Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2019 o 15:47 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2019 15:47 - 15:48 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem ti, Martin, za tvoje vystúpenie. Ja som najprv reagovala naozaj tak, že tento návrh zákona je úplne zbytočný, pretože je vedený len nejakou osobnou ambíciou, resp. zlým vkusom a nepochopením predkladateľov. Ale ty si ma vrátil opäť do obrazu, že naozaj pri každej príležitosti je potrebné, a dobre si to urobil, povedať zástupcom strany, že jednoducho si neplnia svoje, svoje povinnosti tam, kde by si ich mali plniť. To znamená, naozaj v oblasti vzdelávania konkrétne, kde aj mňa to veľmi hnevá a trápi, že tam totálne Slovenská národná strana zlyháva. A vy si dovoľujete sem chodiť s takýmito, Ondro Dostál tomu hovorí prkotina, ty tomu hovoríš, Martin, blbosť, ja, aby som neurazila pána Farkašovského, poviem nezmysel. A chcem len pripomenúť aj situáciu, keď sa, keď si sa vtedy stretol s ministerkou Lubyovou v tej relácii, že si bol prekvapený, že toto má byť téma rozhovoru. Tak chcem len pripomenúť, že celá tá situácia nadobudla obludných rozmerov, keď v podstate tá hokejová reprezentácia začala byť vydieraná stranou SNS tým, že ak to logo nestiahnu a nezmenia, tak nedostanú tie dotácie, tých 7 miliónov. To predsa ministerka Lubyová jasne povedala. To znamená, že oni ešte aj mocensky si tento svoj zlý vkus idú presadzovať. To je úplná nehoráznosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2019 15:32 - 15:33 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Súhlasím s tebou, Ondrej Dostál, čo si tu povedal, so všetkým, len by som ešte sa pokúsila doplniť. Už takmer dve hodiny sa tu venujeme návrhu zákona, ktorý skutočne nerieši vážne problémy tejto krajiny, ale ja ho považujem len za neprimeranú reakciu na nepochopené predstavené logo hokejového zväzu. Neprimeraná reakcia je to preto, lebo ten poslanecký mandát by sa nemal zneužívať podľa môjho názoru na predkladanie návrhov, ktoré sú motivované iba zlým vkusom. Predkladatelia návrhu totižto logo vôbec nepochopili, naozaj nepochopili. V tom logu nejde o zneváženie štátneho znaku, ale samotní tvorcovia loga uviedli, že zdvihnuté hokejky majú symbolizovať radosť z úspechu.
Ja chápem, že takáto symbolika sa nemusí všetkým páčiť, ale nechápem, že to môže zájsť až tak ďaleko, že sa o tom rozprávame na pôde zákonodarného orgánu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2019 12:17 - 12:19 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem Janke Cigánikovej za jej príspevok, na ktorý si dovolím reagovať tiež ako nie psičkárka už teraz, hoci aj psíkov som mala, ale ako mačkárka. A reagujem na to aj z toho dôvodu, že v našom poslaneckom klube veľmi často hovoríme o zvieratkách (povedané so smiechom), a najmä teda aj ja som známa tým, že mám problémy s kocúrikmi doma. Ale iné som chcela povedať.
Trošku mi chýba v tejto debate napríklad upozornenie na to, že veď psy aj zvieratá sa môžu bežne prepravovať aj hromadnej doprave, v električkách, v autobusoch, vo vlakoch, kde je to upravené tak, že musia mať, ako spomenul pán kolega Kresák, vôdzku, náhubok a musia sa napríklad vo vlakovom kupé dohodnúť so spolucestujúcimi, či spolucestujúcim nevadí, že ten psík, alebo teda nejaké iné zvieratko s nimi v tom kupé bude. To je presne to, čo chceme navrhnúť aj my týmto návrhom zákona, aby to bolo na slobodnej vôli, či už prevádzkovateľa, alebo nech sa aj, samozrejme, to osadenstvo v tej reštaurácii dohodne, akým spôsobom chce riešiť návštevu psíka, ktorý podľa toho správania môže vyvolávať rôzne emócie.
Jedna vec mi tu však ale stále chýba v tejto debate, a to sú práve záujmy tých zvierat, ktoré už nie sú vecou. Keď som robila kedysi ako manažérka v multiplexe, v kine, tak bolo úplne bežné, že tam zákaz vodiť psov do kina platí absolútne. Možno si myslíte, že preto, aby nevyrušovali. No nie. Platí to preto, lebo tam je taká vysoká intenzita hluku, ktorá by poškodila zvukovody tých psov, a jednoducho by im to poškodilo sluch.
Ja sa obávam, že psíkom by tiež poškodilo, keby v nejakej tretej cenovej skupine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.1.2019 18:12 - 18:18 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, toto je tá chvíľa, kedy môžme povedať čaro nechceného. Práve v týchto chvíľach prebieha pred Národnou radou neoficiálne slávnostné odnímanie neoprávnene nadobudnutého titulu JUDr. Andrejovi Dankovi a mňa veľmi teší, že práve v týchto chvíľach aj na tejto pôde môžeme rokovať o návrhu zákona, o ktorom sa možno mnohí domnievajú, že by to mohol vyriešiť právnou cestou.
Niekomu by sa naozaj mohlo zdať, že tento návrh zákona má byť odpoveďou vlády na otázku, čo s tou strašnou hanbou Andreja Danka, ktorý, ako sa potvrdilo, podstatnú časť svojej rigoróznej práce odpísal a ktorý tým pádom používa titul JUDr. neoprávnene. Možno sa niekto nádejá, že návrh zákona je úprimnou snahou vlády ukončiť to trápne divadlo Andreja Danka a umožniť aspoň formálnu nápravu jeho skutku, ktorý nemožno nazvať inak, len podvodom. Niekto možno skutočne očakáva, že keď už Andrej Danko nie je schopný sám od seba k odpísaniu rigoróznej práce sa priznať, ospravedlniť sa a čeliť dôsledkom, teda rezignovať na funkciu predsedu parlamentu a zložiť mandát, že vláda predloží do parlamentu návrh zákona, na základe ktorého to urobí niekto zaňho, na základe nových akademických právomocí, lebo vláda by mala usilovať o to, aby na čele parlamentu nestál človek, ktorý si napriek jasnému usvedčeniu z plagiátorstva svoju hanbu nechce ani len priznať.
Nič z toho, vážení kolegovia a kolegyne, však tento návrh zákona neponúka. Naopak, vláda týmto návrhom zákona Andrejovi Dankovi titul JUDr. iba silnejšie prilepí k menu, k stoličke predsedu parlamentu a k mandátu, ktorý vykonáva. Ak sa tento návrh zákona schváli v podobe, v akej ho vláda predkladá, Andrej Danko už nikdy nebude musieť čeliť výzvam, aby nepoužíval neoprávnene titul JUDr., pretože podľa tohto návrhu zákona mu bude titul už patriť naveky bez ohľadu na podvod, vďaka ktorému ho nadobudol.
Ale tu nejde len o Andreja Danka. Predložený návrh zákona nepokladám za dobré riešenie ani v iných problematických prípadoch, kedy by mal byť titul odňatý. Ministerstvo školstva argumentuje, že sa pri tvorbe návrhu zákona inšpirovalo legislatívou v tejto oblasti platnou od roku 2016 v Českej republike. Je pravda, že v slovenskom návrhu je možné identifikovať niektoré myšlienky a prístupy z českého zákona. Český vzor však pokladám za podstatne kvalitnejší, prehľadnejší a jasnejší. Inak povedané, keby bolo naše ministerstvo školstva iba jednoducho preložilo český text do slovenčiny, vznikol by podstatne lepší návrh, ako je ten, ktorý dnes máme pred sebou.
Predložený návrh zákona možno charakterizovať ako nepodarený pokus vylepšiť, doplniť a rozvinúť český vzor. Vzniklo niečo, čo akademickej obci v skutočnosti nepomôže, ale dokonca skomplikuje pomery pri získavaní a odoberaní akademických titulov. Veľmi to pripomína situáciu spred niekoľkých rokov, keď platný český zákon o verejných výskumných inštitúciách slovenské ministerstvo školstva podobne tvorivo pretransformovalo do slovenských pomerov spôsobom, že bol v praxi nerealizovateľný. Mnohí máme v živej pamäti minuloročný chaos, ktorý takmer rozvrátil vnútorné prostredie Slovenskej akadémie vied, pretože bránil riadnemu fungovaniu výskumných inštitúcií a ohrozil domáce aj medzinárodné projekty, ktoré sa realizovali na jednotlivých pracoviskách.
Ale vráťme sa späť k predkladanému návrhu zákona. Nie som jediná, kto upozorňuje na to, že je nekvalitne pripravený a že ho treba prepracovať. Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, v rámci ktorého bolo predložených 124 pripomienok, z toho 56 zásadných. Ministerstvo podľa sumáru k vyhodnoteniu MPK neakceptovalo 31 pripomienok, z toho 15 zásadných. Na rokovanie vlády sa návrh zákona predložil s rozpormi so slovenskou rektorskou komisiou a študentskou radou vysokých škôl. V skutočnosti však zostali nevyriešené aj niektoré ďalšie rozpory. Rada vysokých škôl sa napríklad vyjadrila, že, citujem: "podporuje legislatívnu možnosť odobrať neoprávnene získané tituly, ale nie na základe predloženej právnej úpravy, ktorá je málo efektívna a v niektorých prípadoch ťažko vykonateľná". Podobné stanovisko zastáva už aj spomínaná Slovenská rektorská konferencia, ktorá upozorňuje, že ide o prelomové rozhodnutie v oblasti vysokého školstva s vážnymi dôsledkami a žiada preto zvážiť odloženie prijatia návrhu zákona, alebo aspoň upraviť jeho účinnosť tak, aby sa najprv vytvoril dostatočný časový priestor na implementáciu zákona 269 o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania z 11. septembra minulého roku. Chce totiž posúdiť dôsledky jeho aplikácie.
Za evidentnú chybu návrhu zákona je možné pokladať aj celú časť, týkajúcu sa odoberania titulu profesor. Teraz sa nebudem venovať polemike, či vôbec majú ostať tieto tituly doživotne, ako je tomu dnes, alebo majú byť radšej viazané na konkrétne pracovné pozície vo vysokoškolskom prostredí. V každom prípade stav, ktorý platí dnes, predpokladá, že profesora menuje prezident na základe ustanovenia obsiahnutého v Ústave Slovenskej republiky. Ústava mu však neumožňuje profesorov odvolávať, preto je celá táto časť návrhu zákona sporná. Podotýkam, že práve z tohto dôvodu sa profesorské tituly v Čechách neodoberajú. Okrem tejto chyby, ktorá je riešiteľná jedine tak, že sa z návrhu zákona vypustí celá časť o odoberaní titulu profesor, obsahuje návrh aj ďalšie problematické ustanovenia, ktoré sú výsledkom odlišného prístupu oproti českej legislatíve. V tejto chvíli však nepovažujem za vhodné ich všetky vymenovať, pretože sa domnievam, že sú v rámci tohto znenia návrhu zákona jednoducho neopraviteľné. Jediné možné východisko vidím v tom, že ministerstvo návrh zákona stiahne a úplne prepracuje.
Preto z tohto miesta navrhujem nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto bode programu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 16:54 - 16:55 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pán poslanec Žarnay, za tvoj príspevok. Išiel veľmi do hĺbky, čo veľmi oceňujem. Predsa len na tom priestore, ktorý máme vymedzený rokovacím poriadkom, sa nedá všetko ohľadom tejto problematiky spomenúť, takže sme sa veľmi doplnili, čo (povedané s úsmevom), čo naozaj veľmi kvitujem, a táto debata naozaj bola veľmi dobrá, bola veľmi odborná a ja očakávam, že ministerstvo zváži všetky tieto naše pripomienky a že naozaj budeme mať ešte príležitosť serióznejšie sa rozprávať o inštitúcii, ktorá má ochraňovať a rozvíjať ľudské práva na Slovensku, lebo to, ako ste to predložili, naozaj tomu nezodpovedá.
Takže, ďakujem pekne, Oto, a bola to výborná debata z mojej strany.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 16:35 - 16:36 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Dostál, budem reagovať iba na vás, na predchádzajúceho rečníka sa neoplatí reagovať. Je pravda, že tá debata o tom, ako má vyzerať stredisko pre ľudské práva a akými činnosťami má byť poverené, tá prebiehala veľmi dlho, ešte za čias, keď sedela na ministerstve pani ministerka Žitňanská. Ja napríklad som dúfala, že aj ona sa zapojí do tejto debaty, lebo by som rada aj s ňou konzultovala. Viem, že tie debaty boli, tie diskusie, odborné diskusie, pred týmto podaním návrhu boli, boli naozaj veľmi plodné a boli, boli veľmi široké, a preto ma mrzí, že vláda veľmi zbrklo podľa môjho názoru sem predložila návrh zákona, ktorý nezodpovedá výsledku týchto debát, a preto navrhujem, aby sa tento návrh zákona stiahol z rokovania a aby ho vláda prepracovala.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2019 16:12 - 16:32 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská republika má vzhľadom na prijatie viacerých záväzných ľudskoprávnych dokumentov povinnosť proaktívne ochraňovať a napĺňať ľudské práva. Tomu má v krajine napomáhať inštitucionálna architektúra viacerých subjektov zriadených na ochranu a podporu ľudských práv, v rámci ktorej by mala byť zabezpečená nielen potrebná vyváženosť v zastúpení jednotlivých špecifických ľudskoprávnych tém, ale aj vysoká miera participatívnosti a rozmanitosti participujúcich aktérov v jednotlivých témach.
Ľudskoprávne inštitúcie by teda mali byť schopné spolupracovať, ako s orgánmi verejnej moci, tak aj s občianskou spoločnosťou reprezentovanou mimovládnymi organizáciami. Zriaďovať vnútroštátne inštitúcie na ochranu ľudských práv a zabezpečiť ich funkčnosť je špecifickým záväzkom štátu v oblasti ľudských práv. Štát pritom musí pre činnosť týchto inštitúcií vytvárať vhodné podmienky na to, aby mohli byť vysoko profesionálne, dostatočne financované a skutočne nezávislé. To, akým spôsobom sú jednotlivé ľudskoprávne inštitúcie v štáte kreované, kto má stáť v ich čele, ako je v nich realizovaný samotný výkon činností a do akej miery je garantovaná ich odbornosť, objektívnosť a transparentnosť, predurčuje celkovú funkčnosť inštitucionálnej architektúry na ochranu ľudských práv v štáte.
V mojom príspevku sa preto chcem venovať najmä tomu, ako majú byť garantované tieto tri dôležité princípy na pôde Slovenského národného strediska pre ľudské práva, odbornosť, objektívnosť a transparentnosť. K rozšíreniu kompetencií strediska za účelom získania statusu A medzinárodnej akreditácie ľudskoprávnych inštitúcií sa povenujem len okrajovo. Hoci práve snaha zvýšiť rating strediska sa javí byť v predloženom návrhu prioritou, resp. hlavným motívom novely zákona. Ja sa však domnievam, že stredisko má oveľa vážnejšie problémy, ktoré, žiaľ, návrh zákona nerieši dostatočne.
Moja kritika predloženého návrhu zákona je výsostne odborného charakteru. Nie je vedená motívmi koalično-opozičného politického boja, a preto dúfam, že ju predkladatelia nezmietnu v závere rozpravy zo stola ako neopodstatnenú.
Ľudským právam sa venujem dlhodobo a ako členke parlamentného ľudskoprávneho výboru mi veľmi záleží na kvalitnom procese ich ochrany v našej krajine. Som presvedčená, že inštitúcie na ochranu ľudských práv treba nastaviť tak, aby fungovali zmysluplne a efektívne, a to bez ohľadu na to, ktoré strany sú aktuálne pri moci. Považujem to za dôležité, obzvlášť v čase, keď viacerí predstavitelia politických strán verejne avizujú, že do budúcna majú ambíciu posilňovať v krajine štátnu moc a občiansku spoločnosť sa už dnes snažia paralyzovať.
Skutočnosť, že Slovenská republika má zatiaľ evidentnú snahu podporovať inštitúcie na ochranu ľudských práv, považujem za veľké pozitívum. Na škodu veci však je, že Slovensko stále nemá jasnú víziu, ani ucelenú koncepciu komplexnej architektúry ľudskoprávnych inštitúcií s racionálne rozdeleným a efektívne vyváženým výkonom a že kroky, ktoré v tejto oblasti robí, sú zvyčajne iba čiastkové odpovede na tlak okolností a nie výsledok zrelej úvahy. Príbeh Slovenského národného strediska pre ľudské práva vrátane tohto aktuálneho návrhu novely zákona, ktorým bolo stredisko zriadené, je toho názorným príkladom. Dovoľte mi v krátkosti zarámcovať tento príbeh stručným historickým kontextom.
Keď po prijatí Parížskych princípov začala Organizácia spojených národov v jednotlivých krajinách presadzovať vznik národných ľudskoprávnych inštitúcií, vznikla takáto inštitúcia aj na Slovensku pod názvom Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. To, že stredisko plní úlohu národnej ľudskoprávnej inštitúcie v zmysle Parížskych princípov, nevyplýva zo zákona, ktorým bolo stredisko v roku 1993 zriadené, ale z medzinárodnej zmluvy s OSN, ktorú Slovensko podpísalo až následne v roku 1994.
Po posúdení miery súladu strediska s Parížskymi princípmi udelila stredisku medzinárodná koordinačná komisia pre národné ľudskoprávne inštitúcie status B, ktorým potvrdila jeho čiastočný, ale nie úplný súlad s danými princípmi. V nasledujúcich rokoch bola Slovenská republika opakovane vyzývaná, či už danou komisiou, alebo jednotlivými výbormi OSN, aby zabezpečila zvýšenie efektivity strediska, ale najmä aby posilnila jeho politickú a finančnú nezávislosť. Vo viacerých hodnotiacich správach sa tiež opakovane konštatuje, že stredisko nie je dostatočne zabezpečené po stránke personálnej a technickej.
S podobnými výzvami sa na Slovensko obracia opakovane aj Európska komisia. Tá tak robí z toho dôvodu, že postupom času poverila Slovenská republika stredisko aj plnením úloh, ktoré Slovensku vyplývajú aj z ľudskoprávnych smerníc Európskej únie. Na výkon týchto úloh sa v jednotlivých krajinách zriaďujú tzv. inštitúcie na ochranu rovnosti. Tieto inštitúcie majú napomáhať implementácii politík štátu na ochranu znevýhodnených skupín, upozorňovať na prípadné zlyhania v tejto oblasti a podieľať sa na procese nápravy. Na to, do akej miery jednotlivé národné inštitúcie na ochranu rovnosti napĺňajú svoje záväzky, reaguje komisia svojimi správami a odporúčaniami, ktoré adresuje aj Slovensku.
To, že sa na Slovensku spája výkon dvoch medzinárodných ľudskoprávnych platforiem do jednej inštitúcie v podobe Slovenského národného strediska pre ľudské práva, nie je nič výnimočné. Podobne to funguje aj vo Švédsku či vo Veľkej Británii. Problém však vidím v tom, že takéto nastavenie prináša so sebou dilemy, s ktorými sa vlády na Slovensku nevedia tak elegantne vyrovnať, ako v spomínaných krajinách. Pri tejto kritike narážam najmä na pokrivenú slovenskú optiku nazerania štátnej moci na princíp nezávislosti. Totiž viaceré novely zákona, ktorým bolo stredisko v roku 1993 zriadené, postupom času značne zdeformovali jeho postavenie, kompetencie, aj činnosti, a to až do takej podoby, že v istej chvíli začalo byť stredisko akoby predĺženou rukou vlády v procese realizácie jej vládneho programu. Do veľkej miery za to môže spupnosť vlád ostatných období, ktoré nectili dostatočne ducha ľudskoprávnych dokumentov na medzinárodnej úrovni a ktoré sa usilovali mocensky si podmaniť ešte aj ľudskoprávny priestor. Nepochopenie základných princípov ľudskoprávnej agendy na úrovni štátnej moci zapríčinilo dlhodobú paralýzu strediska pri hľadaní rovnováhy medzi rozdielnymi očakávaniami, ktoré do neho vkladajú nadnárodné inštitúcie. Totiž kým OSN požaduje od národnej ľudskoprávnej inštitúcie maximálnu mieru nezávislosti od štátnej moci, Európska komisia od inštitúcie na ochranu rovnosti očakáva o čosi vyššiu mieru spolupráce s výkonnou mocou pri nastavovaní ľudskoprávnych politík a pri riešení konkrétnych problémov.
Vo vyspelých demokraciách s tradíciou kultivovanej verejnej diskusie a s dlhoročnou praxou participatívneho dizajnovania a napĺňania verejných politík, akými spomínané Švédsko aj Veľká Británia bez pochyby sú, to nerobí veľké problémy. Slovensko je však krajinou, v ktorej sa dodnes nenastolila vzájomne rešpektujúca rovnováha a zmysluplná spolupráca medzi vládnou mocou a občianskou spoločnosťou, a kde sa dokonca boj medzi týmito dvoma prísne oddelenými svetmi aktuálne zostruje.
Preto si nie som istá, či je dobrý nápad pokračovať v danej trajektórii a zotrvávať na požiadavke spoločnej inštitúcie pre výkon síce podobných, no v konečnom dôsledku nie úplne totožných úloh v ľudskoprávnej oblasti, ako to predpokladá predložený návrh zákona.
V analytickej správe o činnosti a postavení Slovenského národného strediska pre ľudské práva z roku 2011 boli načrtnuté viaceré možné riešenia spomínanej dilemy. Medzi nimi aj rozdelenie aktuálnych kompetencií medzi stredisko a úrad verejného ochrancu práv. Stredisko sa malo transformovať na inštitúciu pre ochranu rovnosti, ktorá by spolupracovala s vládou v súlade s európskymi smernicami. Kompetencie v oblasti národnej ľudskoprávnej inštitúcie v zmysle Parížskych princípov mali prejsť na úrad verejného ochrancu práv.
Ja osobne sa prihováram za realizáciu tohto scenára, v ktorom by mala podstatná časť kompetencií strediska prejsť radšej na úrad ombudsmana, resp. ombudsmanky. Takéto riešenie by mohlo priniesť reálne zefektívnenie a sfunkčnenie činnosti strediska a zároveň by mohlo byť prvým krokom k premyslenejšej, lepšie vyladenej architektúre inštitucionálneho zabezpečenia ochrany ľudských práv a základných slobôd v Slovenskej republike.
Ďalšie otázniky sa mi vynárajú pri posudzovaní predloženého návrhu zákona z hľadiska posilnenia princípu odbornosti v stredisku. Odbornosť ľudskoprávnych inštitúcií veľmi úzko súvisí so spôsobom výberu ich vedenia a s činnosťou personálu, ako aj s nastavením kontrolných orgánov. Príkladom dobrej praxe v tejto oblasti je napríklad Dánsko. Dovolím si preto na dánskom modeli ilustrovať, ako veľmi je predstava slovenskej vlády o zabezpečení odbornosti na pôde strediska pre ľudské práva od tej skutočne dobrej praxe vzdialená.
V Dánsku riešia odborné zastúpenie v spoločnej ľudskoprávnej inštitúcii prostredníctvom dvoch hlavných orgánov: rady a výboru. Rada pozostáva z dvanástich členov, v ktorých jedna polovica je volená výborom a druhá akademickou obcou. Vo výbore majú široké zastúpenie mimovládne organizácie, ktoré sú činné v oblasti ľudských práv, čo prispieva k väčšej expertíze a špecializácii inštitúcie. Okrem týchto dvoch orgánov kreovaných v zmysle Parížskych princípov má dánska ľudskoprávna inštitúcia aj tzv. radu pre rovné zaobchádzanie, ktorá zosobňuje inštitúciu na ochranu rovnosti pre zabezpečovanie úloh, ktoré Dánsku vyplývajú z prijatých európskych smerníc.
Ako je v predloženom návrhu zákona posilnená odbornosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva? Žiaľ, o konkrétnych krokoch na posilnenie odbornosti strediska sa z návrhu nedozvieme nič. Nevieme, kto bude v stredisku v skutočnosti pracovať, iba z dôvodovej správy sa dozvedáme, že v súvislosti so zabezpečením všetkých navrhovaných činností sa predpokladá personálne posilnenie strediska o sedem zamestnancov s priemerným mzdovým výdavkom 1 266 eur. Požiadavky na odbornosť, pracovné zaradenie, ako aj na konkrétnu pracovnú náplň si však môžeme iba domýšľať.
Návrh zákona tiež nijako neupravuje spôsob, akým má stredisko do budúcna spolupracovať s externým prostredím, či už s akademickou obcou alebo s expertmi v neziskovom sektore. Nikde som v ňom nenašla ani ambíciu nastoliť na Slovensku konečne akúsi rovnováhu v architektúre viacerých ľudskoprávnych inštitúcií.
Pozornosť sa v návrhu zákona sústredí najmä na dozorný orgán, ktorý má však v oblasti reálneho výkonu strediska oklieštené kompetencie. Inými slovami, návrh zákona nijako neupravuje, ako má stredisko pracovať. Upravuje však pomerne podrobne, kto má na činnosť strediska dozerať. Pritom už v spomínanej analýze činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa pri posudzovaní zmysluplnosti a efektívnosti tejto inštitúcie konštatuje, že v stredisku je nevyhnutné riešiť najmä nedostatočnú odbornú a personálnu kapacitu strediska, nevyhovujúcu štruktúru kreovania riadiacich a dozorných orgánov, a ich nečinnosť pri odstraňovaní nedostatkov.
V analýze sa výslovne uvádza, že ak má stredisko fungovať dobre, treba vykonať zmeny nielen na úrovni dozorných orgánov, ale aj na úrovni vedenia strediska a inak treba nastaviť aj vnútorné procesy jeho fungovania. Nuž tak sa na to poďme pozrieť, ako sa s týmito úlohami navrhovateľ zákona vysporiadal.
Ako som už spomínala, návrh zákona sa sústreďuje najmä na zmeny na úrovni dozorného orgánu. A aj to veľmi povrchne a čisto formálne, ak ho porovnám s oveľa zmysluplnejšími návrhmi, ktoré boli zverejnené v spomínanej analýze. V tej analýze sa totiž okrem iného navrhovalo namiesto doterajšej správnej rady zriadenie dvoch nových orgánov. Tým prvým mala byť dozorná rada, v ktorej by bola zabezpečená pluralita paritným zastúpením členov za verejnú správu a za občiansku spoločnosť a v ktorej mala byť zároveň garantovaná aj vysoká odbornosť jej členov. Tým druhým malo byť expertné kolégium, ktoré malo pokrývať obsahovú a koncepčnú stránku činnosti strediska. A čo sa z týchto návrhov ocitlo v návrhu zákona? Nič.
V návrhu zákona sa akurát mení názov správnej rady na radu a znižuje sa počet jej členov z deväť na sedem a mení sa výber, spôsob výberu členov rady. Musím povedať, že ide o zmeny k horšiemu. Zo subjektov, ktoré môžu navrhovať členov rady, napríklad úplne vypadli právnické fakulty, ktoré doteraz mohli menovať až štyroch z deviatich členov rady. Namiesto toho má po novom menovať jedného člena advokátska komora. Po novom však majú menovať ďalšieho jedného člena spoločne ZMOS a Združenie samosprávnych krajov. Prosím vás pekne, tieto združenia majú akú expertízu v ľudskoprávnej oblasti? Taktiež mi uniká zmysel menovať ďalšieho jedného člena tlačovo digitálnou radou Slovenskej republiky. Veď novinári majú možnosť kontrolovať činnosť strediska úplne iným spôsobom.
A do tretice, komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením a komisárka pre deti majú navrhnúť tiež jedného spoločného kandidáta. To má aký zmysel? Ako sa majú dohodnúť na jednom zástupcovi, keď oba úrady majú úplne odlišnú ľudskoprávnu agendu? Nehovoriac o absurdnej predstave, že komisárka Tomanová bude ochotná hľadať spoločnú reč s komisárkou Stavrovskou.
Poďme ďalej. Podľa návrhu zákona každý z oprávnených subjektov navrhne na jedného člena rady dve mená. Zoznam osemnástich navrhnutých mien, resp. deviatich dvojíc mien kandidátov príde potom do parlamentného ľudskoprávneho výboru a členovia výboru sú povinní vybrať z každej dvojice jedno meno. Tu je tá odpoveď pre kolegyňu Verešovú. Ak by sa náhodou členom výboru ani jeden kandidát z danej dvojice nepozdával, podľa môjho názoru - opravte ma, kolegovia právnici, ak sa mýlim - majú smolu. Jedného musia aj tak menovať. To má aký zmysel takýto výber, v ktorom členovia výboru nemajú žiadne právo žiadať od nominujúcich subjektov lepších kandidátov?
Zároveň sa ale v návrhu zákona parlamentný výbor zaväzuje požiadavkou, aby výber kandidátov zabezpečil nezávislosť a pluralitné zastúpenie odborníkov pôsobiacich v oblasti ľudských práv a v oblasti nediskriminácie tak, aby reflektovali rôzne zložky spoločnosti. A to ako máme v tom ľudskoprávnom výbore urobiť, keď nám mená nadiktujú subjekty, ktoré v skutočnosti nemajú v oblasti ľudských práv žiadnu expertízu?
A teraz sa pozrime na to, kto má byť v stredisku riaditeľom, teda osobou najpovolanejšou skvalitniť samotný výkon strediska. V spomínanej analýze sa odporúča voľba riaditeľa strediska Národnou radou Slovenskej republiky z kandidátov navrhovaných Radou vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, akademickou obcou, odbornou verejnosťou a mimovládnymi organizáciami. To pripomína vážnosť výberu kandidáta napríklad do funkcie verejného ochrancu práv.
A ako vyzerá voľba riaditeľa strediska v návrhu zákona? Výkonného riaditeľa strediska vymenúva predseda správnej rady, po novom už len rady, na základe výsledkov výberového konania. Koniec, hotovo. Jeden z tých siedmich veľmi čudným spôsobom povyberaných a nominovaných členov rady bude môcť riaditeľa jednoducho vymenovať. Žiadne odborné nominácie, žiadne verejné vypočutie kandidátov na funkciu riaditeľa, kde by museli jasne preukázať nielen vysokú mieru odbornosti v ľudskoprávnej problematike, ale aj hodnotové nastavenia a morálne kvality. Podľa tohto návrhu zákona stačí vybrať niekoho, kto má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, je bezúhonný a bol najmenej päť rokov aktívne činný v oblasti ľudských práv.
Zmeny, s ktorými sem vláda prichádza, nijako podľa mojej mienky negarantujú zlepšenie činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva. A o to by nám všetkým malo ísť v prvom rade. Nie o formálnu novelu, ktorou stredisku pridáme zopár nových činností, aby sa mohlo uchádzať o získanie statusu A v rámci medzinárodných kritérií. Naopak, vašou, vážená vláda, aj našou úlohou je vytvárať na Slovensku také ľudskoprávne inštitúcie, ktoré dokážu reálne zabezpečiť očakávaný výkon na tej najvyššej úrovni a ktoré sa budú vo svojich činnostiach komplementárne dopĺňať tak, aby bola spomínaná architektúra ľudskoprávnych inštitúcií na Slovensku rozumne a efektívne vyvážená. Tento návrh zákona podľa mojej mienky nič z toho nezaručuje. Takže pekne poprosím pána ministra, navrhujem stiahnuť zákon a pokúsiť sa vyriešiť to znova a lepšie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 18:55 - 18:56 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ja chcem zareagovať ešte teraz teda na vaše vystúpenie, pán poslanec, pretože evidentne aj v tej faktickej poznámke to bolo cítiť teraz pána kolegu, evidentne ste úplne na inej vlnovej dĺžke, na úplne inej mentálnej dĺžke ste vy a my, ktorí tu s vami teraz takto na vašej strane v podstate sa za tento zákon, za tento návrh ako sme sa postavili a chceme ho podporiť, s pánom poslancom zo SMER-u, pretože on naďalej tvrdí, že je rozdiel medzi zvieraťom a zvieraťom. Tak ako naďalej by ste mohli tvrdiť, a to ste aj dokonca sám povedali, že máte takých ľudí a takých ľudí. Ja rozumiem tomu, že to je váš mentálny svet, no ale, bohužiaľ, zviera nie je vec, týka sa to aj tých psov a mačiek.
A ja by som len chcela, pán kolega, ešte do hry vrátiť tie mačky, lebo ja som teda aj psíčkar, ale aj mačkár, takže bavme sa tu aj o tých psoch, lebo pes nie je mačka, takže bavme sa tu aj o tých mačkách, a to naozaj ako neviem, ako si to vy predstavujete, že bude označená, lebo; a to by sme mohli zase dlho, áno, s obojkom, ukazujte mi tu obojok, no ja ako mačkár vám viem povedať, že teda mačku pustiť von s obojkom, tak to sa mi už naozaj nevráti, pretože ostane visieť na prvom plote.
Takže ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 18:40 - 18:41 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Pán poslanec, dotkli ste sa vo svojom prejave aj citovej výchovy, nuž tak ja si dovolím zareagovať aj v tomto zmysle. Vy tvrdíte, že citová výchova by mala byť teda niekde inde prezentovaná alebo mali by sme sa o ňu starať a nie v takýchto prípadoch. Nuž dovoľte mi, aby som vás upozornila, že citová a morálna výchova musí byť konzistentná a komplexná. Ona musí zahŕňať a ísť naprieč všetkými oblasťami a témami. To ako si vy teraz predstavujete, že teraz sa tu nebudeme baviť o citovej alebo morálnej výchove v takomto prípade?
No zrejme ste takéhoto názoru, pretože vy ste nám tu pokojne povedali, presne tak ako kolegyňa Zemanová povedala, my máme nejaké zákony, ktoré hovoria o tom, že zviera je cítiaca bytosť. A vy ste nám tu úplne pokojne prezentovali, že nejaká svorka psov, ktorá je na chodníku alebo na lesnom chodníku, alebo niekde v prírode, ak vy na ňu natrafíte ako lesník, pokojne zvesíte tú pušku a vy to pozabíjate. Vy ste použili eufemizmus, že ulovím ich. No nie, vy ich pozabíjate len preto, že preventívne ich zabijete, lebo tam nemajú čo hľadať a bez toho, aby sa dotkli nejakého zvieraťa, tak bude po nich. No ja len pevne verím, že z vás nikdy nebude ani minister vnútra, ani minister spravodlivosti, lebo ak pristupujete takto selektívne k zvieratám, nechcem vedieť, čo potom budete robiť s ľuďmi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 14:58 - 14:59 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pani poslankyňa Verešová, za prednesenie tohto návrhu zákona. Ja sa domnievam, že tak ako viacerí z nás opakovane predkladajú niektoré návrhy zákonov, toto patrí k tým návrhom, ktorý musí byť opakovane predkladaný v prípade, že ho opätovne hodia koaliční poslanci do koša. Tak aj dnes hrozí.
Zarazili ma práve, alebo s takou účasťou som počula tvoje slová, keď si spomínala celý ten proces, ako dlho to trvá, ako dlho trvá to prijatie tohto zákona, a ako vlastne odpovedal vtedy minister Kaliňák, že vlastne je to pripravené.
A v závere svojho príspevku si sa obrátila aj na koaličných poslancov a apelovala si na nich, aby podporili tento návrh zákona. Nuž, opäť tu s nami v sále nesedia, opäť sa k tomuto ani nevyjadria, nezapájajú sa. A ja sa domnievam, že mnohí nieže nesúhlasia s jeho niektorými ustanoveniami a boli by radi, aby, alebo chceli by to nejakým spôsobom opraviť, debatovať o nejakej zmene, o nejakom pozmeňujúcom návrhu, oni a priori s tým nesúhlasia. Tu sú poslanci, ktorí sú štepení voči tomu, aby sme sa vysporiadali s našou komunistickou minulosťou, pretože sú komunistami v hĺbke svojej duše. A nesedia tu, aby si to teraz tu s nami rozdiskutovali. To je veľká škoda.
Skryt prepis