Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať svojej predrečníčke Erike Jurinovej za jej príspevok a pripájam sa k jej slovám s vďakou, pani Stavrovská, ďakujem za túto správu aj za vašu prácu, ktorú robíte.
Chcem reagovať na to, čo, Erika, si povedala, že sa ti zdá napriek tej kvalitnej práci, že je to ako keby funkcia alebo úrad navyše. Ja si to nemyslím, ja mám práve z toho počtu tých všetkých prípadov, ktoré sme aj v tej správe mohli vidieť, ale ktoré aj vy veľmi, veľmi prehľadne a veľmi dobre prezentujete aj na web stránke, to znamená, aj verejnosť sa môže oboznámiť s týmito prípadmi, tak na základe tohoto je vidno, že to nie je zbytočná úloha. A nebudem teraz hovoriť ani o tej správe, ale o reakciách ľudí, ktorí sa na vás obracajú. Lebo ja poznám veľa prípadov a príbehov týchto ľudí a poznám aj týchto ľudí osobne, ktorí hovoria, že s veľkou dôverou sa obracajú na vás a pokúšate sa im pomáhať.
A musím povedať, že na jedného človeka by to všetko jednoducho bolo toho veľa, čo, čo rieši aj ombudsmanka, aj váš úrad, aké prestúpenia nášho štátu voči právam občanov, konkrétne v tomto prípade voči právam osôb so zdravotným postihnutím, tých prípadov je veľmi veľa. Ja som veľmi rada, že na tomto mieste ste. A dokonca musím povedať, že vy riešite aj prípady detí, ktoré spadajú pod kuratelu inej komisárky, ale často, ak tie deti sú so zdravotným postihnutím, obracajú sa tie rodiny radšej na vás. A za to klobúk dolu, že ste ochotná a schopná pomáhať naozaj na všetky možné strany.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi, ktorý za nás všetkých teraz povedal, čo si o tom myslíme, o tom procese a postupe, ktorý sa tu predvádza. Ja ako nováčik v parlamente naozaj som tu nie ani celý polrok, ale teda dostávam kapky, to vám môžem povedať.
Vážení kolegovia z koalície, vážená vláda, spôsob, akým sa tu prerokúvajú zákony, akým sa zmetú zo stola dobré zákony, ale ešte aj akým spôsobom pristupujete k tomu, že my nemáme čas si pozrieť, čo vlastne pán prezident, aké výhrady má voči tomuto, a že jednoducho vy nás tlačíte do toho, aby sme stláčali tu nejaké, nejaké tlačidlá, ale vy už to máte dávno dohodnuté a rozhodnuté, to je nehoráznosť. Prepáčte, ale musím to povedať, to je skutočne nehoráznosť.

Ďakujem za odpoveď, pán minister, potešilo ma, že plánujete teda zdvihnúť na túto úroveň aj tento príspevok.
Avšak nedá mi neohradiť sa voči zosmiešňovaniu vlastne kladenia otázok občanmi, tak ako máme vo zvyku. Konkrétne pani Janu z Piešťan naozaj osobne poznám a títo ľudia nám tieto otázky posielajú. Nemyslím si, že jej dobre padlo teraz, keď ste sa s takým úsmevom a pousmianím pozastavili nad tým, ako ona tú otázku položila. Nie je to vhodné. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi zareagovať na práve prednesený príspevok. Pani poslankyňa si pravdepodobne nie veľmi všimla pozmeňujúce návrhy predkladateľov, ktorí práve uznali, že vyčleňovanie týchto detí, striktné vyčleňovanie nie je v súlade s tou inklúziou, ktorú ona spomína, ale v nejakom zvláštnom kontexte. Dovolím si povedať, že sme konzultovali, a verím tomu, že aj predkladatelia, aj všetci pripomienkujúci ľudia konzultovali s komunitou nepočujúcich. Ja sama mám kontakt s komunitou nepočujúcich a konzultovala som. A dôležité pre mnohých ľudí v tejto komunite bola možnosť voľby. To, čo predviedla pani poslankyňa Šimkovičová, nie je možnosť voľby pre rodičov, to je jednoducho striktné nariadenie. My však nemáme právo im prikazovať, akým spôsobom majú vychovávať svoje deti. A takisto obávať sa odlivu žiakov zo špeciálnych škôl sa pani poslankyňa nemusí, pretože už v pripravovanom návrhu Učiace sa Slovensko sa predpokladá, že práve špeciálne školy by sa mali stať centrom excelentnej odbornosti, ktorá by mohla byť posúvaná a presúvaná aj na školy, kde sú tieto deti integrované, a mohli by plniť aj funkciu odborného poradenstva. Takže tieto veci sú všetky vyriešené. Je mi ľúto, že pani poslankyňa nemá o tom vedomosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyni Soni Gaborčákovej za, za tento príspevok, ktorý predniesla, ako sama povedala, aj za svoju kolegyňu Silviu Shahzad, ktorá pravdepodobne teraz nepríde. S oboma som konzultovala tento návrh zákona a obe, respektíve všetky tri sme mali veľké obavy o to, ako to napokon dopadne. Chcem z tohto miesta teraz poďakovať predkladateľom, že si vzali k srdcu všetky podnety, ktoré zazneli v prvom čítaní, a že tie pozmeňovacie návrhy naozaj vylepšili návrh zákona ako celok a že sa tam práve vyriešil ten problém aj s terminológiou, ale najmä s tým inkluzívnym vzdelávaním. Ak by sa to nebolo stalo, taký návrh zákona by sme neboli mohli podporiť, avšak teraz už je to vylepšené. Naozaj sa na tie deti myslí. A ako spomenula aj Soňa Gaborčáková, tento návrh zákona nerieši celkovo tú inklúziu, nerieši ostatné skupiny detí, ktoré majú rovnaké problémy. My budeme prinášať tiež návrhy aj do tohto pléna na riešenie, komplexnejšie riešenie inklúzie, ale verím, že aspoň tento návrh zákona to pomôže naštartovať. Takže ďakujem pekne predkladateľom.

Ďakujem pekne. Na Slovensku sa od januára 2016 poskytuje vlastníkom rodinných domov podpora vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu za účelom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinných budov. V programe zatepľovania rodinných domov sa vláda zaviazala ďalej pokračovať aj v období 2016 až 2020 a dokonca navrhuje zvýšiť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonávaných prác. Po novom má byť umožnené pokryť príspevkom až 40 % oprávnených nákladov oproti pôvodným 30, a to až do výšky 8-tisíc eur oproti pôvodným 6-tisíc eurám.
Pri tomto návrhu zákona si kladiem otázku, či je skutočne nevyhnutné dotovať majiteľov rodinných domov pri zatepľovaní ich majetku, keď na Slovensku nedokážeme zabezpečiť základné podmienky na dôstojný život, začlenenie sa do spoločnosti a na samostatné fungovanie tisíckam detí, mladých rodín či osôb so zdravotným znevýhodnením, ktorí často ani vlastné slušné bývanie nemajú. Najmä v oblasti vzdelávania a sociálnych služieb si Slovensko zďaleka neurobilo všetky domáce úlohy a riešenia mnohých problémov vláda dlhodobo odkladá s odôvodnením, že na systémové zmeny nie sú peniaze. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré doma nemajú ani len písací stôl na domáce úlohy, no na podporné opatrenia pre tieto deti sa peniaze rok čo rok hľadajú márne. Na zvýšenie príspevku na zateplenie rodinných domov však peniaze sú každoročne vo výške 30 mil. eur. Uvedomujem si, že teraz tak trochu miešam hrušky s jablkami, že dotačné schémy na zatepľovanie a na podporu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nepatria do jedného vreca a že sa nedá jednoducho niekde z toho jedného vreca ubrať a niekde pridať.
Nedá mi však aj pri tejto príležitosti nepoukázať na nezmyselnosť nielen tohto návrhu zákona, ale najmä dotácií na zatepľovanie rodinných domov ako takých na pozadí vyhýbania sa finančného naplnenia oprávnených požiadaviek detí, ich rodičov alebo učiteľov. V tomto školskom roku nemohla byť napríklad z dôvodu nedostatku finančných zdrojov uspokojená viac ako polovica žiadostí škôl o asistentov učiteľa, ktorí pomáhajú pedagógom vzdelávať deti, ktorým treba vyrovnávať štartovaciu čiaru, aby dokázali vo vzdelávaní napredovať. Naša vláda na tieto deti peniaze nenašla. Na zatepľovanie rodinných domov peniaze sú. Nerozumiem tomu. Som presvedčená, že investície do detí sa v tejto krajine vyplatia mnohonásobne viac ako investície do budov.
Z dôvodu nedostatku finančných zdrojov ministerstvo školstva rezignovalo aj pri príprave novely zákona o financovaní vzdelávania na zásadnejšie systémové zmeny, vďaka ktorým by školy získali záruku, že ich žiadostiam o potrebný počet asistentov bude v plnom rozsahu vyhovené aspoň v budúcnosti. Pod hromadnú pripomienku, aby bol objem financií na zabezpečenie asistentov v školách súčasťou normatívu, sa podpísalo vyše 2-tisíc občanov, no napriek tomu sme s touto hromadnou pripomienkou na ministerstve školstva nepochodili, lebo vraj nie sú na to peniaze.
Na zaplatenie potrebného počtu asistentov učiteľov dnes chýba 19 815 948 eur. Na zatepľovanie rodinných domov je už dnes vyčlenený balík 30 mil. ročne v štátnom rozpočte. Bola by so m rada, keby vláda dokázala vysvetliť napríklad rodičom s deťmi so zdravotným postihnutím, prečo ich potreby nie sú pre vládu rovnakou prioritou ako zateplené rodinné domy.
Ďakujem.

Pán poslanec, vy ste mal teda teraz veľmi veľmi prazvláštny príspevok. My sme tu celú noc debatovali naozaj k veci. Tu už je nejaká vecná diskusia, niekam sme sa posunuli a vy ste sem vstúpili s niečím, čo teda neviem, ako to nazvať. Pripomenulo mi to odborné konferencie. Viete, ja som človek, ktorý doteraz sa venoval najmä takejto činnosti. Na odborných konferenciách sa vždy nájde nejaký uspávač hadov, ktorý príde s príspevkom, ktorý je totálne nekompetentný, opajcnutý, opísaný, nudný a trápny.
Ja nemám vecnú pripomienku, ale práve ste sa takýmto príspevkom úplne strápnili v tejto debate.

Ja sa chcem pridať k poďakovaniu, tak ako povedal kolega Vašečka, aj Lucii Nicholsonovej, Anke Verešovej, že to tak pekne zhrnuli. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí tu celú noc naozaj vecne diskutovali, veľká škoda, kolegovia z koalície, ktorí teraz prichádzate a už máte zase len jedovaté sliny na jazyku bez argumentov, že ste to nepočuli, a odporúčam, aby ste si to pozreli zo záznamu, pretože tie argumenty tu zazneli.
Ja ďakujem ešte raz všetkým, ktorí vytrvali, a dúfam, že to bude mať nejaký výsledok.

Ja chcem v prvom rade ti poďakovať, Martin, za toto vystúpenie. Mali sme tu počas tejto noci rôzne vystúpenia, presné, trefné, úderné, vtipné, všelijaké, ale ďakujem ti za to, že si, že si hovoril o zlomených dušiach týchto detí a o tom, ako je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby pocítili niečo, čo možno za celý svoj život, kým sa do takéhoto zariadenia dostali, necítili. A za toto ti naozaj ďakujem. Nie som si celkom istá, alebo teda som si istá, že porozumeli tomu len niektorí, a tí, ktorí mali tomu porozumieť, tomu neporozumeli.
Ale napriek tomu veľká vďaka, Martin.

Ďakujem za slovo. Pán Burian, ja chcem zareagovať na to, ako ste tu vytiahli ten prípad Marca ako vraj ďalší príklad toho, že Natália Blahová preháňa a že my všetci preháňame, keď odvolávame ministra za veci, ktoré podľa vás sa vôbec nestali. Tak chcela by som upozorniť na to, že tie deti a tie detské výpovede sú, vážení kolegovia, dôležité. A ja naozaj zakaždým, keď ich začnete znevažovať, sa začnem ozývať.
Dovoľte mi zacitovať. Pamätáte si na toho Marca len teda, aby sme, aby sme vedeli, o čo ide. Ja si ho pamätám ako plačúceho ho štátny úradník bral z triedy, ten Marco nevedel, čo sa deje. Nikto mu nič nepovedal, nevysvetlil, jednoducho ako keby to bola vec, ktorú treba vybaviť. Ja vás chcem teraz upozorniť na to, že tie deti treba brať naozaj vážne. Zacitujem z jedného dokumentu a potom vám poviem, odkiaľ to je: "Participácia detí v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, je upravená v čl. 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Dohovor garantuje právo dieťaťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť. Je potrebné, aby dospelí prijímali deti ako rovnocenných partnerov, rešpektovali a zohľadňovali ich názory pri riešení otázok a problémov, ktoré sa ich dotýkajú. Názorom dieťaťa je potrebné venovať primeranú vážnosť. Názory dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne zhodnotením každého jednotlivého prípadu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že aj v našej aplikačnej praxi možno od niektorých odborníkov počuť vetu: Ty tomu ešte nemôžeš rozumieť, a preto tvoj názor nie je dôležitý, my najlepšie vieme, čo je pre teba dobré. Je potrebné toto zaužívané klišé odstraňovať a nahradiť práve participatívnym prístupom k deťom."
Dovoľte mi, citovala som zo správy pani Toma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)