iné problémy.
Strana SNS sa touto témou nezaoberala celé štyri roky. Vy ste hovorili, že ste nejaké tri roky dávali dokopy tento návrh, že ste zorganizovali niekoľko ostrouhlých stolov, či ako to volá ten váš pán predseda. Nás ste na ten okrúhly stôl ani raz nezavolali, hej, to, že tam ani poriadne neboli gynekológovia, to už je druhá vec, to už Alan spomínal, ale ja som sa napríklad veľmi rada chcela o tom porozprávať s vami a povedať vám svoj názor na, na tento absolútne zbytočný zákon, ktorý zásadným spôsobom okliešťuje práva žien, nehovoriac o tom, že on ich stále okliešťuje a stále je zlý ten zákon, aj keď ste teraz vyhodili tie absolútne najstupídnejšie veci z neho, a to je súhlas otca a tabletku "po" na predpis, stále je to zlý zákon, ktorý obmedzuje prístup ženy k interrupciám.
Vy ste v podstate neurobili momentálne nič iné, len ste dali preč tieto dve veci a dnes ste prečítali, pani Smolíková, presne ten istý návrh. Nie je tam žiadna zmena. Vy ste hovorili, že nejaké preklopenie z nejakej vyhlášky tam je... (Reakcia spravodajcu.) V čom ich obmedzuje? Obmedzuje ich v prístupe k interrupcii, k slobodnému rozhodnutiu, hej? K tomu. Vy to voláte, vy to voláte, že to, že to je viac informácií, hej? (Reakcie z pléna.) Jednost; áno, presne tak, jednostrannosť, tak to sme už niekoľkokrát tu hovorili.
Každopádne my sme minulý týždeň pred parlamentom demonštrovali za skutočnú podporu žien a rodín. My – strana SPOLU a strana Progresívne Slovensko. Vypočuli sme si tam príbehy mnohých žien, ktoré denne čelia naozaj vážnym problémom, ako je napríklad fyzické sexuálne násilie, nedôstojné podmienky pri pôrodoch, to napríklad ste ešte na tejto pôde ani raz neriešili, že k ženám sa v pôrodniciach častokrát zdravotnícky personál správa ako k osobe, ktorá nie je ani svojprávna, prípadne sa s ňou ani nerozpráva v jednotnom čísle, skrátka v prvej osobe, ale v tretej osobe. Takéto témy vy neriešite. Neriešite dostupné škôlky, neriešite nerovnosť v platoch, ale čo riešite, je dostatok informácií pri, takto to vy voláte, dostatok informácií pri, pri interrupciách, to voláte vy tak.
Mali sme pozvanie do TA3, pani Smolíková a pani Kuciaňová, ani jedna ste tam nešli so mnou, ste to zrušili. Ja sa pýtam, prečo ste to zrušili? Tak aspoň sa, tak keď už som sa tam vás nemohla opýtať, že či toto naozaj myslíte vážne, tak sa vás to spýtam teraz ešte raz tu, že načo vám toto presne bolo dobré. Nevyzeráte šťastne ani jedna z vás, že toto tu musíte absolvovať, takže možnože mi na to odpoviete.
Keď si to zhrnieme ešte raz, hej? V septembri sme tu mali štyri návrhy na obmedzenie prístupu k interrupciám a SNS nehlasovala ani za jeden z nich. To bolo veľmi zaujímavé, hej? Pán Danko vtedy rozprával, že Matovič je to isté čo Kotleba a podobne. Ani za jeden z nich ste nehlasovali, hej? (Reakcia z pléna.) Za jeden ste hlasovali? A za ktorý? (Reakcia z pléna.) Vy ste za tri dokonca. Fantastické! Tak okej, ja sa ospravedlňujem, ale viem, že pán Danko teda nehlasoval ani za jeden z tých zákonov, minimálne napríklad nie za ten, ktorý máte teraz v tom pozmeňujúcom návrhu celý okopírovaný. To je veľmi zaujímavé, hej? Za ten ste napríklad vtedy nehlasovali, keď to podával pán Matovič s Marekom Krajčím, a teraz ho máte celý šupnutý tam v tom, v tom vašom pozmeňováku, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom. To znamená, že ja zajtra pred hlasovaním o jedenástej podám procedurálny návrh, aby sa ústavnoprávny výbor zaoberal týmto vaším návrhom, pretože je v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože je to tam kompletne všetko okopírované. (Reakcie z pléna.)
Tak ste si potom povedali v októbri, že je to fajn, že je to dobré využiť v tej kampani, lebo však berie to nejaké alebo prináša to nejaké politické body, a tak ste prišli s tlkotom srdca plodu, absurdum absolútne, hej, ktoré vám, ktoré vám ešte aj tuto aj pán Zelník dokonca skritizoval, tak potichúčku, ale tak aspoň povedal ako lekár, čo si dosť cením. Takže toto ste tiež zrušili, hej? Toto ste tiež zrušili, lebo však dostali ste brutálny náklad od odbornej verejnosti.
No a teraz ste v decembri priniesli pozmeňovák, ktorý presne, veľmi dobre to Ondro Dostál dnes tu predniesol, že najskôr ste ho tam podali. Toľko roboty ste si s ním dali, ste ho tu čítali, my sme sa k nemu mali vyjadrovať a teraz, teraz ste prišli zrazu v podstate s tým istým návrhom, ktorý ste dnes opäť celý prečítali, len ste tam dali teda preč tie dve veci. A prečo ste ich dali? Veľmi správne pán Bernaťák povedal, aby to prešlo, hej? Aby to prešlo alebo aby to podpísal MOST – HÍD, OĽANO, KDH, nezaradení a tak ďalej, čiže vám to prejde zajtra tým pádom, hej, a budete si tu ťapkať, že jaké to je skvelé, že vlastne slovenská spoločnosť toto chce. Lebo obraz, lebo parlament je obraz spoločnosti, takže slovenská spoločnosť toto chce. Nechce.
Ja vám hovorím, že nechce. Tu je viac ako 60 % ľudí, ktorí sú spokojní s tým, aký máme interrupčný zákon. Opäť to zopakujem, už ja tu už nebudem, toto, čo som tu mala popripravované, všetky tie, chcela som ísť vlastne bod po bode, ale to je zbytočné, skrátka slovenská spoločnosť považuje aktuálnu interrupčnú legislatívu za dostatočnú. Je to štandardná európska legislatíva, ktorá dobre vyvažuje práve to právo nenarodeného dieťaťa na život a to právo ženy sa rozhodnúť. Tak vás prosím aj v mene, presne v podstate slovami Janky Cigánikovej, ktorá dnes presne toto krásne povedala v tej faktickej, prosím vás, nezneužívajte ženy na svoje buď politické, populistické, alebo náboženské ciele.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2019 18:45 - 18:47 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem. Anka, pre mňa je strašne zaujímavé sledovať, ako keď hovoríš o týchto veciach, ako demagogicky používaš liberálny jazyk. To je strašne zaujímavé. Neviem, že čo sa týmto snažíš dokázať. Ja som si všimla už aj v predošlých debatách ako samu seba považuješ za feministku a nás, tie ostatné, za radikálne feministky. Je to strašne zaujímavé, ale ja ti na toto neskočím. To ti poviem na rovinu. Ja obdivujem tvoju prácu a vážim si ju, ale v tomto sa mýliš, pretože ty momentálne všetko, čo si teraz povedala, to je tvoj osobný názor. Opäť to tu opakujem, ja to tu budem opakovať donekonečna: Skrátka každý máme iný názor. Tvoj názor je tento, ale ty náš obviňuješ z toho, že sme demagógovia a konšpirátori dokonca. Stále opakuješ, že my tu kričíme, že tento návrh zakazuje interrupcie. Nie, tento návrh okliešťuje práva žien, a preto sa tu ozývame, Anka. Okliešťuje práva žien a robí z nich nesvojprávne osoby. O tomto tu ja rozprávam.
Ja sa ťa chcem ale napríklad aj, naopak, spýtať, že či tebe, lebo ty si sa nás tu pýtala, tak ja sa ťa spýtam, či tebe neprekáža, že strane SNS práve v tomto období, keď sme tri mesiace pred voľbami a ona vyťahuje tento absolútne zbytočný zákon, robí tu populistické maškarády. Mňa by zaujímalo, že či dámy predkladateľky to naozaj robia zo svojho presvedčenia, alebo boli do toho dotlačené, alebo nejakým spôsobom zmanipulované, bolo im to prikázané ich stranou. Ja teraz neviem, že čo je horšie, že či to, že to prišli samé naozaj zo svojho presvedčenia predkladať, alebo to, že ich do toho donútila strana SNS, lebo je to kampaňovo priaznivé a je to výborná téma, a pritom je to, je to odpad, ktorý zbytočne oddeľuje ľudí od seba a odpriamuje pozornosť od naozajstných problémov, ktoré títo ľudia na Slovensku majú a potrebujú riešiť. Takže ja sa ťa chcem spýtať, či tebe nevadí, že robíte spolu s kolegami užitočných idiotov strane SNS.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2019 18:50 - 18:52 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Áno, ja by som asi nadviazala na Janku k tomuto, že ja ti tiež veľmi verím, Edo, že to myslíš úprimne, ale už som to hovorila niekoľkokrát na pôde parlamentu, jedna vec je prezentovať svoj názor, lebo tu je istá skupina ľudí, ktorá má tento názor, a potom je tu veľmi veľká skupina ľudí, ktorá má iný názor, skrátka vyše 60 % občanov Slovenska si myslí, že máme postačujúcu, štandardnú európsku legislatívu, ktorá sa týka interrupcií, 12. týždňa, skrátka ja nerozumiem, prečo sa bavíme tri mesiace pred voľbami o tejto téme, a úprimne ti poviem, že mám pocit, že Slovenská národná strana zneužíva aj vás na to, aby ste sa k nej pridali, aby ste spojili sily, aj keď to možno nechcete, na základe vášho názoru.
Čiže ešte raz, my sme sekulárny štát, tuná nemá čo, nejaké náboženské názory tu na pôde parlamentu nemajú čo robiť. Pán Kuffa na pôde parlamentu nemá čo robiť, čiže to je k tejto prvej veci.
A teraz k tej druhej, kde si hovoril o tom, že, že žena nerozhoduje len sama o sebe, ale aj o tom nenarodenom dieťati. Áno, to je tvoj názor opäť, ale tento pozmeňovák navrhuje, aby otec plodu bol informovaný o interrupcii, inak tá interrupcia nebude povolená. To znamená, že zo ženy to robí nesvojprávnu osobu, ktorá sa nevie rozhodnúť sama. Ako, my sa teraz vraciame kam? Do 19. storočia, kde žena, je, je kopec žien, ktoré si neželajú informovať svojho partnera o tom, že sú tehotné, pretože žijú napríklad v násilníckom vzťahu. A ona teraz ako čo, pôjde za tým násilníkom a bude mu hovoriť, prosím ťa, poď povedať, že súhlasíš s interrupciou? Ako ja, ja neviem, o čom sa tu, o čom sa tu, prosím vás, my bavíme.
Však toto je absolútne jednoznačná, politická populizmus pred voľbami a vy im hráte užitočných idiotov. Prepáč, ale je to tak. A nehovoriac o tom, že je to zdravie ohrozujúce takisto, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2019 18:35 - 18:36 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem Zuzke za jej prejav.
Ja by som ju len doplnila k tomu zdraviu ženy, o ktorom hovorila aj Janka Cigániková, v podstate aj pán Zelník, ktorý na začiatku veľmi správne argumentoval, že teda toto je naozaj nedobrý návrh, a ja sa dosť čudujem, že vám nevadí, že vyradenie tabletky po zo zoznamu liekov, ktoré nemusia byť na predpis, sa vám nezdá život ohrozujúce pre ženy a že sa vám to ako lekárovi nezdá zvláštne, pretože naozaj presne to, čo hovorila Janka, vyradiť takýto liek z takéhoto zoznamu znamená, že tie ženy budú jasne ohrozené na zdraví, možno aj na živote, pokiaľ nebudú mať dostatočný a dostupný prístup k takejto tableťke, k takejto tabletke.
Takže ja by som očakávala od vás oveľa profesionálnejší prístup, pán Zelník, ešte aj pri tomto, pri tomto konkrétnom návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 17:24 - 17:26 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj Natálii za veľmi dobrú vstupnú debatu. A sme radi, že môžme spoločne predložiť tento pozmeňujúci návrh, že sme konečne teda našli priestor, kde by sme práve vložili túto veľmi dôležitú a potrebnú tému, o ktorej teda slovenský parlament doteraz ešte nehovoril, a to je presne téma dojčenia.
My s pani ministerkou máme už nejaký vzťah, čo sa týka tejto témy, pretože sme o nej hovorili už veľmi dávno. Mali sme spolu aj vlastne veľký okrúhly stôl. Určite si na to spomínate, ešte keď ste boli vlastne ešte štátnou tajomníčkou. Ja som bola veľmi rada, že takéto niečo sa odohralo. Len tam potom boli tie následné kroky, do ktorých sme už neboli zapojení. Ja rozumiem, že výsledkom toho bolo asi niečo, s čím teraz prichádzate. Ale napríklad by ma zaujímalo, že či, keď hovoríte, že toto všetko sa už chystá a že už tieto všetky veci sú hotové, či prídete aj s nejakou osvetovou kampaňou. Pretože to by bolo fakt ako fajn. Tak ako ste urobili veľmi dobrú kampaň k skríningu, tak si myslím, že presne dojčenie by si zaslúžilo podobnú osvetovú kampaň, aby, aby mamičky vedeli, že takéto niečo tu máme.
Ale dovoľte mi povedať môj názor. Faktom je to, že 92 percent žien na Slovensku odchádza z nemocnice s dvomi až tromi problémami s dojčením, ktoré potom vedú k tomu, že potom už nedojčia vôbec. To znamená, že toto je viac ako potrebné. A čo k tomu je potrebné urobiť? V prvom rade je potrebné urobiť nezávislé audity pôrodníc. Ja neviem, že či toto je súčasťou toho, čo máte v pláne. Nezávislé audity pôrodníc a celkovo vôbec debatu o tejto téme. My nemôžeme sa baviť o dojčení, pokiaľ Slovenskú pediatrickú spoločnosť a jej konferencie často finančne podporujú napríklad spoločnosti, ktoré vyrábajú umelé mlieko. Skrátka, my potrebujeme mať baby – friendly a mother – friendly štandardy, ktoré budú dôsledne aplikované v týchto pôrodniciach a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 16:05 - 16:06 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, si to aj stihol, Ondrej, všetko.
V prvom rade, Katke Cséfalvayovej ďakujem za podporu tohto zákona. Áno, veď my všetci, ktorí sme rodičia, tak presne toto vieme. Ja som mala to šťastie v Karlovej Vsi, že tam, kde teda máme trvalé bydlisko, tak to je asi jediná mestská časť v Bratislave, ktorá nemá problém s umiestňovaním detí, a tiež umiestnili moju dcéru, ktorá ešte nemala tiež tri roky a mala ich až potom v novembri. Takže, takže je to naozaj reálne, vychádzam z reality a z praxe. Z mnohých nejakých podaní alebo podnetov rodičov, dokonca aj z rozprávania s niektorými riaditeľkami, ktoré mi samé potvrdili, že by takéto kritériá im určite pomohli.
A to možno odpovedám už rovno aj Ondrejovi na jednu z tých vecí. Ja som sa totižto presne rozprávala so samotnými riaditeľkami, ktoré samé povedali, že presne majú napríklad svoje vlastné kritériá, každý iné a že im by napríklad reálne pomohlo, keby mali takéto ukotvenie v zákone. Ale máš pravdu, že pred tým, ako som to podávala, som zažívala, či to vôbec mám dávať ako zákon, že či sa to nemá riešiť iným spôsobom. Ale keďže som dostala množstvo práve kladných feetbackov na to, že, že pokiaľ to bude v zákone aspoň to bude nejakým spôsobom viac nárokovateľné a vyžadovateľné, takže preto som sa nakoniec rozhodla to dať ako návrh zákona. Ospravedlňujem sa, že ja som na to úplne zabudla, že my sme ten zákon vtedy spolu podávali a máš úplnú pravdu a to by ináč celkom pekne aj so sebou ladilo.
A k tomu financovaniu, no ja s tebou absolútne súhlasím. Toto je jeden veľký problém, ktorý by sa ale mal riešiť zasa niekde inde no, samozrejme, ale áno, je to absolútny súhlas v tom s tebou.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.10.2019 15:50 - 16:01 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dobre. Tak ja by som bližšie uviedla podstatu svojho návrhu, ktorý mi leží na srdci vyše roka a ktorý by, ak by bol prijatý, zaviedol spravodlivosť pre rodičov, ktorí prihlasujú svoje deti do škôlok, a zároveň by priniesol pre nich aj informovanosť, ktorá im v tejto oblasti veľmi chýba.
Dovolím si povedať, že tento návrh by pomohol aj samotným riaditeľkám materských škôl, ktoré by odbremenil od ťažkých rozhodnutí, ktoré dieťa prijať, ktoré neprijať a ako to oznámiť rodičom. Áno, ide teda o zavedenie transparentných kritérií výberu detí do materských škôl, pretože takéto niečo na Slovensku, žiaľ, zatiaľ nemáme.
Posledných desať až dvanásť rokov vždy v máji prichádza pre mnohých rodičov s malými deťmi stresové obdobie. A tým stresovým obdobím je práve zápis do škôlky. Keď v 90. rokoch prišli demograficky slabšie ročníky, mnohé budovy ostali poloprázdne a tak sa jednotlivé samosprávy rozhodli ich využiť inak. Bohužiaľ, sú aj budovy, ktoré ostali nevyužité a úplne schátrali. Teraz to mrzí o to viac, že kvôli veľkému počtu detí musia jednotlivé obce či mestské časti znovu investovať nemalé prostriedky na zvyšovanie kapacít. A tieto prostriedky, už sme to počuli veľakrát aj tu od kolegov, ktorí sú primátormi niektorých miest, väčšinou ani nemajú.
Aktuálne prijímací proces prijímania dieťaťa do škôlky funguje nasledovne: Deti sa prijímajú na základe písomnej žiadosti, pričom každá škôlka má iný formulár. Čiže ani toto nemáme uniformizované. Súčasťou formulára je aj potvrdenie detského lekára o spôsobilosti navštevovať škôlku a údaj o povinnom očkovaní. Väčšina rodičov však z obavy, že ich dieťa neprijmú, podáva viac žiadostí, a to spôsobuje zbytočné časové aj byrokratické zaťaženie. V spojení s tým, že neexistujú jasné a transparentné kritériá výberu sa napokon rodičia v strachu zbiehajú pred škôlkami hneď od skorého rána, aby boli prví v poradí, čo im ale v konečnom dôsledku nijako nepomôže, ale oni to nevedia. Už teraz totiž podľa usmernenia ministerstva školstva nemôže byť podmienkou prijatia žiadosti len osobné podanie tejto prihlášky, ale máte možnosť svoje dieťa prihlásiť aj poštou alebo emailom. Čiže to státie vonku je v podstate zbytočné, ale ja rozumiem tým rodičom, prečo to robia.
No a po absolvovaní tejto byrokratickej tortúry ostávajú rodičia stále v neistote, keďže vopred nepoznajú presné kritériá, podľa ktorých sa rozhoduje. Jediné, čo v súčasnosti je jasné a máme to v zákone, je, že prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili vek päť rokov, to znamená, sú to predškoláci, dovŕšili ho do obdobia 31. 8. daného roku zápisu a potom deti na základe rozhodnutia súdu. Žiadne iné kritériá nie sú uvedené, lebo rozhodovanie je plne v kompetencii jednotlivých riaditeliek.
Ja sa ospravedlňujem, že hovorím riaditeliek. Ja som nestretla ešte riaditeľa materskej škôlky. Čiže neviem, možno Oto mi povie, či vie, či v škôlkach sú riaditelia. Bolo by super, keby boli, ale ospravedlňujem sa, že používam len tento ženský rod.
K tomu si pridajme aktuálny stav nedostatku miest v škôlkach. Teda aktuálny. On už je zúfalý asi desať rokov, kde ministerka školstva Lubyová pár týždňov dozadu vyhlásila, že bude potrebné dobudovať ešte 1 460 miest, aby boli v škôlkach umiestnené všetky päťročné deti. Čiže hovorila len o päťročných deťoch. Samozrejme, pretože príde zákon o povinnej predškolskej dochádzke a tie deti budeme musieť všetky umiestniť. Ale už to samotné bude problémom, lebo zatiaľ sa nevie, keďže účinnosť bola posunutá, tak zatiaľ sa nevie, akým spôsobom tieto deti umiestnime, keďže kapacity nie sú. Ani slovkom však nespomenula mladšie deti, ktoré tým pádom budú mať ešte menšiu možnosť získať miesto v škôlke. Nedostatok miest v škôlkach je na Slovensku dvanásť rokov neriešený problém. Stretla som množstvo rodičov, ktorí dostali zo škôlok zamietavé stanovisko, že pre nedostatok miesta ich dieťa nemôžu vziať a viac sa nedozvedeli.
A presne z tohto dôvodu som sa rozhodla predložiť tento návrh zákona, ktorý stanovuje transparentné a zrozumiteľné kritériá prijímania detí do škôlok. Tieto pravidlá budú jednotné pre všetky materské školy a zavedú spravodlivé podmienky pre všetky deti a ich rodičov, ktorí si podali prihlášku. Samozrejme, ešte raz dopĺňam, že ide o deti, na ktoré sa nevzťahuje povinná predškolská dochádzka. To znamená, deti od troch do zhruba tých piatich rokov. Podstatou návrhu sú konkrétne kritériá a tie majú svoje bodové ohodnotenie. Tým prvým kritériom je trvalý pobyt dieťaťa v príslušnej obci alebo mestskej časti, kde sa škôlka nachádza. Toto sme ohodnotili ako šesť, ohodnotili sme to šiestimi bodmi.
K trvalému pobytu dieťaťa poviem, lebo bolo veľa diskusií o tom, že, že či to nie je diskriminácia, keď proste používame aj trvalý pobyt dieťaťa ako jedno z kritérií proste prijímania detí alebo zvýhodňovania detí. Upozorňujem, toto nie je zvýhodňovanie, toto je systém, bodovací systém podľa jednotlivých kritérií a jedným z tých kritérií je práve aj trvalý pobyt dieťaťa. Prokuratúra sama už potvrdila niekoľko situácií, napríklad situácia v Petržalke, kde, kde starosta Hrčka tiež dal toto ako jedno z kritérií a oni mu vlastne potvrdili, že to nie je diskriminačné. Niekoľkokrát sa to už na Slovensku stalo. Ja si myslím, že je dôležité, aby sme mysleli na to, že tam, kde platia rodičia dane, je dobré, aby sme takéto kritérium skrátka vsunuli do celkového posudzovania vlastne týchto žiadostí detí.
Tým druhým veľmi dôležitým kritériom je vek dieťaťa. Samozrejme, opäť opakujem, dosiahnutý vek k 31. 8. toho roka, kedy prebieha zápis. Tam sme to rozdelili na niektoré vekové skupiny, a to konkrétne päť a viac rokov desať bodov, štyri roky štyri body, tri roky tri body a ešte sme tam dali aj konkrétnu podskupinu vek tri roky, ktorý bol dosiahnutý ale v období medzi 1. septembrom a 31. decembrom v tom roku, kedy prebieha zápis, aby sme skrátka vylúčili diskrimináciu detí, ktorým zle vychádzajú roky, pretože týchto detí sa to častokrát negatívne dotýka.
Tretím kritériom je sťažená sociálna situácia. Čo je to sťažená sociálna situácia? To znamená, rodič poberá buď invalidný dôchodok alebo starobný, vdovský, vdovecký dôchodok či hmotnú núdzu alebo je to osamelý rodič alebo dieťa je sirota.
Ďalším kritériom je dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, čo sme ohodnotili tiež kritériom tri body. Tu som dostala, ja som už tento svoj návrh zákona prezentovala verejnosti. Dostala som niekoľko rôznych spätných väzieb a jedna z nich bola, že teda prečo tam vôbec dávame nejaké takéto kritérium, keď dieťa so špeciálnymi potrebami ani v škôlke poriadne nie je. No, to sa potom pýtame prečo? Odpoveď je preto, lebo nemáme dostatok asistentov, ktorí by sa takémuto dieťaťu venovali. Takže my sme považovali za dôležité takéto kritérium tam pridať. Samozrejme, je dôležité, aby sme potom mysleli na to, že či to dieťa tam má adekvátnu starostlivosť, lebo adekvátne je potrebné znížiť počet detí v triede a prijať určitý počet asistentov. Ale o tom nie je tento zákon. Skrátka tie zákony by mali byť v súlade a tento zákon myslí aj na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pretože ich je stále viac.
Piatym kritériom je celodenná starostlivosť. Celodenná starostlivosť, to je skrátka len jednoducho inými slovami alebo skôr formálne pomenovaná starostlivosť, bežná starostlivosť o dieťa, ktoré príde do škôlky okolo ôsmej a odchádza okolo 16.00 alebo 16.30. To je celodenná starostlivosť, nie že tam bude do 19.00 alebo tak. Pretože je tam rozdiel medzi celodennou a poldennou starostlivosťou, čo poldenná znamená, že okolo dvanástej na obed si rodič to dieťa berie domov. Čiže pokiaľ rodič prihlási dieťa na celodennú starostlivosť, tak toto kritérium bolo ohodnotené dvomi bodmi.
A posledné kritérium, nechcem povedať, že najmenej nejaké zásadné, ale popri tých ostatných kritériách, skrátka chceli sme to zaradiť, aby to bolo spravodlivé, ale naozaj nie je tak zásadné ako tie ostatné, a to je súrodenec. Kritérium súrodenca, to znamená, súrodenec, starší súrodenec, ktorý navštevuje tú istú škôlku, prípadne spojenú základnú školu. A to sme ohodnotili jedným bodom.
K tým bodom. To ja som si ich nevycucala z prsta, skrátka sme to naozaj preberali s odbornou obcou, inšpirovali sme sa dokonca niektorými aj mestskými časťami na Slovensku, ktoré to tak parciálne majú zavedené, ale najmä sme sa inšpirovali Českou republikou a Nemeckom, a preto sme tie body stanovili tak, ako sme ich stanovili.
Bodové poradie dieťaťa sa určí na základe spočítania všetkých bodov a pri zhodnom počte bodov bude mať prednosť vždy staršie dieťa. Riaditeľka škôlky bude mať povinnosť vyvesiť výsledky bodového hodnotenia na verejne dostupné informačné miesto v škôlke a aj na webstránku škôlky, samozrejme s prihliadnutím na GDPR. Riaditeľky už vedia, akým spôsobom to majú označovať, aby sa neporušilo GDPR a aby zároveň rodič vedel, o aké dieťa ide. Skrátka to nie je problém, hej. Na základe tohto postupu budú rodičia jasne informovaní, či ich dieťa dostalo miesto v škôlke a ak nie, aspoň budú konečne vedieť prečo. Pretože mnohokrát tí rodičia skrátka dostanú iba informáciu, že pre nedostatok miesta v škôlke sme vaše dieťa neprijali. Tam sa, to naozaj musím povedať na tomto mieste, je tam veľký priestor pre korupciu len preto, že nemáme stanovené konkrétne, jasné kritériá, na základe ktorých by rodič vedel, aha, moje dieťa nezobrali, lebo má toľko a toľko bodov na základe týchto a týchto kritérií.
Samozrejme, toto opatrenie samotné nevyrieši katastrofálny stav s nedostatkom miest v škôlkach, a preto je absolútne nevyhnutné, aby štát prevzal zodpovednosť za vytvorenie dostupných miest pre všetky deti. My v koalícii Progresívne Slovensko a SPOLU navrhujeme ako jedno z našich prioritných opatrení, ktoré ja tu navrhujem v podstate už štvrtý rok v parlamente, zaviesť garanciu miesta v škôlke pre všetky deti postupne až od troch rokov veku ako jednu z našich programových priorít.
Toľko k samotnému návrhu. Ja si myslím, že je to jeden praktický dobrý návrh, ktorý nás nebude stáť ani nejaké veľké peniaze. Veľmi zľahčí situáciu aj rodičom, samozrejme ich deťom a myslím si, že aj samotným riaditeľkám. A preto vás, kolegyne a kolegovia, prosím o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis