Ďakujem za slovo. Vážená pani komisárka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou v poradí už druhú vašu správu o činnosti úradu komisára pre deti.
Pani Tomanová, keď som vystúpila minulý rok v rozprave k vašej prvej súhrnnej správe, kriticky som sa vyjadrila najmä ku kvalite prieskumu v resocializačných zariadeniach, ktorý bol v roku 2016 takpovediac vlajkovou loďou činnosti vášho úradu. K uvedenému prieskumu, ale...
Ďakujem za slovo. Vážená pani komisárka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou v poradí už druhú vašu správu o činnosti úradu komisára pre deti.
Pani Tomanová, keď som vystúpila minulý rok v rozprave k vašej prvej súhrnnej správe, kriticky som sa vyjadrila najmä ku kvalite prieskumu v resocializačných zariadeniach, ktorý bol v roku 2016 takpovediac vlajkovou loďou činnosti vášho úradu. K uvedenému prieskumu, ale aj k správe ako celku sa nás vtedy v pléne kriticky vyjadrilo viacero poslankýň a poslancov. Úprimne poviem, že som mala pocit, že po tejto debate, ktorá minulý rok k vašej prvej súhrnnej správe v parlamente prebehla, si naše podnety vezmete k srdcu a že sa práca vášho úradu v nasledujúcom roku skvalitní. Dúfala som, že sa budete venovať viac dlhodobo neriešeným problémom detí, ktoré traumatizujú našu spoločnosť, ako aj aktuálnym podnetom, ktoré majú potenciál odhaliť systémové chyby v oblasti vzdelávania, zdravia, aj v sociálnej oblasti. Je mi veľmi ľúto, že sa tak nestalo. Ľúto mi to nie je kvôli vám, pani komisárka, ale kvôli deťom, pre ktoré je úrad, ktorý vediete, zriadený a ktoré v našej spoločnosti stále nemajú dostatok priestoru na to, aby sa mohli ozvať, požiadať o pomoc a byť reálne vypočuté. Toto by mala byť priorita úradu komisára pre deti a toto je aj dôvod, pre ktorý považujem tento úrad za dôležitý. A preto ma tak veľmi mrzí, že pod vaším vedením úrad komisára pre deti nevykonáva svoju prácu dôsledne a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Vaša správa totiž jasne ukazuje, že nevykonáva.
Na môj vkus je v nej veľmi veľa balastu, všeobecne známych a čisto formálnych konštatovaní a veľmi málo informácií, ktoré by pomohli otvoriť oči tým inštitúciám, ale aj jednotlivcom, ktorí práva detí ešte aj v dnešnej dobe bagatelizujú, nedodržiavajú alebo dokonca porušujú. A to, žiaľ, na Slovensku nie je ojedinelý jav. Pani komisárka, vo svojej správe hneď v úvode konštatujete, že, citujem: „K nedodržiavaniu práv detí dochádza často zo strany ich najbližších, teda tých, ktorí ich najviac milujú.“ Táto veta akoby udávala tón celej vašej správe.
S istým zjednodušením možno povedať, že rôzne problémy detí, ktorými sa váš úrad počas plynulého roka, uplynulého roka zaoberal, s obľubou posudzujete prioritne v kontexte zlyhávajúcich rodín a v oveľa menej v kontexte zlyhávajúcich inštitúcií a štátnej moci. Dovoľte mi upozorniť vás, že tým rezignujete na najdôležitejšiu úlohu vášho úradu a že to považujem za vaše osobné zlyhanie. Skutočnosti, ktoré poukazujú na možné pochybenia, či dokonca systémové chyby na strane inštitúcií a štátnej moci, ste prehliadali aj vo vašej prvej správe. A v tejto ich prehliadate opäť. A to ma vedie k vysloveniu obavy, ktorú vyslovujem s veľkým znepokojením, a to, že vaše správy zámerne koncipujete tak, aby ignorovali širší kontext a súvislosti a nevŕtali sa v nepríjemných problémoch do potrebnej hĺbky.
Aj táto vaša druhá správa podobne ako tá prvá, vykazuje črty veľmi povrchného materiálu, ktorým ste si síce splnili zákonom danú povinnosť, ale ktorý je v oblasti dodržiavania, či skôr nedodržiavania práv detí na Slovensku úplne irelevantný. Nesnaží sa podať celkový obraz o situácii v tejto oblasti, nepokúša sa redefinovať tradičný spoločenský diskurz o deťoch, o ich právach, o ich potrebách, neposilňuje ich hlas v spoločnosti, ani pre ne nerozširuje priestor na participáciu v oblastiach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Inými slovami, ak by táto vaša správa nevznikla, vôbec nič by sa nestalo, pretože nemá žiadnu ambíciu čokoľvek zmeniť.
Predpokladám však, pani komisárka, že ste sa pri výkone svojich činností predsa len stretli aj s pochybeniami na inštitucionálnej úrovni. Na jednom mieste v správe predsa len uvádzate, že, opäť citujem: „Najlepší záujem dieťaťa by mal predstavovať strategický princíp pri tvorbe všetkých verejných politík, ale že z vašich poznatkov vyplýva, že škála uplatňovania prístupov jednotlivých rezortov a ďalších subjektov je rôznorodá. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je síce premietnutý do právnych predpisov, nie však vždy je náležitým spôsobom v praxi uplatňovaný.“
Pani komisárka, ak tomu dobre rozumiem, predsa len dochádza k pochybeniam nielen na strane zákonných zástupcov detí, ale aj na strane rôznych inštitúcií. A v prípade pochybení na strane inštitúcií dochádza nielen k individuálnym zlyhaniam na úrovni jednotlivcov, ale aj k závažným systémovým zlyhaniam na strane štátu. Ak je to teda tak, prečo v správe na tieto problémy neupozorňujete rovnako dôrazne?
A teraz mi dovoľte položiť vám konkrétne otázky, ktoré na niektoré z týchto systémových pochybení, ktoré ste vo svojej činnosti komisárky pre deti prehliadla, upozorňujú. V kapitole Zdravie a zdravotná starostlivosť sa veľmi správne zaoberáte problémom klesajúcej zaočkovanosti detí a následkami z toho plynúcimi. Ďalej sa venujete detskej obezite, zdravému životnému štýlu a vyzývate k úprave sortimentu v školských bufetoch. Vašej pozornosti však v tejto oblasti paradoxne unikla diskriminácia detí so zdravotným znevýhodnením v našej spoločnosti. Viaceré situácie, v ktorých sa tieto deti nachádzajú, sú podľa mojej mienky ukážkovým príkladom zlyhávania systému, napríklad toho školského. Vo vašej správe však o tomto zlyhávaní školského systému nie je ani zmienka. Preto mi dovoľte položiť vám otázku.
Pani komisárka, viete o tom, že deti s rôznymi zdravotným diagnózami bývajú diskriminované v prístupe k predprimárnemu vzdelávaniu v materských školách, že ak má napríklad dieťa diabetes, stáva sa, že nie je prijaté do škôlky z tohto dôvodu? A že to nie je iba preto, lebo mu nevedia zabezpečiť diétne stravovanie, ale najmä preto, že mu v škôlke nemá kto zmerať hladinu cukru a podať inzulín? Viete, pani komisárka, o tom, že deti so zdravotným znevýhodnením sú diskriminované aj v základných a stredných školách a školy si ich neraz medzi sebou doslova prehadzujú ako horúci zemiak, pretože pre ne predstavujú neriešiteľný problém? A že sa to zďaleka netýka len zabezpečenia diétnej stravy, ktorá je aj v školách často nedostupná, ale aj nedostatočného zabezpečenia špeciálnych vzdelávacích potrieb na vyučovaní, na ktoré majú žiaci s rôznymi zdravotnými diagnózami podľa Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o právach osôb so zdravotným znevýhodnením nárok, nehovoriac o tom, že nielen v bežných škôlkach a školách, ale ani v tých špeciálnych, do ktorých chodia deti s rôznymi diagnózami a neraz aj s viacnásobným postihnutím, nie sú k dispozícii potrebné špeciálne vzdelávacie a kompenzačné pomôcky ani osoby, ktoré by poskytli týmto deťom asistenciu, či osoby, ktoré by mali kompetenciu na zdravotné úkony? Viete, že zdravotné úkony v škôlkach a školách vrátane špeciálnych musia s dieťaťom robiť rodičia, ktorí tak nemajú možnosť ani v čase, keď sa ich dieťa vzdeláva, riadne pracovať? Nezdá sa vám, že je to viacnásobná diskriminácia par excellence? Prečo vo svojej správe neupozorňujete na túto diskrimináciu aj vy, ktorá má v kompetencii všetky otázky týkajúce sa detí, ale upozorňujete na to, ale upozorňuje na to vo svojej správe len komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím pani Stavrovská?
Moja druhá otázka sa týka detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako sme už počuli vo včerajšej rozprave, verejná ochrankyňa práv pani Patakyová vykonala audit v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu s cieľom zlepšovania ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd detí prislúchajúcich k národnostným menšinám a etnickým skupinám a detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o opatrenia navrhované v rokoch 2013, 2014 a 2015 predchádzajúcou verejnou ochrankyňou práv pani Dubovcovou. Pani komisárka, ste oboznámená s týmito mimoriadnymi správami pani Dubovcovej? Aký je váš osobný názor na zistenia v predmetných správach? Verejná ochrankyňa práv totiž upozorňuje, že vo výchovno-vzdelávacom systéme na Slovensku systémová diskriminácia a segregácia rómskych detí pretrváva. Veď práve pre podozrenie z porušenia smernice Rady Európy o rasovej rovnosti začala Európska komisia viesť voči Slovensku konanie, tzv. infringement? A počas roka 2017 prebiehal intenzívny dialóg medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou s cieľom zabezpečiť konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie.
Pani komisárka, prečo nie je vo vašej správe o tomto konaní ani zmienka? Registrujete ho vôbec? Ako ste sa z titulu vašich kompetencií v postavení komisárky pre detí zapojili do týchto rozhovorov? Pretože zo správy mám dojem, že nijako, a to považujem za vážne nepochopenie vašej skutočnej úlohy. Pani komisárka, viete, aké konkrétne opatrenia urobilo Slovensko v oblasti vzdelávania na odstránenie spomínanej diskriminácie? A považujete tieto opatrenia za dostatočné?
V prvej polovici októbra 2017 sa v tejto súvislosti uskutočnilo stretnutie verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej s ministerkou školstva Martinou Lubyovou a so štátnym tajomníkom ministerstva školstva Petrom Krajňákom. Vzhľadom na zmenu na poste ministra školstva považovala vtedy verejná ochrankyňa práv za dôležité zosumarizovať pre novú ministerku doteraz neprijaté a nezrealizované odporúčania, ktoré by pomohli odstrániť segregáciu a diskrimináciu týchto detí v našom školstve. Pani komisárka, urobili ste v tejto oblasti podobné kroky v záujme týchto detí? Zrejme nie, keďže sa o tom v správe nedočítame.
So správou verejnej ochrankyne práv súvisí aj moja ďalšia otázka. Pani komisárka, ako hodnotíte vy osobne nasledovné vyjadrenia verejnej ochrankyne práv týkajúce sa diskriminácie detí v oblasti vzdelávania? Citujem: „Zákony ako také nedokážu predchádzať vzniku diskriminačných praktík a odstrániť ich z každodennej školskej praxe. Samotné prijatie zmien právnej úpravy nestačí. Zmenu, ktorú v najlepšom záujme detí a spoločnosti očakáva nielen Európska komisia, ale aj verejná ochrankyňa práv, možno dosiahnuť len vnútorným prijatím zmyslu novelizovaných ustanovení, ich skutočným pretavením do praxe a zmenou postojov všetkých tých, ktorí sa na zmenách v školstve podieľajú. Prax však bola v posledných rokoch postavená na tradičnom modeli vzdelávania, ktorý nepracuje s inakosťou.“ Pani komisárka stotožňujete sa s týmto tvrdením? Aký je váš osobný postoj k inklúzii vo vzdelávaní, teda začleňovaním detí s rôznym znevýhodnením, či už sociálnym, zdravotným alebo jazykovo-kultúrnym do bežných materských, základných a stredných škôl? Nikde v správe totiž nevidím kapitolu, odsek alebo aspoň vetu, z ktorej by som to mohla odčítať.
Považujem za tristné, že na tému, ktorá už niekoľko rokov hýbe Slovenskom a ktorá je stále tak trochu výbušná, nepoznáme vôbec váš názor. Slovenská republika na seba vzala v tejto oblasti záväzky, ktoré je povinná plniť. Podľa vášho názoru ich bez problémov plní? Vy by ste mali byť aj v tejto otázke hlasom detí, o ktoré tu ide. Vy máte vysvetľovať, čo je v ich najlepšom záujme. Máte sa pritom obracať na inštitúcie aj verejnosť a apelovať na zodpovednosť dospelých. Nič z toho ste však počas svojej činnosti neurobili.
Ďalšia moja otázka súvisí s konkrétnym prípadom, ktorý v správe uvádzate. V roku 2017 ste riešili podnet na základe medializácie, konkrétne situáciu detí z obce Rokycany, ktoré chodili pôvodne do blízkej špeciálnej školy, avšak po zistení, že boli chybne diagnostikované a do špeciálnej školy boli zaradené neoprávnene, boli preradené do deviatich bežných základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina. Médiá písali, že niektoré deti sa v systéme stratili. Preto ste sa venovali iba skúmaniu, ako je naplnená rodičovská zodpovednosť pri zabezpečení plnenia povinnej školskej dochádzky, a to bez širšieho kontextu?
Toto je ukážkový príklad toho, čo som povedala v úvode môjho príspevku. Všímate si zásadne len pochybenia rodičov a širší kontext ignorujete. Ako inak si mám vysvetliť skutočnosť, že ste si v tomto prípade vôbec nevšimli dve ďalšie závažné skutočnosti, na ktoré ste vôbec nereagovali, a ja sa pýtam prečo. Dovoľte mi, aby som vám ich ozrejmila. Na prvú poukázala opäť verejná ochrankyňa práv pani Patakyová, ktorá sa zaoberala rovnakým prípadom a tiež z vlastnej iniciatívy. Riešila problém s nepreplácaním cestovného, na čo mali deti preradené do vzdialených škôl nárok, avšak vzhľadom na zadlženosť ich rodičov im samospráva odmietala cestovné preplácať. Verejná ochrankyňa práv dospela k presvedčeniu, že v tomto prípade maloletých detí došlo k porušeniu ich základných práv a slobôd a v januári 2018 podala návrh na začatie konania pred Ústavným súdom, aby preskúmal súlad zákona o miestnych daniach s ústavou.
Moja otázka znie: Keď ste sa už zaoberali pochybeniami rodičov spomínaných detí, nepovažovali ste nepreplácanie cestovného za jednu z objektívnych prekážok pri plnení povinnej školskej dochádzky týchto detí? Či tak ďaleko ste už nedovideli?
Druhá skutočnosť sa týka di..., sa týka diskriminácie detí vo vzdelávaní, na ktorú som upozornila ministerku školstva v novembri 2017 prostredníctvom interpelácie. V médiách vtedy popri iných informáciách zaznelo aj to, že adaptácia týchto detí zo Špeciálnej školy v Rokycanoch do bežných základných škôl je, citujem: „ťažkým bojom“. Ministerke školstva som preto položila 3 otázky ohľadom pripravenosti školského systému na situácie súvisiace s preradením žiakov zo špeciálnej školy do bežnej základnej školy. Zaujímalo ma, aké konkrétne podporné mechanizmy pomáhajú učiteľom a žiakom tento ťažký boj zvládnuť.
Z odpovedí pani ministerky vtedy vyplynulo, že náš vzdelávací systém neponúka školám žiadnu podpornú stratégiu, vďaka ktorej by aktívne pomáhali týmto deťom dobehnúť učivo a riadne sa začleniť do vyučovania, a to napriek tomu, že boli obeťou chybnej diagnostiky, a teda zlyhania systému.
Moja ďalšia otázka na vás, pani komisárka, preto znie: Ako ste pomohli týmto deťom naskočiť do doslova idúceho vlaku v bežnej škole a ako ste upozornili kompetentných na úrovni školského systému, že deťom, ktoré sa v takejto situácií ocitnú, neponúka náš školský systém pri prekonávaní prekážok dostatočnú podporu, a to napriek tomu, že zaostávajú v učite..., v učive nie vlastnou vinou?
Ďalší podnet, ktorý ste, pani komisárka, riešili, ste vyhodnotili ako problém šikany. Konkrétne ide o žiačku so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorá je integrovaná do vzdelávania v bežnej základnej škole. Poznám tento prípad osobne a strávila som množstvo hodín snahou o jeho riešenie aj s rodičmi dievčaťa, aj s vedením školy a pedagógmi. Na základe rozhovorov so všetkými zúčastnenými stranami a po konzultácií s právnikom, ktorý je odborníkom v ľudskoprávnej problematike, som musela konštatovať, že škola neurobila všetky potrebné opatrenia na úspešné začlenenie dieťaťa do kolektívu rovesníkov. Naopak, v rozpore so školským zákonom sa učitelia usilovali toto dieťa preradiť do špeciálnej školy napriek tomu, že jeho kognitívne schopnosti sú plne v norme, dokonca sa škola snažila rodičov presvedčiť, že najvhodnejšie pre dieťa bude, ak mu zabezpečia domáce vzdelávanie izolovane od kolektívu spolužiakov.
Pani komisárka, prečo ste tento prípad nevyhodnotili ako jasnú a zjavnú diskrimináciu dieťaťa so zdravotným znevýhodnením? Na ľudskoprávnom výbore som sa vás opýtala, kto koho podľa vás v tomto prípade šikanuje, a vy ste mi odpovedali, že dieťa je šikanované školou, ste to pripustili. Prečo takýto jednoznačný záver nevyplynul aj z popisu prípadu vo vašej správe? Prečo ste v správe celú situáciu zahmlili tak, že z nej vôbec nevyplynulo, že sa ňou dokladuje nedostatočná pripravenosť prostredia bežných škôl na integráciu detí so zdravotným znevýhodnením, že toto je problém? Bez toho, aby boli jasne pomenované príčiny problémov, nemožno nájsť riešenia, pani komisárka.
Pani komisárka, vypichla som len zopár príkladov, ktoré z môjho pohľadu dokladujú slabý výkon vášho úradu. Vaša správa ma nepresvedčila o tom, že pracujete zodpovedne a kvalitne. Minulý rok som žiadala, aby ste svoju prvú správu z parlamentu stiahli a prepracovali. Tento rok o to nežiadam. Pretože je mi jasné, že pokiaľ budete na čele komisariátu pre deti, zrejme sa lepšieho čítania nedočkáme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis