Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.5.2019 o 10:07 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 17.5.2019 10:07 - 10:28 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a poprosím potom aj technikov, aby mi dali k môjmu vystúpeniu správne meno. Ďakujem.
Hneď na úvod si dovolím povedať tri zásadné stanoviská, ktoré v príspevku ďalej rozviniem. Budem sa zaoberať naozaj filozofiou tohto návrhu zákona a aj jeho prípravou, tak ako už spomenul kolega Braník Gröhling vo faktickej. Nebudem hovoriť o detailoch, budem hovoriť naozaj o základnom rámci a o tom, čo všetko kritikom tohto návrhu zákona, a mne, samozrejme, tiež, na tomto návrhu prekáža.
Po prvé. Som toho názoru, že v modernej demokratickej spoločnosti, ktorá sa hlási k napĺňaniu Dohovoru o právach dieťaťa, by malo byť garantované dostupné a vysokokvalitné predprimárne vzdelávanie pre všetky deti od troch rokov. Ak má byť predprimárne vzdelávanie skutočne tým najlepším štartom do života, malo by mať k nemu prístup každé dieťa vo veku, pre ktorý je toto vzdelávanie určené, a úplne automaticky by do tohoto vzdelávania mali byť zahrnuté aj deti s rôznym znevýhodnením, či už sociálnym, alebo zdravotným. Teda garancia dostupnosti vo veku od troch rokov je cieľ.
Po druhé. Chcem podčiarknuť, že ak má mať predprimárne vzdelávanie zmysel, s garanciou dostupnosti musí ísť ruka v ruke aj garancia vysokého štandardu poskytovaného vzdelávania. Platí, že zabezpečenie dostupnosti predprimárneho vzdelávania bez zabezpečenia potrebnej kvality je iba polovičným naplnením cieľa. Ak niekto usiluje iba o to, dostať deti do škôlok, a nepustí sa pritom do uvažovania o tom, čo sa má s nimi v škôlkach diať, aby sa optimálne rozvinul ich potenciál, stúpa riziko, že deťom pobyt v škôlke veľmi nepomôže.
Po tretie. Upozorňujem zároveň na to, že ak predkladatelia tohto návrhu dôvodia, že v prvom kroku je dôležité zabezpečiť deťom prístup do materskej školy a že po prvom kroku má nasledovať krok druhý, v ktorom sa počas tzv. prechodného obdobia zabezpečí škôlkam okrem zvýšenia kapacít aj potrebný podporný servis v podobe dostatočného počtu dobre preškolených pedagógov, asistentov, ďalších špecialistov, ide o sľub postavený na vode.
Na Slovensku sme už tri volebné obdobia svedkami planých sľubov, že vláda naplní vzdelávacie potreby detí a že zlepší pracovné podmienky učiteľov. Tento poslanecký návrh nedáva žiadne záruky, že tentoraz to bude inak. Faktom teda ostáva, že koaliční poslanci idú zaviesť povinnú školskú dochádzku do materskej školy do absolútne nepripraveného prostredia, čo sa v konečnom dôsledku vypomstí nielen učiteľkám materských škôl, ale najmä deťom, o ktoré vraj predkladateľom ide. Tieto svoje úvodné tvrdenia si dovolím podložiť konkrétnymi argumentami.
Predkladaná novela školského zákona nezaručuje ani jednu zo základných podmienok dobrého štartu pre deti v ranom detstve. Negarantuje skutočnú dostupnosť predprimárneho vzdelávania ani jeho kvalitu. Povinná školská dochádzka pre deti vo veku päť rokov nezvýši dostupnosť dnes nedostupného predprimárneho vzdelávania v materských školách. Dokonca ju mladším deťom ešte viacej sťaží všade tam, kde sú obmedzené kapacity. Toto je nesporný fakt. Všetci veľmi dobre vieme, že dopyt po miestach v škôlkach je niekoľkonásobne väčší ako ponuka a počet rodín, ktoré sa s týmto problémom boria, odhadujú analytici na 10-tisíc. Podľa prepočtov iniciatívy to dá rozum. Zavedenie povinnej škôlky pre 5-ročné deti spôsobí, že sa do škôlky nedostane až štvrtina mladších detí.
Argument, že sa do roku 2020 kapacity škôlok rozšíria, nie je žiadna záruka. Ide o nedôveryhodné sľuby, ktoré smerácke vlády podsúvajú rodičom a učiteľom už roky, a výsledok vidíme každoročne v máji pri zápise detí do škôlok. Teraz je tiež máj. Na konci tohto mesiaca uvidíme, koľko detí sa opäť do škôlok nedostalo.
Navyše teraz nám tie sľuby podsúvajú nie členovia vlády, ministerka, ale poslanci a tí už nemajú vôbec žiadnu politickú silu zaviazať novú vládu k ich plneniu. Ak chce niekto tvrdiť, že veď práve preto je potrebné rýchlo prijať zákon o povinnej školskej dochádzke 5-ročných detí do školy, aby sa vytvoril tlak na plnenie ďalších opatrení, ktoré by mali tento prvý krok logicky sprevádzať, ja hovorím dôrazné nie. Odmietam podporiť takých návrh, ktorý robí z detí rukojemníkov. Ak všetky tieto plány koaličných poslancov zlyhajú, a ony zlyhajú ako doteraz väčšina koaličných plánov vo vzdelávaní, doplatia na to hlavne tie deti. Pre mňa je takýto chladný politický kalkul neprijateľný. Takto sa zodpovedná politika nerobí.
So zásadnými zmenami má prísť ministerstvo školstva na začiatku volebného obdobia, aby mohlo garantovať ich realizáciu alebo aspoň dobrý rozbeh. V tomto ministerstvo školstva, vedené nominantmi SNS, fatálne zlyháva a žiadne poslanecké návrhy to neprekryjú, ak je nebodaj aj toto vašou snahou, koaliční kolegovia.
Toto predstieranie zvýšenia dostupnosti predprimárneho vzdelávania je v návrhu navyše skomplikované ignorovaním potreby zvýšiť kvalitu predprimárneho vzdelávania.
Navrhovatelia chcú zaviesť povinnú školskú dochádzku do nedostatočne pripraveného prostredia, ale vôbec si pritom nekladú otázku, ako sa škôlky vyrovnajú s nárastom počtu detí vyžadujúcich špeciálny prístup. Lebo veď najmä o tie predkladateľom ide. Dnes totiž mnohé škôlky odmietajú prijímať deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, a teda v triedach ich buď nemajú vôbec, alebo len málo. Nie je to fér prístup voči deťom s rôznym znevýhodnením ani voči ich rodičom, nie je to v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa ani v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, no napriek tomu sa to na Slovensku bežne deje. Rezortné právne predpisy takýto postup umožňujú. Ministerstvo školstva dokonca v aktuálnych pokynoch pre prijímanie detí do materskej školy riaditeľov materských škôl priamo nabáda, aby tieto deti radšej odmietli, ak pre ne nemajú vytvorené vhodné podmienky. Tieto rezortné pokyny sú diskriminačné a platia aj v tomto roku pri prijímaní detí do materských škôl, práve teraz tento mesiac, a to napriek tomu, že naposledy boli aktualizované v auguste minulého roka. Koaličnej vláde ani koaličným poslancom teda evidentne neprekáža status quo, ktoré selektuje deti na tzv. problémové a bezproblémové, a to napriek tomu, že o urýchlenú nápravu žiadala aj verejná ochrankyňa práv, aby zmenila tieto predpisy práve vláda a ministerstvo školstva. Ministerka prisľúbila, nič z toho neurobila. A traja koaliční poslanci, zástupcovia troch koaličných strán, dnes majú tú odvahu navrhovať v takomto zdeformovanom, namiesto zreformovanom, školskom prostredí povinnú školskú dochádzku do materskej školy.
Čo sa teda reálne stane, ak sa zrazu triedy v škôlkach zaplnia s deťmi, s ktorými si dnes škôlky nevedia poradiť? Podotýkam, že s nimi nedokážu pracovať najmä preto, že nielen táto vláda, ale aj tie dve predchádzajúce kontinuálne zametali ich problémy pod koberec namiesto riadneho zabezpečenia podmienok na predprimárne vzdelávanie. A nie, výhovorka, že v prípade materských škôl ide o originálne kompetencie obcí a miest a nie ministerstva, neobstojí, pretože garantom naplnenia medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov a ústavných práv v oblasti vzdelávania je predsa štát. Na plecia centrálnej vlády padá zodpovednosť za nedostupnosť a nekvalitu v predprimárnom vzdelávaní, o ktorom vláda vie, že je pre vyrovnávanie rôznych hendikepov u detí doslova kľúčové.
Ako absurdne zrazu vyznieva vzletný argument predkladateľov, že chcú pomôcť najmä deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, ako falošne to znie na pozadí tejto skutočnej reality. V dôvodovej správe navrhovatelia uvádzajú, že k zavedeniu povinnej školskej dochádzky do škôlok ich vedie, citujem, "potreba riešiť čo najskoršie vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia s dôrazom najmä na deti z marginalizovaných rómskych komunít", koniec citátu.
Dáma a páni, nedá mi neopýtať sa - a riešenia pre tieto deti, ako aj pre deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sme tu počas celého volebného obdobia viacerí predkladali, ste teda pravidelne odmietali prečo? Lebo vtedy podľa vás nešlo o deti? Alebo len preto, že sme nedržali v rukách tie správne politické žetóny?
Kolegovia navrhovatelia, vám predsa musí byť známe, že len pätina bežných škôlok je dnes reálne pripravená napĺňať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby pre deti z marginalizovaných rómskych komunít či deti so zdravotným znevýhodnením. Vás táto situácia v škôlkach vôbec netrápi? Netrápila vás celé toto volebné obdobie?
Predkladaný návrh zákona neberie do úvahy všetky tieto okolnosti, preto neverím, že pomôže práve tým deťom, ktoré sa spomínajú v dôvodovej správe. Hoci, áno, súhlasím, že práve deti s rôznym znevýhodnením potrebujú v útlom detstve odborné vedenie a pomoc špecialistov úplne najviac. Predkladaný návrh však nie je pre ne riešením. Som si istá, bohužiaľ, že ani v roku 2020 nebudú na ne škôlky dostatočne pripravené. Na to by sme museli mať inú ministerku, nesmelo by sa zvolebnievať a hlavne by tento návrh nesmel byť poslaneckým návrhom, ktorý umožnil rezortu školstva vyhnúť sa nielen riadnemu pripomienkovému konaniu a verejnej diskusii, ale aj zodpovednosti za jeho realizáciu. Nerozumiem, prečo sa máme na pôde parlamentu púšťať do takejto zásadnej systémovej zmeny, keď si všetci v tejto sále musíme byť vedomí toho, že ministerka Lubyová nemá pripravené žiadne opatrenia na zabezpečenie potrebného servisu pre škôlky, aby mohli nápor nových detí s rôznymi ťažkosťami zvládnuť.
Doterajšia skúsenosť s touto ministerkou a s celou vládou v tomto volebnom období je pre mňa dostatočným poučením, že sa celkom určite nenájdu peniaze na to, aby boli poli..., pedagogickí asistenti v materských, ale aj v základných školách nárokovateľným štandardom, že sa školy neotvoria osobným asistentom, o ktorých pravidelne žiadam nielen ja a ďalší kolegovia, ale aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím a aj komisárka pre deti, že sa škôlky ani základné školy nebudú masívne debarierizovať, že nebudú financie na zabezpečenie potrebného počtu špeciálnych, liečebných a sociálnych pedagógov, bez ktorých je pre učiteľov vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami stále iba bojom kto z koho.
O to všetko som v tomto volebnom období žiadala pravidelne, a nič z toho ste, vážení koaliční kolegovia, nepodporili. Za celé štyri roky ste sa nijako nepričinili o to, aby sa na Slovensku reálne naplnili základné potreby detí vo vzdelávaní. Naplnené nie sú ani v základných školách, kde už povinná školská dochádzka dávno platí.
Na základe akých garancií nás teraz žiadate o podporu vášho návrhu zákona, keď ste tri roky zatvárali oči pred konkrétnymi návrhmi opozície na riešenia týchto problémov? Pritom skutočný problém našich škôlok je ešte hlbší a netýka sa iba detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Týka sa všetkých detí, ktoré predprimárne vzdelávanie v materských školách absolvujú. Predkladateľom návrhu si dovolím pripomenúť správu školskej inšpekcie, ktorú nedávno prerokúvali na školskom výbore. Ide o Súhrnnú správu o stave a úrovni vzdelávania v materských, základných a stredných školách za školský rok 2017/2018. Táto správa nás upozorňuje, že veľa škôlok zlyháva aj v práci s tzv. bežnými deťmi, teda aj s deťmi bez zdravotných ťažkostí, ktoré pochádzajú z prostredia, kde sa im pred spaním bežne čítajú rozprávky. V spomínanej správe sa na viacerých miestach konštatuje, že vzdelávanie detí v materských školách až príliš často prebieha spôsobom, ktorý je čo najjednoduchší pre pedagógov, no ktorý prehliada špecifické potreby konkrétnych detí. Nevyrovnáva ich zaostávanie a neumožňuje im optimálne napredovať. Každé dieťa je jedinečné a obzvlášť u malých detí platí, že všetky potrebujú pri rozvoji potenciálu pomocnú ruku, úplne všetky. Preto akosi automaticky predpokladáme, že práve v materských školách funguje individuálny prístup k deťom, diferencovaná výučba, rešpektujúca rôznorodé schopnosti, záujmy, vývinové tempo detí. To si všetci myslíme, že v škôlkach bežne funguje. Lenže inšpekcia nás upozorňuje na to, že nič z toho nie je v našich škôlkach samozrejmosťou, že to je skôr výnimka.
Dovolím si zacitovať zo správy pár úryvkov, aby bolo zrejmé, z čoho pramenia moje obavy. Ja som ich tu už počas tejto schôdze raz citovala, ale nikto z predkladateľov vtedy nebol v sále, preto si ich dovolím zopakovať. Citujem zo správy školskej inšpekcie: "Výchovno-vzdelávacie potreby detí, ich výkonové, rozvojové možnosti a momentálne dispozície boli učiteľmi v materských školách rešpektované iba v necelej polovici pozorovateľných činností. V riadených a aj spontánnych činnostiach deti často vyžadovali usmerňovanie a pomoc učiteľov, no nie vždy ju dostali. Učebný záujem, aktivitu, kooperovanie, samostatnosť, sebadôveru, spokojnosť a výkony detí učitelia negatívne ovplyvňovali preferovaním frontálnej formy výučby, v ktorej výrazne dominovali slovné, zväčša monologické metódy a trvanie na vlastných postupoch riešenia učebných problémov. Vzhľadom na jazykovú bariéru mali mnohé deti z marginalizovaných rómskych komunít problém reagovať na pokyny učiteľov v slovenčine. Pri výchove a vzdelávaní diagnostikovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami učitelia nie vždy implementovali odporúčania poradenských zariadení, ktoré sa týkali konkrétnych oblastí ich rozvoja."
A mohla by som takto ďalej pokračovať. Tá správa má 200 strán. Nehovorím, že celá je o materských školách, ale celá je o príčinách problémov, prečo naše deti slabo prospievajú a ony slabo prospievajú už aj v materských škôlkach, ak majú nejaké ťažkosti.
Predkladatelia návrhu teda buď správu inšpekcie vôbec nečítali, alebo hlavnú inšpektorku na výbore nepočúvali, alebo pred ostatnými poslancami, médiami a verejnosťou zámerne zamlčiavajú problémy, o ktorých vedia, ale neberú ich vážne.
Aj preto som na túto schôdzu predložila návrh, aby bola správa inšpekcie o úrovni vzdelávania každoročne prerokúvaná v pléne Národnej rady a nie iba v školskom výbore, aby poslanci diskutovali a hlasovali o závažných zmenách v školstve na základe oboznámenia sa so skutočným stavom vzdelávania v našich školách a nie v domnení, že všetko je v zásade v poriadku. Otázka teda znie: nakoľko pomôže formálne zavedenie povinnosti chodiť do škôlky deťom hovoriacim rómskym nárečím alebo cudzím jazykom, keď nemajú a zrejme ani tak skoro nebudú mať poruke nikoho, kto by im rozumel a kto by ich naučil aktívne komunikovať s učiteľkou a ostatnými deťmi? Kto pomôže deťom z menej podnetného sociálneho prostredia dobehnúť rovesníkov, ktorí vyrastajú v dostatku, keď učiteľky nie sú zvyknuté pracovať s nimi diferencovane, ale už v škôlkach preferujú frontálnu výučbu a rovnaký prístup ku všetkým deťom?
My sa dnes nesporíme o to, či tieto deti predprimárne vzdelávanie potrebujú? Samozrejme, že potrebujú. Stokrát áno, hovorím áno, potrebujú. Mňa len zaráža, že predkladatelia povinnej školskej dochádzky do materských škôl zatvárajú oči pred informáciami, ktoré nás upozorňujú na to, že ak naše škôlky nedokážu deťom pomôcť dnes bez náležitej podpory, nebudú vedieť pomôcť ani zvýšenému počtu detí v budúcnosti.
Na tomto mieste si dovolím ešte jednu malú osobnú poznámku. Je o mne známe, že som spoluautorkou základných téz v Učiacom sa Slovensku. Téza o neoddeliteľnosti dostupnosti a kvality vzdelávania je chrbtovou kosťou tejto reformnej koncepcie. Je základným reformným pravidlom, ktoré nemožno obísť, ak má modernizácia školstva priniesť očakávané ovocie. Preto tak horlivo upozorňujem na to, že predkladatelia toto základné pravidlo ignorujú.
Je taktiež známe, že v Učiacom sa Slovensku sme navrhovali zaviesť povinné vzdelávanie už pre päťročné deti. Áno. Ministerka Martina Lubyová však zavádza, keď v propagačnom videu k povinnej škôlke tvrdí, že išlo o návrh na zavedenie povinnej školskej dochádzky do materských škôl. Zavádza alebo nerozumie. Ja u nej fakt niekedy neviem.
Fakty sú ale iné. V Učiacom sa Slovensku totiž nájdeme úplne iné filozoficky aj obsahovo úplne odlišné návrhy ako v tomto návrhu zákona.
1. Navrhovali sme zaviesť garanciu dostupnosti predprimárneho vzdelávania pre všetky deti od troch rokov, pričom, áno, vzdelávanie päťročných detí malo byť povinné.
2. Tradičnú povinnú školskú dochádzku sme však chceli zmeniť na povinné vzdelávanie. Dodnes som presvedčená, že kľúčom k dobrému štartu je absolvovanie kvalitného vzdelávacieho programu pre predškolákov, nie povinnosť dostaviť sa do materskej školy.
3. Ďalej sme navrhovali, aby príslušný vzdelávací program mohli ponúkať viacerí poskytovatelia, nie iba klasické materské škôlky v sieti škôl, ale aj napríklad detské lesné kluby, detské skupiny rodinného typu, komunitné centrá práve pri marginalizovaných osadách a dokonca aj základné školy. Tým by sa vytvorila možnosť preklenúť chýbajúce kapacity škôlok a zároveň by sa rešpektovali aj preferencie rôznych rodín, ktoré žiaducu kvalitu nachádzajú v alternatívnych riešeniach.
A po 4., čo je najdôležitejšie, v materských a základných školách sme žiadali zabezpečiť úzko spolupracujúce pedagogicko-odborné tímy, ktoré by boli schopné zvládať náročnú prácu s rôznorodým kolektívom detí, v ktorých sa celkom, celkom isto ocitnú aj deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pretože ich počet v populácii predškolákov a školákov každoročne narastá. Bez vytvorenia týchto pedagogicko-odborných tímov a bez ich finančnej a metodickej podpory sú všetky ostatné návrhy nereálne.
Nič z toho ministerstvo školstva nevzdalo do úvahy, na nič z toho ministerstvo financií nevyčlenilo peniaze, nič z toho nie je prioritou tejto koaličnej vlády.
Preto navrhujem nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona a počkať na systémové riešenia novej vlády, ktorá, verím, bude viac naklonená riešeniam, ktoré reálne naplnia základné práva detí v oblasti vzdelávania.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 16.5.2019 14:40 - 14:42 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani ministerka, nuž, Štátny pedagogický ústav vám dal taký podklad, v ktorom sa síce oháňa, alebo teda vysvetľuje túto spoluprácu tým, že, že spolupracuje nadácia so školou iCan, ale to je v podstate všetko jedna a tá stá osoba, lebo riaditeľka nadácie je aj riaditeľka tejto školy iCan alebo zriaďovateľka tejto školy. Ide o výučbu hlavne detí, ktoré hovoria ruským jazykom a chcú ich naučiť po slovensky. Ja sa pýtam ale na iné, naši odborníci argumentujú, že nie je tu na Slovensku vytvorená žiadna učebnica ako univerzálna učebnica výučby slovenského jazyka. Dovolím si zacitovať zástupcov univerzít v Prešove, v Bratislave a v Banskej Bystrici, ktorí mi napísali: „Rovnako ako v prípade jazykového vzdelávania dospelých a vzdelávania detí s iným materinským jazykom si vyžaduje špeciálny prístup táto výučba. V domácej i svetovej i lingvistike sa tento prístup opisuje termínmi slovenčina ako druhý alebo slovenčina ako cudzí jazyk, pričom ide o metodologickú terminológiu a prax založenú na dlhoročnom odbornom výskume, nie na kvalitatívnom či ideologickom hodnotení slovenčiny. Žiaľ, táto perspektíva je v jazykovej príprave v Slovenskej republike dlhodobo podceňovaná a ignorovaná, najlepšie ju ilustruje fakt, že dosiaľ nebola vytvorená jediná univerzálna učebnica slovenčiny rešpektujúca túto metodiku. Je našou spoločenskou povinnosťou upozorniť na príčiny a dôsledky ignorovania odbornosti vo vzdelávacej politike. Domnievame sa, že zmeny smerujúce k vytvoreniu rovnakých šancí pre všetkých nie je možné uskutočniť bez prizývania vedeckých a odborných pracovníkov do rozhodovacích procesov. Týmto vyhlásením deklarujeme svoje stanovisko o nevyhnutnej potrebe napraviť tento stav a svoju vôľu podieľať sa na uskutočnení tejto zmeny.“
To jest spred roka, z mája 2018, keď som predkladala v parlamente návrh zákona, ktorý práve takúto univerzálnu učebnicu na výučbu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 10:16 - 10:18 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Naozaj budem veľmi stručná, všetko už bolo povedané. Len zopakujem, že správa o stave a úrovni vzdelávania v školách býva predkladaná ministerstvu školstva, tak to je doteraz v zákone napísané, a chcem pripomenúť, že býva predkladaná obvykle v novembri po skončení toho školského roka, o ktorom tá správa pojednáva, to znamená v novembri nasledujúceho školského roka.
My prerokúvame vo výbore školskom túto správu až ten ďalší rok, obvykle v marci. Čiže keď bola táto správa, o ktorej dnes hovoríme a z ktorej som citovala, predložená v novembri 2018 ministerstvu, tak do výboru sa dostala v marci 2019. Ja len preto na to upozorňujem, že je to príležitosť, kedy ak by aj náhodou sa koalícia opäť rozhodla z politických dôvodov nepodporiť opozičný návrh zákona, hoci logika veci hovorí, že niet najmenšieho dôvodu, prečo ho nepodporiť, tak upozorňujem na to, že po pol roku je opäť príležitosť, aby som tento návrh predložila a predložím ho, aby sme prerokúvali najnovšiu správu štátnej školskej inšpekcie opäť v pléne. Čiže nie je to žiaden dôvod na to, aby tá správa v pléne nezaznela.
Ja len chcem pripomenúť, že dnes nie je žiadna opora v zákone, že tá správa sa dostane aspoň na výbor. A preto hovorím, že je našou povinnosťou a zodpovednosťou v nasledujúcom volebnom období urobiť všetko pre to, aby takéto dôležité informácie v pléne mohli zaznieť aj bez toho, že si to niekto z poslancov vezme ako svoju úlohu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 9:59 - 10:01 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pán poslanec Sopko, za tvoj príspevok. Spomenul si veci, na ktoré som nepozabudla, ale nechcela som pre; kvôli času však nebolo možné všetko spomenúť, ale ďakujem, že si to spomenul ty. Takisto poznám veľmi veľa učiteľov, ktorí deťom odovzdávajú zo seba to najlepšie, sú rozhľadení, skúsení, empatickí, skrátka excelentní profesionáli.
A ja v žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že problémy, ktoré som v úvodnom slove spomínala, sú všade, na každej škole, to určite nie. Tie problémy som ale vytiahla z dôvodu, že ich považujem za naliehavé a že, tak ako vravíš, veľmi málo o nich diskutujeme. Mnohí z nás radšej ukazujú na príklady dobrej praxe ako na problémy. A ja som tým chcela len podčiarknuť, že hoci máme v systéme aj skvelých učiteľov bezpochyby a ja osobne mnohých takých poznám, spomenuté problémy sú často a ukazuje sa, že až príliš často dôsledkom neznalosti a ľahostajnosti tých učiteľov, ktorí pracujú viac rutinne ako inovatívne, sám si to spomenul. A súhlasím s tým, čo si povedal, že excelentní učitelia potrebujú podporu, aby neboli osamotení, aby nevyhoreli.
Ja len dodávam, že podporu potrebujú všetci učitelia a možno úplne najviac tí, ktorí potrebujú vidieť, ako by mohli lepšie učiť, ale nevedia ako na to. V tomto je dnes rezortná podpora prakticky nulová, takže považujem naozaj za dôležité, aby sme aj na pôde zákonodarného orgánu hovorili o všetkých týchto príčinách zlyhaní, nielen o samotných zlyhaniach a dátach z testovaní alebo z iných výstupov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 9:35 - 9:36 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pán poslanec Sopko, za tvoju poznámku. Áno, presne tak to je, totižto tu nekladieme otázku, či sa má alebo nemá v školách diskutovať, či je to potrebné alebo nepotrebné. No potrebné to je v každom prípade, pretože tie deti to potrebujú, to sa už dnes vie. Ako dnes už rôzne psychologické výskumy a neurologické výskumy ukazujú, že je to ich jednoznačná potreba tínedžerov – diskutovať a takýmto spôsobom hľadať odpovede na to, ako funguje svet okolo nich. Čiže ak to budeme ignorovať v školách, bohužiaľ, tým vyslovene tie deti posielame do náruče extrémistov alebo ľudí, ktorí ich budú chcieť jednoznačne zmanipulovať vo svoj prospech, a to nie je dobré.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 9:13 - 9:33 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V parlamentnom školskom výbore býva dobrým zvykom, že sa na jeho pôde každoročne prerokúva správa Štátnej školskej inšpekcie o stave a úrovni vzdelávania v školách za predchádzajúci školský rok. Tento dobrý zvyk nemá oporu v zákone, no napriek tomu je správa na výbore prerokúvaná pravidelne.
Táto tradícia sa zaviedla dávno, dnes už ani sám predseda školského výboru nevie, kedy to bolo, ale je to dobrá tradícia, ktorá sa dodržiava. Táto tradícia ponúka členom školského výboru príležitosť oboznámiť sa so zisteniami inšpekcie a s odporúčaniami, ktoré inšpekcia adresuje nielen školám, ale aj ministerstvám, a to nielen ministerstvu školstva a zákonodarnému orgánu. Potiaľ je to celé dobre.
Problémom však je, že často ide len o dosť povrchné formálne prerokovanie, ktoré obvykle prebieha pod časovým tlakom bez potrebného priestoru na položenie viacerých otázok a bez možnosti diskutovať o odpovediach ministra alebo ministerky alebo hlavnej školskej inšpektorky, a aj to už je takou nepísanou tradíciou.
Napriek tomu, že nie som členkou školského výboru, prerokúvania správy sa zúčastňujem pravidelne. Robila som tak dokonca ešte pred nástupom do parlamentu z pozície odbornej verejnosti. Môžem teda porovnávať, koľko vážnosti zvykne výbor správe prikladať, a musím úprimne povedať, že na môj vkus obvykle príliš málo. Je pravda, že správa inšpekcie býva zaradená na rokovanie výboru medzi množstvo iných bodov a že niekedy naozaj sa nedá inak, len ju preletieť ako na schôdzi v apríli tohto roka, kedy výbor rokoval naozaj vyše osem hodín. Zlý manažment schôdzí výboru by však nemal byť ospravedlnením toho, že sa závažným zisteniam, o ktorých správa informuje, poslanci dostatočne nevenujú ani následne vo svojej práci.
Faktom tiež je, že informácie zo správy sa obvykle k ostatným poslancom, členom iných výborov nedostanú vôbec. Toto tvrdenie možno oprieť o parlamentnú skúsenosť. Inak si totiž neviem vysvetliť, prečo koaliční poslanci tak často ignorujú opozičné návrhy, ktoré sledujú zlepšenie podmienok vzdelávania, a prečo predkladajú a podporujú také návrhy, ktoré namiesto skvalitnenia školstva sledujú úplne iné zámery či skôr záujmy. Ako príklad možno uviesť viacero koaličných počinov len na tejto aktuálnej schôdzi. Prelomenie veta prezidenta a schválenie zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorý kritizujú samotní učitelia, zalepenie očí rodičov prvákov stoeurovkou na nákup školských pomôcok namiesto záruky, že v každej škole na Slovensku budú ich deti vítané a odborne vedené, či predloženie návrhu koaličných poslancov na zavedenie povinnej školskej dochádzky v materských školách, ktorý, zdá sa, navrhovatelia napokon stiahnu, taký je to nepodarok.
Zároveň by som mohla uviesť celý rad návrhov zákonov, ktoré mohli mať pozitívne dopady a ktoré neboli v tomto volebnom období podporené koaličnou väčšinou čisto z politických dôvodov. Preto navrhujem, aby bola táto správa inšpekcie prerokúvaná každoročne nie iba na školskom výbore, ale v pléne Národnej rady.
Nerobím si ilúzie, že sa vďaka tomu poslanci, ktorí sa doteraz o školstvo nezaujímali, stanú zrazu osvietenými reformátormi alebo že sa koaliční kolegovia akurát pri návrhoch o vzdelávaní vzdajú politických žetónov a podporia dobré opozičné návrhy. Domnievam sa však, že by bolo od nás ako od zákonodarcov múdre a prezieravé pripraviť na takúto možnosť nový parlament, ktorý vzíde z najbližších parlamentných volieb a ktorý možno bude mať, pevne dúfam, viac motivácií otáčať kormidlo v politike smerom k posilneniu zodpovednosti v zákonodarnej oblasti. Som toho názoru, že inšpekčná správa je hodná pozornosti v poslaneckom pléne rovnako ako správa komisárky pre deti a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím alebo správa verejnej ochrankyne práv, či správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorej sme včera venovali takmer celý deň.
Je mi jasné, že formálne má Štátna školská inšpekcia odlišné postavenie ako spomínané ľudskoprávne inštitúcie. No napriek tomu si myslím, že v niečom je ich práca podobná a že prerokovanie inšpekčnej správy v pléne pomôže v konečnom dôsledku doplniť aj obraz o napĺňaní základných ľudských práv, nakoľko právo na vzdelanie táto inšpekčná správa na viacerých miestach tematizuje. Zároveň som presvedčená, že správa prináša každoročne tak závažné zistenia v oblasti vzdelávania, že je priam nevyhnutné, aby boli vypočuté v pléne. Našou úlohou je poznať príčiny problémov v školstve, na ktoré správa upozorňuje, a tlačiť na tie najlepšie riešenia.
Tieto svoje tvrdenia si dovolím zdôvodniť vybranými citátmi zo správy. Na úvod zarámcujem dôležitosť správy konkrétnymi číslami. Zistenia v správe vychádzajú z 1 374 vykonaných inšpekcií. Kontrolovaných bolo 1 156 štátnych škôl, 129 súkromných a 89 cirkevných. Z celkového počtu inšpekcií bolo vykonaných 210 inšpekcií v materských školách, 579 v základných školách, 445 v stredných školách a 75 v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie. Na inšpekčnom výkone a pri riešení sťažností sa podieľalo 163 školských inšpektorov. Na výkon školskej inšpekcie bolo prizvaných 106 odborníkov z praxe a dve osoby na základe poverenia príslušnej cirkvi. Nedá sa teda povedať, že zistenia, ktoré sú v správe zosumarizované, nie sú relevantné, že neponúkajú dostatočne komplexný obraz o kvalite vzdelávania v našich školách. Naopak. Niektoré zistenia sú o to alarmujúcejšie, že upozorňujú na pochybenia nie náhodné, nie na úrovni individuálnych zlyhaní, ale na úrovni zlyhávania systému ako celku.
Som presvedčená, že tieto zistenia majú silu korigovať naše obvyklé predstavy o tom, ako funguje naše školstvo a čo treba robiť, aby fungovalo lepšie. Ak by napríklad predkladatelia poslaneckého návrhu na zavedenie povinnej školskej dochádzky pre päťročné deti v materských školách čítali aktuálnu inšpekčnú správu pozornejšie, nemohli by sa vo svojom návrhu venovať iba zvýšeniu dostupnosti predprimárneho vzdelávania, ale museli by zároveň uvažovať aj o opatreniach na skvalitnenie vzdelávania v škôlkach. Obzvlášť, ak chcú návrhom pomôcť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, ako uviedli v dôvodovej správe. V inšpekčnej správe sa totiž uvádzajú zistenia, ktoré k tomu vyslovene nabádajú.
Inšpekcia nás napríklad upozorňuje na to, že v materských školách majú mnohé deti z marginalizovaných rómskych komunít vzhľadom na jazykovú bariéru problém reagovať na pokyny učiteľov v slovenčine a že na to, aby sa naučili poriadne po slovensky, zďaleka nestačí, že do škôlky chodia. Inšpekcia v správe totiž ďalej upozorňuje na to, že viaceré problémy detí zo sociálne znevýhodneného prostredia možno síce v procese vzdelávania v škôlkach riešiť, no nie vždy sa to materským školám darí. Medzi dôvody slabšieho prospievania týchto detí inšpekcia radí napríklad nedostatok motivácie a angažovania sa zo strany učiteliek, ich nedôsledné sledovanie činnosti detí, absenciu individuálneho prístupu a spätnej väzby, ale aj nevhodnosť niektorých učebných postupov, pomôcok a hračiek.
Otázka teda znie, nakoľko pomôže deťom s iným materinským jazykom, ktoré sú navyše zo sociálne znevýhodneného prostredia, formálne zavedenie povinnosti absolvovať vzdelávanie v materskej škole, keď inšpekcia ukazuje, že materské školy nedostatočne rozvíjajú potenciál týchto detí. Táto otázka je namieste, pretože inšpekcia ďalej konštatuje, že, citujem: "Výchovno-vzdelávacie potreby detí, ich rozvojové a výkonové možnosti a momentálne dispozície boli rešpektované učiteľkami iba v necelej polovici pozorovaných činností a že deti z marginalizovaných rómskych komunít často vyžadovali usmernenie a pomoc učiteľov, no nie vždy ju dostali."
Pýtate sa, ako je to možné? Inšpekcia ponúka vysvetlenie. Citujem: "Pri výchove a vzdelávaní diagnostikovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami učiteľky nie vždy implementovali odporúčania poradenských zariadení, ktoré sa týkali konkrétnych oblastí ich rozvoja." A celkový obraz sa nám začína črtať, keď to dokreslím nasledovnými zisteniami. Citujem: "Učebný záujem, aktivitu, kooperovanie, samostatnosť, sebadôveru, spokojnosť a výkony detí negatívne ovplyvnili učitelia preferovaním frontálnej formy výučby, v ktorej výrazne dominovali slovné metódy, zväčša monologické." Koniec citátu.
A teraz sa pýtam ja? Preferovanie formálnej formy výučby, frontálnej formy výučby nielen v základných, ale už v materských školách? Dominancia slovných metód, zväčša monologických v triede plnej malých hravých detí? To ide absolútne proti detskej prirodzenosti a proti ich vzdelávacím potrebám. Zdá sa teda, že práca materských škôl naráža na isté limity. Podľa inšpekcie v nich vzdelávanie až príliš často prebieha spôsobom, ktorý je čo najjednoduchší pre pedagógov, no ktorý prehliada špecifické potreby konkrétnych detí, nevyrovnáva ich hendikepy a neumožňuje im optimálne napredovať.
Do tohto nelichotivého obrazu zrazu logicky zapadá aj ďalšia skutočnosť, na ktorú poukázala inšpekcia. Upozornila, že v materských školách je len minimum detí so zdravotným znevýhodnením. V súhrnnej správe sa výslovne uvádza, citujem: "Z nepomeru medzi počtom kontrolovaných materských škôl v rámci komplexných inšpekcií a počtom škôl, ktoré vzdelávali deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vyplýva, že vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením je v materských školách skôr výnimkou ako pravidlom." Koniec citátu. Dnes je už pritom nespochybniteľné, že tak ako deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, aj deti so zdravotným znevýhodnením potrebujú byť začlenené do vzdelávania a procesov socializácie čo najskôr, ak chceme, aby z nich vyrástli vzdelaní, sebavedomí a čo najviac samostatní dospelí.
V škôlkach však chýbajú asistenti, špeciálni pedagógovia, liečební pedagógovia, logopédi, ale aj zdroje na bezbariérovú opravu priestorov a potrebné vybavenie. Inšpekcia upozorňuje na to, že nedostatočné personálne a materiálno-technické vybavenie škôlok možno považovať za hlavné dôvody, pre ktoré dnes nie sú škôlky voči deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami dostatočne ústretové.
To je upozornenie pre nás, vážené kolegyne a kolegovia! Pre nás zákonodarcov je to výzva urýchlene prijať opatrenia, aby ústretové boli. Zavedenie povinnej školskej dochádzky do nepripraveného prostredia takýmto opatrením rozhodne nie je.
Na záver si ešte dovolím upozorniť aj na niektoré závažné zistenia v oblasti základných škôl. Inšpekcia v správe napríklad konštatuje, že takmer polovica škôl, až 48,8 %, mala vyhotovený školský vzdelávací program iba formálne, čo im neumožňovalo v plnom rozsahu a kvalitne realizovať výchovu a vzdelávanie v súlade s princípmi a cieľmi školského zákona. Až polovica základných škôl! V správe sa uvádza, že v niektorých školách neboli ciele vzdelávania zadefinované reálne, nerešpektovali osobitosti vzdelávaných žiakov, napríklad z marginalizovaných rómskych komunít, a niekde vôbec nezodpovedali reálnym personálnym, priestorovým alebo materiálno-technickým podmienkam. Tak na čo sa to hráme, čo to potom tie školy do tých školských programov vlastne uvádzajú, keď nemajú tie podmienky na to vzdelávanie tak, ako tvrdia?
Citujem zo správy: Učebné plány v pätine škôl nerešpektovali poznámky rámcových učebných plánov alebo neobsahovali vlastné poznámky o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu, čo znamená, že sa neprihliadalo na špecifické potreby žiakov. Neakceptovaním poznámok o delení žiakov na skupiny sa nezohľadňovali špecifiká výučby niektorých predmetov, čím sa nevytvorili primerané podmienky na rozvoj požadovaných schopností a zručností žiakov.
Inšpekcia ďalej upozorňuje, že celkovo sa v základných školách nevyužíva priestor na prispôsobovanie školského programu záujmom a vzdelávacím potrebám konkrétnych žiakov dostatočne.
Za ďalší závažný problém považuje aj nízku mieru odbornosti pri vyučovaní niektorých, najmä prírodovedných predmetov. Nízku odbornosť zaznamenala inšpekcia pri vyučovaní občianskej náuky a etiky. Toto považujem za mimoriadne dôležité. Citujem zo správy: "Takmer v štvrtine subjektov boli tieto predmety, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní osobností žiakov, medziľudských vzťahov a vedú k poznaniu a k obhajobe základných ľudských práv, vyučované v plnej miere neodborne." V školách chýba, opäť citujem, "systematická podpora rozvíjania občianskych a sociálnych spôsobilostí vo vyučovaní. Vyučujúci na viac ako polovici hodín nevytvárali dostatočný časový priestor na diskusiu, na vyjadrenie hodnotových postojov a názorov o preberaných témach, neponúkali príležitosť riešiť, skúmať a prepájať problém s realitou," koniec citátu.
Na pozadí najnovšieho prieskumu o volebných preferenciách stredoškolskej mládeže, ktorý odhalil fascináciu podstatnej časti prvovoličov autoritárskymi, extrémistickými a antisystémovými názormi, ide o alarmujúce zistenie, ktorým by sme mali, ktorému by sme mali v pléne parlamentu venovať pozornosť. Kto, ak nie zákonodarný zbor má poznať nebezpečné trendy v spoločnosti, rozumieť ich príčinám a uvažovať o efektívnej prodemokratickej reakcii? Ak si skutočne uvedomujeme túto zodpovednosť, mali by sme sa chcieť na parlamentnej pôde oboznámiť so správou, v ktorej sa otvárajú aj tieto témy.
Znepokojujúce sú tiež zistenia inšpekcie týkajúce sa prístupu učiteľov k žiakom v základných školách. Učitelia vyžadovali aplikovanie a dodržiavanie pracovných postupov, neposkytli primeraný priestor na uvažovanie, samostatné premýšľanie žiakov, uspokojili sa s krátkymi odpoveďami a na väčšine hodín nedostatočne zapájali žiakov do konštruktívnej diskusie. V 82 % monitorovaných škôl, v 82 (!), sa zistil nedostatok príležitostí na slobodnú diskusiu žiakov o prezentovaných názoroch, čo oslabovalo vytváranie priaznivej atmosféry vyučovania.
Podotýkam, že tu už sme aj na pôde druhého stupňa základnej školy. To sú tínedžeri, to sú budúci prvovoliči, tam sa formujú. Ak sa aj priestor na diskusiu na vyučovaní vytvoril, do aktívnej komunikácie neboli zapojení vždy všetci žiaci, ale prevažne len tí, ktorí pohotovo reagovali na podnety. Absenciu rešpektu k žiakom a ich vzdelávacím potrebám vnímam po prečítaní tejto správy ako jednu z najvážnejších príčin slabého prospievania niektorých žiakov.
Posúďte sami, vážené kolegyne a kolegovia. Výrazné, citujem opäť, "výrazné prispôsobenie obsahu, formulácie alebo obťažnosti úloh na základe schopností a zručností konkrétnych žiakov bolo viditeľné iba na 40 % hodín". Takmer polovica hodín nerešpektuje to, koho majú tí učitelia v triedach. Takmer na tretine hodín učitelia neformulovali výchovno-vzdelávacie ciele tak, aby boli orientované na žiaka, chýbala jednoznačná špecifikácia zadania so zameraním na očakávané výsledky a učenia sa žiakov. Inými slovami, žiaci často na hodine vôbec nerozumeli, čo sa od nich očakáva. Premyslené realizovanie záverečnej spätnej väzby overenia, pochopenia a osvojenia si nových poznatkov absentovalo na 40 % hodín, to je takmer polovica. To znamená, že učitelia často odídu z triedy bez toho, aby si overili, či žiaci vôbec porozumeli tej novej látke.
Až v tretine škôl potom pri hodnotení žiakov vyučujúci síce identifikovali nedostatky v odpovediach, keď ich skúšali, no iba v malej miere prijímali cielené opatrenia na prevenciu zlyhávania žiakov v učení sa a na zvyšovanie úrovne ich úspešnosti. Nehľadali príčiny žiackeho neúspechu a nenavrhovali spôsoby ich odstraňovania.
To všetko sú dôležité informácie, ktoré nám konečne hovoria nielen to, čo ukazujú výsledky rôznych testovaní – a o tom tu hovoríme veľmi často, že rastie počet žiakov, ktorí majú čoraz horšie vzdelávacie výsledky, že narastá priepasť medzi šikovnými žiakmi, ktorí vedia a napredujú, a tými, ktorých výsledky sú podpriemerné. Ale tu sa ponúkajú vysvetlenia, prečo sa tak deje, vážení kolegovia a kolegyne. Mnohí žiaci prepadávajú alebo školu vôbec nedokončia preto, lebo im v školách chýba potrebná pomocná ruka.
Som presvedčená, že práve takéto vysvetlenia sú dôvodom, pre ktorý by sme mali túto súhrnnú správu štátnej školskej inšpekcie každoročne prerokúvať v pléne. Je totiž pre nás mimoriadne cenným podkladom pri príprave návrhov zákonov, pri ich prerokúvaní aj pri hlasovaní o nich. Nenavrhujem nič viac a nič menej len to, aby sme mali v parlamente viac informácií potrebných pre zodpovedný výkon nášho mandátu. Preto vás prosím, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto môjho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2019 9:09 - 9:11 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo.
Cieľom predloženého návrhu je zákonné ukotvenie pravidla, aby Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky každoročne predkladalo Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a úrovni vzdelávania v školách, školských zariadeniach a pracoviskách praktického vyučovania, ktorú ministrovi každoročne predkladá hlavný školský inšpektor za príslušný školský rok na základe inšpekčných zistení a ďalších zistení.
V súčasnosti Národná rada Slovenskej republiky uplatňuje svoju kontrolnú pôsobnosť voči vláde Slovenskej republiky a jej členom rôznymi spôsobmi, napríklad vyslovuje súhlas s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, schvaľuje štátny rozpočet, uznáša sa na vyslovení nedôvery vláde alebo jej členom. Plnenie úloh bežnej agendy kontroluje Národná rada každoročne formou prerokovania rôznych správ, v ktorom jednotlivé štátne orgány bilancujú svoju činnosť. Zakotvením povinnosti pre ministerstvo školstva predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a úrovni vzdelávania za príslušný školský rok do zákona sa zvýrazní kontrolná právomoc najvyššieho zákonodarného orgánu voči exekutíve a Národná rada Slovenskej republiky získa cenný informačný podklad pre svoju zákonodarnú činnosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Podotýkam, že návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie ani na podnikateľské alebo životné prostredie.
Ďalej by som sa potom k zákonu vyjadrila do rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 10:28 - 10:30 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Pán poslanec Blaha, treba uvádzať korektne zdroje a nekonfabulovať. Čo vy teda síce nerobíte, ale aspoň tu v sále, v rozprave by ste mohli sa vyjadrovať vecne a bez nenávistných emócií. Spomínali ste nejaký republikánsky inštitút pravicový, ktorý potvrdil, že ľudia na Slovensku chcú mať dobré vzťahy s Ruskom. Nuž dovoľte mi opraviť vás. Pravdepodobne ste mysleli na prieskum Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, ktorý skúmal nostalgiu ľudí za starým režimom, totalitným režimom, a pretrvávajúcimi ilúziami ľudí o spojenectve s Ruskom. A výsledky tohto prieskumu sú naozaj mrazivé. Ukazujú, že 30 rokov od Novembra 89 ešte stále nezapustila demokracia na Slovensku korene, ktoré ju udržia pri živote za každého počasia. To vôbec nie je dobrá správa, pán poslanec Blaha. To je hrozba, ktorej čelíme pri narastajúcej radikalizácii spoločnosti. A vaše opľúvanie ľudí, ktorí na toto upozorňujú a ktorí sa snažia demokraticky poriadok v našej krajine chrániť legitímnymi cestami v rámci občianskej spoločnosti, ten dokladuje, že vám rozklad demokracie a anómia v našej spoločnosti vyhovujú. No tak si pokojne sadnite k tým kotlebovcom, pán poslanec Blaha, pretože vaše úmysly sú úplne rovnaké.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 16:01 - 16:03 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán poslanec, za tvoj príspevok. Ja sa stotožňujem s tvojimi pripomienkami, tak ako sa stotožňujem aj s pripomienkami predchádzajúceho rečníka Braňa Gröhlinga z nášho poslaneckého klubu.
Ja sama som veľmi znechutená prístupom ministerky Lubyovej a koaličných poslancov, ktorí nasilu pretláčajú takýto nekvalitný zákon. Ja bývam kritická k učiteľom, ktorí nechcú na sebe pracovať, ktorí sa nechcú učiť novým prístupom, ignorujú moderné trendy vo výučbe, ignorujú vzdelávacie potreby detí, aj takých učiteľov v systéme máme. A ja otvorene vždy takúto, takýto prístup učiteľov kritizujem a bola by som prvá, ktorá by podporila takýto návrh zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorí by práve týchto učiteľov motivoval k skvalitneniu ich práce.
To však tento návrh vôbec neponúka. Tento návrh nie je zárukou, že učitelia dostanú nielen peniaze za svoju aktivitu, ale aj potrebný servis v školách, potrebnú pomoc zameranú na uľahčenie čoraz ťažšej práce so zvyšujúcim sa počtom detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami napríklad, že dostanú skutočne to, čo potrebujú. Ale naopak, oni upozorňujú na to, že ešte tento návrh zákona zhorší ich situáciu.
Citujem z ich otvoreného listu, ktorý sme dostali: "Každý rok výrazne narastá nedostatok učiteľov. Pomôžte, prosím, zastaviť proces odchodu tých najlepších. Pokúste sa presadiť dôkladnú prípravu komplexného a moderného zákona v úzkej spolupráci s pedagógmi. Žiadame vás, aby bol tento zákon vrátený vláde."
To je pre mňa dostatočné na to, aby som tento návrh nepodporila. Viac nemám ani k tomu čo dodať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2019 15:15 - 15:15 hod.

Zuzana Zimenová
Ja chcem poďakovať kolegovi Maroszovi za jeho faktickú poznámku a dovolím si využiť tieto vaše hlbšie znalosti v tejto danej téme a konzultovať v prospech vlastne riešení týchto občanov, ktorí sa aj na mňa obracajú. Ďakujem veľmi pekne za podporu a za hlbšie vysvetlenie.
Skryt prepis