Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2018 o 12:44 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:44 - 13:02 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
121
Ďakujem a slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi bližšie vysvetliť, prečo považujem tento návrh zákona za veľmi dôležitý a prečo vás dnes opakovane žiadam o jeho podporu.
Aktuálna jazyková politika Slovenskej republiky nereaguje dostatočne na spoločenské potreby vyplývajúce z postavenia Slovenska v európskom kontexte a nedokáže zohľadniť ani potreby spoločensko-jazykových skupín, ktoré vyplývajú z odlišného materinského jazyka.
Nepriaznivý stav v oblasti výučby štátneho jazyka je dlhodobo konštatovaný na rôznych úrovniach a doteraz sa ho nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa týchto odporúčaní je potrebné pri vyučovaní oficiálneho štátneho jazyka využívať pozitívnu prax a relevantné metodiky vo výučbe cudzích jazykov a tieto pri výučbe oficiálneho jazyka, v prípade Slovenska slovenčiny, zohľadňovať.
Na toto koniec koncov upozorňovali v minulosti aj dnešní koaliční poslanci za stranu MOST – HÍD, preto nevidím dôvod, pre ktorý by nemohli tento môj návrh zákona podporiť. Je plne v súlade s ich požiadavkami v čase, keď boli ešte v opozícii. V roku 2014 napríklad vtedajší poslanec parlamentu, dnešný minister dopravy za stranu MOST– HÍD pán Árpád Érsek podal presne v tomto zmysle interpeláciu na vtedajšieho ministra školstva, dnešného koaličného poslanca pána Dušana Čaploviča a v interpelácii sa ho doslova spýtal, citujem: "Keby sa slovenčina vyučovala na národnostných školách ako cudzí jazyk, čo ste, pán minister, sľúbili, žiaci by mohli pracovať s textami, ktorým rozumejú a teda sú pre nich lepšie pochopiteľné. Je to v záujme ich lepšieho uplatnenia sa v živote. Slovenčina je pre maďarské deti cudzím jazykom, preto by sa mala vyučovať podobne ako ostatné cudzie jazyky. V súčasnosti však metodika jej výučby tomu nezodpovedá."
Z otázky je zrejmé, že poslancovi Érsekovi a strane MOST – HÍD ležali vtedy na srdci výlučne maďarské deti, zatiaľ čo môj návrh rieši problémy detí s akýmkoľvek iným materinským jazykom univerzálne, ale i tak kvitujem, že strana MOST – HÍD bola v tom čase politickým priekopníkom požiadavky prispôsobenia výučby slovenčiny reálnemu jazykovému kódu konkrétnych detí v školách.
Odpoveď vtedajšieho ministra, dnes pána poslanca Čaploviča bola vtedy zamietavá a vychádzala z rigidného postoja naznačeného hneď v úvode odpovede vetou, citujem: "Slovenský jazyk nie je pre občanov Slovenska v pravom zmysle cudzím jazykom." Pán vtedajší minister Čaplovič si vtedy neuvedomil, že tento kvázi obranný postoj, ktorý voči slovenčine zaujal a ktorým ešte aj dnes viacerí poslanci, a nielen zo strany SMER – SD, bránia nedotknuteľnosť slovenčiny ako národného pokladu, pracuje v skutočnosti proti slovenčine. Ak totiž niekomu nechceme uľahčiť zvládnutie štátneho jazyka, zrejme sa nikdy po slovensky dobre nenaučí a celkom určite si k slovenčine nevytvorí vzťah a nebude ju ani dobrovoľne používať v každodennom styku.
Toto historické okienko však otváram najmä pre ďalší argument, ktorý vtedy minister Čaplovič v odpovedi poslancovi Érsekovi uviedol, a to, citujem, "že na úspešné zvládnutie čítania a písania v slovenskom jazyku je bezpodmienečne potrebné dôkladné osvojenie si spomínaných zručností v materinskom jazyku, a preto sa pri osvojovaní si slovenského jazyka v školách vychádza z princípu opory o materinský jazyk". Tu zrazu veľmi dobre vidno nepochopenie celého zámeru, ako ho dnes predkladám ja, aj ako o ňom uvažovala pred časom strana MOST – HÍD. A som presvedčená, diskusia v parlamente pred polrokom o tomto návrhu zákona ma v tom utvrdila, že ešte aj dnes mnohí poslanci uvažujú o výučbe jazykov v zajatí rovnakých stereotypov, nepoznajúc iné formy a metódy, nepoznajúc moderné trendy vo výučbe jazykov. Tento argument vtedajšieho ministra Čaploviča, dnes pána poslanca, je totiž presným opakom toho, čo vtedy žiadala strana MOST – HÍD prostredníctvom svojho poslanca a čo navrhujem koniec koncov dnes aj ja.
Výučba slovenčiny metódami, akými sa dnes vyučujú cudzie jazyky, nepotrebuje oporu v zvládnutí čítania a písania v materinskom jazyku. Práve preto je vytvorenie takéhoto univerzálneho jazykového programu pre deti nehovoriace po slovensky, ktorý sa neopiera o gramatické a ďalšie pravidlá ich materinských jazykov, také dôležité. Len vtedy, keď sa budú tieto inojazyčné deti učiť slovenčinu moderným, efektívnejším spôsobom, teda spôsobom, v ktorom prevažuje výučba komunikačných zručností a porozumenie hovorenému slovu nad gramatikou, naučia sa po slovensky ľahko a rýchlo. A to platí nielen pre deti národnostných menšín chodiace do slovenských škôl, ale aj pre malých Rómov hovoriacich rôznymi nárečiami, ale aj pre deti Číňanov, Španielov či deti utečencov, ktoré, ak žijú na našom území, musia si v našich školách riadne plniť povinnú školskú dochádzku.
Dovoľte mi upozorniť, že týmto deťom pri výučbe slovenčiny v slovenských školách vôbec nepomáhame. A musím povedať, že som sklamaná aj z toho, z tých mála opatrení, ktoré táto vláda robí v prospech výučby slovenčiny v tzv. národnostných školách.
Strana MOST – HÍD sa síce stala v tomto období súčasťou koalície a presadila viacero opatrení v školách s vyučovacím jazykom maďarským, nič z toho však nerieši problém, na ktorý narazila napríklad pani učiteľka Erika Bartošová v škole v Krupine, keď jej jedného dňa prišlo do triedy čínske dievčatko, či pani riaditeľka Hanka Chlupíková v škole v Novákoch, kde sa sčista-jasna objavil na druhom stupni vietnamský chlapec.
Na Slovensku navštevuje základné a stredné školy viac než 3,5-tisíca detí cudzincov, ktoré sa potrebujú naučiť po slovensky, a v tomto čísle zďaleka nie sú len žiadatelia o azyl prichádzajúci z tretích krajín. Sú to aj deti diplomatov, biznismenov, deti expertov, ktorí prichádzajú aj na vysoké manažérske posty na Slovensko a sťahujú sa za prácou s celými rodinami. Pre tieto deti nemáme v našich školách pripravený žiaden jazykový program, vďaka ktorému by rečovú bariéru mohli zvládnuť bez stresu, v čase riadneho vyučovania a s odbornou pomocou učiteľov.
Keď som tento môj návrh predkladala do parlamentu pred polrokom, predseda strany MOST – HÍD pán poslanec Béla Bugár mi vtedy vo faktickej poznámke povedal, citujem: "Samozrejme, zbytočne tu budete vysvetľovať niektorým našim kolegom tu v parlamente, že to nie je odnárodňovanie, že to je pomoc deťom, aby sa naučili slovenský štátny jazyk, lebo sa chcú uplatniť tu na Slovensku, to budete zbytočne vysvetľovať, lebo niektorým to ani kladivom do ich hlavy nedáte. Ale zároveň musím povedať aj ďalšiu vec, ministerstvo už vypracovalo inú metodiku výučby slovenského jazyka, aby sa deti naučili najprv rozprávať v tom jazyku. Takže z tohto hľadiska si myslím, že dotyčný návrh je už na stole pani ministerky a teda prichádza od vás, pani poslankyňa, trošku neskoro."
Prečo som teda predložila tento návrh do parlamentu znova? Z jednoduchého dôvodu, vyriešené nie je nič. Teda aspoň nie v prospech detí hovoriacich rôznymi materinskými jazykmi, nielen po maďarsky. Je pravda, že v súčasnosti prebieha v rezorte školstva národný projekt Metodicko-pedagogického centra s dlhým názvom Edukačný proces vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ministerstvo ho naštartovalo v januári 2016 a ukončený má byť v decembri 2020. Čo však bude jeho konečným výsledkom, dnes ešte netušíme. A najmä, ako pomôže tento projekt deťom, ktoré nie sú žiakmi v maďarských školách, ale v slovenských? Ako pomôže deťom, ktorých materinským jazykom je napríklad spomínané rómske nárečie alebo tá čínština?
Koaličný partner MOST – HÍD je evidentne spokojný s tým málom, čo sa začalo v rezorte pre maďarské deti pripravovať. Ja s tým však spokojná nie som, pretože mi záleží aj na iných deťoch. Navyše je veľmi otázne, čo konkrétne sa vďaka spomínanému projektu zmení a najmä kedy. Za dva roky, odkedy bol spustený tento projekt, z tvorby novej metodiky na výučby slovenčiny možno už teraz profitujú iba tri základné školy s vyučovacím jazykom maďarským – Základná škola Bélu Bartóka vo Veľkom Mederi, Základná škola Mateja Korvína v Šamoríne a Základná škola Józsefa Kovátsa v Bátorových Kosihách. Finálna ucelená metodika využiteľná aj inde bude na svete až v roku 2020. Možno sa potom o ďalšie dva roky uľaví pri výučbe slovenčiny všetkým deťom v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Čo však bude s inojazyčnými deťmi v slovenských školách? Na to tento projekt nedáva odpoveď.
A teraz príde tá zaujímavá časť, v ktorej sa dotknem ďalšieho rezortného projektu, ktorým sa mimochodom tiež radi chvália aj poslanci MOST-u – HÍD, aj pani ministerka, a ktorý má uľahčiť deťom s iným materinským jazykom komunikáciu v slovenčine. Ani tento projekt nerieši jazykové problémy žiakov v našich školách univerzálne, ale týka sa zase len detí národnostných menšín. Zase najmä maďarských. Navyše, nejde o komplexnú metodiku výučby slovenského jazyka, ale len o doplnkové materiály, ktoré sa môžu a nemusia využívať na hodinách slovenčiny, ale možno s nimi pracovať napríklad popoludní v školskom klube. Projekt sa volá IKATIKA a má slúžiť na vytváranie a testovanie digitálneho obsahu pri výučbe slovenčiny detí v škôlkach a základných školách.
A tu sa nachádzame v bode mojej zásadnej výhrady voči tomuto projektu, ako aj voči zahmlievajúcej rétorike rezortu školstva, ktorou nás chce presvedčiť, že má veci pod kontrolou a problémy rieši v prospech veľkého množstva žiakov, nielen v prospech príslušníkov maďarskej menšiny. Moja výhrada sa týka spôsobu, akým ministerstvo školstva v prípade projektu IKATIKA hrubo zavádza verejnosť a opakovane v tlačových správach klame. Podľa medializovaných informácií, ktoré rezort chrlí do médií už druhým rokom, naposledy 10. mája, sa do spomínaného projektu zapojilo 30 materských škôl a nultých ročníkov základných škôl s vyučovacím jazykom rusínskym, maďarským a rómskym. Tak som si overila, koľko takých škôl s vyučovacím jazykom rusínskym či rómskym na Slovensku vlastne máme, lebo viem, že deti hovoriacich rómskych nárečím, nie štandardizovanou rómčinou, máme v školách ako maku, ale neviem o žiadnej materskej ani škole, ktorá by bola zriadená s vyučovacím jazykom rómskym, ako informuje ministerstvo. A veru je to presne tak.
Na rezortnom webe som zistila nasledovné údaje, ktoré som si overila ešte aj prostredníctvom infozákona na ministerstve školstva: Na Slovensku máme počet materských škôl s vyučovacím jazykom rómskym – nula, počet materských škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rómskym – nula. Počet základných škôl s vyučovacím jazykom rómskym – nula, počet základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rómskym – nula. Veľmi podobná je aj situácia so školami s vyučovacím jazykom rusínskym. Počet materských škôl s vyučovacím jazykom rusínskym – 1, počet materských škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rusínskym – 2. Počet základných škôl s vyučovacím jazykom rusínskym – nula, počet základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rusínskym – 2.
Tak, prosím vás, pre koho projekt IKATIKA zase je? Opäť najmä pre deti a žiakov hovoriacich po maďarsky. Lebo ako vyplýva z týchto údajov, na Slovensku nemáme prakticky žiadne škôlky a školy s vyučovacím jazykom iných menšín. Je poburujúce, ako ministerstvo školstva zavádza verejnosť pri medializácii projektu IKATIKA, keď tvrdí, že pripravuje projekt pre žiakov v školách, ktoré de facto neexistujú. A robí tak pri každej jednej tlačovej správe vydanej k aktivitám projektu. A keďže dodnes nedošlo k žiadnej oprave zo strany rezortu, kladiem si otázku, či to nerobí zámerne, aby aspoň takto ministerstvo vylepšilo imidž v tejto téme. Vieme, že na Slovensku nám predsa hrozí konanie Európskej komisie voči diskriminácii rómskych žiakov v školách a my sme tu už na tejto pôde pani ministerku Lubyovú počuli dvakrát, raz to bolo na hodine otázok a druhýkrát to bolo včera, tesne pred hlasovaním na mimoriadnej schôdzi o odvolávaní pani ministerky Matečnej, keď povedala, že: ´No veď ale tá Európska komisia, ona číta tie naše médiá. Veď prečo robíte hystériu? Tam treba seriózne informovať, aby si tá Európska komisia prečítala o tom, ako to tu riešime.´ Tak naozaj tá moja otázka je na mieste, či to nerobí ministerstvo zámerne.
To však v tejto chvíli nie je podstatné. Podstatné je, že pre tie deti, ktoré hovoria doma iným materinským jazykom ako slovenským či prípadne maďarským, neurobila táto vláda a v nej ani strana MOST – HÍD nič, aby im pomohla prekonať v škole jazykovú bariéru, na ktorú neustále pri výučbe v slovenských školách narážajú a ktorá negatívne ovplyvňuje ich výkon v škole a aj vzdelávacie výsledky. Môj návrh myslí aj na tieto deti, preto vás prosím o jeho podporu.
Na záver mi dovoľte prečítať ešte podporné stanovisko k tomuto návrhu, ktoré mi vo forme spoločného vyhlásenia doručili výskumníčky a výskumníci z oblasti aplikovanej jazykovedy z Univerzity Komenského v Bratislave, z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a z Prešovskej univerzity v Prešove.
Citujem: "My výskumníci a výskumníčky v oblasti aplikovanej jazykovedy sa vo svojej profesionálnej praxi stretávame s prekážkami, ktorým pri učení sa slovenského jazyka čelia ľudia s odlišným materinským jazykom. Táto sféra aplikovanej jazykovedy má na Slovensku bohatú tradíciu a vypracované metodiky, ktoré sa tradične uplatňovali a uplatňujú najmä na vzdelávanie dospelých, a to na domácich i zahraničných univerzitách. V prípade detí s odlišným materinským jazykom v sieti regionálneho školstva, teda deti, pre ktoré je slovenčina druhým, tretím či iným jazykom, je situácia odlišná, hoci z perspektívy predmetovej didaktiky ide o podobný problém. Rovnako ako v prípade jazykového vzdelávania dospelých aj vzdelávanie detí s iným materinským jazykom si vyžaduje špeciálny prístup. V domácej i svetovej lingvistike sa tento prístup opisuje termínmi slovenčina ako druhý či slovenčina ako cudzí jazyk, pričom ide o metodologickú terminológiu a prax založenú na dlhoročnom odbornom výskume, nie na kvalitatívnom či ideologickom hodnotení slovenčiny. Žiaľ, táto perspektíva je v jazykovej príprave na Slovensku dlhodobo podceňovaná a ignorovaná. Najlepšie ju ilustruje fakt, že dosiaľ nebola vydaná jediná učebnica slovenčiny rešpektujúca špeciálne metodiky pre deti s iným materinským jazykom. Na dôsledky tohto stavu jasne poukazujú aj výsledky medzinárodných testovaní, rovnako i hodnotiace správy o stave používania slovenského jazyka z Odboru štátneho jazyka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a výsledky Štátnej školskej inšpekcie.
Sme súčasťou verejného sektoru a je preto našou spoločenskou povinnosťou upozorniť na príčiny a dôsledky ignorovania odbornosti vo vzdelávacej politike. Vo svojej praxi sa podieľame na tom, k čomu sa zaväzuje aj štát, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom. Skutočnosť je však odlišná a domnievame sa, že zmeny smerujúce k vytvoreniu rovnakých šancí pre všetkých nie je možné uskutočniť bez prizývania vedeckých a odborných pracovníkov do rozhodovacích procesov, ako to bolo doteraz. Týmto vyhlásením deklarujeme svoje stanovisko o nevyhnutnej potrebe napraviť tento stav, ale tak isto aj svoju vôľu podieľať sa na uskutočnení tejto zmeny."
Takže, ako vidíte, odborníci sami ponúkajú, že sa zapoja do prípravy takéhoto jazykového programu. Preto vás prosím o podporu pre tieto deti, ktoré som spomínala.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:37 - 12:42 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy, páni, dovoľte mi predstaviť vám návrh zákona, ktorý do parlamentu predkladám opakovane po polroku. Robím tak preto, lebo som presvedčená, že môže pomôcť vysporiadať sa s jazykovou bariérou v školách veľkému počtu detí. A zároveň som sklamaná z toho, ako nedôsledne koaličná vláda k problému narastajúcich jazykových bariér v školách pristupuje. Napriek verbálnemu presviedčaniu širokej verejnosti v médiách, že problém rieši, vláda v skutočnosti nevytvára žiadna univerzálne použiteľné vzdelávacie programy pre deti, ktoré pri nástupe do slovenskej školy nevedia po slovensky, ale hovoria rôznymi materinskými jazykmi, neraz úplne odlišnými od jazykov registrovaných národnostných menšín. Takýchto detí nie je v našich školách málo a na to, že pri nástupe do škôl s vyučovacím jazykom slovenským po slovensky nevedia, doplácajú počas celej povinnej školskej dochádzky. Na prvom stupni učiteľke často vôbec nerozumejú, učivo je pre nich rovnako nezrozumiteľné a čím vyšší ročník navštevujú, tým horšie prospievajú.
Navrhujem preto zaviazať ministerstvo školstva, aby vytvorilo pre tieto deti univerzálny program výučby slovenského jazyka, ktorý by bol odlišný od obvyklej výučby jazyka pomocou tradičných šlabikárov a ktorý by vychádzal z overených a účinných metód výučby cudzích jazykov. Tento program by mal uľahčiť a urýchliť deťom s iným materinským jazykom zvládnutie komunikácie v slovenčine a efektívnejšie preklenúť ich jazykovú bariéru vo vzdelávaní. Program by mal byť vytvorený ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu a mal by byť využívaný podľa potrieb konkrétnych žiakov v školách, najmä v školách s vyučovacím jazykom slovenským.
V súčasnosti sa pri výučbe slovenského jazyka vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je slovenčina. Tomuto predpokladu je prispôsobený vzdelávací obsah, výber textov a úloh, ako aj intenzita výučby a časová dotácia určená na zvládnutie predpísaného učiva v jednotlivých predmetoch. Pri určovaní obsahu a rozsahu záväzného učiva na úrovni štátneho vzdelávacieho programu sa predpokladá, že aspoň základné učivo zvládnu absolvovať všetci žiaci príslušného vzdelávacieho stupňa a ročníka, vrátane tých, ktorí slovenčinu v domácom prostredí nepoužívajú. Toto očakávanie majú žiaci s iným materinským jazykom naplniť bez toho, aby bol na vyučovaní ich jazykový hendikep zohľadnený, v dôsledku čoho vo vzdelávaní často zlyhávajú.
Tento problém sa týka nielen detí z národnostných menšín, ktoré nechodia do škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ale do slovenskej školy, ale týka sa aj detí cudzincov z krajín Európskej únie i mimo nej, žijúcich na území Slovenskej republiky, ktorých počet sa z roka na rok zvyšuje. V súčasnosti je takýchto detí v našich školách okolo 4-tisíc.
S podobným problémom sa tiež pasujú aj niektoré deti Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa po návrate na Slovensko včleňujú do nášho školského systému vo vyšších ročníkoch a nedokážu splniť prísne kritériá ovládania štátneho jazyka stanovené príslušným štátnym vzdelávacím programom.
Návrh preto zavádza zmenu zaužívanej praxe pri výučbe slovenského jazyka v prípade žiakov s iným materinským jazykom. Vychádza z predpokladu, že to, že do našich škôl chodia deti hovoriace rôznymi jazykmi, je dnes každodennou realitou a že počet týchto detí v školách bude do budúcna narastať.
Tento návrh odstraňuje ich diskrimináciu v školskom prostredí, ktorá dnes vyplýva z absencie vyrovnávacích opatrení v jazykovej oblasti. Školám dáva možnosť riešiť znevýhodňujúcu situáciu v prospech žiaka a naplniť jeho vzdelávacie potreby v jazykovej oblasti. Učiteľom ponúka možnosť oprieť sa o nové metodiky pri výučbe slovenského jazyka a využívať pritom postupy osvedčené pri výučbe cudzích jazykov.
Ďakujem za slovo a hlásim sa potom ako prvá do rozpravy.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:23 - 12:30 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Dámy a páni, máj je mesiacom, v ktorom prebieha prijímania detí do materských škôl. Tento návrh zákona tak predkladáme v aktuálnom čase v snahe pomôcť rodičom, ktorí majú záujem o umiestnenie ich dieťaťa vo verejnej materskej škole, a to najmä tým rodičom, ktorých dieťa sa napokon z rôznych dôvodov do škôlky nemusí dostať. Vnímame ako vážny problém, že ak takáto situácia nastane vo verejnej škôlke, rodičia odmietnutých detí sa nedozvedia dôvod, pre ktorý bola ich žiadosť zamietnutá. Nemajú si ani ako overiť tento dôvod, či škôlka pri rozhodovaní o prijatých deťoch náhodou alebo zámerne nepochybila. Náš právny poriadok totiž nezaväzuje vedenie verejnej materskej školy svoje rozhodnutie o prijatí či neprijatí dieťaťa zdôvodniť a nedáva ani rodičom možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasia, dať ho prešetriť a žiadať nápravu. Jediné, čo môžu, je dať škôlku na súd.
V aktuálnom dokumente ministerstva školstva upravujúcom prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materskej škole aktualizovanom v novembri 2017 nájdeme aj takýto pokyn, citujem: "Na rozhodovanie riaditeľov materských škôl o prijímaní detí do materskej školy bez ohľadu na ich zriaďovateľa sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V prípade verejných materských škôl žiadny právny predpis neustanovuje, ktoré náležitosti takéto rozhodnutia majú obsahovať, ani ako sa postupuje v prípade nespokojnosti zákonných zástupcov s rozhodnutím riaditeľa materskej školy, najmä v prípade, ak rozhodol o neprijatí dieťaťa. V rozhodnutí riaditeľa materskej školy o neprijatí dieťaťa nemá byť uvedené poučenie o akomsi opravnom prostriedku." Takto inštruuje ministerstvo školstva verejné materské školy, teda vedenie verejných materských škôlok.
Inštrukcie v tomto materiáli ďalej pokračujú nasledovne, citujem: "Ani rozhodnutia riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl o prijatí detí do materskej školy sa nevydávajú v súlade so všeobecným predpisom o správnom konaní. Nimi vydané rozhodnutia o prijatí detí do materskej školy však musia obsahovať: výrok o prijatí alebo neprijatí dieťaťa, odôvodnenie rozhodnutia a poučenie rodiča o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia."
Uvedené pokyny v rezortnom materiáli, ktoré vysvetľujú znenie viacerých paragrafov zákona č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, hovoria jasnou rečou. Rozhodovanie riaditeľov verejných škôlok je dnes prakticky svojvoľné, bez povinnosti ho rodičom zdôvodniť a bez rizika, že nebude rodičom akceptované, respektíve bez obáv, že bude chcieť dať rodič toto rozhodnutie prešetriť. Toto podľa nás nie je v poriadku, najmä ak vidíme, že súkromné a cirkevné školy, u ktorých by človek skôr predpokladal takúto voľnosť v rozhodovaní, sú pri prijímaní detí do škôlok oveľa prísnejšou reguláciou zviazané ako škôlka, ktorej zriaďovateľom je samospráva. Takýto stav považujeme za absurdný a neprijateľný.
Zároveň považujeme za nesystémovú skutočnosť, že riaditelia materských škôl nevydávajú rozhodnutia v režime správneho konania napriek tomu, že materské školy sú od 1. septembra 2008, kedy nadobudol účinnosť školský zákon, zaradené do sústavy škôl rovnako ako základné a stredné školy, v ktorých sa na rozhodnutie riaditeľov všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje. Uvedené skutočnosti v praxi znamenajú, že rodičia, ktorí si zvolia verejnú škôlku, sú v procese prijímania dieťaťa do škôlky znevýhodnení oproti rodičom, ktorí si pre svoje dieťa zvolia cirkevnú alebo súkromnú materskú školu. Dôsledkom takejto úpravy je stav, keď rozhodovanie riaditeľov verejných materských škôl môže byť svojvoľnejšie, menej odôvodnené a ťažšie preskúmateľné ako rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl.
Práva rodičov ako účastníkov konania nie sú chránené ani zákonnou úpravou v správnom poriadku, ani rámcovým postupom upraveným rezortom školstva. Sme si samozrejme vedomí toho, že fakt, že je svojvôľa riaditeľov verejných materských škôl veľká, ešte neznamená, že je bezbrehá. Spomínaný materiál rezortu školstva jasne vymedzuje pravidlá, ktoré by mali riaditelia pri prijímaní detí do škôlok dodržiavať aj vo verejných materských školách. Problém však je, že v prípade verejných škôlok si nemajú rodičia ich dodržiavanie ako overiť a neexistuje ani vyššia inštancia, ktorá by na ich podnet prípadné porušenie týchto pravidiel bezodkladne preverila.
Medzi uvedené pravidlá patrí napríklad nasledovné splnenie požiadaviek: Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma spravidla dieťa od troch do šiestich rokov veku. Dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky, má prednosť pred ostatnými deťmi. Dieťa, ktorému bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky, má prednosť pred ostatnými deťmi. Rovnako tak by mala škôlka uprednostniť aj dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a dvojročné deti by mali škôlky prijímať až vtedy, ak uspokoja všetky žiadosti rodičov, tri roky a viacročných detí. Riaditeľ materskej školy nesmie pri prijímaní uprednostniť tieto mladšie deti a nie vždy sa tak robí, pretože samozrejme tým, že nemáme upravené žiadne pravidlá a hlavne rodičia nemajú možnosť toto rozhodnutie škôlky preskúmať a dať podnet na jeho prešetrenie, tak môže vedenie škôlky rozhodovať svojvoľne. Častokrát sa takto stane, že riaditeľka materskej školy prijme dieťa svojej kamarátky, ktoré môže byť mladšie ako tie deti, ktoré sa tam hlásia, a podobne.
Z týchto dôvodov je podľa nás žiaduce, aby boli rozhodnutia riaditeľov materských škôl riadne zdôvodnené a aby mali rodičia možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasia, a aby toto mohlo byť riadne preskúmané v rámci správneho konania.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:20 - 12:21 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pardon, pani poslankyňa, ja si len chcem overiť. Pán poslanec Mizík, vy by ste vedeli spravodajcovať? Vedel by spravodajcovať aj ten pôvodný bod? Lebo som videla, že ste sa sem ponáhľali sem do rokovacej sály. Takže môžeme sa vrátiť k tomu pôvodne uvedenému. (Reakcia z pléna.) Pani tajomníčka výboru je tu.
Pani tajomníčka, je uznesenie výboru, že je pán Mizík poverený tým, aby spravodajcoval tento bod?
Pýta sa pán poslanec, že či je k tomu uznesenie o poverení pána Mizíka, že môže spravodajcovať ten predošlý bod, ktorý pôvodne mal spravodajcovať pán Goga. (Reakcie z pléna.) Chcem sa opýtať, či naozaj takýmto spôsobom pristupujeme ku každému. Nie, nepristupujeme. To vám môžem povedať, ja x-krát som viedla schôdzu, nikdy sa takéto obštrukcie nerobili. (Reakcie z pléna.) Nikdy sa takéto obštrukcie nerobili.
Takže je všeobecný súhlas s tým, aby pán Mizík mohol spravodajcovať predošlý bod? Je tu aj pani tajomníčka výboru, vidíte, že mu tú spravodajskú informáciu priniesla. Je, alebo nie je? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Nech sa páči, pán Mizík.
Áno, vraciame sa k tomu pôvodnému bodu a návrh zákona, tlač 955.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:17 - 12:18 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, účelom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť, aby sa na rozhodovanie riaditeľa materskej školy vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), a to rovnako ako na rozhodovanie riaditeľa základnej školy alebo strednej školy. Podľa súčasnej právnej úpravy totiž nepatrí rozhodovanie riaditeľa materskej školy medzi rozhodnutia, na ktoré sa správny poriadok vzťahuje.
Rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, vrátane materských je z režimu správneho poriadku explicitne vyňaté v § 38 ods. 5. Zákon však zároveň v § 38 ods. 6 stanovuje, že rozhodnutie riaditeľa súkromnej a cirkevnej školy, citujem, „sa musí vyhotoviť písomne a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil 18. rok veku, do vlastných rúk“. Koniec citátu.
V § 38 ods. 7 až 9 je stanovený postup, akým môže zákonný zástupca žiaka alebo žiak požiadať o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa súkromnej alebo cirkevnej školy. Dôsledkom takejto úpravy je stav, keď rozhodovanie riaditeľov verejných materských škôl môže byť oveľa svojvoľnejšie, menej odôvodnené a ťažšie preskúmateľné ako rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl. Práva rodičov ako účastníkov konania nie sú chránené ani zákonnou úpravou v správnom poriadku, ako napríklad pri rozhodovaní riaditeľov verejných základných a stredných škôl, ani rámcovým postupom upraveným v § 38 ods. 6 až 9, ktorý je záväzný pri rozhodovaní riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, vrátane materských.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje, aby sa rozhodovanie riaditeľov materských škôl podľa § 5 ods.14 doplnilo medzi rozhodovania podľa § 38 ods. 4, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Hlásim sa potom, pani predsedajúca, do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.5.2018 9:58 - 9:59 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uvádzam informáciu o prerokovaní predmetného návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady (tlač 942).
Návrh bol rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 973 pridelený na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v lehote do 9. mája 2018, s tým, že gestorský výbor podá ústnu informáciu o výsledku svojho rokovania.
Gestorský výbor návrh prerokoval na svojej 40. schôdzi 24. apríla 2018, 16. mája 2018 na svojej 41. schôdzi prijal k nemu uznesenie č. 89, ktorým vyjadril súhlas s predmetným návrhom, podotýkam, že jednomyseľne hlasmi ako opozície, tak aj koalície, a odporúčal Národnej rade návrh uznesenia schváliť.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2018 14:51 - 14:53 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem. (Povedané so smiechom.) Vidíte, čo sa stane, keď chybne vaše meno neustále opakujú. Tak to je moja, moja prvá poznámka. Ja som poslankyňa Zimenová, pani komisárka, nie Zimanová, ale nevadí. (Reakcia komisárky.)
Druhá poznámka impeachment neprebieha voči Slovensku, to je infringement, ale beriem. Cudzie slovo, ťažké slovo. (Reakcia komisárky.) Tretia poznámka... Prepáčte, infringement sa to volá. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani komisárka, poprosím kľud.

Zimenová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Tretia poznámka. Tento infringement prebieha ako tzv. black box. Nikto z nás nemá o ňom informácie. Všetko to, čo som o ňom povedala, som čerpala zo správy verejnej ochrankyne práv. Je to verejne dostupné a v tejto sále to odznelo včera.
Po štvrté. Naozaj ma netrápi bezlepkový chlebík v materských školách. Trápi ma náš systém vzdelávací, ktorý nepodporuje začleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením do materských škôl a základných škôl. Hovorila som o systémových chybách.
Po štvrté. Obviňovať práve mňa, pani komisárka, že nepoznám rezortné predpisy je dosť tenký ľad. Venujem sa tomu naozaj veľmi dlho a rozumiem tomu, ak by aj vám unikli nejaké predpisy v tejto oblasti, lebo ste svojím spôsobom úplne z inej oblasti odborníčka, takže buďte, prosím, trošičku opatrnejšia pri takýchto tvrdeniach.
A ako som porušila vaše práva, pani komisárka? Toto mi naozaj nie je jasné. Ja som v celom svojom príspevku nepovedala jednu invektívu, jedno, jedno slovo, ktoré by nepatrilo na pôdu parlamentu. Boli to vecné pripomienky. Za tým si stojím a vyprosujem si, aby ste ma vy označovali za osobu, ktorá porušila vaše práva alebo sa dotkla vašej osoby. Naozaj máme z toho záznam a zápis, nie je tomu tak.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2018 14:38 - 14:39 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Bolo, ďakujem pekne, prihlásila som sa včas. Pani poslankyňa, ďakujem za reakciu, nebudem veľmi s vami polemizovať. Ja som práve poukazovala na to, že existujú tu systémové pochybenia. To, čo vy spomínate, to je vlastne kazuistika každého z nás, stretávame sa rôznymi, s rôznymi prípadmi, ale verte mi, že ja sa venujem už vyše 15 rokov tejto problematike na úrovni systému a môžem vám povedať, že tu sú systémové pochybenia a že keby sme mali naozaj urobené zmeny v prospech týchto detí na úrovni systému, tak aj tým ľudom by sa ľahšie dolu dýchalo, takže to, čo ste povedali, je pravda, ale nie na toto som upozorňovala.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.5.2018 14:17 - 14:36 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani komisárka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou v poradí už druhú vašu správu o činnosti úradu komisára pre deti.
Pani Tomanová, keď som vystúpila minulý rok v rozprave k vašej prvej súhrnnej správe, kriticky som sa vyjadrila najmä ku kvalite prieskumu v resocializačných zariadeniach, ktorý bol v roku 2016 takpovediac vlajkovou loďou činnosti vášho úradu. K uvedenému prieskumu, ale aj k správe ako celku sa nás vtedy v pléne kriticky vyjadrilo viacero poslankýň a poslancov. Úprimne poviem, že som mala pocit, že po tejto debate, ktorá minulý rok k vašej prvej súhrnnej správe v parlamente prebehla, si naše podnety vezmete k srdcu a že sa práca vášho úradu v nasledujúcom roku skvalitní. Dúfala som, že sa budete venovať viac dlhodobo neriešeným problémom detí, ktoré traumatizujú našu spoločnosť, ako aj aktuálnym podnetom, ktoré majú potenciál odhaliť systémové chyby v oblasti vzdelávania, zdravia, aj v sociálnej oblasti. Je mi veľmi ľúto, že sa tak nestalo. Ľúto mi to nie je kvôli vám, pani komisárka, ale kvôli deťom, pre ktoré je úrad, ktorý vediete, zriadený a ktoré v našej spoločnosti stále nemajú dostatok priestoru na to, aby sa mohli ozvať, požiadať o pomoc a byť reálne vypočuté. Toto by mala byť priorita úradu komisára pre deti a toto je aj dôvod, pre ktorý považujem tento úrad za dôležitý. A preto ma tak veľmi mrzí, že pod vaším vedením úrad komisára pre deti nevykonáva svoju prácu dôsledne a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Vaša správa totiž jasne ukazuje, že nevykonáva.
Na môj vkus je v nej veľmi veľa balastu, všeobecne známych a čisto formálnych konštatovaní a veľmi málo informácií, ktoré by pomohli otvoriť oči tým inštitúciám, ale aj jednotlivcom, ktorí práva detí ešte aj v dnešnej dobe bagatelizujú, nedodržiavajú alebo dokonca porušujú. A to, žiaľ, na Slovensku nie je ojedinelý jav. Pani komisárka, vo svojej správe hneď v úvode konštatujete, že, citujem: „K nedodržiavaniu práv detí dochádza často zo strany ich najbližších, teda tých, ktorí ich najviac milujú.“ Táto veta akoby udávala tón celej vašej správe.
S istým zjednodušením možno povedať, že rôzne problémy detí, ktorými sa váš úrad počas plynulého roka, uplynulého roka zaoberal, s obľubou posudzujete prioritne v kontexte zlyhávajúcich rodín a v oveľa menej v kontexte zlyhávajúcich inštitúcií a štátnej moci. Dovoľte mi upozorniť vás, že tým rezignujete na najdôležitejšiu úlohu vášho úradu a že to považujem za vaše osobné zlyhanie. Skutočnosti, ktoré poukazujú na možné pochybenia, či dokonca systémové chyby na strane inštitúcií a štátnej moci, ste prehliadali aj vo vašej prvej správe. A v tejto ich prehliadate opäť. A to ma vedie k vysloveniu obavy, ktorú vyslovujem s veľkým znepokojením, a to, že vaše správy zámerne koncipujete tak, aby ignorovali širší kontext a súvislosti a nevŕtali sa v nepríjemných problémoch do potrebnej hĺbky.
Aj táto vaša druhá správa podobne ako tá prvá, vykazuje črty veľmi povrchného materiálu, ktorým ste si síce splnili zákonom danú povinnosť, ale ktorý je v oblasti dodržiavania, či skôr nedodržiavania práv detí na Slovensku úplne irelevantný. Nesnaží sa podať celkový obraz o situácii v tejto oblasti, nepokúša sa redefinovať tradičný spoločenský diskurz o deťoch, o ich právach, o ich potrebách, neposilňuje ich hlas v spoločnosti, ani pre ne nerozširuje priestor na participáciu v oblastiach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Inými slovami, ak by táto vaša správa nevznikla, vôbec nič by sa nestalo, pretože nemá žiadnu ambíciu čokoľvek zmeniť.
Predpokladám však, pani komisárka, že ste sa pri výkone svojich činností predsa len stretli aj s pochybeniami na inštitucionálnej úrovni. Na jednom mieste v správe predsa len uvádzate, že, opäť citujem: „Najlepší záujem dieťaťa by mal predstavovať strategický princíp pri tvorbe všetkých verejných politík, ale že z vašich poznatkov vyplýva, že škála uplatňovania prístupov jednotlivých rezortov a ďalších subjektov je rôznorodá. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je síce premietnutý do právnych predpisov, nie však vždy je náležitým spôsobom v praxi uplatňovaný.“
Pani komisárka, ak tomu dobre rozumiem, predsa len dochádza k pochybeniam nielen na strane zákonných zástupcov detí, ale aj na strane rôznych inštitúcií. A v prípade pochybení na strane inštitúcií dochádza nielen k individuálnym zlyhaniam na úrovni jednotlivcov, ale aj k závažným systémovým zlyhaniam na strane štátu. Ak je to teda tak, prečo v správe na tieto problémy neupozorňujete rovnako dôrazne?
A teraz mi dovoľte položiť vám konkrétne otázky, ktoré na niektoré z týchto systémových pochybení, ktoré ste vo svojej činnosti komisárky pre deti prehliadla, upozorňujú. V kapitole Zdravie a zdravotná starostlivosť sa veľmi správne zaoberáte problémom klesajúcej zaočkovanosti detí a následkami z toho plynúcimi. Ďalej sa venujete detskej obezite, zdravému životnému štýlu a vyzývate k úprave sortimentu v školských bufetoch. Vašej pozornosti však v tejto oblasti paradoxne unikla diskriminácia detí so zdravotným znevýhodnením v našej spoločnosti. Viaceré situácie, v ktorých sa tieto deti nachádzajú, sú podľa mojej mienky ukážkovým príkladom zlyhávania systému, napríklad toho školského. Vo vašej správe však o tomto zlyhávaní školského systému nie je ani zmienka. Preto mi dovoľte položiť vám otázku.
Pani komisárka, viete o tom, že deti s rôznymi zdravotným diagnózami bývajú diskriminované v prístupe k predprimárnemu vzdelávaniu v materských školách, že ak má napríklad dieťa diabetes, stáva sa, že nie je prijaté do škôlky z tohto dôvodu? A že to nie je iba preto, lebo mu nevedia zabezpečiť diétne stravovanie, ale najmä preto, že mu v škôlke nemá kto zmerať hladinu cukru a podať inzulín? Viete, pani komisárka, o tom, že deti so zdravotným znevýhodnením sú diskriminované aj v základných a stredných školách a školy si ich neraz medzi sebou doslova prehadzujú ako horúci zemiak, pretože pre ne predstavujú neriešiteľný problém? A že sa to zďaleka netýka len zabezpečenia diétnej stravy, ktorá je aj v školách často nedostupná, ale aj nedostatočného zabezpečenia špeciálnych vzdelávacích potrieb na vyučovaní, na ktoré majú žiaci s rôznymi zdravotnými diagnózami podľa Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o právach osôb so zdravotným znevýhodnením nárok, nehovoriac o tom, že nielen v bežných škôlkach a školách, ale ani v tých špeciálnych, do ktorých chodia deti s rôznymi diagnózami a neraz aj s viacnásobným postihnutím, nie sú k dispozícii potrebné špeciálne vzdelávacie a kompenzačné pomôcky ani osoby, ktoré by poskytli týmto deťom asistenciu, či osoby, ktoré by mali kompetenciu na zdravotné úkony? Viete, že zdravotné úkony v škôlkach a školách vrátane špeciálnych musia s dieťaťom robiť rodičia, ktorí tak nemajú možnosť ani v čase, keď sa ich dieťa vzdeláva, riadne pracovať? Nezdá sa vám, že je to viacnásobná diskriminácia par excellence? Prečo vo svojej správe neupozorňujete na túto diskrimináciu aj vy, ktorá má v kompetencii všetky otázky týkajúce sa detí, ale upozorňujete na to, ale upozorňuje na to vo svojej správe len komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím pani Stavrovská?
Moja druhá otázka sa týka detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako sme už počuli vo včerajšej rozprave, verejná ochrankyňa práv pani Patakyová vykonala audit v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu s cieľom zlepšovania ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd detí prislúchajúcich k národnostným menšinám a etnickým skupinám a detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o opatrenia navrhované v rokoch 2013, 2014 a 2015 predchádzajúcou verejnou ochrankyňou práv pani Dubovcovou. Pani komisárka, ste oboznámená s týmito mimoriadnymi správami pani Dubovcovej? Aký je váš osobný názor na zistenia v predmetných správach? Verejná ochrankyňa práv totiž upozorňuje, že vo výchovno-vzdelávacom systéme na Slovensku systémová diskriminácia a segregácia rómskych detí pretrváva. Veď práve pre podozrenie z porušenia smernice Rady Európy o rasovej rovnosti začala Európska komisia viesť voči Slovensku konanie, tzv. infringement? A počas roka 2017 prebiehal intenzívny dialóg medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou s cieľom zabezpečiť konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie.
Pani komisárka, prečo nie je vo vašej správe o tomto konaní ani zmienka? Registrujete ho vôbec? Ako ste sa z titulu vašich kompetencií v postavení komisárky pre detí zapojili do týchto rozhovorov? Pretože zo správy mám dojem, že nijako, a to považujem za vážne nepochopenie vašej skutočnej úlohy. Pani komisárka, viete, aké konkrétne opatrenia urobilo Slovensko v oblasti vzdelávania na odstránenie spomínanej diskriminácie? A považujete tieto opatrenia za dostatočné?
V prvej polovici októbra 2017 sa v tejto súvislosti uskutočnilo stretnutie verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej s ministerkou školstva Martinou Lubyovou a so štátnym tajomníkom ministerstva školstva Petrom Krajňákom. Vzhľadom na zmenu na poste ministra školstva považovala vtedy verejná ochrankyňa práv za dôležité zosumarizovať pre novú ministerku doteraz neprijaté a nezrealizované odporúčania, ktoré by pomohli odstrániť segregáciu a diskrimináciu týchto detí v našom školstve. Pani komisárka, urobili ste v tejto oblasti podobné kroky v záujme týchto detí? Zrejme nie, keďže sa o tom v správe nedočítame.
So správou verejnej ochrankyne práv súvisí aj moja ďalšia otázka. Pani komisárka, ako hodnotíte vy osobne nasledovné vyjadrenia verejnej ochrankyne práv týkajúce sa diskriminácie detí v oblasti vzdelávania? Citujem: „Zákony ako také nedokážu predchádzať vzniku diskriminačných praktík a odstrániť ich z každodennej školskej praxe. Samotné prijatie zmien právnej úpravy nestačí. Zmenu, ktorú v najlepšom záujme detí a spoločnosti očakáva nielen Európska komisia, ale aj verejná ochrankyňa práv, možno dosiahnuť len vnútorným prijatím zmyslu novelizovaných ustanovení, ich skutočným pretavením do praxe a zmenou postojov všetkých tých, ktorí sa na zmenách v školstve podieľajú. Prax však bola v posledných rokoch postavená na tradičnom modeli vzdelávania, ktorý nepracuje s inakosťou.“ Pani komisárka stotožňujete sa s týmto tvrdením? Aký je váš osobný postoj k inklúzii vo vzdelávaní, teda začleňovaním detí s rôznym znevýhodnením, či už sociálnym, zdravotným alebo jazykovo-kultúrnym do bežných materských, základných a stredných škôl? Nikde v správe totiž nevidím kapitolu, odsek alebo aspoň vetu, z ktorej by som to mohla odčítať.
Považujem za tristné, že na tému, ktorá už niekoľko rokov hýbe Slovenskom a ktorá je stále tak trochu výbušná, nepoznáme vôbec váš názor. Slovenská republika na seba vzala v tejto oblasti záväzky, ktoré je povinná plniť. Podľa vášho názoru ich bez problémov plní? Vy by ste mali byť aj v tejto otázke hlasom detí, o ktoré tu ide. Vy máte vysvetľovať, čo je v ich najlepšom záujme. Máte sa pritom obracať na inštitúcie aj verejnosť a apelovať na zodpovednosť dospelých. Nič z toho ste však počas svojej činnosti neurobili.
Ďalšia moja otázka súvisí s konkrétnym prípadom, ktorý v správe uvádzate. V roku 2017 ste riešili podnet na základe medializácie, konkrétne situáciu detí z obce Rokycany, ktoré chodili pôvodne do blízkej špeciálnej školy, avšak po zistení, že boli chybne diagnostikované a do špeciálnej školy boli zaradené neoprávnene, boli preradené do deviatich bežných základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina. Médiá písali, že niektoré deti sa v systéme stratili. Preto ste sa venovali iba skúmaniu, ako je naplnená rodičovská zodpovednosť pri zabezpečení plnenia povinnej školskej dochádzky, a to bez širšieho kontextu?
Toto je ukážkový príklad toho, čo som povedala v úvode môjho príspevku. Všímate si zásadne len pochybenia rodičov a širší kontext ignorujete. Ako inak si mám vysvetliť skutočnosť, že ste si v tomto prípade vôbec nevšimli dve ďalšie závažné skutočnosti, na ktoré ste vôbec nereagovali, a ja sa pýtam prečo. Dovoľte mi, aby som vám ich ozrejmila. Na prvú poukázala opäť verejná ochrankyňa práv pani Patakyová, ktorá sa zaoberala rovnakým prípadom a tiež z vlastnej iniciatívy. Riešila problém s nepreplácaním cestovného, na čo mali deti preradené do vzdialených škôl nárok, avšak vzhľadom na zadlženosť ich rodičov im samospráva odmietala cestovné preplácať. Verejná ochrankyňa práv dospela k presvedčeniu, že v tomto prípade maloletých detí došlo k porušeniu ich základných práv a slobôd a v januári 2018 podala návrh na začatie konania pred Ústavným súdom, aby preskúmal súlad zákona o miestnych daniach s ústavou.
Moja otázka znie: Keď ste sa už zaoberali pochybeniami rodičov spomínaných detí, nepovažovali ste nepreplácanie cestovného za jednu z objektívnych prekážok pri plnení povinnej školskej dochádzky týchto detí? Či tak ďaleko ste už nedovideli?
Druhá skutočnosť sa týka di..., sa týka diskriminácie detí vo vzdelávaní, na ktorú som upozornila ministerku školstva v novembri 2017 prostredníctvom interpelácie. V médiách vtedy popri iných informáciách zaznelo aj to, že adaptácia týchto detí zo Špeciálnej školy v Rokycanoch do bežných základných škôl je, citujem: „ťažkým bojom“. Ministerke školstva som preto položila 3 otázky ohľadom pripravenosti školského systému na situácie súvisiace s preradením žiakov zo špeciálnej školy do bežnej základnej školy. Zaujímalo ma, aké konkrétne podporné mechanizmy pomáhajú učiteľom a žiakom tento ťažký boj zvládnuť.
Z odpovedí pani ministerky vtedy vyplynulo, že náš vzdelávací systém neponúka školám žiadnu podpornú stratégiu, vďaka ktorej by aktívne pomáhali týmto deťom dobehnúť učivo a riadne sa začleniť do vyučovania, a to napriek tomu, že boli obeťou chybnej diagnostiky, a teda zlyhania systému.
Moja ďalšia otázka na vás, pani komisárka, preto znie: Ako ste pomohli týmto deťom naskočiť do doslova idúceho vlaku v bežnej škole a ako ste upozornili kompetentných na úrovni školského systému, že deťom, ktoré sa v takejto situácií ocitnú, neponúka náš školský systém pri prekonávaní prekážok dostatočnú podporu, a to napriek tomu, že zaostávajú v učite..., v učive nie vlastnou vinou?
Ďalší podnet, ktorý ste, pani komisárka, riešili, ste vyhodnotili ako problém šikany. Konkrétne ide o žiačku so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorá je integrovaná do vzdelávania v bežnej základnej škole. Poznám tento prípad osobne a strávila som množstvo hodín snahou o jeho riešenie aj s rodičmi dievčaťa, aj s vedením školy a pedagógmi. Na základe rozhovorov so všetkými zúčastnenými stranami a po konzultácií s právnikom, ktorý je odborníkom v ľudskoprávnej problematike, som musela konštatovať, že škola neurobila všetky potrebné opatrenia na úspešné začlenenie dieťaťa do kolektívu rovesníkov. Naopak, v rozpore so školským zákonom sa učitelia usilovali toto dieťa preradiť do špeciálnej školy napriek tomu, že jeho kognitívne schopnosti sú plne v norme, dokonca sa škola snažila rodičov presvedčiť, že najvhodnejšie pre dieťa bude, ak mu zabezpečia domáce vzdelávanie izolovane od kolektívu spolužiakov.
Pani komisárka, prečo ste tento prípad nevyhodnotili ako jasnú a zjavnú diskrimináciu dieťaťa so zdravotným znevýhodnením? Na ľudskoprávnom výbore som sa vás opýtala, kto koho podľa vás v tomto prípade šikanuje, a vy ste mi odpovedali, že dieťa je šikanované školou, ste to pripustili. Prečo takýto jednoznačný záver nevyplynul aj z popisu prípadu vo vašej správe? Prečo ste v správe celú situáciu zahmlili tak, že z nej vôbec nevyplynulo, že sa ňou dokladuje nedostatočná pripravenosť prostredia bežných škôl na integráciu detí so zdravotným znevýhodnením, že toto je problém? Bez toho, aby boli jasne pomenované príčiny problémov, nemožno nájsť riešenia, pani komisárka.
Pani komisárka, vypichla som len zopár príkladov, ktoré z môjho pohľadu dokladujú slabý výkon vášho úradu. Vaša správa ma nepresvedčila o tom, že pracujete zodpovedne a kvalitne. Minulý rok som žiadala, aby ste svoju prvú správu z parlamentu stiahli a prepracovali. Tento rok o to nežiadam. Pretože je mi jasné, že pokiaľ budete na čele komisariátu pre deti, zrejme sa lepšieho čítania nedočkáme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2018 14:11 - 14:13 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Vaľová, dovoľte mi, aby som vám trošku pomohla teda zorientovať sa v oblasti, o ktorej ste sama pred chvíľočkou povedali, že ste z nej úplne zmätená, a to jest stranícka príslušnosť niektorých poslancov. Rozumiem tomu, že vy ako členka strany SMER máte to uvažovanie vyslovene straníckeho typu a že pre vás je ťažko pochopiteľné, že niekto môže byť aj nestraník a ocitnúť sa na kandidátke ako nestraník. Ale dovoľte mi povedať, že je to úplne normálne a úplne bežné a úplne v poriadku. A pani Dubovcová nebola členkou strany SDKÚ. V tom sa predsa úplne mýlite. To, čo ste povedali na úvod, že veď predsa ona bola v SDKÚ, to nie je pravda. Dovoľte mi, ja vám to prečítam.
Pani Dubovcová bola sudkyňa, ktorá, ktorej politická kariéra sa začala v roku 2010, keď sa ako nezávislá kandidátka na kandidátnej listine SDKÚ - DS prekrúžkovala do parlamentu. V Národnej rade však pôsobila len necelé dva roky a pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2012 sa uchádzala o uprázdnený post verejného ochrancu práv, o ktorý mala záujem aj predtým. Takže toto je tá, toto je to pozadie pani Dubovcovej. Ona bola odborníčka, ktorá sa o tento post uchádzala už predtým, než vstúpila do politiky.
A ešte raz mi dovoľte zopakovať, že je nás tu viacero expertov, ktorí sme naozaj neboli v stranách a boli sme aj na kandidátkach ako nezávislí experti, nečlenovia strany a je to úplne v poriadku. Patrím k nim aj ja.
Skryt prepis