Ďakujem pekne. Ja sa budem snažiť byť naozaj vecný. S pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky sa absolútne nestotožňuje náš poslanecký klub a predpokladám, že ani koaliční partneri, s ktorými sme sa o tom rozprávali, pretože tento návrh ako celok je za vyššiu transparentnosť s nakladaním s finančnými prostriedkami a zároveň za vyššiu vnútornú demokraciu v rámci politických strán. Tieto dve základné myšlienky súvisia aj s výhradou, ktorú...
Ďakujem pekne. Ja sa budem snažiť byť naozaj vecný. S pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky sa absolútne nestotožňuje náš poslanecký klub a predpokladám, že ani koaliční partneri, s ktorými sme sa o tom rozprávali, pretože tento návrh ako celok je za vyššiu transparentnosť s nakladaním s finančnými prostriedkami a zároveň za vyššiu vnútornú demokraciu v rámci politických strán. Tieto dve základné myšlienky súvisia aj s výhradou, ktorú má pán prezident, a to je určovanie minimálneho počtu členov, pretože je rozdiel, ak niekto nakladal s finančnými prostriedkami v objeme zhruba 5 – 10 miliónov eur, ak o tom rozhoduje jeden človek alebo o tom rozhoduje kolektívny orgán, ktorý musí mať nejaký minimálny počet členov. Ďalšia vec je rozdiel, keď predsedu strany volia dvaja – traja alebo piati ľudia alebo ho volí zase orgán, členovia, kde môže byť 45, 150 alebo 300 členov, je to veľký rozdiel.
Prejdem trošku k transparentnosti. Tento návrh zákona zavádza zákaz prijímania darov v jednom kalendárnom roku v objeme viac ako 300-tisíc eur od jedného subjektu. To znamená, chceli sme, aby žiadna politická strana nebola nástrojom nejakej skupiny alebo nejakého oligarchu, ktorý si kúpi nejakú politickú stranu, vleje do nej peniaze a potom ovplyvňuje všetko dianie na Slovensku prostredníctvom tejto politickej strany.
Ďalší bod. Zverejňovanie pôžičiek. Aby sa neobchádzalo akýmkoľvek spôsobom financovanie politických strán prostredníctvom "naliatia peňazí za pôžičku", ak teda pôžičkami, je potrebné a v tomto návrhu zákona sa stanovuje, že strany budú povinné zverejňovať pôžičky. Zároveň, tretí bod, v tomto návrhu zákona je povinné zverejňovanie dodávateľov, ktorým strana uhrádza za služby nad 25-tisíc eur ročne. To znamená, ak nejaká strana niekomu platí nejaké finančné prostriedky, malo by byť absolútne jasné, ak niekomu uhradí zhruba 2-tisíc eur mesačne plus DPH, aby bolo absolútne jasné, kam strana finančné prostriedky vynakladá a kam idú.
Idem teraz postupne k tomu, čo pán prezident vytýka tomuto zákonu, že nebol štandardnou, že teda nebol súčasťou nejakej verejnej diskusie. Ja som už vo faktickej poznámke hovoril, že o tomto návrhu zákona sa hovorilo rok. V júni bol predložený do prvého čítania, v septembri sa o ňom hlasovalo v druhom a treťom čítaní a v októbri sa o ňom hlasovalo v treťom čítaní, pardon, sa o ňom hlasovalo ako o takom. Čiže každý, kto prejavil záujem diskutovať s nami ako s navrhovateľmi, sme s ním diskutovali. Potvrdiť to, myslím, môže aj pán poslanec Beblavý.
Postupne. Keď pozerám na výhradu č. 1 pána prezidenta ohľadne názvu politickej strany, mali sme za to, že politická strana by nemala budovať kult osobnosti svojmu predsedovi, prípadne štatutárnemu zástupcovi. Pán poslanec Dostál hovoril ten príklad o pánovi poslancovi Slobodovi, ale tu je naozaj potrebné rozlišovať pojem sloboda a meno Sloboda, pretože registrový orgán, keď bude rozhodovať o tom, že či politická strana môže mať taký názov alebo nemôže mať politický názov, bude postupovať striktne v zmysle tohto, tejto pojmológie. A zároveň v prípade ak predseda politickej strany, ak teda odmietne ministerstvo registrovať takýto názov, sa môže obrátiť na súd. A v zmysle judikatúry bez problémov si myslím, že dokáže obhájiť svoje práva, že napríklad sloboda v zmysle slobody a solidarity je pojem a nie jeho meno. Dovolím si povedať, že ani registrový orgán si nedovolí nezaregistrovať, resp. nezaregistrovať jeho ako štatutára. To je po prvé. Ale samozrejme má možnosť súdnej ochrany, bez problémov si myslím, že obstojí, kedykoľvek. Čiže ani ministerstvo si nedovolí, opakujem znova, takéto niečo urobiť.
Čo sa týka toho minimálneho počtu, my sme sa rozprávali, škoda, že tu nie je pán poslanec Klus, boli sme v jednej relácii, kde hovoril, že politické strany, že nerieši tento návrh zákona kupovanie politických strán. Práve naopak, tento návrh zákona zamedzuje kupovaniu politických strán. Pretože v prípade, ak má strana zopár členov alebo má ich 30 členov a stane sa niečo, že v úvodzovkách predseda ako štatutár sa poza bučky s niekým dohodne a prenechá mu stranu a zvyšní členovia sa o tom dozvedia len z médií, to je kupovanie strán. Kdežto podľa tohto návrhu zákona práve už to je jasne stanovenými orgánmi strany, predsedníctvom, vlastne iba predsedníctvom môže rozhodovať o zmene štatutárneho, resp. najvyšší orgán môže rozhodovať o zmene štatutárneho orgánu. To znamená, nikto poza bučky sa nebude môcť sa s niekým dohodnúť. Ale najvyšší orgán bude môcť rozhodnúť. Čiže nie jeden, ale ten najvyšší orgán, keď sa niekto rozhodne, že zmení štatutára, prosím, ale nebude to poza bučky.
Požiadavka evidencie členov, o tom sme sa už rozprávali veľmi veľakrát, že vlastne štátna volebná komisia je zložená z členov aj politických strán. Čiže predpokladám, že v prípade ak náhodou nejaká štátna volebná komisia bude potrebovať zistiť pre potreby aj tohto zákona akejkoľvek kontroly, kto je členom politickej strany a či ten človek je naozaj členom politickej strany, predpokladám, že to bude veľmi, veľmi musieť byť dobre zdôvodnené a nikto si nebude môcť dovoliť len tak sa hrabať v nejakých zoznamoch. To určite nie, pretože aj opoziční poslanci, ktorí, resp. opoziční členovia týchto komisií budú určite kričať, že to nie je v poriadku a že nesúhlasia s tým, aby strana len tak zverejnila bez akéhokoľvek dôvodu zoznam svojich členov tejto štátnej volebnej komisii. A, mimochodom, štátna volebná komisia, oni tak isto sú členovia, ktorí musia dodržiavať mlčanlivosť. Čiže nemôže sa to stať, že len tak na bubon s tým môžu byť, pretože sú zodpovední za to, že mlčanlivosť dodržiavať budú.
Čas je už krátky. Prejdem k ďalšiemu nejakému zvláštnemu bodu, ktorému celkom dobre nerozumiem, o tom sme sa rozprávali na ústavnoprávnom výbore, a to je tá konštrukcia darov, že vlastne v prípade ak niekto daruje politickej strane nejaké finančné prostriedky inou formou, ako je v zákone uvedená, že táto politická strana bude môcť, môže vrátiť tento dar zase len tomu darcovi, v prípade ak teda nespĺňa náležitosti ten prevod. V prípade, ak sa darca rozhodne, že niekomu dá dar, tak sa niečoho zriekne. To znamená, prevedie, v úvodzovkách, resp. vloží na účet politickej strany dajme tomu 1000 eur. Zistí sa, že 1000 eur prešlo do, na účet politickej strany neoprávnene, resp. v rozpore s týmto zákonom. Politická strana má povinnosť tieto finančné prostriedky, v prípade ak boli v rozpore so zákonom, vrátiť darcovi, alebo v prípade, že to nie je možné, prepadnú v prospech štátu. Teraz ja naozaj nerozumiem, v prípade ak nejaký darca daruje finančné prostriedky, to znamená, že on ich už nechce vidieť, resp. že ich niekomu dal a zrieka sa ich. Politická strana v prípade ak zistí, že finančné prostriedky boli poukázané na jej účet v rozpore s týmto zákonom, môže urobiť dve veci, buď ich vráti tomu darcovi, hoci ten darca sa už tohoto zriekol, alebo v prípade ak nie je ho možné vystopovať, resp. sa s ním niečo stalo alebo bol nejaký fiktívny, nemá to komu vrátiť, v tom prípade tie finančné prostriedky prepadnú štátnemu rozpočtu, čiže štátu. Ale naozaj nevidím tam nejaký dôvod, nejaký rozpor v tom, keď niekto ako darca niekomu niečo dá, tým pádom už s tým nemá nič, nemá mať čo s tým. Strana, ktorá v podstate tie finančné prostriedky nadobudne v rozpore so zákonom, je to vlastne tak isto niekto, kto tými finančnými prostriedkami disponuje a je už jedno, že či ich teda, ak teda zistí, že sú v rozpore so zákonom, že či ich musí vrátiť tomu alebo ich dá štátu. Čiže v tomto ja nejaký problém nevidím.
Ďakujem.
Skryt prepis