Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.5.2018 o 16:13 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2018 16:13 - 16:14 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pani poslankyňa Gaborčáková, za tvoje vystúpenie. Ja musím konštatovať, že ma veľmi teší, že ty máš na rozdiel od tejto vládnej koalície aleže úplne nové videnie sveta, tak ako si ty povedala. Máš schopnosť aktuálne problémy vnímať a na základe nich navrhovať riešenia a máš kompetenciu naozaj, že do detailu zvládnuť to, že kompetenciu v detailoch. Ja verím tomu, že keď začne vládna koalícia počúvať tvoje návrhy, ktoré, mimochodom, nehovoríš len tu v pléne, ale organizuješ aj veľmi veľa vecí, ktoré s týmto súvisia, navrhuješ naozaj systémové zmeny, no tak, že by sa to mohlo aj pohnúť. A ak nezačne počúvať, tak sa teším na to, keď dostaneš príležitosť, aby si to mohla urobiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2018 15:30 - 15:46 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi na úvod zarámcovať môj príspevok do trochu širšieho kontextu. Je dôležitý pre pochopenie filozofie návrhu tohto zákona a ja sa ju pokúsim osvetliť.
Pán poslanec Robert Fico ako predseda strany SMER - sociálna demokracia predstavil v marci tohto roka veľký sociálny balíček s nasledovnými slovami: "Ideme veľmi rázne ďalej. Po Veľkej noci sa stretneme s ministrom financií a ideme hovoriť o obrovskom sociálnom balíku pre slovenskú verejnosť. Budú to veci, ktoré budú vyplývať z faktu, že tejto krajine sa darí." Toto rozdávanie v duchu hesla "ľudia si zaslúžia" zdôvodnil predseda strany SMER - sociálna demokracia tým, že jeho strana chce do vládnej koalície vnášať silný sociálny rozmer. Zároveň sme od neho na tej istej tlačovej konferencii počuli, že koaličná vláda bude naďalej znižovať deficit verejných financií, citujem: "Sme na ceste ďalšieho poklesu deficitu." - povedal vtedy predseda strany SMER - sociálna demokracia, aby súčasne vzbudil v ľuďoch dojem veľkej zodpovednosti.
Už na prvý pohľad ide o dva ťažko zlúčiteľné sľuby. Najmä pod taktovkou SMER - SD, keďže máme dlhoročnú skúsenosť s tým, ako v skutočnosti smeráci s verejnými financiami hospodária a ako vyzerajú ich sociálne balíčky. Peniaze lejú zásadne len tam, kde je to či už v strane ako celku alebo jej jednotlivcom na prospech a skutočné potreby ľudí v mnohých oblastiach ignorujú. Doteraz každá vláda pod vedením SMER - SD škrtila prísun peňazí z verejných zdrojov tam, kde zúfalo chýbajú na zabezpečenie aspoň ako tak dôstojného života ľudí a rozhadzovala v oblastiach, ktoré sú ďaleko za čiarou napĺňania základných potrieb obyvateľov Slovenska, najmä ľudí odkázaných na sociálne dávky. Predkladaná novela je dobrým príkladom toho, že aj táto vláda na čele so SMER-om - SD uvažuje presne takto a nie je ochotná sa z tohto pokriveného mentálneho nastavenia vymaniť.
Najnovší takzvaný sociálny balíček sľubuje rozdať v objeme 600 miliónov eur. Ľuďom sľubuje napríklad dovolenkové šeky v sume 500 eur či štátnu podporu štartovacích pôžičiek pre mladé rodiny. Na toto peniaze má.
Poďme sa teraz pozrieť, na čo vraj táto akože sociálna vláda peniaze nemá. Pred sebou máme návrh vládneho zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a tak sa poďme pozrieť na to, ako vláda napĺňa potreby ľudí v tejto oblasti. Alebo lepšie povedané, pozrime sa na to, na čo peniaze opäť nenašla, hoci opakuje, že sa krajine darí a preto si ľudia zaslúžia prilepšenie.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní k navrhovanej novele bolo vznesených veľmi veľa pripomienok, konkrétne 371, z toho 257 zásadných. Pripomienky prišli najmä od organizácií, v ktorých sú združení ľudia so zdravotným postihnutím. Zdôvodnili ich kompetentne, opisujúc podrobne svoje každodenné problémy. Preto sa mi veľmi zle čítali odôvodnenia, ktorými ste, pán minister, zamietali tieto pripomienky jednu po druhej. Dôvodom boli zväčša financie. Práve preto som začala svoj príspevok tak zoširoka. Na jednej strane SMER sľubuje ľuďom ohromné sociálne balíčky, aby získali dojem, že sa o nich dokáže vo vláde postarať, na druhej strane smerácky minister financií v medzirezortnom pripomienkovom konaní upozorňuje smeráckeho ministra sociálnych vecí, aby v sociálnej oblasti príliš nerozhadzoval. Nieže by ste boli, pán minister, nejaký veľký ľudomil, ale ešte aj z toho mála, o ktoré ste pôvodne plánovali ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím navýšiť kompenzácie, ste si nechali ministrom Kažimírom odkrojiť poriadny kus. Takto vyzerá vami toľko ospevovaná súčinnosť ministrov vraj prosociálnej vlády? Jeden citát za všetky. Takto sa vyjadrilo ministerstvo financií k predkladanej novele ako celku: "V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu je kvantifikovaný vplyv na výdavky kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2018 v sume 34,6 milióna eur, v roku 2019 v sume 92,7 milióna eur, v roku 2020 v sume 116,8 milióna eur a v roku 2021 v sume 139 miliónov eur. Upozorňujeme, že z realizácie navrhovaných zmien vyplýva rozpočtovo nekrytý vplyv v roku 2019 v sume 7 miliónov, v roku 2020 v sume 27 miliónov a v roku 2021 v sume 49 miliónov eur." Takže 600 miliónov na rozhadzovanie v rámci populistických sociálnych balíčkov vláda má, ale necelých 84 miliónov pre ľudí, ktorí sú na sociálne dávky odkázaní, nemá?
Pozrime sa teraz, do čoho v prípade ľudí odkázaných na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia vláda odmietala investovať. Odmietla navýšiť odmenu za osobnú asistenciu na 140 % sumy hodinovej minimálnej mzdy. Pripomienkujúce subjekty navrhovali vychádzať zo 70 % priemernej hodinovej mzdy, čo zodpovedá úrovni 1,4-násobku minimálnej hodinovej mzdy. Odôvodnili to tým, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu je de facto mzdou pre osobného asistenta a táto práca je mimoriadne náročná. Argumentácia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny znela: "Navrhované predstavuje zvýšený dopad na štátny rozpočet."
Po druhé. Vláda odmietla poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie vo výške, ktorou štát prispieva poskytovateľom sociálnych služieb v kamenných zariadeniach. Navrhovatelia argumentovali nasledovne: "Považujeme za spravodlivé, aby štát pristupoval k opatrovateľom v domácom prostredí a v zariadeniach porovnateľne. Opatrovatelia v domácom prostredí zabezpečujú nielen pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, ale aj pomoc pri starostlivosti o domácnosť a pri vykonávaní sociálnych aktivít. Na toto v zariadeniach sociálnych služieb často nie sú peniaze. Ak budú terénni opatrovatelia lepšie zaplatení, prispeje to k naplneniu cieľov deklarovaných štátom v oblasti deinštitucionalizácie, k dlhšiemu zotrvaniu osoby odkázanej na pomoc v domácom prostredí a tým v konečnom dôsledku aj k úsporám verejných prostriedkov vynakladaných na inštitucionálnu starostlivosť." Odpoveď ministerstva: "Navrhované predstavuje výrazný vplyv na štátny rozpočet."
Po tretie. Vláda ďalej odmietla požiadavku poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie bez ohľadu na to, v akom sociálnom postavení sa nachádza fyzická osoba, ktorá zabezpečuje opatrovanie. To znamená, či ide o osobu v produktívnom veku alebo o poberateľa dôchodkovej alebo výsluhovej dávky. Navrhovatelia zdôvodnili túto požiadavku tým, že dôchodková dávka nie je štátna sociálna dávka v pravom slova zmysle, keďže na jej výplatu si dotyčná osoba prispievala formou sociálneho poistenia, preto niet dôvodu, aby sa z tohto dôvodu poberania riadneho dôchodku krátil peňažný príspevok na opatrovanie. A zdôvodnenie ministerstva, prečo aj túto požiadavku zamietlo, je úplný cukríček. Počúvajme: "Peňažný príspevok na opatrovanie je nástroj sociálnej pomoci plne hradený zo štátneho rozpočtu a z tohto dôvodu si štát môže určiť podmienky na jeho priznanie." Samozrejme, že k tomu bolo pripojené, že to predstavuje výrazný vplyv na štátny rozpočet.
A teraz prejdem k deťom so zdravotným postihnutím, teda k tej najzraniteľnejšej skupine. V navrhovanej novele vláda odmietla vyriešiť nezmyselné krátenie príspevku na opatrovanie v prípade, že dieťa so zdravotným postihnutím navštevuje školu alebo ambulantné zariadenie viac ako 20 hodín týždenne. Na tento nezmysel upozornila aj komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením Zuzana Stavrovská a to nielen v medzirezortnom pripomienkovom, ale aj pri prezentácii správy o činnosti jej úradu na ľudskoprávnom výbore a verím, že tak urobí ešte aj v pléne na tejto schôdzi. Stotožňujem sa s názorom pani komisárky, ako aj s názorom stoviek rodičov detí so zdravotným znevýhodnením, že podpora vzdelávania týchto detí by mala byť jednou z priorít nášho štátu a som rovnakého názoru, že krátením príspevku na opatrovanie dochádza k umelému a nežiaducemu skracovaniu hodín vzdelávania detí v školách. Ak si totiž napríklad rodič, ktorý vykonáva opatrovanie svojho dieťaťa s postihnutím, nevie nájsť prácu iba na pár hodín denne, čo je na Slovensku, pán minister, stále veľký problém, stojí pred ťažkou voľbou. Buď znížiť počet hodín, ktoré trávi jeho dieťaťa vo vzdelávaní, alebo nemať z čoho žiť.
A aká bola odpoveď ministra Richtera na túto požiadavku? Krátenie peňažného príspevku považujeme v tomto prípade za správne. Bodka. Ministerstvo ďalej v odpovedi pokračovalo vysvetlením v tom zmysle, že predsa nebude platiť niekomu za službu, ktorú v zariadení či už v škole alebo v DSS-ke za neho vykonáva niekto iný.
No tak sa poďme pozrieť na to, ako sa táto služba poskytuje deťom so zdravotným postihnutím v školskom prostredí. V súčasnosti nijako. To, že v školách nemôžu pôsobiť osobní asistenti, na to som upozorňovala už v tomto pléne dvakrát, keď som predkladala návrhy, aby mohla byť osobná asistencia vykonávaná aj v školách, pretože dnes tam nie je nikto, kto by deťom so zdravotným postihnutím pomáhal, doma, pomáhal so sebaobslužnými činnosťami, s presunom po chodbách či s aktivitami popoludní v školskom klube. A to sa týka, žiaľbohu, a to stále pripomínam a budem to pripomínať, aj špeciálnych škôl. Odpoveď ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj koaličných poslancov vtedy na môj návrh znela, že veď všetko toto má deťom zabezpečiť asistent učiteľa.
A čuduj sa svete, rovnaká požiadavka aj argumentácia týkajúca sa umožnenia osobnej asistencie v školách zaznela teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní od samotného rezortu školstva. Citujem: "Osobný asistent dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže poskytovať osobnú asistenciu v materskej, základnej a strednej škole.". Dieťa však potrebuje pomoc pri úkonoch aj v čase strávenom v škole a na tento typ asistencie nemajú pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci kompetenciu ani kapacitu. Ide o sebaobslužné úkony, ako napríklad vstávanie, obliekanie, podávanie jedla, podávanie liekov, dorozumievanie, dohľad, preprava a premiestňovanie pri vzdelávacích aktivitách a voľnočasových aktivitách. Cieľom pripomienky je docieliť, aby bola osobná asistencia umožnená dieťaťu aj v škole a aby sa do nej započítavali aj hodiny vykonané v škole. Týmto sa naplní zámer dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zvýšiť ich prístup k vzdelávaniu. Túto pripomienku považovalo ministerstvo školstva za zásadnú. Váš rezort, pán minister, odmietol aj v tejto veci vyhovieť.
Dámy a páni, v tejto vraj sociálnej vláde sa totiž jednotlivé rezorty nevedia dohodnúť na tom, kto z nich túto službu zaplatí. Minister Richter tvrdí, že na tieto činnosti je v škole asistent učiteľa a preto by mala táto služba byť zaplatená zo zdrojov ministerstva školstva. Ministerka školstva Lubyová dôvodí, že pracovná náplň kvalifikovaných asistentov učiteľa je iná, ako pracovná náplň osobných asistentov a preto chce otvoriť dvere škôl osobným asistentom s tým, že by ich mal platiť rezort sociálnych vecí. A kým sa handrkujú, deti aj učitelia v školách si nevedia rady. Absurdná situácia, ktorú nechce riešiť nielen táto vláda, ale ktorú dodnes nevedela rozťať žiadna doterajšia vláda na čele so SMER-om - sociálnou demokraciou. Výsledok takéhoto doslova antisociálneho prístupu vlády je ten, že školy v praxi odmietajú prijímať deti so zdravotným postihnutím na vzdelávanie, lebo im pri práci s nimi chýbajú nielen osobní asistenti, ale ako vieme, ešte aj tých asistentov učiteľa odmieta smerácky minister financií zaplatiť v potrebnom počte.
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť ešte jeden širší kontext. Pán poslanec Andrej Danko, predseda koaličnej Slovenskej národnej strany rád baví novinárov svojimi predstavami o obsadení vládnych postov opozíciou. Mne sa vtipné nezdajú, preto ich nebudem komentovať. Som však presvedčená, že toto divadlo, kedy sa jednotliví ministri vo vláde nevedia dohodnúť ani len na riešení pre tie najbezbrannejšie deti, je oveľa trápnejšie. Verte, že keď bude na vašom mieste, pán minister, sedieť v ďalšej vláde buď opätovne Jozef Mihál zo SPOLU alebo Soňa Gaborčáková z OĽANO, alebo Silvia Shahzad alebo Natália Blahová zo SaS, tak nájdeme v rezorte školstva spoločné riešenie. My tu totiž na potrebných riešeniach už teraz hľadáme konsenzus.
Na záver chcem zopakovať už len toľko, že na príklade tejto novely vidno, ako táto vláda nieže nevie, ale nechce hospodáriť tak, aby verejné zdroje, ktoré má v rukách, nasmerovala k ľuďom, ktorí ich nutne potrebujú. Predkladaná novela z dielne rezortu, ktorý v súčasnej koalícii, ako jej predstavitelia tak radi vravia, patrí SMER-u - sociálnej demokracii, je praktickou ukážkou, s akou ľahkosťou na jednej strane smeráci sľubujú naliať peniaze tam, kde je to ľúbivé a kde to môže z hľadiska marketingu osloviť veľkú masu ľudí, ale ako im je zaťažko pustiť chlp do opatrení pre tých najzraniteľnejších, ktorí nie sú v spoločnosti až tak početní a preto je ich hlas slabo počuť. Takéto počty s verejnými zdrojmi sú neľudské a nechutné. Preto nemôžem podporiť túto novelu, ale navrhujem, aby ju rezort práce, sociálnych vecí a rodiny stiahol a urýchlene dopracoval tak, aby boli akceptované spomínané pripomienky a aby boli uspokojené nároky ľudí, ktoré vláda v procese pripomienkového konania odignorovala. Peniaze na to evidentne sú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 20:20 - 20:21 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem ti, Martin, za to, ako si začal ten svoj príspevok. Naozaj aj mňa to veľmi trápi a som rada, že to tu zaznelo a že to tu odznelo, že teda nemáme dôveru ani v zahraničnú politiku tejto novej vlády, pretože toto je prvý krok, ktorý je naozaj veľkým lapsusom v medzinárodnom meradle. A keď už dokázalo ešte aj naozaj prorusky orientované Maďarsko podporiť túto výzvu a my sme sa proti tomu postavili, to už naozaj ako rozum stojí. A ja sa len obávam, že je to prvý signál toho, ako sa začne pomaly otáčať kormidlo v zahraničnej politike.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 17:49 - 17:50 hod.

Zuzana Zimenová
Ja len drobnú poznámku na pána Mizíka a spôsob, akým ste ostro vystúpili voči tomuto dokumentu, určite poteší jeho autorov, pretože ste mu v podstate nemohli urobiť lepšiu reklamu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.3.2018 17:31 - 17:47 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako dnes ráno vysvetlil kolega Ondrej Dostál predsedajúcemu Bélovi Bugárovi, že predmetom rozpravy na tejto schôdzi parlamentu nie je iba programové vyhlásenie vlády, ale nakoľko sa od poslancov očakáva, že vyslovia vláde, ktorá toto programové vyhlásenie do parlamentu predložila, dôveru, je úplne namieste vyjadrovať sa aj ku konkrétnym členom novej vlády. A keďže viacerí z nich kontinuálne prechádzajú z tretej vlády Roberta Fica do tejto tzv. novej, rekonštruovanej, je opodstatnené vyjadrovať sa aj k politickej línii doterajších Ficových vlád ako celku. Ako to urobil napríklad kolega Gábor Grendel.
Tzv. nová vláda predsa kontinuálne pokračuje v tom, čo započala vláda predchádzajúca. Tvrdí to samotný jej predseda Peter Pellegrini, tvrdia to jeho staronoví ministri, tvrdia to koaliční poslanci. Presne toto bol vraj aj dôvod, pre ktorý tzv. nová vláda predložila do parlamentu programové vyhlásenie, z ktorého priam kričí, že sa ním vôbec nezaoberala. Lebo veď načo? Karavána pokračuje ďalej.
Obrátim sa preto hneď na úvod na ministerku školstva a hneď ako prvú vec sa chcem opýtať, ako je možné, že tu dnes tak spokojne sedela a uchádzala sa o dôveru zákonodarcov s tak odfláknutým dokumentom, ktorý by inak v každej škole naprieč všetkými vzdelávacími stupňami každý učiteľ zhodil zo stola ako plagiát, ktorý autori neočistili ani len od tých najväčších nezmyslov. V reči jej rezortu nová vláda si pri príprave svojho programového vyhlásenia neurobila ani len základnú domácu úlohu, a napriek tomu prišla do parlamentu po reparát.
Ako som už dnes spomenula vo faktickej poznámke, cez víkend som bola na východe Slovenska v Poprade na konferencii „Učíme pre život“, na ktorej sa zúčastnilo vyše 400 učiteľov, riaditeľov škôl, zriaďovateľov škôl, vzdelávacích expertov a zástupcov viacerých organizácií združujúcich pedagógov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú vzdelávaniu. Témou tejto konferencie bola výzva „Otvárame dvere učiacemu sa Slovensku, srdcia rôznorodosti, okná čerstvému vzduchu a mysle skúsenostiam iných“. Na vlastné oči a uši som videla a počula, čo si táto masa inovatívne naladených pedagógov myslí o tom, čo pre nich, pre ich školy a pre ich žiakov, ktorí do týchto škôl chodia, urobila predchádzajúca vláda a čo očakáva, že pre nich urobí tzv. vláda nová, ktorá sľubuje aj v osobe ministerky školstva kontinuitu. Verte mi, že slovo „nič“ platí v tomto prípade absolútne, na rozdiel od predstáv dnes už poslanca Roberta Fica o východnom Slovensku. Pretože namiesto toho, aby vláda ponúkla riešenia ľuďom, ktorí sú naozaj zanietení pre vzdelávanie, motivovaní pracovať s deťmi a odovzdávať im to najlepšie nielen z učebných osnov, ale najmä zo seba, ponúka im opakovane len vyprázdnené sľuby, ktorým už nikto neverí.
Čo iné si majú títo ľudia myslieť, keď sa v programovom vyhlásení dočítajú, citujem: „Zlepšenie školstva si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuluje vláda v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania do konca roku 2016.“ To nie je ani len na smiech, tento lapsus s chybným rokom. Pedagógovia veľmi dobre vedia, v akom bode sa dnes reforma vzdelávania nachádza po dvoch rokoch vládnutia politickej línie, ktorú vytýčili vlády Roberta Fica a na ktorú vláda Petra Pellegriniho otvorene nadväzuje. Pre tých, ktorí reformný proces detailne nesledujú, ponúknem teraz na dovysvetlenie krátke resumé.
Stratégiu dlhodobej reformy vzdelávania presahujúcej jedno volebné obdobie pripravovali pre rezort školstva nezávislí experti vyše roka. Keďže sa rozhodli nepísať ďalší dokument iba naoko, ako býva na Slovensku zvykom, ukázalo sa, že termín do konca roka 2016 nebol realistický. Keď bola v roku 2017 stratégia hotová, bola pod názvom "Učiace sa Slovensko", to Učiace sa Slovensko, ktorému sa cez víkend v Poprade otváralo vyše 400 pedagógov, táto stratégia bola predložená na verejnú diskusiu. Odborná verejnosť k nej vzniesla takmer 5 000 pripomienok, ku ktorým pristúpil autorský tím opäť poctivo a zapracoval ich do finálnej verzie. Finálna verzia Učiaceho sa Slovenska bola odovzdaná do rúk ministerky Lubyovej v októbri 2017. Tá túto reformnú stratégiu rovno odložila bokom s odôvodnením, že je nevykonateľná, a z názvu dokumentu odpreparovala podnadpis, že ide o Národný program výchovy a vzdelávania. Zároveň ministerka avizovala, že pod jej vedením pripraví rezort školstva nový Národný program výchovy a vzdelávania a že ho predstaví do konca roka 2017.
Začiatkom novembra 2017 poskytla ministerka Lubyová Denníku N stanovisko, že na to, aby mohol nový národný program vzniknúť, musí najprv zostaviť novú pracovnú skupinu, nových expertov. Pani ministerka vtedy informovala, že zloženie pracovnej skupiny bude známe do konca novembra. Nie je známe dodnes. Vo februári 2018 totiž ministerka oznámila, že na príprave nového národného programu pracujú tri pracovné skupiny a že bude hotový v marci 2018. Pár dní nato priniesli Hospodárske noviny informáciu, že ministerstvo školstva sa rozhodlo nesprístupniť mená expertov tvoriacich Národný program výchovy a vzdelávania. Pýtala som sa teda ministerky Lubyovej na zloženie pracovných skupín prostredníctvom interpelácie, na odpoveď čakám práve v týchto dňoch. No a najnovšie nám pani ministerka povedala, že hotový Národný program výchovy a vzdelávania zverejní čoskoro, hneď ako pominie kríza. V programovom vyhlásení vlády sme sa dočítali, kedy presne to bude. Do konca roka 2016.
Nie, toto vôbec nie je vtipné a nemožno to ani zľahčovať či považovať za drobnosť. Táto vláda nemôže očakávať od poslancov, u ktorých sa uchádza o dôveru, že takéto lapsusy veľkoryso prehliadnu. My nemáme byť prečo voči vláde veľkorysí. My sme tu predsa nato, aby sme vládu kontrolovali, upozorňovali ju na chyby a vyzývali ju k ich náprave bez ohľadu na to, či ide o drobnú chybičku alebo megarozkrádanie verejných zdrojov, alebo prepojenia na mafiu. Pripúšťam, že oproti dych berúcim faktom, ktoré sa na nás valia z nechutných káuz tejto koalície, sa môže niekomu javiť nezvládnutý proces manažovania reformy vzdelávania ako drobnosť. Nedajme sa však pomýliť. Je to ukážkový príklad, na ktorom sa dá demonštrovať, že nie na papieri, ktorý znesie všetko, ale práve na takýchto detailoch stojí a padá odbornosť ľudí, ktorí vedú jednotlivé rezorty. Proces, akým sa začalo „Učiace sa Slovensko“ pripravovať, ľudia, ktorí ho tvorili, diskusie, ktoré sa o ňom v odbornej obci viedli, to všetko ešte pred rokom vyvolávalo v mnohých učiteľoch, riaditeľoch škôl, ale aj v rodičoch školopovinných detí nádej, že tentoraz snáď, hádam tá reforma naozaj bude. Viacerí pedagógovia, ktorí už mali vďaka dlhoročným prázdnym sľubom rýchlo sa striedajúcich ministrov školstva reforiem plné zuby, boli zrazu ochotní ešte raz, tentoraz posledný raz, dať tomu šancu. Pretože vďaka prístupu autorov „Učiaceho sa Slovenska“ nadobudli dojem, že k tejto reforme môžu sami prispieť.
Tretia vláda Roberta Fica sa však začala s touto pomaly, ale predsa len rašiacou dôverou v ťažko skúšanom rezorte diletantsky zahrávať. A spôsob, akým sa k reforme vzdelávania stavia táto staronová vláda, jasne ukazuje, že jej vôbec nezáleží na tom, ako bude vyzerať náš vzdelávací systém o dva roky, o desať rokov či nebodaj o dvadsať. Na budúcnosti Slovenska ani tejto tzv. novej vláde nezáleží.
Veľké kauzy môžu, hoci ako vieme, na Slovensku nezvyknú, ministrovi, obrazne povedané, zlomiť väzy. V prípade takej drobnosti, akou je neschopnosť zrealizovať reformu vzdelávania, sa už vonkoncom nezvykne viesť politická debata o dôvere, resp. nedôvere či už voči ministerke školstva, alebo nebodaj voči vláde ako celku. Preto by sa mohlo niekomu zdať, že je odo mňa malicherné venovať tejto drobnosti toľkú pozornosť práve na tejto schôdzi. Robím to však s jasným zámerom. Na tomto príklade chcem ukázať, že v konečnom dôsledku platí, že práve nezvládnuté, resp. arogantne odfláknuté detaily v spravovaní štátu spôsobujú, že sa problémy Slovenska dlhodobo neriešia, ale sa dokonca kopia. A nielen vo vzdelávaní, ale prakticky všade. Zodpovednosť za to nesie najmä kontinuálne vládnutie strany SMER – SD.
Dnes by koalícia chcela, aby sme sa viac nevracali k tomu, čo bolo, ale aby sme sa zaujímali viac o to, čo bude. Výmenou niektorých figúr vo vláde sa snaží za všetkými odhalenými škandálmi nakresliť hrubú bielu čiaru a vyvolať dojem nového začiatku. Pritom sa však nevie a vlastne ani nechce vzdať zdania kontinuity s predchádzajúcimi vládami Roberta Fica. Dôkazom je aj toto staronové programové vyhlásenie, ktoré nám koaličná vláda zaslala do Národnej rady iba s minimálnymi zmenami, zato s očakávaním, že bude v expresne krátkom čase schválené.
Nová vláda predsedu Petra Pellegriniho sa správa, akoby mala právo na optiku čistého, nepopísaného listu. No pritom sa zámerne pasuje za pokračovateľku línie vytýčenej Robertom Ficom bez štipky kritickej reflexie. Aj toto je dôvod, prečo si táto vláda našu dôveru nezaslúži. Táto pokračujúca vládna línia nemá absolútne žiadne právo na reštart ani na kontinuálne čerpanie výhod, pretože my už máme skúsenosť a pamätáme si, ako arogantne, mocensky, zlodejsky a diletantsky sa jej predstavitelia správajú vždy, keď sú pri moci. Niet dôvodu, aby sme im začali teraz dôverovať, niet dôvodu nádejať sa, že táto vláda, na čele ktorej už síce poslanec Robert Fico formálne nestojí, ale nitkami, ktorej veselo poťahuje ďalej, sa bude správať inak.
Je mi ľúto, ak mladým ľuďom, ktorí zrušili minulý týždeň v piatok protestné zhromaždenie v Bratislave, či predstaviteľom neziskového sektora, ktorí chcú opäť veriť v štát, beriem týmito vyjadreniami ilúzie o možnom priestore na obnovenie dôvery prostredníctvom nových tvárí vo vláde. Rozumiem, o čo sa snažia, veľmi si ich za to vážim a držím im palce, aby ich snaha o korektnosť napokon nezomlela. Pretože na adekvátnu odozvu z druhej strany budú čakať zrejme márne. My poslanci si ale nemôžeme dovoliť váhať a čakať, ako to dopadne. Koalícia nám žiadny čas neposkytla, našou úlohou a zároveň zodpovednosťou je rozhodnúť teraz v tejto chvíli, či tejto vláde podpíšeme bianko šek na ďalšie prešľapy, ktoré, všetci veľmi dobre vieme, že zase prídu. A aj koaliční kolegovia poslanci a poslankyne to veľmi dobre vedia.
Preto sa obraciam najmä na nich, dámy a páni z koalície, prosím vás, nezahlasujte za túto vládu. Toto je tá chvíľa, kedy treba pripustiť, že keď je niečo čierne ako noc, tak je to jednoducho čierne. Lebo taká je pravda.
Na záver mi dovoľte prečítať jeden citát, na ktorý som nedávno narazila, keď som študovala historické pramene z obdobia, kedy v Československu komunisti pošliapali demokraciu a násilne uchopili moc. Citát je z roku 1947 z vystúpenia vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Demokratickej strany Jozefa Lettricha. V tom čase zmietala našou spoločnosťou iná kríza, dôležité sú však slová, ktoré vtedy v Národnej rade povedal v presvedčení, že jediným východiskom z krízy je demokratická cesta, politická sebareflexia a zhoda na základných hodnotách. A hoci sa vtedy s touto výzvou obracal na ľudí, ktorí sa neštítili ničoho, a preto to dopadlo na 40 rokov tak, ako to, žiaľ, dopadlo, myslím, že teraz je tá správna chvíľa, aby jeho slová zazneli v Národnej rade znova. Citujem: „Ide nám o to, aby sa politické strany očistili, aby tam mala miesto iba čestnosť, otvorenosť a nezáludnosť, aby sme náš verejný život stavali na zásadách mravnosti a statočnosti. Kde niet pravdy a morálky, tam niet ani spolupráce, ani zdaru, ani úspechov, ani slobody, ani demokracie. Svoj štát nemôžeme budovať na lžiach a za základ politickej spolupráce nemôžeme urobiť pretvárku. Dá sa síce politického partnera raz alebo dva razy dobehnúť a prekabátiť, ale na týchto pochybných zásadách sa nedá trvalo vyhrávať a tým menej klásť základy solídnej politickej práce. Keby sa toľko nehrešilo v každodennom živote na tieto požiadavky politickej spolupráce, mali by sme menej afér, menej škandálov a menej senzácií.“ Koniec citátu.
Ďakujem vám za pozornosť a chcem veriť, že sa aspoň v niektorých z vás, koaličné kolegyne a kolegovia, pohne pri hlasovaní o dôvere tejto vláde svedomie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 16:42 - 16:42 hod.

Zuzana Zimenová
Ďakujem pekne kolegyni Simone Petrík, ktorá to výborne zhrnula. Mám len jednu drobnú poznámočku, nedá mi to nepovedať, lebo sa snažím, aby to bolo vždy korektne spomenuté.
Nebola som členkou strany SIEŤ, takže som z nej nemohla vystúpiť. Avšak hneď po voľbách som avizovala ako prvá náhradníčka pod čiarou, že nebudem podporovať túto vládu v prípade, keď sa dostanem do parlamentu. Takže pre všetkých ešte raz.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2018 11:17 - 11:18 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Martin, ďakujem ti veľmi pekne za tento príspevok. Ja sa tiež budem chcieť venovať v tom svojom vzdelávaniu. Ty si tu spomenul ix vecí, ktoré sa dajú vyčítať aj predchádzajúcej vláde, ale aj súčasnej novej vlastne ministerke školstva v novej vláde, ktorá sa uchádza o našu dôveru.
Ja sa vrátim, ja som sa vrátila práve z východu, teda bola som cez víkend tam, kde nie je vraj absolútne nič, bolo tam ale vyše štyristo učiteľov, riaditeľov škôl, zriaďovateľov škôl, vzdelávacích expertov, ľudí, ktorí pracujú v mimovládkach, ktoré mimochodom robia skvelú prácu a výbornú robotu práve v oblasti vzdelávania a spolupracujú práve so školami a s učiteľmi a ťahajú túto našu krajinu z tej obrovskej diery von, ktorá mimochodom v oblasti vzdelávania, teda ak už mám byť alegorická a symbolická, nie je iba na východe, ale na celom Slovensku.
A ďakujem ti za to, že si spomenul práve tie projekty, ktoré pod vedením pána Pellegriniho v školách vyzerali ako výkladná skriňa úspechu, avšak v podstate nič nevyriešili a stále tu čakáme na tú reformu, ktorá nechodí a nechodí a za tejto vlády ani nepríde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.3.2018 13:13 - 13:13 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, z rovnakých dôvodov v súlade s § 95 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za skupinu poslancov a so súhlasom všetkých spolupredkladateľov beriem späť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 895).
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2017 10:04 - 10:17 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, s kolegyňou poslankyňou Simonou Petrík sa predložením tohto návrhu opätovne uchádzame o vašu podporu. Naším cieľom je, aby mohli rodičia detí v predškolskom veku využívať okrem materských škôl aj služby tzv. detských skupín. Detské skupiny ponúkame ako alternatívne formy výchovy a starostlivosti o deti od 0 do 6 rokov, ktoré sú menej formálne ako škôlky a môžu byť poskytované aj zamestnávateľom, komunitným centrom v obciach či v domácom prostredí.
Jednou z dôležitých motivácií pri tvorbe tohto návrhu bolo oboznámenie sa s alarmujúcimi štatistikami, ktoré sa týkajú nedostatku miest v materských školách. Pre deti v predškolskom veku nie je v súčasnosti v škôlkach dostatok voľných miest. Kým v septembri 2006 boli žiadosti o umiestnenie dieťaťa v škôlke zamietnuté v 1 074 prípadoch, o 10 rokov neskôr, v roku 2016, toto číslo vzrástlo na takmer 12-tisíc. Problémy spojené s nedostatkom kapacít sú pritom najvýraznejšie vo väčších mestách, najmä v Bratislave, Trnave, Žiline, či v obciach, ktoré sa nachádzajú v ich okolí.
Ďalším so súvisiacich problémov pri umiestňovaní detí do materských škôl je skutočnosť, že ponuka starostlivosti a vzdelávania pre deti mladšie ako 5 rokov je najmä v spomínaných mestách a v priľahlých obciach výrazne obmedzenejšia, nakoľko sú v materských školách zo zákona uprednostňované najmä päťročné deti. Tie sa totiž v tomto veku pripravujú na vstup do školy a škôlky sú povinné malých predškolákov uprednostniť pred mladšími deťmi. Miest pre mladšie deti je tak v materských školách podstatne menej.
Problémy s nedostatočnými kapacitami v materských školách na Slovensku násobí nedostupnosť náhradných riešení pre rodičov, ktorí sa potrebujú vrátiť do práce a ktorých deti neboli do škôlok prijaté. Mnohí rodičia si totiž alternatívy v podobe súkromných opatrovateliek či súkromných jaslí a škôlok nemôžu dovoliť z finančného hľadiska. Práve pre týchto rodičov by mohla byť riešením nová možnosť, zaradenie dieťaťa do detskej skupiny, v ktorej by oň bolo postarané za podstatne nižšie náklady a takým spôsobom, na akom sa so zriaďovateľom skupiny dohodnú.
Ďalším z dôvodov, pre ktoré navrhujeme umožniť zriaďovanie detských skupín ako menej formálnych a alternatívnych foriem výchovy a starostlivosti pre deti od 0 do 6 rokov, je fakt, že opatrenia, s ktorými doteraz prichádzali vlády Roberta Fica, neboli a nie sú dostatočne účinné. Vláda sa sústredí v prvom rade na dobudovanie kapacít materských škôl, čo je pri takom vysokom čísle zamietnutých žiadostí o škôlku, ktoré som spomenula v úvode, nereálny záväzok. Popritom ignoruje fakt, že sú na Slovensku aj také rodiny, pre ktoré nie je klasická materská škola ideálnym riešením. My s kolegyňou Simonou Petrík nie sme spokojné s tým, že vláda sa nesnaží nájsť nové možnosti, ako nastaviť prostredie predškolskej výchovy a vzdelávania tak, aby si každá rodina mohla nájsť takú službu, ktorá jej naozaj vyhovuje.
Pokúsim sa to bližšie vysvetliť. Verejné materské školy sa spravidla len slabo prispôsobujú potrebám rodín a ich životnému štýlu, dokonca by sa dalo povedať, že neraz pôsobia akoby opačným smerom a snažia sa vytvárať tlak na rodinu, aby sa táto prispôsobila prevádzke škôlky. Do klasickej materskej školy jednoducho rodič musí v stanovenom čase dieťa ráno priniesť a v čo najskoršom poobedňajšom čase si ho zase musí vyzdvihnúť. Vyplýva to z dlhoročnej tradície, v rámci ktorej sú škôlky vnímané v prvom rade ako vzdelávacie inštitúcie, ktoré sú predstupňom povinného vzdelávania v základnej škole, a až v druhom rade ako služba pre rodiča v čase jeho pracovnej zaneprázdnenosti. Aj z tohto dôvodu praktikujú škôlky obvykle podobný prístup k rodičom ako školy. Potrebám rodiny vychádzajú v ústrety len vo veľmi obmedzenej miere a maximum pozornosti sústredia na vytvorenie vzdelávacej ponuky záväznej pre všetkých svojich žiačikov, ktorú rodič musí, ak chce mať dieťa vo vybranej škôlke umiestnené, chtiac-nechtiac akceptovať. Pritom rozdiel v cieľoch a spôsobe fungovania oboch inštitúcií, škôlky a školy, je priepastný, ak vezmeme do úvahy rozdiely týkajúce sa veku detí, ich schopnosti sústredene sa vzdelávať, ako aj objemu vzdelávacieho obsahu a času, za aký sa má tento obsah s deťmi prebrať. Niet najmenšieho dôvodu robiť zo škôlky malú školu.
Keďže sa však na škôlku na Slovensku nazerá podobnou optikou ako na školu, neprekvapuje, že sa samotné škôlky cítia byť v prvom rade vzdelávacími inštitúciami, ktoré nemusia brať do úvahy rôznorodosť pracovných povinností rodičov, respektíve rôznu mieru ich pracovného vyťaženia. Preto je na Slovensku bežnou praxou, že pracovný čas rodičov s prevádzkovými hodinami škôlok vôbec neladí. Rodičia dochádzajúci do práce niekoľko kilometrov alebo tí, ktorí musia pracovať do neskorých večerných hodín, sú pritom výrazne obmedzení v možnostiach prispôsobiť sa ponuke materskej školy. Ak im však záleží na tom, aby sa ich dieťa socializovalo a vzdelávalo v kolektíve rovesníkov, spravidla sa s nevýhodne nastavenými podmienkami škôlky zmieria, napríklad aj za cenu ďalších výdavkov na opatrovateľky. Takéto riešenia sú však finančne dostupné len pre tie lepšie situované rodiny. Väčšina matiek a otcov zažíva v práci permanentný stres z toho, ako sa neustále snažia vyriešiť neriešiteľnú situáciu, kto a kedy pôjde po dieťa do škôlky.
Ak by sa nám podarilo zaviesť do systému detské skupiny, mohli by sme mladým ľuďom ponúknuť pre takéto situácie riešenie, čím by sme zlepšili kvalitu života mnohým rodinám. Rodičov by mohli napríklad odbremeniť od každodenného stresu spojeného so zháňaním opatrovania samotní zamestnávatelia, rovnako tak by mohli využiť služby iných matiek, ktoré sa rozhodnú starať sa o vlastné dieťa doma a zároveň ponúknu možnosť opatrovania malej skupinke detí v dohodnutom čase. Som presvedčená, že ide o ďaleko flexibilnejší, rýchlejšie využívateľný a podstatne lacnejší nástroj výchovy a starostlivosti o deti v predškolskom veku, než je výstavba nových a rozširovanie kapacít starých materských škôl. Populačná krivka detí v predškolskom veku totiž klesá a v dohľadnej dobe sa zrejme nestane nič, čo by mohlo tento trend zvrátiť. Výstavba nových budov materských škôl je preto z hľadiska verejných financií veľmi riziková investícia.
Tu sa na chvíľu pristavím. Za rizikovú považujem nielen snahu masívne rekonštruovať a dobudovávať priestory čisto zanedbaných budov škôlok všade tam, kde je málo tried, ale aj predstavu, že na tento problém máme poruke fantastické riešenie v podobe lacnej výstavby kontajnerových škôlok. Využijem možnosť aj z tohto miesta varovať pred nápadom chcieť napchať ešte aj tieto malé deti do kontajnerových škôlok. Na Slovensku sa nám rozmáha výstavba kontajnerových základných škôl. Vláda a samosprávy sa otvorením každej takejto takzvane modulovej stavby pochvália, no aj z tohto miesta chcem pripomenúť, že chváliť sa veľmi nie je čím. Výstavba kontajnerových škôl bola pôvodne plánovaná ako výnimočné, dočasné riešenie všade tam, kde boli triedy preplnené natoľko, že sa v nich plnenie povinnej školskej dochádzky realizovalo na zmeny, niekde to bola dokonca až trojzmenná prevádzka.
V prípade plánovaného rozširovania možnosti zabezpečenia predškolskej výchovy mi nedá nevarovať pred prípadným celoplošným uplatňovaním tohto výnimočného riešenia, keďže som si istá, že do budúcna ide o jedno z tých najhorších možných riešení. Vo svete sa dnes totiž pristupuje nielen k výstavbe škôlok, ale aj základných a stredných škôl oveľa zodpovednejšie ako na Slovensku, s oveľa väčším citom pre skutočné potreby detí a tínedžerov. V prípade malých predškolákov ide napríklad o potrebu mať zabezpečený čo najväčší otvorený priestor, veľa možností na pohyb, spoločnú hru, ale aj umožnenie relaxácie a oddychu v rôznych kútikoch menších ako obvyklá trieda. Tradičná predstava, že škôlka rovná sa patričný počet tried, záchodíkov a ležadiel, je vo svete dávno prekonaná množstvom architektonických počinov, ktoré vychádzajú v ústrety skutočným potrebám detí daného veku a ktoré sa už v praxi osvedčili.
Jeden príklad za všetky, nemôžem vám ho tu ukázať vďaka nezmyselným pravidlám v rokovacom poriadku, ktoré nemajú v 21. storočí absolútne zmysel, ale aspoň vám ho skúsim opísať. V Tokiu existuje škôlka pre niekoľko stovák detí s kruhovým pôdorysom, v ktorej sa z každej triedy dá ísť von, aby sa mohli deti vybehať dosýta, zahrať, dokonca liezť po stromoch. Keď niektoré z týchto detí chytí tzv. šibosť, a všetci rodičia a starí rodičia v sále hádam vedia, o čom hovorím, môže behať v tomto kruhovom pôdoryse do úplného vysilenia a vráti sa do triedy bez toho, aby sa stratilo. Možnosti kontajnerovej škôlky sú od takéhoto uvažovania vzdialené celé svetelné roky.
Vráťme sa však k téme. Príklad z Japonska som nespomenula len kvôli architektonickým trendom budúcnosti, ktorých by sme si mali byť vedomí aj na Slovensku, ale aj kvôli ďalšiemu benefitu, na ktorý sa vo vzdelávaní začína už teraz vo svete čoraz viac dbať. Je ním intenzívnejšie prepojenie detí s prírodou. Tu by som rada zdôraznila, že aj na Slovensku, podobne ako v zahraničí, existujú rodiny, ktoré majú záujem o služby iného charakteru, než ponúkajú klasické materské školy. Ide napríklad o rodiny, ktoré spoločnými silami budujú tzv. detské lesné kluby, v ktorých sú deti prakticky celý rok väčšinu dňa vonku v prírode. Spájanie rodičov detí v predškolskom veku s cieľom ponúknuť svojim ratolestiam zážitky, na ktoré mnohokrát v klasickej škôlke nie je čas ani priestor, je už bežnou a u viacerých rodičov obľúbenou formou starostlivosti o deti. Tento trend treba brať do úvahy. Je to naša povinnosť nastaviť pravidlá tak, aby sa v rámci nich mohli rozvíjať dobré a užitočné veci v prospech ľudí, a nie ľudí neustále tlačiť do schém, ktoré mnohým z nich už nevyhovujú.
Viaceré moderné európske štáty dnes rodičom detí pred plnením povinnej školskej dochádzky umožňujú služby starostlivosti vo forme detských skupín hneď, ako ukončia svoju materskú dovolenku a nastúpia opäť do práce. Za všetky môžem spomenúť severské krajiny ako Fínsko, Švédsko, Nórsko či Dánsko. No po príklade nemusíme ísť tak ďaleko, podobne sa totiž rozvíjajú detské skupiny a iné formy starostlivosti aj v Slovinsku či Nemecku a príklad si môžeme vziať aj z Českej republiky, ako už spomenula kolegyňa Simona. Zaujímavým je tiež fakt, že celkovo až polovica európskych štátov poskytuje rodičom detí od troch rokov bezplatné predškolské vzdelávanie a starostlivosť prostredníctvom rôznych foriem zabezpečenia tejto služby. Jednou z foriem sú aj navrhované detské skupiny.
Na záver by som rada dodala, že ambície zriaďovať popri materských školách nové formy predškolskej starostlivosti sa vôbec netreba obávať. Detské skupiny neohrozia fungovanie klasických škôlok ani ich nenahradia. O materské školy majú ľudia na Slovensku stále veľký záujem, ale ak chce byť Slovensko modernou európskou krajinou reagujúcou na neustále zmeny v spoločnosti a reálne potreby svojich obyvateľov, malo by umožniť väčšiu rozmanitosť v oblasti výchovy a vzdelávania malých predškolákov a zároveň by malo viac vychádzať v ústrety potrebám ich rodičov a uľahčiť im zosúlaďovanie pracovného života s rodinným životom. Preto vás chcem, vážené kolegyne, vážení kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 10:00 - 10:01 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za prednesenie návrhu zákona. Veľmi pekne si, kolegyňa Simona Petrík, predniesla dôvody, pre ktoré je potrebné tieto detské skupiny do systému zaviesť, a to, jeden z dôvodov je, že naozaj ten štát pristupuje k možnostiam pre deti od 0 do 6 rokov a k možnostiam pre rodičov zladiť si svoj pracovný a súkromný život veľmi vágne, veľmi nesystematicky a veľmi nedostatočne. Ja s týmto absolútne súhlasím.
Možno ešte by som pripomenula, že tieto riešenia dávajú možnosti aj pre urýchlené opatrenia v oblasti práce s malými deťmi a predškolákmi v sociálne znevýhodnených prostrediach v oblastiach s rómskymi komunitami, kde je možné práve cez detské skupiny vytvoriť v komunitných centrách nízkoprahové škôlky, ktoré nám tam veľmi chýbajú. Tie deti nemajú kam chodiť do škôlok a toto by bola možnosť, ako aj s nimi pracovať spôsobom a formami, ktoré budú týmto deťom lepšie nápomocné.
Takže ja ti ďakujem.
Skryt prepis