Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.6.2019 o 12:44 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.9.2019 11:35 - 11:35 hod.

Zuzana Zimenová
Ďakujem. Len som chcela pripomenúť, pripomenúť poslancom, ktorí boli pozývaní na okrúhly stôl na tému asistenta učiteľa, že stretnutie so zástupcami odborníkov, učiteľov a rodičov sa dnes koná o trinástej v zimnej záhrade. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2019 15:16 - 15:22 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci za slovo. Vážená pani ministerka, budem sa obracať najmä k vám, už sme sa stretli, poznáme sa, keď sme rokovali spolu o školských sestrách, napriek tomu by som sa rada dotkla aj predchádzajúcej rozpravy, v ktorej vystúpili členovia Kotlebovej strany, ktorých fascinácia nacizmom a fašizmom je všeobecne známa a použili absurdné argumentácie, argumentovali slobodou rodičov a otrasnou skúsenosťou z druhej svetovej vojny, kedy robil Mengele pokusy na ľuďoch.
Chcem upozorniť, že v skutočnosti však zastupovali nie rodičov a ich slobodnú voľbu, ale antiočkovaciu loby, ktorá šíri nebezpečné hoaxy, ktoré ohrozujú zdravie množstva detí a čoraz častejšie, žiaľ, aj ich životy. Ja predosielam pri tomto príspevku, pani ministerka, že zdieľam s vami názor, že očkovanie je vymoženosť tohto storočia, ktorá chráni zdravie našich detí. Očkovanie a kolektívnu imunitu považujem za rozumnú a bezpečnú prevenciu, i keď, samozrejme, tak ako každý lekár pripúšťa, aj mne je jasné, že môže nastať situácia, kedy je pre niektoré deti očkovanie náročné alebo spojené s nežiaducimi účinkami. Preto si myslím, že k téme očkovania treba pristupovať veľmi citlivo, ale zároveň aj s rozvahou a racionálne. A tu sa práve pristavím, pani ministerka, pretože sa domnievam, že to opatrenie, ktoré navrhujete v tomto návrhu zákona, racionálne nie je. Pokúsim sa vysvetliť v troch bodoch, prečo sa domnievam, že nie je racionálne a prečo sa vlastne minie účinkom.
Po prvé, navrhujete zákaz vstupu neočkovaných detí do materských škôl, čo sa zdá byť na prvý pohľad racionálna ochrana, no zároveň uvádzate, že v povinnom poslednom ročníku sa 5-ročných detí tento zákaz týkať nebude. To znamená, že v materskej škole tak premiešate očkované a neočkované deti, v tej istej budove sa budú, keď dosiahnu vek 5 rokov, budú spolu vzdelávať, budú sa tam spoločne stravovať, budú tam spoločne tráviť čas. Čo budete robiť, ak sa predsa len presadia návrhy, ktoré sú opodstatnené a sú veľmi intenzívne komunikované, na zavedenie povinnej predškolskej výchovy pre trojročné deti. Aj v takom prípade potom ministerstvo zdravotníctva povie, že no tak, tak vlastne keďže to máme ako povinnú školskú dochádzku, respektíve povinné vzdelávanie, tak sa to týchto detí týkať nebude, takže vlastne ten zákaz odmontujete? Nemáte to doriešené, ja aspoň nevidím tú logiku v tomto návrhu, ktorá by teda k tomuto smerovala, ktorá by mi na toto dávala odpoveď.
Druhý bod, ktorý chcem spomenúť, je, že predpokladám, že týmto návrhom zároveň sledujete aj zvýšenie motivácie rodičov, ktorí chcú mať deti v materských školách, aby dali deti očkovať. Tak nejako podprahovo, nie je to tam explicitne uvedené v tej dôvodovej správe, ale tak nejako podprahovo, z toho cítim, že aj toto by malo byť takou motiváciou a opäť to považujem za iracionálny predpoklad. Ja chcem poukázať na to, že ľudia, ktorí veria viac už spomínaným hoaxom, ktorí veria tomu, že očkovanie môže poškodiť ich deti a nezvažujú prínos pre ich deti, veria aj mnohým ďalším veciam, ktoré možno nazvať naozaj konšpiráciami alebo majú konšpiračnú mentalitu, a títo ľudia, sledujeme to opakovane vo vzdelávaní, nemajú záujem zaraďovať svoje deti do verejných materských škôl a verejných základných škôl. Oni tak ako majú tú konšpiračnú mentalitu postavenú, sú v podstate antisystémovo naladení a pre týchto ľudí táto povinnosť nebude motiváciou k tomu, aby deti dali očkovať, pretože oni v princípe mnohí z nich, nehovorím, že všetci, v princípe mnohí z nich do riadnych materských škôl, verejných materských škôl svoje deti ani dávať nechcú. Čiže toto je opäť iracionálny predpoklad, že týmto zvýšime nejakým spôsobom záujem rodičov o očkovanie, keď im odoprieme vstup ich detí do materských škôl.
A tretia moja poznámka, čo je na tom vlastne racionálne, keď aj toto všetko necháme bokom a tie deti dospejú do veku šesť rokov a v rámci povinnej školskej dochádzky prídu do základných škôl, kde sa opäť premiešajú očkované a neočkované deti? To chceme si naozaj teraz nahovárať, že osýpky dostávajú deti len do päť rokov? Takže ja naozaj v tomto, nevidím v tom ratio, ja by som veľmi chcela vidieť, pretože ja som zástancom toho, aby naozaj sme mali čo najviac tých detí očkovaných, aby tá kolektívna imunita sa nám nedrolila, tak ako sa nám evidentne drolí, ale toto ja nepovažujem za princíp, ktorým nám v tom pomôže.
Čo ja vyčítam tomuto návrhu, je, že ministerstvo vlastne s touto výbušnou témou nepracuje dostatočne. Že prídete s návrhom zákona, ktorý je v podstate výbušný, ktorý je nepochopený verejnosťou, ktorý rozpoltí tú verejnosť opäť na tých, ktorí sú za, a tých, ktorí sú proti, ale neprebieha žiadna podpora očkovania, žiadna kampaň. Nenavrhujú sa žiadne mäkké opatrenia zo strany rezortu, ktoré by skutočne zabezpečili, aby čo najviac tých detí bolo očkovaných, a ja to vnímam tak, že vy v podstate aj týmto návrhom zákona trestáte už raz potrestané neočkované deti a trestáte ich druhýkrát, pretože im vlastne odopierate možnosť vzdelávať sa. Takže toto sú moje výhrady a bola by som rada, keby som na ne dostala odpoveď.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.6.2019 12:47 - 12:57 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pôvodne som dnes nechcela vystúpiť v rozprave, pretože s konkrétnymi kritickými podnetmi som vystúpila už v prvom čítaní a taktiež na viacerých diskusiách v školskom výbore napriek tomu, že nie som jeho členkou. Na moje pripomienky a konkrétne návrhy som opakovane dostávala od predsedu školského výboru Petráka odpoveď, že predkladatelia si návrh zákona rozbiť nenechajú a že na tak zásadné zmeny, aké navrhujem, už nie je čas ani priestor. Hlavne že dnes po všetkých tých pozmeňujúcich návrhoch, doplneniach a prílepkoch máme na stole pekný, čistý, prehľadný a dobre pripravený zákon, však?
To je hlavný dôvod, pre ktorý som už ani nechcela vystúpiť. Pre predkladateľov to nie je potrebné počuť, čo si myslíme, nie je to dôležité. Vy si aj tak prijmete bez opozície, čo chcete, nás k tomu nepotrebujete, máte vládnu väčšinu, ale dobre. Najmä faktické poznámky pani poslankyne Milanovej ma pomkli k tomu, že som sa rozhodla vystúpiť aj v ústnej rozprave. A dotknem sa len jednej veci, doplňujúceho návrhu zaviesť povinnosť pre pedagogických a odborných zamestnancov preukázať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov.
Principiálne by som tento návrh uvítala, keby bol riadne predložený do parlamentu ako samostatný návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Sama som ho chcela podať pri najbližšej možnej príležitosti, ktorou je v zmysle platných legislatívnych pravidiel nadchádzajúca schôdza parlamentu v septembri. Nie prílepok k úplne inému zákonu, nie skrátené legislatívne konanie, nie arogantné obchádzanie pravidiel, ktoré čoraz častejšie praktizujú koaliční poslanci len preto, lebo môžu, lebo vládnu, lebo nie my, ale oni si po voľbách zvykli, že si môžu dovoliť úplne všetko.
Svoj zámer predložiť návrh do parlamentu som avizovala ihneď po medializácii prípadu zneužitia jedenásťročného žiaka učiteľom, ktorý, ako sa zistilo, spáchal tento ohavný skutok už opakovane. Upozornila som na to, že školský systém zlyháva aj v ochrane detí pred násilím. Bol to pán poslanec Petrák, dnes spolupredkladateľ systémového riešenia v tomto prílepku, ktorý mi vtedy cez médiá odkázal, že tento a ďalšie prípady sú iba individuálnym zlyhaním a že nejde o diery v školskom systéme, cez ktoré sa môžu k deťom dostať sexuálni predátori. Povedal to v Markíze, povedal to v médiách.
Dnes som rada, že sa pán poslanec Petrák lepšie zamyslel a uznal, že Slovensko má vážny problém, ktorý si vyžaduje systémové opatrenia v tejto oblasti. Pachuť však zanecháva spôsob, akým sa rozhodol spolu s ďalšími koaličnými predkladateľmi tento problém riešiť. Stále totiž platí, že keby bola koalícia podporila pred dvomi rokmi pôvodný návrh Lucie Ďuriš Nicholsonovej, odpisy z registra trestov mohli mať riaditelia škôl už dávno v rukách a tento otrasný prípad zneužívania jedenásťročného chlapca z tohto roka by sa vôbec nestal. Bol to však pán poslanec Petrák, ktorý sa vtedy pustil do úplne zbytočného politikárčenia, slovníkom SMER-u, a Luciin pôvodne jednoduchý návrh dovtedy vylepšoval, až kým ho de facto nepotopil. Dnes už ťažko môžme sa sporiť o to, čo bol vlastne jeho zámer, keďže na poslednú chvíľu vniesol do zákona požiadavku, ktorá išla proti programu strany, ktorej bola predkladateľka členom. Ja v tom vidím jasný zámer, ale dobre, nesporme sa.
Tiež by som však chcela upozorniť pani poslankyňu Milanovú, ktorá nechápe, ako mohla pred dvomi rokmi Lucia Nicholsonová stiahnuť návrh na sprísnenie povinnosti dokladovať bezúhonnosť učiteľov, že keby koalícia naozaj považovala ochranu detí pred sexuálnymi predátormi za takú dôležitú, ako nám dnes tvrdí, mohla návrh v znení, v akom ho dnes predkladá, predložiť do parlamentu dávno v samostatnej novele. Veď my máme rokovacie pravidlo, ktoré nám nedovoľuje pol roka predložiť totožný návrh. Mohla ho predsa predložiť už štyrikrát. Rokovací poriadok túto možnosť ponúka. Koalícia však tak neurobila. Robí tak až dnes, až ako odpoveď na ďalšie nešťastie, ktoré sa stalo.
Ja pripúšťam, že rovnakú výčitku by som mohla smerovať aj do vlastných opozičných radov, avšak s tým rozdielom, pani poslankyňa Milanová, že ako ste si už isto stihli všimnúť, pokiaľ platí koaličná dohoda, koaliční poslanci žiaden opozičný návrh neschvália, z princípu. Potvrdzuje to množstvo odmietnutých návrhov, ktoré sa neraz týkali aj detí. Ja sama mám početnú evidenciu koalíciou zamietnutých návrhov, ktorými som sa snažila naplniť ich základné potreby vo vzdelávaní, ktoré koalícia dlhodobo ignoruje. Nič z toho mi v tomto parlamente neprešlo. Jednoducho taký je život. Systémové zmeny prechádzajú jedine vo vládnych alebo koaličných návrhoch.
Napriek tomu som bola pripravená predložiť návrh na povinné preukazovanie bezúhonnosti na septembrovú schôdzu, dúfajúc, že narastajúci počet medializovaných prípadov sexuálneho zneužívania detí v školách toto arogantné koaličné pravidlo prelomí. Medzitým sa však v médiách nechala počuť ministerka Lubyová, že návrh na zavedenie povinných odpisov z registra trestov pripraví ministerstvo. Považovala som to za dobrú správu. Aj som to tak okomentovala v médiách. Prioritou predsa je, aby boli deti v bezpečí, v tejto veci naozaj nemá zmysel súperiť, kto ten návrh podá.
Pani ministerku som preto požiadala o stretnutie v tejto veci a verejne som avizovala, opäť v médiách, že dobrý vládny návrh som pripravená podporiť. Čuduj sa svete, dodnes mi na moju žiadosť kancelária ministerky neodpovedala. Nielenže mi neponúkli termín, ale moju žiadosť úplne odignorovali. A do toho zrazu teraz úplne nečakane deň pred plánovaným druhým čítaním návrhu zákona o povinnej škôlke prídu koaliční poslanci s prílepkom k úplne inému zákonu, ktorým chcú celú túto nepríjemnosť rýchlo sfúknuť zo stola.
Zdôvodnenie pána poslanca Petráka, ktoré vyslovil na školskom výbore a aj dnes v sále, že návrh na zavedenie povinných odpisov z registra trestov pre učiteľov priliepa k návrhu o povinnej škôlke preto, lebo som ho vraj ja obvinila z nekonania, znie zvláštne. Mohlo by mi lichotiť, že koaličný poslanec sleduje moju stránku na sociálnej sieti a predbieha sa v riešeniach, ktoré navrhujem, nie som však natoľko ani márnivá, ani naivná, aby som toto jeho zdôvodnenie brala vážne. Nechcem a priori spochybňovať úprimnú snahu predkladateľov chrániť najlepší záujem dieťaťa. Ale je nespochybniteľný fakt, že týmto prílepkom sledujú koaliční poslanci úplne iné záujmy. V úvodnom slove to predsa sám pán poslanec Petrák potvrdil, keď sa na mňa menovite obrátil a povedal, že dúfa, že tento prílepok ma donúti podporiť návrh zákona o povinnej škôlke ako celok.
Ja naozaj nemám rada slovo politikárčenie, to naozaj patrí do smeráckeho slovníka. Preto to skúsim povedať inak. Je jasné, že týmto prílepkom si koalícia vytvorila páku na to, aby bol v parlamente aj opozíciou podporený ich nedomyslený, zle pripravený, ešte horšie prerábaný a mnohými aktérmi vrátane učiteľov, zriaďovateľov a rodičov odmietaný návrh na zavedenie povinného vzdelávania päťročných detí v škôlkach. Tento zákerný obrat v téme týkajúcej sa pôvodne predprimárneho vzdelávania sleduje jasnú úvahu predkladateľov. No kto už by len mohol hlasovať proti takémuto zákonu, keď sa doň vpašuje ochrana detí pred sexuálnymi predátormi.
Nuž, vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, dovoľte mi pripomenúť vám, že každý z nás má slobodný mandát. Ja napokon svojím hlasovaním vyjadrím svoj postoj k tomuto návrhu zákona, tak ako ho vyjadrujem ku každému návrhu vrátane tých, za ktoré zámerne nehlasujem vôbec, lebo ich predkladajú poslanci, ktorí si nectia demokratické pravidlá v našej krajine. S tým súvisí moja posledná poznámka k tomuto doplňujúcemu návrhu. Pri tomto návrhu zákona ste hrubo porušili pravidlá tvorby zákonov. Nestačilo vám, že ste zákon o povinnej škôlke dali do parlamentu namiesto ministerky školstva. Nestačilo, že tak robíte nie na začiatku, ale na konci volebného obdobia, dokonca uprostred zjavnej koaličnej krízy, ktorá je najnovšie badateľná už aj pri hlasovaní. Vy ešte v druhom čítaní prisolíte tento netransparentný a čisto mocenský postup takým množstvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, že majú viac strán ako samotný pôvodný návrh zákona. Vytvorili ste tým taký chaos, že nielen učitelia, zriaďovatelia škôl a rodičia nevedia, o čo sa vlastne už dnes, o čo ide v parlamente, ale dokonca ani novinári.
Ako ja sa nečudujem, že vyjde v Denníku N podcast v newsfiltri, ktorý hovorí, že poslanci priniesli úplne nový návrh zákona do parlamentu a budú o ňom v prvom čítaní rokovať na druhý deň. No nie. To je druhé čítanie tohoto takto schaoseného návrhu zákona. Ale ja sa im naozaj nečudujem, že v tom nemajú prehľad. Dehonestujete prácu parlamentu, ignorujete pravidlá parlamentnej práce, ťaháte politickú kultúru na samé dno. Nechcela som vystúpiť, koledovali ste si o to. Aj celý tento deň je toho dôkazom vrátane toho návrhu zákona, o ktorom sme dnes začínali rokovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 9:37 - 9:39 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem Ondrejovi Dostálovi za jeho príspevok aj za to, že spomenul, aké jednoduché je v priebehu necelých 24 hodín prijať v parlamente zákon, ktorý skrsne v hlave Andreja Danka. Súhlasím s tým, že Slovenská národná strana stiahla politickú kultúru na Slovensku na absolútne dno. Ja na to upozorňujem už podpredsedov Slovenskej národnej strany pani Smolíkovú, pána Paška pravidelne na výboroch. Nedajú si to vyhovoriť. Ale to je problém tejto strany a jej vedenia.
Poslanci za Slovenskú národnú stranu sa môžu podľa mňa aj celí olepiť štátnym znakom a od rána do večera hovoriť o tom, že ľpia na národných hodnotách, tradíciách, ale počas tohto vládneho obdobia bolo ich pôsobenie vo vrcholovej politike pre Slovensko doslova zhubné. Strana Sloven; SNS za aktívneho prispenia SMER-u a za tichej účasti MOST-u – HÍD úplne rozložila aj tie posledné zbytky parlamentnej kultúry. A koalícia týmto, aj týmto návrhom zákona, aj inými návrhmi ukazuje, ako pohŕda nielen opozíciou, ale parlamentom ako takým a pravidlami parlamentnej práce. A tým aj demokratickými princípmi.
Ja upozorňujem, že toto si v tomto parlamente nedovolili ani fašisti, a to sme sa všetci báli, že čo oni z toho spravia. Ako my môžeme svoj názor vyjadriť v hlasovaní o takýchto arogantných návrhoch? Ale ja verím tomu, že voliči a občania vyjadria názor na vašu aroganciu v tých parlamentných voľbách, ktoré nasledujú. Vy ste skončili!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 11:48 - 11:50 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, kolegyňa Kaščáková, že si tu opäť vniesla racionálne uvažovanie do rozpravy, pretože po tých predchádzajúcich príspevkoch je to veľmi osviežujúce a zmysluplné.
Súhlasím s tebou, darmo sa smejete, kolegovia, iracionálne výpady voči predkladateľom návrhov zákonov nikdy nemôžem považovať za nič osviežujúce. Spor nie je o to, aký jazyk sa má používať v úradnom styku, som rada, že si to opäť spomenula a opäť si na to poukázala. Veď predsa zákony zakotvujú, že štátny jazyk je jazyk slovenský, a zároveň sa zákonom vymedzujú podmienky, ktoré pripúšťajú aj použitie menšinových alebo iných jazykov. Na tom náš návrh novely vôbec nič nemení, to chcem zdôrazniť.
Avšak okrem úradného styku a čisto súkromnej komunikácie v domácnostiach existuje aj rozsiahla sféra, v ktorej ľudia, firmy a rôzne organizácie komunikujú na verejnosti, a tu už nejde o úradný styk, pán Hrnko, ale o komunikáciu súkromných osôb a subjektov. A takéto a podobné ustanovenia navrhujeme naším zákonom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť alebo upraviť.
Naše návrhy v žiadnom prípade nesmerujú k obmedzeniu používania slovenského jazyka, ale k uvoľneniu podmienok pre používanie iných jazykov práve v situáciách, ktoré úradným stykom nie sú. A to nielen menšinových jazykov, keďže používanie menšinových jazykov je už v zásade upravené zákonom. Ale nám ide aj o iné jazyky. My nechceme nikoho obmedzovať a naopak, my chceme rozšíriť možnosti používania iných jazykov, lebo, podobne ako v iných oblastiach, aj tu chceme viac slobody a menej štátneho regulovania, ako spomínala kolegyňa Kaščáková.
Takže opakujem to a budem to opakovať zrejme stále, kým neskončí táto debata.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 11:08 - 11:10 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tie faktické mnohé odzneli už včera. Pokúsim sa reagovať ešte aj na tie len v krátkosti, lebo ich bolo veľa.
Pani Antošová, je mi to veľmi ľúto, ale vaša faktická dokázala, že ste naozaj neporozumeli tomu, to, čomu som hovorila. Nechcem teda reagovať na vás, lebo ste hovorili o veciach, ktoré som ani nepovedala.
Pán Paška, vy rovnako, bohužiaľ, neporozumeli ste tým citátom, ktoré som použila. Ja som nespomínala žiadne mená, ani pána Slotu. Toho ste si vy sám do toho hesla "Na Slovensku po slovensky" dosadili. Takže toto bol takisto omyl.
Pani Grausová, ja som nehovorila o ničom z toho, na čo ste vo faktickej reagovali. Ani o agende LGBTI, ani o agende multikulty, ani o neomarxizme, ani o extrémizme. Nemôžem na vás reagovať, lebo nič ste vo faktickej nepovedali, na čo by sa dalo reagovať.
Pán Blanár, na vás nebudem reagovať z princípu, pretože vy ste dali jednu faktickú, ktorá bola čistá demagógia. Tak ako v rozhovoroch to dávate, v televíznych reláciách, aj tento víkend ja som sa nestačila čudovať nad tým, čo všetko vy dokážete prekrútiť, kto čo kedy povie.
Pán Pamula, môj názor som vyslovila za každým tvrdením jazykovedcov, ktorých som citovala. To, že ste si to nevšimli, ja za to skutočne nemôžem. To je, to je výsledok alebo vizitka vašej čitateľskej gramotnosti, nie môj problém.
Takže ďakujem veľmi pekne, nemám v podstate na čo reagovať, lebo jediné, čo ste si vy z toho vzali, tak ste osobne na seba vztiahli moju vetu, že nie každý rozumie, ale ja som vás nikoho nemenovala a ja som to nemyslela na vás. Na sociálnych sieťach prebiehajú tiež diskusie a otázky a myslela som aj na bežných ľudí, ktorí naozaj tejto téme nemusia rozumieť.
Prosím vás, nebuďte vzťahovační, to je celé, čo chcem k tomu povedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2019 18:32 - 18:51 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, svoj príspevok si dovolím začať citátom renomovaného jazykovedca Slavomíra Ondrejoviča z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave, ktorý v odbornom článku s názvom Ekolingvistické a jazykovopolitické poznámky k majoritným a minoritným spoločenstvám vysvetľuje nezmyselnosť toho často používaného hesla plného dešpektu a nenávisti: „Na Slovensku po slovensky!“
Citujem: „Ešte v prvej polovici 20. storočia sa viaceré štáty pokúšali prebojovať heslo Jedna krajina - jeden jazyk. Dnes sa však už rozvinul a na mnohých miestach i presadil nový postoj aj voči malým jazykom, menšinám a menšinovým jazykom. Možno uviesť štáty, ako je Švédsko, Kanada, Austrália, kde sa podporuje politika multikultúrnej a multilingválnej politiky. Aj viaceré iné krajiny vcelku odchádzajú, resp. už odišli od myšlienky udržať hegemóniu jedného jazyka. Iné krajiny ešte v tejto veci váhajú. Ideálny stav je, keď je podpora dominantného jazyka a záštita minoritných jazykov v rovnováhe.“
Tento citát som vybrala preto, lebo chcem hneď v úvode svojho príspevku jasne zarámcovať svoju lingvistickú pozíciu v rozdúchanom politickom spore o to, či a do akej miery je potrebné na Slovensku zákonom upravovať ochranu, čistotu a dominantné postavenie slovenčiny ako štátneho jazyka. Z pozície vyštudovanej lingvistky, ktorá sa zaujíma o nové trendy, a nielen v jazykovede, zdieľam názor spomínaného jazykovedca. To znamená, že nielen z politických, resp. ľudskoprávnych, ale aj z odborných dôvodov stojím na opačnej strane pomyselnej barikády v ideologicky motivovanom spore, ktorý pri tomto návrhu zákona rozdúchali v médiách a na sociálnych sieťach najmä národniarsky naladení ochrancovia slovenčiny. Na Slovensku sa najmä vďaka nim znova a znova vášnivo diskutuje o tom, že slovenčinu treba chrániť, podľa niektorých dokonca brániť. Práve oni vždy vyvolávajú vo verejnej diskusii hystériu okolo slovenského jazyka, národa, národnej svojbytnosti a hrdosti. Nám, ktorí vnímame kultúrne posuny v spoločnosti v čase, modernizačný pohyb v rozmanitých sférach života, nám, ktorých bytie, správanie sa a spolunažívanie s inými ľuďmi je pevne a konzistentne postavené na ľudskoprávnych a demokratických princípoch, a nie na nacionalistickom blúznení, ostáva v týchto sporoch len opakovane a pýtať, či by nebolo primeranejšie namiesto obrany slovenského jazyka, zamerať pozornosť na starostlivosť oň a na podporu jeho prirodzeného rozvoja.
V tejto spornej diskusii som na strane sociolingvisticky orientovaných jazykovedcov, ktorí argumentujú, že v prípade spisovnej slovenčiny už v súčasnosti nie je vhodné hovoriť o jej ochrane, či dokonca obrane, nakoľko spisovná slovenčina je už dnes ako jeden z tzv. miliónových jazykov rozvinutým, suverénnym jazykom, jazykom, ktorý primerane plní všetky svoje úlohy a funkcie a nie je bezprostredne ohrozovaný nikým- ani češtinou, ani maďarčinou, ba dokonca ani angličtinou ako zvyknú niektorí zapálení národovci strašiť. Ako taký je jazyk slovenský schopný koexistovať na danom území s jazykmi národnostných menšín bez toho, aby sme sa museli báť, že zanikne, alebo ak by som chcela analogicky použiť slovník zapálených bojovníkov za čistotu jazyka, že sa nám zašpiní. Ako taký je dnes slovenský jazyk prirodzeným tmelom našej spoločnosti a práve preto je namieste veľmi citlivo zvažovať regulácie na jeho používanie.
Netvrdím, že istá regulácia používania dominantného jazyka a menšinových jazykov v úradnom styku nie je potrebná. Som však presvedčená, že niet najmenšieho dôvodu zákonom určovať formu spolužitia a komunikácie rôznoraz..., rôznojazyčných ľudí tak detailne a tak nevyvážene, ako sa to deje dnes.
V súčasnom kultúrnom rámci je dominantné používanie slovenského jazyka tak samozrejmé ako dýchanie, preto lpieť ešte aj dnes na predstave, že ľuďom treba zákonom diktovať národnú hrdosť a úctu k slovenskému jazyku, považujem za zbytočné, dokonca za kontraproduktívne. Niet sporu o tom, že slovenský jazyk je krásny, ľúbozvučný a že je pre nás, pre ktorých je materinským jazykom, aj jazykom najmilším. No som presvedčená, že permanentná snaha nacionalistických síl o jeho násilné presadzovanie, živená iracionálne nafúknutými krivdami minulosti a uzavretá do vnútorne zacyklených ideologických bludov je pre pestovanie lásky k slovenskému jazyku škodlivá.
Môj pohľad na slovenčinu a v širšom kontexte aj na Slovensko ako na modernú krajinu v stredoeurópskom priestore je podobný ako pohľad spomínaných sociolingvistických jazykovedcov. Slovenský jazyk vnímam ako sebavedomý, etablovaný jazyk, ktorý vo vnútri krajiny netreba brániť ani nasilu uprednostňovať, pretože nám ho jednoducho, jednoducho nikto nechce zničiť. Súhlasím s nimi, keď upozorňujú na to, že slovenský jazyk netreba v zákone definovať príkazmi, zákazmi a sankciami, ale usilovať treba skôr o jeho kultivovanie a v súlade s týmto presvedčením predkladám do parlamentu spoločne s kolegami Dostálom, Osuským a Kaščákovou predmetný návrh zákona.
Jazyková politika môže mať rôzne podoby. Vo všeobecnosti sa pod jazykovou politikou chápu akékoľvek rozhodnutia prijímané štátom, v prípade Slovenska vládou a parlamentom, ktoré le..., ktoré regulujú používanie jedného alebo viacerých jazykov na danom území. Jazyková politika môže mať dve polohy, môže mať pobádací alebo donucovací charakter. V prvom prípade sa opiera najmä o samoreguláciu nositeľov, resp. užívateľov jazyka, ktorí chápu symbolický aj praktický význam jazyka ako nástroja na vzájomnú komunikáciu, kultúrny rozvoj spoločnosti a sociálnu súdržnosť. Pri tejto tzv. mäkkej jazykovej politike sa dôraz kladie najmä na udržiavanie jazyka, prípadne viacerých jazykov a na ich propagovanie. Spoločnosť akceptuje, že viaceré jazyky používané na danom území majú spravidla rovnocenné postavenie, a ich rôzne varianty sa chápu ako ich obohatenie.
V druhom prípade, v tzv. donucovacej jazykovej politike sa ľuďom jazyk, prípadne viacero jazykov, ako aj situácie, v ktorých ich musia, nesmú alebo môžu používať, štátom diktujú. Hoci ja osobne som zástankyňa skôr mäkkých pravidiel v oblasti jazykovej politiky, chcem zdôrazniť, že si nemyslím, že politická požiadavka na právne ukotvenie dominantného používania kodifikovanej slovenčiny musí automaticky znamenať hrozbu potláčania používania iných variantov živého jazyka alebo menšinových jazykov. Táto politická požiadavka sama osebe takouto hrozbou určite nie je. Rozmer hrozby však nadobúda vtedy, keď je politická moc slepá k prirodzenému vývoju jazyka, ignoruje moderné výskumy v oblasti jazykovedy a keď zneužíva jazykovú oblasť na posilnenie pokrivenej národnej doktríny na úkor menšinového obyvateľstva. A práve to sa na Slovensku v posledných rokoch deje. Z pohľadu dodržiavania práv národnostných menších či z pohľadu rozvíjajúceho sa plurilingvizmu v európskom priestore to nie je tá najšťastnejšia jazyková politika. Za nerozumnú ju považujú aj niektorí jazykovedci. Dovolím si opäť citovať Slavomíra Ondrejoviča z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý napísal, citujem:
„Poznáme biblický príbeh o babylonskej veži. Podobný príbeh sa rozpráva aj v iných kultúrach. Podľa neho je zmätenie, a teda rôznorodosť jazykov na svete kliatbou uvalenou na ľudstvo za jeho pýchu a za opovážlivosť. Občas sa ešte aj dnes stretávame s vyjadreniami, že táto odlišnosť jazykov je tzv. trójsky kôň civilizačného vývinu, ba že je to najhoršia vec na svete. No my, čo sme zasvätili svoj život štúdiu jazykov a ich učeniu sa či predkladaniu a tlmočeniu, budeme sotva chápať jazykovú diverzitu ako kliatbu. Táto skutočnosť nie je pre nás nijakým prekliatím, možno práve naopak. My vieme, že táto rôznorodosť je zdrojom rozprávkových pôvabov, farebnosti nášho sveta i zrkadlom skúseností ľudstva.“ Vráťme sa však späť k predkladanému návrhu zákona. Náš návrh zákona upozorňuje na konkrétne situácie, v ktorých spomínané zneužívanie jazykovej politiky národniarmi ľuďom zbytočne komplikuje život, preto obsahuje konkrétne návrhy na takú úpravu, ktorá tieto deformácie odstráni. Tak ako aj v iných oblastiach nášho života, aj v oblasti jazykovej totiž platí, že keď sa jedna poloha, v tomto prípade tá obmedzujúca, resp. donucovacia, preženie a tá druhá uvoľňujúca, resp. povoľovacia sa potlačí, vzniká nežiadúca nerovnováha a z jazykového zákona sa stáva predpis plný nezmyselných zákazov a sankcií. Dokonca ešte aj v téme nezmyselných sankcií sa môžme oprieť o názor jazykovedcov. Viacerí nás politikov opakovane upozorňujú na to, že sankcie vyplývajúce z porušovania jazykového zákona sú úplne zbytočné, pretože úcta k spisovnému jazyku sa jednoducho vynútiť nedá. Som rovnakého názoru.
Rovnako zdieľam aj ich úvahu, že odchýlky od normy, ktoré poznáme ako rôzne varianty jazyka, a takisto aj rôzne jazykové nedostatky vynárajúce sa v jazyku v toku času by sme mali chápať skôr ako spontánny prejav životaschopnosti jazyka na nie ako útok na jeho tzv. čistotu. Moderná jazykoveda ponúka dostatočnú evidenciu o tom, že v súčasnosti je tento posun od tradičného k prirodzenému badateľný prakticky vo všetkých jazykoch. Preto niet dôvodu na to, aby sme tento proces vnímali akurát tu na Slovensku ako hrozbu. Práve na nezmyselné obmedzenia v prirodzenej komunikácii a na nezmyselné sankcie upozorňuje náš návrh zákona a navrhuje ich zrušiť. V mojich očiach sú nepodareným dieťaťom zle pochopeného a ešte horšie aplikovaného purizmu, ktorý deformuje nielen náš jazykový zákon, ale aj širší spoločenský diskurz o našej kultúre, o našej národnej hrdosti, vlastenectve a spolunažívaní v rôznosti.
A opäť si dovolím citovať jazykovedcov, ktorí upozorňujú na to, že purizmus do modernej spoločnosti nepatrí. Moderná jazykoveda dnes purizmus vníma ako prehnanú snahu čistiť jazyk od cudzích slov a neologizmov. V zborníku príspevkov z medzinárodnej konferencie Jazyk v politických, ideologických a interkultúrnych vzťahoch, ktorá sa konala v máji v roku 2014 v Bratislave, možno nájsť k téme purizmu, teda prehnanej snahy o čistotu jazyka aj nasledovné nelichotivé vyjadrenia, ktoré ponúkajú výborné argumenty do dnešnej rozpravy v prvom čítaní o tomto návrhu zákona, citujem:
„Svetová lingvistika vníma purizmus ako jazykové čudáctvo. Niektorí autori ho dokonca pripodobňujú k náboženskému, resp. politickému fundamentalizmu a k najúpadkovejšiemu príkladu národnej lingvistiky. Purizmus vedie často k marginalizácii zásadných jazykových a jazykovedných problémov a k vyzdvihovaniu pseudoproblémov, či dokonca k destabilizácii jazykového citu, k všeobecnej jazykovej neistote a k nedôvere v jazykovede a jej princípom.
Na Slovensku sa stretávame aj s tvrdením, že purizmus je v súčasnosti aj u nás už len vecou histórie. Ale či chceme, či nechceme, purizmus sa nám stále pletie pod nohy ako na Slovensku, tak aj v mnohých iných krajinách. Pojem čistoty jazyka, ktorý je druhou stranou puristickej mince používajú v danom zmysle občas aj zamestnanci ministerstiev nehovoriac o Matici Slovenskej, ktorej hlas by mal podľa schválených zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku zavážiť aj pri kodifikácii štátneho jazyka na Slovensku.“
Bývalý minister kultúry pán poslanec Marek Maďarič sa nechal v médiách veľakrát počuť, že jazykový zákon rozhodne nie je výsledkom puristických snáh, že na Slovensku sa už purizmus nenosí. Nuž dovolím si zacitovať v tejto súvislosti slová pána poslanca Antona Hrnka, ktoré napísal v roku 2009 v článku s názvom Jazyk nie je len nástrojom komunikácie a ktoré dokladujú, že na Slovensku sú aktuálne pri moci ľudia, ktorým sa ešte aj ten prísny zákon o štátnom jazyku máli, citujem:
„Prijatie jazykového zákona nerieši všetky otázky, ktoré súvisia s aktívnou ochranou slovenského spisovného jazyka, treba prijať aj také opatrenia, ktoré ho budú ochraňovať proti degradácii a degenerácii. Treba si vymôcť od riaditeľov nielen verejnoprávnych masových médií, že nebudú svojich redaktorov a moderátorov prijímať podľa modrých očí, ale podľa toho, ako ovládajú spisovnú normu jazyka. Pritom vôbec nie som proti, proti rozvoju slovenského jazyka, jeho obohacovaniu o frazeologické i slovné neologizmy, ale nesmie sa to diať na úkor rovnocenných slovenských prvkov zdedených po predchádzajúcich generáciách. To máme chápať, takže už archaizmy už nie sú súčasťou slovenského jazyka, že ich netreba zachovať pre budúce generácie? Slovenčina celú svoju históriu zápasila o svoje miesto na slnku. Nemôžeme sa utešovať, že tento zápas skončil.“
Tento môj príspevok bol trochu odbornejší, ako zvyknú byť príspevky v parlamentnej rozprave. Sme však v prvom čítaní, rozprávame sa o filozofii návrhu zákona, nie o detailoch. Napriek tomu si uvedomujem, že téma je to výbušná a nie všetci jej rozumejú. Preto si na záver dovolím zhrnúť povedané do jednoduchého vysvetlenia. Náš zákon o štátnom jazyku nie je dokonalý. Na jeho nedokonalosť pravidelne upozorňujú odborníci v oblasti ľudských práv aj príslušníci národnostných menšín, ktorí v bežnom živote narážajú na množstvo komplikácií, ktoré by vôbec nenastali, keby bol zákon o štátnom jazyku rozumne novelizovaný. V uplynulých rokoch prebiehala v súvislosti s neprimerane prísnym zákonom o štátnom jazyku veľmi vážna diskusia, tak na domácej politickej scéne, ako aj na medzinárodnej úrovni. Vláda Slovenskej republiky sa obrátila na tzv. Benátsku komisiu, teda na Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva, aby tá ako prestížna medzinárodná inštitúcia zaujala stanovisko k zákonu o štátnom jazyku. Benátska komisia tak urobila v októbri 2010 a jej stanovisko obsahuje niekoľko bodov, ktoré dodnes neboli v zákone o štátnom jazyku zohľadnené. Predkladatelia tohto návrhu zákona sa ich zohľadniť usilujú. Nespochybňujú pritom spontánnu dominanciu slovenského jazyka v štáte ani jeho používanie v úradnom styku, ani skutočnosť, že znalosť úradného jazyka je faktorom spoločenskej súdržnosti, ako sa uvádza vo výkladovej správe k rámcovému dohovoru na ochranu národnostných menšín. Taktiež súhlasia so znením preambuly Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zdôrazňuje, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor úradných jazykov a potreby ich učenia sa.
Predkladatelia návrhu zákona však zároveň berú vážne upozornenia odborníkov v oblasti práva i jazykovedy, ako aj príslušníkov národnostných menšín, ktorí argumentujú, že aktuálny zákon o štátnom jazyku nie je dobre vyvážený a vytvára absurdné situácie, ktoré ľuďom zbytočne komplikujú život. Benátska komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že na Slovensku nie je jasne definovaný vzťah medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. Nepovažuje za správne, že ak vznikne spor medzi zákonom o používaní jazykov národnostných menšín na jednej strane a zákonom o štátnom jazyku na strane druhej, je to vždy zákon o štátnom jazyku, ktorý má prednosť. Upozorňuje nás, že to rozhodne nie je žiaduca rovnováha.
Náš návrh zákona reaguje aj na konkrétne výhrady Benátskej komisie, napr. v oblasti náboženskej slobody alebo vzdelávania. Snažíme sa o to prispôsobiť zákon o štátnom jazyku reálnym potrebám ľudí žijúcich na Slovensku a hovoriacich iným materinským jazykom - jazykmi národnostných menšín.
Ak sa niekomu zdá táto naša snaha zbytočná, alebo dokonca rúhačská, zrejme nejde o ľudí, ktorým súčasné znenie zákona o štátnom jazyku spôsobuje v živote problémy. Chcem ich z tohto miesta ubezpečiť, že ich životov sa náš návrh nijako nedotkne. Bolo by však od nás poslancov Národnej rady nezodpovedné ignorovať širší spoločenský kontext a problémy ľudí, ktorí sa na nás s dôverou obracajú a očakávajú od nás riešenia.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2019 12:55 - 12:57 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcela by som zareagovať na to, čo bolo povedané.
Naozaj pásmo chudoby na Slovensku je pomerne široké, to si treba pripustiť, pán Tomáš. Chcem reagovať na to, čo hovorí pán poslanec Heger, ale nedá mi nespomenúť aj pri tejto príležitosti, že áno, sme tretí od konca ako Slovensko v najnovšej štatistike, ale zároveň si treba povedať, že tá kúpna sila na Slovensku v porovnaní s inými krajinami aká je slabá a že to, čo u nás sa nazýva, že je stredná trieda a schopnosť tejto strednej triedy, čo si za toto môže všetko kúpiť v porovnaní napríklad s Rakúskom, by sme boli veľmi prekvapení, keby sme videli, že v Rakúsku by už táto naša stredná trieda bola v pásme chudoby. Čiže to je realita, ak by sme naozaj rozmenili tú štatistiku na drobné, ale to nechcem.
Chcem len povedať, že trošku odborne by som rada vniesla do tejto debaty aj také impulzy ako; napríklad podpora celodenného vzdelávania mi chýba od sociálnej demokracie. To je presne to, čo si hovoril, pán poslanec Heger, že tie opatrenia by sociálna demokracia mala robiť iné. Nuž my sme tu vyhodili kopu peňazí, kopu eurofondov na to, aby sme si overili, že celodenný vzdelávací systém naozaj pomáha deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale už nenašla táto sociálna demokracia za 12 rokov peniaze na to, aby to bolo vždy tam, kde je to potrebné, možnosť aj zaviesť, tento celodenný systém, a aby to bolo zaplatené. Na to peniaze nie sú, to by im pomohlo oveľa viac.
A v takých krajinách, keď sa tu rozpráva, pán Tomáš, o tom, že my sme pravica, oni sú ľavica, nuž v krajinách, kde naozaj nemožno povedať, že sú nejaké socialistické riešenia, ako je Anglicko, ja som videla v každej triede na lavici pomôcky zakúpené v školách pre deti. Tam máte pomôcky, kde aj všetky fixky, farbičky, výkresy, lepidlá sú majetkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2019 12:44 - 12:46 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie, ďakujem kolegovi Hegerovi. Áno, presne, ako si povedal, všetko so všetkým súvisí, myslím si, že dostatočná a včasná a dlhodobá podpora tam, kde ju je potrebné investovať do detí vo vzdelávaní, nám môže priniesť vo výsledku viac zamestnaných ľudí a lepšie prosperujúcu krajinu.
Pán Tomáš, nie som v strane SaS, na to som vás chcela upozorniť, ale to ste potom aj porozumeli, som v klube SaS ako nestraníčka. Vaše obedy napríklad zadarmo, ktoré hovoríte, že sú sociálne opatrenia a ďalšie sociálne balíčky, bohužiaľ, považujem zase za plytvanie, pretože napríklad vaša strana nebola schopná za celé toto volebné obdobie dať ako nárok potrebný počet asistentov špeciálnych pedagógov a ďalších zamestnancov do škôl, ktoré potrebujú práve deti s iným znevýhodnením, nielen sociálnym znevýhodnením, ale aj so zdravotným znevýhodnením. Čiže vaše celoplošné sociálne opatrenia sa úplne míňajú účinkom a nejdú po potrebách detí.
Pán, pán Číž, vy hovoríte o tom, že klub, ktorý navrhoval, že klub SaS je vlastne ten, ktorý chce všetko zrušiť, všetko sociálne. Nuž ale ja som hovorila o opatreniach, ktoré navrhoval práve tento klub, ja s kolegyňou Nicholsonovou. Čiže to si vy hovoríte, nejaký "protimluv" tu máte, pretože ak chcete, aby priaznivé účinky sociálnych dopadov, ak chcete povedať, že SaS-ka chce, aby sa minimalizovali, nuž tak ja si dovolím povedať, že práve vďaka takým opatreniam, ako som tu spomínala, my ich chceme maximalizovať, ale zároveň chceme zabezpečiť, aby sa verejnými zdrojmi neplytvalo. Vy plytváte verejnými zdrojmi a ešte sa aj míňajú tie vyplytvané peniaze účinkom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 12:29 - 12:37 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Najprv mi dovoľte zareagovať na slová, ktoré odzneli vo faktických poznámkach.
Vy ste povedali, pán predkladateľ, pán Tomáš, že my sa staráme. No celý tento môj príspevok je vlastne otázkou, že dobre, staráte sa, ale o koho. O deti alebo o voličov? Dovolím si potom pokračovať.
Poďme sa teda pozrieť na to, ako vyzerá bezplatné vzdelávanie na Slovensku, čo ste tiež rozporovali, keď kolega Heger položil tú otázku alebo povedal, že nie všetko je naozaj bezplatné, že vy ste tvrdili, že všetko je na Slovensku bezplatné. No tak poďme sa na to... (Reakcia navrhovateľa.) Povedali ste, že bezplatné vzdelávanie máme. A ja si len dovolím upozorniť vás, že rodičia nakupujú aj učebnice, aj pracovné zošity, nielen tie zošity, do ktorých deti píšu, aj, aj rôzne farbičky, výkresy. Tá suma, ktorú každoročne tá rodina vynakladá, každoročne vynakladá na nákup potrebných pomôcok do školy, je okolo 100 eur. To Poštová banka takto vyčíslila nedávno, takže vieme, že nás to niečo stojí a že mnohokrát nás to stojí aj preto, lebo napríklad štát nie je schopný tie potrebné učebnice a pracovné listy a pracovné zošity zabezpečiť. Takže to len na okraj.
Bezplatné vzdelávanie naozaj stojí, stojí rodinu každoročne niekoľko desiatok eur a, tak ako som spomínala, nie je to jednorazovo, iba na začiatku vstupu do školy, ale je to na začiatku každého školského roka. A väčšina rodín dokáže tieto školské výdavky uhradiť, no na Slovensku máme aj také rodiny, pre ktoré sú tieto sumy vážnym problémom, najmä ak je v rodine viac školopovinných detí alebo ak sú tieto odkázané na starostlivosť iba jedného rodiča, najčastejšie to býva matka, ktorá môže a nemusí mať zamestnanie.
Problém je, že na príspevok na školské pomôcky v dnešnej sume 33,20 eur, na ktorý majú nárok deti z rodín v hmotnej núdzi, dnes mnohé z týchto rodín nedosiahnu. Kritériá na jeho poskytovanie sú totiž dnes nastavené tak, že naň formálne nemajú nárok všetky rodiny, ktoré ho reálne potrebujú. Na toto opatrenie; toto opatrenie nezachytí tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú, majú príjem vyšší, ako je hranica životného minima, no i tak je tento ich príjem príliš nízky na to, aby mohli nakúpiť deťom všetko potrebné. A my máme evidenciu takýchto rodín. Tak staráte sa aj o tieto rodiny? Hovorím o tzv. pracujúcej chudobe, pre ktorú je hranica oprávneného poberania príspevku na školské pomôcky nastavená príliš nízko. A práve včera vyšla nová štatistika, ktorá dokazuje, že máme na Slovensku veľmi veľa rodín na hranici alebo, alebo v pásme tzv. pracujúcej chudoby.
My sme práve preto nedávno spoločne s mojou kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou navrhovali v tomto parlamente zvýšiť na jedenapolnásobok životného minima ten, tú hranicu, pri ktorej si tieto rodiny môžu o príspevok na vzdelávanie požiadať. Naším zámerom bolo zabezpečiť týmto rodinám s deťmi podporu počas celého štúdia na základnej a strednej škole, pričom nám išlo adresne o tie prípady, ktoré túto podporu skutočne potrebujú. Ak chcete pomôcť búrať sociálne bariéry vo vzdelávaní, prečo ste potom tento návrh nepodporili, prečo prichádzate s návrhom, ktorý ponúka celoplošne jednorazovo príspevok všetkým a ignorujete potreby týchto detí?
Vysvetlím vám, prečo to teraz spomínam. Nás k tomu viedli totižto s kolegyňou Nicholsonovou zistenia z terénu k tomuto návrhu, ktorý sme predkladali a ktorý ste nám potopili. Výskumy totiž potvrdzujú, že finančné náklady na vzdelávanie predstavujú v praxi tretiu najväčšiu prekážku úspešného prechodu žiakov na stredné školy. Avšak nie nástup na základnú, do základnej školy je pre mnohé rodiny finančnou záťažou, ale každý rok vzdelávania v základných školách je finančnou záťažou, preto sa im aj zle postupuje na strednú školu. Na Slovensku máme množstvo rodín, ktoré to zvládnu, ale máme veľmi veľa rodín, ktoré to jednoducho nezvládajú. Preto ak je rozpočet na podporu na nákup učebných pomôcok obmedzený, ako ste spomenuli pred chvíľou vo svojej rozprave, nie je pochopiteľný návrh plytvať peniazmi celoplošne na každé dieťa v prvom ročníku a ignorovať potreby chudobných rodín a ich detí v ďalších ročníkoch. Toto mi, prosím, vysvetlite ako predkladateľ, prečo to ignorujete a prečo ponúkate takýto návrh, ktorý nám tento problém vlastne vôbec nerieši.
Pritom snaha ponúkať riešenia nemusí byť vždy len o peniazoch. S Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež v tom istom návrhu navrhovali, aby zvýšená finančná podpora pri štúdiu na strednej škole nebola podmienená prospechom, ale aby bola skutočným sociálnym opatrením. Je totiž známe niektorým, že žiaci z chudobných rodín si dnes radšej pre istotu zvolia menej náročné odbory bez maturity a to i takí, ktorých potenciál je vyšší a zvládli by aj štúdium na maturitnom odbore, a robia tak len preto, aby mali istotu, že budú mať výborný prospech a neprídu o sociálnu podporu na vzdelávanie.
Zároveň nám čísla ukazujú, že veľká časť stredoškolákov zo sociálne znevýhodneného prostredia pri horšom prospechu zo štúdia úplne vypadne a školu nedokončí. A takto nám narastajú potom tie, tie zástupy žiadateľov o podporu, pretože si nevedia nájsť zamestnanie. Toto treba považovať za veľký problém a hľadať riešenia, a nie rozhadzovať peniaze v podobe predvolebnej kortešačky. Ak by podpora bola smerovaná aj pre žiakov stredných škôl, aby mohli riadne dokončiť stredoškolské vzdelanie, postarali by sme sa tým o posilnenie možnosti získania perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania pre absolventov zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím by mohli vykročiť z bludného kruhu chudoby.
Vráťme sa však späť do základnej školy. S kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež navrhovali, aby sa z príspevku na školské pomôcky na základných školách zakúpili pre žiakov, podotýkam každoročne, nie jednorazovo, prostriedky na to, aby mali žiaci všetko potrebné na vyučovaní, ale aby mali všetko potrebné aj popoludní, keď si robia domáce úlohy a keď sa pripravujú na ďalší vyučovací deň. Chceli sme tým motivovať školy, aby ponúkali žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia primerané možnosti zotrvať v školách aj popoludní a pripraviť sa na ďalší deň a robiť si tam domáce úlohy. Zároveň sme navrhovali, aby mali možnosť zakúpiť školské pomôcky aj komunitné centrá, kde časť týchto detí už dnes reálne trávi popoludňajší čas a venuje sa príprave do školy.
Nič z toho ste, vážení predkladatelia, vtedy nepodporili ani ste v rozprave k tomu nevystúpili, čiže ja vlastne ani nepoznám názor, prečo ste to nepodporili. A ja teraz v mene týchto všetkých detí, ktoré toto potrebujú, sa pýtam, ako im pomôžete, keď teraz rozdáte jednorazovo 100 eur každej rodine, aj tým, ktoré to nepotrebujú.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis