Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.5.2019 o 18:14 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 11:48 - 11:50 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, kolegyňa Kaščáková, že si tu opäť vniesla racionálne uvažovanie do rozpravy, pretože po tých predchádzajúcich príspevkoch je to veľmi osviežujúce a zmysluplné.
Súhlasím s tebou, darmo sa smejete, kolegovia, iracionálne výpady voči predkladateľom návrhov zákonov nikdy nemôžem považovať za nič osviežujúce. Spor nie je o to, aký jazyk sa má používať v úradnom styku, som rada, že si to opäť spomenula a opäť si na to poukázala. Veď predsa zákony zakotvujú, že štátny jazyk je jazyk slovenský, a zároveň sa zákonom vymedzujú podmienky, ktoré pripúšťajú aj použitie menšinových alebo iných jazykov. Na tom náš návrh novely vôbec nič nemení, to chcem zdôrazniť.
Avšak okrem úradného styku a čisto súkromnej komunikácie v domácnostiach existuje aj rozsiahla sféra, v ktorej ľudia, firmy a rôzne organizácie komunikujú na verejnosti, a tu už nejde o úradný styk, pán Hrnko, ale o komunikáciu súkromných osôb a subjektov. A takéto a podobné ustanovenia navrhujeme naším zákonom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť alebo upraviť.
Naše návrhy v žiadnom prípade nesmerujú k obmedzeniu používania slovenského jazyka, ale k uvoľneniu podmienok pre používanie iných jazykov práve v situáciách, ktoré úradným stykom nie sú. A to nielen menšinových jazykov, keďže používanie menšinových jazykov je už v zásade upravené zákonom. Ale nám ide aj o iné jazyky. My nechceme nikoho obmedzovať a naopak, my chceme rozšíriť možnosti používania iných jazykov, lebo, podobne ako v iných oblastiach, aj tu chceme viac slobody a menej štátneho regulovania, ako spomínala kolegyňa Kaščáková.
Takže opakujem to a budem to opakovať zrejme stále, kým neskončí táto debata.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 11:08 - 11:10 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tie faktické mnohé odzneli už včera. Pokúsim sa reagovať ešte aj na tie len v krátkosti, lebo ich bolo veľa.
Pani Antošová, je mi to veľmi ľúto, ale vaša faktická dokázala, že ste naozaj neporozumeli tomu, to, čomu som hovorila. Nechcem teda reagovať na vás, lebo ste hovorili o veciach, ktoré som ani nepovedala.
Pán Paška, vy rovnako, bohužiaľ, neporozumeli ste tým citátom, ktoré som použila. Ja som nespomínala žiadne mená, ani pána Slotu. Toho ste si vy sám do toho hesla "Na Slovensku po slovensky" dosadili. Takže toto bol takisto omyl.
Pani Grausová, ja som nehovorila o ničom z toho, na čo ste vo faktickej reagovali. Ani o agende LGBTI, ani o agende multikulty, ani o neomarxizme, ani o extrémizme. Nemôžem na vás reagovať, lebo nič ste vo faktickej nepovedali, na čo by sa dalo reagovať.
Pán Blanár, na vás nebudem reagovať z princípu, pretože vy ste dali jednu faktickú, ktorá bola čistá demagógia. Tak ako v rozhovoroch to dávate, v televíznych reláciách, aj tento víkend ja som sa nestačila čudovať nad tým, čo všetko vy dokážete prekrútiť, kto čo kedy povie.
Pán Pamula, môj názor som vyslovila za každým tvrdením jazykovedcov, ktorých som citovala. To, že ste si to nevšimli, ja za to skutočne nemôžem. To je, to je výsledok alebo vizitka vašej čitateľskej gramotnosti, nie môj problém.
Takže ďakujem veľmi pekne, nemám v podstate na čo reagovať, lebo jediné, čo ste si vy z toho vzali, tak ste osobne na seba vztiahli moju vetu, že nie každý rozumie, ale ja som vás nikoho nemenovala a ja som to nemyslela na vás. Na sociálnych sieťach prebiehajú tiež diskusie a otázky a myslela som aj na bežných ľudí, ktorí naozaj tejto téme nemusia rozumieť.
Prosím vás, nebuďte vzťahovační, to je celé, čo chcem k tomu povedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2019 18:32 - 18:51 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, svoj príspevok si dovolím začať citátom renomovaného jazykovedca Slavomíra Ondrejoviča z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave, ktorý v odbornom článku s názvom Ekolingvistické a jazykovopolitické poznámky k majoritným a minoritným spoločenstvám vysvetľuje nezmyselnosť toho často používaného hesla plného dešpektu a nenávisti: „Na Slovensku po slovensky!“
Citujem: „Ešte v prvej polovici 20. storočia sa viaceré štáty pokúšali prebojovať heslo Jedna krajina - jeden jazyk. Dnes sa však už rozvinul a na mnohých miestach i presadil nový postoj aj voči malým jazykom, menšinám a menšinovým jazykom. Možno uviesť štáty, ako je Švédsko, Kanada, Austrália, kde sa podporuje politika multikultúrnej a multilingválnej politiky. Aj viaceré iné krajiny vcelku odchádzajú, resp. už odišli od myšlienky udržať hegemóniu jedného jazyka. Iné krajiny ešte v tejto veci váhajú. Ideálny stav je, keď je podpora dominantného jazyka a záštita minoritných jazykov v rovnováhe.“
Tento citát som vybrala preto, lebo chcem hneď v úvode svojho príspevku jasne zarámcovať svoju lingvistickú pozíciu v rozdúchanom politickom spore o to, či a do akej miery je potrebné na Slovensku zákonom upravovať ochranu, čistotu a dominantné postavenie slovenčiny ako štátneho jazyka. Z pozície vyštudovanej lingvistky, ktorá sa zaujíma o nové trendy, a nielen v jazykovede, zdieľam názor spomínaného jazykovedca. To znamená, že nielen z politických, resp. ľudskoprávnych, ale aj z odborných dôvodov stojím na opačnej strane pomyselnej barikády v ideologicky motivovanom spore, ktorý pri tomto návrhu zákona rozdúchali v médiách a na sociálnych sieťach najmä národniarsky naladení ochrancovia slovenčiny. Na Slovensku sa najmä vďaka nim znova a znova vášnivo diskutuje o tom, že slovenčinu treba chrániť, podľa niektorých dokonca brániť. Práve oni vždy vyvolávajú vo verejnej diskusii hystériu okolo slovenského jazyka, národa, národnej svojbytnosti a hrdosti. Nám, ktorí vnímame kultúrne posuny v spoločnosti v čase, modernizačný pohyb v rozmanitých sférach života, nám, ktorých bytie, správanie sa a spolunažívanie s inými ľuďmi je pevne a konzistentne postavené na ľudskoprávnych a demokratických princípoch, a nie na nacionalistickom blúznení, ostáva v týchto sporoch len opakovane a pýtať, či by nebolo primeranejšie namiesto obrany slovenského jazyka, zamerať pozornosť na starostlivosť oň a na podporu jeho prirodzeného rozvoja.
V tejto spornej diskusii som na strane sociolingvisticky orientovaných jazykovedcov, ktorí argumentujú, že v prípade spisovnej slovenčiny už v súčasnosti nie je vhodné hovoriť o jej ochrane, či dokonca obrane, nakoľko spisovná slovenčina je už dnes ako jeden z tzv. miliónových jazykov rozvinutým, suverénnym jazykom, jazykom, ktorý primerane plní všetky svoje úlohy a funkcie a nie je bezprostredne ohrozovaný nikým- ani češtinou, ani maďarčinou, ba dokonca ani angličtinou ako zvyknú niektorí zapálení národovci strašiť. Ako taký je jazyk slovenský schopný koexistovať na danom území s jazykmi národnostných menšín bez toho, aby sme sa museli báť, že zanikne, alebo ak by som chcela analogicky použiť slovník zapálených bojovníkov za čistotu jazyka, že sa nám zašpiní. Ako taký je dnes slovenský jazyk prirodzeným tmelom našej spoločnosti a práve preto je namieste veľmi citlivo zvažovať regulácie na jeho používanie.
Netvrdím, že istá regulácia používania dominantného jazyka a menšinových jazykov v úradnom styku nie je potrebná. Som však presvedčená, že niet najmenšieho dôvodu zákonom určovať formu spolužitia a komunikácie rôznoraz..., rôznojazyčných ľudí tak detailne a tak nevyvážene, ako sa to deje dnes.
V súčasnom kultúrnom rámci je dominantné používanie slovenského jazyka tak samozrejmé ako dýchanie, preto lpieť ešte aj dnes na predstave, že ľuďom treba zákonom diktovať národnú hrdosť a úctu k slovenskému jazyku, považujem za zbytočné, dokonca za kontraproduktívne. Niet sporu o tom, že slovenský jazyk je krásny, ľúbozvučný a že je pre nás, pre ktorých je materinským jazykom, aj jazykom najmilším. No som presvedčená, že permanentná snaha nacionalistických síl o jeho násilné presadzovanie, živená iracionálne nafúknutými krivdami minulosti a uzavretá do vnútorne zacyklených ideologických bludov je pre pestovanie lásky k slovenskému jazyku škodlivá.
Môj pohľad na slovenčinu a v širšom kontexte aj na Slovensko ako na modernú krajinu v stredoeurópskom priestore je podobný ako pohľad spomínaných sociolingvistických jazykovedcov. Slovenský jazyk vnímam ako sebavedomý, etablovaný jazyk, ktorý vo vnútri krajiny netreba brániť ani nasilu uprednostňovať, pretože nám ho jednoducho, jednoducho nikto nechce zničiť. Súhlasím s nimi, keď upozorňujú na to, že slovenský jazyk netreba v zákone definovať príkazmi, zákazmi a sankciami, ale usilovať treba skôr o jeho kultivovanie a v súlade s týmto presvedčením predkladám do parlamentu spoločne s kolegami Dostálom, Osuským a Kaščákovou predmetný návrh zákona.
Jazyková politika môže mať rôzne podoby. Vo všeobecnosti sa pod jazykovou politikou chápu akékoľvek rozhodnutia prijímané štátom, v prípade Slovenska vládou a parlamentom, ktoré le..., ktoré regulujú používanie jedného alebo viacerých jazykov na danom území. Jazyková politika môže mať dve polohy, môže mať pobádací alebo donucovací charakter. V prvom prípade sa opiera najmä o samoreguláciu nositeľov, resp. užívateľov jazyka, ktorí chápu symbolický aj praktický význam jazyka ako nástroja na vzájomnú komunikáciu, kultúrny rozvoj spoločnosti a sociálnu súdržnosť. Pri tejto tzv. mäkkej jazykovej politike sa dôraz kladie najmä na udržiavanie jazyka, prípadne viacerých jazykov a na ich propagovanie. Spoločnosť akceptuje, že viaceré jazyky používané na danom území majú spravidla rovnocenné postavenie, a ich rôzne varianty sa chápu ako ich obohatenie.
V druhom prípade, v tzv. donucovacej jazykovej politike sa ľuďom jazyk, prípadne viacero jazykov, ako aj situácie, v ktorých ich musia, nesmú alebo môžu používať, štátom diktujú. Hoci ja osobne som zástankyňa skôr mäkkých pravidiel v oblasti jazykovej politiky, chcem zdôrazniť, že si nemyslím, že politická požiadavka na právne ukotvenie dominantného používania kodifikovanej slovenčiny musí automaticky znamenať hrozbu potláčania používania iných variantov živého jazyka alebo menšinových jazykov. Táto politická požiadavka sama osebe takouto hrozbou určite nie je. Rozmer hrozby však nadobúda vtedy, keď je politická moc slepá k prirodzenému vývoju jazyka, ignoruje moderné výskumy v oblasti jazykovedy a keď zneužíva jazykovú oblasť na posilnenie pokrivenej národnej doktríny na úkor menšinového obyvateľstva. A práve to sa na Slovensku v posledných rokoch deje. Z pohľadu dodržiavania práv národnostných menších či z pohľadu rozvíjajúceho sa plurilingvizmu v európskom priestore to nie je tá najšťastnejšia jazyková politika. Za nerozumnú ju považujú aj niektorí jazykovedci. Dovolím si opäť citovať Slavomíra Ondrejoviča z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý napísal, citujem:
„Poznáme biblický príbeh o babylonskej veži. Podobný príbeh sa rozpráva aj v iných kultúrach. Podľa neho je zmätenie, a teda rôznorodosť jazykov na svete kliatbou uvalenou na ľudstvo za jeho pýchu a za opovážlivosť. Občas sa ešte aj dnes stretávame s vyjadreniami, že táto odlišnosť jazykov je tzv. trójsky kôň civilizačného vývinu, ba že je to najhoršia vec na svete. No my, čo sme zasvätili svoj život štúdiu jazykov a ich učeniu sa či predkladaniu a tlmočeniu, budeme sotva chápať jazykovú diverzitu ako kliatbu. Táto skutočnosť nie je pre nás nijakým prekliatím, možno práve naopak. My vieme, že táto rôznorodosť je zdrojom rozprávkových pôvabov, farebnosti nášho sveta i zrkadlom skúseností ľudstva.“ Vráťme sa však späť k predkladanému návrhu zákona. Náš návrh zákona upozorňuje na konkrétne situácie, v ktorých spomínané zneužívanie jazykovej politiky národniarmi ľuďom zbytočne komplikuje život, preto obsahuje konkrétne návrhy na takú úpravu, ktorá tieto deformácie odstráni. Tak ako aj v iných oblastiach nášho života, aj v oblasti jazykovej totiž platí, že keď sa jedna poloha, v tomto prípade tá obmedzujúca, resp. donucovacia, preženie a tá druhá uvoľňujúca, resp. povoľovacia sa potlačí, vzniká nežiadúca nerovnováha a z jazykového zákona sa stáva predpis plný nezmyselných zákazov a sankcií. Dokonca ešte aj v téme nezmyselných sankcií sa môžme oprieť o názor jazykovedcov. Viacerí nás politikov opakovane upozorňujú na to, že sankcie vyplývajúce z porušovania jazykového zákona sú úplne zbytočné, pretože úcta k spisovnému jazyku sa jednoducho vynútiť nedá. Som rovnakého názoru.
Rovnako zdieľam aj ich úvahu, že odchýlky od normy, ktoré poznáme ako rôzne varianty jazyka, a takisto aj rôzne jazykové nedostatky vynárajúce sa v jazyku v toku času by sme mali chápať skôr ako spontánny prejav životaschopnosti jazyka na nie ako útok na jeho tzv. čistotu. Moderná jazykoveda ponúka dostatočnú evidenciu o tom, že v súčasnosti je tento posun od tradičného k prirodzenému badateľný prakticky vo všetkých jazykoch. Preto niet dôvodu na to, aby sme tento proces vnímali akurát tu na Slovensku ako hrozbu. Práve na nezmyselné obmedzenia v prirodzenej komunikácii a na nezmyselné sankcie upozorňuje náš návrh zákona a navrhuje ich zrušiť. V mojich očiach sú nepodareným dieťaťom zle pochopeného a ešte horšie aplikovaného purizmu, ktorý deformuje nielen náš jazykový zákon, ale aj širší spoločenský diskurz o našej kultúre, o našej národnej hrdosti, vlastenectve a spolunažívaní v rôznosti.
A opäť si dovolím citovať jazykovedcov, ktorí upozorňujú na to, že purizmus do modernej spoločnosti nepatrí. Moderná jazykoveda dnes purizmus vníma ako prehnanú snahu čistiť jazyk od cudzích slov a neologizmov. V zborníku príspevkov z medzinárodnej konferencie Jazyk v politických, ideologických a interkultúrnych vzťahoch, ktorá sa konala v máji v roku 2014 v Bratislave, možno nájsť k téme purizmu, teda prehnanej snahy o čistotu jazyka aj nasledovné nelichotivé vyjadrenia, ktoré ponúkajú výborné argumenty do dnešnej rozpravy v prvom čítaní o tomto návrhu zákona, citujem:
„Svetová lingvistika vníma purizmus ako jazykové čudáctvo. Niektorí autori ho dokonca pripodobňujú k náboženskému, resp. politickému fundamentalizmu a k najúpadkovejšiemu príkladu národnej lingvistiky. Purizmus vedie často k marginalizácii zásadných jazykových a jazykovedných problémov a k vyzdvihovaniu pseudoproblémov, či dokonca k destabilizácii jazykového citu, k všeobecnej jazykovej neistote a k nedôvere v jazykovede a jej princípom.
Na Slovensku sa stretávame aj s tvrdením, že purizmus je v súčasnosti aj u nás už len vecou histórie. Ale či chceme, či nechceme, purizmus sa nám stále pletie pod nohy ako na Slovensku, tak aj v mnohých iných krajinách. Pojem čistoty jazyka, ktorý je druhou stranou puristickej mince používajú v danom zmysle občas aj zamestnanci ministerstiev nehovoriac o Matici Slovenskej, ktorej hlas by mal podľa schválených zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku zavážiť aj pri kodifikácii štátneho jazyka na Slovensku.“
Bývalý minister kultúry pán poslanec Marek Maďarič sa nechal v médiách veľakrát počuť, že jazykový zákon rozhodne nie je výsledkom puristických snáh, že na Slovensku sa už purizmus nenosí. Nuž dovolím si zacitovať v tejto súvislosti slová pána poslanca Antona Hrnka, ktoré napísal v roku 2009 v článku s názvom Jazyk nie je len nástrojom komunikácie a ktoré dokladujú, že na Slovensku sú aktuálne pri moci ľudia, ktorým sa ešte aj ten prísny zákon o štátnom jazyku máli, citujem:
„Prijatie jazykového zákona nerieši všetky otázky, ktoré súvisia s aktívnou ochranou slovenského spisovného jazyka, treba prijať aj také opatrenia, ktoré ho budú ochraňovať proti degradácii a degenerácii. Treba si vymôcť od riaditeľov nielen verejnoprávnych masových médií, že nebudú svojich redaktorov a moderátorov prijímať podľa modrých očí, ale podľa toho, ako ovládajú spisovnú normu jazyka. Pritom vôbec nie som proti, proti rozvoju slovenského jazyka, jeho obohacovaniu o frazeologické i slovné neologizmy, ale nesmie sa to diať na úkor rovnocenných slovenských prvkov zdedených po predchádzajúcich generáciách. To máme chápať, takže už archaizmy už nie sú súčasťou slovenského jazyka, že ich netreba zachovať pre budúce generácie? Slovenčina celú svoju históriu zápasila o svoje miesto na slnku. Nemôžeme sa utešovať, že tento zápas skončil.“
Tento môj príspevok bol trochu odbornejší, ako zvyknú byť príspevky v parlamentnej rozprave. Sme však v prvom čítaní, rozprávame sa o filozofii návrhu zákona, nie o detailoch. Napriek tomu si uvedomujem, že téma je to výbušná a nie všetci jej rozumejú. Preto si na záver dovolím zhrnúť povedané do jednoduchého vysvetlenia. Náš zákon o štátnom jazyku nie je dokonalý. Na jeho nedokonalosť pravidelne upozorňujú odborníci v oblasti ľudských práv aj príslušníci národnostných menšín, ktorí v bežnom živote narážajú na množstvo komplikácií, ktoré by vôbec nenastali, keby bol zákon o štátnom jazyku rozumne novelizovaný. V uplynulých rokoch prebiehala v súvislosti s neprimerane prísnym zákonom o štátnom jazyku veľmi vážna diskusia, tak na domácej politickej scéne, ako aj na medzinárodnej úrovni. Vláda Slovenskej republiky sa obrátila na tzv. Benátsku komisiu, teda na Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva, aby tá ako prestížna medzinárodná inštitúcia zaujala stanovisko k zákonu o štátnom jazyku. Benátska komisia tak urobila v októbri 2010 a jej stanovisko obsahuje niekoľko bodov, ktoré dodnes neboli v zákone o štátnom jazyku zohľadnené. Predkladatelia tohto návrhu zákona sa ich zohľadniť usilujú. Nespochybňujú pritom spontánnu dominanciu slovenského jazyka v štáte ani jeho používanie v úradnom styku, ani skutočnosť, že znalosť úradného jazyka je faktorom spoločenskej súdržnosti, ako sa uvádza vo výkladovej správe k rámcovému dohovoru na ochranu národnostných menšín. Taktiež súhlasia so znením preambuly Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zdôrazňuje, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor úradných jazykov a potreby ich učenia sa.
Predkladatelia návrhu zákona však zároveň berú vážne upozornenia odborníkov v oblasti práva i jazykovedy, ako aj príslušníkov národnostných menšín, ktorí argumentujú, že aktuálny zákon o štátnom jazyku nie je dobre vyvážený a vytvára absurdné situácie, ktoré ľuďom zbytočne komplikujú život. Benátska komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že na Slovensku nie je jasne definovaný vzťah medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. Nepovažuje za správne, že ak vznikne spor medzi zákonom o používaní jazykov národnostných menšín na jednej strane a zákonom o štátnom jazyku na strane druhej, je to vždy zákon o štátnom jazyku, ktorý má prednosť. Upozorňuje nás, že to rozhodne nie je žiaduca rovnováha.
Náš návrh zákona reaguje aj na konkrétne výhrady Benátskej komisie, napr. v oblasti náboženskej slobody alebo vzdelávania. Snažíme sa o to prispôsobiť zákon o štátnom jazyku reálnym potrebám ľudí žijúcich na Slovensku a hovoriacich iným materinským jazykom - jazykmi národnostných menšín.
Ak sa niekomu zdá táto naša snaha zbytočná, alebo dokonca rúhačská, zrejme nejde o ľudí, ktorým súčasné znenie zákona o štátnom jazyku spôsobuje v živote problémy. Chcem ich z tohto miesta ubezpečiť, že ich životov sa náš návrh nijako nedotkne. Bolo by však od nás poslancov Národnej rady nezodpovedné ignorovať širší spoločenský kontext a problémy ľudí, ktorí sa na nás s dôverou obracajú a očakávajú od nás riešenia.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2019 12:55 - 12:57 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcela by som zareagovať na to, čo bolo povedané.
Naozaj pásmo chudoby na Slovensku je pomerne široké, to si treba pripustiť, pán Tomáš. Chcem reagovať na to, čo hovorí pán poslanec Heger, ale nedá mi nespomenúť aj pri tejto príležitosti, že áno, sme tretí od konca ako Slovensko v najnovšej štatistike, ale zároveň si treba povedať, že tá kúpna sila na Slovensku v porovnaní s inými krajinami aká je slabá a že to, čo u nás sa nazýva, že je stredná trieda a schopnosť tejto strednej triedy, čo si za toto môže všetko kúpiť v porovnaní napríklad s Rakúskom, by sme boli veľmi prekvapení, keby sme videli, že v Rakúsku by už táto naša stredná trieda bola v pásme chudoby. Čiže to je realita, ak by sme naozaj rozmenili tú štatistiku na drobné, ale to nechcem.
Chcem len povedať, že trošku odborne by som rada vniesla do tejto debaty aj také impulzy ako; napríklad podpora celodenného vzdelávania mi chýba od sociálnej demokracie. To je presne to, čo si hovoril, pán poslanec Heger, že tie opatrenia by sociálna demokracia mala robiť iné. Nuž my sme tu vyhodili kopu peňazí, kopu eurofondov na to, aby sme si overili, že celodenný vzdelávací systém naozaj pomáha deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale už nenašla táto sociálna demokracia za 12 rokov peniaze na to, aby to bolo vždy tam, kde je to potrebné, možnosť aj zaviesť, tento celodenný systém, a aby to bolo zaplatené. Na to peniaze nie sú, to by im pomohlo oveľa viac.
A v takých krajinách, keď sa tu rozpráva, pán Tomáš, o tom, že my sme pravica, oni sú ľavica, nuž v krajinách, kde naozaj nemožno povedať, že sú nejaké socialistické riešenia, ako je Anglicko, ja som videla v každej triede na lavici pomôcky zakúpené v školách pre deti. Tam máte pomôcky, kde aj všetky fixky, farbičky, výkresy, lepidlá sú majetkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2019 12:44 - 12:46 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie, ďakujem kolegovi Hegerovi. Áno, presne, ako si povedal, všetko so všetkým súvisí, myslím si, že dostatočná a včasná a dlhodobá podpora tam, kde ju je potrebné investovať do detí vo vzdelávaní, nám môže priniesť vo výsledku viac zamestnaných ľudí a lepšie prosperujúcu krajinu.
Pán Tomáš, nie som v strane SaS, na to som vás chcela upozorniť, ale to ste potom aj porozumeli, som v klube SaS ako nestraníčka. Vaše obedy napríklad zadarmo, ktoré hovoríte, že sú sociálne opatrenia a ďalšie sociálne balíčky, bohužiaľ, považujem zase za plytvanie, pretože napríklad vaša strana nebola schopná za celé toto volebné obdobie dať ako nárok potrebný počet asistentov špeciálnych pedagógov a ďalších zamestnancov do škôl, ktoré potrebujú práve deti s iným znevýhodnením, nielen sociálnym znevýhodnením, ale aj so zdravotným znevýhodnením. Čiže vaše celoplošné sociálne opatrenia sa úplne míňajú účinkom a nejdú po potrebách detí.
Pán, pán Číž, vy hovoríte o tom, že klub, ktorý navrhoval, že klub SaS je vlastne ten, ktorý chce všetko zrušiť, všetko sociálne. Nuž ale ja som hovorila o opatreniach, ktoré navrhoval práve tento klub, ja s kolegyňou Nicholsonovou. Čiže to si vy hovoríte, nejaký "protimluv" tu máte, pretože ak chcete, aby priaznivé účinky sociálnych dopadov, ak chcete povedať, že SaS-ka chce, aby sa minimalizovali, nuž tak ja si dovolím povedať, že práve vďaka takým opatreniam, ako som tu spomínala, my ich chceme maximalizovať, ale zároveň chceme zabezpečiť, aby sa verejnými zdrojmi neplytvalo. Vy plytváte verejnými zdrojmi a ešte sa aj míňajú tie vyplytvané peniaze účinkom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 12:29 - 12:37 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Najprv mi dovoľte zareagovať na slová, ktoré odzneli vo faktických poznámkach.
Vy ste povedali, pán predkladateľ, pán Tomáš, že my sa staráme. No celý tento môj príspevok je vlastne otázkou, že dobre, staráte sa, ale o koho. O deti alebo o voličov? Dovolím si potom pokračovať.
Poďme sa teda pozrieť na to, ako vyzerá bezplatné vzdelávanie na Slovensku, čo ste tiež rozporovali, keď kolega Heger položil tú otázku alebo povedal, že nie všetko je naozaj bezplatné, že vy ste tvrdili, že všetko je na Slovensku bezplatné. No tak poďme sa na to... (Reakcia navrhovateľa.) Povedali ste, že bezplatné vzdelávanie máme. A ja si len dovolím upozorniť vás, že rodičia nakupujú aj učebnice, aj pracovné zošity, nielen tie zošity, do ktorých deti píšu, aj, aj rôzne farbičky, výkresy. Tá suma, ktorú každoročne tá rodina vynakladá, každoročne vynakladá na nákup potrebných pomôcok do školy, je okolo 100 eur. To Poštová banka takto vyčíslila nedávno, takže vieme, že nás to niečo stojí a že mnohokrát nás to stojí aj preto, lebo napríklad štát nie je schopný tie potrebné učebnice a pracovné listy a pracovné zošity zabezpečiť. Takže to len na okraj.
Bezplatné vzdelávanie naozaj stojí, stojí rodinu každoročne niekoľko desiatok eur a, tak ako som spomínala, nie je to jednorazovo, iba na začiatku vstupu do školy, ale je to na začiatku každého školského roka. A väčšina rodín dokáže tieto školské výdavky uhradiť, no na Slovensku máme aj také rodiny, pre ktoré sú tieto sumy vážnym problémom, najmä ak je v rodine viac školopovinných detí alebo ak sú tieto odkázané na starostlivosť iba jedného rodiča, najčastejšie to býva matka, ktorá môže a nemusí mať zamestnanie.
Problém je, že na príspevok na školské pomôcky v dnešnej sume 33,20 eur, na ktorý majú nárok deti z rodín v hmotnej núdzi, dnes mnohé z týchto rodín nedosiahnu. Kritériá na jeho poskytovanie sú totiž dnes nastavené tak, že naň formálne nemajú nárok všetky rodiny, ktoré ho reálne potrebujú. Na toto opatrenie; toto opatrenie nezachytí tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú, majú príjem vyšší, ako je hranica životného minima, no i tak je tento ich príjem príliš nízky na to, aby mohli nakúpiť deťom všetko potrebné. A my máme evidenciu takýchto rodín. Tak staráte sa aj o tieto rodiny? Hovorím o tzv. pracujúcej chudobe, pre ktorú je hranica oprávneného poberania príspevku na školské pomôcky nastavená príliš nízko. A práve včera vyšla nová štatistika, ktorá dokazuje, že máme na Slovensku veľmi veľa rodín na hranici alebo, alebo v pásme tzv. pracujúcej chudoby.
My sme práve preto nedávno spoločne s mojou kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou navrhovali v tomto parlamente zvýšiť na jedenapolnásobok životného minima ten, tú hranicu, pri ktorej si tieto rodiny môžu o príspevok na vzdelávanie požiadať. Naším zámerom bolo zabezpečiť týmto rodinám s deťmi podporu počas celého štúdia na základnej a strednej škole, pričom nám išlo adresne o tie prípady, ktoré túto podporu skutočne potrebujú. Ak chcete pomôcť búrať sociálne bariéry vo vzdelávaní, prečo ste potom tento návrh nepodporili, prečo prichádzate s návrhom, ktorý ponúka celoplošne jednorazovo príspevok všetkým a ignorujete potreby týchto detí?
Vysvetlím vám, prečo to teraz spomínam. Nás k tomu viedli totižto s kolegyňou Nicholsonovou zistenia z terénu k tomuto návrhu, ktorý sme predkladali a ktorý ste nám potopili. Výskumy totiž potvrdzujú, že finančné náklady na vzdelávanie predstavujú v praxi tretiu najväčšiu prekážku úspešného prechodu žiakov na stredné školy. Avšak nie nástup na základnú, do základnej školy je pre mnohé rodiny finančnou záťažou, ale každý rok vzdelávania v základných školách je finančnou záťažou, preto sa im aj zle postupuje na strednú školu. Na Slovensku máme množstvo rodín, ktoré to zvládnu, ale máme veľmi veľa rodín, ktoré to jednoducho nezvládajú. Preto ak je rozpočet na podporu na nákup učebných pomôcok obmedzený, ako ste spomenuli pred chvíľou vo svojej rozprave, nie je pochopiteľný návrh plytvať peniazmi celoplošne na každé dieťa v prvom ročníku a ignorovať potreby chudobných rodín a ich detí v ďalších ročníkoch. Toto mi, prosím, vysvetlite ako predkladateľ, prečo to ignorujete a prečo ponúkate takýto návrh, ktorý nám tento problém vlastne vôbec nerieši.
Pritom snaha ponúkať riešenia nemusí byť vždy len o peniazoch. S Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež v tom istom návrhu navrhovali, aby zvýšená finančná podpora pri štúdiu na strednej škole nebola podmienená prospechom, ale aby bola skutočným sociálnym opatrením. Je totiž známe niektorým, že žiaci z chudobných rodín si dnes radšej pre istotu zvolia menej náročné odbory bez maturity a to i takí, ktorých potenciál je vyšší a zvládli by aj štúdium na maturitnom odbore, a robia tak len preto, aby mali istotu, že budú mať výborný prospech a neprídu o sociálnu podporu na vzdelávanie.
Zároveň nám čísla ukazujú, že veľká časť stredoškolákov zo sociálne znevýhodneného prostredia pri horšom prospechu zo štúdia úplne vypadne a školu nedokončí. A takto nám narastajú potom tie, tie zástupy žiadateľov o podporu, pretože si nevedia nájsť zamestnanie. Toto treba považovať za veľký problém a hľadať riešenia, a nie rozhadzovať peniaze v podobe predvolebnej kortešačky. Ak by podpora bola smerovaná aj pre žiakov stredných škôl, aby mohli riadne dokončiť stredoškolské vzdelanie, postarali by sme sa tým o posilnenie možnosti získania perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania pre absolventov zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím by mohli vykročiť z bludného kruhu chudoby.
Vráťme sa však späť do základnej školy. S kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež navrhovali, aby sa z príspevku na školské pomôcky na základných školách zakúpili pre žiakov, podotýkam každoročne, nie jednorazovo, prostriedky na to, aby mali žiaci všetko potrebné na vyučovaní, ale aby mali všetko potrebné aj popoludní, keď si robia domáce úlohy a keď sa pripravujú na ďalší vyučovací deň. Chceli sme tým motivovať školy, aby ponúkali žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia primerané možnosti zotrvať v školách aj popoludní a pripraviť sa na ďalší deň a robiť si tam domáce úlohy. Zároveň sme navrhovali, aby mali možnosť zakúpiť školské pomôcky aj komunitné centrá, kde časť týchto detí už dnes reálne trávi popoludňajší čas a venuje sa príprave do školy.
Nič z toho ste, vážení predkladatelia, vtedy nepodporili ani ste v rozprave k tomu nevystúpili, čiže ja vlastne ani nepoznám názor, prečo ste to nepodporili. A ja teraz v mene týchto všetkých detí, ktoré toto potrebujú, sa pýtam, ako im pomôžete, keď teraz rozdáte jednorazovo 100 eur každej rodine, aj tým, ktoré to nepotrebujú.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2019 18:14 - 18:34 hod.

Zuzana Zimenová
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2019 11:26 - 11:34 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V prvom rade, pani verejná ochrankyňa práv, chcem sa na vás obrátiť s vyjadrením úcty a vďaky za prácu, ktorú robíte, tak ako vám to opakujem aj, či už na stretnutiach výboru ľudskoprávneho, kde sa stretávame tiež opakovane, alebo na pôde komisie pre začleňovanie zraniteľných skupín do vzdelávania práce a rodiny, ktorú sme pri ľudskoprávnom výbore zriadili práve na ochranu ľudských práv v prípade zraniteľných skupín, ako sú deti, zdravotne znevýhodnené osoby, ľudia s inou sexuálnou orientáciou, starší ľudia. Som vám veľmi vďačná za vašu prácu v tejto oblasti a za podnety, ktoré nám dávate nielen na pôdu Národnej rady, ale tak isto samozrejme ich smerujete, tie svoje podnety aj návrhy opatrení vláde.
Tak ako môj predrečník Ondrej Dostál spomenul, chcem vyjadriť z tohto miesta veľmi krátko, ale veľmi dôrazne aj ja. Veľmi jasné znepokojenie a neporozumenie zdĺhavému procesu vykonávania nápravy pochybení v oblasti ľudských práv zo strany štátu, štátnych inštitúcií a rôznych ďalších organizácií, na ktoré má dosah aj centrálna vláda. Tieto pochybenia nie sú brané vážne, nič sa s tým nerobí a ja musím konštatovať, tak ako moji predrečníci, že som veľmi znepokojená tým, že nám unikajú, napríklad v detských životoch a v detských dušiach unikajú nám roky, aby sme ako štát prišli na pomoc v oblasti, v ktorej sú títo ľudia úplne odkázaní na systémové opatrenia, ktoré by im zlepšili ich život, zlepšili a vôbec niekedy by až ten život zachránili. Preto sa teraz dotknem len troch oblastí, na ktoré ja veľmi vždy citlivo reagujem, a ktoré sa budem usilovať.
Tak ako spomenul Ondrej Dostál, aj v minulosti sme to robili konkrétnymi návrhmi zákonov sme sa usilovali tie, tie problémy riešiť a vychádzať v ústrety návrhom z úradu verejnej ochrankyne práv, tak aj v týchto troch oblastiach, ktoré teraz spomeniem, budem sa usilovať o nápravu. Je otázne, či vôbec sa nám niečo podarí urobiť, keď vláda sa zatiaľ správa k týmto zisteniam, tak ako sa správa.
Prvá oblasť, na ktorú by som chcela upozorniť, je oblasť, ktorej som sa ja venovala ešte pred nástupom do parlamentu v rámci koalície pre deti. Koalícia pre deti združuje viaceré mimovládne organizácie, ktoré svojou činnosťou napĺňajú najlepší záujem dieťaťa a starajú sa v mnohých oblastiach o to, aby deti a ich práva, ku ktorým sa zaviazala Slovenská republika, že ich bude plniť, boli naplnené, či už v oblasti vzdelávania, v oblasti sociálnej kurately alebo v oblasti zdravia. Je vo vašej správe spomínaná organizácia Náruč – Pomoc deťom v kríze, s ktorou ja som tiež veľmi úzko spolupracovala, a som s ňou v kontakte a pamätám si, ako ešte pred mojim nástupom do parlamentu dávno, dávno, v rokoch 2013, ´14, ´15 sme riešili to, akým spôsobom sa pristupuje jednak k deťom ako k obetiam a tak isto aj k deťom ako k účastníkom trestných činov a ako k svedkom. A na to, že nemáme na Slovensku zriadené osobitné vypočúvacie miestnosti pre deti sa upozorňuje už roky. Je to podľa mňa naozaj veľmi vážny prešľap Slovenskej republiky a keď mi niekto bude v tejto sále tvrdiť, že najlepší záujem dieťaťa si Slovensko ctí a chráni a že slovenský štát vychádza deťom k ústrety, tak toto je napríklad jeden z prípadov, kedy je to absolútna lož. Nemáme vytvorenú ani jednu jedinú miestnosť na vypočutie dieťaťa. To znamená, ono na to potrebuje svoje priestory, svoj, svoj pokoj. Potrebuje si vytvoriť puto dôvery s osobou, ktorá sa ho pýta. Tie osoby musia byť špeciálne vyškolené, musia klásť otázky špeciálnym spôsobom. Na toto my absolútne nemyslíme. Koľko takých príbehov bolo zdeformovaných, koľko takých tragických príbehov bolo zdeformovaných len preto v duši toho dieťaťa, že sme nevyvinuli dostatok úsilia na to, aby sme k nemu pristupovali, k tomu dieťaťu, tak ako sa má?
Zacitujem z vašej správy. To sú naozaj otrasné zistenia, kde konštatujete akútny nedostatok znalcov z odboru pedopsychológie či z detskej psychiatrie a rovnako detských psychológov a psychiatrov. A to nehovorím len o pomoci deťom, zvlášť detským obetiam násilných trestných činov. Ale v našej krajine je akútny nedostatok celkovo detských psychiatrií a psychiatrov a psychológov. A tak ako vy konštatujete, a to je ten druhý problém, ktorého sa dotknem, pre mňa je úplne nemysliteľné a to sa tiež opakuje, to sa stále opakuje, že my tu máme v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nemáme ani jedno zariadenie pre deti s ťažkými duševnými diagnózami v spojení s vážnymi poruchami správania, ktoré vyžadujú maximálnu individuálnu, odbornú a špeciálnu starostlivosť, ako konštatujete.
A ja sa s vami absolútne stotožňujem, ak hovoríte, že tu ide na Slovensku o inštitucionalizované týranie. Inštitucionalizované týranie v prípade, ak tieto deti s ťažkými psychiatrickými poruchami odložené do detských domovov alebo do domovov sociálnych služieb sú potom presmerúvané, keďže sú ťažko zvládnuteľné, do tzv. reedukačných zariadení. Veď reedukačné zariadenia sú na to, aby sa v deťoch vyvolalo iné správanie, žiaduce správanie. Je to vlastne prevýchova. Ale tam sa ignoruje úplne, že ony majú diagnózu, ktorá nesúvisí s tým, že sú len ťažko zvládnuteľné, že sú tzv. "nevychované", že môžeme na ne vplývať v týchto reedukačných zariadeniach tým systémom opatrovania a prístupu, na aké sú tieto reedukačné centrá zvyknuté. Veď ony potrebujú úplne iný prístup. Ony majú psychiatrickú diagnózu. A my ich vlastne posielame niekam, kde im ešte viacej sťažíme ten život. To je inštitucionálne týranie.
A tretia poznámka, ktorá sa týka opäť detí, ja len veľmi v krátkosti. Pani ombudsmanka vie, že sme sa o tom rozprávali aj na pôde spomínanej komisie, aj na pôde ľudskoprávneho výboru, ja sama som to hovorila dvakrát na tejto schôdzi v rozprave pri iných príležitostiach, ale jednoducho my máme diskriminačné právne predpisy na ministerstve školstva v oblasti prijímania detí do materských škôl, detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré diskriminujú tieto deti v rovnom prístupe k vzdelaniu, a podobne máme diskriminujúce predpisy aj týkajúce sa detí, povedzme, v oblasti vzdelávania týkajúce sa detí, povedzme, v tých reedukačných centrách, kde im nemáme akým spôsobom umožniť tú slobodnú voľbu povolania a podobne. To sú veci, ktoré nechcem teraz do detailu rozoberať, ale, pani ombudsmanka, verte, že budeme sa tomu ďalej venovať a minimálne vstúpim do komunikácie s vami a takéto veci sa pokúsime napraviť aj do budúcna. Uvidíme, akú to bude mať odozvu u koaličnej vlády.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2019 11:21 - 11:22 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja tak isto oceňujem všetky veci, ktoré si povedal ohľadom ignorovania výsledkov zistení úradu verejnej ochrankyne práv. Tak ako v minulosti pri pani Dubovcovej, tak aj v súčasnosti ignorovanie zo strany vlády aj parlamentu. Vyjadrím sa k tomu ale v ústnej rozprave. Teraz by som si dovolila len doplniť k tvojmu vystúpeniu, prečo podávame ten podnet, prečo sme využili tú príležitosť, že pani ombudsmanka tu sedí a podali sme ten podnet v súvislosti s neudelením dotácií na ministerstve kultúry. Nuž, aj to nás k tomu viedlo, ten celý kontext, ktorý s týmto súvisí. Samozrejme, že môže dôvodiť pani ministerka tým, že nie sú nárokovateľné tieto dotácie alebo že má právo si vybrať. No áno, ale prečo potom v marci sa zrazu zázračne našli na ministerstve kultúry napríklad peniaze v hodnote šesťdesiattisíc na podporu teda tradícií folklóru? Ako pán Pellegrini povedal, citujem: "Asi nie je na svete krajiny, akou je Slovensko, kde môžeme na takom malom kúsku zeme vidieť takú rôznorodosť a pestrosť folklóru. Preto, čo iné ako folklór by sme mali podporiť?" Toto je ten kontext, ktorý nás vyrušuje a ktorý nás znepokojuje, pre ktorý si myslíme, že to nebola náhoda, že práve tie projekty na podporu LGBTI komunity boli vyradené.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 12:53 - 12:55 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že ja už som nemala v pláne prihlásiť sa do rozpravy ústne, ale teraz vlastne vznikla taká debata medzi nami, že ja som veľmi rada využila túto príležitosť a prihlásila som sa do rozpravy ústne a chcela by som ešte pokračovať v tej téme o najlepšom záujme dieťaťa a o záujmoch rodičov.
A, áno, súhlasím s tým, ako v odpovedi na faktické poznámky povedala pani poslankyňa Verešová, veď predsa len musíme prihliadať aj na tých rodičov. Ja s tým absolútne súhlasím. Ja som len chcela podotknúť, že prvoradé by malo byť to hľadisko, čo urobí s deťmi to, keď im čo najskôr ponúkneme v ranom veku, v ranom detstve odbornú pomoc, podporu naozaj kvalifikovaných pedagógov a špecialistov, od nich také vedenie, aby sa rozvinul ich potenciál, a čo sa stane s deťmi, ktoré túto príležitosť a možnosť nemajú.
Ale vrátim sa k tomu nášmu možno nejakému náznaku sporu, lebo naozaj súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Verešová, o spor tu nejde. Chcem poukázať na úplne inú situáciu, kedy teda naozaj som na strane aj rodičov a najmä znova na strane tých detí. Neviem, či ste si vy uvedomili, že naozaj v systéme máme aj alternatívnych poskytovateľov predprimárneho vzdelávania, ktorí nie sú v sieti, jasné, že ste si to uvedomili, ste si toho vedomí, ale či ste si uvedomili, čo sa stane s tými deťmi, ak ich rodičia v troch rokoch alebo aj v mladšom veku si zvolia takýchto poskytovateľov a potom v piatich rokoch budú musieť to dieťa vytrhnúť z tejto buď súkromnej škôlky, lesnej škôlky alebo z nejakej detskej skupiny rodinného typu, alebo z firemnej škôlky, kam tá mamina od troch rokov to dieťa nosí do svojho zamestnania, a budú musieť tieto deti na jeden rok ísť do nového kolektívu, k novým pani učiteľkám, do úplne nového prostredia, aby potom opäť po roku museli ísť do školy k novej pani učiteľke, do nového prostredia, k novým spolužiakom.
Práve tomuto sme sa chceli v Učiacom sa Slovensku vyhnúť. Práve tejto stresujúcej situácii pre deti a ich rodiny sme sa chceli vyhnúť, keď sme hovorili, že povinné vzdelávanie od päť rokov pre všetky deti od rôznych poskytovateľov, ktorí budú poskytovať, samozrejme, ten licencovaný, dohodnutý vzdelávací program pre predškolákov, a zároveň sme chceli umožniť, aby tento program mohli ponúkať aj základné školy. To znamená, že dieťa, ktoré by nevyužilo, tá rodina, keby nevyužila tú možnosť garantovaného vzdelávania od troch rokov, ale by dala až na prvé vzdelávanie do systému dieťa v piatich rokoch, by si mohla vybrať, či ho dá do niektorej z alternatívnych podôb alebo do klasickej škôlky, alebo ho dá rovno do tej základnej školy, v ktorej to dieťa potom postupne bude pokračovať a vstúpi už oboznámené sa s prostredím, s učiteľkami, s kolektívom, vstúpi do prvej triedy s oveľa menším stresom.
Nič z toho ste nevzali do úvahy. A tento materiál a tento dokument leží na ministerstve ako východisková koncepcia pre úvahy tohto typu.
A keď už sa rozprávame o tom, či je toto vlastne poslanecký návrh alebo ministerský, tak nedá mi, nedá mi to nedokončiť, aby to bolo jasne povedané a aby to jasne zaznelo. Pán kolega poslanec Ondrej Dostál to tu naznačil, my tú informáciu sme si všimli, každý si ju môže všimnúť. Veď vo vlastnostiach dokumentu v paragrafovom znení je napísané, že poslednú korektúru, poslednú úpravu urobil pán Marek Giláni, ktorý je dlhoročný pracovník ministerstva školstva na odbore legislatívy. Tak si to povedzme rovno, že to prišlo z ministerstva a potom je namieste tá otázka, prečo tu nesedí tá ministerka a prečo k takémuto poslaneckému návrhu ona neháji tie farby ministerstva a nevystupuje tu s vami, nedrží vám tu chrbát. Ona sem môže prísť a môže vystúpiť kedykoľvek v rozprave, pretože je členka vlády. A toto je to nekorektné, vážení kolegovia, toto je tá zbabelosť ministerky Lubyovej a tejto vlády, že ona nechá naozaj, aby sme sa tu kriticky vyjadrovali k poslaneckému návrhu, a pritom vieme o svojich kolegoch, ktorí tento návrh predkladajú, že naozaj, ako povedal kolega Poliačik, oni sú jedni z mála koaličných poslancov, ktorým záleží na tom vzdelávaní.
Ďakujem, to je všetko, čo som chcela povedať.
Skryt prepis