No dobre. Poďme ďalej teda, vážené dámy a páni, máme tu štyri dni pred voľbami a pár týždňov dozadu by mne ani vo sne nenapadlo, že ja budem stáť opäť v parlamente a debatovať na tému Istanbulský dohovor. Ale keďže nová skupinka kamarátov, strany SMER, SNS a ĽSNS, otvorili túto nezákonnú schôdzu, bola som na začiatku...
No dobre. Poďme ďalej teda, vážené dámy a páni, máme tu štyri dni pred voľbami a pár týždňov dozadu by mne ani vo sne nenapadlo, že ja budem stáť opäť v parlamente a debatovať na tému Istanbulský dohovor. Ale keďže nová skupinka kamarátov, strany SMER, SNS a ĽSNS, otvorili túto nezákonnú schôdzu, bola som na začiatku aj rozhodnutá, že, sme sa o tom rozprávali aj s kolegyňami, že možno ani teda sa do nej nezapojím práve kvôli tomu, že bola otvorená nezákonne. Ale keďže je 29. 2., okrem volebného dňa je aj deň, kedy oslavujeme na Slovensku sté výročie volebného práva žien, tak práve kvôli všetkým týmto slovenským ženám tu dnes stojím. Pretože všetci, ktorí ste takto tesne pre voľbami populisticky vytiahli tému Istanbulského dohovoru a zneužívate ju na umelé vyvolávanie konfliktov, aby ste si poistili svojich voličov alebo zdvihli aj tak klesajúce percentá, vy všetci nepočúvate hlas žien. Tak si ho teraz vypočujete. Pretože v súčasnej situácii je koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU pomaly jediná z politických strán, ktorá jasne a čitateľne chráni európske hodnoty a práva žien. (Reakcie z pléna.) Pomaly jediná, som povedala (reakcie z pléna), veď zase, no. (Reakcia z pléna.) A európske hodnoty? (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, môžte sa prihlásiť s faktickými, samozrejme. (Povedané s pobavením.)
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
To, že mnoho skupín Istanbulský dohovor zneužíva a rozsieva o ňom klamstvá, to sa tu už deje nejakú dobu. Ale tá intenzita, s akou teraz SNS, SMER a Kotleba za pomoci svojho poskoka Kuffu šíria strach a nenávisť a ešte im pri tom absolútne nevhodným spôsobom sekunduje napr. pani Záborská z hnutia OĽANO, čo by som sa chcela aj opýtať kolegov a kolegýň z OĽANO, pretože tam je naozaj veľa príčetných ľudí, ktorých si ohromne vážim, a že či sú úplne okej s tým, že táto pani je na tej istej kandidátke ako oni. To je ďaleko cez čiaru. Všetci títo ľudia sa znížili k tomu, aby traumatizovali spoločnosť tesne pred voľbami namiesto toho, aby medzi ľudí chodili s ponukou toho, čo chcú pre nich urobiť. A ja sa na to skrátka nebudem pozerať potichu. Preto kade chodím, tam vysvetľujem a budem to robiť aj dnes.
Takže, milí a vážení, ja vám vysvetlím, o čom je Istanbulský dohovor. Nazýva sa istanbulským, pretože bol 11. mája 2011 predložený na podpis členským štátom Rady Európy v Istanbule v Turecku, ktoré bolo vtedy predsedníckou krajinou Rady Európy. Keby vtedy Rade Európy predsedalo Slovensko, tak tento dohovor by sa mohol volať napr. Bratislavský dohovor a potom neviem už, akých migrantov by ste spomínali. Na vypracovaní tohto dohovoru sa podieľali aj zástupcovia zo Slovenska. Je to dohovor o predchádzaní násilia na ženách a o boji proti nemu. Týka sa témy násilia na ženách a ich deťoch a všetky hoaxy a zavádzania o tom, že ak ho ratifikujeme, tak sa tu budú húfne preoperuvávať muži na ženy a naopak, sú obyčajné klamstvo a taktika na oblbovanie ľudí.
Je to štandardný medzinárodný dohovor, ktorý má za úlohu chrániť ľudské práva žien, ale u nás na Slovensku sa, žiaľ, stal nástrojom agendy niektorých politických strán, ktoré tvrdia, že namiesto overenej medzinárodnej legislatívy my máme na boj s násilím náš lepší slovenský liek, ktorý som mimochodom ja doteraz nevidela. Doteraz ani jedna z týchto strán neprišla so žiadnym konkrétnym riešením, ako účinne bojovať s násilím páchaným na ženách. A nehovorte mi, že zákon o obetiach nám postačuje, lebo nepostačuje.
Takže, pani Grausová, ak hovoríte o postačujúcej slovenskej legislatíve, tak si naštudujte tú legislatívu a zistíte, že je absolútne nepostačujúca. Jediné, čo tu vidím, je traumatizovanie ľudí všelijakými uzneseniami o tom, ako máme Istanbulský dohovor úplne odmietnuť, ako je napríklad aj táto debata počas tejto schôdze, ktorá je mimochodom tiež nezákonná. Pretože pokiaľ vláda prichádza s návrhom, že máme vysloviť nesúhlas, čo vlastne oni sami zistili, že to nemôžu robiť, takže museli zmeniť materiál a museli napísať, aj tuto pán minister to predkladal, bola som na výbore vtedy, že vlastne my musíme, musíme hlasovať o udelení súhlasu, aby to bolo korektné, ale zároveň my tu nemáme prvé ani druhé čítanie, čiže toto celé tu je absolútne nezákonné. Toto ja považujem za primitívny populizmus, ktorý hecuje ľudí proti sebe a polarizuje spoločnosť.
Ľudia sú už z toho unavení. To nevidíte? Chodím po Slovensku dennodenne. Nikoho Istanbulský dohovor nezaujíma. Chcú vedieť, čo urobíme s korupciou v tomto štáte, kedy budú mať vyššie čisté mzdy a kedy už nebudú musieť u lekára čakať od piatej rána. V azylových domovoch a krízových centrách sa ma pýtajú, kedy už začneme riešiť tému násilia systémovo. Tak, prosím vás, neklamte ľuďom, že Slovensko Istanbulský dohovor odmieta. Nie je to tak. Ľudia mu nerozumejú. A jediné, čo o ňom počujú, sú klamstvá v kostoloch, kde do nich hučí Marián Kuffa, ktorý tým prekračuje všetky hranice. A okrem iného ponižuje ženy a stavia ich do roly podriadenej mužom. Toto je jednoducho neakceptovateľné. A ja skutočne nerozumiem, ako je možné, že sa to v 21. storočí v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, môže beztrestne diať.
Takže sa poďme baviť o tom, o čom ten Istanbulský dohovor naozaj je. Nikto nehovorí, že keď ho ratifikujeme, tak zázračne vymizne všetko násilie. Istanbulský dohovor má odporúčací charakter a pri jeho ratifikácii by nám Európska únia nastavila zrkadlo v podobe medzinárodných misií, ktoré by monitorovali, ako účinne s násilím vďaka jeho ratifikácii bojujeme. Ale ten boj si musíme vyhrať sami. Pokiaľ by sme Istanbulský dohovor dôsledne neaplikovali do legislatívy, ani jeho ratifikácia by nám nepomohla. A nie je to len o intervencii, ale aj o osvete a prevencii. Dohovor ako jediný ponúka komplexný súbor opatrení, ako s násilím bojovať a ako mu predchádzať.
Potrebujeme sa začať sústrediť na obeť namiesto na násilníka.
Potrebujeme začať pracovať s políciou a ich scitlivovaním, aby vedeli adekvátne rozprávať s obeťou.
Je dôležité zosúladiť prácu a postupy polície, sociálnych aj intervenčných pracovníkov a psychológov, aby sme druhotne nediktimizovali obete tým, že musia vypovedať napríklad o tej istej situácii trikrát.
Potrebujeme zvýšiť počty bezpečných ženských domovov, ktorých je na Slovensku žalostne málo. A tie ženy často jednoducho nemajú kam ísť, a preto radšej doma v tichosti trpia.
Osemdesiatpäť percent na Slovensku, pani Grausová, nenahlasuje násilie, pretože sa boja, že aj tak by si tým nijako nepomohli. Majú pocit, že im nikto nepomôže.
Do týchto domovov chodím pravidelne. Je ich málo. Sú geograficky často pre mnohé ženy príliš ďaleko. Mnohým chýba vybavenosť. Existuje len pár domovov, kde majú miestnosť vybavenú špeciálnym zrkadlom, aby obeť mohla vypovedať len jedenkrát. Intervenčné pracovníčky v krízových centrách niekoľko mesiacov z roka nemajú výplaty, pretože keď im dôjdu peniaze z projektov, tak viac peňazí nie je.
Súčasťou Istanbulského dohovoru je aj nutnosť zabezpečiť systémové financovanie krízových centier, kde je aktuálne akútny nedostatok pracovníkov, lebo nikto nechce tak psychicky náročnú prácu robiť za také nízke platy. Zo štátneho rozpočtu na tieto centrá nejde ani cent. Taká je doterajšia podpora posledných vlád v tejto téme. Minister Gál o tejto téme mlčí, lebo jej nerozumie, a ministerka Saková vedela k tejto téme povedať akurát to, že ženy si majú lepšie mužov preverovať, ak nechcú dopadnúť ako mladá žena Viola, ktorú našli mŕtvu na brehu Dunaja. Za posledné dva roky 16 partnerov zabilo na Slovensku svoju partnerku a každá štvrtá žena zažila nejaký typ násilia. A my sa tu tvárime, ako by sa nechumelilo, ale naopak, debatujeme o tom, či Istanbulský dohovor áno alebo nie.
Dohovor je aj o odbúravaní škodlivých rodových stereotypov. A tu je ten kľúčový spor, vraj ten kľúčový spor, medzi zástancami a odporcami dohovoru. Je ním obava o výklad slova "rod", ktorý je použitý v dohovore. Podľa odporcov dohovoru sa prepašujú do slovenského právneho poriadku nové definície, ktoré pootvoria vrátka na rozvrat rodiny ako zväzok muža a ženy. Je to obava, že prijatie dohovoru je šikmou plochou, ktorá povedie k zameniteľnosti rodu a pohlavia. Ale táto obava je úplne neopodstatnená a doteraz mi nikto z odporcov len okrem toho, že to stále opakujete, nepodal žiadne logické zdôvodnenie.
Drvivá väčšina ľudí nemá čas ani právnické vzdelanie na to, aby sa lúskala komplikovaným textom dohovoru, a tak veria autoritám vo svojom okolí. Ak tie vezmú pár slov, dezinterpretujú ich a nabalia na to veľmi veľa emócií o blížiacej sa katastrofe pre manželstvo a celkovo pre konzervatívne Slovensko, tak je z dohovoru zrazu strašiak. V dohovore ale ide o niečo úplne iné. Ide o odbúranie niektorých škodlivých stereotypov, ktoré zapríčiňujú podriadené postavenie žien. To, o čom ste hovorili vy, pani Grausová, to podriadené postavenie žien. O tom sú tie škodlivé rodové stereotypy a nie o tom, že žena sa ráno prebudí ako muž a večer je zase ženou.
Dohovor netvrdí, že ženy a muži sú rovnakí a rod je čisto a len sociálnym konštruktom bez biologického základu. Rod je síce sociálnym konštruktom, ale s biológiou človeka súvisí. Potvrdzuje to aj samotná dôvodová správa dohovoru, kde členské štáty prijali v bode 43 definíciu rodu, ktorý vychádza z existencie dvoch pohlaví, pričom však môžu existovať určité vzorce správania, ktoré daná spoločnosť považuje za čisto ženské alebo čisto mužské. Členské štáty zdôraznili, že "rod" v žiadnom prípade nenahrádza pojmy "muž" alebo "žena" v texte dohovoru. Nenahrádza.
Nemôžeme sa tváriť, že v spoločnosti neexistujú stereotypy založené na rode, ktoré nie sú škodlivé. Predsudky, že žena má poslúchať muža, ktorý má vždy posledné slovo, alebo že dievčatá nemajú talent na matematiku a chlapci neplačú, majú pre násilie páchané na ženách a deťoch ďalekosiahle dôsledky vrátane nefungujúcich vzťahov. Dohovor chce odbúravať práve tieto stereotypy, pretože spoločenský tlak na dodržiavanie týchto spoločenských rolí dostáva ženy do závislej pozície od partnera. Tí, čo strašia rodovou ideológiou, vylievajú dieťa aj s vaničkou. Dohovor by zaviedol povinnosť štátu vzdelávať o týchto škodlivých stereotypoch.
Som rada, že nie všetky cirkvi a v rámci nich všetci duchovní pristúpili na tento neodôvodnený výklad dohovoru. Napríklad Daniel Pastirčák z Cirkvi bratskej povedal, že považuje spor okolo dohovoru za zbytočne nafúknutú bublinu. Citujem: "Pojem rod v Istanbulskom dohovore je podľa mňa používaný jednoznačne, pojem rodové stereotypy tu presne a zrozumiteľne označuje tie kultúrne, náboženské či folklórne zvyklosti, ktoré ženy automaticky diskriminujú. Odstrániť tieto slepé vzorce správania je, samozrejme, dôležitý cieľ. Bez neho sa zápas o odstraňovanie násilia na ženách páchaného s istým kultúrnym súhlasom nepodarí."
Pri rodovej rovnosti nejde o to, aby sme sa stali rovnakými, ale aby sme si boli rovní aj vo svojej rozdielnosti. Boj proti domácemu násiliu je preto postavený na rovnosti a nie rovnakosti mužov a žien a na odstraňovaní niektorých stereotypov ako jednej z výrazných príčin, prečo sa násilie môže v párových vzťahoch diať. Cieľom dohovoru je, aby ženy a ich deti opustili zväzok, v ktorom zažívajú násilie, a spoločnosť im má v tom pomáhať. Toto hocikedy podpíšem, lebo verím, že dobrá rodina nie je taká, ktorá za každú cenu vydrží, ale taká, v ktorej nie sú žena a deti vystavované týraniu.
Istanbulský dohovor bol prijatý po rokoch intenzívnych diskusií a v Rade Európy sa k nemu mohlo vyjadrovať aj Slovensko. Skupina, ktorá na znení Istanbulského dohovoru intenzívne pracovala v rokoch 2009 až 2011, pozostávala z predstaviteľov a predstaviteliek členských štátov Rady Európy vrátane zástupcu Slovenskej republiky. Vyjadrovali sa k nemu aj slovenskí ministri a ministerky. Dnes ho ratifikovalo 28 zo 47 štátov Európy. Medzi nimi aj konzervatívne vnímané krajiny ako Poľsko.
Prepáčte, kolegovia, ale ja mám... ako seriózne? (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ak máte niečo a chcete prediskutovať, nech sa páči, mimo. (Reakcia z pléna.)
Nech sa páči, môžte pokračovať.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dnes ho ratifikovalo 28 zo 47 štátov Európy, medzi nimi aj konzervatívne krajiny, ako je Poľsko, Malta, Taliansko, Albánsko či Gruzínsko. Ďalšie sa na ratifikáciu pripravujú. Ak by Slovensko podľa nápadu SNS alebo niektorých zástupcov cirkví odstúpilo od podpisu, ocitlo by sa v Európe v spoločnosti už len dvoch nedemokratických štátov – Azerbajdžanu a Ruskej federácie.
Najlepším dôkazom toho, že dohovor nemá nijaké skryté ani ideologické, ani politické ciele, je situácia v 28 európskych štátoch, ktoré Istanbulský dohovor dávno ratifikovali a postupne od roku 2014 vstupuje v týchto krajinách do platnosti. Nič z toho, čím strašia ľudí demagógovia, sa v týchto štátoch nedeje.
Politici SMER-u a SNS sa opäť zľakli straty svojej popularity, ktorá je teraz pred voľbami výrazná. SMER ako vraj sociálna demokracia alebo sociálnodemokratická strana dokonca účelovo otočil rétoriku, len aby stihol nasadnúť na vlnu, ktorá mu má zachrániť aspoň časť voličov. Bývalý premiér Fico totiž v príhovore na konferencii Fóra podnikateliek Slovenska z 3. decembra 2013 povedal toto: "Výraznou mierou sme sa zasadzovali o prijatie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a boji proti nemu. Boli sme medzi prvými štátmi, ktoré túto medzinárodnú zmluvu podpísali, aby presadzovanie rodovej rovnosti bolo v našej krajine nielen právne zakotvené, ale aj efektívne uplatňované vo všetkých oblastiach života." Toto povedal bývalý premiér tejto krajiny, predseda strany SMER Robert Fico v roku 2013. Tak sa už zobuďme, vážení! Teraz je zrazu ten istý dohovor najväčšie zlo.
SMER, SNS a ĽSNS nedokázali odpovedať na kľúčové veci a ja sa pýtam, ja budem veľmi rada, keď mi na toto odpoviete, a síce, ktoré ustanovenia dohovoru majú byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ktoré? A prečo pre obavu z nesúladu dohovoru s ústavou nedali dohovor preskúmať Ústavnému súdu alebo Benátskej komisii, ako to napríklad nedávno urobilo Arménsko, ktoré si nesúlad s ich ústavou dalo prešetriť Benátskou komisiou a tá nezistila žiaden nesúlad, a pritom Arménsko má veľmi podobnú ústavu, kde tiež manželstvo je zväzkom muža a ženy. Žiaden nesúlad Benátska komisia nepotvrdila. Toto len dokazuje, že nie sú voči verejnosti úprimní a účelovo manipulujú mienku ľudí.
Na Slovensku mi chýbajú skutoční lídri, ktorí by sa nezľakli a presadzovali racionalitu aj pri komplikovaných problémoch. Komplexné a fungujúce opatrenia na zamedzenie násilia na ženách teda budú pravdepodobne ležať v šuplíku, dokým sa nevymenia dievčatá v SMER-e a SNS. Ja verím, že sa vymenia čím skôr a že toto budeme mať z krku a od 1. 3. sa budeme môcť baviť vecne.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis