Videokanál poslanca

Ďakujem mojej kolegyni Soni Gaborčákovej, ktorá otvorila jednu dôležitú tému, a tou je špeciálne školstvo. Ja som schválne túto tému nenačala pri tomto zákone, ale áno, je to dôležitá téma. Je dôležité aj to, čo povedala, že tie deti treba rediagnostikovať a treba sa pozerať na to, že či máme tie správne nástroje na diagnostiku a rediagnostiku, aby tieto deti zbytočne v špeciálnych školách sme nedržali.
A čo sa týka špeciálne rómskych detí, tak stačí sa pozrieť na Rómov, ktorí napr. odišli do Veľkej Británie. Deti tam chodia riadne do školy, rodičia sú zamestnaní, a tie deti nemajú v školách žiadny problém. Tu ich dávame do špeciálnych škôl. V Anglicku prosperujú, vedia anglicky a sú štandardnými žiakmi vo Veľkej Británii. Čiže asi to nebude v tom, že vo všeobecnosti by bola rómska populácia hlúpejšia, preto ju musíme en bloc celú dať, teda nadpriemerne veľký počet žiakov z rómskej komunity dať do špeciálnych škôl.
Takže súhlasím, že tento problém treba riešiť, ale je komplexný, a treba sa pozrieť, rediagnostika, diagnostické nástroje a na to, akým spôsobom sú deti do špeciálnych škôl zaraďované.
Ďakujem.

Ďakujem. A ja už len dodám, že, a dúfam, že to raz spoločne presadíme, ale ďakujem pani podpredsedníčke, že spomenula aj pána Ledeckého, lebo ten, to je skutočne mág na túto problematiku. To, čo sa podarilo jemu v Hrhove, to sa podarilo len v máloktorých obciach na Slovensku. A je pravda teda, že on hovoril, že neexistuje také jednorazové riešenie, že urobíte toto a zrazu je ten problém vyriešený, ale že tá jeho filozofia alebo politika sa skladá z desiatky malých krokov. To budenie je jeden, komunita, dobrý riaditeľ v škole, že to je vlastne taký celý systém. A máloktorému z tých ostatných starostov, ktoré majú podobné zloženie v tých osadách, sa teda podujme na to, aby urobil všetky tieto jednotlivé kroky, ktoré vedú k tomu úspechu, lebo len založiť tú obecnú firmu, to nestačí. Musíte k tomu urobiť aj celú tú infraštruktúru. No takže to by som bola najradšej, keby áno, keby to riešenie prišlo zdola, aby sme mali osvietených starostov, osvietených primátorov, ktorí, ak takéto mestské časti alebo obce majú, aby to riešili tak, ako práve tento pán Ledecký, ktorý nám všetkým môže byť príkladom. Žiaľ, zatiaľ sa nám to až tak nedarí. A teda ten jeden krok, povedzme si, že zhora, je, áno, dať tú povinnosť pre tie trojročné deti, aby sme ich dostali, aspoň časť z nich, aby sme ich dostali do škôlok.
Ďakujem.

Ja sa ospravedlňujem, ja som sa naozaj prihlásila a odhlásila, lebo som si (vyslovené s pobavením) myslela, že reagujem na faktické poznámky, takže ešte raz sa ospravedlňujem.
Ďakujem pánovi Poliačikovi, asi sa nebudeme teraz dohadovať, že koho to bol nápad. To by sme sa mohli pri každom návrhu zákona. V každom prípade Peter Pollák, ktorý tento zákon navrhoval už v minulom volebnom období, na tejto, toto bola jeho kľúčová téma a za ten čas, čo bol teda splnomocnenec pre rómske komunity, sa mu aj podarilo zabezpečiť miesto, alebo predškolskú výchovu pre 3-tisíc rómskych detí. Postavilo sa za toto obdobie 28 škôlok. Čiže to neni, tento návrh nevychádza z nejakých teoretických skúseností, ale z konkrétnej práce Petra Polláka ako rómskeho splnomocnenca. On v tej práci pokračuje aj naďalej. Chodí do osád, každý týždeň organizuje diskusie, stretáva sa s ľuďmi z osád, z ktorej aj on sám pochádza, z osady, takže veľmi dobre vie, toto neni návrh môj, je to, v prvom rade je to na základe práce Róma z osady, to, čo, to, čo Rómovia najviac potrebujú.
Ja sa nestotožňujem s tým, že to je len maličký kúsok mozaiky, že toto je ten maličký kúsok mozaiky. Ak máme, a súhlasím s tým, samozrejme, že treba pracovať aj s rodičmi, treba, aby boli zamestnaní, ja však hovorím, že, ako je príslovie, "starého psa novým kúskom nenaučíš". Čiže tá práca s dospelými ľuďmi je oveľa ťažšia ako práca s deťmi. A preto si myslím, že to, čo do rómskych, že najpodstatnejšiu časť, ak niečo môžme urobiť pre rómsku komunitu, je, môžeme to urobiť počas toho, keď počas detstva a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v roku 2012 verejnosť šokoval odvážny, úprimný a otvorený list dvoch učiteliek. Napísali ho učiteľky pani Erika Polgáriová a pani Eleonóra Liptáková z jednej dedinky Dobšiná. Napísali ho ministrovi. A v tom liste na niekoľkých stranách opísali, s akými problémami sa musia dennodenne boriť počas svojej učiteľskej praxe. Ja by som si dovolila pred tým, ako uvediem náš návrh zákona, tak by som si dovolila z tohto listu vám zacitovať, pretože to, čo v tomto návrhu chceme riešiť, nikto tak presne nepopísal ako tieto dve učiteľky. Takže citujem: "Keďže drvivá väčšina detí (rómskych detí) vôbec nie je zaškolených, do materskej školy nikdy nechodili, niektoré nevedia po slovensky, nikdy nedržali v ruke ceruzku a nekreslili, nepoznajú hračky, farby a v prvých týždňoch ich pobytu u nás sa neučia spoznávať prvé písmenká, čísla a farby, ale oboznamujú sa s tečúcou vodou, splachovacím WC, fúkaním nosa do vreckovky namiesto rukávov a základnými sebaobslužnými a hygienickými návykmi. Komunikácia s týmito deťmi je nesmierne náročná. Reči zle rozumejú, nechápu, čo sa od nich požaduje, keďže majú obmedzenú slovnú zásobu, a to nielen v slovenskom, ale aj v rómskom jazyku. Neskôr od nich očakávame, že sa budú učiť ďalšie dva cudzie jazyky, čo je nemysliteľné, keďže poriadne nevedia ani po slovensky. Nedokážu pomenovať bežné veci, sú to pre nich predmety neznáme, s ktorými sa nikdy predtým nestretli. Čudujete sa, že špeciálne školy sú plné rómskych detí? Ale prečo? Uvedomte si, že dieťa drží farbičku v ruke po prvýkrát na zápise. Nepoznajú hračky, kocky, predmety či hry, ktoré by rozvíjali ich myslenie a motoriku. Tieto deti zaostávajú nie o dva, zaostávajú o štyri roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládli požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni trojročného dieťaťa. Nedokážeme im zabezpečiť rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu, keď nezačínajú na rovnakej štartovacej pozícii. Ony musia dobiehať šesť rokov bez podnetov, bez vedenia a výchovy.
Ako máme integrovať väčšinu, keď na našich školách ich je viac ako polovica z celkového počtu žiakov? V dôsledku tejto snahy o umelú integráciu šikovná menšina, z ktorej by mohli byť skvelí žiaci, klesne na úroveň nešikovných a ony sa integrujú medzi nich. Považujeme za nevyhnutné, aby deti zo sociálne nevyhovujúceho prostredia absolvovali nultý prípravný ročník povinne, inak nie sú schopné plnohodnotne prospievať v prvom ročníku a často ani počas celej svojej školskej dochádzky a sú zbytočne vystavované sústavnému neúspechu a emocionálnej traumatizácii.
Odklad povinnej školskej dochádzky v týchto prípadoch absolútne nič nevyrieši, práve naopak, dieťa stratí jeden celý rok, lebo v rodine sa mu opäť venovať nebudú, a vďaka nultému ročníku sa naučí po slovensky, základným hygienickým návykom, zvykne si na režim školy a dostane aspoň nejaký základ pre ďalšie vzdelávanie.
Ako vôbec nad tým môžete uvažovať, že by vzdelávanie týchto detí mohlo byť rovnoprávne, keď sú hladné, smädné, špinavé, nevyspaté, lebo rodičia do noci oslavovali a ony buď nemohli spať, alebo strážili mladších súrodencov. Majú svrab, sú zavšivavené, pokožka na hlave je zapálená, rozškriabaná, plná chrást a hnisu, a nakoľko sa rodičom nechce zriadiť ich šetrne, pohodlnejšie je vystrihať im hlavy dohola, chlapcov aj dievčatá tak, že sa hanbia chodiť medzi ľudí.
Uvedomte si, že tieto deti nemajú uspokojené základné životné potreby a my od nich očakávame plnohodnotný výkon v škole. Tak nám poraďte teda, ako majú učitelia efektívne vykonávať svoju prácu za týchto okolností."
Toto je list z roku 2012 pre ministra školstva od dvoch učiteliek, a ja im tu z tohto miesta skladám úctu, z malej dedinky Dobšinej.
Vtedajší minister školstva pán Čaplovič im odpísal, odpísal im zdvorilý list, že im ďakuje, ďakuje im za list, ktorý napísali, v ktorom sa, otvorene a rozhorčene a z duše pravdivo informovali o trpkých skúsenostiach, a zároveň im prisľúbil, že, hovorí teda, že "vzdelanie je šanca, ktorú štát musí garantovať", a že potvrdzuje, "takmer všetko, čo ste napísali, potvrdzuje moje slová o zlom vzdelávacom systéme, nezmyselným behom za kreditmi, produkciou absolventov", a tak ďalej, a ubezpečuje ich o jeho osobnom odhodlaní, že bude aj naďalej pokračovať v podpore ich snáh v našom školstve.
Čo myslíte, čo sa od roku 2012 zmenilo? Nezmenilo sa vôbec nič. Sedemdesiat percent rómskych detí nechodí do škôlky, nie je zaškolených, 70 % rómskych detí neskončilo strednú školu. Predstavte si to, máme tu populáciu približne, neviem, koľko percent, 5, 10 percent, 500-tisíc, 500-tisíc našich spoluobčanov Rómov, z ktorých 70 % neskončilo strednú školu a 70 % nikdy nechodilo do škôlky. A toto, čo opísali tieto dve panie učiteľky, je len dôsledok toho, ako to potom v škole vyzerá.
Čiže my predkladáme do parlamentu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a navrhujeme, aby škôlka pre deti z marginalizovaného prostredia a z málo podnetného prostredia bola povinná od troch rokov.
Ak sa pýtate, čo to je marginalizované alebo málo podnetné prostredie, túto definíciu ministerstvo školstva má už dlho vypracovanú. Definícia existuje, čiže existujú presné indikátory, čo to znamená, keď dieťa pochádza z marginalizovaného prostredia.
V poslednom období sme zachytili zámer MOST-u, ktorý chce zriadiť povinné škôlky, povinné škôlky pre všetky deti, ale až od piatich rokov. Chceme upozorniť na jeden základný problém. V prvom rade takýto návrh zákona by penalizoval všetkých rodičov, aj tých, čo sa o deti starajú, pripravujú ich a chcú to robiť v domácom prostredí. Chcú, aby to dieťa, možno majú viac detí, chcú ich vychovávať, až kým nepôjdu do školy, chcú ich vychovávať v domácom prostredí. A ja nevidím dôvod, aby sme všetkých rodičov paušálne nútili, aby svoje dieťa dali od piatich rokov do škôlky. Na to nevidím dôvod. Na druhej strane takýto návrh, ak by ho strana MOST predkladala, nerieši kľúčový problém, ktoré tieto dve pani učiteľky spomínajú. Ony jasne hovoria, že tie deti, ktoré tam prídu, sú na úrovni trojročného dieťaťa. Im ten jeden rok prípravy nepostačuje, nepostačilo by im, ani keby ešte o rok mali odloženú školskú dochádzku.
Preto my navrhujeme, aby škôlka bola povinná pre deti od troch rokov, aby za tie tri roky v škôlke deti získali základné hygienické návyky, aby získali základné zručnosti, aby sa vedeli pripraviť na školský proces. Zbytočne my potom lamentujeme, že v špeciálnych školách je veľké množstvo rómskych detí, keď im neumožníme tento rovnocenný štart pred tým, ako nastúpia do školy. Ja mám malého syna, ktorý práve sa pripravuje na školskú dochádzku, a viem, koľko času takému malému dieťaťu musíte venovať, kým sa naučí riadne držať ceruzku, kým mu vysvetlíte farby, že vie správne povedať, že oranžová je oranžová a nie modrá. Čiže sú to hodiny a hodiny práce, trpezlivej práce toho rodiča, aby ste ho pripravili ako-tak na tú školu. Aj to uvidíte, že ako sa mu bude dariť potom.
Tieto deti, ktoré prichádzajú hlavne teda z rómskych osád, ako to opísali tieto dve panie učiteľky, prichádzajú až tragicky nepripravené. Predstavte si, že prídu a ony nerozumejú, čo sa ho pani učiteľka pri zápise pýta, lebo ony nevedia ani poriadne po slovensky, ani poriadne po rómsky. Ja si neviem predstaviť, ako je možné, že ony nikdy nedržali tú ceruzku, ako je možné, že sa nikdy nehrali s farbami, že nevedia pomenovať predmety? A takéto dieťa, ani si nevieme predstaviť, ako veľmi je diskriminované oproti, oproti ostatným deťom.
Takže bola by som veľmi rada, keby konečne po sľuboch v roku 2012, po odvahe, ktorú prejavili tieto dve učiteľky, keď napísali otvorený list, aby konečne naša spoločnosť niečo spravila, aby niečo spravila pre tieto deti. Každý rok sa rodí 5-tisíc rómskych detí, za desať rokov je to 50-tisíc detí. Ak nedostanú tú šancu, tak je to 50-tisíc stratených životov. Aby sme im skrátka tú šancu v podobe povinnej škôlky dali a aby sme ich pripravili na ten štart do spoločnosti. Ak nie, žiaľ, potom sa stáva, že uviaznu v bludnom kruhu tých sociálnych dávok, nevedia sa uplatniť na trhu práce a, žiaľ, potom tu musíme počúvať také vyjadrenia akože, ako pán premiér, ktorý hovorí, že nemáme dostatok pracovnej sily a musíme dovážať ľudí kdesi z druhého konca zemegule, z Malajzie. Ja si myslím, že v prvom rade by sme mali niečo spraviť pre našich dlhodobo nezamestnaných a v prvom rade by sme mali spraviť niečo, aby konečne sme vyriešili tento problém. A my sme presvedčení, že povinná škôlka od troch rokov pre deti z marginalizovaného prostredia je kľúčovým krokom k tomu, aby sme tento problém udržateľne vyriešili.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni Verešovej, že pripomenula aj jednak nízke mzdy a chudobu našich rodín, lebo skutočne je pravdou, keď to zoberieme vo všeobecnosti, že zárobky slovenských zamestnancov sú v pomere k produktivite práce, HDP či k rastúcim ziskom firiem stále pomerne nízke. A keď vieme štatisticky, že Slováci pracujú zo všetkých krajín Európskej únie najväčší počet hodín v noci, majú nízke mzdy, najmä pri tých ťažkých prácach vo fabrikách, v priemysle, tak skutočne nie je dôvod im na tieto mzdy teda nedať príplatky na soboty a nedele. Samozrejme, sú firmy, kde si to vedia zamestnanci vyrokovať, ale sú aj iné firmy, kde nie sú organizovaní v odboroch, majú slabú vyjednávaciu pozíciu zamestnanci, kde si to vyrokovať nevedia, tak je veľmi dôležité ich takto zákonom podporiť.
A tak isto ako aj moja kolegyňa Verešová, aj ja by som chcela vyzvať vládnu koalíciu, aby tento zákon podporila najmä preto, že pán Fico to už ohlásil ako sociálny balíček a zdá sa, že naše zákony sa mu veľmi páčia a následne ich teda preberá a dáva do sociálneho balíčka, tak by som očakávala, že skutočne aj tuto v pléne budú poslanci konzistentní a zákon, ktorý prezentuje pán Fico ako výborný návrh, tak podporia aj tu v pléne.
Ďakujem.

S týmto projektom už boli od začiatku problémy. Ja si pamätám, v minulom volebnom období ministerstvo odmietalo zverejniť štúdiu, nakoniec po tlaku verejnosti tú štúdiu zverejnilo. Odborníci potom vypočítali, že projekt bol minimálne o jednu miliardu predražený, napriek tomu sa v tomto projekte pokračovalo. Teraz štát bude stáť, budeme to splácať 30 rokov, bude sto stáť dve miliardy a teraz ešte tu máme tieto navyše sumy, ktoré sú spôsobené vyslovene babráctvom štátu pri riadení tohto projektu. A ja som zvedavá, vy budete predkladať ako vládna koalícia, konkrétne MOST, budete predkladať novelu infozákona, takže ešte raz, som veľmi zvedavá, či tam to zrušenie výnimky pre NDS o zverejňovaní zmlúv, či tam bude. Ak tam nebude, tak v tom prípade všetky reči, záväzky o tom, o transparentnom riadení štátu a zužovaní priestoru pre korupciu sú len nejakou dymovou clonou.

Ďakujem kolegovi Jánovi Maroszovi za to, že tak zhrnul situáciu. Odôvodnenie vlády, že je to kvôli špekulantom neobstojí. Keby by ste chceli zabrániť špekuláciám, tak v prvom rade by ste transparentne zverejňovali zmluvy o výkupe pozemkov. My sme už dvakrát v tomto volebnom období predkladali návrh na zmenu infozákona, kde sme chceli zrušiť výnimku pre NDS, ktorú má, a to nezverejňovať tieto zmluvy. Týmto si myslím, že by sa predišlo špekuláciami s pozemkami a nemali by sme také problémy ako dnes.
Druhá vec je, že my teraz ideme za, tak ako povedal kolega Dostál, ideme v podstate za pár dní schváliť to, že štát môže vyvlastniť, alebo začať stavať na pozemku, ku ktorému nemá vlastnícke právo. Síce tam hovoríte, že musí to potom následne uviesť do pôvodného stavu, keby to vyvlastňovacie konanie bolo prerušené, ale viete dobre, aký problém je tu s dodržiavaním práva. My pôsobíme v komunálnej politike, vymožiteľnosť práva, uvedenie do pôvodného stavu, to sú často nevymožiteľné veci a súdne konania sa ťahajú roky a roky.
Čiže tento zákon je zase len obrátený proti občanom pod zámienkou, že to kvôli špekulantom, lebo hrozia veľké straty. Skutočnosť je taká, že je to len a len kvôli babráctvu tento vlády. A ak vláda vyhlásila, že táto vláda chce byť hrádzou proti diletantizmu, čo iné, ako diletantizmus je to, že teraz nás staviate pred situáciu, že buď vláda musí zaplatiť 50 mil., alebo sa to o 40 mil. predraží? Alebo musíme prijať toto nariadenie, ktoré skutočne je na hrane ústavnosti a na hrane práva na súkromné vlastníctvo? Navrhovala by som vám, aby ste to stiahli a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Týmto vás žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý výrazným spôsobom, alebo o podporu pozmeňujúcich návrhov kolegu Galeka, ktorým výrazným spôsobom vylepšujú tento vládny návrh zákona.
Ďakujem.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, ja by som chcela predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Ako už predo mnou povedal kolega Galek, novela, ktorú, vládny návrh zákona, ktorý predložilo ministerstvo, v zásade nič nemení, ale situáciu ešte viac zhoršuje. A takisto použil aj veľmi priliehavú paralelu, keď kedysi za Mečiara vláda videla, že prezident nevymenuje šéfa tajnej služby, ktorého chceli oni, no tak jednoducho zmenili, zmenili menovanie, menili...., menovanie riaditeľa štátnej služby. To sa deje aj teraz, pravdepodobne sa vláda bojí, že nominanta, politického nominanta, ktorého by navrhli na tak dôležitú a kľúčovú pozíciu, ako je šéf regulačného úradu, by prezident mohol aj nevymenovať, tak čo urobí, jednoducho zmení, zmení zákon tak, aby, aby šéfa ÚRSO menovala vláda. Čiže tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka najmä tohto bodu.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh, na úvod žiadame vyňať bod č. 1 zo spoločnej správy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 doterajší bod 2 znie:
2. V § 5 ods. 1 znie:
(1) Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Úrad má dvoch podpredsedov.
2. V čl. 1 sa vypúšťajú doterajšie body 7 a 8.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Navrhuje sa ponechať doterajší spôsob kreovania predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého podstata spočíva v tom, že vláda Slovenskej republiky síce navrhuje predsedu úradu, ale vymenúva a odvoláva ho prezident Slovenskej republiky, tak ako to bolo doteraz, a to na rozdiel od vládneho návrhu, ktorý presúva právomoc vymenovať predsedu úradu z prezidenta výlučne na vládu SR.
Odôvodnenie, ktoré ponúkla vláda, neobstojí a neobstojí najmä z týchto dôvodov:
1. Kreačná právomoc prezidenta je jednou zo základných právomocí prezidenta v parlamentnej forme vlády a je tomu tak aj v zmysle č. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky.
2. Vládny návrh zákona nemení ustanovenia zákona, ktoré upravujú právomoc predsedu úradu alebo právomoc Regulačnej rady, nie je preto dôvod ani na zmenu nominačnej právomoci vo vzťahu k niektorej z dotknutých funkcií či už voči predsedovi úradu alebo voči predsedovi regulačnej rady.
3. V odôvodnení vládneho návrhu sa zmiešava zodpovednosť za reguláciu v sieťových odvetviach so zodpovednosťou za energetickú politiku štátu. Zatiaľ čo energetická politika štátu je v gescii ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 6 zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, regulácia sieťových odvetví je v kompetencii úradu, resp. regulačnej rady úradu. A boli sme, žiaľ, svedkami toho počas kauzy s energiami, ako sa či už vláda, premiér alebo predseda parlamentu predbiehali kto "ovplyvní" nezávislý regulačný úrad.
4. Vynechanie prezidenta z aktu menovania a odvolávania predsedu úradu a prenesenie tohto úkonu na vládu vzbudzuje obavu, že pôjde hlavne o „politickú nomináciu“ a dosadenie „svojho človeka“ za predsedu úradu. Tu sme podotýkali a netýka sa to len predsedu úradu, ale týka sa to všetkých nominantov v dozorných radách a v predstavenstvách energetických podnikov, že majú byť stanovené presné pravidlá a presné kvalifikačné kritériá, ktoré v podstate aj boli za uznesením za Radičovej vlády stanovené, pokiaľ ide o dozornú radu a pokiaľ ide o predstavenstvá, aké podmienky majú spĺňať, majú spĺňať nominanti na tieto pozície. A skutočne existuje obava, že na kľúčovú osobu, ktorá má na starosti reguláciu cien, bude menovaný politický nominant bez zodpovedajúcich odborných, odborných požiadaviek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, ja som si chvíľku nedával pozor, ak prečítali ste alebo prečítate pozmeňovák, potom už nemáte čo vysvetľovať. To je rokovací poriadok.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Ale ja čítam odôvodnenie.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No to potom môžete prečítať. Pozmeňujúci návrh, dôvodovú správu a nič viac.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
A to odôvodnenie?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No O. K., dobre, len aby som, lebo som nedával chvíľku pozor, takže stáva sa to aj v lepšej rodine. (Povedané so smiechom.) Nech sa páči.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Podobne navrhované odmeňovanie predsedu úradu a podpredsedov úradu je neprimerané, keďže sa navrhuje, aby poberali odmeny v rovnakej výške ako predseda, resp. podpredseda Regulačnej rady. Po oddelení funkcie predsedu úradu od predsedu Regulačnej rady sa totiž predseda úradu stane v podstate obyčajným štátnym úradníkom, ktorého náplň bude o 50 % menšia ako doteraz, keď vykonával súčasne obe funkcie. Primeraným sa tak javí skôr tabuľkový plat štátneho úradníka pre predsedu úradu a zníženie odmeny predsedu a podpredsedov Regulačnej rady z niekoľko tisíc eur mesačne na polovicu.
Na druhej strane pozmeňujúci návrh ponecháva zvýšenie podpredsedov úradu z jedného na dvoch, tak ako aj kreovanie predsedu regulačnej rady úradu, a to tak, ako je navrhnuté vo vládnom návrhu zákona.
Ďakujem. Končím s čítaním pozmeňujúceho návrhu a ešte doplním, keďže ešte som neprekročila časový limit... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nie. Ešte raz, ak prečítate pozmeňujúci návrh, potom už nemôžte vystupovať. To je rokovací poriadok. (Reakcie z pléna.) To som sa snažil ako vám vysvetliť.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
To bolo v rámci ako odôvodnenia.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nie, nie, nie. (Reakcie z pléna.) Ešte raz, odôvodnenie, to, čo máte napísané, len to môžte prečítať. (Reakcie z pléna.) Páni kolegovia, rokovací poriadok je jednoznačný, prepáčte. A nie prvýkrát to aplikujeme.
Ústne hocikedy, samozrejme, môže sa prihlásiť pani poslankyňa aj do ústnej.

Ďakujem. Ja ešte ku kolegovej poznámke, že žiadna dotácia nie je systémová. Presne tak. A zároveň sa pána ministra pýtam, my na Slovensku máme nespočetné množstvo verejných budov, ktoré sú nezateplené, sú stále, je tu veľmi veľa verejných škôl, ktoré sú nezateplené, sú tu ministerstvá, sú tu budovy štátnych úradov, ktoré nie sú zateplené, ale pýtam sa, prečo dávať dotácie,
nesystémové dotácie práve na jeden jediný segment, a síce na rodinné domy. Ako už kolega spomínal, elektromobily, to je veľmi pekná paralela, pretože to je rovnako nesystémové a rovnako nezmyselné opatrenie, ktoré akože podporovalo nejakú zelenú mobilitu, čo v podstate sa ukázalo, že si len zopár šťastlivcov, ktorí dostali 5-tisíc eur, si nakúpilo audi za 90-tisíc, za 90-tisíc eur alebo nejaké iné drahé vozidlá. Čiže my z verejných peňazí prispievame na to, aby zopár šťastlivcov, ktorí by, ktorí na to auto tak či tak majú, si kúpili nadpriemerne drahé autá. Videla som ten zoznam áut, za ktoré si kúpili, ktoré si kúpili. Áno, boli tam autá aj za 30- alebo 40-tisíc, ale boli tam autá aj za 90- a 80-tisíc. Čiže toto je zmysel takéhoto typu dotácií. A podľa môjho názoru dotácie na zatepľovanie rodinných domov sú rovnako nezmyselné a rovnako nesystémové ako, ako elektromobily. Hovorím, prečo nezačnete u verejných budov a napríklad pri školách.
Ďakujem.