Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2017 o 17:26 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2017 17:26 - 17:28 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec, za, za výborný príspevok, veľmi si ťa vážim ako experta, naozaj sa stále učím a mám sa čo učiť v tejto oblasti.
Ja len k jednej veci by som rada povedala dve poznámky. A to sa týka práve tvojho príspevku ohľadom analýzy Útvaru hodnota za peniaze, kde si sa dotkol toho testovania, a z pohľadu daňovníkov si apeloval, že odporúčania, aby boli isté testovania nie celoplošné, ale len na vzorkách, nie je z pohľadu daňovníkov efektívne a nie je to v ich záujme. Dovolila by som si s týmto polemizovať, pretože rozumiem, o čom si hovoril. Hovoril si o tom, že treba nejakým spôsobom kontrolovať a merať kvalitu vzdelávania a že na toto sa ti javí ako najlepší nástroj celoplošné testovanie. Chcem však upozorniť, že v súčasnosti toto, tento nástroj nie je dostatočný, pretože sa testuje len z dvoch predmetov, a ak by to malo byť z viacerých predmetov tak, aby to spĺňalo tvoje očakávania, tak by to boli iné peniaze, oveľa väčšie peniaze. A dovolím si povedať, že tam už by som naozaj sa pýtala na tú efektivitu týchto peňazí, pretože by to neprinieslo tie požadované výstupy. A takisto by sme z týchto výstupov ani nemohli merať kvalitu učiteľov. Ja pred týmto varujem, že jednoducho tieto testovania nám o kvalite učiteľov nič nepovedia. A ak sa na toto chceme spoliehať, tak je to cesta do pekla.
Ale toto sú už odborné debaty, ktoré neprináležia zrejme na debatu o rozpočte, ale, ale o nejakom zákone v oblasti vzdelávania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

30.11.2017 16:04 - 16:07 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Rada by som predložila interpeláciu na pána ministra dopravy, pána Árpáda Érseka. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem, pán minister, podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 30. novembra 2017, keď doprava na Slovensku a obzvlášť v Bratislave a okolí v súvislosti so snehovou kalamitou kolabovala, vyhlásili Železnice Slovenskej republiky, že, citujem, "sneženie nespôsobilo na železničných tratiach zatiaľ vážnejšie problémy", koniec citátu, pričom vraj podľa železníc bola v tejto deň, opäť citát, "železničná doprava plynulá a bez výhradných meškaní". Avšak pravdou je, že vlaky na trati Komárno – Bratislava meškali viac než 60 minút. Meškali údajne preto, že tri výhybky železníc Slovenskej republiky na tejto trati neboli funkčné kvôli v noci napadnutému snehu.
Pán minister, je pravda, že tento stav nastal aj preto, že Železnici Slovenskej republiky obmedzujú nočné smeny, ktoré sa majú starať o funkčnosť výhybiek?
Zároveň chcem upozorniť, že železničná trať Komárno – Bratislava má problém s plynulosťou prevádzky nielen počas zimy, ale celoročne. Problémom sú neustále výluky, ktorých dôsledkom je nutnosť ľudí presadať z vlakov do autobusov a naopak.
Pán minister, existuje na Slovensku iná trať, ktorá by bola tak vyťažená, ako je trať Komárno - Bratislava a zároveň by išlo o jednokoľajovú trať? Pretože problémy s výhybkami a výlukami, ktoré sa na tejto trati opakujú a spôsobujú tak obyvateľom problémy v ceste do práce a do škôl, evidentne súvisia s tým, že táto frekventovaná trať nemá druhú koľaj.
Pán minister, chcem sa vás opýtať, neuvažuje sa o rozšírení tejto trate o ďalšiu koľaj?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2017 15:05 - 15:07 hod.

Zuzana Zimenová
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2017 14:49 - 14:51 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Mám doplňujúcu otázku. Predpokladám, že keby tu bola pani ministerka, tak by mi možno na ňu vedela odpovedať, ja ju napriek tomu položím.
Tak, ako ste to spomínali, pán minister, sú tri možnosti, ako sa môžu tieto deti začleniť do vzdelávania v bežnej základnej škole. Prvou možnosťou je vytvorenie špecializovanej triedy, ako ste povedali. Nuž, nezdá sa mi, že práve vytvorenie špecializovanej triedy by malo byť nápravným opatrením segregácie, ktorú tuto deti zažívali v špeciálnej škole, kde boli neoprávnene, pretože opäť budú vyčlenené z kolektívu žiakov bežnej školy, a napriek tomu, že takéto opatrenie máme v systéme, nemyslím si, že je vhodné práve na tieto deti ho použiť.
Ďalšie opatrenie ste spomínali, celodenný vzdelávací systém. Nuž tento celodenný vzdelávací systém je naozaj závislý od eurofondových peňazí. Nie na každej škole je možné ho robiť dobre. Táto škola je síce zapojená zase v eurofondovom projekte, ale veľmi pochybujem, že by práve takáto nad pomery bežnej, nad bežné pomery pri písaní tohoto projektu, situáciu vedeli zvládnuť v rámci zase tohoto projektu, ktorý tam beží, lebo je iný projekt, to je zase nie celodenná škola, ale iný projekt, takže to celkom nesedí, že to by šlo.
A čo sa týka tých individuálnych výchovno-vzdelávacích programov, nuž, neviem, pretože pani riaditeľka a pani učiteľky sa vyjadrili, že to bude veľmi ťažký boj s týmito deťmi. Tak preto sa pýtam na tie deti. Ja som sa snažila získať nejakú informáciu, že ako sa v takýchto prípadoch postupuje, či existuje nejaká metodika pre učiteľov, ako majú tie deti doučovať. Jednoducho pomôcť im. Zjavne v tej odpovedi som to nenašla.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 30.11.2017 14:15 - 14:16 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, ja teraz opomeniem ten úvod vašej odpovede, v ktorom ste povedali, že jednoducho ľudia, ktorí robia tú istú prácu vo verejnom sektore a v súkromnom zariadení, že majú rozdielnu náplň práce alebo sú rozdielni, to, to teda tomu som dosť dobre nerozumela ale na toto... (Reakcia z pléna.) Dobre, tak opýtam sa aj, ako ste toto teda mysleli?
A zároveň sa chcem opýtať, pán minister, na odstránenie platovej diskriminácie verejných zamestnancov. Ste sľúbili, že už v januári 2019 bude tento problém vyriešený, ale keď ste v polovici novembra predložili do pripomienkového konania plán legislatívnych úloh vlády na rok 2018, tak takáto úloha sa vlastne v tom pláne vôbec nenachádza. Takže ja by som sa chcela opýtať, ako ste to vlastne mysleli na vláde s tým, že to vyriešite v roku 2019?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

13.10.2017 10:22 - 10:30 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za záverečné slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím povedať, že mňa rovnako ako kolegu poslanca Mira Beblavého prekvapila takáto vášnivá debata o tomto návrhu zákona. Zároveň aj potešila, pretože na tejto schôdzi, ktorá naozaj napreduje šialeným tempom, ja som vôbec neočakávala, že sa niekto do debaty zapojí. Opäť sa však potvrdilo, že sa zapája iba opozícia, ktorej naozaj ide o vecnú a konštruktívnu debatu, vynímajúc samozrejme kolegov, ktorí tu chrlia iba nenávistné prejavy, ktorým o vec zásadne a nikdy nejde.
Súhlasím s Ondrejom Dostálom, ktorý povedal, že tento návrh zákona považuje za tzv. vyplavujúci návrh zákona. Mne sa tento termín veľmi páči a musím povedať, že ja osobne začnem takúto optiku na návrhy zákonov používať, pretože je v tom skrytá hlboká pravda. Naozaj sú návrhy zákona, o ktorých človek pôvodne nepredpokladá, že môžu vyvolať vášne a debaty, ale ono sa to tak stane, pretože majú v sebe vyplavujúci potenciál. Podržme si tento pojem v sebe, podržme si túto optiku, ona sa nám ešte bude veľmi hodiť.
Vecne chcem reagovať na faktickú poznámku pána podpredsedu Národnej rady a člena poslaneckého klubu MOST - HÍD pána Bugára, ktorý odišiel, nevypočuje si už v záverečnom slove moju odpoveď. Ja som si dávala veľký pozor na to, kto tu sedí z poslaneckého klubu MOST - HÍD. Nuž v podstate to hovorím prázdnym stoličkám, ale nevadí. Je pravda, že svoju faktickú poznámku využil iba na prezentáciu návrhu MOST - HÍD na riešenie situácie v národnostných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Prezentoval, že už sa práve pripravuje na ministerstve školstva nová metodika výučby slovenčiny na týchto školách, pre týchto žiakov a že preto prichádza môj návrh neskoro a je v podstate zbytočný. Nuž napriek tomu, že tu pán Bugár nesedí, dovolím si nesúhlasiť a dovolím si pripomenúť, že som bola za splnomocnenom vlády pánom Ábelom Ravaszom, ktorý je rovnako zo strany MOST - HÍD, s ktorým som mala dlhú debatu o tomto návrhu zákona a ktorý povedal, že si nemyslí to, čo pán Bugár teraz prezentoval, pretože rieši práve tieto deti aj z rómskych komunít, ktoré dobre po slovensky nevedia, a myslí si, že môj návrh zákona je komplementárny k návrhom MOST-u - HÍD. To znamená pre všetkých tých, ktorí, aha, kolegovia zo SNS už tiež odchádzajú, tak nič. Komplementárny znamená, že doplňujúci.
Ja som sa rozprávala aj s pánom štátnym tajomníkom Krajňákom, ktorý je na ministerstve školstva nominovaný práve za stranu MOST - HÍD, o návrhoch MOST - HÍD, ktoré pripravujú, aby sa učila slovenčina v prostredí národnostného školstva inak, a predniesla som mu aj svoj návrh s tým, že som žiadala o podporu aj MOST - HÍD. A on mi na to povedal, že no ale veď my to už riešime. Keď sme sa rozprávali o tom, ako to riešia, tak sa zistilo, že naozaj ich návrhy riešia len tú skupinu detí, ktorá sa bude učiť po slovensky v národnostných školách. To znamená, oni budú mať svoju vlastnú metodiku. Zahrnie to naozaj len tie deti, ktoré tam majú vyučovací jazyk maďarský, poprípade jazyk inej národnostnej menšiny a na toto bude našitá tá metodológia výučby slovenčiny. Ja rozumiem tomu, že nie sme tu všetci odborníci, ale tí, ktorí naozaj majú skúsenosti s výučbou jazykov, vedia, že toto nie je to, čo navrhujem ja. To sa opiera naozaj o tú maďarčinu, tá výučba slovenčiny. Oni využijú tú maďarčinu na to, aby im vysvetlili, ako sa v tej slovenčine tvoria vety, aká je tam gramatika. Oprú sa o ten jazyk národnostnej menšiny.
To, čo navrhujem ja, by pomohlo aj iným deťom práve kvôli tomu, že by sa učila tá slovenčina úplne iným prirodzeným, veľmi jednoduchým spôsobom krok po kroku. Vysvetlím. Kto má deti a ich deti sa učili po anglicky už na prvom stupni alebo nejaký iný cudzí jazyk na prvom stupni, malí tretiaci, alebo dokonca v škôlke, ak si pamätáte, no mali oni gramatiku? Oni mali nejakú učebnicu gramatiky angličtiny, kde by ich učili nejaké takéto? No nemali. Učia sa to, učia sa to tak, že oni jednoducho sa do toho jazyka hodia bez toho, aby mali komplementárne nejakú výučbu, ktorá sa opiera o štruktúru materinského jazyka. To znamená, učia sa to živelne. Učia sa to úplne iným spôsobom bez toho, aby sa opierala tá výučba, v tomto prípade slovenčiny, o ten daný materinský jazyk. O toto ide.
Keď som sa rozprávala so štátnym tajomníkom Krajňákom a vysvetľovala som mu tento princíp, ktorý by zahrnul napríklad výučbu slovenčiny malej Číňanky, ktorá prišla do školy pred dvoma rokmi na strednom Slovensku, výučbu slovenčiny v základnej škole v Novákoch malého Vietnamca, ktorý prišiel do tej školy pred rokom a pol. Výučbu slovenčiny každého jedného takéhoto dieťaťa, a teraz nemám na mysli len tie rómske deti, ale aj takéto situácie. Hovorím, sú v tej triede samé, nemajú možnosť využiť vašu metodiku národnostného školstva, pretože sa ich vôbec netýka. Ponúknime im takú učebnicu výučby slovenčiny, ktorá by sa nemusela opierať o materinský jazyk, ale učila by to týmto hravým spôsobom. On mi na to skutočne odpovedal, jaj no rozumiem vám, ale takých detí je málo. My to v podstate vyriešime, vyriešime to pre to národnostné školstvo a potom sa časom hádam niečo. No ale hovorím, ale veď prečo potom časom? Veď to máme tu. Na to mi skutočne odpovedal, jaj, pani Zimenová, no ale vy chcete riešiť každé jedno dieťa. Veď to sa v tom systéme nedá. No ďakujem pekne za takú podporu. Ďakujem pekne za takýto prístup. Áno, chcem to riešiť pre každé jedno dieťa.
Takže, a ešte jedna poznámka, ešte jedna vec mi napadla, ktorá tu neodznela. S týmito problémami sa nestretávajú len deti, alebo teda deti z rodín, ktoré žijú na území Slovenska a nehovoria po slovensky. Obracajú sa na odborníkov v jazykovedných ústavoch a rôznych spolkoch aj naši slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí a ktorí žijú na územiach, kde nie sú opäť národnostné školy. My sme si zvykli, že naša slovenská menšina má svoje národnostné školstvo, o ktoré sa staráme. Nuž ale veď ľudia chodia pracovať teraz do Európskej únie a žijú tam s tými deťmi bez toho, aby mohli navštevovať nejakú národnostnú školu slovenskú, kde by sa učili po slovensky. Oni potrebujú rovnako tieto metodiky. Oni chcú tie deti naučiť po slovensky a nevedia ako. Pre týchto by to bolo tiež riešenie, ak chceme, aby sa vracali sem.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2017 10:00 - 10:02 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať kolegyni poslankyni Nicholsonovej za jej príspevok. Chcem odpovedať teraz vecne a odborne na jeden jej podnet, ktorý odznel. Samozrejme, keď hovoríme o vzdelávacích programoch, ktoré by boli na výučbu jazyka pre deti s iným materinským jazykom, súčasťou štátnych vzdelávacích programov, myslím tým na všetkých vzdelávacích stupňoch vrátane teda predprimárneho vzdelávacieho stupňa, ktorý sa v tej učiteľskej hantírke vlastne považuje za program pre materské škôlky, takže je to úplne samozrejmé, že už tam by sa s tým malo začať. Absolútne sa stotožňujem, že čím skôr sa tie deti dostanú do kontaktu nielen s jazykom, ale aj s celkovo sociálnym prostredím, ktoré môže kultivovať nielen ich návyky a nejaké, nejaký potenciál, ktorý osobne majú, ale ich môže aj rozvíjať na úrovni vedomostí a kognitívnych zručností, tak to je potrebné začať čo najskôr. Takže s týmto sa ja len stotožňujem. Na ostatné poznámky, ktoré tu teraz zazneli, našťastie nemôžem reagovať, lebo to bolo len vo faktických poznámkach. Len chcem povedať jednu vec. Veľmi si cením, keď sa do debaty zapoja ľudia, ktorí naozaj problematike rozumejú a vedia, o čom to je, ako kolega Sopko, ktorý je učiteľ, alebo Lucia Nicholsonová, alebo aj ďalší kolegovia, ktorí tu podporne vystúpili. Veľmi ma mrzí, ak tu máme naozaj učiteľov, ktorí sa prezentujú tak, ako sa prezentujú. Verím, že takých bude v našom systéme čo najmenej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2017 9:45 - 9:46 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pánovi poslancovi Maroszovi za jeho podporný príspevok a ďakujem, ďakujem pekne aj za to, že detailnejšie vysvetlil európsky referenčný rámec vzdelávania jazykov, pretože práve o to mi išlo. Týmto návrhom chcem naopak podporiť výučbu slovenčiny a podporiť aj používanie, efektívne používanie a správne používanie slovenčiny ako štátneho jazyka práve z toho dôvodu, aby si aj tieto deti, ktoré po slovensky dobre nevedia, keď prichádzajú do školy, vytvorili k štátnemu jazyku pozitívny vzťah. Tento európsky referenčný rámec nám naozaj hovorí, že treba to robiť iným spôsobom, ako takým, ako to robíme už desiatky rokov v našich školách, že im dávame do rúk učebnice, ktorým nerozumejú a v ktorých sú texty, ktoré nie sú schopné tieto deti zo začiatku zvládnuť. Ďakujem veľmi pekne za to.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.10.2017 9:28 - 9:36 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, na Slovensku žije veľa detí, ktoré so spisovnou slovenčinou sa stretávajú až pri nástupe do školy. Doma hovoria odmalička inak, po maďarsky, po rusínsky, či rómskym alebo iným nárečím. Niektoré sa doma rozprávajú cudzími jazykmi, ktoré na Slovensku medzi jazyky národnostných menšín vôbec nepatria. Ide napríklad o deti cudzincov, ktorí na území Slovenska žijú a pracujú v rôznych firmách, či už ako manažéri alebo zamestnanci firiem alebo živnostníci. Patria sem napríklad aj deti utečencov, ktorým sme na Slovensku ponúkli útočisko a ktoré musia na našom území plniť povinnú školskú dochádzku zo zákona rovnako ako deti občanov Slovenska.
V našich školách je dnes približne 3 600 detí hovoriacich iným jazykom ako slovenským, či jazykom národnostnej menšiny. To vôbec nie je malé číslo. Ak tieto deti, ktoré hovoria iným materinským jazykom, prídu do slovenskej školy, majú problém komunikovať s učiteľmi aj s spolužiakmi, pretože slovenčine dobre nerozumejú. Pochopiteľne majú aj veľký problém na vyučovaní. S týmto problémom sa však obvykle pasujú samé. Školy totiž nemajú k dispozícii žiadnu metodiku, žiaden plán, ako s týmito deťmi pracovať a ako ich vyučovací jazyk doučiť. V podstate sa tak akosi predpokladá, že sa tieto deti v školskom prostredí po slovensky časom naučia akoby samé od seba, že sa tá slovenčina na ne akosi nalepí.
Tak jednoduché to však nie je. Pri učení sa po slovensky potrebujú tieto deti pomoc. Podobne, ako ju potrebujú slovenské deti pri výučbe cudzích jazykov. Všetky deti potrebujú odborné vedenie, aby sa daný jazyk naučili rýchlo a správne. Aby sa deti s iným materinským jazykom naozaj naučili dobre po slovensky, mali by sa slovenčinu učiť podobným spôsobom, ako sa obvykle učia deti cudzí jazyk - hravo, krok po kroku, nie hneď gramatiku, ale najprv zvládať bežnú komunikáciu, bežné výrazy, aby vedeli slovenčinu čo najskôr používať v bežnom živote. Aby v prvom rade v škole ostatným rozumeli a vedeli sa dohovoriť. Namiesto toho však dostanú v škole do rúk rovnaký šlabikár a rovnaké čítanky s ťažko zrozumiteľnými básničkami a textami ako ich spolužiaci, ktorí po slovensky hovoria odmalička.
Pýtam sa, ako vôbec môžme od týchto detí očakávať, že budú v škole prospievať a dosahovať rovnako dobré výsledky ako ich spolužiaci, pre ktorých je slovenčina materinským jazykom. Náš školský systém to od nich naozaj očakáva. Pýtam sa, prečo im nepomáha najprv túto jazykovú bariéru preklenúť?
Vo svete existuje množstvo už overených postupov, ako naučiť deti s rôznymi materinskými jazykmi vyučovací jazyk školy. Ja sama som to videla na vlastné oči v Anglicku, kde som sa bola v londýnskych školách z okrajových štvrtí, ktoré navštevovali najmä deti cudzincov, pozrieť na to, ako ich učia angličtinu. V týchto školách boli deti až s 23 materinskými jazykmi. Tie školy boli na tieto deti pripravené. Poskytli im učebné materiály, odborné vedenie a deti pomerne rýchlo zvládli angličtinu tak, aby sa v nej mohli ďalej vzdelávať. Svedkami tohto efektívneho prístupu sú aj početné slovenské rodiny žijúce vo Veľkej Británii, ktorých deti za pár mesiacov po nástupe do školy hovoria plynulo po anglicky. Aj naše rómske deti, ktoré majú doma so slovenčinou väčší problém ako tam, sa po anglicky kľudne naučia.
Prečo sa náš školský systém iba prizerá, ako u nás tieto deti v škole zlyhávajú aj vďaka tomu a niekedy najmä kvôli tomu, že nevedia poriadne jazyk, ktorým učitelia látku vysvetľujú? Ako je možné, že na Slovensku iba konštatujeme, že sa v rôznych testovaniach z roka na rok zväčšuje počet žiakov so slabými alebo dokonca podpriemernými výsledkami a nerobí sa nič pre to, aby sa ich výsledky zlepšili, pričom je úplne evidentné, že veľká časť z týchto žiakov zlyháva v škole len preto, že neovláda dobre slovenčinu? Tradične uplatňovaný jednotný princíp vyučovania štátneho jazyka v školách bez ohľadu na materinský jazyk dieťaťa neprináša očakávané výsledky. Keďže tieto deti nie sú vzdelávané adekvátnymi metódami, no podliehajú rovnakým kritériám ako ich po slovensky hovoriaci spolužiaci aj na výstupe z ročníka, aj pri postupe na vyššie vzdelávacie stupne, často nedokážu tieto prísne kritériá úspešnosti splniť. Výsledkom je stav, keď neovládajú štátny jazyk na požadovanej úrovni, nemajú k štátnemu jazyku vytvorený pozitívny vzťah a v dôsledku toho zaostávajú aj vo všetkých ďalších vyučovacích predmetoch.
Na nedostatky v organizovaní a zabezpečení výučby slovenského jazyka na rozličných stupňoch a v rozličných druhoch škôl, ako aj pri príprave učiteľov slovenského jazyka dlhodobo upozorňujú aj samotní pedagógovia. Bez náležitej podpory nedokážu sami čeliť čoraz náročnejším situáciám v školách, ktoré zažívajú preto, lebo detí s rôznymi materinskými jazykmi v školách pribúda. Dlhodobo konštatovaný nepriaznivý stav sa doteraz nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa takýchto odporúčaní je potrebné identifikovať pozitívnu prax a relevantné metodiky v učení cudzích jazykov a zohľadniť ich pri vyučovaní oficiálneho štátneho jazyka.
Predkladaný návrh zohľadňuje uvedené odporúčania Rady Európy, aj záväzky vyplývajúce zo zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu je zlepšiť doterajší stav, a to zavedením systémovej výučby slovenského jazyka v prípade inojazyčných detí a vytvorením ponuky vzdelávacieho programu, v ktorom by bol na ich vzdelávacie potreby braný ohľad. Navrhujem, aby takýto program bol súčasťou štátnych vzdelávacích programov a aby bol vytvorený v gescii Štátneho pedagogického ústavu, ktorý je tvorcom a garantom štátnych vzdelávacích programov pre tzv. všeobecné vzdelávanie.
Na záver už len pár slov. Návrh zákona som predstavila aj splnomocnencovi vlády pre rómske komunity pánovi Ábelovi Ravaszovi. S potešením môžem konštatovať, že sme našli zhodu, že som získala pre návrh jeho podporu a vyjadrenie, že tento môj návrh považuje za užitočný doplnok k aktuálnym návrhom na zlepšenie výučby slovenčiny v prostredí národnostného školstva, s ktorými prichádza strana MOST - HÍD. Spoločne so splnomocnencom sme toho názoru, že tento mnou predkladaný návrh zákona môže pomôcť práve tým deťom, ktoré nie sú v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ale sú v triede slovenských škôl so svojím problémom osamotené, či v počte, pre ktorý nie je možné zriadiť samostatnú vzdelávaciu skupinu. Aj pre tieto deti by mala škola dokázať zabezpečiť pomoc pri prekonávaní jazykovej bariéry. Predkladaný návrh zákona rieši práve takéto situácie.
Dodávam zároveň, že ak by bol skutočne vytvorený vzdelávací program na výučbu slovenčiny pre deti hovoriace iným materinským jazykom podľa tohto môjho predkladaného návrhu, mohol by sa pokojne využívať aj v skupinách či prípadne aj v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, teda aj v národnostnom školstve. Predkladaný návrh je flexibilný a zohľadňuje rôznorodé potreby žiakov a učiteľov, ktoré v súčasnosti narastajú a na ktoré naše školy nie sú dostatočne pripravené reagovať. Preto verím, že návrh zákona získa podporu, ako opozície, tak aj koaličných poslancov.
Vopred vám za ňu v mene všetkých týchto detí ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.10.2017 9:24 - 9:25 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavila návrh zákona. Najprv stručne a potom sa samozrejme hlásim do rozpravy.
Cieľom návrhu je umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Navrhuje sa umožniť v školách používanie špecifických metodík pri výučbe slovenčiny v prípade, ak školu navštevuje žiak alebo žiaci s iným materinským jazykom, ako je jazyk slovenský. V takomto prípade je potrebné umožniť výučbu slovenčiny v školách spôsobom, ktorý bude rešpektovať relevantné metodiky v oblasti výučby cudzích jazykov. Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu na výučbu slovenského jazyka pre týchto žiakov, ktorý bude súčasťou záväzného štátneho vzdelávacieho programu.
Skryt prepis