Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, predkladám spolu so svojimi kolegami a kolegyňami návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení.
Návrh zákona predstavuje opatrenie na zvýšenie pôrodnosti zavedením nových prvkov v sociálnom, presnejšie v nemocenskom poistení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Zatiaľ toľko a hlásim sa prvá do rozpravy.

Ja len krátko. Chcem ti poďakovať, kolegyňa, za celý tento súbor všetkých týchto návrhov, ktoré si predložila, teda však s nami. Ďakujem veľmi pekne. Vieš presne, čo robíš, a vieš, kde by naša krajina mala dospieť. Jednoducho k lepšiemu spravovaniu a tým aj lepšiemu Slovensku. Super.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. V mojom príspevku ku Správe hodnotenia priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republike v roku 2018 a ich zameranie na rok 2019 sa chcem venovať ľudskoprávnym témam. Zvlášť chcem poukázať na ochranu náboženskej slobody.
V hodnotiacej správe sa, pán minister, dotýkate aj tejto témy, a to pri členstve Rady OSN pre ľudské práva a tiež pri humanitárnej pomoci a v závere svojho príspevku sa chcem krátko dotknúť situácie v Rade Európy, ktorú správa popisuje.
Od 1. januára 2018 je Slovenská republika na obdobie troch rokov členom Rady OSN pre ľudské práva, ktorá je najvýznamnejším ľudskoprávnym orgánom OSN. A medzi hlavné priority nášho členstva patrí podpora páv detí, boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie a spojenej intolerancie a podpora náboženskej slobody. Viackrát sme už spolu, pán minister, komunikovali ohľadom aktivít Slovenskej republiky pri ochrane a podpore náboženskej slobody. V jenom z listov ste potvrdili, že, citujem: "Ochrana a podpora náboženskej slobody patrí k prioritným témam prebiehajúceho členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva."
Slovensko tiež predsedá najväčšej na bezpečnosť orientovanej medzivládnej organizácii na svete, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a po prvý raz ju vedie Slovenská republika. V správe sa píše, že, citujem: "Slovenská republika bude z pozície predsedajúceho podporovať autonómne postavenie inštitúcií OBSE, ako i dodržiavanie existujúcich záväzkov v troch dimenziách." A v tretej práve spomínate tú ľudskoprávnu, kde sa, zostáva jednou z priorít Slovenska agenda presadzovania tolerancie a nediskriminácie.
Vo výbore sa už viac ako rok venujeme ochrane a podpore náboženskej slobody. Preto sa v mojom príspevku zameriam práve na túto tému. Sloboda náboženského vyznania a viery sa označuje za prioritu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, ako som povedala, a Európska únia žiada členské krajiny, aby venovali primeranú pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania. Viaceré krajiny Európskej únie, ako Dánsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo a taktiež naše susedné krajiny Poľsko a Maďarsko, ale aj Česká republika, sa tejto téme intenzívne venujú. Na úrovni Európskej únie, ako aj na úrovni členských štátov teda postupne dochádza k reakcii na tento, dovolím si povedať, globálny problém a krajiny Európskej únie už reagovali prijatím parlamentných deklarácií, či vytvorením osobitných postov pre sledovanie problematiky náboženskej slobody.
Aj náš výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny reagoval na túto výzvu Európskej únie. Pri výbore sme vytvoril odbornú komisiu, ktorú schválili členovia výboru minulý rok v novembri 2018. Jej cieľom je, aby poskytovala odborné stanoviská pre prácu výboru v oblasti ochrany náboženskej slobody, a jej členmi sú významní ľudia, osobnosti, experti, ktorí sa tejto téme venujú na úrovni štátnej správy, cirkví, v akadémii či v slovenských a medzinárodných neziskových mimovládnych organizáciách. V týchto dňoch členovia komisie finalizujú text uznesenia o ochrane, z Národnej rady, o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským menšinám vo svete a následne už naozaj v týchto dňoch sa s ním zoznámia členovia výboru.
Téma náboženskej slobody je témou apolitickou, a preto chcem veriť, že poslanci z každej politickej strany zaujmú jasný postoj k tejto dôležitej ľudskoprávnej téme, akou nesporne náboženská sloboda je. Aj to môže byť príspevok z našej strany, Národnej rady, ku práve prebiehajúcemu členstvu Rady OSN pre ľudské práva.
Krátko by som sa dotkla niektorých faktov, ktoré vyplývajú zo správ organizácie Open Doors a nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Ja tu tie správy aj mám v angličtine, ale nemôžem ich ukazovať. Vyplýva z nich, že najprenasledovanejšou náboženskou skupinou vo svete sú kresťania. Za posledných 5 rokov dokonca pozorujeme stúpajúci trend neznášanlivých prejavov voči kresťanstvu. K prenasledovaniu kresťanov dochádza až v 58 krajinách sveta a je prenasledovaných približne 250 miliónov kresťanov. Ale prenasledovanie pre náboženské presvedčenie a vieru sa netýka iba kresťanov. Správy, o ktorých som hovorila, Open Doors či nadácia ACN, ktoré pokrývajú 2 roky do júna 2018, z týchto správ je zrejmé, že pri menšinových náboženských skupinách v 18 z 38 krajín, teda takmer polovica, došlo k výrazným porušovaniam náboženskej slobody. Je teda nepochybné, že porušovanie náboženskej slobody sa globálne dotýka obrovského množstva ľudí, než je to pri iných ľudských právach, v oblastiach iných ľudských práv. A situácia, ako som už povedala, sa neustále zhoršuje.
Pokračovať by som chcela v tejto téme aj pri časti humanitárnej pomoci správy, Je zrejmé a isté a to sa aj všetci, myslím, zapájame, Slovensko významne pomáha ľuďom v krajinách postihnutých prírodnými katastrofami, občianskymi vojnami či spoločenskými konfliktmi. V súvislosti s narastajúcim prenasledovaním ľudí pre náboženské presvedčenie a vieru, ktoré sa týka tak veriacich, ako neveriacich, naozaj sa táto téma ľudskoprávna dotýka veriacich i neveriacich, experti našej komisie vyzývajú aj ku konkrétnej pomoci Slovenskej republiky, zameranej priamo na skupinu prenasledovaných v tej či onej krajine.
Chcem sa vás spýtať, pán minister, či ste uvažovali nad tým, aby určitá časť tejto humanitárnej pomoci, možno percentá, vyjadrené v percentách, ale bola konkrétne zameraná na pomoc prenasledovaným pre náboženské presvedčenie a vieru. Robia tak viaceré krajiny Európskej únie. Že či ste o tom uvažovali, aby to bolo zamerané konkrétne na prenasledovaných. (Rečníčka upozorňuje predsedajúceho na neprítomnosť predkladateľa.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, dovolil som mu si odbehnúť na minútu. Povedal, že sa hneď vráti.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
Dobre. Budem pokračovať. Takže budem veľmi rada, keď mi, pán minister, na to odpoviete, že či uvažujete s niečím takým, aby bola určitá časť našej humanitárnej pomoci konkrétne zameraná priamo na skupiny prenasledovaných pre vieru a náboženské presvedčenie. Určite sa zhodneme, že je potrebné politiku ochrany náboženskej slobody rozvíjať ako podporu základných ľudských práv a tiež ako prevenciu konfliktov.
Ja vám chcem poďakovať, pán minister, že sa týmto zaoberáte, týmto dôležitým ľudskoprávnym podnetom v oblasti náboženskej slobody.
A na záver svojho príspevku sa chcem ešte dotknúť časti v správe ohľadom situácie v Rade Európy. Zo správy vyplýva, že teda rok 2019 sa nesie v duchu osláv 70. výročia založenia Rady Európy a čo dáva teda príležitosť k reflexii na jej doterajšiu činnosť. A v správe uvádzate teda, že má aj politické, aj ekonomické problémy, teda politickú a finančnú krízu organizácie spomínate v tej správe, a že sa bude v máji 2019 v Helsinkách o tomto rokovať a má sa prijať reforma organizácie. Zaujímalo by ma to možno viac detailnejšie, že v čom je tá politická a finančná kríza Rady Európy. Bližšie informácie by ma zaujímali, ak by ste boli taký láskavý mi na toto zodpovedať.
Ešte raz by som teda na konci chcela významne zdôrazniť dôležitosť v Slovenskej republike v takej proaktivite a konkrétnej pomoci prenasledovaným pre vieru. A chcem skončiť svoj príspevok citátom, ktorý som teda osobne počula z úst monsignora sýrskeho arcibiskupa Chahdu, ktorého som prijala tu na pôde Národnej rady, ktorý nám okrem iného povedal. Citujem: "Žiadame spravodlivosť a žiadame rovnosť. Vyžadujeme od celého sveta, aby rešpektovali a chránili našu náboženskú slobodu. Nech by bolo išlo o kresťana alebo moslima alebo príslušníka akejkoľvek inej viery, pretože v konečnom dôsledku sme všetci božími deťmi. Vôbec nezáleží, akej sme farby pleti alebo rasovej príslušnosti. Jedine vtedy budeme všetci slobodní, keď budeme pokorní a mať sa vzájomne v úcte." Toľko, toľko citácia.
Budem vám vďačná za zodpovedanie na moje otázky. Ďakujem všetkým.

Ešte raz vás chcem poprosiť, požiadať, vážení kolegovia, kolegyne, o to, aby sme vypočuli primátorov, komunálnych poslancov, aj starostov, mnohí tu ste z nich, aby naozaj bolo možné iba, iba no, v úvodzovkách, všeobecným záväzným nariadením zakázať hazardné hry na svojom území. Túto právomoc chcú mať, práve tí o tom hovoria najviac, ktorí majú viac ako 50 % herní a všetkých herných prístrojov vo svojich mestách a obciach z celého Slovenska. Naozaj mnohí zodpovední komunálni politici nechcú peniaze z ľudského nešťastia. Nechcú peniaze z ľudského nešťastia, ako tu povedal kolega Heger, pretože vedia, že budú stokrát viac pracovať, stokrát viac vynakladať peňazí na rozbité rodiny, na osudy ľudí a na deti, ktorým bude treba pomáhať. Takže nechajme túto právomoc rozhodovania na tých, ktorí najlepšie vedia, čo chcú ich občania a čo si teda aj občania od týchto komunálnych poslancoch vlastne žiadajú.
Ďakujem vám pekne za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem. Kolegovia, kolegyne, určite si pamätáte niekoľkokrát mňa a mojich kolegov z hnutia OĽANO a kolegyne z hnutia OĽANO tu stáť práve pri návrhoch zákona o hazardných hrách. Bojovali sme, koľko sme vládali a občania vonku podporovali rôznymi výzvami a petíciami toto naše úsilie. Schválil sa však zákon, ktorý absolútne, okrem všeličoho iného, čo sa nám nepáči, ale tiež nedáva samosprávam dostatočnú flexibilitu pri ochrane záujmov svojich obyvateľov pri regulácii hazardu. Teda dnes predkladáme návrh zákona, ktorý umožní obciam prijať také všeobecne záväzné nariadenie, ktorým zakážu hazardné hry na svojom území, a to aj bez predchádzajúcej povinnosti občanov obce predložiť petíciu.
V januári viacerí primátori miest a obcí, aj komunálni poslanci žiadali vo svojej výzve, aby vláda neprijala navrhovaný, teda už teraz nový zákon o hazardných hrách. Tento zákon im totiž znemožňoval regulovať hazard v mestách a obciach a musíme si povedať, že komunálni poslanci, primátori a starostovia, tí najlepšie poznajú problémy svojich ľudí, miest a obcí a vedia dobre, čo chcú ich ľudia a občania a preto je potrebné posilniť kompetencie týchto starostov, primátorov, poslancov miest v oblasti regulácie. Vtedy túto výzvu podpísalo viacero primátorov, poslancov a starostov. Chcem povedať, že to boli práve tí komunálni politici, ktorí majú na svojich, vo svojich mestách a obciach viac, skoro 50 % herní a viac ako 50 % herných prístrojov všetkých, všetkých herných prístrojov na celom Slovensku. Takže váha ich výzvy bola veľmi silná a dôležitá. Veď naozaj oni vedia, čo chcú ich občania.
Podmieňovanie hlasovania o úplnom zákaze hazardu na území obce existenciou petície, ktorú musí podpísať veľmi vysoké percento obyvateľov obce, pätnásť percent v prípade, 15 % obyvateľov v prípade Bratislavy a Košíc a 30 % pri všetkých ostatných obciach minimálne sťažuje, ak v niektorých prípadoch až neznemožňuje reguláciu hazardu. Výsledkom je, že nie je možné zabezpečiť včasnú ochranu záujmov obyvateľov týchto obcí a miest a zabraňovať tak negatívnym dôsledkom hazardu, o ktorých nikto z nás určite nepochybuje.
Obdobné právne úpravy v iných členských štátoch Európskej únie nepodmieňujú zákaz hazardu existenciou petície obyvateľov, vrátane Českej republiky. Podmienku petície navyše v súčasnosti vykladajú niektoré slovenské súdy veľmi formalisticky, keď vyžadujú od samospráv preukázanie narušenia verejného poriadku v priamej súvislosti s hraním hazardu. Takže petícia a ešte aj len v prípade, že sa preukáže narušenie verejného poriadku. Pri takomto formalistickom výklade zákonov sú preto obce v súčasnosti vo viacnásobne horšej situácii a preto by odstránenie podmienky petície ako vecne absolútne neodôvodnenej podmienky pre hlasovanie poslancov obecného zastupiteľstva o zákaze hazardu malo predstavovať úplne minimum pre ochranu záujmov občanov miest a obcí.
Som presvedčená, že sa s týmto stotožňujete, viacerí ste komunálni poslanci, viete, aké dôsledky na ľudí, na rodiny, na deti má vplyv hazardu, keď majú doma v rodine gamblera. Povedala som to tu z môjho miesta a viacerí sa pridali veľakrát v tomto pléne. Mrzí ma, že absolútne nový zákon nebol, nezohľadňoval vôbec žiadne analýzy, nemal a nezohľadňoval tieto hrozné následky a dopady hazardu na naše rodiny.
Takže verím, páni poslanci, pani poslankyne, že sa s naším návrhom stotožníte. Uvítajú to starostovia, primátorovia, aj komunálni poslanci. Takže prosím vás o zahlasovanie za tento náš návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán predseda, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hazardných hrách.
Cieľom tohto návrhu je umožniť obciam prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým zakážu hazardné hry na svojom území, a to bez predchádzajúcej povinnosti občanov obce predložiť petíciu, ktorou by sa takéhoto zákazu z dôvodu porušovania verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier dožadovali. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Má pozitívne sociálne vplyvy. Navrhuje sa účinnosť od 1. júla 2019.
Zatiaľ toľko z mojej strany a prihlasujem sa do rozpravy.

Aj sa pripájam k podpore kolegyni Shahzad. Jej návrh zákona vypĺňa naozaj medzeru v slovenskom antidiskriminačnom práve, lebo chýba implementácia zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím. Kto iný, kto iný by tomu naozaj lepšie rozumel, ako ty sama zo svojho vlastného života? Ja som počas svojej 20-ročnej praxe pomoci ženám s deťmi, sme vytvorili aj mnoho pracovných miest a boli to aj pracovné miesta jednak pre tie jednorodičovské rodiny, pre ženy, ale aj pre viacerých zdravotne znevýhodnených ľudí. A tak viem a našou motiváciou, viem teda, čo žijú, a našou motiváciou pri tom vytváraní pracovných miest som si uvedomila, že potrebujú naozaj rovnaké zaobchádzania a rovnaké príležitosti. Teda motiváciou nás všetkých doteraz často hnala len taká charita, len že potrebujú ľudia so zdravotným znevýhodnením pomoc. Ale oni naozaj už hovoria, a teraz to bolo aj cez slová kolegyne Silvii Shahzad, že prosíme vás, my len chceme tie isté rovnaké práva a rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti, ako máte vy všetci. To je celé. Takže prihováram sa a verím, že tvoj zákon bude podporený. Ďakujem ti.

Ďakujem. Pripomínam členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že budeme mať teraz o dvanástej zasadnutie výboru v miestnosti č. 30, tu v hlavnej budove.

Ďakujem. Kolega Dostál, toxický sa stal tento dokument, tento dohovor aj preto, keby si vedel alebo keby si mal znalosti o tom, ako sa správali pri prezentovaní a vzdelávaní alebo pri tom, ako, ako hovorili o dohovore práve štátni úradníci na ministerstvách v rokoch 2013, ´14, ´15, ´16, vysoká štátna úradníčka hovorila, že nie je možné uplatniť si nejaké výhrady, nakoľko sme pripomienkovali, že však v podstate nám v drvivej väčšine je dohovor okej, len niektoré veci nám vadia, poďme to teda nejako pomenovať alebo taxatívne vymenovať, čo sú to ktoré stereotypné role (pozn. red.: správne "roly"), a ona nám na to povedala, že v podstate výhrady nie je možné uplatniť si, to sa nikde nestalo. A práve o to nám ide, aby táto terminológia rodu bola práve takto tam definovaná a takto široko obsiahnutá.
Takže aj z tohoto nastali také rôzne, rôzne postoje a naozaj až akýsi odpor k tomuto celému. Nakoniec sme videli, že v iných krajinách sa neskôr výhrady uplatnili, to znamená, že takíto štátni úradníci nám zle vysvetľovali dohovor. Toto bol určite tiež podnet k tomu, že sa stal takýmto toxickým tento dohovor.
Rozsah je taký široký a terminológia je taká vágna, že si naozaj každý môže domyslieť, čo len živ nechce, a to je problém dohovoru, kolega Dostál, to je práve ten problém. Asi si nepochopil, o čo mi išlo, keď som predstavovala právnu analýzu. Išlo o to, že práve táto vágnosť a táto obsiahlosť, taká široká, nedefinované riadne veci spôsobia aplikačné problémy práve v práve, o tom hovorí aj Česká advokátska komora.

Vy všetci, čo ma poznáte, viete veľmi dobre, že mi vždy išlo o vec a nie o žiadne, aby som bola úspešná alebo aby som nejaké ľúbivé slová používala. Vždy mi išlo o vec aj voči rodinám, aj voči deťom a ženám, pretože som s nimi pracovala.
Chcem povedať, že sa teším, že aj mojou zásluhou prešiel práve tento pozmeňovák alebo že ste ho navrhli. Pretože keby som vás k tomu nebola trochu nejako pomkla, tak by ste to nechali v takej vágnej rovine. A tomu sa teším, že teraz je to vyprecizované a že naozaj to znamená, že Slovenská republika odmietne Istanbulský dohovor.
Ja kolegu Dostála a kolegu Poliačika nikdy nepresvedčím a nie je to preto, preto nevystupovala som kvôli tomu s nejakými argumentami, ako som spomínala odborníkov psychiatrov alebo aj, že čo to znamená, že v demokratickej spoločnosti boli kvôli Istanbulskému dohovoru diskriminované nejaké mimovládne organizácie, však to, to je neprípustné, ale aj to, že sa množstvo občanov vyjadruje k tomuto dohovoru. Jednoducho dohovor sa stal za tie roky toxický a nejakým spôsobom nám to druhá strana nevyvrátila.
Takže hovorím len to, že aby sme aj my kresťania boli zodpovední a nevnášali nenávisť do spoločnosti a medzi nami ľuďmi, tak hovorím, že každý ten nápad a návrh musí byť aj dobre pripravený, aj dobre zdôvodnený. O to mi celý čas pri kritike predkladateľov išlo.
Chápem, že sa mnohé veci urobia, že zrazu to teraz daj, ale ja vám poviem pravdu, že by som z fleku v noci vedela ako Otčenáš povedať formulu na to, na pozastavenie Istanbulského dohovoru. Je mi to ľúto, lebo ja som ponúkala už aj po minulé roky svoje, svoje poznatky a informácie, dokumenty, ktoré mám. Mohlo to byť pripravené lepšie a mohli sme, nemuseli sme absolvovať celú túto debatu.