Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

5.4.2017 o 18:39 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 5.4.2017 18:39 - 19:00 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem pre tých, ktorí bližšie poznajú oblasti môjho záujmu, trochu nezvyčajne. Nespomeniem ako prvé potreby detí v školách, ani to, ako málo robí školský systém pre to, aby ich adekvátne naplnil. K tomu sa dostanem o chvíľu. Začnem peniazmi. A to z toho dôvodu, že chcem hneď na úvod uviesť v prospech predkladaných návrhov argument, ktorý, dúfam, pomôže rozptýliť obavu, že prípadné schválenie nových pracovných pozícií v školách bude automaticky znamenať zvýšenie výdavkov verejných zdrojov.
Dámy a páni, chcem hneď na úvod povedať, že tak ako je tento návrh na zmenu a doplnenie právnych predpisov v oblasti školstva koncipovaný, nepredpokladá žiadne ďalšie navyšovanie výdavkov do oblasti vzdelávania. Nové pozície pomocných vychovávateľov a školské sestry navrhujem totiž hradiť z rovnakého balíka, ktorý je dnes vyčlenený na asistentov učiteľa. Osobní asistenti by mali byť hradení rovnakým spôsobom ako doteraz. Výška oboch finančných balíkov na osobných asistentov aj na asistentov učiteľa, pomocných vychovávateľov a školské sestry ostáva plne v kompetencii príslušných ministerstiev tak ako doteraz. Toto upozornenie znamená, neznamená, že sa nedomnievam, že by do vzdelávania malo ísť viac peňazí. To však nie je predmetom navrhovanej úpravy právnych predpisov ani môjho úvodného slova.
V tejto chvíli chcem najmä zdôrazniť, že doplnenie pedagogicko-odborných tímov v školách o nové pozície možno realizovať aj za súčasných finančných podmienok. K predloženiu návrhu, aby v školskom prostredí mohli pôsobiť osobní asistenti, pomocní vychovávatelia a školské sestry, ma viedla najmä snaha, aby bol ten dnes veľmi obmedzený balík peňazí, určený v súčasnosti na zabezpečenie asistentov učiteľa v školách vynakladaný oveľa efektívnejšie. Tým nechcem povedať, že návrh ponúka úspory. Skutočná efektívnosť nemusí vždy znamenať zníženie výdavkov, ako predpokladajú niektoré ekonomické mantry. Skutočná efektivita by však mala vždy znamenať skvalitnenie služieb za účelného využitia daných zdrojov. A o to v tomto návrhu ide.
Snažím sa o to, aby mali učitelia viac možností na výber potrebnej formy pomoci pre svojich žiakov. Dnes majú len jednu možnosť, pýtať peniaze na asistentov učiteľa. Môj návrh rozširuje túto možnosť o ďalšie tri pozície v pedagogicko-odbornom tíme. Tým otvára šance na adresnejšie a kvalitnejšie poskytovanie podporných služieb žiakom v školskom prostredí. Návrh neznamená, že k súčasnému počtu asistentov učiteľa v školách pribudnú mechanicky ďalší ľudia. Naopak, návrh sleduje zámer, aby si každá škola mohla vyskladať svoj vlastný podporný tím podľa skutočných potrieb žiakov tak, aby sa reálne uspokojili rôznorodé potreby detí. Ak niektorý žiak potrebuje osobnú asistenciu pri sebaobslužných činnostiach, ale v kognitívnych schopnostiach v ničom nezaostáva za ostatnými spolužiakmi, potrebuje nie pomoc asistenta učiteľa, ale osobného asistenta. Ak je v triede vyšší počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, dali by sa podporné činnosti vhodnejšie rozdeliť medzi asistenta učiteľa a pomocného vychovávateľa, ktorý môže byť vhodným premostením medzi školou a komunitou, v ktorej deti žijú. Môže im pomáhať aj popoludní v školskom klube. V školách, kde je veľký počet žiakov so zdravotným znevýhodnením, teda najmä v špeciálnych školách by niektoré činnosti, z ktorých časť dnes vykonávajú obetaví asistenti učiteľa, no v prevažnej miere ich vykonávajú rodičia žiakov, mohli zabezpečiť školské sestry.
Je veľmi pravdepodobné, že ak školy dostali možnosť vybrať si vhodnú pomoci pri vzdelávaní žiakov z takto rozšírenej ponuky, vhodnou kombináciou asistentov učiteľa, osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských sestier by v konečnom dôsledku k istej finančnej úspore došlo. Oveľa podstatnejší je však fakt, že ak by sa aj súčasný objem financií vynakladaný na asistentov učiteľa nenavýšil ani o cent, o čo v tejto chvíli usiluje minister financií, v školách by mohlo za rovnaké peniaze na rôznych podporných pozíciách pôsobiť viac ľudí, ako je tomu dnes. Takže nie, prípadné schválenie tohto návrhu neznamená drahšie riešenie, ako je to súčasné. Rozšírenie palety podporných služieb o osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školské sestry však môže celkom určite priniesť deťom viac pomoci ako doteraz za tie isté peniaze. Tento argument, dúfam, zaujme nielen koaličných poslancov za SMER - sociálna demokracia, teda strany, ktorá prostredníctvom ministra financií drží v tejto chvíli v rukách kasu s verejnými zdrojmi, ale aj všetkých ekonómov naprieč politických spektrom sediacich v poslaneckých laviciach.
Keďže som, aspoň dúfam, hneď na začiatku rozptýlila obavy súvisiace s finančnou náročnosťou navrhovaných zmien, rada by som sa teraz sústredila na vecnú stránku predkladaného návrhu. Väčšina žiakov so zdravotným znevýhodnením sa dnes učí v špeciálnych školách, no trendom je integrovať ich čoraz častejšie aj do bežných materských, základných a stredných škôl. Učiteľom v oboch typoch škôl pomáhajú pri vzdelávaní asistenti učiteľa s pedagogickou kvalifikáciou. Asistenti učiteľa pomáhajú učiteľom pri príprave na hodinu a na vyučovaní v triede. Asistent učiteľa je teda pomocou najmä pre pedagóga, ako vyplýva už zo samotného názvu tejto pracovnej pozície. Nie je to asistent žiaka. Úlohou asistenta učiteľa je upravovať podmienky vzdelávania žiakov tak, by mohli vo vzdelávaní optimálne napredovať, a to nielen žiaci so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, ale všetci žiaci v triede. Asistent učiteľa je pravou rukou pedagóga a pomáha žiakom pri učení sa. Deti so zdravotným znevýhodnením však pomerne často potrebujú počas dňa okrem asistencie pri učení aj osobnú asistenciu pri bežných činnostiach. Je neefektívne, ak tieto činnosti spojené s bežnými úkonmi vykonávajú asistenti učiteľa s vysokoškolským vzdelaním a pedagogickou kvalifikáciou, navyše nie vždy majú čas sprevádzať dieťa mimo vyučovacej hodiny. Úloha asistentov učiteľa je predsa iná, pomáhať učiteľovi na vyučovaní. Pomáhať deťom pri sebaobslužných činnostiach a pri prekonávaní bariér v bežných situáciách je úloha pre osobného asistenta.
Osobní asistenti, teda asistenti bez pedagogickej kvalifikácie však v školách k dispozícii nie sú. Osobní asistenti detí od šesť rokov majú totiž na Slovensku vstup do škôl zakázaný. A to aj do špeciálnych škôl, kde by sme predpokladali, že je osobná asistencia samozrejmosťou. Výnimku majú len študenti so zdravotným znevýhodnením na vysokých školách. V základných a stredných školách vrátane škôl špeciálnych, musí ostať osobný asistent dieťaťa pred bránou školy. Žiakom so zdravotným znevýhodnením, ktorí si riadne plnia povinnú školskú dochádzku, štát síce sociálnu službu v podobe osobnej asistencie ponúka a prepláca, ale nie v čase, kedy sú v škole. Osobní asistenti môžu tieto deti doviezť do školy a po skončení vyučovania ich môžu odviezť domov. V škole však s nimi ostať nemôžu. To je úplne absurdná situácia.
Dôsledkom tohto nezmyselného zákazu je, že v školách dnes nemá kto pomôcť deťom s postihnutím pohybovať sa po chodbách, najesť sa či ísť na toaletu. Nezmyselnosť takéhoto zákazu je očividná najmä v špeciálnych školách, v ktorých pomoci pri bežných úkonoch potrebuje viac ako polovica žiakov. Osobná asistencia je služba, ktorá má pomôcť osobám so zdravotným znevýhodnením v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu ich života, podporia ich vlastnú aktivitu a zvýšia šance na lepšie uplatnenie v spoločnosti. Ľudia s postihnutím využívajú osobnú asistenciu na to, aby mohli žiť aktívnejší a samostatnejší život, ako im postihnutie dovoľuje. Niet najmenších pochýb, že vzdelávanie v škole patrí medzi aktivity, ktoré sú pre rozvinutie schopností detí viesť čo najsamostatnejší a úspešný život v dospelosti absolútne kľúčové. Preto niet dôvodu, pre ktorý by mala byť osobná asistencia v základných a stredných školách týmto deťom upieraná. Obzvlášť tým deťom, ktoré majú v dôsledku postihnutia na osobnú asistenciu nárok, a žiadosť o jeho poskytnutie im bola úradom práce a sociálnych vecí schválená. Chýbajúcu osobnú asistenciu v školách dnes suplujú ochotní asistenti učiteľa alebo samotní učitelia. Robia to však nad rámec svojho kvalifikačného zaradenia a na úkor plnenia iných povinností. Túto nezmyselnú situáciu treba urýchlene riešiť.
Riešením je zrušenie zákazu pôsobenia osobných asistentov v základných a stredných školách a vytvorenie možnosti, aby mohli pôsobiť vo všetkých školách, nielen vo vysokoškolskom prostredí. Učitelia by privítali v školách aj pomocných vychovávateľov. Asistent učiteľa je pedagóg s vysokoškolskou kvalifikáciou, ktorého úlohou je, ako som už spomínala, pomáhať učiteľovi žiakov vzdelávať. Jeho úväzok však spravidla končí s poslednou vyučovacou hodinou. Popoludní v školskom klube či pri aktivitách v rámci krúžkov už nemá kto deťom so zdravotným znevýhodnením pomáhať. Z tohto dôvodu sa deti s postihnutím popoludňajších aktivít obvykle vôbec nemôžu zúčastňovať. Napriek tomu, že by chceli a že by im to prospelo rovnako ako zdravým deťom.
Pomocní vychovávatelia by mohli byť v tomto prípade ideálnym riešením. Dopoludnia na vyučovaní by mohli učiteľom pomôcť udržať pozornosť žiakov a disciplínu, najmä v triedach so zvýšeným počtom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, popoludní by mohli vypomáhať v školskom klube. Taktiež by mohli vykonávať dozor cez prestávky a počas obeda v jedálni. Pomocný vychovávateľ by tiež mohol v školách pomáhať aj deťom so zdravotným znevýhodnením, ktoré svojho osobného asistenta nemá, no asistenciu pri bežných činnostiach predsa len potrebuje. Pomocní vychovávatelia, ktorí dnes pracujú výlučne v špeciálnych školách internátneho typu, nemusia mať takú vysokú kvalifikáciu ako asistenti učiteľa. Nie je to potrebné, keďže nevykonávajú kvalifikovanú, pedagogickú činnosť, ale len pomocné činnosti. Rovnaké kvalifikačné predpoklady by mohli spĺňať aj v bežnom školskom prostredí. Preto možno predpokladať, že vhodnou kombináciou služieb, drahších asistentov učiteľov a o niečo lacnejších pomocných vychovávateľov v bežnom školskom prostredí by mohlo v školách dôjsť k účelnejšiemu vynakladaniu zdrojov na podporné služby učiteľov a žiakov. V tejto súvislosti chcem podotknúť, že návrh, ktorý predkladám, tiež umožňuje, aby mohol byť pomocným vychovávateľom dokonca aj dobrovoľník, či už rodič, študent na praxi alebo nezamestnaný v evidencii uchádzačov o prácu.
Na záver mi dovoľte ozrejmiť vám návrh na tretiu novú pozíciu v školách, a to pozíciu školskej sestry. Školy dnes nedokážu reagovať na bežné, každodenné situácie súvisiace s individuálnym zdravotným stavom žiakov. Tieto situácie sa pritom netýkajú iba žiakov so zdravotným postihnutím, ale aj žiakov s akútnym, dlhodobým alebo chronickým ochorením, ktorí nespadajú do žiadnej z kategórií žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, a preto sú pre súčasný vzdelávací systém neviditeľní. Je samozrejmé, že do škôl nechodia iba zdravé deti, ale aj deti s diabetom, epilepsiou, zníženou imunitou a ďalším spektrom ochorení. Počet takýchto detí v školách z roka na rok stúpa. Tieto ochorenia nebránia žiakom vo vzdelávaní ani v začlenení sa do kolektívu rovesníkov. Vyžadujú však počas dňa špecifickú starostlivosť, ktorú deťom nemá dnes v škole kto poskytnúť. Pichnúť dieťaťu inzulín, podať lieky či rýchlo ho ošetriť pri náhlej zmene zdravotného stavu učitelia nevedia a zo zákona ani nemôžu. Preto tieto úkony v školách zabezpečujú obvykle rodičia, a to aj v prípade, ak ich dieťa navštevuje špeciálnu školu. Ani v špeciálnych školách, ktoré sú primárne určené na vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením, totiž nie je zabezpečený zdravotnícky personál. Školopovinné dieťa zažíva v takýchto situáciách pocity neistoty a ohrozenia, keďže rodič s ním obvykle netrávi v škole celý deň, ale často je iba na telefóne. Kým na zavolanie učiteľov do školy dobehne, strácajú sa drahocenné minúty. Pre mnohých rodičov to okrem permanentného stresu znamená, že nemôžu naplno pracovať, lebo musia byť svojmu dieťaťu nepretržite k dispozícii, pritom vôbec nemusí ísť o život ohrozujúce diagnózy, ale o pomerne bežné situácie, ktoré by bolo možné aj v škole ľahko zvládnuť. Školy však nevedia bez odbornej pomoci prekonať svoje obavy, a keďže im vzdelávací systém neponúka v tejto oblasti náležitú podporu, mnohé sa snažia takýmto žiakom radšej vyhýbať.
Napriek tomu, že Slovensku vyplývajú z medzinárodných dohovorov OSN jednoznačné povinnosti pri zabezpečení podmienok na vzdelávanie pre všetky deti vrátane detí so zdravotným znevýhodnením, mnohé školy dnes vnímajú deti s rôznymi zdravotnými komplikáciami ako príťaž. V prípade viacnásobného postihnutia dieťaťa môžu byť dokonca zdravotné komplikácie natoľko vážnou prekážkou vo vzdelávaní, že sa rodičom nemusí podariť umiestniť dieťa ani do špeciálnej materskej alebo špeciálnej základnej školy. Je evidentné, že v našom školskom systéme chýba odborník z oblasti komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na prostredie škôl a na starostlivosť o zdravie žiakov.
Riešením by mohlo byť zavedenie školských sestier do školského prostredia. Okrem priameho zdravotníckeho výkonu v rámci práce s deťmi so zdravotným znevýhodnením by mohli školské sestry pomáhať aj pri príprave programov prevencie a osvojovania si zdravého životného štýlu pre všetkých žiakov školy.
Vo všeobecnom komentári č. 15 k Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sa týka práv dieťaťa na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravotného stavu, sa okrem iného uvádza, citujem: "Dohovor o právach dieťaťa uznáva vzájomnú prepojenosť a rovnakú dôležitosť všetkých práv, ktoré deťom umožňujú rozvíjať ich duševné a telesné schopnosti, osobnostné predpoklady a nadanie v najvyššej možnej miere. Právo detí na zdravie je dôležité nielen samo osebe, ale realizácia tohto práva je nevyhnutným predpokladom pre užívanie všetkých ostatných práv vyplývajúcich z dohovoru." Znamená to, že voči zavedeniu služieb zdravotnej starostlivosti v školách nemožno namietať argumentom, že na Slovensku to máme pekne-krásne poriešené, podelené, že školy sú najmä vzdelávacie inštitúcie, v ktorých sa má učiť, a lieky a injekcie sa majú dávať dieťaťu v ambulancii lekára. Ako vidno, život prináša každodenné situácie, ktoré sú oveľa komplikovanejšie, ako predpokladá striktne rezortná mentalita, pretože preskakujú cez deliacu čiaru rezortu, ktorú si kreslia úradníci.
Školské sestry by mohli pomôcť aj v školách s väčším počtom detí so sociálne znevýhodneného prostredia. V citovanom komentári k Dohovoru o právach dieťaťa sa doslovne uvádza: "Deti v znevýhodnenom prostredí s nedostatočným prístupom k službám by mali byť v centre pozornosti úsilia o realizáciu práva detí na zdravie. Štáty by mali na národnej a miestnej úrovni identifikovať faktory, ktoré spôsobujú zraniteľnosť detí alebo vedú k znevýhodňovaniu určitých skupín detí. Tieto faktory je potrebné zohľadniť pri tvorbe zákonov, predpisov, politík, programov a služieb v oblasti detského zdravia, ktorých cieľom by malo byť zabezpečiť spravodlivý prístup." Znamená to, že ak príde na stôl návrh, ktorý môže pomôcť týmto deťom žiť zdravší život, nemali by sme ho ako zákonodarcovia zmiesť zo stola, ale mali by sme sa usilovať ho zrealizovať.
Pôsobenie školských sestier v školách je ideálny spôsob, ako deťom a tínedžerom vo veku povinnej školskej dochádzky zabezpečiť ten najjednoduchší prístup k potrebným informáciám v oblasti zdravia, hygieny, zdravej výživy a zdravého životného štýlu. Školská sestra môže byť jedným z kľúčových odborníkov, ktorým leží na srdci aj prevencia a ktorí vedia deťom a tínedžerom poradiť aj v otázkach, s ktorými sa obvykle nechodí za učiteľmi.
Zdravie a so zdravím súvisiace správanie rodičov a ďalších dôležitých dospelých osôb majú zásadný vplyv na zdravie dieťaťa. Školská sestra by preto mala mať v kompetencii aj komunikáciu s rodinami žiakov a mohla by vplývať na rozhodovanie rodičov aj v otázkach zdravia ich detí. Presne tak sa to predpokladá aj v spomínanom komentári k dohovoru, kde sa výslovne píše: "Je potrebné zabezpečiť komplexné programy primárnej zdravotnej starostlivosti doplnené o osvedčené komunitné pôsobenie vrátane preventívnej starostlivosti, liečby špecifických ochorení a opatrení v oblasti výživy. Súčasťou opatrení realizovaných na komunitnej úrovni by malo byť poskytovanie informácií a služieb zameraných na predchádzanie chorobám a zraneniam a osvetových aktivít v oblasti prevencie zranení, nehôd a násilia."
V rámci mojich konzultácií s Komorou sestier a pôrodných asistentiek a s rezortom zdravotníctva o návrhu otvoriť školy zdravotným sestrám reagovalo ministerstvo zdravotníctva ústretovo a proaktívne. Prakticky ihneď ponúklo vlastnú predstavu o možnej náplni školských sestier, s ktorou sa stotožňujem. V dokumente Profil činnosti sestry v systéme škôl, ktorý mi k tomuto poslaneckému návrhu zaslal odbor ošetrovateľstva ministerstva zdravotníctva, sú konkrétne vyšpecifikované okruhy, ktorým by sa školská sestra v školách mohla venovať. Návrhy na doplnenie foriem pomoci v školách o osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školské sestry som konzultovala aj s ministerstvom školstva. Ministerstvo školstva sa k vecnej stránke návrhu vyjadrilo podobne ako ministerstvo zdravotníctva, teda kladne.
Vážené pani poslankyne, na záver mi dovoľte ešte raz zopakovať zdôvodnenie, ktorým som svoje predstavenie návrhu začala. Tento návrh neznamená, že k súčasnému počtu asistentov učiteľa v školách pribudnú mechanicky ďalší ľudia. Naopak, návrh sleduje zámer, aby si každá škola mohla vyskladať svoj vlastný podporný tím podľa skutočných potrieb žiakov tak, aby sa reálne uspokojili rôznorodé potreby detí.
Ďakujem vám za pozornosť a budem sa uchádzať o vašu podporu.
Skryt prepis
 

5.4.2017 18:32 - 18:35 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh rozširuje možnosti individuálnej pomoci pre žiakov v materských, základných a stredných školách vrátane špeciálnych škôl prostredníctvom osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských sestier.
Na Slovensku pribúda detí, ktoré majú rôzne ťažkosti s učením a so začlenením do kolektívu spolužiakov. Týka sa to napríklad detí so zdravotným znevýhodnením, s rôznymi poruchami učenia a správania či detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Na to, aby mohli tieto deti rozvíjať svoj potenciál vo vzdelávaní, napredovať, potrebujú pomoc nad rámec obvyklého prístupu učiteľov. Väčšina žiakov so zdravotným postihnutím sa dnes učí v špeciálnych školách, no čoraz častejšie sú integrovaní aj v bežných materských, základných a stredných školách. Na vyučovaní im pomáha v oboch spomínaných typoch škôl asistent učiteľa, no mnohé z týchto detí potrebujú aj osobnú asistenciu pri bežných činnostiach. Školské právne predpisy však poznajú len asistentov učiteľa a vstup osobných asistentov do škôl neumožňujú, a to ani do špeciálnych škôl. Výnimku majú len študenti so zdravotným postihnutím na vysokých školách. Navrhujem tento nezmyselný zákaz zrušiť a umožniť osobným asistentom pôsobiť aj v materských, základných a stredných školách. V školách sú i žiaci, ktorí potrebujú aj odbornú zdravotnú starostlivosť. Učitelia však nedisponujú potrebnými kompetenciami na plnenie takýchto úloh. Riešením je vytvorenie novej pozície v školách, tzv. školskej sestry.
Učitelia by tiež privítali v školách okrem väčšieho počtu asistentov učiteľa aj pomoc tzv. pomocných vychovávateľov. Asistent učiteľa je totiž často pedagóg s vysokoškolskou kvalifikáciou. Jeho úlohou je pomáhať učiteľovi žiakov vzdelávať, učitelia však potrebujú pomôcť s deťmi aj cez prestávky, v jedálni či popoludní v školskom klube. Pomocný vychovávateľ, ktorý nepotrebuje takú vysokú kvalifikáciu ako asistent učiteľa, by bol ideálnym pomocníkom aj v materských školách. O výbere vhodných foriem pomoci z možností asistent učiteľa, pomocný vychovávateľ alebo školská sestra a o ich prípadnej kombinácii by mali rozhodovať školy na základe reálnych potrieb konkrétnych žiakov.
Vytvorenie nových pozícii v pedagogicko-odborných tímoch škôl nevyžaduje navýšenie finančných zdrojov, nakoľko sa predpokladá, že spomínané podporné činnosti budú hradené z finančného balíka určeného v súčasnosti na asistentov učiteľov. Tento návrh nemení ani zaužívanú formu úhrady služieb osobnej asistencie, navrhuje iba, aby mohli byť tieto služby využívané aj v základných a stredných školách pri vzdelávaní detí so zdravotným postihnutím.
Ďakujem, viac priblížim tento návrh v rozprave.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2017 11:43 - 11:45 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Návrh, aby ministerstvo školstva malo povinnosť každoročne predkladať Národnej rade správu o monitorovaní a hodnotení kvality, je isto veľmi dobrým návrhom. Mne osobne však je ľúto, že sa navrhovatelia pustili do jej špecifikácie spôsobom, ktorým úzko vymedzili rozsah informácií v osobitnej časti správy, a zároveň sa pustili do príliš detailnej špecifikácie týchto údajov a to si podľa mňa bude vyžadovať v druhom čítaní zásadné úpravy.
Totiž oni sa zamerali na tvorbu otázok v testovaní na základných školách v piatom a v deviatom ročníku a na maturite, pričom špecifikácia týchto oblastí nie je tu vymedzená ani správne pojmovo, napríklad pojem encyklopedické vedomosti je tak skôr z mediálnej oblasti ako z odbornej a rovnako schopnosť zvládať informačné technológie sa dnes už, poznáme ju pod pojmom počítačová informačná gramotnosť. Ale čo chcem povedať viac, je, že zaujímavejšie ako tieto pomery v otázkach testovaní na základných školách a na stredných školách sú zaujímavé zistenia z medzinárodných štúdií. A mňa by skôr zaujímalo, aby táto správa obsahovala informácie, do ktorých medzinárodných štúdií sa zapája Slovensko, do ktorých nie, z akého dôvodu, lebo dôvody bývajú finančné. A tieto štúdie sa hlbšie zaoberajú práve tými výsledkami a zisteniami našich žiakov v jednotlivých oblastiach ako toto testovanie, ktoré, mimochodom, je plné otáznikov a práve vo chvíli, keď sa diskutuje o tom, akú máme mať koncepciou vzdelávania, je testovanie 5, 9 a maturita podrobovaná odbornej diskusii a nemusí byť ani v takej podobe, ako ju poznáme dnes. Čiže nezachádzala by som do takýchto podrobností v zákone.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.3.2017 11:26 - 11:35 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Vážený predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci. V roku 2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o tom, že deti so zdravotným postihnutím majú právo na inkluzívne vzdelávanie a zaistenie tzv. primeraných úprav v bežných školách. V rozsudku Najvyšší súd uviedol, že právo na inkluzívne vzdelávanie podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má vyššiu právnu silu ako školský zákon a ďalšie vnútroštátne právne predpisy a že školské orgány sú povinné konať v súlade s týmto dohovorom. Tento rozsudok má význam pre tisíce detí so zdravotným postihnutím, ktoré dnes nemajú vytvorené v školách vhodné podmienky na to, aby mohli byť vzdelávané v inkluzívnom prostredí a to napriek tomu, že si ich rodičia prajú, aby boli vzdelávané v bežnej škole. Sú preto väčšinou vzdelávané oddelene od ostatných rovesníkov v špeciálnych školách či triedach alebo im takéto vyčlenenie do špeciálnych škôl hrozí.
Rozsudok, ktorý spomínam, sa týkal 10-ročného dievčatka Elly, ktorej rodičia bojovali od roku 2012 o možnosť vzdelávať ju spoločne s jej rovesníkmi v bežnej základnej škole, nakoľko ju jej spádová škola odmietala prijať z dôvodu Dawnovho syndrómu a kompenzovanej poruchy sluchu. Rodičia žalovali rozhodnutie Mestského úradu Bratislava - Rača a rozhodnutie riaditeľa školy o neprijatí Elly do školy pred krajským súdom, kde neuspeli. Proti týmto rozhodnutiam sa odvolali. Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozhodol v prospech rodičov. Predchádzajúce rozhodnutia zrušil a povedal, že je v najlepšom záujme Elly, aby s náležitou podporou bola vzdelávaná inkluzívne.
Týmto príkladom nechcem povedať, že každé jedno dieťa so zdravotným postihnutím sa má vzdelávať v bežných základných školách, ani že sa špeciálne školy majú zavrieť. To v žiadnom prípade netvrdím. Príbeh malej Elly spomínam preto, lebo chcem predkladateľov novely dôrazne upozorniť na jednu dôležitú vec, a to, že deti so zdravotným postihnutím majú právo na inkluzívne vzdelávanie a toto právo im nemôže obmedziť žiaden vnútroštátny predpis. Rodičia majú právo vybrať si spôsob vzdelávania pre svoje dieťa, majú právo rozhodnúť, čo je v najlepšom záujme ich dieťaťa a majú právo zvoliť si preň školu, ktorú považujú za najvhodnejšiu.
Nepochybujem o dobrých úmysloch predkladateľov novely zákona a o ich snahe pomôcť nepočujúcim deťom. V dôvodovej správe k návrhu novely zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb sa však výslovne uvádza, citujem: "Nepočujúce deti, o ktoré sa jedná predovšetkým v pôvodnom zákone i v tejto jeho novelizácii, potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách." Argumenty, ktoré som pred chvíľou uviedla, ozrejmujú, prečo považujem toto tvrdenie za neprijateľné a snahu predkladateľov novely za kontraproduktívnu. Na prvý pohľad môže síce vysvetlenie, ktoré v dôvodovej správe ponúkajú, vzbudzovať dojem, že sa ním sleduje najlepšie záujem nepočujúcich detí, v konečnom dôsledku však ide o zabetónovanie zákazu vzdelávania týchto detí v iných ako špeciálnych školách a obmedzenie práva rodičov na slobodný výber vzdelávacej cesty ich detí.
Ľudia, ktorí nie sú v problematike vzdelávania detí so zdravotným postihnutím dostatočne zorientovaní, môžu argumentom predkladateľov podľahnúť a považovať ich snahu za správnu. Podľa môjho názoru však správna nie je. Pokúsim sa to podoprieť aj ďalšími argumentami.
Predkladatelia novely v dôvodovej správe argumentujú, že jedine v špeciálnych školách sa pri vzdelávaní nepočujúcich detí využíva tzv. bilingválna metóda, čo teda podľa nich znamená, že jedine v špeciálnych školách majú nepočujúce deti vhodné podmienky na rozvoj, pretože jedine tam sa s nimi komunikuje v posunkovom jazyku. Táto skutočnosť je sama o sebe naozaj znepokojujúca, pretože v konečnom dôsledku potvrdzuje, že náš vzdelávací systém nie je dostatočne pripravený na inkluzívne vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím a len veľmi málo iných škôl, ako špeciálnych, dokáže v plnom rozsahu naplniť špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby nepočujúcich detí.
Návrh novely zákona však tento stav nijako nezlepšuje. Práve naopak, iba ho konzervuje. Nijako totiž neprispieva k takej úprave vzdelávacieho systému, ktorá by umožnila vzdelávanie nepočujúcich detí v čo najväčšom počte škôl, ktoré sú blízko ich bydliska, ale im výber školy zakazuje a určuje im len jednu vzdelávaciu cestu, jedine v špeciálnych školách. Inými slovami, táto novela neprináša riešenia na zlepšenie vzdelávacieho systému, vďaka ktorým by sa systém dokázal lepšie prispôsobiť deťom, ale núti deti a ich rodiny prispôsobovať sa nedokonalému systému.
Predkladatelia novely žiadajú, aby boli nepočujúce deti smerované výlučne do špeciálnych škôl. Neviem, či viete, vážení kolegovia, čo to v konečnom dôsledku pre tieto deti znamená. Na Slovensku máme šesť špeciálnych základných škôl, do ktorých chodia nepočujúce deti, ktoré sú všetky internátneho typu. Dve sú v Bratislave, ďalšie školy sú v Lučenci, Levoči, Kremnici a v Prešove. Začať chodiť do špeciálnej školy znamená pre nepočujúce deti, ktoré sa narodia v rôznych kútoch Slovenska a nie vždy iba v meste, ale aj v malých obciach, zároveň aj to, že musia odísť v útlom veku z domu do internátu, preč od svojich najbližších, od mamy, od otca, od súrodencov. To je obrovská emocionálna záťaž nielen pre deti samotné, ale pre celú ich rodinu.
Ak predkladatelia novely tvrdia v súlade so všeobecnými trendmi vo vzdelávaní, že nepočujúce deti treba začať vzdelávať už v útlom veku, znamená to, že už v predškolskom. Nepočujúca komunita pozná veľa smutných prípadov, kedy tieto deti vyrastali už od troch rokov odlúčené od rodín v špeciálnych internátnych školách, teda podobne, ako deti v detských domovoch. Pritom snáď nikto v tejto sále nepochybuje o tom, že aj nepočujúce deti chcú byť rovnako ako ostatné deti večer uložené do postele svojou mamou a nie vychovávateľkou v internáte. Nerozumiem, prečo v čase, kedy je už nespochybniteľne a všeobecne prijímaná téza, že pre zdravý vývin detí sú citové väzby detí s ich rodičmi kľúčové, prišiel do Národnej rady návrh prikazovať rodinám s nepočujúcimi deťmi, že sa majú trhať aj v prípade, keď si to neželajú. V nepočujúcej komunite je veľa rodičov, ktorí si naopak prajú, aby ich deti vyrastali doma a aby sa do vzdelávania začlenili tam, kde žijú a kde si môžu vytvárať aj s počujúcimi deťmi silné väzby a kvalitné vzťahy. Pre mnohých rodičov nepočujúcich detí, ale aj pre odborníkov z komunity nepočujúcich je to tá najprirodzenejšia cesta k plnému začleneniu sa týchto detí do spoločnosti v dospelosti.
Malo by to byť teda presne naopak. Do parlamentu by mali prichádzať návrhy, ktoré sledujú úplný opak toho, čo sleduje táto novela. Domnievam sa, že ak sa chce rodina postarať o svoje nepočujúce dieťa, chce mu pomôcť dorozumieť sa s rovesníkmi v susedstve, začleniť ho do detského kolektívu a vzdelávať v bežnej škole za rohom, je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby mohli ostať tieto rodiny pokope.
Navrhované zmeny v zákone o posunkovej reči nekorešpondujú s vôľou mnohých rodičov, odborníkov v komunite nepočujúcich, ani s trendmi vo vzdelávaní a vo vývine posunkového jazyka. Viem, že predkladatelia novely dôsledne komunikovali s komunitou nepočujúcich, čo je chvályhodné, potom mi však nie je jasné, prečo do parlamentu predložili návrh na také zmeny v zákone, s ktorými ani značná časť komunity nepočujúcich nesúhlasí. Ak sa napriek viacerým nesúhlasným argumentom rozhodli novelu predložiť, je možné, že ich obava z nedostatku pomoci nepočujúcim deťom v bežných školách prehlušila všetky ostatné argumenty.
V tejto súvislosti chcem podotknúť, že na tejto schôdzi odznejú návrhy aj opačného charakteru, teda také, ktoré majú silu podporiť deti so zdravotným znevýhodnením v bežných materských, základných a stredných školách. A toto je cesta, ktorou by sme sa mali vydať, nie cesta segregácie detí so zdravotným postihnutím. Navrhujem preto tento návrh novely z rokovania stiahnuť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

23.3.2017 14:41 - 14:42 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Chcela by som sa iba opýtať, v pripravovanej reforme vzdelávania sa uvažuje o tom, že by už 5-ročné deti mali povinne absolvovať výchovno-vzdelávací program, a to najmä v materských školách. Či v prípade, že bude takýto návrh úspešný a bude prijatý, či budete uvažovať teda o tom, a malo by sa zrejme uvažovať o tom, aby aj materské školy podliehali zákonu o správnom konaní. A ak sa to nestane, ak sa teda tie 5-ročné deti naozaj zatiaľ vyjmú z povinného vzdelávania, či predsa len nepristúpite k tomu, aby v tých materských školách boli tieto rovnaké podmienky, ako je v prípade základných škôl. Pretože práve v tomto podnete sa ukázalo, že boli uprednostnené mladšie deti ako 4-ročné dieťa, takže nie je to celkom správne a rodičia si nevedia poradiť.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 23.3.2017 14:30 - 14:31 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Hovorili ste o mzdách učiteľov, avšak otázka bola koncipovaná širšie. To znamená, tam je potrebné dať viacej financií aj napríklad na ďalších zamestnancov, na asistentov učiteľa. Vieme, že v tomto školskom roku bola uspokojená menej ako polovica žiadostí o asistentov učiteľa. Bola aj k návrhu zákona o financovaní, ktorý je teraz, bude predkladať vláda čo nevidieť do parlamentu. Bola k tomu aj hromadná pripomienka verejnosti popodpisovaná. Vyše dvetisíc ľudí sa vyjadrilo za to, že potrebujú tieto deti asistentov. Ministerstvo financií opakovane hovorí, že na to nemá peniaze.
Ak spomínate práve tie výsledky v testovaní, že sa zhoršujú, a výsledky našich žiakov sa zhoršujú, tak je to aj z toho dôvodu, že im nemá kto pomôcť na tom vyučovaní a nemajú dostatočnú podporu v tom, aby sa zlepšovali. Ako plánujete toto riešiť?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2017 18:39 - 18:43 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi predniesť teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu.
Pán minister už vo svojej úvodnej reči spomenul, že bolo prijatých niekoľko pozmeňujúcich návrhov a dotkol sa dvoch, pričom sa pozeral mojím smerom, ktoré boli teda prednesené na výbore pre ľudské práva a menšiny na jeho zasadnutí mnou ako členkou tohto výboru a boli aj schválené týmto výborom. Išlo naozaj o tie dve veci, o poskytovanie zdravotnej starostlivosti osôb, ktoré sú v zaistení, avšak keď sa zistí, že sú zraniteľné osoby, to znamená, že môžu mať aj nejakú zdravotnú diagnózu a musia byť z tohto zaistenia prepustené, aby sa na ne hľadelo naďalej ako na osoby, ktoré sú v zaistení a boli teda zdravotne poistené.
A druhý návrh sa týkal práve tých, poskytovania sociálnych a psychologických služieb a poradenstva a krízovej intervencie pre osoby, zraniteľné osoby v zaistení, kam, medzi ktoré sa počítajú aj deti a rodiny s malými deťmi. Tento návrh bol síce vo výbore rovnako prijatý a uznesením schválený, avšak prišlo k legislatívno-technickej chybe a to znamená, že gestorský výbor odporúča vo svojej spoločnej správe práve tento návrh, ten druhý o tých psychologických službách a poradenstve, ktorý aj pán minister povedal, že vecne ani technicky s ním žiaden problém nie je, tak v spoločnej správe gestorský výbor ho, bohužiaľ, odporúča neschváliť práve kvôli tým technickým problémom.
Takže ja teraz nebudem viac zdržiavať ani nebudem čítať vlastne odôvodnenie toho návrhu, ktoré vecne je prijaté aj ministerstvom vnútra a prekonzultované, len si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh v tom správnom znení a poprosím vás o jeho podporu potom pri hlasovaní, nakoľko naozaj toto je prediskutované a je s tým vyjadrený aj na úrovni ministerstva vnútra súhlas, tak ako potvrdil teraz pán minister.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Zuzany Zimenovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 363.
K čl. I
Bod 1 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 92 vkladá nový bod 93, ktorý znie:
"93. V § 96 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Zraniteľné osoby a rodiny s deťmi majú prístup k psychologickým a sociálnym službám a poradenstvu a ku krízovej intervencii."."
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. Ostatné body sa prečíslujú.
Bod 2. V čl. I v 107. bode sa slová "§ 96 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 96 ods. 4".
Odôvodňujem tento druhý bod tým, že ide o legislatívno-technickú úpravu a navrhuje sa úprava vnútorného odkazu v § 118 ods. 1 písm. b) v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 96.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2017 10:16 - 10:18 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne aj ja pani ombudsmanke za jej správu, tak ako za všetky doterajšie správy, ktoré predkladala do parlamentu a ktoré som už ja z týchto lavíc počúvala. Ja som pozorne čítala aj všetky tie správy, ktoré predkladala v predchádzajúcich rokoch a obdobiach, najmä tie, ktoré sa týkali detí a porušovania práv detí. Chcela by som upozorniť aj svojich kolegov poslancov najmä z radov aj koaličných lavíc, ktoré sú opäť prázdne, ako býva zvykom, bohužiaľ, keď sa prerokúva správa pani ombudsmanky, že porušovanie práv detí v oblasti vzdelávania je naozaj vážna vec. A tak ako ona hovorí o tom, že máme problém aj so segregáciou detí, ale máme problémy aj s naplnením práv detí so zdravotným postihnutím, tak to nie je niečo, čo sa dá odložiť bokom, o čom sa dá nezahlasovať, čo sa dá ignorovať, pretože to je úplný základ toho, aby nastupujúce generácie získali vzdelanie a aby mohli v tejto spoločnosti fungovať a aby ju mohli rozvíjať a viesť ďalej v zmysle našich demokratických princípov, to je úplne kľúčové. A dovolím si v tejto súvislosti aj spomenúť to, čo ona hovorí, že nie sú podmienky na vzdelávanie v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením. Ja chcem upozorniť na to, že ani v špeciálnych školách, vážení kolegovia, nie sú na to vytvorené podmienky, takže ak má niekto predstavu, že tieto deti patria tam a tam bude o ne dobre postarané, tak sa mýlite a tomu sa budem venovať aj v rozprave na tejto schôdzi ďalej.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2017 17:45 - 17:46 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem poslancovi Ondrovi Dostálovi za prednesenie doplňujúceho návrhu, ktorého som tiež spoluautorkou, a rada by som povedala pár poznámok k jeho poznámke o tom, že tu nesedí pán minister Richter.
Nuž pán minister Richter na hodine otázok dostal otázku od mojej kolegyne pani Macháčkovej. Práve vo vzťahu k tejto mimoriadnej správe ombudsmanky sa ho opýtala, kedy rezort sociálnych vecí urobí alebo vykoná nejaké, nejaké opatrenia v súvislosti s nastavením nových a lepších mechanizmov kontroly činností týchto zariadení, nielen formálnych náležitostí, ako sú zmluvy a podobne, a pán minister Richter odpovedal podobne emotívne ako pán poslanec Erik Tomáš, takže ja vo svojej podstate chápem, že tu nie je, a považujem to aj v tejto súvislosti za jasný signál, ktorý tým odovzdal.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2017 17:12 - 17:18 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, kolegyne, predloženú mimoriadnu správu pani ombudsmanky Jany Dubovcovej som si pozorne prečítala, ako napokon všetky doterajšie správy, obzvlášť ak sa týkajú porušovania detí.
Už z predchádzajúcich správ verejnej obhajkyne práv je známe, že ak v rámci svojej činnosti opakovane zisťuje, že práva detí na Slovensku sú porušované vo viacerých oblastiach, či už v oblasti vzdelávania, alebo v oblasti sociálnej. Tieto práva detí sú porušované vtedy, ak niektorý z orgánov štátnej moci koná tak, že neberie na zreteľ najlepší záujem dieťaťa alebo bráni naplneniu práv dieťaťa svojím nekonaním. Niektoré porušenia práv detí sú na Slovensku spôsobené individuálnou chybou, organizáciou práce či preťažením pracoviska s nedostatočným počtom zamestnancov. Mnohé však nesú znaky systémovej chyby. A tá vyžaduje zásadnejšie opatrenia na zmenu v systéme.
Mimoriadne správy ombudsmanky obsahujú vždy závažné zistenia, ktoré nás ako zákonodarcov, zaväzujú konať. Preto som aj v súvislosti s tou predchádzajúcou správou, o ktorej sme rokovali v novembri, podala na tejto schôdzi spolu s kolegami Ondrejom Dostálom, Vierou Dubačovou a Petrom Osuským návrh na zmenu zákona o Policajnom zbore, ktorým sme sa snažili políciu zaviazať k tomu, aby svojím konaním neporušovala práva osôb v zaistení. Žiaľ, neúspešne. Návrh zákona bol koaličnými poslancami odmietnutý. Dovoľte mi pozastaviť sa práve pri tejto skutočnosti.
Prieskumy verejnej ochrankyne práv slúžia na to, aby sa zistil skutočný stav vecí v rámci rôznych podnetov, ktoré do kancelárie ombudsmanky prichádzajú. Ombudsmanka na tieto podnety reaguje tak, že sa snaží ísť do hĺbky problémov, zistiť príčiny, posúdiť ich širšie dôsledky a navrhnúť odporúčania. V tomto zmysle sú mimoriadne správy pani ombudsmanky Jany Dubovcovej veľmi cenné a ja len dúfam, že novozvolená ombudsmanka pani Mária Patakyová bude túto vysoko nastavenú latku naďalej rešpektovať a bude postupovať rovnako. Z osobnej skúsenosti viem, že keď už pani ombudsmanka Jana Dubovcová zhrnie svoje závery do mimoriadnej správy, môžeme si byť istí že ich predkladá po zrelej úvahe a po preverení všetkých dostupných skutočností. V prípade Jany Dubovcovej si môžeme byť istí, že keď zistenia predložené v mimoriadnej správe považuje za závažné, problémy na ktoré upozorňuje, si naliehavo vyžadujú riešenie. Zdôrazňujem to preto, že lebo mám aj takú osobnú skúsenosť, že nie všetci poslanci vnímajú jej prácu podobne a nie všetci ju považujú za dôležitú a potrebnú. Aj tu v pléne, aj na výbore pre ľudské práva a menšiny sa stretávam zo strany niektorých, najmä koaličných poslancov s ignoranciou, nepochopením, zľahčovaním a s odmietaním obsahu mimoriadnych správ ombudsmanky. A netýka sa to iba tejto správy, ktorú predkladá dnes. Týka sa to aj ostatných mimoriadnych správ. Snaha zatvárať oči pred porušovaním ľudských práv zo strany štátnej moci je u nich silnejšia ako povinnosť postaviť sa na stranu ľudí, ktorým sa v našom štáte deje krivda a ktorí sa nevedia domôcť ochrany. Niektorí koaliční poslanci odmietajú o zisteniach pani ombudsmanky vecne diskutovať a neraz namietajú, že v správach opísané skutočnosti sa vôbec nestali a nedejú, a ak, tak iba v dôsledku výnimočného ľudského zlyhania a nie v dôsledku zlyhávania systému.
Upozorňujem na to, že takýto postoj je spreneverením sa sľubu, ktorý sme ako poslanci dali. Je našou povinnosťou zaujímať sa o to, čo v našom štáte nie je v poriadku, kde to škrípe, v akých oblastiach je výkon štátnej moci namierený nie v prospech ľudí, ale niekedy dokonca proti nim, a prečo je systém v mnohých oblastiach nastavený tak, že neochraňuje ľudí, ale sám seba. V tomto zmysle je predložená mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv plná znepokojujúcich zistení.
Vyzývam preto koaličných kolegov poslancov, aby ich nebrali na ľahkú váhu, ale aby tlačili spolu s nami v opozícii na vládu, aby chyby v systéme sociálnej kurately a sociálnoprávnej ochrany detí napravila. Zároveň chcem požiadať všetkých poslancov, ktorí si ešte správu nestihli prečítať, aby tak urobili. Ja napísaná zrozumiteľne, vecne a jasne. Preto odporúčam aj verejnosti začítať sa do nej. Naozaj je napísaná tak, aby čitateľ získal komplexný obraz o kauzách, ktoré dlho traumatizujú Slovensko. Konkrétne o skutočnostiach v prípade kauzy Čistý deň a kauzy detského domova dcéry komisárky pre deti pani Tomanovej PETO. Je na nás, pani poslankyne a páni poslanci, aby sme pochybenia zo strany štátu, na ktoré nás ombudsmanka upozorňuje, začali riešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis