Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, väčšina žiakov so zdravotným znevýhodnením sa dnes učí v špeciálnych školách, no trendom je integrovať ich čoraz častejšie aj do bežných materských, základných a stredných škôl. Učiteľom v oboch typoch škôl, v špeciálnych aj v bežných školách, pomáhajú pri vzdelávaní týchto žiakov asistenti učiteľa s pedagogickou kvalifikáciou. Asistenti učiteľa pomáhajú učiteľom pri príprave na hodinu a na vyučovaní v triede. Asistent učiteľa je teda pomocou najmä pre pedagóga, ako vyplýva už zo samotného názvu tejto pracovnej pozície. Nie je to osobný asistent žiaka.
Úlohou asistenta učiteľa je upravovať podmienky vzdelávania žiakov tak, aby mohli vo vzdelávaní optimálne napredovať, a to sa netýka len žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale všetkých žiakov v triede. Asistent učiteľa totiž nie je v triede nato, aby sedel len pri jednom žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ale nato, aby pomohol učiteľovi zvládnuť odučiť vyučovaciu hodinu spôsobom, ktorým budú do vzdelávania začlenení všetci žiaci v triede. Znamená to, že asistent učiteľa sa môže – a v princípe aj má – venovať celej triede.
Mnohé deti so zdravotným znevýhodnením však potrebujú počas dňa okrem asistencie pri učení sa aj osobnú asistenciu pri bežných činnostiam. Ich znevýhodnenie často vyžaduje nepretržitú pozornosť dospelej osoby. Právne predpisy v školskej oblasti však nijako neupravujú, že by mal tieto činnosti vykonávať asistent učiteľa.
Celkove by sme mohli zhrnúť povinnosti asistenta učiteľa, ktorý pomáha napríklad učiteľovi v triede so žiakom s mentálnym postihnutím, nasledovne: Asistent učiteľa prichádza do triedy pred učiteľom a pomáha žiakovi pripraviť si pomôcky na vyučovanie. Na vyučovaní mu pomáha pochopiť podstatu novej látky a znenie úloh, diktuje žiakovi poznámky, ak ich nestíha prečítať z tabule, a pomáha mu robiť si poznámky z učebnice. Snaží sa mu text zjednodušiť tak, aby žiak všetkému porozumel. Na geometrii mu pomáha pracovať s kružidlom, pravítkami alebo inými potrebnými pomôckami. Na hodine materinského alebo cudzieho jazyka asistent učiteľa vysvetľuje ešte raz gramatické javy a poučky tak, aby im žiak dobre porozumel. Ak žiak nestíha pracovať na vyučovaní s triedou, asistent s ním pracuje jeho vlastným tempom. Pri písaní písomnej práce asistent zjednodušuje zadania úloh a viackrát sa ich snaží žiakovi vysvetliť, aby otázku dobre pochopil a dokázal na ňu odpovedať. Keď učiteľ v rámci hodiny ide niečo vysvetliť žiakovi, s ktorým pracuje asistent, ten preberá úlohu učiteľa a pracuje s celou triedou, väčšinou kontroluje plnenie úloh, ktoré učiteľ žiakom zadal, alebo samostatne vedie časť hodiny.
Asistent učiteľa, podobne ako učiteľ, sa tiež pripravuje na vyučovanie. Učiteľ rozhodne, do akej miery má integrovaný žiak nové učivo ovládať, čo je pre neho podstatné. Asistent učiteľa potom pripraví pre žiaka vhodné postupy na osvojenie si učiva. Ako vidíme, asistent učiteľa je kvalifikovaný pedagóg, ktorého hlavnou úlohou je pomôcť učiteľovi hladko odučiť učivo a vytvoriť v triede podmienky, za ktorých bude optimálne zapojený do vyučovacieho procesu každý jeden žiak.
Nie vždy mali asistenti učiteľa takúto vysokú mieru zodpovednosti. Pôvodne boli asistenti učiteľa do školského systému zavedení ako pomocníci, ktorých kompetencie boli pôvodne výrazne nižšie. Asistentov učiteľa robili neraz členovia komunity, v ktorej škola pôsobila, a pomáhali žiakom napríklad s preklenutím rečovej bariéry, ak títo doma nehovorili vyučovacím jazykom, ale vlastným nárečím. Z týchto pôvodných asistentov učiteľa profitovali najmä rómski žiaci. Časom sa to však zmenilo. Pozícia asistenta učiteľa sa zaradila medzi riadnych odborných zamestnancov, u ktorých je podmienka mať vysokoškolské vzdelanie.
Pomocný personál, ktorý dovtedy pomáhal v škole so všetkým, čo bolo treba, postupne zo škôl vymizol a chýba nám dodnes a nielen v lokalitách s početným zastúpením rómskych žiakov v školách, ale aj v triedach, kde sú žiaci so zdravotným postihnutím. Asistentov učiteľa, ktorými kedysi mohol byť prakticky hocikto so strednou školou, dnes robia najmä špeciálni pedagógovia alebo vyštudovaní učitelia. Je logické, že k povinnostiam, ktoré vykonávajú, im nie je možné automaticky pridávať aj zodpovednosť za výkon osobnej asistencie.
Pozrime sa teraz na profil osobného asistenta. Dovoľte mi prečítať aspoň niektoré zo zoznamu činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie. Po prvé, vstávanie, líhanie, polohovanie. Po tretie, osobná hygiena, obliekanie, vyzliekanie, príprava jedla, podávanie jedla, podávanie liekov, nakupovanie, starostlivosť o kompenzačnú pomôcku. Dorozumievanie, kam patrí písanie, čítanie, telefonovanie, artikulačné tlmočenie, taktilné tlmočenie, tlmočenie v posunkovej reči, sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby, predčítanie pre nevidiacich, dohľad, pomoc pri akútnom ochorení, preprava alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách.
Čítam to z toho dôvodu, že naozaj je potrebné uvedomiť si, že rozsah tých činností medzi asistentom učiteľa a osobnou asistenciou je diametrálne odlišný.
Odporcovia vpustenia osobných asistentov do škôl tvrdia, že všetky tieto činnosti môžu a majú vykonávať asistenti učiteľa. Pýtam sa však, či je naozaj správne očakávať, že tieto činnosti spojené s bežnými samoobslužnými úkonmi budú vykonávať asistenti učiteľa s vysokoškolským vzdelaním a s pedagogickou kvalifikáciou. Tí sú potrební ako soľ na vyučovacích hodinách a z ich prítomností profituje množstvo detí v škole, nie iba jeden žiak so zdravotným znevýhodnením. Navyše z povahy svojich úloh nestíhajú ani pri najlepšej vôli byť žiakovi s postihnutím celý deň poruke v prípade, že je to potrebné.
Pomáhať deťom pri samoobslužných činnostiach a pri prekonávaní bariér v bežných situáciách je úloha pre osobného asistenta. Osobní asistenti, teda asistenti bez pedagogickej kvalifikácie, však v školách v súčasnosti k dispozícii nie sú. Niežeby deti so zdravotným postihnutím nemali na Slovensku na osobného asistenta nárok. Majú a mnohým z nich ho rezort práce a sociálnych vecí aj prepláca. Títo osobní asistenti detí však majú vstup do základných a stredných škôl na Slovensku zakázaný, a to aj do špeciálnych škôl, podotýkam, kde by sme predpokladali, že je osobná asistencia samozrejmosťou. Výnimku majú len študenti so zdravotným znevýhodnením na vysokých školách. V základných a v stredných školách vrátane škôl špeciálnych musí ostať osobný asistent dieťaťa pred bránou školy.
Žiakom so zdravotným znevýhodnením, ktorí si riadne plnia povinnú školskú dochádzku, štát osobnú asistenciu prepláca iba v čase mimo školy. Osobní asistenti môžu dieťa do školy doviesť a po skončení vyučovania ho môžu odviesť domov. V škole však s ním ostať nemôžu. Dôsledkom tohto nezmyselného zákazu je, že v školách dnes nemá kto pomôcť deťom s postihnutím pohybovať sa po chodbách, najesť sa, ísť na toaletu. Vďaka takémuto zákazu nemôžu deti s postihnutím ani navštevovať popoludňajšie aktivity v školských kluboch. Nezmyselnosť takéhoto zákazu je očividná najmä v špeciálnych školách, v ktorých pomoc pri bežných úkonoch potrebuje väčšina žiakov.
Osobná asistencia je služba, ktorá má pomôcť osobám so zdravotným znevýhodnením v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu ich života, podporia ich vlastnú aktivitu a zvýšia ich šance na lepšie uplatnenie sa v spoločnosti. Ľudia s postihnutím využívajú osobnú asistenciu na to, aby mohli žiť aktívnejší a samostatnejší život, ako im postihnutie dovoľuje. Niet najmenších pochýb, že vzdelávanie v škole patrí medzi aktivity, ktoré sú pre rozvinutie schopností detí viesť samostatný a úspešný život v dospelosti kľúčové. Preto niet dôvodu, pre ktorý by mala byť osobná asistencia v základných a v stredných školách týmto deťom upieraná, obzvlášť tým deťom, ktoré majú v dôsledku postihnutia na osobnú asistenciu nárok a žiadosť o jeho poskytnutie im bola úradom práce, sociálnych vecí a rodiny schválená.
Je pravda, že nie všetci rodičia by chceli tento ozaj veľmi skromný balík zaplatených hodín osobnej asistencie využiť pre svoje dieťa akurát počas jeho pobytu v škole. Mnohí z nich pracujú na zmeny alebo majú iné povinnosti, počas ktorých potrebujú, aby ich zastúpil osobný asistent doma, keď nemôžu byť s dieťaťom. Avšak tým rodičom, ktorí by chceli dieťaťu zabezpečiť osobného asistenta počas dňa v školskom prostredí, by zákon nemal brániť vybrať si. Chýbajúcu osobnú asistenciu v školách dnes suplujú ochotní asistenti učiteľa alebo samotní učitelia. Robia to však nad rámec svojho kvalifikačného zaradenia a na úkor plnenia ostatných povinností a aj to je dôvod, prečo počet žiadostí o asistentov učiteľa z roka na rok stúpa. Keďže detí so zdravotným znevýhodnením v školách pribúda, je potrebné nastaviť nové systémové riešenia. Umožnenie vstupu osobných asistentov do škôl je prvým krokom k zlepšeniu.
Tento návrh neznamená, že k požadovanému počtu asistentov učiteľa v školách pribudnú mechanicky osobní asistenti. Naopak, návrh sleduje zámer, aby si každá škola mohla vyskladať svoj vlastný podporný tím podľa skutočných potrieb a možností žiakov, tak, aby sa reálne uspokojili ich rôznorodé potreby. Som presvedčená, že ak umožníme deťom, aby aspoň niektoré z nich sprevádzal v škole ich osobný asistent, odzrkadlí sa táto možnosť aj na znížení počtu žiadostí o asistenta učiteľa. A ak by sa aj súčasný objem financií vynakladaných na asistentov učiteľa v rezorte školstva a na osobnú asistenciu v rezorte práce a sociálnych vecí nenavýšil ani o cent, v školách by mohlo za rovnaké peniaze pôsobiť viac ľudí ako dnes.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás preto požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem.