Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.3.2019 o 18:02 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 18:02 - 18:03 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Pán poslanec Paška, viete, ono je to tak, na jednej strane otvárate tému Istanbulského dohovoru preto, lebo je to podľa vás nebezpečný a protiústavný dokument, a na druhej strane rovno v jednom a tom istom prejave bagatelizujete Istanbulský dohovor a tvrdíte, že však veď by sa nič nezmenilo, keby sme ho aj ratifikovali, lebo všetko už tu máme v tom našom právnom prostredí urobené, takže v podstate je to jedno. To je taký úhybný manéver hodný klzkého úhora. A tieto manévre vy ponúkate namiesto priamych odpovedí už od včera. Ja vás na to upozorňujem naozaj už od toho nášho zasadnutia vo výbore. Vy sa vyhýbate priamym odpovediam. Neviete dať jednu konkrétnu odpoveď, ktorou by ste podporili váš názor, že Istanbulský dohovor je protiústavný. Presno to, čo vám vyčíta Ondrej Dostál, vám vyčítame tu viacerí vrátane mňa.
Tak sa potom nečudujte, že sa pokúšame interpretovať vaše motívy po svojom, keď nám nie ste schopní dať normálne priame odpovede. Jednoducho nie. Takéhoto predkladateľa tu fakt zažívame málokedy, že nevie odpovedať na vlastné motívy, prečo tento návrh dáva do parlamentu.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 28.3.2019 14:49 - 14:50 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani ministerka, poprosím vás, keby ste tlmočili ministerke Lubyovej moju doplňujúcu otázka, ktorá súvisí práve s petíciou, ktorú spomína v odpovedi. Spomína v odpovedi, že nemohla rokovať s konkrétnou jednou osobu, spomína pána Crmomana, ktorý je jedným zo signatárov a organizátorov tejto petície, avšak pripomínam, že petíciu podpísalo vyše 80-tisíc ľudí a títo ľudia oprávnene žiadali vládu, aby tento návrh stiahla z rokovania a aby v ňom nepokračoval parlament, aby v rokovaní parlament nepokračoval, toto ministerstvo ignorovalo.
Ja osobne som dávala procedurálny návrh v tomto znení, aby bol preložený návrh zákona na nasledujúcu schôdzu a aby sa tak vytvoril priestor na riadne prerokovanie petície v zmysle petičného zákona. A pýtam sa pani ministerky, prečo nevyužila túto príležitosť. Išlo len o jednoduchý posun na ďalšiu schôdzu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 12:00 - 12:02 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Verešová, sama hovoríš, že by bolo dobré tlačiť na vládu, aby riešila násilie na ženách aktívnejšie. Nuž podľa mňa tento dohovor je tým nástrojom, ktorý môže ten tlak vyvolať. Pýtaš sa, prečo to ale teda ide tak sťažka aj v iných krajinách. Ja sa domnievam, že tento dohovor je poznačený veľmi nekorektnou debatou verejnou, v ktorej zaznievajú pseudoargumenty a konšpiračné teórie, takže to je môj názor.
Pán Bernaťák, spája nás odsúdenie násilia na ženách, to rozhodne, ale rozdeľuje nás názor, že násilie na ženách je v absolútnej väčšine prípadov rodovo podmienené. Toto, toto si ja myslím a toto je v Istanbulskom dohovore. Pán Soboňa, dovoľte mi upozorniť vás, že registrované partnerstvá gejov a lesieb Istanbulský dohovor, ale v žiadnom prípade nerieši.
Pani poslankyňa Petrík, vám ďakujem za opätovné vysvetlenie toho, čo som sa snažila o rodovej terminológii ozrejmiť aj ja. Nie som si však istá aj vzhľadom na tie faktické poznámky, či, či padne aj, aj toto vaše dovysvetlenie na úrodnú pôdu, lebo aj pán Farkašovský sa teda vyjadril tak, ako keby nerozumel, ale zase som na druhej strane rada, že v tomto prípade vo faktickej poznámke pána Farkašovského zafungovali argumenty a že tie fakty a čísla, ktoré som vytiahla z vládnych materiálov, podotýkam, že ním otriasli.
A ďakujem aj Ondrejovi Dostálovi, ktorý toto uvedenie faktov ocenil a naďalej, a ďalej dovysvetlil.
Nuž a posledná poznámka k pánovi Adamčíkovi. Opakujem to neustále, poviem to znova možno 155-krát. Nikdy som nebola členkou strany SIEŤ, som nestraníčka a aj ostáva nestraníčkou. A keď som kandidovala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2019 11:29 - 11:49 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja hneď v úvode svojho príspevku začnem tak od stredu rázne a dovolím si povedať, že predloženie uznesenia poslancami SNS považujem za rýdzi populizmus a politický primitivizmus, pretože hodiť tento výbušný granát do parlamentu a rozdúchať ním ďalšiu kultúrnu vojnu v čase, ktorá je, kedy je spoločnosť veľmi hlboko polarizovaná je prejavom hrubého neotesaného a nebezpečného zneužitia tejto výbušnej témy na presadenie úzkych straníckych záujmov. To som povedala na výbore, opakujem to aj tu v pléne, stojím si za tým a takto začnem nebudem okolo toho robiť omáčky.
Na ľudskoprávnom výbore som sa vás, pán Paška, pýtala ako jedného z predkladateľov uznesenia, prečo ho spolu so svojimi kolegami predkladáte do parlamentu akurát v tomto čase, keď predsa od leta minulého roka je na základe uznesenia vlády jasné, že vláda nechce v tomto volebnom období tému Istanbulského dohovoru otvárať. Odpoveď som dostala v duchu Orwellovho hesla Vojna je mier. Tému, ktorá je na vláde uzatvorená, vraj otvárate preto, aby ste ju uzatvorili. Tak nad týmto vysvetlením mi dodnes ako rozum stojí. To hovorím vážne. Podľa môjho názoru sa strana SNS týmto uznesením chce iba zviditeľniť. Sleduje jediné, zviditeľniť sa v téme, plne ju obsadiť a kúsok na naj vyrásť. O nič iné im nejde.
Vážené kolegyne, kolegovia, neviem sa zbaviť pachuti z tejto frašky a musím aj v pléne vysloviť obavy, ktoré som povedala na výbore, a to, že o naše názory v tejto rozprave predkladateľom vôbec nejde. Bez ohľadu na to, čo v rozprave zaznie, tu sa pečie niečo poza náš chrbát s prapodivnými politickými motiváciami a my v tom figurujeme len ako štatisti, komparz, nevyhnutné pozadie. Napriek tomu ostanem verná svojim zvykom a do debaty o tomto nezmyselnom uznesení ponúknem aspoň zopár vecných argumentov v nádeji, že možno motyka vystrelí a padnú na úrodnú pôdu. Na úvod spomeniem niekoľko čísiel a faktov, ktoré vyplynuli z viacerých výskumov a ktoré jednoznačne poukazujú na to, že rodovo podmienené násilie na ženách je vážny problém, s ktorým sa dodnes Slovensko nevysporiadalo a s ktorým bojujú aj ženy v iných európskych krajinách. Tie čísla sú mrazivé.
Zo štúdie agentúry Európskej únie pre základné práva, ktorá bola prezentovaná v marci 2014, vyplýva, že až tretina opýtaných žien v Európskej únií má skúsenosť s fyzickým alebo sexuálnym násilím. Približne 13 mil. žien zažilo v období 12 mesiacov pred prieskumom telesné násilie (ruch v sále a zaznievanie gongu) a za rovnaké obdobie to platí o takmer 4 mil. žien v prípadoch sexuálneho násilia. To sú šialené čísla, keď uvážime, že ide o krajiny civilizovanej Európy.
Každá dvadsiata žena sa priznala, že bola znásilnená, a každá tretia zažila nejakú formu fyzického alebo sexuálneho útoku. Spomedzi žien v prieskume, ktoré uvádzajú, že boli znásilnené svojím partnerom, približne jedna tretina konštatuje, že ich partner znásilnil viackrát. Prieskum potvrdil, že znásilnenie v manželstve je realita pre mnohé ženy a že veľký počet týchto žien je v manželstve znásilňovaných opakovane.
V prípadoch domáceho násilia až 67 opýtaných, 67 % opýtaných uviedlo, že útok nenahlásili na polícii. Tieto hrozivé čísla odzrkadľuje aj aktuálny reprezentatívny výskum Sexuálne násilie na ženách, ktorý sa zameriaval na skúsenosti žien so sexuálnym násilím na Slovensku. Priniesol nasledovné zistenia. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Sexuálne násilie v priebehu svojho života zažilo takmer 5 % respondentiek, čo približne tvorí 100-tisíc žien na Slovensku. 22 % z týchto 100-tisíc žien sa stretlo so sexuálnym násilím v detstve, 63 % po dovŕšení 15 rokov a 15 % aj v detstve, aj v dospelosti. 80 % žien pritom páchateľa poznalo. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien, známych alebo príbuzných. Partnerské sexuálne násilie zažilo 38 % žien. V troch štvrtinách prípadov išlo o bývalého partnera a 22 % uviedlo, že zažili sexuálne násilie od súčasného partnera. 80 % žien so skúsenosťou s partnerským sexuálnym násilím žilo s násilným partnerom v spoločnej domácnosti. Až 84 % týchto žien malo skúsenosť s týmto násilím opakovane. Ženy so skúsenosťou s partnerským násilím zažívali aj iné, s partnerským sexuálnym násilím zažívali aj iné formy násilia. Tri štvrtiny žien zažívali najmä fyzické a psychické násilie. Takmer dve tretiny zažívali kontrolujúce a nátlakové správanie zo strany partnera a vyše polovica aj ekonomické násilie. Ženy často súhlasili so sexuálnym stykom, aby predišli k fyzickej agresii alebo stupňovaniu násilia, aby predišli hádke alebo aby ochránili deti a svojich blízkych.
Takmer všetky ženy trpeli po prežití sexuálneho násilia niektorým zo symptómov posttraumatickej stresovej poruchy, pričom v prípadoch partnerského násilia boli výraznejšie, čo je pravdepodobne spôsobené dlhodobým zažívaním kombinácie viacerých foriem násilia vo vzťahu. Až 85 % žien na Slovensku nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc, 39 % žien v tom bránili rozpaky a hanba, 36 % to chcelo udržať v tajnosti a 27 % bolo presvedčených, že by im aj tak nikto neveril.
Toto správanie je pochopiteľné na pozadí faktu, že až tretina žien reálne zažila negatívne reakcie zo strany svojho okolia. Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie vypracovalo sériu analýz, ktoré prezentujú závažné zistenia v oblasti násilia páchaného na ženách s ohľadom na najviac ohrozené skupiny žien. Medzi najzraniteľnejšie patria staršie ženy, ženy so zdravotným postihnutím, ale aj ženy žijúce na vidieku. Pre vidiek je totiž typická nižšia miera anonymity a ženy niekoľko násobne ťažšie prekonávajú obavy zo stigmatizácie, pocit hanby a strach, že sa násilne konajúci partner dozvie o tom, že hľadali pomoc a že sa voči nim potom pomstí.
Pani poslankyňa Verešová vo svojom príspevku spomenula, že náš právny poriadok je predsa v súlade s opatreniami, ktorými sa má v krajine riešiť násilie na ženách. Akoby ratifikácia dohovoru nemala pre ženy na Slovensku žiaden význam, pretože v tejto oblasti je už vraj všetko vyriešené. Dovolím si nesúhlasiť. Na Slovensku má systém pomoci ženám zažívajúcim sexuálne násilie vážne nedostatky v kvantitatívnej aj kvalitatívnej rovine. Je vôbec otázne, či sa dá hovoriť o systéme. Chýbajú totiž nástroje na zmysluplnú systémovú prevenciu, celoplošnú informačnú kampaň a najmä na komplexné naplnenie potrieb žien, ktoré sú obeťami násilia.
Nedostatky boli odborníkmi identifikované na všetkých úrovniach. Napríklad krízová intervencia je pokrytá len online poradenstvom a telefonickou linkou, pričom iba telefonická linka je financovaná z verejných zdrojov. Veľké nedostatky sú aj pri poskytovaní psychologickej pomoci a psychoterapie. Na Slovensku máme nedostatok terapeutov, ktorí sa špecializujú na traumy zo zažitého násilia. Tam, kde terapia ponúkaná je, narážajú ženy na neprimerane dlhé čakacie lehoty alebo sú tieto služby natoľko finančne náročné, že sú pre ne nedostupné. Situáciu neriešia ani verejné psychologické služby, pretože nemajú vytvorené podmienky na to, aby sa dôsledne rodovo podmienenému násiliu venovali do hĺbky.
Mementom sú pre nás aj štatistiky. Na Slovensku je každoročne spáchaných približne 500 a viac násilných trestných činov, ktoré sú vyhodnotené ako partnerské násilie na ženách, pričom si treba uvedomiť, ako som už spomínala, že vyše 80 % týchto činov ženy vôbec neohlásia. A to najtragickejšie číslo spomeniem nakoniec. V dôsledku partnerského násilia zomrelo v období rokov 2010 až 2016 až 40 žien. Aktuálne čísla nemám k dispozícii, ale novinové titulky dávajú tušiť, že toto číslo rastie ďalej. V tejto situácii považujem snahu zmietnuť zo stola dokument, ktorý prináša konkrétne návrhy na ochranu žien pred násilím a tlačí na vládu, aby tento problém riešila, za vyslovene nezodpovedné. Nezodpovedné voči tým ženám, ktoré sa stali obeťami násilia, ale aj voči dievčatám, ktoré sa nimi ešte nestali. Čo iné ako nezodpovednosť je vysadnutie jednej z koaličných strán na vlnu demagógie a konšpirácií s cieľom vyťažiť z toho predvolebný politický kapitál. A teraz si dovolím vrátiť sa z odborného diskurzu späť do politickej rétoriky a prečítať jeden veľmi zaujímavý citát. Citujem: „Otázka rodovej rovnosti a násilia na ženách bola v roku 2011 široko diskutovaná hlavne kvôli príprave ratifikácie Istanbulského dohovoru a jej odporcom. Diskusia však v konečnom efekte neviedla k pomenovaniu skutočných problémov, ale k utvrdzovaniu predsudkov a nesprávnych interpretácií rodovej terminológie a konceptov s ňou spojených. Napríklad v kampani Zastavme zlo z Istanbulu sa objavili nasledovné tvrdenia od gender ideológii, ktoré tvrdia, že genderizmus znamená tri veci: diktatúru LGBTI, juvenilnú justíciu a sexuálnu deformáciu. Genderizmus zabíja náš národ, zabíja Európu a zabíja celý svet. Je ako jed v pohári multivitamínového džúsu, pretože pracháči majú záujem na redukcii populácie.“
Máte pocit, že ide text progenderových aktivistov? Mýlite sa. Materiál, z ktorého som toto citovala, je Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2017, ktorú do vlády predložil minister Ján Richter v júli minulého roka. Je pravda, že táto správa dodnes nebola zaradená na rokovanie vlády, a teda ju postihol rovnaký osud ako bezpečnostnú stratégiu, ktorá dodnes nebola zaradená na rokovanie parlamentu pre nezhody v koalícii, ale faktom je, že ešte v lete minulého roka nemala strana SMER - SD, prostredníctvom svojho ministra problém kriticky komentovať nekorektné zavádzanie v téme rodovo podmieneného násilia na ženách a hlásila sa k Istanbulskému dohovoru.
Som zvedavá, ako budú poslanci za SMER - SD hlasovať o tomto uznesení dnes. Sledujúc predvolebnú prezidentskú kampaň ich koňa Maroša Šefčoviča, ktorý sa zázračne prerodil na veriaceho katolíka a stretáva sa s otcom Kuffom, od ktorého žiada vo voľbách podporu výmenou za prísľub, že tzv. zlo z Istanbulu ako prezident zastaví, tuším, že uznesenie naši kolegovia zo SMER-u podporia. Koniec koncov pán poslanec Blanár to dnes potvrdil svojím vystúpením vo faktickej na pani Verešovú. Ak sa však chce dnes strana SMER - SD tváriť, že je rovnakého názoru ako SNS, že Istanbulský dohovor treba odmietnuť, pretože sa doň vpašovala podvratná gendrová agenda, má táto strana buď krátku pamäť, alebo sa už definitívne oportunisticky vykĺbila z vlastných hodnotových rámcov, na ktorých stála jej kontinuálna vláda počas troch volebných období.
Dovolím si pripomenúť, že už za prvej vlády Roberta Fica boli tejto strane pojmy rodová rovnosť, rodové stereotypy či rodovo podmienené násilie známe a dokonale zrozumiteľné. Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v prvej vláde Roberta Fica sa k týmto témam hlásila a aktívne presadzovala opatrenia na podporu rodovej rovnosti. Na konferencii s názvom Rodová rovnosť, nové výzvy, nové otázky, ktorá sa konala dňa 18. novembra 2008 v Bratislave v hoteli Bôrik, doslova povedala, citujem: „Európskym paktom rodovej rovnosti prijatým v marci 2006 sa členské štáty zaviazali prijať opatrenia na odstránenie rodových rozdielov a na boj proti rodovým stereotypom, osobitne tým, ktoré súvisia so vzdelávaním a rodovo segregovaným trhom práce.“ Musím zdôrazniť, že podpis za Slovenskú republiku pod uvedeným paktom nechýbal. „Príčinou rodového mzdového rozdielu je predovšetkým pretrvávanie rodových stereotypov ako ustálených, zjednodušených až rigídnych presvedčení o vhodnom a primeranom správaní sa mužov a žien a ich vhodných a primeraných vlastnostiach a ďalších psychických či sociálnych kvalitách.“
Minister Ján Richter sa počas svojho pôsobenia v druhej vláde Roberta Fica na margo Istanbulského dohovoru vyjadril nasledovne, opäť citujem: „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny gestoruje problematiku násilia na ženách a podporuje prijatie dohovoru zo strany Slovenskej republiky v roku 2014. Uvedený dohovor aj ja sám považujem za jedinečný nástroj v oblasti pomoci ženám v neľahkom úsilí našej spoločnosti za odstránenie násilia na ženách a domáceho násilia.“
Samotný predseda vlády Robert Fico v tomto období podporoval pristúpenie Slovenska k Istanbulskému dohovoru. Vo svojom príhovore na konferencii Fóra podnikateliek Slovenska 3. decembra 2013 ocenil, že Slovensko bolo medzi prvými krajinami, ktoré k nemu pristúpili, a hrdo sa pochválil, citujem: „Výraznou mierou sme sa zasadzovali o prijatie tohto dohovoru, o predchádzaní násilia voči ženám a domáceho násilia a o boji proti nemu. Boli sme medzi prvými štátmi, ktoré túto medzinárodnú zmluvu podpísali.“
18. decembra 2013 schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 730 Národný akčný plán pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 až 2019, v ktorom okrem iného uložila ministrovi spravodlivosti plniť konkrétne úlohy. K týmto úlohám patrilo aj pripraviť a predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh na ratifikáciu Istanbulského dohovoru s termínom na rok 2014. V roku 2013 sa preto pokúsila ratifikáciu Istanbulského dohovoru zastaviť organizácia Fórum pre verejné otázky. Fórum vtedy vypracovalo analýzu, v ktorej zdôvodnilo neprijateľnosť ratifikácie dohovoru Slovenskou republikou podobnými pseudoargumentmi, akými dnes zavádzajú verejnosť predkladatelia tohto uznesenia a ktoré zaznievajú aj od aktivistov združených pod heslom Zastavme zlo z Istanbulu. Strana SMER - SD, ktorá dnes v panike zo straty moci predvádza pri Istanbulskom dohovore priam jogínské ohýbanie svojich politických názorov, však ešte počas druhej vlády Roberta Fica vedela na tieto pseudoargumenty racionálne reagovať.
V roku 2013 zaslal minister Ján Richter fóru stanovisko, v ktorom sa okrem iného uvádza, citujem: „V súvislosti s vašimi výhradami si vás dovoľujeme uistiť, že čl. 14 Istanbulského dohovoru nepredstavuje nástroj na presadzovanie rodovej ideológie, ako uvádzate. Slovenská republika vo svojich legislatívnych i nelegislatívnych nástrojoch nepoužíva pojem rodová ideológia. Namietané pojmy ako rod, rodová rovnosť a rodová identita sú v súčasnosti bežne používanými pojmami, ktoré sú zadefinované v medzinárodných dokumentoch aj vo vnútroštátnej legislatíve.“ Špeciálne pán poslanec Zelník, dúfam, že počúval, keďže vo faktickej napádal práve tento paragraf v dohovore.
Pri vysvetlení rodovo podmieneného násilia sa Ján Richter, minister druhej vlády Roberta Fica stotožnil so všeobecným odporúčaním OSN k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám a aj ho v stanovisku nasledovne citoval: „Diskriminácia žien je definovaná v čl. 1 dohovoru. Definícia diskriminácie zahŕňa rodovo podmienené násilie, to je násilné činy, ktoré sú namierené proti žene, lebo je žena. Patrí sem každý prejav rodovo podmieneného násilia, ktorý má alebo by mohol mať za následok telesnú, sexuálnu alebo duševnú ujmu, alebo utrpenie žien, ako aj hrozba takýmito činmi, zastrašovanie a iné formy obmedzovania slobody. Tradičné názory, podľa ktorých sú ženy považované za podriadené mužom alebo ktoré im pripisujú stereotypné roly, prispievajú k pretrvávaniu zvykov, ktorých súčasťou je násilie alebo nátlak. Sem patrí napríklad aj násilie a zneužívanie v rodine. Zámerom takéhoto násilia namiereného proti telesnej a duševnej integrite žien je zbaviť ich možnosti rovnoprávneho užívania a uplatňovania ľudských práv a základných slobôd a povedomia o nich.“
A minister Richter k tomuto odporúčaniu OSN sám iniciatívne dodáva, citujem: „V tejto súvislosti by sme chceli zdôrazniť, že vzťah k tradícii nedáva žiadnu legitimitu postupom, ktoré vedú k ponižovaniu žien a k páchaniu násilia na nich.“ Svoje stanovisko uzavrel konštatovaním, že, opäť citujem: „Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že požiadavku na zastavenie ratifikácie Istanbulského dohovoru považujeme za neopodstatnenú.“
Týmito slovami z úst čelného predstaviteľa strany SMER - SD ukončím svoj príspevok v rozprave, lebo hoci sa to naozaj obvykle nestáva, s týmito výrokmi ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera do bodky súhlasím a nemám k nim čo dodať.
Na úplný záver už len zopakujem, že som veľmi zvedavá na to, či toto nezmyselné uznesenie získa podporu koaličných poslancov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 10:54 - 10:56 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec, za tvoj príspevok. Priznám sa, že si išiel po tej línii vo svojom príspevku, o ktorej som ja uvažovala, či vôbec sa ňou vydám vo svojom príspevku, ktorý bude nasledovať v rozprave. Na výbore totižto v diskusii s predkladateľom, s jedným z predkladateľov tohto uznesenia pánom Paškom som sa utvrdila v tom, že naozaj ide o, o rýdzo populistickú naozaj politiku, že za týmto nestoja žiadne odborné stanoviská, odborné názory, ktoré, ktoré vystužili stranu SNS pri predkladaní tohto uznesenia, ale že ide o rýdzi primitívny populizmus, a preto som aj uvažovala, že či vôbec v tejto rozprave je potrebné, alebo namieste dávať takéto odborné vysvetlenia a argumenty. Som veľmi rada, že, že to moje váhanie si ty rozlúskol, lebo tak, ako si to ty dal v tej rozprave ako právnik, ako ľudskopráv..., ľudskoprávny aktivista, tak by to z nás naozaj zosumarizoval málokto. A ja ti ďakujem za tento príspevok, pretože sa máme teraz v ďalšej debate o čo opierať.
Absolútne súhlasím s tým, že tak ako si povedal, pojmy rodová ideológia, gender, rod, rodovo podmienené násilie sú v tejto spoločnosti nedovysvetlené a demagogicky ich zneužívajú predkladatelia uznesenia na to, aby vo verejnosti získali dobré body na niečom, čo vo svojej podstate je pseudokultúrna vojna.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 9:50 - 9:52 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Verešová, ja som len chcela doplniť tvoje vystúpenie, povedať, keď si spomínala okrúhly stôl, ktorý organizovala vtedy pani ministerka Žitňanská, že to bola jediná diskusia o tomto Istanbulskom dohovore. Na pôde parlamentu bola zorganizovaná aj ďalšia odborná diskusia, ty si sa jej nezúčastnila, ale z vášho klubu tam bol pán poslanec Eduard Heger, my sme rozprávali s ľuďmi, ktorí nám prišli vysvetliť naozaj zásadné veci ohľadom terminológie rodovej rovnosti a rodovo podmieneného násilia na ženách, bola to veľmi dobrá diskusia, čiže aj na parlamentnej pôde sme my v opozícií takúto diskusiu organizovali. Motorom tejto diskusie a hlavným organizátorom bola pani poslankyňa Petrík a ja som sa zúčastňovala na, na príprave a na spolupráci, takže takých diskusií bolo viacej, a práve týmto uznesením sa možnosti takýchto disku..., alebo možnosť takto diskutovať odborne, kvalifikovane, fundovane a hlavne kultivovane jednoducho zatvorí, čo je veľká škoda.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.3.2019 18:44 - 18:46 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky.
Pán kolega Dostál, presne toto stanovisko tých jazykovedcov, ktoré, ktoré je pripojené aj k nášmu návrhu zákona, ma inšpirovalo k tomu, aby som sa hlbšie pozrela na to, že akým spôsobom komunikuje obec jazykovedcov o tejto téme, a je naozaj pravdou, že síce nie je jednotná, ale ten diskurz prebieha naozaj v intenciách toho, čo moderný jazyk a flexibilný jazyk, akým slovenčina naozaj je, umožňuje a neumožňuje. A väčšina z nich sa zhoduje na tom, že to, čo už je v praxi používané a nespôsobuje komunikačné problémy a nejde proti jazykovému systému ako takému, tak naozaj by sa malo potom začať používať a dať do právneho poriadku. To ma potešilo.
Pán kolega Budaj, ďakujem pekne aj za vaše vystúpenie a druhú faktickú poznámku. Ja som veľmi rada, že v tomto pléne je nás viacero, ale nie je nás veľa, je nás málo, ale je nás viacero, ktorí si uvedomujeme silu jazyka, silu slova vypovedaného, silu pojmov, ktoré v povetrí lietajú, a som rada, že tí ľudia, ktorí si to uvedomujú, veľmi úzkostlivo potom vážia slová a vedia, že slová môžu byť naozaj aj stavebným kameňom našej reality a budúcnosti. A je mi ľúto, že tu nesedí nikto, kto by s nami polemizoval, povedzme z koaličných strán taká Slovenská národná strana. Si myslím, že toto je téma, na ktorej by sa dokázali oni teraz prejaviť, a rada by som poznala ich názor, nuž ale, bohužiaľ, sme tu opäť sami.
Takže ďakujem vám pekne za kultivované faktické poznámky a za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.3.2019 18:27 - 18:41 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem aj svojim predrečníkom Ondrejovi Dostálovi, ktorý túto tému uchopil najmä z toho právneho a ľudskoprávneho hľadiska, ale aj kolegovi pánovi poslancovi Budajovi, ktorý bol akýmsi predskokanom toho, čo ja by som chcela teraz v rozprave predniesť.
Budem sa opierať v mojej, v mojom príhovore k tomuto návrhu zákona, resp. k vám, aby ste ho podporili, budem sa opierať o argumenty, ktoré som si vytiahla z viacerých jazykovedných štúdií, ktoré boli k téme prechyľovania ženských priezvisk zverejnené na pôde Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. A tam, kde to považujem za potrebné, si dovolím aj citovať jednotlivé odborné stanoviská.
Na úvod si dovolím zasadiť tému do stručného historického kontextu ako v rovine jazyka, tak aj v rovine spoločenskej. Obe roviny totiž v tejto téme spolu úzko súvisia a v tomto súzvučím s pánom kolegom Budajom.
Priezvisko sa síce vo všeobecnosti definuje ako dedičné meno rodiny, avšak v súčasnosti ide o zadefinovanie mena rodiny, ktoré sa už môže, ale nemusí následne dediť u potomkov, a teda už nevyjadruje automaticky takú dlhú dedičnú líniu ako kedysi. Toto moderné chápanie priezviska podporuje súčasné znenie zákona, ktorý párom umožňuje vybrať si pri uzavretí manželstva meno, pod akým bude rodina formálne vystupovať. A to troma spôsobmi: Buď sa budú obaja volať po manželovi, buď po manželke, alebo si každý z nich ponechá vlastné meno, pričom majú právo zvoliť si aj priezvisko budúcich potomkov. Avšak ak si manželia zvolia spoločné priezvisko po manželovi, musí byť toto meno v ženskom tvare doplnené o koncovku -ová.
Napriek spomínanej modernizácii je pri povinnom prechyľovaní ženského priezviska stále otázne, do akej miery je toto pravidlo výsledkom vývoja v oblasti jazyka a ustálenia tejto podoby v jazykovom systéme a do akej miery je zároveň aj akousi stereotypnou ozvenou dnes už prekonaných spoločenských konvencií, v rámci ktorých sa kedysi žena počas sobášneho aktu vydala nielen de iure, ale v zásade aj de facto do rúk manžela.
Živý odborný diskurz ohľadom prechyľovania ženských priezvisk dokazuje, že aj medzi jazykovedcami panujú rozpory v hľadaní odpovedí na otázku, či jazyk dostatočne odráža moderné chápanie postavenia ženy v manželstve a právo jednotlivca na slobodné vyjadrenie svojej vlastnej identity. Viacerí jazykovedci zastávajú názor, že prechyľovanie ženských priezvisk je v našom jazykovom systéme dôležitým nástrojom nielen na prenos informácií o osobe, ktorá je nositeľkou priezviska, vďaka tej prípone vieme, že ide automaticky o ženu, ale aj na identifikáciu ďalších významov, ktoré sú pre porozumenie v komunikácii dôležité. Z týchto dôvodov sa prikláňajú k tomu, aby bolo zachované status quo.
Naproti tomu ďalšia skupina jazykovedcov hovorí, že na zaryté lipnutie na povinnom prechyľovaní nie je žiaden dôvod, a preto by mala byť jazykovo aj právne uznaná možnosť používať aj iné tvary ženského priezviska bez koncovky -ová. Argumentujú, že jazyková prax ukazuje, že sa už aj tak deje, aj bez formálneho uznania, pretože jazyk sa vyvíja spontánne a ľudia sa dostávajú v bežnom živote do situácií, kedy je pre nich neprechyľovaná podoba ženského priezviska výhodnejšia, napríklad ak sa rozhodnú pracovať alebo žiť v zahraničí. Zároveň argumentujú, že v praxi vidno, že ženské priezviská v mužskom tvare nespôsobujú ľuďom v komunikácii problémy, ktoré by znemožňovali vzájomné porozumenie. Považujú preto za prirodzené, ak sa jazykové pravidlá a právne normy upravia tak, že budú túto novú realitu kopírovať.
Ďalším argumentom, ku ktorému sa veľká časť z tejto skupiny jazykovedcov prikláňa, sú zdôvodnenia z oblasti antropológie a sociológie. Tie nás upozorňujú na to, že hoci koncovka -ová, s dlhým á, nie je z jazykového hľadiska vyjadrením vlastníckeho vzťahu, vo významovej rovine môže ľuďom podprahovo podsúvať obsah, ktorý kedysi reálne bol s touto podobou mena úzko previazaný, a to, že vydajom a prijatím manželovho mena sa žena stáva akoby jeho majetkom. Koniec koncov ešte aj dnes nevestu obvykle vedie k oltáru otec, muž, ktorý ju budúcemu manželovi do rúk fyzicky odovzdá. Tento pre nás už len dojímavý akt mal kedysi hlboký praktický význam, ktorý vonkoncom nebol iba symbolický. Vydaj kedysi skutočne znamenal úplne odovzdanie sa mužovi, vzdanie sa dovtedajšieho života slobodnej ženy a úplnú oddanosť novým povinnostiam a koncovka -ova a neskôr -ová, s dlhým á, tento fakt administratívne potvrdzovala.
Preto ak by sme chceli dotiahnuť túto úvahu do absurdných dôsledkov, mohli by sme pokojne argumentovať, že lipnutie na prechyľovanie ženských priezvisk môže byť u niektorých ľudí ešte aj dnes vedené presvedčením, že manželka manželovi jednoducho patrí a početné prípady domáceho násilia na území Slovenska nám napovedajú, že minimálne v týchto prípadoch by sme neboli ďaleko od pravdy.
Samozrejme, zástancovia takéhoto názoru sa mýlia ako v rovine jazyka, tak v rovine právnej i sociálno-etickej, avšak pod kožou zažité tradície racionálnu úvahu neraz prebijú. Preto možno pokojne vysloviť hypotézu, že pomýlené predstavy o asymetrickom postavení ženy v manželstve v našej spoločnosti prežívajú možno aj vďaka povinnému prechyľovaniu ženských priezvisk. Tieto pomýlené predstavy sú v našej spoločnosti živené rodovými stereotypmi, ktoré sú v slovenskej kultúre silno zakorenené a koncovka -ová s nimi akosi inštinktívne súzvučí bez ohľadu na to, že z hľadiska súčasného jazyka ju v žiadnom prípade nemožno považovať za vyjadrenie vlastníckeho vzťahu muža voči žene.
Odhliadnuc od faktu, že v slobodnej demokratickej spoločnosti nie je možné vlastniť žiadnu osobu, pretože všetci sú slobodné bytosti rovné v právach a povinnostiach, z jazykového hľadiska vyjadruje vlastnícky vzťah len prípona -ova, s krátkym a, mužova, vojakova, predsedova. Pravdou však je, že súčasná koncovka -ová, s dlhým á, vznikla postupne práve z pomenovaní, v ktorom istý druh vlastníckeho vzťahu predsa len zrejmý bol.
Prechyľovanie ženských priezvisk sa na slovenskom území vyvíjalo od 13. storočia, kedy sa v rozvíjajúcej feudálnej spoločnosti začala vyžadovať predovšetkým pri administratívno-právnych úkonoch presnejšia identifikácia osoby. Tzv. prímená a prídomky, z ktorých sa neskôr vyvinuli dnešné priezviská, sa spočiatku nededili, ale postupne sa stávali dedičnými a tak vytvárali kontinuitu rodín a rodov. Dvojmenný pomenovací systém s prechyľovaním priezvisk vydatých žien bol bežný už pred uzákonením dedičných priezvisk počas jozefínskych reforiem. Prechyľovanie ženských priezvisk má teda na Slovensku dlhú tradíciu a hoci bol, boli motorom vývoja jazyka v tejto oblasti najmä administratívne požiadavky, vecnou podstatou bola snaha identifikovať osobu, teda ženu ako tú, ktorá žije pod strechou konkrétneho muža, či už otca, alebo manžela.
Niektorí lingvisti na obranu prechyľovania v tejto súvislosti uvádzajú, že predsa ani v minulosti nešlo o vyjadrenie majetníckeho vzťahu muža voči žene, ale len o vyjadrenie rodovej línie dôležitej v súvislosti s predkami a potomkami. Keď sa však obzrieme späť do histórie a bez príkras skúmame dôsledky prísneho rozdelenia mužských a ženských rolí patriarchálnej spoločnosti čias minulých, jasne vidíme, že jazyk verne odrážal nielen administratívne požiadavky doby, ale aj spoločenské predstavy o postavení muža a ženy v rodine.
Ako som povedala, dnes je spoločenská situácia úplne iná. Ženy a muži sú formálne rovnoprávni. No napriek tomu sa ešte aj dnes v našej spoločnosti nájdu muži, ktorí považujú ženy za svoj majetok, čo treba brať do úvahy ako jeden z legitímnych dôvodov, pre ktorý niektoré ženy odmietajú používať priezvisko s príponou -ová. Viacerí jazykovedci sa voči takémuto argumentu ohradzujú a bagatelizujú vôľu žien používať priezvisko v nezmenenej forme mužského rodu napríklad tým, že ju považujú iba za módny výstrelok. To je však hrubé zjednodušenie problému, ktoré by mohli dotknuté ženy považovať dokonca až za znevažujúce, keďže sa opiera o stereotypnú predstavu ženy ako iracionálnej, nestálej, módnym trendom podliehajúcej bytosti.
Ďalší lingvisti argumentujú, že zdôrazňovanie sociálno-etického významu pri riešení problematiky vlastných mien je tzv. extra lingválnou motiváciou, ktorej síce neupierajú isté racionálne jadro, ale považujú ju skôr za okrajovú, pretože je podľa nich limitovaná neodborným prístupom. Dokonca si kladú otázku, ako napríklad Iveta Valentová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, citujem, "či na základe názorov a pocitov niekoľkých žien zo sociolingvistických ankiet, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú znalosti o vývine pomenúvania osôb a zväčša nemajú skúsenosti s fungovaním neprechýlených foriem priezvisk žien v bežnej komunikácii, treba meniť právne normy a pravidlá spisovného jazyka", koniec citátu.
Nuž, ja osobne sa prikláňam k názoru, že jazyk je živý nástroj komunikácie, ktorý nie je vytesaný do kameňa, ale flexibilne reaguje na vývoj spoločnosti a zároveň ju významne ovplyvňuje. Jazyk má obrovskú moc nielen odrážať realitu, ale ju aj utvárať. Preto s vyššie uvedeným vyjadrením pani Valentovej nemôžem súhlasiť ani ako vyštudovaná lingvistka, ani ako učiteľka slovenčinárka, ani ako poslankyňa.
Ako lingvistka som presvedčená, že jazyk principiálne umožňuje aj také používanie ženských priezvisk, ktoré nie je v súlade s tradíciou, a ako poslankyňa som presvedčená, že je našou povinnosťou prijímať také zákony, ktoré život ľuďom uľahčujú a nie komplikujú. Taktiež sa domnievam, že je úplne jedno, koľko žien volá po možnosti neprechyľovať priezvisko, ale používať s manželom spoločné meno v rovnakom tvare. Podstatné je, že po tejto zmene volajú a majú na to racionálne a praktické dôvody, ktorým máme my zákonodarci načúvať.
Preto ma veľmi teší, že na Slovensku sú aj takí jazykovedci, ktorí považujú voľbu ženy ohľadom formy priezviska za legitímnu a nevidia žiadny problém v tom, aby popri sebe existovali obe formy ženských priezvisk: prechyľované aj neprechyľované. Práve o tento odborný názor sa pri predkladaní návrhu zákona opieram. Napríklad Jaroslava Kmiťová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra na podporu používania neprechyľovaného priezviska uvádza, citujem, že sa tým "nijako nenarúša systém jazyka a ani úspešnosť komunikácie", koniec citátu. Argumenty, že v komunikácií pri neprechyľovaných priezviskách nastane chaos, lebo nebudeme vedieť, či ide o ženu alebo o muža, nepovažuje za relevantné. Naopak, pripomína, že výskumy potvrdili, citujem, že používateľky a používatelia neprechýlených mien aktivujú tú časť mentálnych schopností, ktoré umožňujú používať priezvisko bez prípony rovnako dobre ako priezvisko s príponou. Dodáva zároveň, že pri úsilí uzákoniť používanie oboch tvarov nejde o snahu potlačiť alebo zrušiť prechyľovanie v slovenskom jazyku, ale o rozvíjanie nových vyjadrovacích možností, teda o využitie komunikačného potenciálu slovenského jazyka.
Vážené kolegyne, kolegovia, citované stanovisko považujem za jeden z dôležitých argumentov, o ktoré sa pri predkladaní tohto návrhu opierame, a chcem veriť, že toto moje odborné vysvetlenie dokáže rozptýliť prípadne pochybnosti niektorých kolegýň a kolegov a potvrdiť zmysluplnosť tohto návrhu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.3.2019 15:46 - 15:48 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, pani kolegyňa Natália Blahová, za tvoj príspevok k tejto debate, pretože už som začínala mať pocit, ako keby naozaj išlo o záchranu detí v zmysle tohoto návrhu zákona a zabránenie ich nepráviu na území Slovenskej republiky.
Ja sa domnievam a chcela som to spomenúť, ale predo mnou to spomenul aj pán poslanec Poliačik, všetky tieto dôvody, ktoré sú uvedené, treba brať do úvahy, tak ako ich predkladateľka návrhu uvádza, ale tam treba brať aj do úvahy tú druhú stranu mince, na ktorú upozorňuje Natália Blahová. To zďaleka nerieši situáciu niektorých iných detí, ktoré práve návrhom tohto, týmto návrhom zákona sa môžu dostať do úplne prekérnej situácie, kde naozaj ako tá vláda práva bude zmetená zo stola. A tam ide o tie deti, pretože ich vek, naozaj, tam niekedy tie prieťahy môžu trvať roky a ich vek je, v podstate ohraničuje zmysel tohoto návrhu zákona, alebo teda zákona, ktorý upravuje ich pobyt. Tam treba konať veľmi rýchlo. Čiže čokoľvek, čo umožňuje ďalšie prieťahy, tam treba byť veľmi opatrný. Ja sa domnievam, že tento návrh nie je dobre postavený.
A súhlasím s tým alebo oceňujem, že pani poslankyňa nebola konkrétna v tej druhej časti v rozprave, kde spomínala, že tento návrh zákona môže byť robený aj na objednávku únoscov, pretože my sme sa týmto prípadom zaoberali, ja viem, aký je to prípad. Zaoberali sme sa na výbore ľudskoprávnom týmto prípadom a rozhodne nepatrí konkretizácia osôb, ktorých sa tento prípad týka, na pôdu pléna a do verejnej rozpravy. Čiže ja dúfam, že ani pani poslankyňa nebude konkrétna a že výzvu pána poslanca Jarjabka bude ignorovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.3.2019 13:34 - 13:35 hod.

Zuzana Zimenová
Ďakujem. Navrhujem to isté, čo som už čítala. Navrhujem presunúť na ďalšiu schôdzu bod programu č. 27, vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v tom rovnakom zdôvodnení, ako som ho čítala. Ide o petíciu na Úrade vlády. Úrad vlády sa ešte nemal ani čas touto petíciou zaoberať. Domnievam sa, že potrebuje čas na tento proces.
Skryt prepis