Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, na úvod mi dovoľte povedať dve zásadné poznámky, ktorými nadviažem na svojho predrečníka, na svojho kolegu z klubu SaS a chcela by som priblížiť aj svoje dôvody, prečo podporujem tento pozmeňujúci návrh nášho klubu.
1. Som presvedčená, že v žiadnom prípade by sme nemali diktovať zamestnávateľom, akým spôsobom majú motivovať svojich zamestnancov. Zamestnávatelia sami veľmi dobre vedia, aké benefity ich zamestnanci preferujú a najmä tí zamestnávatelia, ktorí dnes majú problém obsadiť voľné pracovné miesta, veľmi dobre zvažujú, ako benefity im môžu pritiahnuť šikovných pracovníkov a aké im ich potom vo firme aj môžu udržať. Takže nemali by sme ich nútiť ponúkať svojim zamestnancom akurát dovolenku na Slovensku, pretože možno v niektorej firme zafunguje oveľa lepšie úplne iný benefit.
2. V žiadnom prípade by nemala snaha podporiť cestovný ruch, by nemala byť platená z vreciek zamestnávateľov, ktorí aj bez takýchto nápadov vynakladajú na svojich zamestnancov nemalé prostriedky.
Dovoľte mi krátko podložiť obe tieto tvrdenia konkrétnymi argumentami. Z viacerých štatistík vyplýva, že investície zamestnávateľov do svojich zamestnancov majú z roka na rok stúpajúci trend. Ide o prirodzenú reakciu na znižovanie nezamestnanosti a na zvýšený dopyt po kvalitnej pracovnej sile. Tvrdenia, že zamestnávateľov treba prinútiť vychádzať zamestnancom v ústrety, vôbec nie sú v súlade s realitou. Väčšina zamestnávateľov má už dnes vytvorený systém benefitov, ktoré svojim zamestnancom ponúkajú a neraz ide aj o viacero výhod naraz. Okrem základného platu ponúkajú viaceré firmy svojim zamestnancom aj tzv. krátkodobé variabilné odmeňovanie, a to či už v podobe výkonnostného bonusu, provízie z predaja alebo podielu na zisku. Tie podiely na zisku na Slovensku nie sú až také obvyklé, ale výkonnostné bonusy dnes bežne poberajú aj vrcholoví manažéri, ale aj administratívni pracovníci a takisto aj manuálne pracujúci robotníci.
Spravidla platí, že čím v nižšej výkonnostnej kategórii je pracovník zaradený, tým častejšie bonus dostáva. Samozrejme rozdiel je aj vo výške toho bonusu. U vrcholových manažérov je výkonnostný bonus vyplácaný spravidla raz ročne a u manuálnych pracovníkov býva vyplácaný v mesačných intervaloch.
Ďalšími pomerne frekventovanými benefitmi sú napríklad služobné auto, to je najčastejšie na Slovensku využívaný benefit. Množstvo spoločností umožňuje užívanie auta aj na súkromné účely a dokonca niektorí ponúkajú zamestnancom aj možnosť odkúpiť si toto auto v prípade inovovania nových áut. Ďalším benefitom sú telefóny, telekomunikačné služby, to je tiež veľmi častý benefit. Príspevok na stravovanie, tretí najčastejšie využívaný benefit na Slovensku, u zamestnancov je veľmi obľúbený.
Takisto dovolenka navyše. Oproti minulým rokom túto dovolenku navyše ponúka už dnes čoraz viac zamestnávateľov. Dovolenka navyše znamená, že zamestnávateľ prepláca zamestnancovi dovolenku aj o tie dni, respektíve týždne navyše, na ktoré ešte zamestnanec nemá zákonný nárok. Ak má zamestnanec preplatených viac dovolenkových dní, obvykle si aj rád vyberie destináciu, v ktorej tú dovolenku strávi.
Príspevok za odpracované roky, to je ďalší veľmi, veľmi často používaný benefit, býva odstupňovaný spravidla po piatich rokoch a tá suma sa pohybuje v rozpätí 70 až 230 eur. Príspevok pri sobáši dostávajú zamestnanci nie v jednej firme, ale v mnohých, to je niekedy až príspevok 100 eur, pri narodení dieťaťa je to príspevok 130 eur. Narodeninový bonus je úplne bežný dnes vo firmách.
Zdravotná starostlivosť, to je tiež veľmi významný benefit, ktorý si pochvaľujú zamestnanci. Rastie počet firiem, ktoré poskytujú zamestnancom zdravotnú starostlivosť nad rámec zákona. Najčastejším benefitom sú zdravotné prehliadky, vrátane prehliadok u špecialistov a programy komplexnej starostlivosti, ale vyskytujú sa aj také benefity, ako je napríklad preplácanie liekov na recept, či príspevok na alternatívnu liečbu.
Doprava do zamestnania je na Slovensku naozaj veľmi častým benefitom, môže to napríklad znamenať aj príspevok na jedného zamestnanca okolo 200 eur ročne. Buď sa prepláca cestovné alebo sa poskytuje zmluvná doprava.
Takisto sú bežné tzv. zamestnanecké zľavy na firemné produkty a tie sú už takmer samozrejmosťou a tá zľava sa pohybuje v rozpätí medzi 15 až 33 % z obvyklej ceny toho tovaru. Zamestnanci bežne podporujú svoj, zamestnávatelia bežne podporujú svojich zamestnancov vo vzdelávaní, takisto im hradia napríklad členstvo v rôznych kluboch, či to je nejaké fitnes alebo, alebo nejaký iný športový klub, preplácajú im kultúrne podujatia a tá ročná suma na jedného zamestnanca pri týchto benefitoch, ktoré som teraz spomenula, sa pohybuje medzi 100 až 200 eur ročne.
Flexibilná pracovná doba je veľmi často využívaný benefit najmä u mladých zamestnancov. Má rastúci trend. Takisto práca z domu, aj tento benefit je veľmi žiadaný najmä u mladších zamestnancov. Dôchodkové benefity sú tiež prítomné v našom pracovnom trhu. Príspevok do tretieho dôchodkového piliera im prepláca zamestnanec, takisto benefity počas práceneschopnosti, kde ide o vyplácanie náhrady mzdy nad rámec zákona.
Zároveň si dovolím ešte raz zopakovať, že množstvo zamestnávateľov pociťuje nedostatok pracovnej sily a preto ponúkajú zamestnancom aj niekoľko spomínaných benefitov naraz. Situácia na pracovnom trhu je dnes taká, že až tretina zamestnávateľov poskytuje zamestnancom dodatočné stimuly, ktoré prevyšujú obvykle zaužívaný štandard. Takýmito stimulmi sú napríklad vyššia základná mzda v porovnaní s obvyklou mzdou v danom sektore alebo krátkodobé motivačné stimuly. Sem patrí aj napríklad taká novinka na pracovnom trhu, ktorú doniesla zmena situácie a dopyt po pracovnej sile, ako je finančná motivácia pri nástupe do zamestnania. Ide o nenávratný príspevok pri nástupe do práce, kedy zamestnávateľ vyplatí už pri nástupe zamestnancovi bonus iba za to, že vôbec nastúpil.
Ďalšou formou motivácie môže byť odmena pre zamestnanca, ak niekoho firme odporučí a ten sa v nej potom zamestná. Aby si firmy udržali svojich zamestnancov, siahajú najčastejšie po takých stratégiách, ako je rýchlejší nárast miezd, ako je na trhu obvyklé. S tým súvisí aj zrýchlený kariérny rast a kumulácia spomínaných benefitov, a najmä čoraz častejšie ponúkaná pružná pracovná doba a práca z domu.
Ako som už spomínala, tieto dve výhody, o tieto dve výhody rastie záujem najmä u mladších ľudí. (Zaznievanie gongu.) Viaceré zamestnávateľské prieskumy ukazujú, že na pracovnom trhu pribúda ľudí najmä z mladšej vekovej kategórie, respektíve vo veku, kedy si zakladajú rodiny, ktorí majú záujem o flexiprácu alebo prácu z domu a zároveň obľubujú benefity v podobe preplácania členského, povedzme vo fitku či príspevku na návštevu kina, divadla. Ak im zamestnávateľ k tomu ešte preplatí o týždeň viac dovolenky nad rámec zákona, čo je taktiež vo firmách čoraz častejšie, ide o veľmi zaujímavé benefity, ktorým dovolenková poukážka na Slovensku môže len ťažko konkurovať. Treba otvorene povedať, že spomínané benefity zamestnávatelia ponúkajú úplne dobrovoľne a ako vidno, už dnes ich zámerne a úplne racionálne smerujú do podpory plnohodnotného trávenia voľného času svojich zamestnancov. Je im totiž jasné, že najlepší zamestnanec je ten, ktorý je výkonný a spokojný.
V zásade teda platí, že benefity ponúkané zamestnávateľmi nekopírujú iba ich preferencie či možnosti, ale kopírujú aj dopyt zamestnancov po konkrétnych výhodách. Snaha zaviesť povinné dovolenkové poukážky tento prirodzený trend úplne ignoruje. Dovolím si upozorniť, že snaha nabúrať sa diktátom štátu ohľadom jedného konkrétneho povinného benefitu do tohto živého, racionálne sa rozvíjajúceho systému rôznorodých benefitov je nevhodné, nezmyselné a kontraproduktívne ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov. Domnievam sa, že jediný zmysel by malo, ak už chce niekto dovolenkové poukazy nasilu zaviesť, aby sa zaviedli dobrovoľne a nie iba v malých podnikoch, ale všade. V tomto zmysle aj predkladáme za klub SaS pozmeňujúci návrh, ktorý predniesli moji kolegovia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán minister, pán poslanec Fico vyčíslil toto opatrenie na približne 120 mil. eur a uviedol, že síce neexistuje relevantný prieskum reálnych potrieb žiakov, o ktorých by sa pri predkladaní návrhu opieral. Rezort školstva naproti tomu zaslal pred dvoma rokmi ministerstvu financií analýzu potrieb žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, v ktorej vyčíslil chýbajúcu sumu v školstve na necelých 52 mil. eur. Táto analýza je verejne dostupná na webovom sídle ministerstva školstva pod názvom Model objektivizácie počtu odborných zamestnancov v škole.
Pán minister, vy súhlasíte s použitím verejných zdrojov na úhradu obedov aj pre tých žiakov, ktorí to nepotrebujú, a netrváte na pokrytie potrieb vyčíslených v spomínanej analýze vášho rezortu, resp. rezortu školstva pre váš rezort, pre tých žiakov, ktorí bez potrebnej pomoci nedokážu v školách dobre prospievať? Že týmto žiakom chýbajú v školách špecialisti, ktorí im pomôžu prekonať bariéry v učení, potvrdzujú aj výsledky viacerých plošných testovaní, aktuálne aj tie, ktoré boli zverejnené tento týždeň, preto sa domnievam, že je to naozaj akútna potreba. Akým spôsobom vy teda riešite tú dilemu, či dať 120 miliónov, alebo dať 52 miliónov?

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán predseda, za vašu odpoveď.
Ja rozumiem tomu, že ste čakali na to uzavretie kontroly v Košickom samosprávnom kraji, a s tým súvisí aj tak trochu moja otázka doplňujúca, či považujete vy ako predseda Najvyššieho kontrolného úradu za zmysluplné takéto ustanovenie právnych predpisov, ktoré vás v podstate neoprávňuje konať, pokiaľ sa nedostanete k nejakým výsledkom kontroly. Či sa nedomnievate, že v tomto storočí by sme už mohli mať poprípade napríklad nejaký elektronický spis, do ktorého by mala mať možnosť nahliadnuť aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, lebo potom je to vo svojej podstate také bezzubé, celý tento úrad, pokiaľ sa naozaj takýmto spôsobom predlžuje kontrola na tom najnižšom stupni. A vieme veľmi dobre, že tam boli aj kladené prekážky na ukončenie tejto kontroly na Košickom samosprávnom... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem za úvodné slovo pri predstavovaní tohoto návrhu zákona, ten cieľ naozaj rozumiem, že je veľmi dobrý, veľmi užitočný, podporujem tento cieľ zákona, a to je zníženie rozdielu medzi platmi žien a mužov, ktoré na Slovensku naozaj je vysoké.
Ja som sa ťa však, pani poslankyňa, pýtala ešte mimo túto sálu, akým spôsobom sa v tomto návrhu zákona riešia školy. A moja otázka znela dosť znepokojujúco, či naozaj bude tento alebo táto povinnosť platiť aj pre školy a že či im ideme uvaliť ďalšiu takúto nejakú byrokratickú povinnosť navyše, školy patria medzi tie organizácie, kde sú tabuľkové platy a sú tam len nejaké drobné čiastky na osobné ohodnotenie. A úprimne poviem, že v tomto prefeminizovanom odvetví, ako je školské prostredie, ak by nejaká riaditeľka preferovala v tom osobnom ohodnotení dobrého fyzikára alebo dobrého matikára, ktorých vieme veľmi dobre, že je málo a že si ich chcú tie školy udržať, práve tých mužov, tak ja by som sa vôbec nečudovala.
Ale tá moja hlavná otázka znela, akým spôsobom rieši tento návrh zákona školy, ďalšiu byrokraciu v školách a čo s tým, pretože sa mi to v tomto prostredí nezdá také užitočné.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam v súlade s § 73 rokovacieho poriadku informáciu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1104).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1157 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, resp. gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nemám vo zvyku reagovať na návrhy z dielne vašej strany, ale keďže ste ma menovali, musím zareagovať.
No áno, my sme upozornili, akým spôsobom treba tento problém riešiť. A je iný ako tento váš návrh. Na to chcem upozorniť, že nie sme v zhode, tak ako ste to v zhode teraz vy sformulovali.
Domnievam sa, že aj vám uniká podstata nášho vzdelávacieho systému, a to je to, že jeden z kľúčových prvkov nášho vzdelávacieho systému sú vzdelávacie programy. To znamená, že tu je otvorená cesta. Tu sú otvorené dvere a dá sa to riešiť bez akéhokoľvek zásahu do školského zákona alebo do iných príslušných právnych predpisov. Stačí, ak bude sa v budove ponúkať viacero vzdelávacích programov. Je to jednoduché.
Ja rozumiem tomu, že sa tomuto bráni aj vláda, aj ministerstvo školstva, aj predstavitelia vládnej koalície, že tomu nerozumejú, pretože v hlavách ľudí obvykle sú zabetónované školské budovy. Nuž ale ísť cestou, že budeme znova usilovať o otvorenie ďalších školských budov, to už je naozaj, by som povedala, návrh, ktorý kopíruje minulosť a nepozerá dopredu. Bola by som oveľa radšej, keby sme sa na tejto pôde rozprávali o vzdelávacích programoch a nie zase len o školských budovách.

Ďakujem ti, pani kolegyňa, za tvoj príspevok. Z veľkej časti si povedala to, čo by som povedala ja, keby som sa prihlásila do rozpravy. Veď sme o tom diskutovali. Dovolím si len vo faktickej povedať, že áno, veľmi oceňujem aj ja to, čo si spomínala, že predkladatelia návrhu, konkrétne pán kolega Jarjabek aj so mnou o tom hovoril veľa, že mali tú ambíciu a snahu hovoriť aj s opozičnými poslancami a uchádzať sa o našu dôveru a rozumiem aj vašim argumentom. Veľmi tomu rozumiem. Je ale pravda, že súhlasím s tým, čo hovorí pani Kaščáková, že naozaj tu by mali ísť systémové riešenia v oblasti školstva, ktoré by tento problém vyriešili. Ja sa domnievam, že vy ako koaličný poslanec by ste mali mať tú ambíciu hovoriť vlastne aj so svojimi kolegami a predkladať v rámci koalície aj také návrhy zákonov, ktoré budú prekopávať problémy vo vzdelávaní. Renáta Kaščáková hovorí, že vám sa asi nechce veľmi prekopávať tie fondy, ktoré sú existujúce. No ja si myslím, že táto vláda by mala mať ambíciu totálne prekopať tie problémy vo vzdelávaní a zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na potreby žiakov, študentov, či už na vysokých školách, na stredných, ale aj na základných. A toto je tá moja hlavná výhrada, že jednoducho tá vláda toto nerobí a vy potom prichádzate s takýmito čiastkovými návrhmi. Preto ja osobne to nebudem môcť podporiť, ale rozumiem dobrej snahe a rozumiem tomu dobrému zámeru.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani ministerka, ďakujem za vysvetlenie, tomuto rozumiem, bohužiaľ, nerozumejú tomu tak aj niektorí rodičia, ktorí sa zas obracajú na mňa s takýmito otázkami, či škola môže na základe tohoto odporúčania jednoducho tie deti na isté obdobie vyradiť, vylúčiť zo školy, ale nie vylúčiť, že prestanú byť žiakmi školy, ale povedať rodičom, tak zoberte si ho na týždeň, na dva, na tri, na mesiac, pretože už sa s ním nedá vydržať. Doslova takto, hej? Ak to takto myslené nie je, tak či uvažujete o tom, že by ste nejakým spôsobom to doplnili alebo, alebo vysvetlili, aby naozaj nemohlo zo strany školy dochádzať k takýmto svojvoľným procesom.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, ja vždy s takým úžasom počúvam, ako zanietene rozprávate o cestovnom ruchu. Naozaj vidno, že je to vaša srdcová záležitosti, ste autentický, ste uveriteľný. Rovnako zanietene vždy rozprávate o podpore športu, to je takisto vaša srdcová záležitosť. Ale dovoľte mi upozorniť vás, že vaša strana, ktorej ste predsedom, má v portfóliu aj ministerstvo školstva. O vzdelávaní som vás takto zanietene hovoriť nepočula ešte nikdy - dúfam, že sa tak raz stane - a vy zásadne sa tvárite, ako keby ste mali ministerstvo cestovného ruchu. Vy ste aj sám povedali, že raz by ste takéto ministerstvo chceli mať vo vienku, aby, aby takéto ministerstvo existovalo na Slovensku, a viete si predstaviť, že by ste ho teda vedeli viesť.
Ale dovoľte mi upozorniť vás, že tam, kde sú vaše povinnosti, tie si Slovenská národná strana absolútne neplní, a to je v tom vzdelávaní. Tam máte také resty, že raz, keby ste si takto vzali slovo a hovorili k nejakému školskému zákonu, tak by som to privítala oveľa viac.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Grausová, ja si dovolím citovať slová historikov, lebo, lebo tie odpovedajú na to asi najlepšie. Je to z rozhovoru s historikom Dušanom Kováčom spred dvoch rokov. Citujem: „Pre Slovákov znamenal vznik Prvej Československej republiky v roku 1918 ešte oveľa viac ako pre Čechov. Tí už vtedy boli ďalej. Česká spoločnosť bola vyspelejšia, český národ sformovaný. Naopak, slovenský sa ešte len vďaka Masarykovej republike pretvoril z etnika na štátotvorný národ. Slováci prvý raz v histórii získali primeraný počet poslancov v parlamente. Nie ako predtým v uhorskom, kde v tom poslednom mali len dvoch zástupcov, no obvykle žiadneho. Dostali tiež svojich ministrov, dokonca predsedu vlády Milana Hodžu. Prvýkrát zažili demokratický politický systém. Slovenský pohľad na spoločný štát bol ale až dvakrát účelovo zdeformovaný. Prvý raz v roku 1939, keď ho ľudáci pomohli Hitlerovi rozbiť a ospravedlňovali to tým, že Slovákom Česi ubližovali a neriešili slovenskú otázku. Pritom opakujem, práve tento štát ju riešil. A potom nasledovala komunistická deformácie. Bol to predsa buržoázny štát, takže nemohol byť dobrý. V takom svetle sa dostal do učební a do médií. Česká spoločnosť napriek tomu, že komunisti aj jej vnucovali zdeformovaný obraz prvej republiky, si tento štát vždy viac cenila.“
Ja si myslím, že je načase, aby sme tento postoj Slovenska napravili.